Videokanál klubu

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom, tlač 257.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade uvedenú spoločnú správu výborov.
Po prvé. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 242 zo 16. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou, tlač 257, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.
Po druhé. Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o návrhu stanovisko poslancov Národnej rady.
Po tretie. V predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: 1. Odporúčanie pre Národnú radu: S návrhom vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 118 z 23. novembra 2012, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 41 z 20. novembra 2012.
Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy nevyplynuli iné návrhy.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii vysloviť súhlas.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 123 z 23. novembra 2012. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predložiť a predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja by som taktiež chcel vysloviť sa k tomu, že spochybňovať rozhodnutie európskych súdov, nemyslím si, že je na mieste. Na tých európskych súdoch fakt nesedia ľudia, ktorí by tam prišli odniekiaľ z ulice, ale sú to erudovaní odborníci a myslím si, že dobre museli posúdiť príslušné ustanovenia smernice. Ja si dovolím poukázať zase práve na to, že tvrdiť, že by sa niekto správal zodpovednejšie na cestách, či už sú to ženy, alebo muži, tak nie je to celkom na mieste, lebo je to vždy iba individuálne. Raz je zodpovednejší muž, raz je zodpovednejšia žena. Ja mám osobne skúsenosť, že ja vždy keď som bol nabúraný odzadu, tak vždy to bolo ženou, čiže v podstate je to fakt subjektívne vždy. (Smiech v sále.) No a z tohto pohľadu ja si myslím, že európske súdy podľa mňa dobre rozhodli, dokonca možno by som upriamil aj pozornosť, že tie dočasné vyrovnávacie opatrenia by sa mohli možno v budúcnosti dotýkať aj nielen teda kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ale aj športu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou č. 276.
Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 11. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je podľa vyjadrenia navrhovateľa úplný. Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, jeho sociálne vplyvy budú pozitívne. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 276 z 9. novembra 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, resp. 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu o danom bode.

Ďakujem veľmi pekne všetkým predrečníkom za aj pripomienky. Ja si myslím, že sme sa celkom zhodli, že táto právna úprava je potrebná z hľadiska zmeny a budem veľmi rád, pán poslanec, keď si to naštudujete. Prosím, rešpektujte ma, ako právo poslanca podať pozmeňovací návrh a bol diskutovaný aj s kolegami na ústavnoprávnom výbore, aj s kolegami z opozície, aj s kolegami z profesijných organizácií na stretnutiach, pri ktorých, možno ste sa niektorých nezúčastnili aj vy.
Ale faktom je to, že pokiaľ ide aj o nejaké ďalšie návrhy z hľadiska povinnosti na zavedenie, alebo zavedenie lehoty na podanie návrhu do obchodného registra, tam kvitujem a môžeme o tom diskutovať, samozrejme, ďalej, pretože každý, kto má záujem zlepšovať právnu úpravu, asi pochopí, že by išlo o možno logický návrh.
Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Kadúc, pán poslanec, rozdiel medzi zamestnancom notárskeho úradu a zamestnancom matričného úradu je z hľadiska ich zodpovednosti pracovnoprávnej a zodpovednosti za náhradu škody nulový. Rozdiel medzi zodpovednosťou zamestnanca notárskeho úradu a zamestnanca matričného úradu je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu tiež žiadny. Rovnako zodpovedajú obaja. Z hľadiska kvality výkonu si dovolím povedať, že štát zodpovedá za prenesený výkon štátnej správy. To znamená, zodpovednosť štátu za náhradu škody spôsobenú prípadným konaním matričných úradov je daná rovnako, ako je daná zodpovednosť notára za náhradu škody. Takže sú to porovnateľné veci.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol aj ja ohlasovaný pozmeňovací návrh k novele Obchodného zákonníka. Zopakujem možno úmysel, ktorý tu už bol spomínaný, ten dobrý úmysel v dobrej viere máme všetci spoločný a osobne si myslím, že toto riešenie, ktoré prinášame do Obchodného zákonníka, tak je na tento čas dostačujúce a skutočne posunie právnu istotu v korporátnych veciach dopredu. Bolo tu spomínané a riešili sa prípady, keď práve pri pôsobnosti valného zhromaždenia rozhodnutia jediného spoločníka podľa súčasne platného právneho stavu nevyžadujú na podpise tejto listiny, ktorá nahradzuje rozhodnutie valného, rozhodnutie jediného spoločníka nahrádza rozhodnutie valného zhromaždenia, sa nevyžaduje úradne osvedčený podpis, teda nevyžaduje sa ani osvedčenie podpisu notárom, ani matričným úradom. Práve z tohto dôvodu sa vyskytli prípady, keď jednoduchý, obyčajný podpis spoločníkom jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným bol sfalšovaný. Vzhľadom k tomu, že takýmto rozhodnutím jediného spoločníka, ktoré je vydané pri pôsobnosti valného zhromaždenia, je možné ustanoviť nového konateľa a vlastne ustanovenie nového konateľa štatutárneho orgánu má konštitutívne účinky samotným rozhodnutím, novoustanovený konateľ je spôsobilý, procesne spôsobilý, podať návrh do obchodného registra na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri. Práve už novoustanoveným konateľom, ktorý bol v tomto prípade, bola osoba, ktorá týmto svojím konaním síce naplnila skutkovú podstatu niektorých trestných činov, ale len pri jej podpise, teda pri návrhu na zápis do obchodného registra sa vyžadoval úradne osvedčený podpis. Nie pri podpise toho, kto túto osobu ustanovil do funkcie štatutárneho orgánu, teda konateľa.
V tom spočíva problém a nedostatok súčasnej právnej úpravy, keď je možné akúkoľvek osobu na základe rozhodnutia, ktoré, pri ktorom sa nevyžaduje úradne osvedčený podpis, ustanoviť do funkcie štatutárneho orgánu, ktorá s touto spoločnosťou môže urobiť, uskutočniť právne úkony, už ktoré sú platné a záväzné vo vzťahu k tretím osobám vzhľadom na to, že táto osoba sa zapíše do obchodného registra.
Navrhovanou úpravou, a tu si dovolím vlastne odôvodniť pozmeňovací návrh, ktorý na záver prečítam, máme záujem riešiť a posilniť právnu istotu v tom, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia sa bude z hľadiska podpisu jediného spoločníka a úradne osvedčovať pravosť tohto podpisu. Práve pri dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným, akým sú zmena konateľa, vymenovanie prokuristu, zmena výšky základného imania, zrušenie spoločnosti alebo zmena jej právnej formy, alebo predaj podniku, to sú dôležité veci, kde rozhodnutie jediného spoločníka v písomnej forme bude musieť byť opatrené podpisom s úradne osvedčeným, s úradným osvedčením.
A pokiaľ sa teraz bavíme a vyvstali tu otázky, že či úradne osvedčený podpis má byť úradne osvedčený notárom, alebo matričným úradom, tak ja si položím niekoľko otázok. V prvom rade, z hľadiska Obchodného zákonníka, Obchodný zákonník pripúšťa tento dualizmus aj z hľadiska špeciálnych právnych úprav a pripúšťa, že úradne osvedčené podpisy sa vyhotovujú či už notárom, alebo osvedčujú, legalizácia notárom alebo príslušným štátnym orgánom, v tomto prípade najčastejšie matričnými úradmi. Pokiaľ tento dualizmus je v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka, tak osobne si myslím, že nie je dobré, aby sme zvýhodňovali len jednu formu úradného osvedčenia, a to len osvedčenie podpisu príslušnými notármi. Nemyslím si, že by to bolo správne, keď v jedných ustanoveniach máme oboje a v druhom ustanovení by sme zavádzali len výlučne osvedčenie notárom. Zaváňa mi to trošku aj istou stavovskou, stavovským zvýhodňovaním, keď stále existuje možnosť dualizmu a zvýhodňujeme len jednu formu osvedčovania.
Pokiaľ sa bavíme o právnej istote, tá právna istota sa práve zavádza tým, že v súčasnosti sa úradné osvedčenie nevyžaduje, pravosti podpisu. Zavádzanou právnou úpravou sa vyžadovať bude, samozrejme, jednou alebo druhou formou. Keď si porovnáme právnu istotu úradného osvedčenia notárom a keď si porovnáme úradné osvedčenie matričným úradom alebo príslušným štátnym orgánom, dovolím si vysloviť presvedčenie, že, samozrejme, notár eviduje elektronicky podpisy, ale tak či tak, rovnako ako matričný úrad nezodpovedá za obsah listiny. Eviduje podpis. Podpisujete sa do knihy podpisov tak u notára, ako aj na matričnom úrade. Evidencia sa možno na matrikách vyhotovuje len písomne, ale tak či tak je povinnosť evidovať. To, že je to evidencia elektronicky nad rámec, je síce pravda, ale z hľadiska právnej istoty je to irelevantné.
Pokiaľ sa bavíme o tom, akým spôsobom sú zväzované listiny u notára a akým spôsobom na príslušných orgánoch štátnej správy, respektíve na matričných úradoch, tak tam vidím trošku rozdiel. Spôsob spájania osvedčovacích doložiek u notárov a u, na matričných úradoch, ale práve to je dôvod, aby sme tento dualizmus v Obchodnom zákonníku zachovali a posilnili, respektíve nejakým spôsobom zabezpečili, aby osvedčovacie doložky, ktoré sú vyhotovované na matričných úradoch, boli rovnako nezlučiteľne spojené s listinami presne podobne ako notárske osvedčovacie doložky, hoci aj v tomto si môžeme povedať, že sú ešte ďalej rezervy.
Vzhľadom na uvedené si dovolím povedať, že právna úprava je pozitívnym krokom vpred. Zabezpečí právnu istotu v korporátnych veciach práve kvôli tomu, že zabezpečí vlastníkom spoločnosti väčšiu istotu v tom, že budú ovládať spoločnosť a údaje, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, budú zapísané len na základe ich vôle a nie vôle niekoho iného, kto nemá právo nakladať s ich spoločnosťami.
Dovoľte mi preto, aby som predniesol pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tlač 229, nasledovne:
Prvý bod. "V článku I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
Bod 3. "V § 127a ods. 3 v prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2."
Bod 4. "V § 132 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená." Ostávajúce body sa primerane prečíslujú."
Bod 2. "V článku I bode 1 sa navrhovaný § 768k dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "Ods. 4. Ak sa podľa § 127a ods. 3 a § 132 ods. 1 vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté pred 1. februárom 2013 a návrh na zápis zmeny do obchodného registra bol podaný do 1. apríla 2013, pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí byť úradne osvedčená."."
Toľko pozmeňovací návrh. Jeho hlavné dôvody som odôvodnil v úvodnom preslove. Ešte si dovolím z hľadiska toho druhého pozmeňovacieho bodu uviesť, že logicky sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa majú vyporiadať s prechodom na novú právnu úpravu, a to, aby sa do účinnosti právnej úpravy vydané rozhodnutia alebo uskutočnené valné zhromaždenia a zápisnice z toho vyhotovené nemuseli osvedčovať pravosti podpisov osôb, pri ktorých nová právna úprava od účinnosti zákona to vyžadovať bude.
Prosím o podporu pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na predmetné vystúpenie. Myslím si, že ja som chcel sa tiež spýtať, práve na to, že či to má pätnásť podpisov, lebo nebolo nám to rozdané do lavíc a už to bolo pani predsedajúcou vysvetlené. Ja chcem reagovať na to, nemyslím si, že je to správne, to, čo je z tvojho pohľadu, Miro, navrhované, z jedného dôvodu. Zmluvy o prevode obchodného podielu môžu overovať i matriky ako také a čo sa týka rozhodnutia jediného spoločníka, potom by nemohli? Ja som toho názoru, že pokiaľ tu máme zavedený systém, že sú uznané teda overenia podpisov nielen notármi, ale aj matrikami, poprípade teda obvodnými úradmi, tak ten systém treba rešpektovať ako taký a pokiaľ môže teda zmluvu o prevode obchodného podielu niekto overiť na matrike, tak z tohto dôvodu si myslím, že aj to rozhodnutie jediného spoločníka by malo byť možné, teda jeho podpis, overiť aj na matrike.
Ten argument, že sa to dá ľahšie rozspinkovať alebo rozviazať, no, dovolím si upozorniť, ja to, samozrejme, som to nikdy nerobil, ale z počutia, že aj zviazaná listina notárom sa dá pekne doplniť a sfalšovať tým spôsobom, že nad parou sa vyslovene tá nálepka rozlepí, vyberie sa listina, vloží sa to naspäť a potom sa to zalepí. Čiže aj nad parou viete rozviazať listinu, ktorá je zviazaná notárom ako takým. Čiže nemyslím si, že tento návrh má ratio, a preto dovolím si poukázať, že ja osobne podporím návrh, s ktorým príde pán poslanec Madej, pri ktorom som spolu s pani poslankyňou Vittekovou ja predkladateľom, a sme toho názoru, že by to mala byť listina úradne osvedčená, kde bude sa rešpektovať i osvedčenie matrikou a obvodným úradom. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážené kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej, Tibora Lebockého, Ľuboša Martináka, Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 229. V čl. I siedmom bode sa na konci § 340a ods. 1 pripája táto veta:
"Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.".
Odôvodnenie: Doplnenie sa navrhuje z dôvodu prijatia zákona č. 362/2002 Z. z. o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov, ktorým sa ustanovuje osobitná lehota splatnosti na úhradu kúpnej ceny pre potraviny v obchodných vzťahoch (§ 3 ods. 2).
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľujem si podať pozmeňujúci návrh poslanca Maroša Kondróta k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: "Čl. III - Zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. sa mení takto: V § 13 odsek 3 znie: Odsek (3) "Na majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje letisková spoločnosť, nemožno zriadiť záložné právo ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov letiskovej spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby a nemožno ho previesť do vlastníctva iného ako štátu alebo letiskovej spoločnosti. Majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje letisková spoločnosť, nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou." Zároveň je potrebné vloženie nového článku premietnuť aj v názve zákona.
Doterajší článok III sa prečísluje. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava § 13 ods. 3 zákona č. 136/2004 Z. z. svojím zámerom vychádza z čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe predmetného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky môže byt' zákonom ustanovené, ktorý majetok, okrem majetku uvedeného v čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nevyhnutný pre zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Z hľadiska dopravy a zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky je veľmi dôležité, aby obyvatelia Slovenskej republiky a Slovenská republika mali k dispozícii sieť letísk, ktoré sú využiteľné pre oblasť civilného letectva, ako aj vojenského letectva, ale predovšetkým je vďaka nim možné zabezpečiť dopravné spojenie nielen vtedy, keď je možné využiť aj iné spôsoby dopravy, ale najmä vtedy, ak z rôznych dôvodov (napr. havárie, prírodné katastrofy, vojna a pod.) nie je možné zabezpečiť spojenie či zásobovanie daného územia inými spôsobmi dopravy. Z tohto dôvodu je cieľom navrhovanej úpravy zabezpečiť ochranu pred nežiaducim nakladaním s letiskovou infraštruktúrou, ktoré by mohlo viesť k tomu, že by ju nebolo možné využiť na uvedené účely. Zároveň treba uviesť, že Slovenská republika má k dispozícii širokú sieť letísk a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, keby letiská, ktoré sú už vybudované, a nie je teda nutné vynakladať veľmi veľké finančné prostriedky na ich výstavbu, by v budúcnosti neslúžili na účel, na ktorý boli vybudované. Zámerom navrhovanej úpravy nie je ochrana všetkého majetku tvoriaceho letiská, ich súčastí a príslušenstva, ale len najdôležitejšej časti tohto majetku, ktorými sú najmä vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie dráhy, odbavovacie plochy a pozemky pod nimi, pretože táto časť majetku je potrebná pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky, na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov a na obranu štátu.
Ďakujem pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 273 z 9. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetný návrh dňa 20. novembra 2012. Uznesením č. 67 z 20. súhlasil s návrhom Národnej rady a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru, tlač 278. Gestorský výbor prerokoval túto správu o predmetnom návrhu a uznesením č. 82 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 78 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s rokovacím poriadkom na rokovanie dnešnej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 č. 278 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.