Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, podľa mňa je neadekvátne prirovnávať výmenné lístky k problémom šikanovania pacientov. Zovšeobecňovanie protekcie lekárov na poslancov, uprednostňovanie vyvolených nie je na mieste z vašich úst. Každý má právo si vybrať všeobecného lekára. Ak pacient nie je s tým lekárom spokojný, nie je spokojný s jeho ošetrovaním, má dnes možnosť si vybrať lekára iného. Taktiež má možnosť sa telefonicky sa objednať na vyšetrenie u odborníka bez zaplatenia prednostného vyšetrenia. Prednostné vyšetrenie, teda ošetrenie, si zaplatí len ten, kto príde v ten deň bez objednania na vyšetrenie k špecialistovi. Povinné výmenné lístky by mali ostať. Majú aj svoje negatíva, samozrejme, uznávam. Ale to nie je dôvod na ich zrušenie.
A ešte ak by ste mi dovolili, nie je tu pani Žitňanská, chcem pani Žitňanskej len povedať, že určite nie som necitlivá k problémom pacientov.
A otcovi chlapca s epileptickým záchvatom by som povedala, že chýbajúci výmenný lístok neošetrenia jeho syna nie je uvedený výmenný lístok, ale neposkytnutie akútnej pomoci. Pýtam sa, prečo autor článku, teda otec, nepodal sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde je v kompetencii úradu zlyhanie profesionálov riešiť, a nie medializovať daný problém. Ďakujem.

Ďakujem pani, podpredsedníčka. Pani poslankyňa, to, čo ste uviedli, sú maximálne dva prípady. A určite sú nadnesené. Realita taká určite nie je. Závisí to však od zdravotníckeho personálu. Bolo to neprofesionálne zo strany zdravotníka, ktorý takto postupoval. Samozrejme, zdravotník musí byť osobnostne zrelý, aby nedošlo k takýmto postupom, musí byť ľudský a musí mať odborný prístup k pacientom. A príčinou teda nie je žiadny výmenný lístok. Keď pacient nevie, čo mu je, pôjde k všeobecnému lekárovi, ale mnohí z pacientov si myslia, že „vedia“, akú majú diagnózu, a idú rovno k špecialistovi. Dnes si každý môže nájsť na internete podľa symptómov, o akú približne diagnózu sa jedná. A pacient ide rovno teda k špecialistovi. Ten ho však odporučí k ďalšiemu špecialistovi, lebo to jemu nemusí spadať. Ale pacient si v tomto prípade myslel, že vie, čo mu je. Pritom stačilo navštíviť všeobecného lekára, ktorý určí diagnózu a následne liečbu. Každý všeobecný lekár, ktorý sa celoživotne vzdeláva, čo mu vyplýva zo zákona, je erudovaný vo svojej odbornej činnosti všeobecného lekára, a teda má vedomosti zo všetkých oblastí fungovania ľudského tela. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa, dávam vám plnú pravdu. Povinné výmenné lístky sú dôležité pre elimináciu duplicity vyšetrení, ale hlavne predpisovania liekov. Hovorím z praxe, pretože ide tu o veľké plytvanie liekov a zdravotníckeho materiálu, pretože keď pacientovi lekár nepredpíše ten liek, respektíve nedoporučí vyšetrenie, ide od neho k ďalšiemu, až dosiahne svoje, dostane sa k špecialistovi. Všeobecný lekár je podľa môjho názoru dostatočne fundovaný a kompetentný vyšetriť a doporučiť liečbu. A v prípade, že zdravotný stav sa nezlepšuje, respektíve zhoršuje, doporučí návštevu pacienta u špecialistu. Je to podľa mňa správne, pretože ošetrujúci, teda všeobecný lekár by mal vedieť, aké vyšetrenia pacient absolvoval a akú liečbu má doporučenú. Samozrejme, sú aj akútne stavy u ľudí, kde výmenný lístok nie je potrebný, ako sú úrazy, srdcovocievne a mozgové zlyhania. Zatiaľ som sa nestretla s negatívnym ohlasom zavedenia výmenných lístkov, skôr sú tie ohlasy pozitívne. A z tých dôvodov ide najmä o šetrenie finančných prostriedkov z dôvodu tej duplicity liečby, ktorú som už spomínala. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Hraško, mne sa nechce podporiť tento návrh zákona. A poviem, je to preto, lebo, verím, že tiež budú v tom so mnou súhlasiť aj ostatní poslanci strany SMER, nie sú tu vyčíslené náklady vyplývajúce zo zmien usporiadania žúp. Podľa mňa tiež nestačí, že takéto zmeny prinesie zákon. Musia sa vyjadriť všetci občania v referende, ktorým, si myslím, v súčasnosti takéto usporiadanie vyhovuje. Ďakujem.

Ďakujem. Určite nedisponujem takými znalosťami ako vy, pán kolega, čo sa týka histórie a poznania, ale pokiaľ ide o tú históriu, tak práve pri formovaní toho nového územného správneho členenia, aby sa vyhlo tomu osloveniu megye, hej, ako ste povedali, tak sa pristúpilo k modifikácii a vychádzalo slovo župa z názvu županja, tej histórie, ktorá pochádza z chorvátčiny. A sú polemiky o tom, že zasahuje až do tureckého pôvodu. Takže nie je to čisto slovenská história. Slovenská história, posledná, čo tu máme, za Jánošíka to bola asi stolica čisto slovenská, hej. Takže to je k tomu.
A pokiaľ ide o to, že chcel som reagovať aj na to, či to je ten najpálčivejší problém vyšších územných celkov. No určite to tak nie je. Ale to ste sám, pán predkladateľ, povedali, že je veľa iných legislatívnych potrebných zmien. Ale i to je možno pravda, že ten samosprávny kraj je dlhý a možno málo hovoriaci. Ale nemyslím si, že neznalosť občanov o pôsobnosti samosprávneho kraja vyplýva z jeho názvu. Tam trošička tiež je problém niekde inde. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, no skutočne tá rozprava bola korektná. Naznačili sme isté problémy, naznačili sme snahy riešiť tieto problémy.
Myslím si, že záverečné slovo spravodajcu by malo byť o tom, aby buď podporilo isté riešenie, alebo ak ho z akéhokoľvek dôvodu nepodporí, aby naznačil a uviedol prečo ho nepodporí, respektíve čo navrhuje, aby sa v tejto veci urobilo.
Pán kolega Mičovský, vystúpil som vo faktickej, k tým veciam sa vracať nebudem. Súhlasím s tým, že sa stala systémová chyba. Súhlasím s tým. Súhlasím aj s tým, že tento problém treba vyriešiť. A možnože vy si dobre pamätáte, aj jeden, aj druhý, pán predkladateľ, aj ty, keď sme riešili túto záležitosť na výbore. Myslím, že to už bol gestorský výbor. Naznačil som, áno, cítim tu problém. Je to zrelé na posúdenie Ústavným súdom. A dodnes som presvedčený o tom, že celý problém spočíva nie v tom, či päťdesiat plus jeden hlas alebo 66 % a viac bude podliehať režimu verejnej obchodnej súťaže. Ale problém je v nesystémovosti a, dovoľte mi povedať, možno aj v protiústavnosti celého § 13, 13a, 13b. Teda nie je to len o tých štyridsiatich deviatich slovách či písmenách, či ako ste to uviedli, pán poslanec Mičovský. Vôbec to nie je len o tom. Je to široký problém, ktorý je skutočne na programe dňa a ktorý musíme raz vyriešiť, či už spôsobom takýmto alebo odlišným.
Mnohí právnici, nielen členovia Slovenskej poľovníckej komory alebo Slovenského poľovníckeho zväzu, ale aj nezávislí renomovaní právnici ma upozornili, že týmto problémom treba sa zaoberať z ústavnoprávneho hľadiska. Prečo? Ak dovolíte, pomôžem si aj poznámkami, pretože nie som právnik, takisto ako ani pán minister nie je právnik, možno to vysvetľuje jeho spontánne vystúpenie alebo reakciu vtedy v rámci tej rozpravy, čo nám tu pripomenul pán predkladateľ. Ani pán minister nie je právnik. A nechcem povedať, že pán prezident nie je právnik, lebo on je právnik. Ale zrejme ak vrátil ten zákon, ktorý sme schválili 26. marca, bez tejto pripomienky, tak jeho právny odbor asi tušil, prečo to je a prečo ho vracia bez toho, aby sme sa zaoberali aj § 13a, 13b.
Uviedol som, že celé ustanovenie upravujúce postúpenie výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch s väčšinou štátnych pozemkov je nesystémové a ústavnoprávne pochybné. Pritom tieto dve roviny navzájom určite súvisia. Prečo? Nesystémovosť spočíva v tom, že poľovný revír, vo vzťahu ku ktorému sa má uskutočňovať verejná obchodná súťaž, nie je majetok štátu. Ide v zmysle zákona o spoločný poľovný revír na výkon práva poľovníctva, na ktorý sa primerane vzťahujú ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To síce na jednej strane znamená, že väčšinový podielnik, to je v tomto prípade vlastník nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov, o postúpenie výkonu práva poľovníctva rozhoduje, zároveň to však znamená, že ostatní vlastníci poľovných pozemkov majú právo do rozhodovacieho procesu aktívne vstupovať, zúčastniť sa ho a nemôže im byť odňaté právo v tomto procese obhajovať a presadzovať svoje záujmy.
Ak by sme šli do tej pozície, ako hovoríte, päťdesiat plus jeden hlas. Hypoteticky zoberme 1 000-hektárový poľovný revír. Ten 1 000-hektárový poľovný revír je tvorený nielen poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu, v správe, príklad poviem, štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ale aj poľovnými pozemkami vo vlastníctve iných subjektov, či už fyzických osôb, či už nejakého pozemkového spoločenstva a podobne. Podľa tohto, čo navrhuje pán Simon, ak z 1 000-hektárového poľovného revíru bude mať, príklad poviem, 501 hektárov štát, tak jednoducho štátny podnik rozhodne o užívaní verejnou obchodnou súťažou bez toho, aby vznikala možnosť vyjadriť sa majiteľom, ktorí vlastnia ostatných 499 hektárov. Je to podľa vás spravodlivé? Asi ťažko. (Reakcia z pléna.) Dostanem sa k tomu. To je to, čo hovorím, že je to ústavnoprávny problém. A treba riešiť tu nielen dvojtretinové, ale aj vyššie, ale aj podiely v prípade tých dvojtretinových. Preto aj nový zákon o poľovníctve zakotvil inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom sa majú právo zúčastniť všetci ich vlastníci. A tí vlastníci, ktorí toto zhromaždenie zvolávajú, majú povinnosť pozvať tam ostatných. Takto začali rozhodovať, možnože o tom viete alebo neviete, aj súdy, zdôrazňujúc, že právo zúčastniť sa na rozhodovaní o nakladaní so spoločnou vecou, v tomto prípade so spoločným poľovným revírom, nemôže byť odňaté ani minoritným vlastníkom poľovných pozemkov. Ak by ste o týchto mojich slovách pochybovali, dávam vám do pozornosti rozsudok vo veci napríklad poľovného revíru Rysia skala. Inštitút verejnej obchodnej súťaže tento univerzálny občiansky právny princíp významne narúša. Prípadná argumentácia, že je to bežný postup v Českej republike, úplne neobstojí, nakoľko tam sú revíry v správe štátneho podniku Lesy Českej republiky buď čisto na pozemkoch vo vlastníctve štátu, alebo zvýšené o takú výmeru vo vlastníctve iných osôb, ktorým Lesy Českej republiky recipročne poskytli rovnakú výmeru do ich vlastného spoločného poľovného revíru. Takto to funguje v Českej republike.
Vrátim sa k tomu hľadisku ústavnoprávnemu. Z hľadiska ústavnoprávneho je prenajímanie takýchto poľovných revírov metódou verejnej obchodnej súťaže rozhodne v rozpore s čl. 20, ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu. Preto je ústavne pochybné, aby sa podmienky postúpenia výkonu práva poľovníctva generovali v niektorých poľovných revíroch na zhromaždenie vlastníkov a v iných poľovných revíroch verejnou obchodnou súťažou. Čiže tuto je naznačený oveľa, by som povedal, hlbší problém.
A treba si uvedomiť, pokiaľ majú právnici problém so súčasným znením dnes, mimochodom, účinnej novely alebo teda ostatnej vládnej novely zákona o poľovníctve z tohto aspektu, ako som to uviedol, tak treba sa zamyslieť nad tými počtami. Pán poslanec Matovič tu rýchlo vygeneroval isté čísla. Aj keď dovolíte, skutočne nechcem dlho vystupovať, môžeme si o tom niečo povedať, že výkon práva poľovníctva, užívanie poľovných revírov, to nie je podnikateľská činnosť, nie je to len o výnosoch. Tam sú obrovské náklady. A v tom napr. aj prípade, že ak užívanie poľovného revíru nebude vykonávané odborne spôsobilými osobami, prípadne ak nebude pre výkon práva poľovníctva zabezpečený dostatočný počet aktívnych poľovníkov, tak hrozia oveľa väčšie škody. A súčasná prax nám to dokazuje. Sme zaviedli verejné súťaže, resp. verejnú obchodnú súťaž v poľovných revíroch tak, že ide to nad dve tretiny, čo platilo od 1. 9. 2009. Viete, aký je výsledok? A som presvedčený, že aj to významnou mierou a práve to, čo teraz uvediem, ovplyvňuje neustále sa zvyšujúce škody spôsobované zverou či už na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných kultúrach. A tie škody idú rádovo do oveľa vyšších súm, ako ste to teraz vyčíslili alebo ako ste to, pán poslanec Matovič, vypočítali. V čom je problém? A máme nielen na 10 eur na Slovensku príklad, kde verejnou obchodnou súťažou za hektár a na rok sa vygenerovala suma, ale je aj na 42 eur. Len ten problém je niekde úplne inde. A mám tu článok, ktorý pánovi Mičovskému odovzdám, lebo sa odvolával na to, čo sa deje v Českej republike. Sú z toho prvé skúsenosti aj v Českej republike a u nás takisto. Jednoducho tí, čo majú prostriedky, tí čo majú peniaze, nemajú čas. Oni síce vysúťažia ten poľovný revír, pretože to majú za čo urobiť. Ja im to vôbec nezávidím, prosím. Len problém je ten, že na poľovnom pozemku, príklad poviem, 2 000 hektárov, kde 20 ľudí predtým poľovalo a zabezpečilo plnenie plánu lovu, nielen chovu, ale aj lovu, zrazu poľujú dvaja-traja, prípadne ďalší dvaja-traja kamaráti. Jednoducho nestíhajú, objektívne nestíhajú plniť plán lovu. Odúčtuje sa to, áno, strelila sa jelenica, strelilo sa toto, pritom sa nič nestrelí, pretože tá kontrola z hľadiska zúžitkovania zveri tam neexistuje žiadna, a nám, všimnite si, stúpajú skutočné kmeňové stavy exponenciálnym radom, najmä jelenia zver, diviačia zver. Dostávame sa do takej pozície, že napriek tomu, že na papieri za posledných 10 rokov lovíme každý rok o 5 000 kusov raticovej zveri viac, za tých istých 10 rokov sa nám jarné stavy, resp. skutočné stavy zvýšili o 65 tisíc kusov ďalších. Ja som tu už tento argument raz uviedol. Čiže v tomto ja vidím problém. Jedna vec je mať na to, aby som zaplatil do vrecka štátneho podniku alebo na účet štátneho podniku, a druhá vec je, aby som dokázal transparentne hospodáriť na štátnych poľovných pozemkoch tak, aby som skutočne racionálne voľne žijúcu zver obhospodaroval a aby som jej neustále zvyšujúcimi stavmi neohrozoval aj samotný vlastný majetok štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, môžem vás upozorniť, zaujmite stanovisko, s týmto ste mohli vystúpiť v rozprave, takže poprosím vás, aby ste zaujali stanovisko k rozprave. Ďakujem pekne.

Lebocký, Tibor, poslanec NR SR
Čiže, áno, ukončím to, takže ešte snáď toľko, tá systémová chyba bola vysvetlená.
No a z toho aspektu, čo sa týka ústavnoprávnosti. Podľa môjho názoru nemôže byť jedno, či štátny podnik Lesy Slovenskej republiky dostane potenciálne tržby za zvýšenie alebo teda tým, že by sa pristúpilo k schváleniu tohto zákona, či to ústavnoprávne čistým spôsobom zostane alebo nezostane. Čiže zamerajme sa na vyriešenie komplexu. A potom budeme môcť zobrať do ruky kalkulačku a začať počítať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predkladateľ pán poslanec Simon, nejdem sa vracať k tomu, lebo to možno si mohla všimnúť skôr pani predsedajúca, že sa tu naozaj rozprávate o štátnom podniku a o obchode s drevom a podobne a nie o merite veci vo vašom poslaneckom návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve.
Ale chcem vám pripomenúť jednu vec, pán poslanec. Ja mám k dispozícii z mája 2011 elektronickú podobu vami pripravovaného, respektíve na základe vašich politických koordinátov pripravovaného zákona, respektíve návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve, teda pôvodnými alebo teda vtedy pôsobiacimi vysokými úradníkmi u vás na sekcii lesníckej alebo lesného hospodárstva a spracovania dreva. Vysvetlite mi, prečo v tomto návrhu, ktorý bol úplne jednoznačne formulovaný na základe vami zadaných politických koordinátov chýba akákoľvek zmienka o tom, čo tu teraz presadzujete. Prečo ste v máji 2011 nepožadovali na tvorcoch návrhu na zmenu a doplnenie zákona to, aby sa znížilo kvórum z dvoch tretín na 50 % a podobne? Toto ste neurobili. Medzi riadkami to cítim a možnože aj pán poslanec Mičovský na to myslel naozaj v tých rokoch 2000 až 2005, 2006, 2010 možno, keď sa podpisovali nájomné zmluvy na jednotlivé revíry.
Pán poslanec, veľmi ťažké je byť takým optimistom ako vy. Tu príliš veľa ľudí si pamätá, a aj tu mám nejaké zoznamy, nielen o nájomných zmluvách jednotlivých poľovných revírov, ale aj o predaji odstrelu, čo je absolútne nevýhodná forma pre štátny podnik ako taký, kto podpisoval vtedy tieto zmluvy o poľovných revíroch alebo tých nájmoch, kto dával rozhodnutie a pokyny pre vami nasadeného vášho nominanta v pozícii generálneho riaditeľa štátneho podniku.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pán poslanec Simon, ja chcem iba skonštatovať jednu vec hneď na úvod, že parlament nezvolil dvoch generálnych prokurátorov, zvolil dvoch kandidátov na generálnych prokurátorov. A to je pekný rozdiel. Generálnym prokurátorom sa stáva kandidát, až keď ho prezident vymenuje. Trošku to poopravujem, teda aby ste v tom mali jasno.
Čo sa týka toho, čo ste povedali a čím ste sa ohradili voči mojej osobe. No ja to mám dobre naštudované, ale práve nebol som to ja, čo sa ozval, ale bol to práve jeden z vašich koaličných poslancov alebo teda členov SDKÚ za vlády Ivety Radičovej pán Golian, ktorý to kritizoval v súvislosti minimálne s TATRA TIMBER Logistik, kde nepopriete, že to bola novovzniknutá spoločnosť.
Je veľmi zaujímavé, čo ste vy povedali, že pri tom Liptovskom Hrádku práve tá jedna spoločnosť jednoducho vytvorila niekoľko stoviek zamestnaneckých miest, čo je chvályhodné. Ale práve kvôli určitým opatreniam, čo sa diali za vašej vlády, stovky zamestnancov stratili svoje pozície práve v oblasti Banskej Bystrice, Detvy, Zvolena. A to sú tam etablované spoločnosti drevárske, ktorým sa znížili dodávky dreva na základe toho, že buď boli k tomu donútené, alebo sa im spochybnili nejaké zmluvy, alebo nejakým iným spôsobom boli k tomu privedené. Nebudem menovať konkrétne spoločnosti, vy dobre viete, ktorých sa to týka , hlavne z tejto oblasti Banskobystrického kraja, ale aj z iných oblastí. A pokiaľ to bude tak, že novovzniknutá spoločnosť nejaká vytvorí stovky miest, to je fajn, ale nemôže to byť tým spôsobom robené, že etablované dlhoročne fungujúce spoločnosti, aby niekde vzniklo sto-dvesto miest, prídu alebo musia zrušiť, povedzme, ďalšie iné stovky, povedzme, 500 miest len preto, lebo ste zvolili takú stratégiu.
Čiže nebol som to ja, kto to kritizoval. Bol to pán Golian. Máte možnosť overiť si to zo zdrojov na internete.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No na jednom z ostatných rokovaní, myslím, že to bolo už na tejto schôdzi, vystúpil pán kolega Miškov. A je tu medzi nami. Tak ho oslovím. A bolo mi to veľmi sympatické, keď v súvislosti s jeho funkciou v nejakej samosprávnej organizácii vopred oznámil, že v jeho prípade v súvislosti k prerokovávanému zákonu je možná akási predpojatosť. Tak ja sa z tohto miesta takisto chcem prihlásiť k podobnému, by som povedal, priznaniu. Sami dobre viete, a predovšetkým vieš dobre ty, na teba reagujem, pán poslanec Mičovský, že som šéfom alebo teda prezidentom národnej poľovníckej samosprávy. A teda tým pádom by tu mohla byť akože nejaká akási predstava o tom, že možnože budem nahrávať práve, povedzme, tomu, aby užívanie poľovných revírov bolo akceptované v tých rámcoch a v tých podmienkach, či už legislatívnych, spoločenských alebo ľudských, ako doteraz. To je veľký omyl. Na to upozorňujem hneď od začiatku.
Chcem ti ale povedať, že som zvyknutý na tie tvoje, povedal by som, také emotívne vystúpenia. Dnes to malo skutočne grády a obrovské grády. A práve z aspektu toho, čo som uviedol pred chvíľou, tak ťa chcem vyzvať, aby si v rozumnej argumentácií pokračoval s vynechaním tých pojmov, ktoré si tu uviedol, ako poľovníctvo ako netušený raj pre zbojníkov, poľovníctvo ako banditizmus, chrapúnstvo, farizejstvo. Národná poľovnícka samospráva na Slovensku má 60 tisíc členov, z ktorých je absolútna väčšina poctivými poľovníkmi. Neurážaj, prosím ťa. K vecnej stránke sa vyjadrím potom neskôr. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Mičovský, ja začnem asi tým, že mne sa páči vaša myšlienka, že odsudzujete farizejstvo. Plne sa s tým stotožňujem. Ja taktiež odsudzujem farizejstvo. A jednu vec musím uviesť. V oblasti lesníctva a pôdohospodárstva nemôžete pristupovať ku každému, že je potenciálna osoba, ktorá zlyhá. Ja si myslím, že práve na to sú tu orgány činné v trestnom konaní, aby práve zabraňovali týmto zlyhaniam jednotlivcov, ktorí rozhodujú o verejných zákazkách. Ale nie je to iba v tejto oblasti, ale je to všade, vo všetkých oblastiach na Slovensku. Keď budete pristupovať k tomu takým prístupom, že každý je potenciálny zlodej alebo každý je potenciálny podvodník alebo zlyhá pri výkone verejnej správy, tak potom, žiaľbohu, pristupujete aj ku všetkým poslancom rovnakým spôsobom, lebo každý môže zlyhať. Ale práve na to sú tu orgány činné v trestnom konaní.
No ale chcem nadviazať na niečo iné. Mne sa páčilo to, čo ste povedali, že sú problémy s poľovnými revírmi. No tie problémy sa objavujú každoročne a za každej vlády. No ja si dovolím prirovnať tie problémy v rámci poľovných revírov k inej oblasti, čo súvisí práve s lesníctvom a pôdohospodárstvom. A to je predaj hájeniek, ktoré sa tak zvláštne predávali, predaj bytov, ktoré sa tak zvláštne predávali rôznym zamestnancom v oblasti lesníctva a pôdohospodárstva.
A taktiež, čo nám robí vážne problémy, a to sú z minulosti, dokonca tuším aj pán Zsolt Simon to musel tu vysvetľovať, niekoľko 100 000-kubíkové dodávky dreva, ktoré sa dávajú novovzniknutým spoločnostiam. A odoberajú sa takéto kvóty práve roky fungujúcim etablovaným spoločnostiam, ako sa to udialo.
Čiže ja práve taktiež s vami súhlasím, že treba odsudzovať farizejstvo, ale práve ja mám taký pocit, že to farizejstvo sa objavuje tu na pôde tejto Národnej rady.