Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda aj v rámci prebiehajúcej rozpravy o rozpočte povedal niekoľko slov. Dúfam, že oceňujeme, že iba jedenkrát vystupujem. Nikto z nás nepociťuje potrebu trikrát vystupovať v tejto rozprave. A myslím si, to základné posolstvo sa dá aj v kratšom čase. Faktom ale je, že je trošku škoda, že to, čo nám vážení kolegovia z opozície pripravili, tú obrovskú...
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda aj v rámci prebiehajúcej rozpravy o rozpočte povedal niekoľko slov. Dúfam, že oceňujeme, že iba jedenkrát vystupujem. Nikto z nás nepociťuje potrebu trikrát vystupovať v tejto rozprave. A myslím si, to základné posolstvo sa dá aj v kratšom čase. Faktom ale je, že je trošku škoda, že to, čo nám vážení kolegovia z opozície pripravili, tú obrovskú eskapádu opakujúcich sa vystúpení s náznakom akéhosi, obštrukcie, alebo čo by to malo byť, takže sme vlastne nemohli vystupovať. Takže mnohé vystúpenia, ktoré tu boli, by si zaslúžili aspoň, aby sme... Nemohli sme vystupovať z toho dôvodu, aby sme stihli do konca roka schválenie rozpočtu v rámci lehôt, ktoré tu sú.
Ale napriek tomu niekoľko, k niektorých veciam, lebo niektoré vystúpenia naozaj stratili mieru a zmysel pre realitu. A osobne ma zaujalo vystúpenie pána poslanca Novotného s plamenným vystupovaním, s okrádaním Slovenska, so slovníkom totálnej politickej konfrontácie. A tam to nebolo jednoduché pre mňa stráviť. Pretože ak som nemal rád pre niečo ten predchádzajúci režim, okrem iného preto, že sa mohli objaviť v zápisniciach z výsluchov tajných služieb, že spurný agent búchal svojou hlavou do mojej okovanej topánky, a v parlamente sa dostávame do pozícií, že vrah vykrikuje, že je obeť.
Vážené kolegyne, to sú veci, ktoré by sa tu nemali odohrávať. Predsa len už prebehol nejaký čas od transformácie. A ak registrujeme my ako strana určite hodnotovo obrovské prešľapy pri transformácii tejto krajiny, ako zásadné riziko vnímame rozpredanie krajiny a vlastne úplné zlikvidovanie nástrojov na štandardnú národohospodársku politiku, to znamená, predovšetkým primeraná kontrola alebo priestor so záujmami v krajine, v bankovom sektore, to znamená, kontrola a primeraná kontrola, respektíve dostatočná kontrola sektoru prirodzených monopolov, predovšetkým energetických. Na druhej strane vytváranie priestoru a znemožnenie vlastného podnikania a absolútneho favorizovania iba zahraničných investorov, čo spôsobilo, že domáca investorská skupina alebo investorský výrobný sektor je prakticky nijaký. Kto si pozrie štruktúru takzvanej organizácie zamestnávajúcich päťsto ľudí, tak zistí, že sú tam dve slovenské firmy. Veď je známy fakt, že 85 percent HDP robí 30 nadnárodných firiem, ktoré tu sú, voči ktorým sme bezmocní.
Vidíme, ako to vyzerá v monopoloch, v reťazcoch obchodných, ako to vyzerá so slovenskými potravinami, do akej miery sa vieme presadiť v obchodných podmienkach, ktoré sa tu vytvorili v konkurencii aj s inými výrobkami. Slovensko prakticky prestalo vyrábať. Slovensko nie je výrobnou krajinou a jedine môže dodávať svojich zamestnancov, načo to, ako dokonca zase licomerne opozičný poslanec kritizoval, že teda Slovensko sa stáva montážnou dielňou.
Vážení kolegovia, ktorí tu toľkoto vyprávali, tí spôsobili, že Slovensko dneska je montážnou dielňou (Potlesk v sále.), nepovažujem uvádzať za potrebné, pretože to je existujúci fakt, v ktorom fungujeme. Povedali sme to dostatočne v minulosti a nepovažujeme za potrebné o tom rozprávať ďalej. Naopak, podali sme ruku na serióznu a zmysluplnú diskusiu.
Poďme naozaj seriózne rozoberať riziká rozpočtu, poďme naozaj seriózne pozerať, aká je skladba vynakladaných peňazí! Naozaj poďme hľadať rezervy! Tam, kde nie sú, poďme hľadať a baviť sa o tom, či a ako a odkiaľ máme zobrať peniaze na ďalší možný rozvoj ešte domáceho podnikania, na podporu malých a stredných podnikateľov.
Čo urobíme s tak zásadnými veľkými sektormi, na ktoré štátny rozpočet dostatočne nemyslí, ako je, napríklad sú dôchodky?
Máme čakať, kým dôchodcov budeme hnať na ulice, aby mávali transparentmi?! Pričom v akých podmienkach žijú!
Ako vyzerá sféra celých sociálnych služieb?!
Ako žijú naši ľudia, ktorí sú telesne postihnutí? (Potlesk.)
Ako fungujú tie veci, ktoré chceme (Potlesk.), ktoré chceme, aby fungovali nepochybne?
Na kultúru. Pani poslankyňa Vášáryová sa postaví a vymenuje, čo všetko, na čo všetko nemáme v kultúre peniaze. Nemáme! A rovnako nás srdce bolí, že tie peniaze nemáme. A odkiaľ ich máme zobrať?!
Veď bavme sa! Racionálna diskusia má význam vtedy, keď sa budeme baviť o tom, že tá štruktúra je alebo dobrá, alebo nie je dobrá. Môžeme sa baviť o rôznych pochybeniach, môžeme si vyprávať tu o korupcii, môžeme si rozprávať o všetkom možnom, ale zásadné, čo Slovensko teraz potrebuje, a je v kríze a je vo veľkej kríze, potrebuje racionálnu a zmysluplnú národnú diskusiu, ktorou naozaj poctivo budeme registrovať tie zdroje, ktoré ešte k dispozícii máme. Budeme poctivo rekognoskovať a vnímať, aké máme ešte legislatívne možnosti, ako môžeme do toho ešte vstúpiť nejakým spôsobom. Čo a ako môžeme naše národné záujmy, záujmy našich ľudí brániť vo vzťahu k veľkým investorom, ktorí tu sú?!
Pretože nie my konštruujeme myšlienku, že národné vlády sú už úplne bezmocné voči veľkým investorom, ktorí prichádzajú zo zahraničia. O našej krajine nevedia nič, ale prevažná väčšina nášho zisku odchádza. Ak si pozriete štruktúru, ako vyzerajú zisky, ako sa rozdeľujú na Slovensku v pomere medzi vlastníkmi a medzi tými, ktorí pracujú vo fabrikách, vlastnícke firmy podľa štruktúry, ktoré ja mám k dispozícii, 54 percent sú zisky, ktoré odchádzajú majiteľom, 34 percent sú iba mzdy našich ľudí. Je to sféra, o ktorej sa máme baviť, je to sféra, o ktorej máme diskutovať! Máme hľadať v podmienkach a pri plnom rešpektovaní európskych pravidiel rezervy a možnosti, ktoré ešte národný štát má.
Tragédia je, že tie možnosti národného štátu sme dostatočným spôsobom nerozkryli.
Z toho, čo tu vidíme dneska, a to, na čo som upozorňoval, to je vystúpenie pána Novotného. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať jednu vec. A rád by som bol, keby to zaregistrovala aj celá verejnosť. V Bruseli sídli jedna organizácia. Tá organizácia sa volá Association Internationale de la Mutualité, prekladajúc, v preklade Asociácia združujúca zdravotné a sociálne poisťovne na svete. Táto v správe o činnosti na roky 2003 - 2005 píše: "Asociácia súkromných zdravotných poisťovní bude pôsobiť na týchto základoch:
Po prvé, bude rešpektovať základné právo na zdravie a živobytie. Po druhé, solidarita a nevylúčenie ako základný prostriedok k zaisteniu zdravotnej starostlivosti a sociálnych benefitov bez ohľadu na zdravotný a finančný status." A teraz, poprosím, vážené kolegyne, aby ste ešte počúvali ďalej. Tretí princíp fungovania tejto svetovej organizácie, ktorá sídli v Bruseli. "Samospráva a nezisková orientácia ako základný princíp pre zdravotné a sociálne služby založené na potrebách občanov." (Dlhotrvajúci potlesk.)
O čom rozprávate, pán Novotný?! Viete veľmi dobre, že tieto veci som vám už dávno vysvetlil. Ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, založené na neziskovosti. Skúsme sa pozrieť, kto je za Slovensko členom tejto organizácie. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale aj Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky, teda spoločnosti Apollo, Dôvera, Európska zdravotná poisťovňa a Union.
A Union, vážené kolegyne, kolegovia. Union, to je ta organizácia, ktorá žaluje Slovenskú republiku za to, že nemôže zdierať našu krajinu úplne nezmyselnými finančnými prostriedkami. A Slovenská republika sa bráni. Legitímne sa bráni. Bráni sa na základe vlastného národného zákonodarstva.
Ako vyzerajú ústavné princípy, vážené kolegyne, kolegovia, v tomto smere? Prejdime si krajiny európskej pätnástky, čo tam nájdete. Nenájdete tam náhodou dokonca také ustanovenia, dovoľte mi z jedného zacitovať, že "pokiaľ sa zúčastňuje nejaká firma na verejných prácach alebo na hospodárskom živote značného rozsahu, v takom prípadne štát môže od nej žiadať, aby sa podieľala ale aj na nákladoch správy štátu"!? Nie iba na daniach, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj ďalšie náklady, pretože európska civilizovaná spoločnosť uznáva, že národný štát okrem daní, má ešte kopu ďalších povinností, a tam, kde ide o prirodzený monopol, kde sú prirodzené a zaručené zisky, v takom prípade, pokiaľ neodchádzajú peniaze pre potreby obyvateľov domáceho štátu, v takom prípade sa dostávame do tak obrovského zadlženia, pretože nejde iba o procesy, ktoré sú na Slovensku, majú celoeurópsky charakter.
Čo si myslíme, prečo funguje krajina tak, ako funguje, v Španielsku, Portugalsku? Prečo sú zásadné problémy na celej periférii Európskej únie?! To znamená, Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko. Ako vyzerá Taliansko? Prečo je v problémoch Francúzsko?
Vážené kolegyne, kolegovia, prečo úplne náhodou jediné krajiny, ktoré nepodliehajú zatiaľ krízovým vplyvom, sú práve severské krajiny, ktoré majú celkom iný daňový systém a ktorý si vedeli uchrániť národné bohatstvo a ktoré disponujú správou a ziskami hlavne z národných monopolov?!
A to už nehovorím o Nórsku, ktoré ani nevstúpilo do Európskej únie, aby náhodou nemalo problém s plným využívaním svojich ropných zdrojov, z ktorého celé Nórsko funguje.
To znamená, je legitímnym národným záujmom rekognoskovať všetky možné zdroje pre pomoc vlastným obyvateľom? Zvlášť v situácii, do ktorej sme sa dostali, keď celá Európska únia funguje v podmienkach hrubej krízy.
Pán poslanec Sulík rozprával o tom, že teda Kim Ir Sen a socialisti, čo všetko urobili a ako sa to všetko prieči zdravému rozumu. Vážení kolegovia z pravice, a ktože vládne v Európe posledných dvadsať rokov?! Dovoľme si takúto jednu otázku. Kto vládne posledných päť rokov, ja rekognoskujem, v prostredí Európskeho parlamentu? Pravica, ľudové strany. Socialisti nemali ani raz väčšinu v Európskom parlamente. (Potlesk.)
Pozrime si štruktúru jednotlivých krajín. (Potlesk.) Posledných dvanásť rokov v Nemecku vládnu, vládne pravica. Vo Francúzsku donedávna osem rokov vládla pravica. V Anglicku dnes vládne pravica. Tony Blair, bohužiaľ, veľa od pravice a ďaleko nemal, len prijal princípy Margaret Thatcherovej. Je to známe, jeho tretia cesta.
Akí socialisti a čo socialisti v Európe prznia?! Vážené kolegyne, kolegovia (Potlesk.), politika, ktorá v Európe je, je spôsobená systémom. Systémom, v ktorom sme absolútne, absolútne favorizovali egoizmus. Právo na egoizmus ako národný, kde sme rezignovali na principiálny rozvoj spoločenstiev ako celku, a dokonca, kde sme rezignovali aj na to, že už dneska v dnešných technologických prostriedkoch a s týmto stupňom poznania už treba uvažovať o celoplanetárnych spravovacích systémoch.
Kultúra egoizmu, ktorú tak vehementne, a kultúra neoliberalizmu, ktorú tu vážená pravica tu pretlačila na Slovensku a zafixovala, bohužiaľ, pretože mnohé kroky, ktoré urobila, sú nenávratné. Ďalšia kontrola národných monopolov už asi pravdepodobne možná nie je. A pokiaľ si všimnete, za koľko nám ponúkajú tí, ktorí privatizovali naše monopoly, za koľko nám ponúkajú dneska zhodnotené ich finančné podiely v našich štátnych firmách? Ako to reálne vyzerá?
Pozrite sa, koľko demagógie sú schopní ľudia, ktorí veľmi nehospodárne a nezodpovedne nakladali s národným majetkom a dostali Slovensko do takej polohy, ako je, že pravdepodobne z tej obslužnej polohy, v ktorej sa nachádza, sa len tak ľahko nedostane. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, je mnoho vecí, pokiaľ hovoríme o tých socialistoch. Viete, ešte jednu poslednú myšlienku. Tak teda socialisti, pravdepodobne, keďže sa to prieči zdravému rozumu, to ich myslenie. No, pozrite sa, kam sa tá naša euroatlantická civilizácia dostáva s tou kultúrou toho egoizmu! Dneska boli uverejnené správy, do roku 2030 Čína pravdepodobne dostihne, ak nepredstihne, v hrubom domácom produkte európske krajiny. Ako však vyzerajú iné krajiny, ktoré nepochopili túto kultúru egoizmu ako principiálnu a dobrú?
Aký je rozvoj Ázie, aký je rozvoj Austrálie, aký je rozvoj Kanady, aký je rozvoj Latinskej Ameriky, vážené kolegyne, kolegovia? Ani to už nestačí na to, aby Slovensko bolo schopné sformoval politickú reprezentáciu, ktorá naozaj vie ponúknuť Európe v dnešnej dobe skutočne kvalifikované rozumné postoje, kde vieme trošku ponúknuť Európe naše skúsenosti z transformácie a kde môžeme ponúknuť východiská také, ktoré v konečnom dôsledku Európe môžu naozaj pomôcť. Ale kultúra a psychológia toho, že jedinou úlohou národného parlamentu je to, čo robíte vy, vážené kolegyne, kolegovia z pravice, absolútne sanovať potreby privatizácie na Slovensku, spravidla zo zahraničia, nemôže byť východiskom. A v danom prípade naozaj je najvyšší čas, aby ste si to uvedomili.
Uznám, niektoré tie aktivity boli nie celkom korektných, výsledkom nie celkom korektných aktivít Medzinárodného menového fondu, ktorému sme uverili. Ale dneska je čas naozaj aspoň to, čo sa ešte sanovať dá, sanovať a hľadať pre Slovensko zmysluplnú stratégiu, pretože významnejšie rozvojové črty sa pre Slovensko jednoducho ťažko dajú vidieť. A musíme sakramentsky rozmýšľať a musíme mať možno ako krajina, mať trošku šťastia, ak sa máme z tejto situácie dostať.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sme dvadsať rokov po revolúcii a sme v situácii, kde naozaj potrebujeme národnú solidaritu. Potrebujeme naozaj štátnikov, potrebujeme ľudí, ktorí vnímajú potrebu našej krajiny ako celku, v celistvosti, v rovine strategických záujmov, v strategických siločiarach. Samozrejme, do toho patria aj tieto naše domáce politické naťahovačky, ale v každom prípade, racionalita a uvažovanie a elementárny vzťah k národným potrebám, nie egoistický, nie účelový, jednostranný, ale taký, ktorý je štandardný, samozrejmý. Lebo nikto iný, vážené kolegyne, kolegovia, už dneska nemôže Slovensku pomôcť, len jeho národná reprezentácia. Takže robme všetko pre to, aby sa naši ľudia mohli na nás spoľahnúť a aby sme boli pre nich efektívnou oporou.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Skryt prepis