Videokanál klubu

Pán poslanec, ja by som chcela len k tým centrám voľného času povedať, že nebudú fungovať, neviem, kde ste to zobrali, lebo naozaj chcem povedať, že doteraz boli zneužívané systémom. A si dobre pamätám, pred dvomi mesiacmi sme zmenili zákon, kde akurát sa zabráni zneužívaniu toho, preto je tam ten rozpočet taký, aký je.
Ďalej, dotkli ste sa poľnohospodárstva. Súhlasím s vami, výroba nie je na Slovensku, ale, nahnevajte sa, nemôže za to rozpočet na budúci rok, ktorý ideme schvaľovať, ale roky 2000 až 2005, ktoré sú tie, ktoré položili poľnohospodárstvo, naše výrobky, jasné, okolo 40 % na trhu v porovnaní s Čechmi, ktorí majú toho 80 %, v Poľsku je to 92 %, súhlasím s tým. Ale pozrite si roky dozadu a uvidíte, naozaj ľahké je komentovať rozpočet na budúci rok, keď za nejaké tie katastrofy a situáciu na Slovensku môžu hlavne rozpočty minulých rokov a celá tá politika, ktorá tu bola či už v školstve, v zdravotníctve alebo v iných oblastiach.
A takisto by som chcela povedať, rozpočtové organizácie, ktoré ste komentovali na konci, že sú odkladiskom štátnej inštitúcie. Ako poslanec Národnej rady určite máte právo ísť pozrieť sa do nich a pozrieť sa koľko zarábajú. Ja vám to môžem povedať za úrady práce, kde som bola dosť dlho riaditeľkou. Odmeny, som sa náhodou dneska na to pýtala, budú mať 80 eur na osobu. Sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia s minimálnou praxou 15 rokov a robia od nevidím do nevidím. Priemerný plat je tam 620 eur. Čiže až viete o takých inštitúciách, budem veľmi rada, kde sa zneužívajú, rada by som presunula 80 eur na osobu napríklad na tieto úrady, ktoré patria pod ministerstvo sociálnych vecí. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol stanovisko Výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 331).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 309 z 3. decembra 2012 určil voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa bude konať na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dňa 28. novembra 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady spoločný návrh na kandidáta poslaneckých klubov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita, SDKÚ - DS, KDH, stranu MOST – HÍD a stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí tak navrhujú Ing. Vladimíra Klimeša.
Návrh na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 7. decembra 2012.
Výbor pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 6. decembra 2012 a prijal k nemu uznesenie č. 131. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaného kandidáta a posúdil, že návrh kandidáta bol podaný v súlade s článkom 2 volebného poriadku v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahuje požadované náležitosti na voľbu predsedu NKÚ.
Na rokovanie výboru bol prizvaný kandidát na voľbu predsedu NKÚ, aby predstavil zámer svojho pôsobenia vo funkcii.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 132 zo 6. decembra 2012 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Výbor určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru a poveril ho predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tohto stanoviska.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa vyjadriť iba k dvom veciam.
K prvej veci, k tej toľko opakovanej DPH-čke. Treba si naozaj uvedomiť, že to číslo sa tam neocitlo náhodne, ale kopíruje ten negatívny vývoj výberu DPH, ktorý bol tento, resp. aj minulý rok, a nikto tu nerezignoval na lepší výber daní. Ako sme už viackrát uviedli, vláda naozaj pripravuje razantné opatrenia na to, aby ten výber daní bol lepší, či už spomínaným zvýšeným počtom kontrolných osôb z 1 500 na 9 000, zamedzením nakladania s hotovosťou, resp. jeho obmedzením a tak ďalej a tak ďalej, zmenami v zákone, DPH, tie fakty tu už boli spomínané.
Čo sa týka samotnej kapitoly dopravy, zdroje, čo sa cestnej a železničnej infraštruktúry, v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je tu najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Je to medziročný nárast týchto zdrojov 8,1 %. Ďakujem.

Vážený pán bývalý minister zdravotníctva, pán poslanec, ja som stále premýšľal nad tým, či naozaj po tom vašom pôsobení na pozícii ministra zdravotníctva budete mať takú odvahu, a nechcem to ešte nazvať ináč, a vystúpite v tejto snemovni s takým prejavom, s akým ste vystúpili. Množstvo riešení, ktoré ste tu predniesli, ste mali možnosť predkladať a schvaľovať ešte predtým. A pokiaľ mám informácie, môžem povedať, že boli ste jeden z najšťastnejších ministrov, keď ste sa dozvedeli, že budú predčasné voľby, pretože keby to išlo ďalej, tak by ste to asi nedokázali uniesť.
Ale dovoľte mi, aby som vám pripomenul zopár vecí, ktoré ste sa snažili tak trošku zahmlievať. A jedna z tých vecí je, že hovoríte o zisku zdravotných poisťovní, zrazu ste tými, ktorí ste obhajcami, že sa treba vysporiadať s tým ziskom. Prečo ste to neurobili, keď ste boli v spoločnej vláde, ešte v tej pravicovej, keď ten zisk bol normálne povolený? A bez akýchkoľvek problémov ste za to vtedy hlasovali. A ste sa v priamom prenose teraz pred všetkými občanmi vyjadrili, že v podstate ste za zisk v zdravotných poisťovniach. Nuž my hovoríme jednoznačne, že sme proti nemu. Je nemysliteľné, aby niekto si odvádzal zisk za to, že jednoducho zo zákona niekto musí odviesť verejné peniaze na zdravotníctvo.
No a hovoríte o nejakom čistom šialenstve. Viete, čo je najväčšie čisté šialenstvo? Pôsobenie pravicových vlád, ktoré urobili zo zdravotníctva biznis. A vy ste tomu rovnako prispeli.
Chválite sa tým, že ste oddlžili nemocnice. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že napríklad na nemocnice, ktoré sú rovnako verejné v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ste nedali ani cent a vytvorili ste dve kategórie občanov, tých, čo dostali, a tých, čo nedostali oddlženie. To je váš výsledok.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len také procedurálne upozornenie pre pána kolegu Mičovského mám. Pán kolega, naozaj, v dobrom, ako kolega kolegovi, zo zákona je zakázané robiť reklamu akejkoľvek firme. Ja viem, že vy to myslíte inak, ale aspoň keby ste tam dole napísali či „dobré“ alebo „zlé“, lebo takto to naozaj vyzerá tak, ako keby ste boli platený za to, že robíte tejto firme, ktorú tam máte napísanú, reklamu. A to je zo zákona zakázané. Len v dobrom, toľko, nič iné som nechcel povedať.

Dobre, k tej VSŽ-ke a k tej cene. Dá sa to dohľadať. Určite to... (Reakcie z pléna.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o kľud. Pán spravodajca, reagujte na faktické poznámky.

Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Dobre, samozrejme. Cena Ispatu bola zverejnená, to dodám, doložím.
Čo sa týka toho, akým spôsobom bola VSŽ-ka privatizovaná. Tam ja som hovoril o ďalších veciach, prečo tam bola vyňatá iba tá oceliarska časť a to ostatné zostalo niekde bohviekde. Takže, nie je to len o cene. To je prvá vec.
Druhá vec. Pán poslanec Uhliarik, ja som nehovoril o tom, že nemocnica sa má alebo nemá pozerať iba cez prizmu zisku, respektíve, samozrejme, ten zisk tam je dôležitý, ale nie je tam na prvom mieste, lebo som hovoril, že nemocnica popri svojich viac ziskových oddeleniach, má aj stratové oddelenia. A keby sme sa pozerali iba cez zisk, tak tieto stratové oddelenia jednoducho škrtneme a tá nemocnica už by neplnila tu funkciu, najmä fakultná, takú, akú má. A nechcem sa ja vo všeobecnosti vyjadrovať k zdravotníctvu, pretože nie som odborník ani sa nepokladám za odborníka v zdravotníctve, iba hovorím zo svojich skúseností z pôsobenia v akciovej spoločnosti Vojenská nemocnica.
Čo sa týka komentárov od pána poslanca Sulíka. Zase, nehovoril som že iba je tu nejaký problém v konkurencii v Ázii. Spomenul som to iba ako jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje súčasný stav. A ja sa najmä snažím poukázať na to, že vy nás tu dávate do pozície, že v dôsledku prijatia legislatívnych zmien v Zákonníku práce alebo na dani z príjmu jednoducho všetky spoločnosti začali kvôli tomuto prepúšťať alebo že toto je to, čo spôsobuje, že spoločnosti tu majú prepad výnosov a tržieb, poznajú už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vystúpil aj ja opätovne k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ešte predtým, než podám pozmeňujúci návrh, by som rád zaujal stanovisko k niektorým veciam, ktoré tu zazneli či už dnes alebo vo štvrtok, resp. v piatok.
Prvý taký postreh je, že opozícia sa nedokáže zjednotiť ani na číslach, čo sa týka napr. nárastu výdavkov, v tomto návrhu štátneho rozpočtu, pretože pán predseda Figeľ komunikoval na tlačovej besede niekedy okolo 20. novembra o tom, že dochádza k nárastu výdavkov o 700 mil. eur. Potom pán Štefanec tu hovoril vo štvrtok o náraste 1,7 mld. eur, teraz nedávna tlačová konferencia strany MOST – HÍD hovorila o náraste 500 mil. eur. To znamená, aj tu je vidieť nejednotnosť opozície a jednoducho neschopnosť komunikovať o rovnakom čísle. A keby sme aj pripustili, že teoreticky jeden z nich má pravdu, to znamená, že tí ďalší dvaja zákonite musia klamať.
Čo sa týka veľakrát spomínaných problémov v súvislosti s prijatím či už Zákonníka práce alebo aj novely zákona o dani z príjmov, o čom sme tu viackrát komunikovali, firmy, spoločnosti prepúšťajú najmä z dôvodu toho, že jednoducho v dnešnej hospodárskej situácii dochádza k poklesu výnosov, k poklesu tržieb týchto spoločností. Samozrejme, túto situáciu musia riešiť tým, že znižujú svoje výdavky, najmä mzdové náklady, ktoré tvoria podstatnú časť výdavkov spoločnosti. Ako príklad by som uviedol spoločnosti ako Slovak Telekom, ktorý mal za prvý polrok roku 2012 pokles výnosov o 8 %, v Slovnafte to bolo mínus 7 % za prvý polrok 2012, v SES Tlmače to bolo mínus 4 % takisto za prvý polrok 2012, Hornonitrianske bane ho mali za to obdobie mínus 14,8 %. Ale je tu aj dlhodobý prepad tržieb v agrosektore, rádovo 5 % od roku 2009, takisto zásadný prepad stavebnej produkcie za prvých deväť mesiacov tohto roku, je to až mínus 15,3 %, takisto významná potravinárska spoločnosť IDC Holding, kde je to od roku 2010 na úrovni 4 %, Tesla Liptovský Hrádok, kde je to za prvých deväť mesiacov roku 2012 mínus 5 %. To znamená, že spoločnosti, áno majú oveľa väčší problém v súvislosti aj s nárastom konkurencie predovšetkým z ázijských trhov, ale vôbec z celkovo vyplývajúcej nadprodukcie v rámci Európy alebo celého sveta umiestňovať svoju produkciu na svetových trhoch. A tomuto zodpovedá pokračujúci trend poklesu výnosov. To znamená, nie je to Zákonník práce, nie je to ani avizovaný nárast daní, ktorý primárne podmieňuje to, že sa prepúšťa, spoločnosti, ktoré neexpandujú, zákonite musia hľadať svoje vnútorné rezervy. A jednou z nich je tá, že redukujú svojich zamestnancov. Ja pripúšťam to, že Zákonník práce môže toto rozhodnutie urýchliť, ale, hovorím, primárnym a rozhodujúcim faktorom tu je to, že dochádza k poklesu tržieb a výnosov viacerých významných spoločností v celom spektre priemyslu.
Ďalšia vec na ktorú by som rád reagoval, je vystúpenie pána poslanca Štefanca, kde vo štvrtok hovoril o tom, že budúci rok pri rastúcej spotrebe sa plánuje výber DPH-čky o 290 miliónov eur menej. Áno, je to tam, ale treba si povedať naozaj tie príčiny, ktoré k tomu vedú alebo ktoré spôsobujú, že je ten výber na DPH-čke menší. Je to jednak veľakrát spomínaná téma finančnej správy a chaosu, ktorý tam vznikol. A, samozrejme, dôsledok je ten, že mnohé podnikateľské subjekty, bohužiaľ, toto zneužili. A výsledok je ten, že ten výpadok na DPH-čke je už v tomto roku významný a tak isto to bude pretrvávať do budúceho roku.
Ale ďalšia závažná téma sú, samozrejme, daňové úniky, ktoré sú rádovo v miliardách eur. Ale už sme tu hovorili predsa, že postupné legislatívne zmeny, či už v zákone o DPH, v Trestnom zákone, v Obchodnom zákonníku, prispievajú alebo budú prispievať k tomu, aby ten výber bol väčší. Musí sa, samozrejme, zvýšiť aj kontrolná činnosť, kde takisto pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol minulý týždeň predložený, navýši počet kontrolných osôb z 1 500 na 9 500, čo tak isto významnou mierou prispeje k tomu, aby sa daňové subjekty mohli kontrolovať intenzívnejšie. Ale aj napríklad zamedzenie nakladania s hotovosťou v spoločnostiach nad 5 000 eur alebo u fyzických osôb nad 15 000 eur prispeje k tomu, aby sa nedostávali čierne peniaze do spoločností, aby sa nerobili rôzne fiktívne prevody cez pokladňu a podobne.
Potom ste hovorili, že v zdravotníctve oproti tomuto roku o 0,42 %, školstve bez rezervy o 0,68 %, neviem, odkiaľ tieto čísla ste zobrali, ale celkové výdavky kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu bez započítania očakávaného päťpercentného zvýšenia platov rastú, v roku 2013 o 1,24 %, to je 30 miliónov eur, oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. Ak tam započítame aj to 5-percentné navýšenie platov, ktoré pôjde priamo do školstva, tak celkové výdavky školstva rastú o 3,2 %.
Čo sa týka kapitoly ministerstva zdravotníctva, síce rastie len o 0,42 %, ale samotná kapitola sa na verejných zdrojoch plynúcich do zdravotného sektora podieľa iba 34 %. A hlavnou časťou verejných zdrojov sú odvody od ekonomicky aktívnych osôb.
Ďalej ste tam potom hovorili o tom, že vláda si na budúci rok namaľovala, že vo verejnej správe bude mať viac o 5 000 ľudí, ale nie učiteľov. Ak vás to zaujíma, odporúčam, je to tam na strane 42.
Takisto neviem, odkiaľ tie čísla ste zobrali, pretože hovorili ste v jednej vete o verejnej správe, ale následne ste hovorili o raste zamestnancov v rámci samotnej štátnej správy, to znamená, porovnávali ste dve neporovnateľné veci. Aj tam ste pritom zaokrúhľovali, keď ste hovorili pri hasičoch o 300 osobách, pričom je ich tam 230, a podobne.
To znamená, vidíme to, že s tými číslami sa dosť zásadne manipuluje a veľakrát sa porovnávajú rôzne základne.
Pán poslanec Kollár hovoril o náraste hrubého verejného dlhu. Áno, je to takisto pravda s tým, že treba tam zdôrazniť, že jedna tá zložka, ktorá sa podieľa na celkovom náraste verejného dlhu je aj to, že sa dofinancoval dlh z roku 2011, keď predchádzajúca vláda sa nebola schopná financovať na dlhopisových trhoch. Vieme, z akých príčin to bolo, bola to rozhádanosť, nejednotnosť a tak ďalej.
Rád by som sa pozastavil aj pri téme U. S. Steel, VSŽ. Myslím si, že je absolútne neadekvátne argumentovať, že U. S. Steel odchádza z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré tu pripravujeme. Treba si uvedomiť, že takisto v dôsledku globálnej krízy klesá spotreba ocele. Na druhej strane sú tu rôzne environmentálne predpisy, ktoré robia VSŽ-ku (alebo teda U. S. Steel) menej konkurencieschopnú v porovnaní s Ukrajinou, s Indiou a inými krajinami, kde napríklad takáto záťaž nie je. A, samozrejme, tým pádom môžu produkovať oceľ za výhodnejších a lacnejších podmienok. Ale súhlasím s tým, že tá privatizácia VSŽ-ky bola, môžeme to nazvať, aj zbesilou, a to z toho pohľadu, že netreba hovoriť len o podmienkach, za akých bola privatizovaná, lebo si myslím, že sa treba zamyslieť aj nad spôsobom, akým bola privatizovaná. A rád by som zdôraznil, že tu bola aj ponuka napríklad spoločnosti Ispat, kde je to, myslím, Mittal Steel, ktorý cenu za jednu akciu ponúkal štvornásobne vyššiu ako VSŽ-ka. A druhá otázka, prečo sa napríklad z VSŽ-ky oddelila oceliarska časť, ktorá je, samozrejme, zaujímavé aktívum, a ten zbytok sa nechal Pente, ktorá si z toho možno povyťahovala niektoré lukratívne pohľadávky, a ten zbytok zostal neviem kde. Takže čo sa týka tej privatizácie VSŽ-ky, naozaj ten spôsob nebol, by som povedal, úplne výhodný pre Slovenskú republiku. Zároveň otázka je, koľko napríklad U. S. Steel napríklad investoval do technológií za celé do obdobie, pokiaľ VSŽ-ku vlastnil, a ďalšie veci. (Hlas z pléna.) Je to k rozpočtu, pretože kolegovia z opozície tu k rozpočtu hovoria veľakrát o VSŽ-ke.
Čo sa týka zdravotníctva, ktoré tu, myslím, dosť podrobne rozoberal pán poslanec Novotný, ktorý venoval nejakú časť tomu, že nemocnice by sa mali za každých okolností stať akciovými spoločnosťami a že toto by bol ten liek, ktorý by aj ozdravil verejné zdravotníctvo. Takisto nesúhlasím s týmto názorom, pretože znovu sa vrátim k Vojenskej nemocnici, kde som rok a pol pôsobil, ktorá sa transformovala na akciovú spoločnosť. Ale výsledok bol ten, že päť najlukratívnejších oddelení sa prenajalo súkromnej zdravotníckej spoločnosti a vo Vojenskej nemocnici nastal taký paradoxný stav, že vo Vojenskej nemocnici boli vlastne dve nemocnice a samotní pacienti ani nevedeli, či sú v tej štátnej Vojenskej nemocnici alebo sú v privátnom oddelení, nehovoriac o tom, že tie zmluvy boli postavené tak, že nemocnica, tá štátna, znášala náklady súvisiace so servisom a opravami tých oddelení, ktoré patrili súkromnej spoločnosti. To je prvá vec. Ďalšia vec, bola to akciová spoločnosť, ale boli tam zmluvy, napríklad servisná zmluva na softvérové zabezpečenie, kde náhodne desiatky tisíc korún ešte vtedy odchádzali na servis nejakého softvéru, pritom tá spoločnosť sa tam ukázala možno raz, dvakrát za mesiac. To znamená, akciové spoločnosti, nemocnice, to sa nerovná tomu, že jednoducho dôjde zákonite k tomu, že tie nemocnice budú hospodáriť lepšie. Druhý poznatok je, že nemyslím si, že by fakultné nemocnice mali byť akciové spoločnosti, pretože nemocnica nemá len ten biznisový rozmer, ale má aj ten etický rozmer. A predsa pacient na ARO nesie so sebou podstatne viacej nákladov, ako je mu schopná zdravotná poisťovňa preplatiť. To znamená, ak by sme sa mali pozerať len cez prizmu zisku a efektívnosti, tak potom by sme napríklad z tých nemocníc museli poškrtať všetky tie nákladové oddelenia, ktoré tam sú, napríklad to ARO, a zostalo by tam možno pár zaujímavých oddelení, ktoré by ale už neboli schopné sa komplexne postarať o pacienta. A toto najmä platí pre fakultné nemocnice. Ale súhlasím s tým, že nemocnica musí byť riadená zodpovedne, musia tam byť vytvorené kontrolné mechanizmy na to, aby tam nedochádzalo k rôznym únikom a aby jednoducho ten manažment zodpovedne pristupoval k správe tej nemocnice.
Ak sa ešte bavíme o zdravotníctve, tak sú tam aj iné javy, o ktorých podľa mňa je potrebné hovoriť, ako sú či už predražené nákupy rôznych technologických zariadení alebo napríklad aj také skutočnosti, že niektorí lekári operujú v štátnych zariadeniach, ale doliečujú toho pacienta už vo svojich privátnych ambulanciách, samozrejme, už za cashovú platbu za túto starostlivosť, nehovoriac o tom, že mnohí lekári majú rôzne úväzky. Je to neprehľadné. Sám som nevedel, kedy toho lekára, ktorý má úväzok 0,1 v tej danej nemocnici, mám v tej ambulancii hľadať. Takže poukazujem len na to, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nie je tým všeobecným liekom, ktorý by pomohol riešiť stav nemocníc v zdravotníctve. Je to jednoducho tak. A poukazujem na to na konkrétnych skúsenostiach a konkrétnych príkladoch.
Pán poslanec Beblavý tu hovoril o tom, že my zdaňujeme všetko, čo sa hýbe, alebo niečo v tom zmysle. Ale, kolegovia z SDKÚ, vy ste zašli ešte ďalej, pretože vy ste svojím návrhom chceli zdaňovať už aj virtuálny priestor, pretože platby, ktoré sa uskutočňujú v bankách, sú vlastne virtuálne, to znamená, vy ste v tomto smere ešte išli ďaleko, ďaleko viacej, nehovoriac o tom, aké by to bolo škodlivé či už pre bankový sektor alebo že by sa zdaňovali peniaze už niekoľkokrát zdanené u ľudí, ktorí by si napríklad poslali na svoj druhý účet v banke peniaze alebo by poslali svojim príbuzným nejakú časť finančných prostriedkov.
Dobre, čo sa týka učiteľov, a teda k toľko diskutovanému pozmeňujúcemu návrhu, mám na mysli teraz ten prvý pozmeňujúci návrh, rád by som sa ohradil voči tomu, čo tu pán poslanec Beblavý povedal o mafiánskych spôsoboch. Jednoducho je to úplná nehoráznosť. Ten prvý pozmeňujúci návrh vytvoril legislatívne predpoklady na to, aby vôbec k tomu navýšeniu mohlo dôjsť. Zároveň vytvoril rezervu vo výške 68 miliónov eur, ktoré zodpovedajú práve tomu päťpercentnému navýšeniu.
A teraz mi dovoľte, aby som teda predniesol druhý pozmeňujúci návrh, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (tlač 176).
V súlade s ustanoveniami zákona č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
§ 5 znie:
Odsek 1: „Platové tarify6) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa7) na rok 2013 nedohodne inak.“
Odsek 2: „Stupnica platových taríf8) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013, s výnimkou stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z., ktorá sa od 1. januára 2013 zvýši o 5 %, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa9) na rok 2013 nedohodne inak.“
Odsek 3: „Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby10) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.“
Odsek 4: „Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov11) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od. 1. januára 2013.“
Odsek 5: „Hodnostné platy profesionálnych vojakov12) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.“
Odsek 6: „Ak sa podľa odseku 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov
policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov13).“
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú: „6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z., 9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, 11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, 12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.
Odôvodnenie. V snahe predísť novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v prípade, že sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú
podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre štátnych zamestnancov uzavrie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a boli by v nej dohodnuté iné podmienky, ako sú navrhnuté v zákone, t. j. 0-percentná valorizácia platov zamestnancov s výnimkou pedagogických a odborných zamestnancov odmeňovaných podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre ktorých sa navrhuje 5 % od 1. januára 2013, navrhuje sa doplniť text ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Súčasne sa upravuje a dopĺňa ustanovenie týkajúce sa možnosti zvýšenia platov v roku 2013 aj u ostatných štátnych zamestnancov – policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v prípade dohody o zvýšení platových taríf v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov v priebehu roku 2013.
V pôvodnom pozmeňujúcom návrhu vynímam bod dva na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem. Pán Miškov, myslím si, že vôbec ten tón, ktorý ste zvolili, trošku je veľmi kontroverzný. A ja by som ho volil trošku miernejšie, určite.
Z hľadiska prebytkového deficitu skutočne je to asi cieľ každého hospodára, ale myslím si, že v momentálnej situácii je veľmi postavený na nereálnych predpokladoch. Určite v budúcnosti by Slovensko chcelo teda raz dosiahnuť prebytkový rozpočet. Ale nedosiahli ste ho ani vy počas svojej vlády. Tak by som skutočne bol opatrný v tom, ako radiť, ako urobiť prebytkový rozpočet.
Z hľadiska toho, čo ste hovorili o Estónsku, no predstavme si, že receptom na to, ako udržať verejné financie, je znížiť platy v štátnej správe o 40 %. Tak myslím si, že to by asi znamenalo ďalšie demonštrácie tuto pred týmto parlamentom. A myslím, že to nechcete ani vy, ani my. Takže nemali by sme sa skutočne riadiť heslom: Čím horšie, tým lepšie. Ďakujem.

Ďakujem. Podľa mňa tá vaša rozprava mala tiež skôr patriť do toho času, keď sa novelizoval zákon o dani z príjmov alebo sa menil Zákonník práce.
A pristavil by som sa iba pri tom zhodnotení, ktoré ste teda tu popisovali, že aké veľmi slušné zhodnotenie dosahovali indexové fondy. Áno, ale v tom je práve tá, by som povedal, aj zradnosť finančného trhu, pretože zhodnocuje sa. A najmä teda to platí pre dôchodkové fondy. Berie sa tam veľmi dlhodobý horizont. Poukazovať to na zhodnotenie za niekoľko mesiacov, pokiaľ si sporitelia sporia svoje peniaze rádovo desiatky rokov, je asi nie úplne celkom namieste. Takže treba poukázať na ten dlhodobý horizont.
A ja stále dnes si myslím a tvrdím, že najmä dnes finančný trh je, by som povedal, jedno veľké kasíno, po prvé. Neviem, či vôbec viete, že napríklad na kapitálových trhoch už dnes neobchodujú ľudia, ale tieto obchody vykonávajú počítače. A na základe práve aj takýchto obchodov sa dosahuje manipulácia s cenou. Takže stále si myslím, že zhodnocovanie v dôchodkoch na finančných trhoch je z dlhodobého hľadiska veľmi, veľmi riskantné. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, nepochybne rešpektujem, že v hodnotovom systéme, v ktorom sa pohybujete, pravdepodobne vnímate dostatočným spôsobom problematiku sociálnej sféry. Nie je jednoduché vás počúvať predovšetkým v tom zmysle, že už v druhom vystúpení nielen môj krajan Ľudo Kaník, ale aj vy sa staviate do polohy, akože vy chránite ľudí. A do toho celého potom, samozrejme, nesmelým bonmotom sa pridáva blahosklonný úsmev pani Vášáryovej a podobných pánov. Problém je, že SDKÚ sa už ani netvári, aspoň tí korektnejší z nej sa už ani netvária, že oni ochraňujú nejakých ľudí, oni ochraňujú bohatých a aj strednú triedu, pokiaľ tam bola pani Vášáryová, už tam nie je tá stredná trieda, menej, ale teraz SaS je dokonca už ochrancom ľudu. Tá kritika zľava sa občas objavuje v politickom mechanizme len. A veľmi radi by sme sa porozprávali na túto tému o hodnotách, pán kolega, problém je, že je známe, že schválenie rozpočtu indikuje finančným trhom nejakú situáciu u nás a že to má asi význam. Takže hlavnou úlohou našou je, aby sa rozpočet schválil.
Pomer k hlavným problémom rozpočtu toho že ste nám tu 30 minút rozoberali dohodárov a možné diery, ktoré tam nie sú pevné, verím, že sa s tým naši odborníci vysporiadajú. Ale obávam sa, že tie hlavné problémy, o ktorých potrebujeme hovoriť, sme vo vašom vystúpení nepočuli.