Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pôvodne som si myslel, že pán minister prinesie do tejto snemovne správu o stave vyjednávaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike a že nás poinformuje o tom, v akom stave sú rokovania. A vôbec som nepredpokladal, že dobrý úmysel podporiť opozíciu, aby takáto správa bola, aby dostali ju všetci poslanci na stôl, bude zneužitá na politické útoky a atakovanie...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pôvodne som si myslel, že pán minister prinesie do tejto snemovne správu o stave vyjednávaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike a že nás poinformuje o tom, v akom stave sú rokovania. A vôbec som nepredpokladal, že dobrý úmysel podporiť opozíciu, aby takáto správa bola, aby dostali ju všetci poslanci na stôl, bude zneužitá na politické útoky a atakovanie súčasného ministerstva a vedenia ministerstva za to, že nič nerobí a všetko čo bolo za vás, bolo dobré, a dneska v tom, čo robí, len pokračuje kontinuita toho vášho a to ostatné všetko, samozrejme, je zlé.
Nedá mi ale nezareagovať zo začiatku najprv, aby som hovoril o systéme dotácií a o princípe dotácií a takisto si treba pripomenúť aj genézu, vývoj vstupu Slovenska do Európskej únie, lebo to má veľmi úzku súvislosť s tým, čo nás čaká v roku 2014 a 2020. Veľmi úzku súvislosť.
V prvom rade, pán kolega Galko, vy ste zástancom toho, aby neboli žiadne dotácie, a ja chcem povedať tu a už som to z tohto rečníckeho pultu za mojej politickej kariéry povedal veľakrát: Slovenskí farmári nepožadujú dotácie. Slovenskí farmári požadujú rovnaké podmienky. To je kľúčová otázka, prečo hovoríme, že my chceme tie isté podmienky, ako majú iní farmári v Európskej únii, lebo majú voľne otvorený prístup na náš trh. A akonáhle sú slovenskí farmári diskriminovaní, tak, pochopiteľne, diskriminovaní tým, že dostávajú nižšie dotácie ako naši kolegovia v okolitých krajinách, no tak potom dostávajú sa do nerovnovážneho postavenia a znamená to ich likvidáciu. Preto je nutné bojovať za to, aby slovenskí poľnohospodári dostali také isté podmienky, ako majú okolití farmári v okolitých krajinách.
No ale keď sa vrátim k samotnému princípu dotácií, kedy vlastne vznikla myšlienka dotácií? Pán Galko, vy ako novonarodený poľnohospodár pred pár mesiacmi, možno to neviete, tak zvlášť pre vás by som to chcel povedať, ale aj pre tých, ktorí sa poľnohospodárstvu nevenujú, že kedy vlastne došlo k tomu, že sa Európska únia rozhodla pri svojom začiatku, že bude poľnohospodárov dotovať. No, po druhej svetovej vojne bol hladomor v Európe. To možno z histórie viete a vtedy si Európa povedala, že nikdy nesmie nastať v Európe situácia, že nebudú mať občania Európy čo jesť. A vtedy si povedali, že začneme podporovať poľnohospodárov, aby bol vždy dostatok potravín, aj v neúrodných rokoch. Toto bola kľúčová myšlienka, prečo došlo, prečo začali podporovať poľnohospodárov. A má to vlastne aj svoje ratio, lebo ak sa pozrieme na podnikanie v poľnohospodárstve a podnikanie povedzme v peňažnom sektore, aký je rozdiel v podnikaní tam aj tam. Obidvaja chcú získať, chcú dosiahnuť zisk. Obidvaja podnikajú preto, aby dosiahli zisk. V poľnohospodárstve sa pracuje s organickou hmotou, v peňažníctve sa pracuje s peniazmi. Ale predsa je tam jeden velikánsky rozdiel, a to nielen vo vzťahu k bankovníctvu, ale vo vzťahu k všetkým ostatným sektorom, ktoré tento kolobeh, alebo tých niekoľko činiteľov sa nenachádza v iných sektoroch. V prvom rade treba povedať, že poľnohospodári pracujú pod holým nebom. To znamená, že úsilie ich práce nie vždy záleží od ich vynaloženej námahy a vynaložených investícií do pôdy, ale záleží to aj od toho, aké je v tom čase, v tom roku počasie a čo vlastne počasie umožní alebo neumožní. A vieme dobre, že hlavne potravinové krízy nastávajú vo veľkých suchých rokoch alebo mokrých rokoch. To znamená, keď je zdecimovaná úroda vplyvom poveternostných podmienok a nie neschopnosťou poľnohospodárov alebo nie zanedbaním svojich povinností, čo sa nedeje v žiadnom inom sektore ako v poľnohospodárstve.
Druhý dôležitý fenomén, ktorý je len v poľnohospodárstve, je ten, že poľnohospodári potrebujú na malý objem výroby obrovské množstvo majetku. Keď povieme len sektor výroby mlieka, než vyrobíte jeden liter mlieka, potrebujete mať niekde uskladnené mladé zvieratá. To znamená, musíte mať ustajňovacie priestory pre mladé zvieratá, jalovice, potom pre dojnice, potom musíte mať vybudovanú dojáreň, potom musíte mať technológiu na ošetrenie a uskladnenie mlieka. No a to nie je všetko. Musíte mať zabezpečenú hnojnú koncovku, musíte mať zabezpečené sklady pre objemové krmivá, kde ich skladujete 24 mesiacov, minimálne 12 mesiacov, na celý rok, kde, samozrejme, zase veľký objem zásob viete, čo robí v ekonomike. No a zase to nie je všetko. Po tretie treba mať pôdu, na ktorej vyrábate objemové krmivá, potrebujete mať stroje, s ktorými tie objemové krmivá vyrábate, potrebujete mať mechanizáciu, s ktorou riešite organické hnojivá a tak ďalej. Toto všetko musí mať farmár, ak chce vytvoriť liter mlieka. Obrovský objem nainvestovaných peňazí preto, aby urobil veľmi malý objem výroby. A preto je dôležité sa pozerať na poľnohospodárstvo trochu inak ako na iné sektory.
Ďalší dôležitý moment je to, že poľnohospodárstvo má svoje tri významné ciele. Okrem potravinovej sebestačnosti alebo potravinovej bezpečnosti krajiny ako takej v prvom rade je tvorcom pracovných príležitostí na vidieku. Boli sme tu svedkami slávnej vety pána Mikloša, keď povedal, že ani Hongkong nemá poľnohospodárstvo a národ nehladuje. Ale na rozdiel od Hongkongu na Slovensku 80 % obyvateľov žije na vidieku a poľnohospodárstvo je kľúčovým tvorcom pracovných príležitostí na vidieku. To znamená, že jednou z dôležitých funkcií poľnohospodárstva je tvorba pracovných príležitostí na vidieku a krajinotvorba. Kým aglomerácie v Hongkongu vidiecky priestor nemajú, Slovensko ho má, a preto je nutné dávať zdroje, ďalšie zdroje do poľnohospodárstva, aby sa udržala krajinotvorba. Môžeme si predstaviť krajinu, ako je Zimbabwe, ktoré kedysi, než nastúpil pán Mugabe, bolo obilnicou Afriky. Pozrite sa, ako to vypadá dneska. Okrem hladu a chudoby a zarastených a opustených polí tam nie je takmer nič. A môžeme ísť do ďalších príkladov. Pozrime sa na Kubu, ako vypadá poľnohospodárstvo tam, ako tam vypadalo poľnohospodárstvo a tak ďalej.
No a v neposlednom rade, prečo je potrebné sa pozerať na poľnohospodárstvo trošku inak, je to, že tvorí výživu obyvateľstva. A to je presne ten kolotoč, ak sa pozrieme na príčinu vzniku dotácie, aby národ nikdy nehladoval. To znamená, že ak dôjde k neúrodnému roku, tak musí byť vždy toľko potravín, aby nedošlo k hladu. A preto je potrebné sa takto pozerať na dotácie. Ale vrátim sa k tej prvej myšlienke. Slovenskí farmári nepýtajú dotácie, nepýtajú viac dotácií, pýtajú rovnaké podmienky, ako majú všetci okolití farmári v okolitých krajinách. Z tohto dôvodu je potrebné sa pozerať na dotácie, na poľnohospodárstvo a na to, či sú, alebo nie sú potrebné.
Ak sa pozrieme na historický princíp, tak prvá vážna chyba, ktorá sa udiala, bola práve pri vstupe do Európskej únie. Musím povedať, že významnú negatívnu úlohu v tomto zohrali prvé dve Dzurindove vlády. Za tejto vlády sa pripravovalo Slovensko na vstup do Európskej únie a keď vtedy sme podcenili tento prístup, keď náš hlavný vyjednávač obetoval slovenské poľnohospodárstvo, keď vtedajšia vláda obetovala slovenské poľnohospodárstvo v záujme alebo, v úvodzovkách, dobiehania Slovenska alebo zaostania Slovenska, vstupu do Európskej únie, tak jednoducho sa prijímali rozhodnutia, ktoré nám Brusel skôr nadiktoval ako to, aby sme si my vynegociovali nejaké lepšie podmienky pre našich farmárov, ako to robili Česi, pán Telička v Čechách bojoval za české záujmy ako lev, ako to urobili Poliaci, ktorí urobili podstatne lepšie podmienky pre svojich farmárov, a všetky okolité krajiny.
No ale čo je hlavný problém, je to, že Slovensko nebolo schopné prijať plný IACS. Jednoducho Slovensko išlo ľahšou cestou, keďže vtedajšie vedenie ministerstva nebolo schopné, nepracovalo na tom, aby sa prijal plný IACS, tak sa prešlo na jednoduchý systém platby na plochu, čo znamenalo úpadok slovenského poľnohospodárstva, a to z toho dôvodu, že, bohužiaľ, na Slovensku počas rokov socializmu, keď to mám takto nazvať, bola nízka chovateľská a pestovateľská úroveň. A ak chceli slovenskí poľnohospodári obstáť v tvrdej konkurencii, tak túto úroveň si museli zvyšovať. V rastlinnej výrobe sa nám podarilo do dnešného dňa urobiť to tak, že slovenské poľnohospodárstvo je v rastlinnej výrobe plne konkurencieschopné, ale v živočíšnej výrobe, bohužiaľ, naša chovateľská úroveň hlboko zaostáva za vyspelým svetom. A keďže sme neprijali plný IACS a keďže sme nepodporovali cielene produkciu, ale podporovali sme nič. A ja som to už povedal, kto je autorom tej podpory ničoho, v tejto snemovni sa to sem-tam ozýva, aj nedávno mal vystúpenie. Tak to znamenalo, že jednoducho boli nastavené podmienky tak, aby slovenskí farmári neprodukovali. Lebo bolo pre nich výhodnejšie, je pre nich výhodnejšie neprodukovať, ako sa trápiť s úskaliami veľmi ťažkej ekonomiky v živočíšnej výrobe. Ako sa trápiť s úskaliami veľmi ťažkej ekonomiky v špeciálnych plodinách: ovocie, zelenina, vinohradníctvo, ale aj kvety a podobne. To znamená, že dochádza k likvidácii pracovných príležitostí. Dochádza k strate potravinovej sebestačnosti a dochádza k devastácii slovenského vidieka. Toto je dopad toho, že sme sa nepripravili na vstup do Európskej únie. Nepripravili sme sa na vstup a jednoducho neumožnili sme, nevyrokovali sme také podmienky pre slovenských farmárov, aké sme im mohli vyrokovať. A, bohužiaľ, ten historický princíp nás pravdepodobne bude čakať až do roku 2028. Bohužiaľ. Bol by som strašne rád, aby sa podarilo zmierniť tento dopad aj tých predchádzajúcich neúspešných rokovaní pána Figeľa pri vstupe do Európskej únie.
Historický princíp je postavený na tom, že jednoducho sa vychádzalo z priemerných úrod na hektár poľnohospodárskej pôdy. Keďže Slovensko zobralo za celok, ako celé Slovensko v rámci úrody obilovín, tak nám to vychádza 4,06. Koeficient 4,06 znamená, že Slovensko malo priemer v rámci celého Slovenska 4,06 tony na hektár. Prepočet sa počítal krát 63 eur na hektár. To je 100 percent. Keď zoberieme Francúzsko, má 5,02. Ak zoberieme Slovinsko, má takisto 5,02. 5,02 x 63 eur alebo 4,06 x 63 eur. Česká republika má, myslím, 4,6. V tom je ten obrovský rozdiel. To znamená, že ak povieme, že Slovensko má 100 % priamych platieb ako Francúzsko, tak koeficientom krát o toľko má menej na hektár. A tento historický princíp bude platiť ďalej. To znamená návrh, ktorý dneska je, kto stanovil ten zložitý vzorec, ktorý je predložený z Európskej komisie, že firmy, pardon, štáty, ktoré nedosahujú 90 % priemeru dotácií v Európskej únii, tak môžu byť navýšené dotáciou len o tretinu. Podľa čoho sa takýto vzorec vypočítal? Kto to stanovil? Môže s tým Slovensko súhlasiť? Nemôže, nesúhlasilo. A ja verím, že nebude súhlasiť a budeme sa biť za to a budeme hľadať cesty, aby sme dorovnali čo možno najviac podmienky pre slovenských farmárov.
Ale, bohužiaľ, historický princíp, ktorý sme zanedbali pri prvom vstupe do Európskej únie, negociácie, ktoré boli veľmi dôležité, ktoré ste podcenili, ctené dámy a páni z opozície, vtedy ste boli pri moci, keď poľnohospodárstvo bolo pre vás, bolo tŕňom v oku. A ja si veľmi dobre pamätám, pán minister, vystúpenia najmä poslancov SDKÚ, keď ste považovali poľnohospodárov za darmožráčov, za sektor, ktorý je zbytočný, ktorý tu nie je potrebný, ktorý len pýta peniaze a nič nedáva. Až po ťažkej kritike verejnosti a keď sa verejnosť prebrala z toho, čo sa deje v poľnohospodárstve, keď došlo k devastácii fariem, k opusteniu fariem, stratám pracovných príležitostí na vidieku, ste, začali ste byť o poľnohospodárstve ticho. Tri roky, posledné tri roky nehovoríte, že treba znížiť rozpočet v poľnohospodárstve. Predtým si pozrite vaše vystúpenia k štátnemu rozpočtu. Koľko budeme brať poľnohospodárom a koľko dávame na kojenca, na odstavča, koľko dávame na žiaka, koľko dávame na dojčiacu kravu. Pán Kaník, určite si pamätáte, pán minister, vystúpenia vášho pána kolegu Novotného alebo pána poslanca Mikloša, alebo vtedy ministra. Čiže toto sú všetko historické fakty, ktoré sa nedajú zakryť krátkou pamäťou. Poľnohospodári a verejnosť si ich pamätá na Slovensku.
Vieme, aký bol vývoj, prečo sme dneska v pozícii, v akej sme. A dostávame sa do pozície, bohužiaľ, že musíme znovu asi trpieť v historickom princípe. Tento nás zabíja, lebo kľúčová je obálka, ktorá bude stanovená. Ja dneska neviem povedať a myslím si, že ani pán minister nevie, aká bude táto obálka. Určite bude veľa zložitých rokovaní v Európskej rade, než dôjde ku konečnému rozhodnutiu, koľko vlastne pôjde do budúceho rozpočtu peňazí na poľnohospodárstvo. Určite je to veľmi dôležitá vec, ale pre slovenských poľnohospodárov je kľúčové, aby boli podmienky vyvážené pre slovenských poľnohospodárov s inými okolitými, najmä okolitými farmármi. Toto je kľúčová vec. Nemyslím si, že kľúčové je, koľko je to peňazí, dôležité je, aby boli rovnaké podmienky.
Pár poznámok k tomu, či podporovať malých, alebo veľkých poľnohospodárov. Ja som tu už tiež povedal, že považujem poľnohospodársku politiku Európskej únie za chorú. A dovolím si to povedať otvorene a rovno, lebo mám veľmi silný pocit, že európska pätnástka skôr hľadá cestu, ako vytvoriť konkurencieschopnosť malých európskych farmárov voči veľkým farmám vo východnej časti Európy namiesto toho, aby hľadala cestu, ako vytvoriť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva voči svetovému poľnohospodárstvu. Na svetových trhoch Európska únia stráca z hľadiska konkurencieschopnosti v potravinách. Jednoducho svet s potravinami obsadzujú iné kontinenty a Európa pri tejto politike hľadania konkurencieschopnosti malých voči veľkým a aj samotný capping nie je o ničom inom, je len o tom, ako vlastne malí budú schopní konkurovať vo vzťahu k veľkým.
Ctené dámy a páni, ja by som bol veľmi rád, keby sme hľadali cestu, ako nájsť združenie tých malých farmárov v Európe, aby boli schopní konkurovať svetovému poľnohospodárstvu, lebo naše družstvá nie sú nič iné ako združenia malých farmárov. Ony vznikli krvavou cestou v päťdesiatych rokoch, keď brali našim starým rodičom tie malé pozemky a malé hospodárstva a brali im zvieratá, proste, aby vytvorili veľké družstvá. Bohužiaľ, ale túto historickú šancu, keď to mám takto nazvať, ktorá vznikla na pote a krvi našich starých rodičov, by sme nemali premrhať. Lebo toto je priestor, keď slovenské poľnohospodárstvo má veľké farmy, má veľké plochy, je schopné mať vysokú produktivitu práce, je schopné plne svetu konkurovať. Nezabime ho, nezlikvidujme tú konkurencieschopnosť, lebo toto je pozícia pre Slovensko tým, že má veľké celky, že je schopné vytvárať udržateľne, konkurencieschopne potraviny.
Preto je potrebné ale podporovať aj malých farmárov. Ja sa vôbec nebránim, aby tu vzniklo obrovské množstvo malých rodinných fariem. Lenže nehorlil by som za to, aby sme brali pôdu veľkým farmárom, že budeme vytvárať malé hospodárstva, lebo ja si pamätám veľmi dobre po revolúcii, keď tu bolo veľmi veľa rodinných fariem, ktoré dneska odovzdali pôdu naspäť do družstiev, keď tu ostalo veľmi veľa neobrobenej pôdy v malých farmách a odovzdali ju naspäť do družstiev. Ony musia vzniknúť prirodzene, spontánne. To znamená, že niekto chce na pôde hospodáriť, že si ju normálne za štandardných podmienok prenajme. Väčšina pôdy, ktorá je v poľnohospodárstve, je vo vlastníctve privátnych, fyzických osôb. To znamená, že ak niekto chce hospodáriť, či už má pôdu po starých rodičoch, alebo rodičoch, alebo si ju prenajme od niekoho iného a je schopný ponúknuť lepšie podmienky v nájme, pôdu dostane. Ale nemyslím si, že je treba rozbíjať funkčné celky preto, že chceme akože vytvoriť pracovné príležitosti, ktoré pravdepodobne, veľká časť z nich za pár rokov zbankrotuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem sa spýtať, je jedenásť hodín, vaše vystúpenie bude dlhšie ako dve minúty?
Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pokúsim sa do dvoch minút to ukončiť. Myslím si, že to je téma, o ktorej by sa dalo rozprávať veľmi veľa.
Aj k tým poznámkam, ktoré tu odzneli, ešte jednu poznámku iba k SAPS-u a platobným nárokom. Práve vyplácanie peňazí na SAPS je to, že ich vyplácame na plochu bez ohľadu na to, či na tej pôde produkujeme, alebo neprodukujeme potraviny. Či pôdu len mulčujeme, alebo tam vytvárame pridanú hodnotu, či pôdu, či na tej pôde nikoho nezamestnávame, alebo tam vytvárame obrovské množstvo pracovných príležitostí. A preto je potrebné prejsť tú ťažkú cestu k platobným nárokom, aby sme znovu podporili aktívnych poľnohospodárov. Tých, ktorí produkujú pridanú hodnotu, tých, ktorí produkujú potraviny, tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tých, ktorí robia zo Slovenska krajinu kultúrnu. Krajinu, v ktorej sa opláca žiť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
