Videokanál klubu

Pán poslanec, odpoviem vám, pán poslanec Fronc, najskôr. Keby ste počúvali dobre, povedal som, že normatívne financovanie na žiaka tak, ako je dnes. To znamená, že normatívne financovanie tu bude, ale nebude hlavným kritériom žiak. To je dôležité, ktoré, čo treba podotknúť.
A vrátim sa k tomu, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská. Viete, ja mám úctu k ženám a zachovám si ju aj teraz, pretože zachoval by som si trošku pokory pri vyjadreniach, že sa nevenujem školstvu a že asi tomu nerozumiem, medzi riadkami. Pani poslankyňa, povedal som, že normatívne financovanie na žiaka je prekonané, čiže nie je pravda, čo ste povedali, že vo Fínsku to používajú. Áno, ale majú viacej kritérií. Nielen na žiaka, ale sú tam aj iné. Ale vyjadrenie, že neviem, čo je školstvo, je podľa mňa dosť silné. Viete, čo nedokázala Dzurindova vláda, v ktorej bolo aj KDH, ktorého ste boli vy súčasťou, nedokázala zredukovať počet škôl, čo my sme dokázali. Zo 122 škôl v našom kraji Žilinskom, teraz hovorím, je dnes 65, a boli sme nútení to urobiť. Kde ste boli vy? Vás som tam nikde nevidel.
Pán Hraško, pán poslanec. Viete, nie je to oprava. Je to explicitné vyjadrenie v zákone, to, čo tu bolo už aj predtým, pretože napr. aj KDH, ktoré dnes hovorí, že to nie je dobré, nebolo ochotné zastaviť, aby z osobných nákladov sa presúvali peniaze do prevádzkových nákladov, a mohli to urobiť. Čiže toto nie je záležitosť, čo sa týka nás. My len zlý systém financovania sa snažíme vylepšovať dovtedy, kým príde nové financovanie do platnosti, čo nebude jednoduché. To si povedzme úplne otvorene, že to nebude jednoduché.
No a pán poslanec Demian, myslím si, že práve pre obce a mestá to rovnako môže, a predovšetkým pre väčších zriaďovateľov, veľmi pomôcť vyrovnať tie rozdiely.
Takže ďakujem za podporu a aj za faktické poznámky. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Blanár, ja chcem podporiť tvoj návrh, lebo mám praktické skúsenosti zo samosprávy. Samosprávy, ktoré sú zriaďovateľom väčšieho počtu škôl, či je to v pôsobnosti napr. Banskobystrického samosprávneho kraja, ale aj nášho mesta, mesta Brezna, kde aj v samosprávnom kraji, aj v Brezne sme realizovali rad opatrení smerujúcich k racionalizácii siete škôl. No i napriek tomu musím povedať, že sa nájdu zariadenia, ktorým jednoducho ten limit mzdových prostriedkov nepostačuje, sú na to rôzne objektívne príčiny. Využijem príklad od nás z Brezna, kde máme základnú školu zriadenú na sídlisku zhruba dva kilometre od centra mesta, ktorá, keď to sídlisko bolo mladé, bolo tam veľa detí, tak tá škola vyučovala ešte aj na iných pracoviskách. Dneska, žiaľ, sídlisko zostarlo, detí je menej a tá škola, relatívne veľká škola, priestorov je, má malý počet žiakov. Nedá sa presťahovať, lebo školy, ktoré máme v meste, kapacitne by to nezvládli, lebo predtým sme už racionalizovali sieť. Takže jednoducho tu vidím možnosť, ale aj potrebu, aby sa tie prostriedky mohli prerozdeľovať medzi jednotlivé zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti toho-ktorého subjektu. Teda považujem tento návrh váš za potrebný a správny a myslím si, že zriaďovatelia, či sú to samosprávy, alebo iní zriaďovatelia, budú naozaj zodpovedne pristupovať k tomuto, k tejto možnosti, ktorá sa im takto dáva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, páni ministri, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto zákonu, ktorý tu dnes prerokovávame v druhom čítaní. V prvom rade chcem podporiť novelu zákona o uznávaní vzdelávania, pretože aplikačná prax, tak ako predkladateľ uvádza aj v dôvodovej správe, ukázala, že je potrebné vyriešiť mnohé problémy, ktoré jednoducho priniesla prax, a práve tento návrh reflektuje na tieto skúsenosti s používaním a využívaním zákona. Čiže chcel by som naozaj podporiť tento zákon a rovnako by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate sa týka školstva a súvisí so zákonom 597. Hovorí o spôsobe, akým sa prerozdeľujú finančné prostriedky, ktoré sa prideľujú školám v rámci normatívov. Preto mi dovoľte tento pozmeňujúci návrh prečítať.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008.
1. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona 523/2004, zákona č. 564/2004, zákona 689/2006, zákona 245/2008, zákona 462/2008, zákona 179/2009, zákona 184/2009, zákona 38/2011, zákona 390/2011, zákona 325/2012 a zákona 345/2002 sa mení a dopĺňa takto:
1. § 2 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie:
"Zriaďovateľ školy je povinný zabezpečiť v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, použitie finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu podľa § 4 ods. 5 pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na financovanie nákladov na mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie. Tieto finančné prostriedky môže škola vo výnimočných prípadoch použiť na financovanie nákladov, na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na riešenie havarijných situácií len so súhlasom zriaďovateľa školy na návrh riaditeľa školy."
2. § 4 sa dopĺňa ods. 15, ktorý znie:
"Ministerstvo každoročne určuje a zverejňuje na svojom webovom sídle v mesiaci december na nasledujúci kalendárny rok percentuálny podiel v časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok, zodpovedajúci osobným nákladom a percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školy na kalendárny rok, zodpovedajúci prevádzkovým nákladom, ktorý je zriaďovateľ povinný prideliť škole podľa ods. 9."
3. V § 7 ods. 9 sa vypúšťa písm. b).
Doterajšie písm. c) až f) sa označujú ako písm. b) až e).
4. V § 9d, za § 9d sa vkladá paragraf nový 9e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013. Hodnoty percentuálnych podielov v roku 2013, ktoré je zriaďovateľ školy povinný prideliť škole, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 4 ods. 9, sú:
a) 95 % z časti normatívneho príspevku zodpovedajúcemu osobným nákladom a
b) 80 % z časti normatívneho príspevku zodpovedajúcemu prevádzkovým nákladom."
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
Účinnosť čl. II sa navrhuje od 1. mája 2013, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť zákona.
V nadväznosti na vloženie nového čl. II sa v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov upraví názov zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento pozmeňujúci návrh predkladám práve s úmyslom, aby sme dokázali účinne financovať školy v rámci či už samosprávy, obcí a miest, zriaďovateľov a rovnako aj zriaďovateľov vyšších územných celkov a rovnako aj neštátnych zriaďovateľov, zriaďovateľov cirkevných škôl. Cieľom je, aby sme umožnili školám v rámci jedného zriaďovateľa vyrovnávať rozdiely medzi jednotlivými školami, ktoré sú spôsobené rôznymi faktormi. Ale v prvom rade, čo je dôležité, že tento zákon zabezpečuje, aby finančné prostriedky išli do osobných nákladov, ktoré sú určené na osobné náklady, a iba vo výnimočných prípadoch v rozmedzí 5 %, čo je obmedzené práve v novom § 9e, je možné na žiadosť riaditeľa školy a so súhlasom zriaďovateľa to použiť aj na iné prípady, čiže prípady prevádzkové. A ešte raz podotýkam, vo výnimočných prípadoch, to znamená, iba vtedy, keď to je naozaj nevyhnutné. V opačnom prípade všetky finančné prostriedky musia plynúť do osobných nákladov. Čo je dôležité podotknúť, že ministerstvo v súčasnosti deklarovalo, že pripravuje nový zákon o financovaní škôl, a preto tento, táto novela bude v podstate účinná dovtedy, kým sa neprijme nový zákon o financovaní škôl, kde by sa mali vyriešiť všetky tie nuansy, ktoré medzi jednotlivými kapitolami v rámci financovania vždy vznikajú. Nebude to jednoduchá úloha, ale myslím si, že samotný normatívny prístup, ktorý je dnes na financovanie škôl, už je prekonaný a tá honba za študentmi a preťahovanie si študentov z jednej školy na druhú, jednoducho, už sa ukázalo, že neprospieva ku kvalite. Po tom, ako ministerstvo prišlo s návrhom zákona, ktorý sme v minulom roku schválili, že z gymnázií sa stanú konečne opäť výberové školy a nie náborové školy, pretože sa stanovilo kritérium, že každý, kto chce študovať na gymnáziu, musí mať priemer známok najmenej, najviac 2,0, potom je potrebné rovnako aj pristúpiť k zmene financovania. Pretože práve tento normatívny systém umožňoval, že jednoducho aj pri výbere na gymnáziá, na výberové školy sa veľakrát riaditelia uchyľovali aj k tomu, že boli prijímaní na gymnáziá študenti, ktorí v podstate sa tam trápili a nemali na to. Tento pozmeňujúci návrh predkladám aj s predchádzajúcim odkonzultovaním predkladateľa, pána ministra, ale rovnako chcem poprosiť, aby podporil tento môj pozmeňujúci návrh a vyjadril s ním súhlas.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rovnako aj vás chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň prajem. Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. vo výboroch v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2013 sa rozhodla prerokovať a uzniesla sa prerokovať v druhom čítaní uvedený vládny návrh zákona a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory k návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia výborov, pardon, do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky podali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy. Zároveň odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v IV. časti v bodoch 1 až 8 spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená svojím uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. marca 2013 č. 64. Zároveň ma gestorský výbor poveril informovať o výsledku rokovania výborov, o stanoviskách a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán kolega Kaník, kritizujete aktivačné práce a ja si myslím, že sa dobre pamätám, veď to bolo vaše dieťa. A dávate príklad v médiách preferovanej obce, kde je väčšinou rómske obyvateľstvo, ktoré, organizovanie týchto aktivačných prác naozaj pokrivkáva preto, lebo asi aj celá samospráva tam zjavne nefunguje. Ale ja poznám veľa obcí a miest, kde aktivačné práce sa využívajú, kde sa naozaj čistia obecné majetky, prostriedky, priestory, kde sa odhŕňa sneh, kde sa kosia priestranstvá a hrabú, čo tie potrebné práce pre obce sa vykonávajú. Takže ja si myslím, že to je naozaj len na zodpovednosti.
A ešte kritizujete výbory pre otázky zamestnanosti, ktoré budú jedenásťčlenné, kde sú zastúpené úrady práce, zástupcovia samospráv, samosprávnych krajov, zástupcovia miest, zástupcovia zamestnávateľov pôsobiacich v ich územnom obvode, zástupcovia odborových organizácií. Vy všetko takto kritizujete. Vy nedôverujete ľuďom. Myslím si, že zloženie ľudí, ktorí veľmi dobre poznajú svoj región, je potrebné, aby mali dôveru, aby mohli posúdiť jednotlivé žiadosti.
Ďakujem, ja len toľko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, ja keď som videl, kto sa hlásil do diskusie, tak som si povedal, že nebudem vôbec reagovať, ale ono to jednoducho nejde.
Ľudvo Kaník, akože zrazu si použil taký, použili ste taký výraz, takže "zrazu" až teraz ste zistili, že z detských domovov odchádzajú mladí dospelí, "zrazu" až teraz ste prišli na to, že to treba riešiť. Tak ja len jednu otázku, ani dve minúty nevyčerpem.
Skúste mi povedať, možnože si nepamätám, ja už mám šesťdesiat rokov, už si nemusím pamätať všetko: Čo také ste urobili vy počas toho, keď ste vládli toľko rokov, pre týchto mladých dospelých? Skúste mi povedať a ja si to naštudujem, pozrem si to a možno prídem za pánom ministrom a poviem, že, pán minister, pokračujme v tom dobrom, čo oni všetko urobili. Možnože nemali čas to dokončiť, lebo si povalili vládu, alebo ja neviem prečo. Ale skúste mi povedať, čo takého ste urobili, a ja budem prvý, ktorý pôjde za pánom ministrom: "Poďme do toho."
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, keby ste mi ešte nechal ten pozmeňujúci návrh č. 2, lebo keď ste ho päťkrát zopakoval, aby som si ho aj zapamätala, mala ho aj písomne. Ďakujem vám pekne.
Ja by som sa len dotkla trošku tej nezamestnanosti, v ktorej sa tak takpovediac, že ja si myslím, že sa v nej boríme všetci a všetkých nás to trápi. A pripomeniem, že Slovensko neni samostatný, tak silne ekonomický štát, ale, bohužiaľ, je v eurozóne a všade vidíme, že najväčšia nezamestnanosť je historicky najväčšia v eurozóne. Neberem to ako výhovorku, ale porovnám zmenu Zákonníka práce. Keď si spomínate, pán kolega, my sme sa tu dvaja preli, dokonca sme sa stavili, dodnes ste ešte stávku nevyrovnal, musím povedať. Keď v roku 2000 zmenili ste Zákonník práce a v roku 2012, vlastne keď váš Zákonník bol už účinný, pretože ste ho menili 1. 9., ak sa nemýlim, 2011, ste tvrdili, že nezamestnanosť po zmene vášho Zákonníka práce po roku a pol, dodal ste pol roka potom ešte, preto bolo po roku, klesne pod 10 %. V roku 2011 do roku 2012 nezamestnanosť stúpala o 0,61 percentuálneho boda a išla až na 13,94.
Takže znamená, že, viete, práve tie opatrenia prichádzali vaše do účinnosti, a preto ja chápem plne, že je vysoká nezamestnanosť, my sme menili Zákonník práce 1. 1. 2013 napríklad a teraz aj robíme opatrenia pre mladých ľudí, snažíme sa tie peniaze, ktoré sme nevyčerpali z Európskej únie, aby sme ich poskytli na tú, vlastne na tú zamestnanosť. Takže skutočne môžme po roku, ako vy hovoríte, po roku a pol, opakujem len vaše slová, hodnotiť to, čo my teraz prijmeme, či to skutočne bude mať takýto vplyv. Lebo skutočne do toho roku 2012 to vaše opatrenie, ten váš Zákonník práce alebo vaše opatrenia prinášali nejaké to ovocie.
Takže nebola to pravda, že ten Zákonník práce tak vysoko vplýva, pretože ani vám sa to nepodarilo pod 10 %. A uvidíme, ako budú vplývať opatrenia. Čiže ja by som to skutočne hodnotila po roku, aby sme si tu nehádzali ten horúci zemiak.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa Jurinová, to isté, čo ste prečítala na výbore, ste prečítala takisto teraz, myslím si, že niekedy si pripravíme jednu vec a prečítame ju dvakrát, ale v poriadku. Myslím, si že pán štátny tajomník vám dostatočne odpovedal, dokonca ste sa bavili a tvrdila ste, že ste nestihla prichystať pozmeňovacie návrhy, že ich prichystáte do pléna, a pán štátny tajomník vám bod po bode odpovedal na výbore, pretože som tam bola. Takže myslím si, že ste to isté predniesla už pre oko diváka a teraz na pána ministra, aby to tak dôveryhodne veľmi vyzeralo, ale všetky odpovede boli zodpovedané.
Ale chcela by som povedať jednu vec. Hovoríme o, v tomto zákone hovoríme aj o vysokej nezamestnanosti bežných občanov, ktorí nie sú telesne postihnutí. Ja si myslím, že telesne postihnutí občania to majú určite sťažené, ale zase si povedzme, že ak niekto poberá invalidný dôchodok, tak je to náhrada, je to náhrada za to, že nemôže pracovať. Ak my mu ešte budeme platiť asistenta, to znamená, že ak on nie je schopný sa o seba starať, bere náhradu, tak nemôže podať taký pracovný výkon, ako môže podať zdravý človek. Čiže samozrejme, že to musí byť v tomto zákone určite odstupňované a musí to byť a musí byť aj takto pristupované. Pretože mne aj mnoho ľudí napíše a mnoho ľudí mi aj povie, keďže som aj vo výbore pre zamestnanosť: Pani primátorka, pozrite sa, alebo, pani poslankyňa, koľko invalidov nám pracuje a idú pracovať na plný úväzok, veď predsa niekto je invalid, pretože na plný úväzok alebo na čiastočný úväzok nie je schopný túto prácu vykonávať.
Čiže aj tu musíme pozerať na to, že čo to je, ak je človek zdravý a ak je človek invalidný. A musíme sa pozerať na to, že či potrebuje ešte asistenta, ktorý ten asistent bude zase u neho na plný úväzok. A jednoducho tu si myslím, že tie rozdiely asi veľmi ťažko vnímate, ale my ich vnímame a samozrejme, že nerušíme ani chránené dielne, nesnažíme sa nepomáhať invalidným ľuďom, ale musíme tieto veci rozlišovať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 362), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362 (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 418 z 5. februára 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 183 z 26. februára 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 147 zo 7. marca 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 36 zo 7. marca 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 72 zo 6. marca 2013. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 12, za návrh uznesenia hlasovali 6 poslanci, 4 boli proti a 2 sa zdržali hlasovania.
Po štvrté. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 12 pozmeňovacích návrhov, ktoré máte všetci v písomnej podobe v tejto spoločnej správe.
Poprosím vás, pán predsedajúci, aby ste teraz otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 40 zo 7. marca 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 391 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vláda návrh zákona predkladá ako iniciatívny na základe Národného programu reforiem Slovenskej republiky. Jeho cieľom je pomôcť riešeniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych nástrojov politiky trhu práce.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor odporúčam výbor pre sociálne veci, pričom zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu.