Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ak dovolíte, ja by som si dovolila v tomto zákone niektoré veci ozrejmiť a upresniť, lebo ako súhlasím plne s pani kolegyňou Tomanovou. Učiť sa treba pred vystúpením, nie počas vystúpenia, pretože učiť sa už počas vystúpenia, kedy niečo povieme v tejto sále a je to prenášané televíziou, sledujú to ľudia a tých ľudí úplne zavedieme, tak učiť sa vtedy už je...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ak dovolíte, ja by som si dovolila v tomto zákone niektoré veci ozrejmiť a upresniť, lebo ako súhlasím plne s pani kolegyňou Tomanovou. Učiť sa treba pred vystúpením, nie počas vystúpenia, pretože učiť sa už počas vystúpenia, kedy niečo povieme v tejto sále a je to prenášané televíziou, sledujú to ľudia a tých ľudí úplne zavedieme, tak učiť sa vtedy už je veľmi neskoro. Pretože my týmto ľuďom podáme veľmi nekvalifikované a zlé informácie a mnoho ľudí sa potom podľa týchto informácií môže riadiť a myslím si, že im to neprinesie nejaký, nejaký prospech.
Tak keď dovolíte, tak ja by som, čo sa týka novely tejto, tohto zákona, začala asi takto. Tak ako sa uvádza v dôvodovej správe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov čl. I, upravujeme v zákone o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o službách v zamestnanosti, aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1 Zamestnanosť Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2012, v ktorom sa uvádza: "Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou", ako povedal pán minister, zopakujem, "založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a na ich skutočnej efektivite", čo v praxi znamená, že zmenou tohto zákona sleduje vláda zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzenie zneužívaniu príspevkov nezamestnanými.
Na jednej nemenovanej stanici rádia, lebo nebudem im tu robiť reklamu, som minulý týždeň, zaznel prieskum, kde sa pýtali občanov, čo ich najviac hnevá. A medzi, medzi inými názormi zaznelo aj to, že pracujúcich ľudí najviac hnevá to, že sa zneužívajú sociálne príspevky, príspevky pre nezamestnaných. Práve prišiel aj pán kolega Kaník, ktorý stále o tomto rozpráva. Myslím si, že správne, na tom sa všetci zhodneme v tejto snemovni. A, samozrejme, kto pracuje a pravidelne vykonáva určitú činnosť, za ktorú poberá plat, veľmi ťažko vníma človeka, ktorý nepracuje a rovnako prijíma za svoje ničnerobenie finančné prostriedky, ktoré sa možno niekedy vyrovnajú aj celomesačnej mzde u niektorých zamestnancov.
A práve preto, práve preto a zámerne som prečítala začiatok dôvodovej správy, kde vláda sleduje jednou z vecí, týmto, touto novelou zákona aj zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevku nezamestnanými. Čiže, čiže práve táto veta, ktorú som povedala, zaznievala aj z úst opozície, ako je nutné kontrolovať, ako je nutné adresne postupovať nielen pri sociálnych dávkach, ale aj pri dávkach pre nezamestnaných. Aj keď opozícia za bývalého vládnutia neschválila práve pri týchto nástrojoch žiadne zásadné kroky, pretože bola pri vláde, verím, že dnes pri predložení tejto novely, tohto zákona, maximálne ocení a podporí zmeny, ktoré, ktoré zavádzame, ktoré práve v tomto zákone prispievajú nielen k zamedzeniu zneužívania príspevkov, ale ich adresnejšiemu vyplácaniu a podpory pri pracovných miestach. Z niektorých nástrojov vyberiem, pretože je to prvé čítanie, takže nebudem hovoriť o všetkých, ale vyberiem niektoré nástroje. Je to rozšírenie kompetencií ústredia a úradov v súvislosti s navrhovanými zmenami, nahradenie obligatórneho charakteru niektorých príspevkov a niektoré zlučujeme, a vysvetlím aj, prečo ich zlučujeme, a rozšírenie postavenia kompetencií výborov pre otázky zamestnanosti.
To sú také podstatné zmeny. Ďalšou zmenou je nahradenie obligatórnosti viacerých nástrojov aktívnej politiky trhu práce fakultatívnosťou. Týmto umožníme individuálny prístup a posilníme miestne rozhodovanie o použití vhodných nástrojov. Naším cieľom nie je to, aby sme selektovali medzi jednotlivými ľuďmi, komu dáme tento príspevok a komu dáme iný príspevok, ale aby sme selektovali medzi regiónmi a vytvorili tak väčší priestor pre zabezpečenie riešenia regionálnych problémov nezamestnanosti. Tu by som sa zastavila, pretože všetci máme takú, takú nejakú predstavu, že tento zákon sme priniesli kvôli tomu, že chceme niekomu, niekomu vlastne tú dávku alebo tú podporu dať, niekomu nedať a budeme sedieť alebo si budeme myslieť, že komisie, ktoré sú pri úradoch práce nebudú nič robiť celý deň, iba budú čítať adresy nejakých nezamestnaných alebo občanov, nad ktorými budú rozmýšľať, ako by im poškodili. Nie je to pravda. Opak je pravdou. A tak ako ste pred chvíľou povedali a pani podpredsedníčka tu vystúpila, že čo robíme pre východné Slovensko, tak práve týmto opatrením dokážeme presne tie regionálne rozdiely vystihnúť, a to z toho dôvodu, že presne budú o tom a budú zabezpečovať a riešiť tieto problémy práve ľudia, ktorí sú z tohto regiónu a práve ľudia, ktorí rozumejú tomu, aký nástroj v danom regióne alebo v danom meste, alebo, je potrebný. To znamená, že niekde sa uplatnila absolventská prax, niekde sa uplatnili príspevky na živnosť, ale niekde, niekde jeden nástroj vôbec nebol, nebol opodstatnený. Takže práve preto, takže sa nebojme. Takisto, keď išli kompetencie na samosprávu, takisto, samospráva dnes takisto rozhoduje, rozhodujú poslanci. Veď je to prenos kompetencií bližšie k ľuďom a jednoducho, aby tí ľudia povedali, aký nástroj potrebujú. Veď my tam nechceme selektovať občana, že ten je modrý, ten je červený, zelený alebo neviemaký. Ale jednoducho chceme vlastne použiť tie nástroje správne v danom regióne.
V praxi to môže vyzerať tak, že zatiaľ čo jeden úrad v jednom regióne, to som pred chvíľou povedala, bude preferovať určitý nástroj, napríklad absolventskú prax, iný, iný úrad bude alebo iný región bude preferovať iný nástroj. V ďalšom regióne zase napríklad sme hovorili, že nebude záujem o živnostníkov, tak budú absolventi alebo budú, niekde možno chránené dielne nie sú tak potrebné, ako sú v inom regióne a podobne. Čiže tie nástroje môžeme podľa regiónu, títo ľudia, ktorí v tom regióne žijú, môžu si ich presne upraviť.
Pretože napríklad v niektorých regiónoch sme pred chvíľou povedali, že je veľká miera nezamestnanosti, tak použijem jeden príklad, ktorý som si konzultovala aj s naším úradom práce. Tak napríklad mnohí žiadajú o to, aby dostali podporu ako živnostníci, ale potom si nedokážu nájsť zákazníkov, nedokážu prežiť a jednoducho potom sú s tým vážne problémy, pretože tie peniaze musia vracať a máme ten efekt presne nie taký, aký sme si želali. Čiže nie je to jednoduché, že teraz zo všetkých regiónov potrebujeme živnostníkov a každý potrebuje mať merateľnosť, že koľko živností sa prihlásilo, odhlásilo, proste, nebudeme to robiť na efekt, ale budeme to robiť tak, že tí ľudia, ktorí tam žijú, sa budú odvíjať od skutočného stavu.
Vznik nároku na poskytnutie fakultatívneho príspevku budú posudzovať výbory pre otázky zamestnanosti, ktorým sme na tento účel rozšírili ich pôsobnosť. Členmi týchto výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov, opakujem, všetkých, nie ako pán Beblavý pred chvíľou povedal, že keďže my sme pri vláde, tak my si tam dáme svojich ľudí. No, my sme teraz pri vláde, možno po nás bude niekto iný a zákon sa netvorí na to, že na jeden rok, ale dúfajme, že tento zákon sa tvorí na dlhšie obdobie a verím tomu, že tak to bude. Takže nemôžeme my si, nemôže pán kolega Beblavý povedať, že my si tam dáme svojich ľudí, pretože členmi výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov. Ešte raz opakujem: Po dvoch členoch budú mať úrady práce, potom bude mať regionálna samospráva a to už nemôžete povedať, že primátor, aj keď v mojom prípade je to tak, že primátor alebo regionálna samospráva je z toho istého politického spektra, ako, ako bude momentálne vláda, lebo málokde to takto funguje a myslím si, že vo veľmi málo mestách, miestna samospráva, zamestnávatelia, zamestnanci plus riaditeľ príslušného úradu. Takýto výbor bude mať zriadený každý jeden úrad, nominovať členov budú reprezentatívne organizácie sociálnych partnerov, to znamená, že odborové zväzy, ZMOS, VÚC-ky a úrady práce.
Cieľom je, aby sa v spolupráci s týmito ľuďmi, ktorí sú priamo zainteresovaní a ktorých sa priamo dotýka rozvoj daného regiónu, aby rozhodovali, ktorým smerom má zmysel podporovať zamestnanosť v danom regióne. Takíto ľudia budú hlavným poradným orgánom pre úrady práce, ktoré budú odporúčať, aké nástroje a v akej miere sa majú použiť. Kým dôjdem k tejto dôležitej veci, ešte niečo poviem.
Tieto výbory fungujú aj dnes a musím povedať, že ja sa ich pravidelne zúčastňujem a je tam veľmi dobre vidieť, keď nám aj zamestnávatelia rozprávajú nielen o dávkach, ale zamestnávatelia nám rozprávajú takisto, že aké školstvo by potrebovali, čiže komunikujú medzi úradom práce, medzi vyššími územnými celkami. To znamená, že niekedy aj to školstvo produkuje takých žiakov, ktorí vôbec, pretože sa mení charakter podnikateľov, ktorí vôbec nie sú potrební, a práve na tejto regionálnej úrovni tým, že stredné školstvo prešlo pod samosprávu, pod vyššie územné celky, práve na tejto regionálnej úrovni už môžeme priamo riešiť tie problémy, ktoré v tom regióne chceme riešiť. A ja si myslím, že práve aj tým, že tú kompetenciu dáme dole, takisto môžeme riešiť aj to, aké nástroje budeme v danom regióne používať.
Výbor pre otázky zamestnanosti bude zverejňovať nielen svoje odporúčania, resp. zamietnutia žiadostí, ale bude aj ich zdôvodňovať. Tu by som chcela povedať, že nebude to nejaký taký výbor, ktorý by ľudia potom, čo počuli od opozície, si predstavili, že zasadne nejaký výbor v nejakej miestnosti, oni sa tam zatvoria, porozprávajú si, poškrtajú, popíšu si a nikto o tom nebude vedieť, čo sa tam udialo. Všetko bude zverejnené na webovej stránke, kde si ľudia budú môcť dva týždne kľudne, kým sa prijme konečné rozhodnutie, pozrieť a môžu namietať, resp. môžu sa ozvať. Čiže to bude transparentné a bude to zverejnené, pretože sa tam bude zverejňovať aj dôvod zamietnutia žiadosti alebo aj dôvod, prečo niekomu bola poskytnutá, poskytnutá takáto pomoc. Čím vlastne bude zabezpečená verejná kontrola, ale aj možnosť ľudí, ako som povedala, dva týždne po zverejnení a zdôvodnení pridelenia alebo nepridelenia príspevku môcť verejne reagovať, resp. vystupovať a oznamovať úradu práce možno aj také skutočnosti, o ktorých úrad práce nemá poznatky, pretože rozhodnutie komisií nebude konečné a bude ho možné meniť, pretože dané odporúčanie ešte schvaľuje vedenie úradu práce. Takže tak. Ja sama som sa spýtala, či je možné, aby sa ten občan mohol odvolať. Tak sa môže odvolať zase na ústredie práce a tak ďalej. Čiže je to taká verejná kontrola toho, čo vlastne, čo vlastne tá daná komisia na tom úrade rozhodne a bude to verejne prístupné. To je pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že všetci po tom voláme, pretože keď aj samosprávy zverejňujú svoje rozhodnutia, takisto vidíme, že prinieslo to určite výsledky a prinieslo to aj šetrenie samospráve. Bol to taký dobrý krok a verím tomu, že aj toto bude dobrým krokom.
Príspevky, ktoré sú obligatórneho charakteru sú, vymenujem ktoré: príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, to sú tie, ktoré vlastne tie komisie budú schvaľovať, pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávy, to je § 52, príspevok na dochádzku za prácou, § 53, príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a, príspevok na činnosť pracovného asistenta, § 59, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, § 60. V tomto zákone dochádza aj k zrušeniu niektorých príspevkov, ktoré v predchádzajúcom období v praxi boli málo využívané nástroje a v porovnaní s ostatnými nástrojmi tvorili nezanedbateľné percentá, a sú to tieto príspevky: dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, dávka počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Ďalšie príspevky, ako sú príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku a príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, tieto tri príspevky uvedené sa zjednocujú v jeden, čo zjednodušuje využitie v praxi. Zamestnávateľom je zrozumiteľnejší jeden nástroj ako paleta viacerých nástrojov s malými odchýlkami. A toto skutočne, túto vetu, ktorú som prečítala, mám od zamestnávateľov, ktorí sami povedali, že zjednotením takýchto príspevkov bude to oveľa jednoduchšie, pretože dáme tam všetky tri možnosti a bude to také širokospektrálnejšie, na čo môžeme tento príspevok použiť. A tak sa iba vždycky iba jedna časť dala použiť, čiže tu to zlučujeme, využijeme a použijeme tak, aby to bolo oveľa vo väčšom rozsahu.
V tomto zákone je ešte jedna podstatná zmena, ktorá sa týka úradov práce. A tu nebudem, tu budem súhlasiť s kolegyňou Tomanovou a nebudem súhlasiť s pani podpredsedníčkou, pretože zrejme ten zákon nečítala dôsledne alebo niekto, kto jej to napísal, ten zákon nečítal dôsledne. Je tam zásadná zmena. Je tam zníženie administratívnej náročnosti úradov, a to najmä v súvislosti so zaraďovaním občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Spomeniem úrad práce Humenné, pretože čerpám odtiaľ, odkiaľ pochádzam, a snažím sa s úradom komunikovať vždycky aj pri zákone, aby som si overila v praxi niektoré veci, a poviem, aké k tomu, aké stanovisko mi k tomu úrad napísal. Je veľmi dobré, že pristupuje sa aj k finančnej úspore na úrade. Napr. v roku 2011 sme na úrade vydali cca 17-tisíc rozhodnutí, z toho asi polovica boli rozhodnutia o vyradení - teda boli odosielané poštou. Jedna obálka s rozhodnutím pre opakované doručenie stojí úrad 1,70 eura. Predpokladáme podľa tohto zákona, že oznámenie o zaradení/vyradení bude možné posielať už aj obyčajnou poštou. Naviac v prípade neprevzatia z dôvodu, že adresát je neznámy, boli zasielané doporučené dožiadanky na register obyvateľstva, verejná vyhláška – čím dochádzalo k predlžovaniu lehôt, v mnohých prípadoch občania sa nezdržiavali vôbec v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, a tak ďalej. Čiže ak ten občan neprebral zásielky a mu ich donekonečna posielame, stojí to úrad práce zbytočné peniaze. Pretože ten človek sa má chodiť hlásiť a keďže sa nechodí, tak sme ho stále tou poštou hľadali, hľadali, hľadali a stálo to skutočne nemalé finančné prostriedky, ktoré ako hovoríme, nemusíme využiť na takýto nástroj, ale môžeme ich použiť možno, aj keď to nie sú veľké finančné prostriedky, ale do aktívnej politiky práce, čo znamená, že ide o lacnejšie a rýchlejšie riešenie.
Zmena systému kontaktu uchádzača o zamestnanie s úradom. V praxi to znamená, že na základe individuálneho posudzovania vedomostí, schopností, zručností, individuálneho pracovného potenciálu bude urobená profilácia uchádzačov a sprostredkovatelia budú individuálne pristupovať k aktivácii uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky, vzdelávania a regionálnych projektov. To znamená, že vôbec to nevypadlo zo zákona, že sa nebudeme individuálne nezamestnaným venovať. To tam úplne zostáva a bude sa naďalej s nimi pracovať tak, ako sa pracovalo doteraz.
Pristavím sa ešte pri jednej zmene, nakoľko je to prvé čítanie a tých zmien je, hovorím, v zákone oveľa viac, a to je podpora začatia samostatne zárobkovej činnosti. A tu musím začať interpretáciou, ktorá sa objavila v médiách ako prepočty navrhovanej výšky príspevku pre začínajúcich živnostníkov podľa tohto zákona. Tieto informácie, ktoré boli v médiách, sú skutočne nepravdivé. V skutočnosti nedochádza k veľkým zmenám vo výške príspevku pre začínajúcich živnostníkov. Mierne sa možno zníži podpora v Bratislavskom kraji, čo si myslím, že je úplne opodstatnené, pretože Bratislavský kraj má, má nezamestnanosť veľmi nízku. Ja hovorím, že v Bratislave nepracuje len ten, kto možno sa mu nechce pracovať. Ale nehovorím, sú tu aj ľudia možno, ktorí tú prácu hľadajú. Ale keď sa pozrieme na iné kraje, tam by sme mali pridať, pretože práve hovoríme o tých regionálnych rozdieloch. Ale v okresoch, ktoré majú nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer Slovenskej republiky, a v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu, alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkov oproti terajšiemu stavu.
Nesprávna interpretácia v médiách vychádzala z prepočtov, ktoré boli vykonané z ustanovení § 49 zákona, kde je v odseku 3 ustanovená maximálna výška príspevku. Skutočná výška príspevku, ktorú poskytujú úrady, je však určená vyhláškou č. 44/2004 Z. z. a vždy od vzniku zákona v roku 2004 bola nižšia ako maximálna výška v § 49. Takže korektne povedané, zmeny výšky príspevku v predkladanej novele zákona by mali byť vykonané v porovnaní s § 5 vyhlášky č. 44/2004, nie v porovnaní s odsekom 3 § 49 zákona č. 5/2004. Takže ešte raz poviem, že v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkom oproti terajšiemu stavu.
Výraznou zmenou u tohto nástroja je, že živnostníci budú dostávať príspevok v dvoch krokoch. Odporúčali nám to OECD, Svetová banka aj Najvyšší kontrolný úrad. Toto je mechanizmus, ktorý sa používa vo väčšine európskych krajín, pretože takýmto spôsobom získame väčšiu kontrolu nad efektívnosťou využívania tohto príspevku. Na začiatku podnikania dáme prvú časť príspevku a po roku, keď budeme môcť skontrolovať, ako ten podnikateľ reálne funguje, doplatíme zvyšok príspevku. Ja môžem povedať, že skutočne, a tu sa pristavím pri tom takom, nepovedala by som, že zneužívaní, ale pri takej tej laxnosti v bývalom období. To znamená, že podnikateľ si zobral príspevok, on skutočne nepracoval, nevyvíjal nijakú činnosť. A poviem taký príklad. U nás máme takého bývalého poslanca Národnej rady, ktorý tuná sedel, pán Hopta, poviem to tak adresne, a ten vydával noviny Úsvit, ktoré vydal raz za rok, dostal príspevok na podnikanie. Samozrejme, že žiadnu inú činnosť nevyvíjal a tie noviny skutočne mali dve strany, nebudem hovoriť už, čo v nich bolo napísané, a na toto dostal od bývalej vlády príspevok. Príspevok na podnikanie. Ten človek v živote, a takto to bežalo u rôznych. Čiže týchto ľudí sme len umelo udržiavali, aby sme ich neviedli v evidencii nezamestnaných, ale nikdy nám nejakú skutočnú hodnotu alebo nejaký, nejakú skutočnú vec v živote nevytvorili títo ľudia a nedostali absolútne pracovné návyky, alebo, alebo jednoducho ich produkt nikdy nebol reálny. Bolo to to, že boli doma, zobrali si príspevok, potom počkali, aby zase mohli o tri roky si zobrať zase príspevok a takto to pokračovalo stále ďalej. Takže nemyslím si, že keď nás na to upozornila aj OECD, aj Svetová banka, aj Najvyšší kontrolný úrad, že by sme takýmto upozorneniam nemali vyjsť v ústrety, a myslím si, že by sme mali skutočne chcieť, aby živnostníci neboli fiktívni, pretože to nič nerieši, že každé tri roky si zoberie príspevok a nič pre túto spoločnosť alebo aj sám pre seba neurobí, žiadnu pracovnú zručnosť, ale mali by sme chcieť, aby títo ľudia skutočne začali pracovať, začali podnikať a začali vytvárať niečo, niečo vlastne aj sami pre seba, pre svoju rodinu a pre celú spoločnosť.
V praxi dochádza, že pre porušenie povinnosti a používanie prostriedkov na iný účel asi v 20 % prípadov k nutnosti vrátiť poskytnutie finančných prostriedkov. Takýmto spôsobom skutočne dôjde k väčšej kontrole a zníženiu rizika zneužívania verejných prostriedkov. Samozrejme, že v tomto zákone je aj mnoho zmien, ktoré prispejú k udržaniu a vytvoreniu nových pracovných miest, ako sú napríklad pilotné projekty, § 50j, príspevok na podporu miestnej a regionálnej zamestnanosti, kde opäť oživujeme takúto možnosť, že, to znamená, že napríklad mestá a obce v čase, v čase, bola tu kritika, že v médiách ešte, lebo som trošku odbočila, v médiách, že sme zrušili protipovodňové, ako že ľudia mohli pracovať na protipovodňových opatreniach. No môžu aj teraz, môžu aj teraz, a to znamená, že obce v čase povodní, snehovej kalamity, nielen povodní, lebo vy ste to nazvali, že povodne, čiže keď bol sneh alebo prišla nejaká iná katastrofa, nemôžu to byť, lebo len povodne. My sme to rozšírili, že v čase povodní, snehovej kalamity, úpravy terénov a rôznych ďalších iných vecí, ktoré mestá, obce potrebujú, zase sme ten obzor rozšírili, aby sme neboli takí, že úzkoprsí, že len keď je voda, tak vtedy budú pracovať, z rôznych ďalších iných činností môžu využiť znevýhodnených uchádzačov, kde úrad práce im uhradí mesačnú výšku príspevku 80 % celkovej ceny zamestnanca.
Ďalším nástrojom, kde opäť podporujeme zamestnanosť, je nástroj § 50, príspevok na podporu udržania pracovných miest, ale aj príspevok na vykonanie absolventskej praxe, § 50d, kedy v minulosti úrady práce poskytovali za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 60 % zo mzdy, dokázali sme týmto opatrením, ktoré nakoniec skončilo a myslím, že a teraz neviem, či si to presne pamätám, pani kolegyňa Tomanová mi možno pomôže, ale Braňo Ondruš chcel za bývalej vlády obnoviť tieto práve nápomocné nástroje, ale bývalá vláda, terajšia opozícia to zamietla. Tak my to opäť zavádzame, pretože v bývalých rokoch sme takto dokázali udržať až 30-tisíc pracovných miest.
Verím, že všetky tieto navrhované zmeny prispejú k zvyšovaniu pracovných miest, k efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevkov nezamestnaným a rovnako prinesú väčšiu komunikáciu úradov práce so samosprávou a zamestnávateľmi, čo je tak isto veľmi dôležité, pretože presne o tom rozprávam, že ak tá komunikácia zlyhá, tak potom aj tie nástroje zlyhávajú, pretože nemôžeme na celé Slovensko použiť rovnaký nástroj, pretože nefunguje to.
Takže preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto zákona naprieč celým politickým spektrom, pretože si myslím, že prinášame také veci, po ktorých volala aj opozícia, aj koalícia. A verím tomu, že tento zákon bude takým skutočne jedným z tých dobrých zákonov, ktorý pomôže naštartovať aktívnu politiku zamestnanosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
