Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ozaj treba oceniť ambíciu tejto vlády v oblasti kultúry. Samozrejme, že verejnosť ocení predovšetkým konkrétne realizované kroky, ktoré budú vychádzať z pripravovanej stratégie rozvoja kultúry a posilneného postavenia rezortu kultúry prostredníctvom poradného orgánu Rady vlády pre kultúru, ako aj podpory ďalších cieľov, ktoré sú konkretizované v programovom vyhlásení. Určite týmto spôsobom môže byť podporená aj tvorivosť umelcov a kultúrnych pracovníkov v tomto rezorte.
Nie som naivný a viem, že nebude jednoduché v súčasnej ekonomickej situácii naplniť všetky očakávania, ktoré vznikli, vznikajú a budú vznikať v tomto prostredí. Ale zameranie vlády v predloženom programovom vyhlásení je svedectvom odhodlania zmeniť dlhodobý verejný dlh voči kultúre, jej postavenia, ako aj významu v spoločnosti a vytvárania adekvátnych podmienok na jej rozvoj a tvorivosť v tomto prostredí.
Ďakujem.

Príjemný dobrý deň, dámy a páni, vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážení páni exministri, lebo aj to sú tí, ktorí sa najviac zaoberajú programovým vyhlásením vlády, to sú tí, ktorí z hľadiska opozície v podstate doňho majú čo najviac povedať.
Vážení všetci prítomní, kolegyne, kolegovia, nie je to prvý vládny program, ktorého prijímania som v tejto snemovni svedkom. V programovom vyhlásení vlády naozaj, ako hovoria poniektorí, chýbajú bombastické záväzky dvojnásobných platov, strhujúce vízie, tlačenice solventných zahraničných investorov túžiacich vložiť svoje i požičané peniaze do rozvoja technológií s vysokou pridanou hodnotou. Áno, to všetko je pravda, máte pravdu. Vládny program je však o niečo inom. Vládny program je, ako tomu už pri solídne formulovaných textoch tohto typu býva dobrým zvykom, skladačkou konštatovaní, ktoré majú nudne monotónny vzorec. Popisujú reálny stav a definujú predstavu, ako by sa mohol a mal tento daný stav zmeniť.
Dámy a páni, chcem sa venovať oblasti, ktorú sledujem, v ktorej pôsobím a ktorú, dovolím si tvrdiť, mám solídne zmapovanú, teda oblasti kultúry, umenia a médií. Je to pre mňa asi v tejto chvíli o to ľahšie, lebo prebehla jedna veľmi korektná debata v rámci výboru pre kultúru a médiá, korektná debata s kolegami z opozície, ktorí na konto vládneho programu pre kultúru vyhlásili, že keby išlo len o vládny program pre kultúru, hlasovali by za.
Nepamätám si, kedy by takáto korektná debata prebehla v takomto duchu a vôbec takýmto spôsobom, ako prebehla. No má to pre mňa jeden jediný význam preto, lebo skutočne ten vládny program pre kultúru nadväzuje na všetko podľa nášho názoru dobré, čo bolo vykonané v tom minulom volebnom období. Jednoducho bolo na čo nadviazať. A to sa o mnohých ministroch kultúry, ktorí boli tuná od roku 1993, nedalo povedať. Bolo na čo nadviazať, a preto vládny program pre kultúru má ambície nadviazať na všetko dobré, ktoré bolo v tom predošlom období.
Musím s potešením konštatovať, že po prvý raz zazneli v slovenskom parlamente slová, na ktoré celá sféra kultúry už dve desaťročia márne čakala. Citujem: Táto vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absencie systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Iste, bolo by aj mne milšie, keby vzápätí nasledovala tabuľka zaväzujúca vládu v budúcich štyroch rokoch podvihnúť podiel rezortu na povedzme 2 % rozpočtu, ale, opakujem, som veľmi rád, že táto vláda si uvedomuje, aké dedičstvo preberá a neberie kultúru ako zbytkový rezort. Zažili sme to tu veľmi veľakrát. Zbytkový rezort, ktorý musí byť spokojný aj s omrvinkami.
Záväzok priznať kultúre vysokú spoločenskú dôležitosť a nepripustiť ďalší pokles zdrojov je podľa môjho názoru veľmi významným posolstvom, ktorého zmysel by si mali dobre uvedomiť všetci, ktorí v kultúre pôsobia a ktorým sú diela služby kultúrnych inštitúcií a organizácií určené. Autori i čitatelia kníh a časopisov, tvorcovia i poslucháči a diváci hudobných, divadelných a filmových diel, návštevníci galérií, hradov, výstav a tak ďalej. Vítam aj tendenciu, ktorá je príznačná nielen pre kapitolu kultúra, ale pre celý vládny program. Je to ambícia vlády neformulovať vo vládnom programe výlučne agendu strany SMER, hoci volebný výsledok by to umožňoval. Ale po prvý raz od roku 1993 sa vláda usiluje hovoriť o plánoch a zámeroch na najbližšie roky nielen za svojich voličov, ale za občanov Slovenskej republiky. Je to nový tón v slovenskej politike a vyvoláva okrem rozpačitého súhlasu aj veľa nervozity medzi militantnými predstaviteľmi a priaznivcami opozičných politických síl.
Už som na tomto fóre spomínal v inej súvislosti, že je to tendencia podobná, ako mám z divadelných skúseností. Ak má na javisku Rómeo vyznať lásku Júlii, nesmie ho jednoducho v danom okamihu vôbec zaujímať, či jej predstaviteľka volila takú či onakú stranu. Naozaj si nepamätám, aby sa Rómeo, predtým ako ide na predstavenie, spýtal Júlie, koho si volila. Také niečo neexistuje. A pritom to predstavenie má len jednu jedinú ambíciu, byť dobré. Keď je zlé, nemá diváka, bez ohľadu, koho Júlia alebo Rómeo volili. Taká je pravda a bol by som rád, keby sa tento segment takýchto úvah dostal trošku aj do politického života v tomto volebnom období. To programové vyhlásenie o tom hovorí.
Mám ale obavy, že nie všetci slovenskí politici sú schopní identifikovať, kedy je čas hľadať štátnické riešenia problémov občanov republiky a kedy viesť politický dialóg, stranícky spor a hoci prudkú názorovú polemiku. Na našom politickom, ale i mediálnom nebi je ešte, bohužiaľ, priveľa tých, ktorých jedinou kvalifikáciou je boj s ideovým protivníkom, teda ľavicou, po prípade spochybňovanie Slovenskej republiky a hlásanie rôznych prevzatých názorových šablón. Budem ale veľmi rád, ak sa vláde podarí svoj zámer, usilovať sa o maximálne dosiahnuteľný spoločenský konsenzus, dôsledne realizovať. V mnou sledovanom rezorte to nebude jednoduché, ale minister Marek Maďarič už raz v praxi preukázal schopnosť viesť ministerstvo tak, aby správy o jeho aktivitách nenapĺňali titulné stránky bulvárnej tlače a naozaj našiel spoločnú reč aj s umelcami a kultúrnymi pracovníkmi, ktorí demonštratívne dávajú najavo svoj iný občiansky postoj.
Vôľu pôsobiť tak, aby to prinášalo čo najväčší osoh občanom, naznačuje aj program vlády, kde sa napr. zdôrazňuje zámer podporovať pôvodnú umeleckú tvorbu, hľadať možností, ako vrátiť výtvarné umenie do kontaktu s ľuďmi, ale i rozvinúť program aktivít orientovaných na uchovanie národného kultúrneho dedičstva. Budem veľmi rád, ak sa uskutoční zámer vytvoriť samostatnú programovú os zameranú na možnosť čerpať aj na tieto účely podporu z fondov Európskej únie. Jedine tak je možné zastaviť neustále sa prehlbujúcu priepasť medzi potrebami zdevastovaných svedkov našej minulosti a možnosťami investovať do ich obnovy a údržby.
Vláda deklaruje zámer zriadiť Radu vlády pre kultúru a prijať strategický plán rozvoja kultúry na najbližšie obdobie. Bude to prvý rázny krok na ceste, po ktorej volajú umelci, kultúrni pracovníci, občania, ktorí využívajú diela, hodnoty ponúkané rozličnými organizáciami. Nastaviť systém tak, aby bol prístupný ku kultúrnym hodnotám, samozrejmosťou, nebude samozrejme jednoduché, pretože hektický vývoj na začiatku 90. rokoch znamená neraz nezvratnú stratu časti materiálnej bázy, mám na mysli mnohé domy kultúry, z ktorých sa stali tržnice či krčmy, ale i základnej inštitucionálnej štruktúry, to sa týka predovšetkým siete osvetových zariadení, ktorých činnosť dnes suplujú desiatky a stovky charitatívnych a cirkevných organizácií a občianskych združení. Ale iba tam, kde sa aktívni občania nájdu a dokážu sa spojiť. Na mnohých miestach, kde to zúfalo potrebujeme, najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou problémových občanov, systematická osvetová kultúrno-vzdelávacia kapacita absentuje a aj to spôsobuje, že problémov je viac. Bude ale potrebné zamyslieť sa aj nad tým, ako zabezpečiť určitú vyváženosť a spravodlivosť, pokiaľ ide o prístup občanov ku kultúrnym a umeleckých hodnotám. Samozrejme, Bratislava ako hlavné mesto republiky ponúka aj v tomto smere viac ako ktorékoľvek iné slovenské mesto. Vysoká koncentrácia relatívne dobre zarábajúcich obyvateľov a množstvo turistov so záujmom o kultúru na to vytvárajú opodstatnený predpoklad.
Treba sa ale vážne zaoberať potrebou dobudovať existujúci systém štátnych kultúrnych inštitúcií tak, aby občan, ktorý má záujem o vážnu hudbu, mal aj reálnu možnosť navštevovať koncerty, aby sa milovníci divadla nemuseli rozhodovať medzi cestou do Košíc alebo do Bratislavy, ale mohli nájsť kvalitné inscenácie v celom žánrovom spektre aj v Banskej Bystrici, aby sa stovky knižných titulov u nás nielen s podporou grantového systému ministerstva vydávali, ale aby si ich záujemca mal kde kúpiť. Je aj čas znova a nahlas zopakovať to, čo ekonómovia dávnejšie vedia, ale verejnosť o tom málokedy informujú.
Dámy a páni, každá koruna kedysi, každé euro teraz vložené do podpory kultúrnych aktivít sa vracajú až trojnásobne. Keď sa v polovici 90. rokov k nám dostali prvé štúdie, ktoré vznikli pre magistrát Viedne, a vypočítali, že pre nás neuveriteľné sumy určené na podporu Burgtheatra či Staatsopery vygenerujú v konečnom dôsledku viac ako 2,5-násobný vyšší príjem, pretože tie stovky návštevníkov využívajú dopravné, hotelové a reštauračné služby, zvyšujú obrat v kaviarniach, taxíkov, ale i v predajniach odevov, a viažu na seba množstvo iných druhov činností, ktoré by neboli potrebné, keby sa ten človek pre návštevu divadla nerozhodol, nikto u nás tomu nechcel veriť. Dnes európske zdroje zaraďujú kultúru medzi ekonomicky najefektívnejšie oblasti, hoci, samozrejme, aj tu sú rozdiely. Aj na jej schopnosť generovať impulzy pre ekonomický rast, ak hovoríme o jednorazovej akcii ad hoc vytvoreného nového umeleckého zoskupenia, a iná, ak budeme analyzovať efektivitu inštitúcií typu Slovenskej filharmónie. Rozhodne sa však treba rázne rozísť s prekonanými konceptami chápania kultúry ako pasívneho, konzumného konzumenta verejných zdrojov. Preto vítam plán vlády dokončiť aj projekt viacdruhového financovania kultúry, rozpracovaný na ministerstve kultúry v roku 2009 a sympatizujem s víziou informácie grantového systému ministerstva kultúry na nezávislú grantovú agentúru do ktorej by plynuli aj zdroje z hazardných hier.
Dámy a páni, samostatnou kapitolou je dedičstvo, ktoré táto vláda prevzala v oblasti verejnoprávnych médií. Nechcem vnášať zbytočné emócie a vášne do tejto veľmi priaznivej debaty, povedzme to tak, lebo tá debata naozaj bola doteraz veľmi priaznivá, aj aktuálne stále je, ale toto bude téma, ktorej sa budeme určite v blízkej budúcnosti samostatne venovať, pretože v oblasti verejnoprávnych médií treba v prvom rade vyriešiť financovanie, ktoré stále doriešené nie je. Vedia to aj naši predchodcovia, vieme to my, zákon o zrušení koncesionárskych poplatkoch ste nedostali do života ani vy preto, lebo nie že nebola politická vôľa, ale bola politická zodpovednosť tento zákon neprijať. Čiže v tejto chvíli sme v situácii, keď staré prestáva platiť, ale nové ešte neexistuje. Čiže tejto veľkej téme sa iste všetci budeme tuná venovať v nasledujúcich mesiacoch. A čo sa týka programového vyhlásenia vlády, treba len povedať, že je veľké chcenie tento obrovský problém, ktorý je, povedzme si úplne otvorene, ktorý je problémom ani nie tak od roku 1993, ale od roku 1996, keď vstúpila na mediálny trh prvá súkromná televízia.
Dámy a páni, nechcem viacej zdržovať, problémov, ktoré v rezorte kultúry čakajú na riešenie, je veľa. A verím že sa nám v spolupráci aj s výborom Národnej rady Slovenskej republiky, s ministrom kultúry a podporou vlády podarí ich postupne riešiť. Dámy a páni, prajem si veľmi súkromne taký postoj k programovému vyhláseniu vlády v globále, aký prezentovali všetci poslanci, bez ohľadu na to, či boli v opozícii alebo v koalícii, na výbore pre kultúru a média.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Simon, udivuje ma tvoja starostlivosť a obavy o osud rezortu, obzvlášť keď si spôsobil v tomto rezorte viac škody ako druhá svetová vojna. Sám si dehonestoval funkciu ministra pôdohospodárstva na hovorcu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Máš dojemné obavy o vyplatenie veľkých dobytčích jednotiek, pritom si v roku 2004 bol sám proti tomu, aby boli zavedené, aby mohli stabilizovať tento sektor oveľa skôr. Tieto platby zaviedla až vláda Roberta Fica, ktorá aspoň zmiernila ten negatívny dopad v tomto sektore. Dnes hovoríš, že máš obavy, či budú vyplatené tie dobytčie jednotky, pritom za posledného pôsobenia tvojho vo funkcii si nič neurobil pre to, aby tento model, ktorý je dnes nastavený, keď sa majú dobytčenky vyplácať až v budúcom roku, keď budú vyplatené celkové platby, si neurobil nič. A tu rozprávaš o tom, ako máš obavu a si zvedavý, či budú vyplatené. Je to úplne neuveriteľné. Čo sa týka platieb na farmu, v časti nestransformovaného poľnohospodárstva a kde neprebehla reštituralizácia by znamenalo ďalší úpadok výroby, nie jej posilnenie. Sám si bol tvorcom podpory ničoho. Sám si zaviedol podporu mulčovania a dnes rozprávaš o tom, ako treba podporovať výrobu. Čiže neuveriteľné obraty a saltá mortále, ktoré dokážeš robiť v krátkom čase.
Hovoríš o zastavení kontraktácie za pôdne úpravy, pritom pozrime sa, ktoré firmy robia pôdne úpravy od stola z južného Slovenska, ktoré sú tvoje prepojené firmy, a robia ich tak nekompetentne, že jednoducho ani nevyjdú do regiónov, vyrábajú neznámych vlastníkov. Čiže tvoj lobing, ktorý smeruje do tejto oblasti, je preto, aby si uchránil peniaze pre tvoje firmy. Toto je tvoja obava o rezort. To isté môžeme hovoriť o zábere pôdy, ktorá sa zrušila počas tvojho pôsobenia vo vláde. Zrušenie červenej nafty, poškodzovanie poľnohospodárov, neposkytovanie informácií poľnohospodárom a tak ďalej a tak ďalej.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, som veľmi rada, že ste uznali, že normatív na žiaka bol jednou z príčin výrazného úpadku školstva. Ja keď som toto hovorila pred piatimi rokmi, či už na výbore alebo v médiách, tak som bola pomaly obvinená z kacírstva, ale vidím, že poznanie sa vyvíja aj u vás. Veľakrát ste mi povedali, či to myslím vážne, takéto slová vtedy.
A ďalej, povedali ste, tiež vítam váš posun, že bakalársky stupeň by mal byť plnohodnotný, a toto vítate v programovom vyhlásení vlády. Ale potom mi vysvetlite, prečo ste pri prijímaní, či už zákona o štátnej službe za vašej, za vášho pôsobenia vo vláde, či už ako štátny tajomník školstva alebo ako minister školstva ste proti tomu neprotestovali? Vyslovene v týchto zákonoch, následne aj v zákone o zamestnávaní zamestnancov pri prácach vo verejnom záujem ste trvali na tom, aby mali všetci zamestnanci vysokoškolské vzdelanie minimálne druhého stupňa. Takže vy ste sa na tom priamo podieľali, aby sa bakalársky stupeň vzdelania nepovažoval za plnohodnotné vysokoškolské vzdelávanie. Hoci, ako ste povedali, skutočne v krajinách starej Európy väčšina vysokoškolsky vzdelaných, viac ako 50 percent, má práve bakalársky stupeň vzdelania.
A ešte jedna vec. V roku 2002, keď ste začali byť ministrom školstva, na Slovensku bolo dvadsaťdva vysokých škôl. Keď ste odchádzali z vlády na Slovensku bolo tridsaťštyri vysokých škôl. Za vlády Roberta Fica nevznikla ani jedna vysoká škola. Za rok pôsobenia vlády Radičovej, hneď za prvý rok, na Slovensku vznikli dve nové vysoké školy. Mimochodom, jedna sa týka masmediálnej komunikácie. Skutočne, toto na Slovensku potrebujeme najviac.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto si myslím, na rozdiel od vás, pán poslanec, pán exminister, že toto programové vyhlásenie jasne deklaruje, že školstvo je pre našu vládu prioritné. Myslím, že reforma, spomínaná reforma priniesla pre regionálne školstvo aj rad pozitívnych zmien, ktoré posunuli naše školstvo vpred aj napriek nedostatkom, o ktorých vieme a ktoré sa mali riešiť už za predchádzajúcej vlády.
Po prvé si treba uvedomiť, že reformu školstva si vyžadovala samotná doba, nakoľko celé regionálne školstvo bolo riadené všeobecne záväznými právnymi predpismi a vykonávacími predpismi z obdobia pred rokom 1989. A vy takisto veľmi dobre viete, že napríklad školský zákon bol 18-krát novelizovaný do roku 2007.
K samotnému obsahu by som chcela podotknúť, že na jeho plánovaní sa zúčastňovali aj desiatky učiteľov, stovky učiteľov z celého Slovenska, nielen zamestnanci ministerstva. Nuž a v predkladanom programovom vyhlásení, myslím, že treba naozaj vysoko oceniť to, že sa zaoberá a dosť podrobne problematikou odborného vzdelávania v komplexnom pohľade a v systémovom riešení nedostatku kvalifikovaných zamestnancov v jednotlivých odvetviach nášho hospodárstva, čo považujem za výrazný posun v porovnaní s riešeniami predchádzajúcej vlády.
Takisto držím palce pánovi ministrovi pri uskutočňovaní jeho zámerov a ja verím, že urobí všetko pre to, aby sa ďalší rozvoj výchovy a vzdelávania našej mladej generácie, čo najlepšie rozb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja len jednu vec vám vyčítam. No, nevyčítam, konštatujem, že jedna vec mi vadí na tom, čo ste povedali, pán kolega Fronc, vy stále, a nielen vy, ale aj iní kolegovia, konkrétne z KDH, vy sa stále proste vyhovárate na to, čo všetko a čo všetko ste nemohli spraviť len z toho dôvodu, že ste boli v koalícii, v nejakej koalícii. Ale vy keď ste boli v tej koalícii, tak ste sa nesťažovali, že to nemôžete spraviť, lebo ste práve v tej koalícii. Vy sa na to sťažujete až teraz. A to sa mi zdá, nehnevajte sa, pán kolega, trošku, trošku nekorektné. Nechcem sa expresívnejšie vyjadrovať preto, lebo vtedy takisto sme sa o tých veciach mohli baviť a takisto ste mohli povedať, je to náš názor, ale nepresadili sme ho, preto lebo bolo pre nás dôležitejšie, aby tá koalícia, ktorá aj tak padla, sa udržala. Dnes nadávate jeden na druhého, vy nadávate na bývalú koalíciu, bývalá koalícia nadáva na vás a všetci tvrdíte, aké je to fantastické, že my v tej koalícii nie sme a aké to máme oveľa jednoduchšie napriek tomu teda, že predkladáme nejaké návrhy a vám, vás žiadame o spoluprácu. Žiadali by ste o spoluprácu vy nás? Alebo žiadali ste o spoluprácu vy nás, keď ste boli v koalícii? Nie, vykašlali ste sa na to, ale vám nebráni dnes na tú koalíciu nadávať. Toto považujem, pán kolega, trošku za nemiestne, respektíve až nekorektné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, takisto by som sa pridal k reakcii na vaše vystúpenie, pretože niektoré veci ma zaskočili. Ten váš úvod nebudem komentovať, o tých zjazdoch a podobne, zrejme to máte nariadené od predsedu KDH, aby ste takto v každom príspevku vystupovali, a je to už komické. Skutočne je to komické.
Ale vyjadrím sa možno k tým odbornejším veciam, ku ktorým ste sa vyjadrovali, a ktoré ma teda veľmi, veľmi zaskočili. Ako príklad ste si vybrali Fínsko, kde ste ale zabudli povedať aj B, že vo Fínsku je zhruba jedno percento súkromných škôl, ktoré vôbec nie sú financované zo štátneho rozpočtu, to je veľmi dôležitá vec.
Druhá vec, kritizujete prijímanie žiakov na gymnáziá, kde by jedna z podmienok mal byť dosiahnutý priemer, mám taký pocit za ročníky 6 až 9 maximálne 1,5. Prosím vás pekne a odpovedzte mi potom vo vašej reakcii, a mňa by veľmi zaujímalo, že ako chcete dosiahnuť vlastne tú kvalitu vzdelávaných žiakov na gymnázium, pretože všetci vieme, že gymnáziá boli vždy považované za určitú špičku v rámci stredoškolského vzdelávania žiakov. No a neviem si teda predstaviť, vy súhlasíte s tým, čo momentálne je dnes na gymnáziách? Akí žiaci sa tam dostávajú? Že tam ide s priemerom 2,9 - 3,2. To sú bežné veci!? Veď dnes funguje systém, ak ma nevezmú na gymnázium a mám priemer zlý, to znamená nejakých 2,5 a horší, no tak idem, idem na súkromné gymnázium, kde ma radi vezmú, pretože súkromné gymnáziá sú financované zo štátneho rozpočtu alebo z VUC-iek tým istým spôsobom, ako sú aj štátne gymnáziá financované. Toto je dobrý spôsob podľa vás? Toto sú tie ušetrené financie zo štátneho rozpočtu? Ja si myslím, že ste skôr mali poukázať na tento systém, že treba ho nejakým spôsobom prerobiť a možno zracionalizovať, čo ste ani vy počas vášho pôsobenia ministra školstva Slovenskej republiky nespravili.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, nerozumiem naozaj celkom tomu, ako to vlastne chcete vyriešiť, lebo vy popierate aj dobré úmysly. Čiže mali tam byť asi uvedené zlé úmysly. Dokonca ste povedali, že vám to pripomína dokument z obdobia 12. a 13. zjazdu, a vzápätí ste v závere povedali, že oceňujete mnohé dobré veci, ktoré sú tam spomenuté, dokonca ste spomínali aj systém bakalárskeho vzdelávania. Tak ja potom neviem z vášho vystúpenia, či teda je to dokument z 12. zjazdu alebo to nie je dokument z 12. zjazdu. Alebo ste chceli len zámerne ideologicky dehonestovať tento dokument, pritom viete, že tento dokument je strategický a musí mať takéto formulácie. Napokon pozrite si vaše vlastné programové vyhlásenie vlády, za ktoré ste vy hlasovali.
Ale vrátim sa k tomu školstvu, o ktorom ste hovorili, že sú tam nekonkrétne veci uvedené. Prečítajte si state, napríklad týkajúce sa odborného vzdelávania. Vaše videnie je také, že cesta motivácie na žiaka. Nuž, normatív je tá motivácia? Že chcem žiaka za každú cenu, lebo je nositeľom peňazí? A potom sme na gymnázia dostávali študentov, ktorí na to nemali. Vy hovoríte o korupcii už dopredu, tak preto tam berme aj trojkárov.
Alebo vaše videnie je také, že popri tom liberálnom vzdelávaní je potrebné, aby tu povznikali súkromné školy a každý nech sa nejakým spôsobom už postará, pretože dôležitá je motivácia. Ale kvalita nám kdesi chýba. Práve naopak, pán poslanec, ja si myslím, že v tomto vyhlásení sa o školstve hovorí úplne jasne o tom, ako deformácie práve v odbornom vzdelávaní, aj v stredoškolskom vzdelávaní odstrániť, a preto ho veľmi, veľmi oceňujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Jednou z kľúčových úloh programového vyhlásenia vlády bude sociálny dialóg s dominantnými partnermi, medzi nimi aj s cirkvami, aj v kultúre. Tak to chápem.
Pán poslanec, je evidentné a jasné z vystúpení opozičných poslancov, že najlepšie sa vládne v opozícii. Neskutočná možnosť tzv. politicko-spoločenskej slobody dáva doslova všetkým vystúpeniam opozičných poslancov krídla a nevyčerpateľné zdroje myšlienkových inšpirácií. Akoby ste boli zabudli, že ste nedávno držali opraty riadenia štátu vo vlastných rukách, a aj námety kultúrnej politiky do programového vyhlásenia ste mohli v predchádzajúcej vláde uplatniť. Nič takého sa ale nestalo. A myšlienky, o ktorých hovoríte, pán poslanec, alebo ste hovorili, sa tam neobjavili. Stať programového vyhlásenia nastupujúcej vlády, že si vláda uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, je, myslím si, veľmi silné konštatovanie. Aj konštatovanie a úloha, že vypracuje, okrem iných, aj stratégiu rozvoja kultúry na roky 2013 až 2020, či zriadi svoj poradný orgán Radu vlády pre kultúru. Sleduje tým ozaj zlepšenie postavenia kultúry v spoločnosti, ako aj vedenia dialógu na túto tému v spoločnosti. Osobne si myslím, že programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry je dobre vypracované a námetovo naznačuje úlohy a ciele, ktoré nemali predchádzajúce programové vyhlásenia.
Pánovi ministrovi treba len držať palce, aby všet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, pripadal som si ako na hodine dejepisu pred dvadsiatimi rokmi na strednej škole. Ďakujem pekne, príjemne som sa cítil a niektoré poznatky som si opäť oživil. Myslím si, že to bolo veľmi dôležité, pretože programové vyhlásenie vlády potrebovalo takúto prednášku z vašej strany.
Chcel by som ale povedať na margo svätého Cyrila a svätého Metoda, vy spomínate, že tam chýba ten prívlastok svätý. Je to skutočne vážny problém, že to nie je uvedené v tom písomnom materiáli. Myslím si, že vláda Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010 dokázala, akým spôsobom si vie uctiť pamiatku týchto dôležitých osôb aj pre dejiny Slovenska, pretože pravidelne usporiadavala oslavy svätého Cyrila a Metoda na Devíne, kde sa zúčastňovala široká verejnosť, mnohé osobností, vás som tam ale nezaregistroval, pán poslanec. Neviem, prečo teraz kritizujete niečo, čo neexistuje. Ja si nespomínam, že by ste v rokoch 2010 - 2012, kedy vaše Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré tu propagujete, bolo vo vláde, žeby ste nejakým spôsobom organizovali takéto významné oslavy na Devíne alebo kde inde v Slovenskej republike. Čiže treba sa najprv možno kriticky pozrieť na seba a potom hodnotiť predchádzajúcu vládu, ktorá si dôstojným spôsobom uctila pamiatku týchto vierozvestov.
Ďakujem pekne.