Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 233), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 307 zo 6. novembra 2012 pridelila návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 121 z 20. novembra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predmetnom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru NR SR k návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o priestupkoch odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 233a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 59 z 27. novembra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu výborov podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní sa už nebudem venovať odôvodneniu návrhu zákona. To sme urobili v prvom čítaní. Teraz len dovoľte veľmi krátke stanovisko k spoločnej správe a prípadne k ďalším materiálom, ktoré súvisia s prerokovaním v druhom čítaní.
Chcem vám oznámiť, že sme dostali všetci aj stanovisko vlády k tomuto návrhu zákona. Vláda súhlasila s týmto návrhom s tým, že mala dva pozmeňujúce návrhy. Po konzultácii s legislatívnom odborom sme nepristúpili k tomu, že by sme ich doplnili, pretože je možné malú legislatívnotechnickú úpravu urobiť aj v rámci úpravy po treťom čítaní. Má to k dispozícii legislatívny odbor pri vypracovaní čistopisu.
Rovnako chcem povedať, že spoločná správa výborov, obidva výbory odsúhlasili tento návrh zákona bez pripomienok. Takže myslím si, že môžme pristúpiť k rozprave v druhom čítaní.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, samozrejme, že mi nedá nezareagovať na diskusiu, ktorá tu prebehla, lebo, tak ako povedal pán minister, od práve tých pánov poslancov, ktorí sa podieľali na likvidácii červenej nafty, a tieto populistické - musím povedať populistické - výpočty, tak ich urobil aj pán poslanec Csicsai, kde počíta celkovú sumu na jeden liter nafty a neráta ani pritom, že vlastne ide dotovaná časť spotrebnej dane z nafty. A populisticky sa môžu predháňať s pánom Simonom, či dáme 10 mil., 20 mil., 50 mil. Ako poľnohospodár môžem povedať, že, áno, dal by som im aj 50 mil., ale každopádne musíme rátať s tým, že rozpočet skutočne je v tomto roku obmedzený a buďme radi, že vláda urobila maximum, čo mohla dať. A keď dáva 10 mil. na naftu pre farmárov, tak ja za farmárov chcem povedať, že ďakujeme.
Toľko populizmu, koľko bolo v pozmeňujúcom návrhu predneseného od pána poslanca Csicsaia, som teda skutočne už dlho nepočul a nemá to absolútne žiadne opodstatnenie.
No a čo sa týka pána poslanca Simona, ja len doplním pár poznámok. Farmári v ťažkostiach. Veľký bojovník za farmárov v ťažkostiach - pán Simon. Pán Simon likvidáciou červenej nafty dostal mnohých farmárov do ťažkostí a dneska bojuje za farmárov v ťažkostiach. Ale musíme si povedať, kto definuje pojem farmár alebo podnikateľ v ťažkostiach? Európska únia. Európska únia presne dáva pravidlá, kedy môže dostať alebo nemôže dostať a kto v ťažkostiach je. Firma, ktorá je v konkurze, v likvidácii, exekúcii a ktorá má záporné vlastné imanie, nemôže dostať podporu z hľadiska pravidiel Európskej únie. Pán Simon to veľmi dobre vie. Pán Csicsai to veľmi dobre vie. Ale pán Simon horlivo bojuje za farmárov, ktorí sú v ťažkostiach, alebo podniky, ktoré sú v ťažkostiach. Čiže nič iné, len bohapustý populizmus, ktorý tu predvádza v záujme ukázať sa pred farmármi, že on je ten zástanca tejto výroby.
Pán minister sa pýtal na výbore, prečo títo ľudia, tuná sa pýta, prečo tí ľudia zrušili červené naftu? Pán minister, odpovede sa nedočkáš. Dovoľ, aby som ti ja dal odpoveď na to, prečo zrušil pán Simon, Bugár, Hrušovský, a hlavne pán Simon, červenú naftu, ktorý s tým súhlasil.
No v prvom rade preto, že pán Simon je autorom podpory ničoho. On je autorom podpory poľnohospodárov, aby nevyrábali, aby dostávali peniaze tí, ktorí nevyrábajú. A nastavil pravidlá tak, že čím menej vyrábajú, tým majú lepší ekonomický výsledok. No tak potom ich núti k tomu, aby nevyrábali. A farmári, ktorí nevyrábajú, nepotrebujú naftu, tak preto ju zrušil. To je moje vysvetlenie, prečo bola zrušená červená nafta.
A druhé vysvetlenie je, ktoré je z kruhov súčasnej opozície, keďže vtedajší minister financií pán Mikloš požadoval vyšší odvod zo štátnych lesov do štátneho rozpočtu a pán Simon, aby zamedzil tomuto zvýšenému odvodu zo štátnych lesov do štátneho rozpočtu, tak si dohodol s pánom Miklošom, že jednoducho zrušia červenú naftu na úkor toho, aby bol nižší odvod, aby mohol obchodovať s jeho tromi firmami, ktoré má v štátnych firmách, obchod s drevom. Toto je pravý dôvod, prečo obetoval poľnohospodárov. Obetoval poľnohospodárov a obetoval ich naftu kvôli jeho obchodom s drevom. Toto je pravý dôvod! A treba farmárom povedať, prečo došlo k zrušeniu červenej nafty. A prečo došlo mnoho farmárov do ťažkostí. Toto je ten pravý obraz pána Simona a treba to o ňom jasne vedieť a povedať.
Myslím si, že ostatné poznámky, ktoré tuná boli, či už pán kolega Fecko ohľadne malých farmárov a pojmu pán kolega Kuffa. Pojem farmár sa nejak zdomestikoval z cudzieho slova používaného hlavne v Spojených štátoch amerických alebo na americkom kontinente. U nás sme mali poľnohospodára alebo roľník, alebo v legislatíve máme súkromne hospodáriaci roľník, aj keď iba tento pojem je definovaný v legislatíve, máme tu niekoľkohektárových, niekoľko tisíc hektárových súkromne hospodáriacich roľníkov. Je to otázka právnej formy. Čiže ak hovoríme o farmárovi, tak hovoríme o poľnohospodárovi, ktorého jedna z foriem je aj súkromne hospodáriaci roľník, či to je právnická osoba, alebo ako je eseročka, alebo akciovka, alebo to je družstvo, hovorí o právnickej osobe. Myslím si, že veľmi dobre rozumieme, ak používame pojem farmár, že hovoríme o poľnohospodárskom podniku, ktorý pôsobí v nejakej forme hospodárenia od SHR-ky po obchodnú spoločnosť alebo poľnohospodárske družstvo. Takže na vysvetlenie k tomu len toľko. A myslím si, že nie je treba klásť nejaký výrazný dôraz v zákonoch definovať, že čo je farmár a čo je poľnohospodár. Je to presne definované v Obchodnom zákonníku.
Ctené kolegyne, kolegovia, vzhľadom k tomu, že je piatok, pomaly obed, nebudem naťahovať rozpravu. Snáď len poznámka ešte ku kolegovi Hlinovi, ktorý hovorí, že niektorí farmári z červenej vyrábajú bielu. Dnešná podpora je vlastne kompenzácia určitej spotrebnej dane alebo určitého cenového doplatku k nafte. To znamená, že už sa nafta nefarbí.
A chcel by som poprosiť, aby sa svojím spôsobom nedehonestovali poľnohospodári, ktorí používajú červenú naftu. Ak niekto špekuluje s niekoľkými litrami nafty, že ju postaví na slnko, lebo asi si vieme predstaviť, že ak niekto stavia v nejakej plastovej fľaši na slnko niekoľko litrov nafty, že to nie je, nedelí a nenásobí v tom význame podpory červenej nafty, ktorá tuná bola, a skôr to uráža poľnohospodárov, ktorí tú naftu využívali efektívne a podľa pravidiel. A nebolo to vôbec pravidlo mať niekto pár litrov nafty, niekde si postavil a myslel si, že vytvorí z červenej bielu. Čiže dneska sa nafta nefarbí a vlastne sa ten proces zjednodušil.
Ctené dámy a páni, ďakujem pekne a prosím o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 391 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 (tlač 290) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, tak ako ich majú uvedené v IV. časti spoločnej správy, vrátane odporúčania gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 107 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja skutočne budem len v krátkosti.
Všeličo nám môžete vyčítať, ale to, že sme nemali záujem o ochranu poľnohospodárskej pôdy, nám vyčítať nemôžete. Pretože hneď po nástupe v 2006. roku Ficova vláda jeden z prvých zákonov, ktoré boli prijímané a ktoré som spravodajcovala, bol zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, kde sme zaviedli aspoň poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, ktoré dovtedy ani neboli, a stavalo sa na najkvalitnejších pôdach. Takže toto by som skutočne chcela uviesť na pravú mieru, pretože toto je... A to, že sme nič nespravili, pani kolegyňa, ktorá ma tu načala, tak to absolútne nemá pravdu.
Chcela by som len pár poznámok skutočne k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý podal Martin Fecko. V tom prvom bode, kde navrhuje, aby teda štát riešil na náklady štátu, aby sa odstraňovali buriny. Ja si myslím, že treba postupovať v zmysle platného zákona o rastlinno-lekárskej starostlivosti a tam je všetko povedané. Takže tam nevidím žiadny problém, aby sa dodržiaval zákon.
V tom druhom bode, kde navrhuje vložiť vinicu alebo chmeľnicu, takisto je tam platné nariadenie vlády Slovenskej republiky o reštrukturalizácii viníc. Treba ho len dodržiavať, netreba tam nič dopĺňať.
Ten tretí bod, kde sa z 500 metrov štvorcových navrhuje zvýšiť na 5 000, zrušili sa všetky výnimky a ide tu len o to, starostovia obce veľmi dobre vedia, že 500 metrov štvorcových je málo, aby sa ako-tak mohli v obciach rozvíjať, aspoň 5 000 metrov štvorcových. Takže nevidím to tak katastroficky, ako to on vyčlenil.
Vynechal bod, kde chcel zrušiť, aby sa vlastníkom oznamovalo vyhláškou, to teraz už do nového pozmeňováku nedal.
Čo sa týka ďalšieho bodu, kde žiadal vyznačenie v katastri. Pán kolega, ide nový katastrálny zákon, treba to tam upraviť.
Ďalšie body, kde sa hovorí o novej evidencii pozemkov. Podľa zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov každý podnik musí viesť evidenciu a na požiadanie ju predložiť. Takže nevidím, kto to bude na tých pozemkových úradoch ďalej robiť.
A čo sa týka tej premlčacej lehoty, no, myslím si, že keď bude 10 rokov, tak budeme rarita v rámci sveta, nielen v rámci Európy.

Ďakujem pekne, ctení kolegovia, za vaše pripomienky.
Pán kolega Gál, to, že sa správame k pôde ako barbari, neni ani tak z mojej hlavy, ako to, čo mi hovoria zahraniční návštevníci, ktorí vidia, akým spôsobom zastavujeme povedzme Trnavskú tabuľu. Tie logistické centrá, to ktokoľvek na Slovensko príde a vidí, aká je tu pôda a čo tam je postavené, tak povie, že toto sa nedeje v žiadnej civilizovanej krajine, to, čo sme schopní urobiť my. A hneď vedľa toho je opustený poľnohospodársky areál vo veľkosti 6, 8, 10 hektárov, ktorý leží, chátra, je zarastený burinou, neprispôsobiví občania ho rozkrádajú atď.
Čo sa týka rozdrobenosti, samozrejme, že uchránili slovenskú pôdu. Ale ten prechod, to rozhodné obdobie, ktoré bolo tých 10 rokov plus 3 roky, tak sme si vylobovali, sme ho skrátili devízovým zákonom. Skrátil sa devízovým zákonom a nedali sme tam ochranu pred nákupom vo vzťahu k právnickým osobám, a tým sme vlastne skrátili čas pre slovenských farmárov, aby sa mohli ako kapitálovo posilniť, tak mohli investovať do nákupu pôdy. A vieme dobre, že bez pôdy farma stráca hodnotu. Najmä farmy na prežúvavce bez pôdy nemajú žiadnu hodnotu, ak budú odkázaní na pôdu, tak postupne predajú aj tú svoju farmu tomu vlastníkovi pozemku, lebo nebudú schopní od týchto investorov znášať tak vysoké nájomné a za cenu, ktorú musia zaplatiť. Ako sú objemové krmivá, tak sú aj vedľajšie produkty alebo organické hnojivá, ktoré musia skončiť na pôde a ktoré pomáhajú pôde. Ale práve tým, že sme skrátili farmárom čas, neumožnili sme sa im posilniť, neumožnili sme im tú pôdu kupovať v nejakom časovom horizonte, pre ktorý malo práve slúžiť toto prechodné obdobie, tých 10 plus 3 roky, tak to je ten spôsob, prečo to kritizujem.
Pán kolega Kuffa, plne s vami súhlasím, že Slovensko je schopné vyrábať veľmi kvalitné potraviny. Bohužiaľ, tlak obchodných reťazcov na ceny spôsobuje to, že na Slovensku máme veľmi nekvalitné potraviny.

Ešte... Pani predsedajúca, prepáčte, ešte ak môžem len upresniť. Bol rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý nemá označenie 2, tento pozmeňujúci návrh sťahujem. Došlo tam k určitej legislatívnej chybe a bol rozdaný druhý pozmeňovací návrh, ktorý má v rohu rímsku dvojku, tak, prosím, tento pozmeňujúci návrh je platný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zákon o ochrane pôdneho fondu a ochrana pôdneho fondu je jedna z najvážnejších vecí, čo sa týka samotnej podstavy poľnohospodárstva, myslím si, že bytia ľudstva. Ak zoberieme nerastné suroviny, ktorým hovoríme, že sú vyčerpateľné a že ich čerpáme zo zeme, ako sú fosílne palivá a ďalšie drahé kovy, tak presne nevieme, koľko ich vo svete, koľko ich v zemi je. Stále sa nachádzajú nové náleziská ropy, nové náleziská zlata, rudy a tak ďalej. Ale takisto vieme, že raz tie zásoby dôjdu a že niekedy v budúcnosti už nenájde sa nič nové a jednoducho raz ich ľudstvo minie a dovtedy sa musí ľudstvo prispôsobiť a nájsť inú formu existencie, napríklad namiesto fosílnych palív nájsť iné alternatívy.
A čo sa týka pôdy, tak presne vieme, koľko pôdy máme. Presne ju máme zmeranú, presne je spočítaná a vieme so stopercentnou istotou, že nikdy neobjavíme ani jeden ár pôdy viacej. A preto je, preto je veľmi dôležité venovať ochrane pôdy obrovskú pozornosť a preto aj tento zákon, ktorý tuná je, aj keď sme boli svedkami v minulosti v tejto snemovni, keď sme nechali developerom, aby si mohli popremieňať kvalitnú poľnohospodársku pôdu na zastavané územia. A mohli sa stavať na Podunajskej nížine, na Žitnom ostrove nové doslova obce a nové dediny na tzv. zelenej lúke, aby sme zastavali Trnavskú tabuľu logistickými centrami, hej, aby sme na najkvalitnejšej pôde v Žiline postavili Kiu, ktorú tu potrebujeme, ale myslím si, že sú aj iné možnosti a že tu máme obrovské množstvo šedých zón, obrovské množstvo aj poľnohospodárskych fariem, ktoré sú už dneska nevyužívané a jednoducho bolo možné ich znovu revitalizovať práve cez využitie na priemyselnú zónu. A to je aj zmyslom toho, aby sme zdražili záber kvalitnej pôdy, aby ten, čo chce tú pôdy využívať napriek tomu, tak musí odviesť nejaké prostriedky štátu, aby tie prostriedky štát mohol použiť na zúrodnenie tej menej kvalitnej pôdy. Toto má zmysel pri všetkom tom úsilí o ochrane pôdy. Lebo musíme si uvedomiť, že pôda musí uživiť nielen nás, ale musí uživiť aj ďalšie generácie našich potomkov a jednoducho nám nepoďakujú za to, ak túto pôdu im necháme zdevastovanú, zastavanú a vytvoríme ďalšie šedé zóny, keď za pár rokov sa opustia logistické centrá a vzniknú z toho nové ruiny a budeme stavať nové logistické centrá na novej pôde.
Musím povedať, že v tomto sa najmä pravicové vlády postavili k pôde ako barbari. Nehnevajte sa na mňa, ale takéto devastovanie ornej kvalitnej pôdy, čo sme spôsobili na Slovensku, to je úplné barbarstvo. Ako poľnohospodár hovorím, sa nám čuduje celý svet. Ja som mal možnosť sprevádzať veľa zahraničných návštev z vyspelého sveta, a keď videli, ako sa my správame k pôde, tak to nemohli pochopiť. Nedokázali pochopiť, čo nás k tomu vedie, takýmto tempom zaberať najkvalitnejšiu pôdu, ktorú na Slovensku máme a ktorá nám bude chýbať, ktorá bude chýbať našim potomkom a budú sa pýtať. Možno my tu už nebudeme, budú sa pýtať, alebo v starobe sa nás budú pýtať, čo ste robili, keď ste toto pripustili? Čo ste urobili pre to, aby ste zamedzili tomuto a ako ste sa správali?
Čiže k tomu zákonu viacej nejdem hovoriť. Myslím si, že je to úplne jasné, pán minister možno ešte v záverečnom slove čosi povie, ale je treba urobiť všetky možné kroky k tomu, aby sme pôdu na Slovensku chránili.
A odpoviem ešte na poznámku pána Kuffu, keď hovoril, že prečo zaberajú pôdu cudzinci. Nuž, sme v Európskej únii a v rámci prístupových rokovaní sme si vyjednali, vylobovali 10-ročné prechodné obdobie, keď sme si mohli pôdu chrániť, aby sa prednostne k nej dostali poľnohospodári na Slovenku alebo ľudia, ktorí pôdu obrábajú na Slovensku. Tak ako to robia Česi, veľmi efektívne to robia Česi a pred tým ukončením 10-ročného obdobia veľmi intenzívne predávali štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov práve pre svojich farmárov presne daným režimom tak, aby čo najmenej pôdy skončilo v zahraničných rukách.
Čo sme urobili my na Slovensku? No, poznáme novelu devízového zákona, keď ešte dávno platilo to, že sme v ochrannej dobe, v tzv. ochrannej dobe, keď pán Mikloš presadil to, aby cudzinci mohli nakupovať pôdu neznámych vlastníkov pri splnení primitívnych podmienok. To znamená, že mali prechodné, prechodné bydlisko na území Slovenka alebo tri roky na tej pôde hospodária. To znamená, že ak pôdu mali prenajatú, spravili si prechodné bydlisko u babky Pôstkovej, tak tým pádom pôdu mohli nakupovať.
Ale toto nebol ten hlavný dôvod úniku slovenskej pôdy do zahraničných rúk. Hlavný dôvod bol, že sme nezamedzili právnickým osobám nadobúdať pôdu. Tak ako to efektívne urobili v Maďarskej republike, kde si oveľa efektívnejšie chránia svoju pôdu pre svojich farmárov, pre svojich ľudí a pre výživu svojho národa. A toto je ten hlavný únik, keď na Slovensku sú stovky, stovky spoločností, kde zahraniční investori nakupujú vo veľkom pôdu. A ako poľnohospodár musím povedať, že chvalabohu, že tú pôdu máme tak silne rozdrobenú, aj keď to je veľký problém pre existenciu v ekonomike, ale nebyť tak silne rozdrobenej pôdy na Slovensku, ako ju máme, a pri vytvorení týchto podmienok nulovej ochrany slovenskej pôdy na Slovensku, si dovolím povedať, že nemáme žiadnu slovenskú pôdu v slovenských rukách. Máme ju len v zahraničných, zahraničných rukách. A dovolím si povedať, pôdu, ktorú nevlastníme, sme bezzemkami vo vlastnej krajine.
Takže, ctené dámy a páni, je to jedno, z akého politického spektra ste, budem skutočne rád, ak sa budeme stavať k ochrane pôdy tak, ako si táto krajina zaslúži, ako aj naše generácie budúce to od nás očakávajú.
K čl. II ja by som chcel predsa len predložiť jeden pozmeňovací návrh, ktorý je otvorený v čl. II a týka sa určitej časti, kde nastávajú spory pri dedení určitých podielov alebo pri nadobúdaní určitých podielov spoluvlastníkov určitých parciel.
Zákon č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckych pozemkov prijal v § 23 ustanovenie, ktorým vlastne chce zamedziť, aby sme drobili tak rozdrobenú pôdu na Slovensku, kde stanovil hranice 2 000 štvorcových metrov pre poľnohospodársku pôdu a 5 000 štvorcovým metrov pre ornú pôdu. Samozrejme, že zákonodarca mal na mysli, aby sme nedrobili parcely. Parcela X, ktorá má 200 štvorcových metrov, aby sme ju nerozdrobili pri dedení na dve parcely po 100 štvorcových metrov, ale aby zostala minimálne tak veľká alebo väčšia pri sceľovaní. Stáva sa ale v praxi, že niektorí notári neuznávajú, ak sú povedzme traja vlastníci - traja súrodenci - jednej parcely povedzme 300 štvorcových metrov. To znamená, každý je vlastníkom jednej tretiny po 100 štvorcových metrov. A jeden tento súrodenec buď zomrie, alebo chce pôdu dať svojim súrodencom, aby ju mohol rovnomerne rozpísať na svojich dvoch zostávajúcich súrodencov, kde by sa stalo, že každý by mal jednu polovicu tých 300 štvorcových metrov. To znamená, že parcela by sa nedelila, zostáva stále 300 štvorcových metrov, ale jeden by mal jednu polovicu, druhý by mal druhú polovicu, to znamená 150 a 150 štvorcových metrov. Čiže tretí podiel by zanikol a tých 100 štvorcových metrov by bolo rozpísaných na dvoch súrodencov.
Keďže je k tomuto aj nález Ústavného súdu č. III ÚS154/2010-44, ktorý o tomto hovorí, a napriek tomu nastáva v praxi to, že niektorí notári to uznávajú, niektorí to neuznávajú. Dovolil som si pripraviť doplňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu tak, aby pri takomto dedení a takomto delení bolo možné aj tie podiely rozpísať na existujúcich spoluvlastníkov. To znamená, že bude sa znižovať počet spoluvlastníkov, ale parcela, aj keď nemá 2 000 štvorcových metrov, sa deliť nebude, zostane v celosti.
Preto mi dovoľte predložiť doplňujúci návrh poslanca Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. v znení zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280).
V čl. II sa doterajší bod označuje ako 2 a dopĺňa sa novým bodom 1, ktorý znie: 1. V § 24 ods. 1 sa na konci pripája veta: "To neplatí, ak sa podiel v pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu v tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu zanikne."
Odôvodnenie: Ak sa nezvyšuje počet spoluvlastníkov pozemku, ale ide o prerozdelenie veľkosti podielov, pričom spravidla dochádza k navyšovaniu podielu spoluvlastníka, nie je možné považovať takúto zmenu za drobenie. Ide o prípady, ak spoluvlastník predal svoj celý podiel pozemku ostatným spoluvlastníkom alebo niektorým spoluvlastníkom v tom istom pozemku, alebo došlo k dedeniu, pričom dedičia už podiel pozemku vlastnia. To neplatí, ak by išlo o nového vlastníka, ktorý podiel pozemku nevlastní, alebo by išlo o prevod časti podielu, keď zvyšná časť ostane spoluvlastníkom z pôvodného spoluvlastníka. Návrh odstraňuje aplikačné problémy v praxi a reaguje aj na návrh Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS154/2010-44.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sľúbila tuto kolegovi, že ho poteším, tak keby ma chvíľu počúval, bola by som rada.
Pán kolega, chcem vám povedať, že na budúci týždeň je dohodnuté stretnutie, kde bude predstavený rámcový projekt zameraný na biomasu so sociálnym dopadom. Čiže pokiaľ by ste mali záujem, budem veľmi rada, keď sa tohto stretnutia zúčastníte. A každý z poslancov, ktorý bude mať záujem, vás oboznámim presne, bude to buď 4., alebo 5. februára na výbore pre pôdohospodárstvo. Každý, kto má záujem, tak ho týmto pozývam k riešeniu tohto problému. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pán kolega, ja na rozdiel od teba nemám potrebu robiť v pléne Národnej rady 40-minútové teatro, a preto ti odpoviem len vo faktickej poznámke.
Základné body:
- Zákon prešiel riadnym legislatívnym procesom.
- Aj v Národnej rade sme tomuto zákonu venovali značnú pozornosť. Je mi ľúto, že ty si sa do tohto nezapojil, aj keď som ťa o to vyslovene žiadala a prosila, aby si sa vyjadril, pretože sme zákon prerokovávali s legislatívnym odborom ministerstva pôdohospodárstva. Ty si cítil potrebu to realizovať až na výbore. Skončilo to, ako to skončilo. Keď máš potrebu, aby si sa vyjadroval v pléne Národnej rady, ja ťa obmedzovať nebudem, nech sa páči, je to tvoje právo. Ale žiadala by som ťa a prosila, aby si bol korektný a aby si sa korektne vyjadroval k týmto záležitostiam.
Čo sa týka vlastníctva pozemkov, vieš, že ja som vždy tvrdila, že vlastníctvo je sväté, ale o majetky sa treba starať. Takže keď ma niekto nejaké pozemky, nech sa o ne stará a nech nechce len využívať výhody a výsady z tohto majetku. Takže nech sa stará.
Pôjdem aj k tvojim pozmeňovacím návrhom.
Či sa bojíme vlastníkov pozemkov na Slovensku? No na Slovensku tí vlastníci nemajú 500 hektárov, sú možno, pár ich je takých, ale väčšina vlastníkov na Slovensku, ktorí sú, majú pár metrov štvorcových. Tie pozemky sú tak rozdrobené, že bude nám trvať ešte hodne, hodne dlho, kým sa nejaký poriadok v registrácii ohľadom pozemkového práva urobí.
Čo sa týka môjho pozmeňováku, ktorý si tu podrobne rozobral a žiadal si na vyčlenenie bod 6, takže ja som vychádzala z toho, že pokiaľ vlastník pozemku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)