Videokanál klubu

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde (tlač 37): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky prerokovala Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde, ktoré vláda predložila podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky, A. schvaľuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, B. vyslovuje dôveru vláde Slovenskej republiky.“ Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky v rozprave počas šiestich rokovacích dní vystúpilo 33 písomne prihlásených a 27 ústne prihlásených poslancov, takisto aj predseda vlády Slovenskej republiky a tiež členovia vlády Slovenskej republiky, v rozprave bol podaný návrh na uznesenie pánom poslancom Mikloškom, ktorý však bezprostredne nesúvisí s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. A odporúčam pánovi poslancovi, aby návrh uznesenia predložil ako samostatný bod programu schôdze. Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ja som len chcel upozorniť na to, pretože tak ako nevenovalo sa zákonom štyridsaťtrojky ani štyristošesťdesiatjednotky, tieto všetky nedostatky, ktoré sú tam, majú vplyv na verejné financie. Vzhľadom na tú situáciu, ktorá prebehla v parlamente hlavne k dôchodkovej reforme, hlavne pokiaľ ide o 2. pilier, treba sa zamyslieť nad tým, čo som tu povedal, pretože sú to nemalé peniaze, ktoré unikajú Sociálnej poisťovni.
A ešte chcem sa vrátiť. Pán Sulík, treba sa pozrieť, ako nastavil pán Procházka výber v Sociálnej poisťovni, nie tak skutočne, ako sa to má, nastavil plánovaný výber, a preto je ten výber taký, aký je. Ďakujem.

Pani predsedajúca, ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko, absolútne ti rozumiem, čo si chcel povedať, pretože ja si pamätám, keď na prvom zasadnutí výboru pre sociálne veci si ponúkal pánovi ministrovi Mihálovi spoluprácu na týchto veciach, ktoré sme nestihli urobiť. A máš úplnú pravdu v tom, že tieto kroky bude potrebné zapracovať, ale ja zastávam názor, a programové vyhlásenie to obsahuje, že riešenie problémov, o ktorých si hovoril, bude predmetom konsenzu a predmetom diskusie v rámci našej spoločnosti. A ja pevne verím, že pán minister Richter tento krok urobí tak, ako si to v programovom vyhlásení vlády aj vytýčil. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, za týchto pár dní sme snáď počuli viaceré typy prejavov od trebárs aj odborných cez osobné, by som povedal, cez aj nenávistné alebo aj také prejavy, aby len niekto niečo povedal, ale hlavne čo sa týka kolegov z opozície, mali jedno spoločné. Ako keby počítali roky 2006, 2007, 2008, 2009, 2012 a podobne. Teda tie dva roky niekde vymizli. A myslím si, že je jedno, či programové vyhlásenie z pohľadu opozície je viac konkrétnejšie alebo menej konkrétnejšie. Keby bolo veľmi konkrétne, tak zas opozícia povie, že potrebuje, aby bolo všeobecnejšie. Niekedy mám aj dojem, že niektorí kolegovia ako keby boli doteraz nejako zamrazení a pred dvoma týždňami sa dali nejako odmraziť, roztopiť a teraz prišli a prednášali niektoré svoje príspevky.
No a čo sa týka ešte aj pána Procházku, myslím, že hovoril pekne, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán premiér, vážené dámy, vážení páni, nebudem sa vracať k môjmu vystúpeniu, ktoré som predniesol písomne, chcel by som sa vrátiť k niektorým veciam k Sociálnej poisťovni, ktoré tu odzneli. A, samozrejme, chcel by som doplniť niektoré veci, ktoré Sociálna poisťovňa pripravila.
Ja som tu x-krát povedal, že Sociálna poisťovňa je jedna z najväčších bánk, a pritom sa jej venuje veľmi malá pozornosť. Chcel by som podotknúť to, čo tu povedal pán Poliačik, že boli predávané pohľadávky. Za mojej éry neboli predávané žiadne pohľadávky, pohľadávky, ktoré som zastavil, ktoré boli pripravené, balíky.
Pokiaľ sa týka legislatívnych úprav, my sme pripravili spolu s pracovníkmi Sociálnej poisťovne, ja vám teraz tu prečítam, čo všetko sme chceli zmeniť z hľadiska návrhu legislatívnych zmien sociálneho poistenia, starobného a dôchodkového sporenia, systémové zmeny, chceli sme zaviesť univerzalitu systému sociálneho postenia, zaviesť minimálny dôchodok, vylúčiť možnosť poberania predčasného starobného dôchodku a príjmu na zárobkovej činnosti, vypustiť právnu úpravu týkajúcu sa invalidného dôchodku poskytovaného invalidom z mladosti, zjednotiť termíny na zmenu parametrov, od ktorých je závislá výška sociálnych dávok a dôchodkov, čiže životné minimum, prekvalifikovať sociálny dôchodok na invalidný dôchodok, resp. starobný dôchodok, upraviť osobný rozsah nemocenského poistenia tak, aby sa nevzťahoval na poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, skrátiť ochrannú lehotu maximálne na sedem dní s výnimkou tehotných poistenkýň, ktorým navrhujeme ponechať šesťmesačnú ochrannú lehotu, skrátiť, povedzme, obdobie v prípade, ak nárok na nemocenské vznikol počas uplynutia ochrannej lehoty, novou právnou úpravou zamedziť vzniku nároku na nemocenskú dávku z novozačatého nemocenského poistenia, z ktorého nebolo zaplatené poistné, upraviť určovanie rozhodujúceho obdobia v prípadoch, ak zamestnancovi u jeho jedného zamestnávateľa zanikne a následne vznikne nový pracovný pomer, prehodnotiť inštitút dobrovoľnej účasti na poistení vo vzťahu ku krátkodobým dávkam a zánik dobrovoľného poistenia v dôchodkovom poistení viazať na nezaplatenie poistného, nie na ohlásenie sa z poistenia, zmeniť právnu úpravu postavenia odvodových povinností samostatne zárobkovo činných osôb, vyrovnávaciu dávku vypustiť z vecného rozsahu nemocenského poistenia, odstrániť nadstavbový charakter z úrazového poistenia, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné vypustiť z vecného rozsahu úrazového poistenia, skrátiť dĺžku premlčacej lehoty na nárok na výplatu dávky alebo jej časti, upraviť sadzbu poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa jednotne na 0,8 % z vymeriavacieho základu a zrušiť zriaďovanie do nebezpečných nosných tried, stanoviť jednu sadzbu pre platenie poistného, ktorá by bola súčtom sadzieb na platení poistného do jednotlivých fondov v Sociálnej poisťovni, prehodnotiť percentuálne sadzby poistného v základných fondoch, zlúčiť základný fond starobného poistenia so základným fondom invalidného poistenia a vytvoriť základný fond dôchodkového poistenia, zrušiť rezervný fond solidarity v prípade, ak nebude realizovaný zámer zaviesť jednu sadzbu poistného, zvýšiť odvod do základného fondu dôchodkového poistenia o 4,75 %, zaviesť možnosť Sociálnej poisťovni vydávať príkazy nedoplatkov poistného, posilniť právne postavenie Sociálnej poisťovne pri vymáhaní pohľadávok, upraviť vplyv postúpenia pohľadávky na poistnom a príspevku na starobnom dôchodkovom sporení tretej osobe vo vzťahu k nároku na dávky sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, znížiť percentuálnu sadzbu príspevkov na stavebné dôchodkové sporenie, zaviesť dobrovoľnosť 2. piliera, vytvoriť, ak bude na to politická vôľa, štátnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neplatí zamestnávateľ, zrušiť záruky Sociálnej poisťovne za protiprávne konanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá má za následok vznik škody na majetku v dôchodkovom fonde, znížiť frekvenciu legislatívnych zmien, pri zmenách právnej úpravy dbať na dostatočne dlhú legislačnú lehotu na vytvorenie podmienok na implementáciu miezd, zmeniť určovanie priemerného osobného mzdového bodu, zmeniť spôsob určovania súm invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku priznaných podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, započítať plnenie tohto poskytnutia po skončení pracovného pomeru do vymeriavacieho základu zamestnanca, riešiť hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý do dosiahnutia dôchodkového veku takéto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, umožniť priznanie starobného dôchodku poistencovi, ktorý podmienky nároku na starobný dôchodok spĺňa, nevzťahuje sa však na neho zákon o sociálnom poistení, pretože je v čase splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok vojakom alebo policajtom, v oblasti nemocenského poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti a lekárskej posudkovej činnosti skrátiť obdobie sledovania podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie z doterajších 10 rokov na 5 rokov, upraviť takzvané spočívané ochranné lehoty, upresniť vymedzenie vzniku nároku na nemocenské, upraviť podmienky nároku na ošetrovné, upraviť podmienky na obdobie nároku materského, upresniť určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, upraviť určenie denného vymeriavacieho základu, odstrániť diskrimináciu fyzických osôb, ktorým je dieťa zverené do starostlivosti pred uplynutím 14 dní od vzniku nároku na materské, matky (§ 48), nepovažovať vykonávanie športových, spoločenských alebo obdobných aktivít plnenia pracovných úloh na účely úrazového poistenia, rozšíriť rozsah osôb, ktoré majú nárok na úrazové dávky, o učňov v odbornom výcviku, ak je uskutočňovaný na základe zmlúv v priestoroch inej právnickej osoby, ako je škola, upresniť definíciu denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok, upraviť podmienky nároku na úrazovú rentu, jednoznačne stanoviť dôsledky prekvalifikovania náhrady na stratu zárobku podľa § 272 ods. 3 na úrazovú rentu od 1. januára 2004, upraviť určovanie sumy úrazovej renty, upresniť podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie, doplniť, upresniť uplatňovanie týkajúce sa úrazovej renty, novodefinovať vznik platobnej neschopnosti zamestnávateľa na účely garančného poistenia, upresniť vymedzenie rozsahu nárokov z garančného poistenia, upresniť a doplniť ustanovenia riešiace uspokojovanie nárokov u zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom na území iného členského štátu, riešiť súbeh nárokov na dávku v zamestnanosti s inými nárokmi, upresniť definíciu denného vymeriavacieho základu, rozšíriť možnosti poskytnutia dávky v nezamestnanosti, upraviť povinnosti príjemcu dávky v nezamestnanosti, vrátiť ju alebo jej časť v taxatívne vymedzených prípadoch, naviazať poskytovanie preddavku na dávku garančného poistenia na inštitút životného minima, stanovenie prekluzívnej lehoty na podanie žiadosti o dávku garančného poistenia, upraviť povinnosti osobnej účasti poistenca poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti na účely dôchodkového poistenia, rozšíriť kompetencie posudkového lekára sociálneho poistenia vo vzťahu k rozhodovaniu ošetrujúceho lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti. A je tu ďalších ešte 30 bodov, ktoré sme pripravili k legislatívnym zmenám a ktoré mala vláda postupne zaviesť, pretože toto všetko bolo na úkor Sociálnej poisťovne.
Chcel by som sa vrátiť, ešte pokiaľ ide o zákon č. 43/2000 Z. z. čiže neskorší predpis. Zmena oproti priebežnému systému je, že 9 % odvodov je vyňatých z distribúcie zabezpečujúcich solidaritu medzi občanmi, tak ako je to v 1. pilieri. Systém poistného ako ekonomicky najlacnejší systém je v 2. pilieri nahradený systémom sporivým, tak je uvedený aj v názve zákona, t. j. najkladnejšieho princípu. Transformácia trvá 30 rokov, pričom platná legislatíva nerieši túto transformačnú etapu a nie je vyriešený ani vzťah medzi 1. a 2. pilierom. Zároveň budú v systéme pôsobiť nasledovné faktory: dĺžka predpokladaného sporenia, vymeriavací základ, vývoj na finančných trhoch v horizonte najbližších 10 rokov. Ak zvážime, že viac ako 600 000 sporiteľov platí na svoje sporenie z príjmu nižšieho ako 15 000, čiže 500 eur, takmer 53 % sporiteľov si z hľadiska ich dnešných príjmov nezabezpečí príjem dôchodkového veku do výšky životného minima. Ďalej, vyriešenie chudoby 53 % sporiteľov bude musieť byť cez verejné financie z výnosu všeobecných daní. Súčasný systém 2. piliera nerieši problém občana pri napĺňaní jeho ústavných práv, nerieši problémy verejných financií do budúcnosti a navyše ich dnes prehlbuje.
Pán kolega Kaník sa v diskusii pýtal, čo nám vadí na tom, že ľudia sporia na svoje účty. Odpoviem, na tom nám nevadí nič, problémom je iba ilúzia, klam, ktorým týchto ľudí držíte tak, že si našetria na vyšší dôchodok. Štát a verejné inštitúcie by nemali občanov klamať alebo, poviem to miernejšie, uvádzať do omylu. Navyše je tu ešte jeden moment, z hľadiska týchto ľudí nie sú vyriešené problémy s odkúpením anuity ani otázka nízkeho dedenia, ale napriek týmto problémom peniaze od nich chceme, na druhej strane z hľadiska štátu nie je vyriešený problém, že budú DSS-ky v strate, ak ľudia si nenašetria. Kto sa postará o nich? Štát, ktorému svojím šetrením berú peniaze, si musí požičať, DSS-ky tým svojím investovaním spôsobujú každý rok stratu. No môžeme hádať, pán Kaník, na koho sa budú títo ľudia obracať. Tento problém vôbec nie je vyriešený. Prvé roky dôchodkového sporenia ukazujú, že ho reálne budeme musieť riešiť, ale ani vám, zástancom 2. piliera neprekáža v ďalšej propagande a zavádzanie takýchto hlúpostí na hrane ústavnosti, ako je povinný vstup mladých do 2. piliera. Ibaže veríte, že nebude vo vláde v čase, keď tento problém vypukne, a riešiť ho bude musieť niekto iný. To je nezodpovedné, preto súhlasím s pánom premiérom, že treba veci ľuďom vysvetľovať minimálne na takej úrovni, na akej boli presviedčaní pri vstupovaní a výhodách do 2. piliera. Treba prinavrátiť vážnosť štátnym inštitúciám, obnoviť dôveru občanov v štát. A teraz mám na mysli nielen také inštitúcie, ako je polícia, armáda, ústredné orgány štátnej správy, ministerstvá a podobne, ale také úrady, kde ľudia riešia svoje existenčné otázky, to znamená úrady práce. A je to najmä Sociálna poisťovňa.
Veľa sa diskutuje k programovému vyhláseniu, hovorilo sa o dôchodkovom sporení, o 2. pilieri. Viete, prečo je tam 1,4 mil. ľudí, ktorí nechcú po prvých rokoch strát a prerábania odtiaľ vystúpiť? Lebo v prvom slede nedôverujú štátu, systému Sociálnej poisťovne a sú presvedčení o tom, že ich peniaze preje niekto iný a že sa im neujde, že s ich peniaze sa nehospodári rozumne. A druhým dôvodom je to, že ľudí účasť v 2. pilieri nič nestojí, iba, obrazne povedané, na výplatnej páske dostanú ináč rozdelené svoje odvody. A navyše, masívna reklama v minulosti a balamutenie súčasných zástancov 2. piliera ich drží v nádeji, že budú mať zvýšené dôchodky. Ale všimli ste si, na začiatku celého reťazca pri vstupe stojí nedôvera voči štátu, štátnym inštitúciám. Je to vizitka nás aj nás politikov, je to výzva s tým niečo robiť.
Záverom. Dovoľte mi zhrnúť moje vystúpenie, možno celú diskusiu k programovému vyhláseniu. Povedalo sa veľa, niekedy viac emotívne, rozumne, konkrétnejšie aj všeobecnejšie. Ale diskutovať sa dá ešte dlho. A tejto vláde verím, má dobrý základ na to, aby v tejto zložitej dobe problémy riešila. V týchto dňoch som počul rozhlasové výsledky jedného z posledných prieskumov verejnej mienky agentúry FOCUS o politickej situácii na Slovensku, kde zhruba polovica občanov vyslovila spokojnosť so stranou SMER a vládou strany SMER. A treba povedať, že je to viac občanov, ako sme mali voličov. Na jednej strane to teší, samozrejme, zaväzuje, súčasne to ukazuje, že cesta, ktorou sa SMER vydal po uchopení moci, je dobrá. Snažíme sa vecne diskutovať, hľadať riešenia, argumenty, nie valcovať. Je to záväzok, že doba vyžaduje spájanie síl a odborné argumenty, a nie večné hádanie sa, doťahovanie, ako v minulom skrátenom období ukázala predchádzajúca pravica. A je jasné, čo si ľudia želajú. Verím, že vláda Roberta Fica dorieši problémy ľudí a že má potenciál a odvahu.
Ďakujem pekne a želám vláde, aby sa vládny program naplnil. V tom jej prajem veľa šťastia.(Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán docent Procházka, taktiež musím pochváliť, bol to výborný politický prejav. A ako odborníka si vás veľmi vážim. A tento prejav, myslím si, bol veľmi vyvážený, ale dovoľte, aby som v niektorých veciach predsa politicky reagoval.
V prvom rade vy ste povedali, že mraky sa zatiahli nad našimi hlavami. No ja by som to skôr prirovnal k tomu, že práve vyšlo slnko nad našimi hlavami a bude leto. Ja po tejto stránke práve fandím vláde a držím jej palce a pevne verím, že sa nám podarí programové vyhlásenie vlády naplniť a väčšinu z neho splniť.
Čo sa týka druhej stránky, čo ste povedali, krásne prirovnanie, rodinka úžasných. No pri tej rodinke úžasných ja si dobre pamätám, že v médiách sa často objavovali vaši bývalí politici alebo terajší politici bývalej vlády v oblekoch alebo oblečeniach supermanov. A, žiaľbohu, tie supermanské alebo úžasné veci, čo sa sľubovali v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády, sa nepodarili naplniť.
No a čo by som chcel ešte povedať. Môj názor je práve, že tá stredná vrstva zanikla práve za vlád bývalých, teda bývalých vlád Mikuláša Dzurindu. A možno tam by sa treba malo obrátiť a pýtať sa, práve prečo zaniká a trpí stredná vrstva.
No a posledná vec na nadľahčenie. Čo sa týka tej reprodukcie, budem citovať môjho kolegu poslanca za mnou, že treba nasadiť v teréne nie pána Kollára, ale skôr pána Mihála. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán Mikloško, musím povedať, že v programovom vyhlásení je jednoznačne stanovená úloha vypracovať nový národný program ochrany starších ľudí, jednoznačne, čiže je to zamerané na starších ľudí a nie je pomiešaná starostlivosť o seniorov so starostlivosťou o ťažko zdravotne postihnutých, aj keď sa to prelína.
Nuž, pani Nicholsonová, odpusťte, pre rómske komunity ste neurobili nič za 20 mesiacov, premrhali ste 26,5 mil. eur vyčlenených, ktoré som nechávala, keď som odchádzala z postu ministerky, na riešenie problémov rómskych komunít, 26,5 mil. eur, to je trištvrte miliardy Sk. Nič z nich nie je a všetky peniaze sú vyčerpané. Do tla ste vyčerpali peniaze na technickú asistenciu, do tla. Som zvedavá, z čoho bude potrebné riešiť odmeňovanie zamestnancov na Európskom sociálnom fonde. Takto by som mohla hovoriť o mnohých neefektívnych projektoch, spomeniem len jeden z nich, E-pay karty, na 6 rokov, 10 mil. eur na karty, ktorými ste chceli dať zarobiť jedine nejakej firme, ktorá ich chcela vyrobiť, pretože už dávno platí v zákone, že tie rodiny, ktoré nečerpajú peniaze v súlade so zákonom, ktoré dostávajú v rámci dávky, majú osobitných príjemcov, kde sú v týždenných, dvojtýždenných intervaloch rozpúšťané alebo kde je priamo nakupované, pretože je možné poskytnúť aj vecnú pomoc alebo finančnú pomoc zo strany obcí. Obce dokonca na osobitného príjemcu môžu najať aj inú neziskovú organizáciu a podobne.
A veľmi stručne. Prosím, pani Nicholsonová, chcem vidieť analýzu vytvorených 50 000 pracovných miest v nadväznosti na novelu Zákonníka práce účinnú od 1. septembra minulého roku. Prosím vás, nehovorte tu hlúposti.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pani poslankyni Tomanovej za jej príhovor a najmä za zmienku o sociálnom zmieri, o dokumente Európa 2020, ako aj o konkrétnych opatreniach a argumentoch, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády.
Doplnil by som len všeobecný pohľad. Existujú vo všeobecnosti tri základné modely sociálneho štátu, sociálnej politiky, kontinentálny (bismarckovský), po druhé, škandinávsky (sociálnodemokratický), po tretie anglosaský (liberálny alebo tiež beveridgeovský). Z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že vláda sa pokúša vybrať to najlepšie z každého z týchto modelov a aplikovať to na podmienky Slovenskej republiky. Vyberáme z toho kontinentálneho dôraz na udržateľnosť systému sociálneho postenia a dôchodkového systému, z toho škandinávskeho dôraz na solidaritu, sociálny dialóg a znižovanie nerovnosti a z toho anglosaského dôraz na zamestnanosť, boj s chudobou a vytváranie dostatočnej záchrannej siete pre občanov.
Čo je najdôležitejšie. Tým základným motívom programového vyhlásenia vlády je európsky sociálny model. A teda dôraz je na hodnoty solidarity, pozitívnej slobody a spoločenskej rovnosti. A tu je ten základný kontrast, kým naša vláda sa snaží o moderný európsky program, tá bývalá sa snažila, žiaľ, o stredoveký program, ktorý nikam neviedol. Ďakujem. (Potlesk.)

Pekné dobré ráno prajem všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa pripojila k tým, ktorí vystupovali k programovému vyhláseniu vlády. Vypočuli sme si na túto tému veľmi veľa, ale dovoľte mi, aby som povedala jednu vec. Predložené programové vyhlásenie vlády napriek všetkej vznesenej kritike je práve, naopak, mimoriadne ambiciózne, kladúce si za cieľ splnenie desiatich kľúčových úloh, ktoré v podstate v konečnej fáze znamenajú pokojný a dôstojný život pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí budú mať záujem tu žiť, pracovať, vzdelávať sa, vychovávať svoje deti, vnúčatá, opatrovať svojich rodičov alebo starých rodičov. Každý, kto sa chce dozvedieť, akým smerom sa táto vláda bude uberať, a to v akejkoľvek oblasti, má možnosť z tohto programového vyhlásenia vlády sa to dozvedieť. Hovoriť o tomto programovom vyhlásení vlády ako o málo ambicióznom, alibistickom, s nízko nastavenou latkou, ako o programe, ktorý ani nenaznačuje šancu, že zajtra, o rok o dva roky bude lepšie, je lžou, demagógiou, zlobou, ale najmä obrovskou snahou o znižovanie dôvery občanov Slovenskej republiky k súčasnej vláde. Je úplne samozrejmé, že predložené programové vyhlásenie vlády neobsahuje vaše záujmy a vaše ciele, dámy a páni z opozície, aj keď je postavené tak, že sa uchádza o vašu podporu, že je ústretové, a to v záujme dosiahnuť kompromisné riešenia v spolupráci aj s vami, lebo túžba väčšiny občanov Slovenska je dosiahnuť pokoj a sociálny zmier. Mali ste možnosť uplynulých dvadsať mesiacov realizovať svoje záujmy a ciele. Občania však tým vašim povedali jednoznačne nie. Preto skúste byť, dámy a páni z opozície, trochu vnímavejší, pozornejší, spravodlivejší, ale aj tolerantnejší k názorom iných. Skúste si predstaviť, aký rozsah tohto materiálu by musel byť, ak by mal plniť všetky vami vyslovené požiadavky. To by musel obsahovať kompletné koncepčné nielen zámery ale aj riešenia vami uvádzaných problémov, problémov, z ktorých mnohé nie sú riešené roky.
Skúste, prosím, len veľmi krátko počúvať, čo si vytýčila súčasná vláda v sociálnej oblasti. A to vytrhnem z celkového konceptu len niektoré body, aby ste pochopili to, aký rozsah úloh si vláda v tomto programovom vyhlásení vlády stanovila. Zameriam sa výlučne na sociálnu oblasť. V prvom rade je to zníženie vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a systematické riešenie problému dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti, ďalej, znižovanie nezamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva a považovanie ich ohrozenia na trhu práce ako súčasti stratégie odstraňovania chudoby, pričom stratégiu odstraňovania chudoby v Slovenskej republike chceme považovať za viacdimenzionálny proces, ktorý nesúvisí iba s tvorbou pracovných miest a so službami zamestnanosti, pokračovanie v realizácii stratégie zamestnanosti v súlade s prioritami stratégie Európskej únie do roku 2020. Len tieto tri základné materiály hovoria o množstve úloh. A každý, kto tu sedí, by mal vlastne poznať stratégiu zamestnanosti Európskej únie a stratégiu Európskej únie do roku 2020.
Nuž musím povedať, že bude potrebné prebrať mnohé nové úlohy a novo pristupovať k problému nezamestnanosti. V tejto súvislosti sa chvíľočku zastavím, pretože už odznelo tu veľmi veľa vecí a najmä vecí, ktoré nie sú pravdivé a dotýkajú sa skutočne zamestnanosti, kde som sa dopočula o tom, že pán poslanec Kaník keď odchádzal z postu ministra, nechával mieru nezamestnanosti pod 10 %. Ja len chcem upozorniť, že 18 rokov pred nastúpením do vlády Roberta Fica v roku 2006 tu neklesla miera nezamestnanosti pod dvojciferné číslo. Za čias toho odchodu pána Ing. Kaníka miera nezamestnanosti v septembri 2005 bola 12,67 %, celková miera nezamestnanosti za rok 2005 bola 13,16 %. Ak by sme išli na evidovanú mieru nezamestnanosti, tak to bolo v roku 2005 v septembri 11,2 % a za rok 11,64 %. A koncoročná miera nezamestnanosti v roku 2009 k 1. 1. 2010, keď sme končili vo vláde, bola nižšia (11,44 %), ako zanechal, a to v čase, keď nastúpila celosvetová hospodárska kríza, dopady z celosvetovej finančnej krízy, ktoré sa premietali práve v ťažkých dopadoch v roku 2009.
Ešte zaujímavejšie sú čísla, ktoré sú tu, akonáhle sme vytiahli päty z vlády, čo sa dialo s mierou nezamestnanosti. A to už neboli také veľké dopady, ako boli v roku 2009. Ja len pripomeniem, že v roku 2009, kým SMER hľadal vo vláde také riešenia, aby sme pomohli nielen zamestnancom, ale aj zamestnávateľom, tak vlastne SDKÚ robila tlačovky, kde stále upozorňovala každý týždeň na mieru nezamestnanosti, aká je. A navrhovala opatrenia, ktoré ak by sa realizovali, situáciu by boli iba zhoršili. Ja musím povedať, že za uplynulých 20 mesiacov sa miera nezamestnanosti z toho čísla, ktoré sme nechali, vyšplhala, pokiaľ ide o celkovú mieru nezamestnanosti, na 15,24 %. A pokiaľ ide o evidovanú mieru nezamestnanosti, teda disponibilné zdroje k danému dátumu, je to 13,76-percentná miera nezamestnanosti. Ak zoberieme tieto údaje, ak vezmeme k tomu skutočnosť, že Slovenská republika má viac ako 34 % nezamestnaných mladých ľudí, ak povieme, že za uplynulých 20 mesiacov narástol počet dlhodobo nezamestnaných o takmer 50 000, tak musíme konštatovať, že je to katastrofálny stav práve v oblasti nezamestnanosti. A preto úlohy, ktoré sú vytýčené v tomto programovom vyhlásení vlády, majú ohromnú váhu, ale majú a kombinujú v sebe aj obrovskú tú ťažkú a namáhavú prácu.
Ja len v tejto súvislosti ešte spomeniem aj ďalšie body, pretože môžeme konštatovať, že vďaka opatreniam, ktoré sme prijali v roku 2008, v štvrtom štvrťroku, a v roku 2009, tak sa podarilo udržať viac ako 80 000 pracovných miest. A dokonca sme prispeli na ich vytvorenie vo výške viac ako 70 000. Ak sa dobre pamätám, bolo to 73 000 pracovných miest.
V tejto chvíli by som pripomenula ešte ďalšiu vec. A to je skutočnosť, že ak si vezmeme, že v roku 2010 sme v rozpočte Slovenskej republiky nechali vyčlenených 91 mil. eur na aktívnu politiku trhu práce, zopakujem, 91 mil. eur v roku 2010, v roku 2011 vláda vyčlenila 21 mil. na túto aktívnu politiku, musím povedať, pomaly to bola jedna pätina z toho. A dokonca pre rok 2012 je tam iba 5,9 mil. eur. V tejto súvislosti pripomeniem len princíp adicionality a problémy, ktoré z tohto zrejme budú vyplývať.
Dámy, páni, skutočne treba si uvedomiť, že oblasť zamestnanosti a nezamestnanosti je obrovským liekom aj na riešenie dôchodkového systému, pretože najlepším prostriedkom na vyriešenie deficitu a znižovanie deficitu v Sociálnej poisťovni je vysoká miera zamestnanosti. Čím viac ľudí bude pracovať, tým viacej odvodov do systému bude plynúť, a to, samozrejme, tým lepší rozpočet Sociálnej poisťovne bude. Preto je potrebné si skutočne uvedomiť, že problematike zamestnanosti a nezamestnanosti je potrebné venovať značnú pozornosť.
Dámy, páni, ešte by som vytiahla ďalší moment, a to, si myslím, je nesmierne ambiciózna úloha, vypracovať dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky, a to na základe širokej odbornej diskusie. V tejto súvislosti máme, zas môžem povedať, za sebou reformu v roku 2004 dôchodkovú, ktorá nebola dostatočne pripravená. Jej predpoklady sa vôbec nenaplnili. A dá sa povedať, že spôsobila sekeru 88,8 mld. Sk, teda v tom čase. A okrem toho vytvorila množstvo negatívnych prvkov v systéme sociálneho poistenia. Dá sa povedať, že okrem diskriminácie veľkej skupiny dôchodcov, či už budem hovoriť o invalidných dôchodcoch, starobných dôchodcoch, o vdovcoch, vdoveckých, vdovských dôchodkoch, tak jednoznačne treba hovoriť aj o tom, že tento systém, ktorý bol pripravený veľmi rýchlo bez dostatočných analýz, bez celospoločenského konsenzu, bez nejakej dohody naprieč celým politickým spektrom, má dodnes nekonečné a tvorí nekonečné problémy v rámci uvedeného systému.
Ja v tejto súvislosti by som pripomenula, že ministerstvo práce má spracované tri základné dokumenty. A je to návrh Stratégie všeobecne povinného dôchodkového systému v Slovenskej republike, Analýza dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorá obsahuje aj systém sociálneho zabezpečenia silových rezortov, samozrejme, s výnimkou SIS-ky a NBÚ, pretože tieto majú tajné materiály. A taktiež boli pripravené Vybrané aspekty dôchodkového systému, ktoré boli prerokované a ktoré vypracovávali odborníci v danom systéme alebo v Rade vlády pre seniorov. Celému tomuto komplexu predchádzala od roku 1991 príprava zhruba siedmich návrhov noviel zákonov o sociálnom poistení, ktoré boli opakovane konzultované, kde sa vyjednávalo v rámci sociálnych partnerov a vlády. A možno konštatovať, že aj ôsmy návrh v roku 2002 uzrel svetlo sveta (zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Bol to zákon, ktorý predkladal pán minister Magvaši v čase, keď SDĽ bola súčasťou vlády pána Dzurindu. Tento zákon, ktorý bol prijatý a schválený v parlamente, nikdy však nenadobudol právoplatnosť, pretože bol nahradený Kaníkovou reformou. A tento zákon, musím povedať, v porovnaní so zákonom pána Kaníka bol ďaleko lepší, pretože obsahoval aj prvky solidárnosti, ktoré v reforme pána Kaníka neboli, pretože reforma bola postavená vyložene na zásluhovom princípe, kto do systému platí, zo systému bude dostávať. A na druhej strane treba povedať, že napr. sa znižoval počet sociálnych udalostí, ktoré boli v tomto systéme ošetrené. Neboli vybilancované fondy. Uvažovalo sa taktiež s 2. pilierom, avšak 2. pilier, ktorý nastavila vláda v roku 2004, skutočne nenaplnil to, čo sa predpokladalo.
Keď hovorím o dôchodkovom systéme, nedá mi, aby som nespomenula, že v reforme pána Kaníka v roku 2004 vypadli zo systému invalidi z mladosti, hovorím teda o deťoch, ktoré sa narodili s ťažkým zdravotným postihnutím. A v čase, keď dovŕšili vek 18 rokov, mali by mať nárok byť ošetrené v nejakom systéme. Úplne z neho vypadli.
A takto by som mohla hovoriť o mnohých ďalších nedostatkoch reformy, ale pripomeniem len niektoré kroky, ktoré sme museli odstraňovať, keď sme nastúpili do vlády v roku 2004.
Zaznelo tu v uplynulých dňoch pri prerokúvaní tohto zákona, prečo sme tú zlú reformu nezrušili. Bolo to z veľmi jednoduchého dôvodu. Systém sociálneho poistenia je nesmierne citlivý na akékoľvek otrasy, akékoľvek zmeny. A akákoľvek zmena bez dôkladného poznania veci, môže nesmierne poškodiť občanov tak, ako napr. poškodila reforma v roku 2004 ľudí, ktorí od roku 1994 pracovali ako živnostníci, platili odvody z minimálnej mzdy, v roku 2004 odišli do dôchodku a ich dôchodky boli veľmi, veľmi nízke, na úrovni približne minimálnej mzdy. A to ich zachraňovalo obdobie, že mali odpracovaných 25, 30, 35 rokov v starom systéme sociálneho zabezpečenia. A, samozrejme, tento krok sa prejavil aj následne, pretože v roku 2004 pri spustení reformy sa započítaval a vypočítaval osobný mzdový bod iba z podielu príjmu, ktorý zarobil občan vo vzťahu k priemernej mzde v národnom hospodárstve iba za posledných desať rokov, od roku 1994. Samozrejme, toto sa riešilo, pretože na tento zákon len v priebehu jeden a pol roka prišlo 16 novelizačných zákonov, teda 16 noviel zákonov. Ale nikto nezmenil skutočnosť, že u ľudí, ktorí keby bola sa im započítavala mzda a vypočítaval osobný mzdový bod od roku 1984, tak, ako je to teraz účinné, dôchodok by nebol 200 eur, ale 400, možno 500 eur. A takto by som mohla hovoriť o mnohých ďalších diskrimináciách.
Môžem hovoriť o invalidných dôchodcoch, ktorým boli odňaté dôchodky. A 34 913 dôchodcom sme vracali invalidné dôchodky. Nestálo nás to málo, stálo nás to 72,898 mil. eur. Ak si to zoberiete, to je viac ako 2,2 mld. Sk. Bolo potrebné prehodnotiť viac ako 82 900 občanov ťažko zdravotne postihnutých, pretože v dôsledku sprísnených kritérií a kritérií, ktoré boli svojím spôsobom retroaktívne pre priznávanie invalidity, sme tak museli urobiť na základe nálezu Ústavného súdu.
Môžem hovoriť o ďalších krokoch, ktoré sme riešili. Museli sme ochrániť aj poistencov, ktorí si uplatňovali v rámci pozostalostných dôchodkov, teda tých invalidov, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky, sirotské dôchodky. Ale urobili sme kroky aj ďalšie, pretože z hľadiska príjmovej stratifikácie a z hľadiska výsledkov EU SILC 13-percentná miera chudoby bola veľmi vysoká. Priznali sme teda hneď po nástupe do vlády v roku 2006 dôchodcom, starobným dôchodcom vianočný príplatok k dôchodku. Zrušili sme neefektívny riadiaci model Sociálnej poisťovne. Znížili sme tam počet členov dozornej rady. Postavili sme ju na báze tripartity. Zaviedli sme príplatok k dôchodku politickým väzňom. Upravili sme možnosť postúpenia pohľadávky voči fyzickej osobe a právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, len na právnickú osobu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Pripravili sme množstvo stabilizačných opatrení z hľadiska finančnej stabilizácie Sociálnej poisťovne. Jednak to bolo predĺženie potrebného obdobia dôchodkového poistenia z desať rokov na pätnásť rokov. Urobili sme to síce aj pre 2. pilier, ale pre 2. pilier je to úplne irelevantné, pretože z 2. piliera ten, kto bude odchádzať do dôchodku, si musí za peniaze, ktoré sa nasporia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, kúpiť doživotnú rentu. A je irelevantné, či tam bude desať rokov, pätnásť rokov, dvadsať rokov, rok alebo nula rokov, pretože pokiaľ si tú rentu nedokáže zakúpiť v komerčnej životnej poisťovni, dovtedy do dôchodku z 2. piliera nemôže odísť. Sprísnili sme podmienky pre výplatu predčasných dôchodkov. Musím úprimne povedať, jednou z najväčších chýb zavedenia reformy v roku 2004 bolo priznávanie predčasných dôchodkov, a to vrátane súbehu s príjmom. Čiže človek vôbec nemusel prísť o prácu, bol zamestnaný a v prípade, že splnil základnú podmienku, že mal odpracovaných desať rokov, mohol mu byť vo veku 43 rokov priznaný predčasný starobný dôchodok. Kým odchádzal do dôchodku vo veku 62 rokov, to je 19 rokov rozdiel. Skúste si vypočítať popri príjme, koľké peniaze takto z poisťovne odtiekli, musím hovoriť o desiatkach miliárd, ktoré odišli na predčasné dôchodky takto nešťastne postavené. Zvýšili sme maximálne vymeriavacie základy. Zastavili sme s účinnosťou od 1. 1. 2008 zánik nároku na invalidný dôchodok z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Musím povedať, že množstvo, bolo by to viac ako niekoľko desiatok tisíc dôchodcov invalidov, ktorí od 1. 1. 2008 odišli ako invalidi do dôchodku. A keď dovŕšili dôchodkový vek, bol by sa im prehodnocoval dôchodok na základe podmienok starobného dôchodku. A tým, že nemali odpracované roky, nevznikol by im nárok na žiadny dôchodok. Čiže toto sú kroky, ktoré sme skutočne museli riešiť. Museli sme ochraňovať poistencov, ktorí v minulosti poberali invalidný dôchodok. A suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa nesmie v súčasnosti už určiť z nižšieho priemerného mzdového bodu, než bol invalidný dôchodok, čiže dá sa povedať, že sme stabilizovali svojím spôsobom dôchodky pre invalidov. Riešili sme presúvanie finančných prostriedkov medzi fondmi, pretože Sociálna poisťovňa, ktorá mala postavené fondové hospodárenie, mala nevybilancované fondy, kým niektoré fondy sú prebytkové, fond starobného dôchodkového poistenia je ťažko stratový. A takto by som mohla pokračovať donekonečna, čo všetko bolo potrebné urobiť.
V tejto súvislosti mi však nedá nepovedať, že tak ako je v programovom vyhlásení naznačené, že sa vytvoria teda a podmienky a budeme pokračovať v stratégii dlhodobej koncepcie dôchodkovej politiky, a to na základe širokej diskusie. Musím povedať, že to je tak ťažká úloha a splniť len túto úlohu v systéme sociálneho poistenia si vyžaduje skutočne sizyfovské úsilie.
Dámy, páni, v tejto súvislosti by som si dovolila ešte poznamenať ďalšie úlohy. Je to napr. vypracovanie národného programu podpory a ochrany starších ľudí. Musím povedať, že takýto program sme začali pripravovať, ale pán minister Mihál, samozrejme, s týmto materiálom by mal byť oboznámený, nepokračoval na prácach na tomto programe, ba dokonca zrušil aj svoj poradný orgán, Radu vlády pre seniorov.
Je potrebné ďalej a vláda si kladie cieľ vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, vrátane inštitucionálneho zabezpečenia procesu jeho implementácie a monitoringu. Ďalej si kladie vláda úlohu v intenciách dohovoru vypracovať nový národný program rozvoja životných podmienok pre občanov so zdravotným poistením, si kladie ďalšiu úlohu, a to spracovať koncepciu štátnej rodinnej politiky v Slovenskej republike. Znovu mi nedá, aby som sa nepristavila pri tomto bode. Možno konštatovať, že toľkou pozornosťou, koľko bolo venované v rokoch 2006 až 2010, skutočne, štátnej rodinnej politike, snažili sme sa rodinám pomôcť, či už to bola reálna pomoc sirotám, ktoré prišli vlastne o svojho jedného živiteľa. Pritom ten nebol poistený, a tak nevznikol nárok deťom na sirotský dôchodok. Riešili sme to osobitne, invalidných rodičov, ktorí nemôžu pracovať alebo nevládzu pracovať z titulu toho, že majú ťažké zdravotné postihnutie a vzhľadom na to, že nie sú zamestnaní. Nemali nárok na daňový bonus k prídavku na dieťa, toto riešenie, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok pri starostlivosti o dieťa, riešenie rodičovského príspevku. Dalo by sa veľa hovoriť aj o rodičovskom príspevku a o zvýšení materského z hľadiska teda príjmu, 6 týždňov na materskej, zvýšení vymeriavacieho základu z 55 % na 65 %. Pripomínam však, že ide o vymeriavací základ 2 roky starý, pričom my sme sa snažili vychádzať z aktuálneho. Samozrejme, každý z nás môže mať úplne iný názor na to, ako pokračovať v koncepcii štátnej rodinnej politiky, ako pomáhať rodinám s deťmi, ale myslím si, že to je jediná cesta aj k riešeniu demografického vývoja tak, aby sme v rámci štátnej rodinnej politiky nastavili situáciu tak, aby skutočne sme vylepšili demografický vývoj, a nie aby sme ho zhoršovali.
Dámy, páni, v tejto súvislosti ešte pripomeniem aj ďalšie úlohy, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. A to nie sú malé úlohy, ale obrovské úlohy.
Ak je tu úloha vytvoriť legislatívne podmienky pre pristúpenie k ratifikácii Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, tak už vlastne hovorím aj o tom, aké je to more úloh vyplývajúce z ratifikácie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. Určite sme nepristúpili a nebudeme schopní pristúpiť ku všetkým jeho článkom, ale máme v programovom vyhlásení vlády vytýčené úlohy v oblasti zvýšenia garancie, pokiaľ ide o úrazové poistenie, vôbec úrovne sociálneho poistenia, poistenia v nezamestnanosti, riešenia nemocenských dávok a, samozrejme, riešenia aj materského. Takže kto len trošku pozná, čo obsahuje Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ktorý sme podpísali vo februári v roku 2010, vie, aké úlohy nás čakajú.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje aj úlohu podporiť sociálne bývanie v rámci bytovej politiky. Pôjde o ďalší krôčik priblíženia sa k právu na bývanie, právo na bývanie je jedno z najzákladnejších ľudských práv, čiže vlastne možnosti priblíženia sa k možnosti ratifikovať aj článok 31 Európskej sociálnej charty, keďže právo na bývanie je jedným zo základných sociálnych práv občanov.
Dámy, páni, tieto ciele sa vám zdajú málo? A naozaj to myslíte vážne, že sú nekonkrétne? Naozaj nevidíte zreteľne vytýčené ciele vlády v oblasti sociálnej politiky, či len chcete politikárčiť a za každú cenu kritizovať program tejto vlády? Dobre, je to úloha opozície. Ale dajte si ruku, prosím, na srdce a povedzte teraz vy pred občanmi verejne a konkrétne, ktorý z týchto cieľov vám prečo vadí. Ja si, naopak, myslím, že program vlády v oblasti sociálnej je nielen ambiciózny, ale aj dostatočne čitateľný. A je naplnený všetkými sľubmi, ktoré strana SMER – sociálna demokracia dala voličom pred voľbami. Tento program je pre občanov Slovenska, a nie pre opozíciu. Je predovšetkým pre tých občanov, ktorí volili zmenu, ale aj pre tých, ktorí nie sú našimi voličmi. Je to dobrý program, pretože Slovensku dáva reálny základ na to, aby sa ľuďom v našej krajine darilo, aby neboli odsúdení na ekonomickú emigráciu, aby boli vôbec hrdí na to, že sú občanmi Slovenska. A preto tento program ja podporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)