Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda k rozprave zaujať krátke stanovisko.
Pán Hlina, počul som od viacerých múdrych ľudí u nás v klube, že absolútne nemá význam sa s vami pustiť do akéhokoľvek rozhovoru, lebo je zaručené, že kultúrneho a zmysluplného dialógu sa s vami nedočkám. To je prvý zásadný problém. Ale napriek tomu si myslím, že naozaj našou povinnosťou je rešpektovať sa ako kolegov, lebo každý z nás má nejakú legitimitu voličov, ktorí nás sem poslali.
Pán Hlina, ďalší rozmer, ktorý tu je, okrem obrovského množstva agresivity a všeličoho možného, čo nechcem komentovať z tejto pôdy, existuje niečo, čo je ako parlamentarizmus a my naše rokovanie v parlamente máme upravené rokovacím poriadkom. Je to preto, pretože nás je tu 150. A každý z nás má nejakú predstavu, chcel by o niečom hovoriť, má nejaké priority a vzhľadom na to, že kto trošku niečo vie o parlamentarizme, vie, že za tých okolností by tento 150-členný ansábel nebol uriaditeľný, a preto sme si zákonom schválili rokovací poriadok, ktorým vy, ak dovolíte, principiálne pohŕdate. Principiálne a vedome sám ho nedodržiavate, ale zabúdate, že to je zákon. Nechcem urobiť záver, že pohŕdate všetkými zákonmi, lebo tým by som sa začal správať tak, ako sa správate vy.
Pán poslanec, musím vám povedať, že o veciach, o ktorých ste hovorili, nemáte ani páru. Netušíte o tom, aká je právna úprava priestupkov k poslancom, nesledujete vôbec, aký je zmysel tejto úpravy, čo sa kedy stalo. Ale tragické je, že o týchto všetkých veciach sme hovorili v prvom čítaní. Vtedy sa posudzuje návrh zákona, ako taký zmysel v kontexte na iné právne normy a podobne. Dneska prerokovávame to, čo sa vo výboroch prerokovalo, diskutujeme o prípadných pozmeňujúcich návrhoch. To, čo ste tu predviedli, tú bezmedznú exhibíciu, dehonestuje tento parlament a ja sa teda na tom ďalej nechcem podieľať.
Len veľmi krátko. Tento návrh zákona spôsobil to, že v čase, keď poslanci disponovali priestupkovou imunitou, tak v takom prípade sme v jednej z noviel, ešte v čase, keď platila táto úprava, dali aj povinnosť, že aby sme teda predsa len zväčšili tú možnosť kontroly poslancov pri priestupkovej imunite, že teda budú policajti oznamovať každý priestupok policajta (pozn. red.: správne má byť "poslanca") do Národnej rady. Už vtedy, v predchádzajúcom období ale mandátový výbor zistil, že nemá kompetenciu, aby čokoľvek s týmito oznámeniami robil, pretože on má presne zákonom stanovenú pôsobnosť, veci, ktoré súvisia s prísahou Slovenskej republiky, a ďalšiu veľmi dôležitú, sú vzťahy medzi poslancami a prípadné urážky medzi poslancami, pán kolega. To sú zásadné veci, ktoré máme k dispozícii v rámci našich kompetencií.
Na základe toho, keďže už poslanci nedisponujú priestupkovou imunitou, výbor pristúpil k tomu za tých okolností oznamovať výboru priestupky poslancov, ktoré sú známe, ktorí sú postihnutí ako každý iný občan, a výbor nemá žiadny mechanizmus, aby čokoľvek s týmito vecami robil, už len z toho dôvodu, mimochodom, čiže pokiaľ je poslanec normálnym poslancom, tak platí ústavné právo a ústavné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že nikto nesmie zbierať nejaké hanlivé a iné údaje o nejakých ľuďoch, pokiaľ na to nie je zákonné zmocnenie.
Čiže v danom prípade výbor nespravil nič, len veľmi krátku a malú novelu, že jednoducho túto povinnosť Policajného zboru oznamovať priestupky poslancov zrušil.
Dôvody, ešte raz, práve preto, pretože nemá s nimi čo robiť, nemá dokonca ani právomoc ich brať na vedomie podľa zverenej kompetencie. To je celé.
Ďalší problém, ktorý tam bol, vzhľadom na to, že ešte v tomto priestupkovom zákone bola uvedená povinnosť, že v danom prípade sa oznámi, ak nie je možné vykonať priestupkovú právomoc, pretože tá sa nedotýka len poslancov, dotýka sa sudcov, prokurátorov, ústavných sudcov a podobne, tak vo väzbe na poslancov nemôžeme oznámiť nadriadenému poslancovi spáchanie tohto priestupku, pretože formálne právny systém, právny systém neupravuje nejakého nadriadeného pre poslancov, naopak, zdôrazňuje ich právo na absolútne slobodnú vôľu a na to, že sú neriadení.
Takže to sú tak samozrejmé veci, že ani v náznaku ani u ľudí, ktorí majú povedzmeže ostrý a vyhranený vzťah k imunite poslancov, v danom prípade nevznikla pochybnosť.
Pochybnosť vznikla len tam, kde principiálne odmietame skutočné poznanie stavu, poctivé štúdium právnych predpisov, poctivé skúmanie právneho prostredia, ale bez prípravy a veľmi populisticky a s hlbokou neznalosťou potom otravovať tento parlament totálnymi nezmyslami.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)