Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), tlač 221, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 274 z 18. októbra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v bode III tejto správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy hlasovať takto: o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 221), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 54 na svojej 11. schôdzi.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Nedá mi, aby som sa nezapojil do debaty, aj keď nie som odborník, čo sa týka energie, ale tu obviňujete vládny návrh, že to zaváňa Gorilou, a mne to strašne zaváňa tým a minulosťou a minulou chybou vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa predčasne odstavil blok v Jaslovských Bohuniciach, keď ešte mohol podľa odborníkov 10 rokov vyrábať elektrickú energiu, kde sme mohli byť sebestační. Aká bola toto chyba? Ako poškodila Slovensko? (Reakcie z pléna.) Uvedomte si aj to, možno vám to je na smiech, ale ľudom na Slovensku, ktorým vlastne týmto špatným krokom vlády Mikuláša Dzurindu, kde boli okradnutí, odkedy tá elektrická energia išla len a len nahor, a keďže vieme o budúcnosti, keď na budúci rok vlastná elektrická energia má pre ľudí a maloodberateľov zlacnieť, to by vám naozaj nemalo byť na smiech. Uvedomte si to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja len pár štatistických údajov. V rozprave k zákonu o vysokých školách vystúpilo celkom 11 pánov poslancov a poslankýň. Bolo podaných 15 pozmeňujúcich návrhov. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté okrem toho, čo je uvedené v spoločnej správe, body 1, 7, 8 a 9. Z hľadiska procedurálneho považujem tento postup za správny a myslím si, že žiaden iný pozmeňujúci návrh nekoliduje s bodmi spoločnej správy. To znamená, môžme pristúpiť k hlasovaniu bez nejakých vážnejších problémov. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (tlač 223).
V čl. I v 213. bode v § 108a ods. 3 a v § 108b ods. 3 sa za slovo "autorov" vkladá čiarka a slová "najmä meno, priezvisko a rok narodenia".
Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že do oboch registrov sa zaznamenávajú tieto osobné údaje, nie je v zmysle zákona o ochrane osobných údajov prípustné ich okruh upraviť vo vykonávacom predpise, ale je potrebné ho ustanoviť priamo v zákone. Čiže ako vidíte, ide vyslovene o nutnú legislatívnu úpravu, preto poprosím o podporu daného návrhu.
Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení pán minister, dovoľte, aby som predložil môj pozmeňujúci návrh k spoločnej správe, k tlači 223. Dovoľujem si dať návrh, aby bol bod 1 zo spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie s návrhom schváliť.
Odôvodňujem to tým, že po porade s viacerými členmi Rady vysokých škôl ide o úplne novú kompetenciu univerzitných senátov a po porade s odborníkmi z Rady vysokých škôl, ako aj z akademickej obce je objednávka, ale zároveň aj prosba veľká, aby aspoň minimálny právny rámec na novú kompetenciu akademických senátov univerzít verejných vysokých škôl bol zakotvený. Z tohto dôvodu tento bod 1 spoločnej správy žiadam vyňať na osobitné hlasovanie s návrhom schváliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v navrhovanej právnej úprave, vychádzajúc zo spoločnej správy výborov, sa navrhuje upraviť počet kreditov v jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia, konkrétne celkovo 300 kreditov za spojené bakalárske a magisterské štúdium, resp. 180 za bakalárske, 120 kreditov za magisterské štúdium, pričom sa vychádza z predpokladu, že štandardne by mal získať za jeden rok štúdia študent 60 kreditov.
Navrhovaný počet kreditov vychádza tiež z predpokladu, že vysokoškolské štúdium trvá tri plus dva roky, teda tri roky bakalárske, dva roky magisterské, resp. v externej forme štúdia môže aj viac podľa navrhovanej právnej úpravy. Avšak tak, aby bol, mal byť zachovaný teda počet kreditov. Vzhľadom k tomu však, že existujú aj študijné programy, ktoré majú inak rozložené štúdium, napríklad na štyri plus jedna, resp. inak, je potrebné upraviť túto navrhovanú právnu úpravu, a preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 7, 8 a 9 zo spoločnej správy výborov a predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý by mal tento problém vyriešiť.
Teda dovolím si teraz prečítať pozmeňovací návrh poslanca Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (tlač 223), nasledovne:
V čl. I v 99. bode v § 52 odsek 3 znie:
"(3) Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane odbornej praxe je
a) v dennej forme štúdia najmenej tri a najviac štyri akademické roky,
b) v externej forme štúdia najmenej tri a najviac päť akademických rokov.
Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre bakalársky študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia, je najmenej 180 kreditov."
Akceptujúc zámer predkladateľa, odôvodnenie, pardon. Akceptujúc zámer predkladateľa na skvalitnenie externej formy štúdia a vychádzajúc z princípu, že bakalárskym, ako aj magisterským štúdiom sa získava rovnocenné vysokoškolské vzdelanie, sa presnejšie upravujú požiadavky na trvanie jednotlivých študijných programov. Definuje sa zodpovedajúca kreditová záťaž tak, aby študent bol povinný vynaložiť rovnakú pracovnú aktivitu podľa študovanej matérie bez ohľadu na to, na aký čas si rozloží aktivity v študijnom programe. V prípade externej formy štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka (rozloženie štúdia), preto však nemôžu pre postup k štátnej skúške získavať odlišný počet kreditov ako študenti, ktorí venujú sa štúdiu vo väčšom časovom rozsahu. Všetci študenti totižto študujú rovnaký študijný program s rovnakou odbornou matériou, a preto nemôže byť ich študijná záťaž hodnotená odlišným počtom kreditov. Vynaložená práca na naštudovanie matérie pre postup k štátnej záverečnej skúške musí byť rovnaká pre interných, ako aj pre externých študentov, a to bez ohľadu na vybranú dĺžku štúdia.
V čl. I v 100. bode v § 53 ods. 3 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre tento študijný program, je najmenej 300 kreditov."
Definuje sa zodpovedajúca kreditová záťaž tak, aby študent bol povinný vynaložiť rovnakú pracovnú aktivitu podľa študovanej matérie bez ohľadu na to, na aký čas si rozložil aktivity v spojenom študijnom programe. Návrhom sa reaguje na prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré upravili zodpovedajúcu kreditovú záťaž v bakalárskom štúdiu a v druhom stupni štúdia, čo sa opomenulo pri spojenom štúdiu podľa § 53 ods. 3 návrhu zákona.
Po tretie. V čl. I 101. bod znie: V § 53 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane odbornej praxe je
a) v dennej forme štúdia najmenej jeden a najviac tri akademické roky,
b) v externej forme štúdia najmenej dva a najviac štyri akademické roky.
Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre študijný program druhého stupňa so štandardnou dĺžkou štúdia, je najmenej 60 kreditov."
Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.
Odôvodnenie: Rovnako ako v prípade bakalárskych študijných programov zohľadňuje sa požiadavka na možnosť rozloženia štúdia, najmä v externej formy, a to podľa zámeru študenta a možnosti jeho účasti na študijnom procese. Aj v prípade internej a externej formy magisterského štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka v rámci rozloženia štúdia, preto však nemôžu pre postup k štátnej skúške získať odlišný počet kreditov ako študenti, ktorí venujú sa štúdiu vo väčšom časovom rozsahu. Všetci študenti totižto študujú rovnaký študijný program s rovnakou odbornou matériou, a preto nemôže byť ich štandardná záťaž hodnotená odlišným počtom kreditov. Vynaložená práca na naštudovanie matérie pre postup k štátnej záverečnej skúške musí byť rovnaká pre interných, ako aj externých študentov, a bez ohľadu na to, akú si vybrali dĺžku štúdia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Nakoniec to najlepšie? Vôbec si to nemyslím. Vážený pán poslanec, pri vyratúvaní pozitív rozpočtu ste sa obmedzili, dve položky ste povedali, dve. To je žalostne málo. A potom ste sa obmedzili skutočne už na tendenčné a dokonca neseriózne hodnotenie tohto materiálu.
Rozhodne nemôžem s vami súhlasiť, s vaším názorom. Naopak, chcem zvýrazniť základnú filozofiu vlády. Napríklad ja ako technik výrazne oceňujem snahu posilniť výstavbu dopravnej infraštruktúry. Nechcem tu predsa vyratúvať všetky efekty, ktoré z tohto plynú pre spoločnosť v tejto chvíli, chcem zdôrazniť len tú skutočnosť, ako tieto investície výrazne pomáhajú hospodárskemu rastu. Je predsa všeobecne známe, že stavebníctvo má široký multiplikačný efekt a teda sekundárne ovplyvňuje rozvoj ďalších odvetví a tým výrazne pomáha riešiť nezamestnanosť.
Ja v tejto súvislosti chcem oceniť aj nárast, konkrétne skoro o 7 % na podporu bývania. Tiež ste na to pozabudol. A taktiež fakt, že aj Štátny fond rozvoja bývania má pripravených o skoro 13 % viac finančných prostriedkov, čo konkrétne predstavuje ďalších 20 mil. eur navyše. A takto by som mohol v tých pozitívach, pán poslanec, pokračovať ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, vy ste sa, žiaľ, tiež zaradili medzi tých politikov, ktorí tak vážnu povinnosť, ako je platenie daní, div nepredstavujú ako nejakú dobrovoľnú činnosť. Priznám sa, že som veľmi sklamaný touto interpretáciou tejto základnej povinnosti. Vždy si totiž pri tejto príležitosti, vážení kolegovia, spomeniem na môj obľúbený film "Zoznámte sa, Joe Black", v ktorom okrem výborných hereckých výkonov takých hviezd, ako sú nesporne Anthony Hopkins a Brad Pitt, sa prelína aj tento aktuálny motív, keď zvýrazňuje dve základné povinnosti každého človeka na tejto Zemi. Človek musí totiž zomrieť a platiť dane. Smrť a dane. Dane a smrť. A keďže si tak mnohí z nás s obľubou osvojujeme početné prvky amerikanizmu, tak by sme mali v tejto súvislosti zvýrazňovať aj prvok, keď neplatenie daní sa považuje za vážny federálny zločin.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, vážený pán predseda, predniesli ste pravicový prejav, ale myslím, že prejav, ktorému sa dá rozumieť. Škoda, že je tak výnimočný oproti tým prejavom, ktoré sme tu počuli. Ale predsa len teda polemicky k tomu, čo tvrdíte, čo ste tvrdili.
Nepochybne, že je zlé, keď je ideológia nadradená nad ekonomiku, ale rovnako je zlé, keď je ekonomika nadradená nad spoločnosť. Možno by sme sa vedeli nejakým spôsobom na tom zhodnúť, že teda ekonomika je súčasťou spoločnosti a musí tam byť veľmi silná interakcia medzi spoločnosťou a ekonomikou. Druhý rozmer, že máte pocit, že sme robili jednostranné opatrenia a tak ďalej. No, veď je podľa mňa v politickej histórii Slovenska nevídané, čo sme urobili pre sociálny zmier. Veď existuje rada, ktorá združuje všetky rozhodujúce subjekty, tak z ekonomického života, tak zo spoločenského života, tak zo sociálneho života. A bola vysoká miera konsenzu. Logicky nie 100-percentná, ale aspoň v tej časti, kde sme organizovali legislatívu, tak predsa je vcelku pokojné prostredie na to, v akej turbulentnej dobe žijeme.
Pokiaľ ide o to, že zrazu sa objavujú vo vašom slovníku ako pravice potreby ľudí, ľudia a podobne, a už nie iba stredná trieda, ale asi, asi všetky kategórie. Ja si myslím, že to je cesta k tomu, aby sme mali opozíciu, s ktorou sa dá zmysluplne rozprávať, pretože je predsa nesmierne dôležité, aby naozaj koncept spoločnosti ako taký bol cieľom toho, o čo sa usilujeme a čo chceme zlepšovať. To je nesmierne dôležité. Veď zoberte si len politické turbu..., cirkusy, ktoré urobila vaša strana. Pred voľbami zúrivo proti eurovalu, nepodporíme, neviem, čokoľvek, a tak ďalej. Potom prudká zmena, potom konflikt so SaS-om. Veď to boli iracionality! To, ako škodilo Slovensku?! Nemáte naozaj korektný pocit, že tá situácia dneska je minimálne v tejto sfére dvakrát tak lepšia, ako bola predtým?

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poukázať na tú skutočnosť, že nikto z predstaviteľov opozície zatiaľ nedal odpoveď na otázky, prečo rástla nezamestnanosť aj počas minulého roku, respektíve tohto. Prečo tu takisto neprichádzajú investori, prečo odchádzali firmy aj počas minulého roku. Jednoducho, prečo dochádzalo k týmto javom aj počas vami nastaveného ekonomického prostredia. Nikto tu zatiaľ na tieto zásadné fakty odpoveď nedal.
Takisto aj na zásadnú vec, že jednoducho výber daní tak, ako ste naprojektovali vy do rozpočtu 2012, sa absolútne, ale absolútne nenapĺňal.
Čo sa týka toho verejného dlhu, na ktorý ste poukazovali, že bude narastať, rád by som upriamil pozornosť na skutočnosť, že v roku 2000 bol celkový verejný dlh 50 %, dokonca v roku 2005 až 60 % HDP. To znamená, zase pozrime sa aj do minulosti, kedy teda počas práve pravicovej vlády narastal verejný dlh významným tempom.
A posledná poznámka, čo sa týka tých verejných investícii, dnes už práve aj západní ekonómovia, viacerí konštatujú a vedie sa tu debata o tom, že práve cez podporu verejných investícií dochádza k rastu ekonomiky. Jednoducho už nie je ďalší priestor na výrazné škrtenie a práve sa poukazuje na to, že aj prostredníctvom nárastu verejných investícii sa dokáže oživovať ekonomika.
Ďakujem. (Potlesk.)