Videokanál klubu

Pán poslanec, prekvapuje ma, že od volieb je veľmi krátka doba a vy ste asi stratili pamäť. Keď sa zostavoval štátny rozpočet, sme vás upozorňovali, že zdravotníctvo bude mať málo prostriedkov na rok 2012. Napriek tomu ste súhlasili, aby štátny rozpočet bol postavený na rok 2012 tak, ako je. Dnes kritizujete, že treba zhruba 5 percent a viac z hľadiska HDP. Dávali ste tu opatrenia, ktoré má nová vláda robiť. Všetky ste ich mohli zrealizovať, pričom váš výsledok v zdravotníctve bol katastrofálny. To, čo sa dialo na sklonku minulého roku a potom tesne pred voľbami z hľadiska zákona o zvyšovaní platieb pre zdravotné sestry a ďalšie veci. Z tých krokov, ktoré ste tu povedali, ste nič neuskutočnili. Takže by som poprosil sebakriticky neradiť niekomu inému, nechajte novú pani ministerku, ktorá sa iste bude musieť vysporiadať s tými vecami, ktoré dnes ste tu v zdravotníctve nechali.

Ja by som zareagoval na poznámku, ktorú ste povedal k transformácii Nemocnice svätého Michala na akciovú spoločnosť. Áno, toto sa udialo, to je pravda, ale nepovedal ste, z akého dôvodu. Je to bývalá nemocnica ministerstva vnútra. Transformovala sa preto na akciovú spoločnosť, pretože sa zlučovala s Nemocnicou ministerstva obrany, ktorá už v tom čase bola akciovou spoločnosťou a ktorej som bol aj ja osobne riaditeľom dva roky. A možno jedna poznámka k tej transformácii na akciové spoločnosti. Výsledkom toho, že sa Nemocnica ministerstva obrany, bývalá Vojenská nemocnica, stala akciovou spoločnosťou, bolo napríklad to, že sa päť lukratívnych oddelení prenajalo súkromnej zdravotníckej organizácii, čím vlastne vznikol stav, kedy vo Vojenskej nemocnici pôsobili naraz dve, dve zdravotnícke zariadenia. Nebudem už hovoriť o takých detailoch, ako bola vôbec, ako bol koncipovaný celý tento prenájom. Môžem konštatovať, že určite nevýhodne pre, pre Vojenskú nemocnicu, pretože napríklad sa prenajali röntgenologické oddelenia s tým, že servis a tieto röntgenologické oddelenia znášala samotná Vojenská nemocnica. Stal sa tam príklad, prípad, kedy vyhorela lampa v tomto röntgenologickom zariadení, ktorej cena bola vtedy ešte 2 mil. korún. A, samozrejme, tieto 2 mil. korún musela znášať Vojenská nemocnica. Takže aj takto sa dá dokladovať, ako nevýhodne a k čomu vlastne viedla transformácia nemocnice na akciovú spoločnosť. Ďalej by som chcel iba poznamenať, že je veľmi demagogické si myslieť, že transformáciou na akciovú spoločnosť sa vyrieši problém zadlžovania nemocníc, určite nie. Zase dôkazom toho je aj moje pôsobenie vo Vojenskej nemocnici, kedy opakovane táto nemocnica skončila v strate a určite nepomohla transformácia na akciovú spoločnosť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán Hudacký, máte široký diapazón poznania. Takto vyzeral aj váš príhovor pred chvíľou. Len chcem sa spýtať na niekoľko vecí. Veľmi pekne ste hovorili o živnostníkoch. Dávate konštruktívnu ponuku, len mi stále víri otázka hlavou, čo všetko vy ste za ten čas, i keď krátky, čo ste pre živnostníkov urobili? Mali ste nejakých sto zlepšení? Potom ste tu chceli urobiť nejaký Hong-Kong vo vychádzaní v ústrety podnikateľov, a nakoniec zo všetkého zišlo. A toto všetko, čo ste hovorili, bolo veľmi interesantné. Len mňa osobne mrzí ako bývalého živnostníka, že tieto veci sa vám nepodarili ani sčasti napraviť. Mnohé malé a stredné podniky stále trpia dostupnosťou úverových zdrojov. Stále ste boli pri tom, keď sme kritizovali, že nemajú šancu dostať žiadnu, v žiadnej malej forme štátnej pomoci nejakú korunku. Ale ešte viac ako dostupnosť zdrojov gniavi našich malých a stredných podnikateľov dĺžka doby splatnosti faktúr. Dnes 80, 90, 180, 250 dní, som zachytil už 250 dní, dňové splatnosti sú už úplne bežnou praxou. Tieto doby treba, tieto doby, keď treba zaplatiť DPH po vyfakturovaní, sú likvidačné pre tieto malé podniky. Keďže máte obavy o malé a stredné podniky a varujete nás, sa chcem spýtať, čo urobila vaša vláda v implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady z februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám? Smernica vyžaduje jednoznačne aspoň od orgánov verejnej správy vykonať platbu do tridsiatich dní. Tak ako ste neurobili nič, ja to tak hodnotím, pre malých a stredných podnikateľov, ani o takejto smernice. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec ja chcem oceniť váš konštruktívny tón, ktorý zaznieval z vášho príhovoru, a musím povedať, že je milým prekvapením, že viacerí vaši kolegovia vystupujú v tejto sieni zákonnosti, ako povedal tiež jeden z vašich kolegov, veľmi konštruktívne. A ja to vítam a dokonca si myslím, že v mnohých veciach, naozaj v mnohých veciach s vami možno len súhlasiť. Na druhej strane neviem, či je celkom vhodné otvárať všetky témy tejto galaxie, lebo keď sa otvoria všetky, nevyrieši sa nič, a preto možno niekdy menej je viac. No a musím povedať aj niečo, s čím nesúhlasím. Nesúhlasím celkom s vaším názorom, že v zdravotníctve nie je čo privatizovať, a teda vláda si celkom zbytočne dala do programového vyhlásenia vlády deklaráciu, že sa nebude privatizovať lukratívny majetok a lukratívne činnosti v zdravotníctve, pretože spomeňte si, niekoľko mesiacov dozadu aká bola hlavná téma slovenskej spoločnosti, a to bola práve transformácia nemocníc, ktorá bola v podstate skrytou privatizáciou. Takže ak niekto dokonca za cenu núdzového stavu tlačil transformáciu nemocníc, no tak, asi to bolo lukratívne a môžem vám potom aj v osobnom rozhovore dokladovať na množstve príkladov, čo ešte v zdravotníctve môžu niektoré ziskuchtivé skupiny vybrať, a tomu treba zabrániť. A myslím si, že to treba oceniť. A tiež celkom nesúhlasím, pán poslanec, s vaším názorom na pani Tymošenkovú. Nemám presne všetky informácie, ale spomínam si, pred asi pol rokom vystúpenie pána Dulebu, to je šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v televízií TA3, ktorý dosť závažným spôsobom kritizoval niektoré aktivity, ktoré pani Tymošenková. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja v podstate k tomu vystúpeniu pána poslanca Kollára mám dve základné poznámky. Jedna, mám pocit, že sa tu strašne straší tým, že čo tu zavedie sociálna demokracia, alebo SMER - sociálna demokracia na Slovensku a že nám utečú všetci veľkí podnikatelia do daňových rajov. Je jasné, že v poslednej dobe sme zaznamenali nárast, teda únik u materských spoločností, spoločností do daňových rajov, ale nie je to spôsobené určite politikou sociálnodemokratických strán. Tento efekt je jasný hlavne z toho, že máme tu hospodársku krízu, všetky tie spoločnosti, povedzme si otvorene, tie spoločnosti, ktoré chceli ísť podnikať, z daňového raja, už sú tam dávno. Nemusia čakať na to, kým vyhrá voľby SMER - sociálna demokracia. A ten nárast nevznikol počas, počas vládnutia SMER-u - sociálna demokracia, ale práve pravicových strán. Takže povedzme si, či, myslím si, že kvôli nejakým pár percentám z daňového zvýšenia, o ktorom sami tvrdíte, že, že zvyšovať dane je potrebné, lebo máme tu dva základné fakty, zanechaná sekera, ktorú ste nám tu nechali, druhým faktom je, hospodárska kríza spôsobila, že tá špajza je skutočne prázdna, ale tie motívy zostať na Slovensku sú určite dané aj inými faktormi, to je stabilita, hlavne teda politická, ktorú, myslím, že máme, ekonomická, strategická poloha, lacná a kvalifikovaná pracovná sila s vysokou produktivitou práce. Ten pás na Slovensku v tej fabrike beží rovnako rýchlo ako v Nemecku, čiže. A tí naši ľudia musia stíhať tú prácu na tom páse.
Čo sa týka eurozóny, je jasné, že je tu recesia, je tu hospodárska kríza, ale.
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, neodpustili ste si hneď v úvode vaše povinné cvičenie typu socialisti si privlastňujú hodnoty a potom ich rozdávajú cez sociálny štát. Toto tu počúvame roky, ale ekonomická realita, teraz nemám na mysli slovenský priestor, ale globálny priestor, už dávno takéto tvrdenia odmieta. Samozrejme, nie je tu priestor na diskusie odborné, hlboké, ale prosím, musíte sa zmieriť s tým, že ekonomický liberalizmus, neoliberalizmus v ekonomike evidentne končí. Môžem spomenúť len posledné zasadnutie ekonomického fóra v Davose, kde tieto slová o konci éry ekonomického liberalizmu povedal Klaus Schwab, prezident tohto ekonomického fóra, a tento pán bol ešte donedávna jedným z najväčších zástancov práve tejto neoliberálnej ekonómie. Takže, prosím vás, zmierte sa s tým, je koniec takýmto tézam.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som rovnako rád zareagoval na tú poznámku, ako ste bol smutný, keď nám Čína odkázala, myslím Európe, aby sme robili reformy. Za prvé ste nepovedal teda, že aké reformy, za druhé, čínska ekonomika dlhodobo je postavená predovšetkým na lacnej pracovnej sile a na, proste vykorisťovaní ľudí a určite nechceme, aby ľudia v Európe pracovali neraz v tak neľudských podmienkach, ako sa to práve deje v Číne. Ďalšie dôsledky sú také, že tá enormná výroba, ktorá vlastne dnes sa v Číne deje, keďže takmer fabrikou celého sveta je, sú enormné dôsledky, negatívne dôsledky na životné prostredie, čo je rovnako, myslím si, že absolútne negatívny jav a Čína sa s tým bude musieť vysporiadať. Na druhej strane už aj dnes Čína vykazuje pomalšie tempo hospodárskeho rastu a v princípe dokazuje to aj spotreba oceli a spotreba elektrickej energie a rovnako už aj v Číne sa začína silno prejavovať problém realitnej bubliny. Takže toľko k Číne. Čo sa týka regulácie, ktorú ste viac-menej odsúdil vo svojom vystúpení, myslím si, že je dôležité, aby štát dokázal správne regulovať napríklad finančný trh, pretože práve deregulácia finančného trhu, ktorá sa diala od sedemdesiatych rokov, spôsobila, že banky a ďalšie finančné inštitúcie vytvorili absolútne množstvo neprehľadných finančných nástrojov, ktoré, si myslím si, že výraznou mierou prispeli k vzniku dlhovej krízy. Rovnako aj uvoľnenie poskytovania úverov častokrát osobám, ktoré už vopred bolo zjavné, že v budúcnosti nebudú môcť tieto úvery splatiť a jednoducho nebudú mať na to, aby dokázali tieto záväzky vyrovnať, bolo, bolo určite chybným krokom. Takže toľko.
Ďakujem.

Pán kolega Kollár, ak opomeniem to ideologizovanie, tak správne ste poukázali na to, že dnes v Európskej únii existujú dva základné modely, ako riešiť krízu. Prvý z tých modelov, v angličtine sa mu hovorí austerity, to znamená spoliehať sa na úspory, škrtanie, voľný trh, tento model dusí rast. To sa ukazuje pri Španielsku, ako aj iných, iných krajinách. Zástancom tohto modelu je neoliberálna a neokonzervatívna pravica a takýto model vyznávala aj vaša vláda. Ten druhý model, v angličtine sa mu hovorí recovery, podporuje rast verejnej investície a regulovaný trh. Zástancom je sociálna demokracia a socialistické strany. Pokojne môžeme hovoriť o socialistických stranách, neviem načo sa tu motáte okolo toho pojmu, je to bežný pojem, socialistické strany, pokiaľ, samozrejme, nespájate socializmus reálny, ten z bývalého režimu, so socializmom moderných európskych politických strán. Oba tieto modely sú legitímne, aj austerity aj recovery, treba si však uvedomiť že misky váh sa dnes prudko v Európe vykláňajú k tomu recovery, ale dôvod nie je socialistická vlna, o ktorej hovoríte, ale ekonomická racionalita. Uznáva to aj časopis The Economist, čo určite nie sú socialisti, uznáva to Mario Draghi z ECB-čky, čo nie je socialista, uznáva to Van Rompuy, takisto žiaden socialista, ale kresťanský demokrat, uznáva to Medzinárodný menový fond, takisto žiadni socialisti a tak ďalej. Čiže všetci odmietajú tento, túto vulgárnu politiku škrtania a voľného trhu. Zdá sa, že jediný, kto sa ešte celkom neprebudil z neoliberálneho sna, pre ľudí skôr nočnej mory, je strana Sloboda a Solidarita, ale je to, samozrejme, vaše právo ostať neprebudení.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Len chcem pripomenúť kolegom z výboru pre kultúru a médiá, zasadanie výboru pre kultúru a médiá je 12.30 hod. v obvyklej miestnosti výboru.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Mezenská, nedá mi, aby som vám nepoďakoval a nezagratuloval k premiérovému vystúpeniu v tomto parlamente. Naozaj priam spravodajské zhodnotenie debaty v tomto parlamente, ktoré ste predniesli bez zbytočných emócii, bez zbytočného vyrývania, bez zbytočných podprahových úderov alebo bez zbytočného hľadania tej černoty, ktorá v tomto vôbec nie je. Áno, ten reálny stav ste pomenovali. Takýmto spôsobom sa dá debatovať, takýmto spôsobom si viem predstaviť konštruktívny dialóg medzi opozíciou a koalíciou. Ešte raz gratulujem a zároveň ďakujem a prajem všetko dobré.