Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán Poliačik, viete, viete, debatovať s vami na túto tému si myslím, že nemá vôbec žiadnu cenu. Vy okolo športu ste nikdy nerobili a jednoducho tie vaše vyjadrenia, ktoré boli, jednoducho ma o tom aj utvrdzujú. Čiže je to zbytočné. (Výkrik v sále.) Môžeme si sadnúť a porozprávať sa o tom.
Čo sa týka predrečníka, ktorý bol pred vami. Viete, štyridsaťsedem športovcov na olympijských hrách je aj výsledok toho, predchádzajúcich vlád pána Dzurindu a pani Ivety Radičovej. To je výsledok toho, že sme tam mali toľko športovcov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne v krátkosti, budem stručný, vyjadriť sa k štátnemu rozpočtu, a to hlavne v oblasti športu.
Ale najskôr, ako sa vyjadrím k oblasti športu, dovoľte mi sa vyjadriť aj k niektorým pánom poslancom. Samozrejme, nemá cenu a nebudem komentovať všetkých. Nebudem komentovať pánov poslancov, top ekonómov typu pána Sulíka, pána Mikloša, pána Kollára. Samozrejme, to absolútne nemá cenu. Sa smejete, samozrejme, poviem aj prečo. Nebudem komentovať ani takých top sociálnych, ako bol pán Kaník, pán Mihál a tak ďalej a tak ďalej.
Viete, pán Kollár, sa smejete, ale ja vám poviem, že ja vás ľutujem, že sedíte v tomto parlamente. A ja vám poviem aj prečo. Viete, keby vedeli o vás, o vašich geniálnych nápadoch, o vašich geniálnych riešeniach, ktoré tu prezentujete, v európskych štruktúrach, tak určite tie vaše geniálne vedomosti by využili a minimálne Európa by bola prechádzkou ružovou záhradou a v Európe, minimálne v Európe nie je žiadna kríza, to vám garantírujem. Vy ste tak geniálni, páni, vy ste tak geniálni, a teraz to prenesiem na oblasť športu, že vy ste schopní, vy ste schopní naučiť deti hrať futbal bez lopty, hokej bez hokejky, lyžovať bez lyží a takto by som vedel pokračovať ďalej.
No, ale vrátim sa, vrátim sa k tomu, prečo hlavne som sem prišiel. My, ktorí sa na regionálnej úrovni pohybujeme v oblasti športu, vieme najlepšie, kde nás tlačí topánka. A to je samozrejme financovanie športu ako takého. Uvedomujem si, že časť športovej obce by si vedela predstaviť väčší objem výdavkov štátu na šport, ale na druhej strane oceňujem, že v čase, keď chceme a musíme udržať schodok rozpočtu pod troma percentami, plánované výdavky na oblasť športu, tieto výdavky neklesajú a v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 rastú. Je to síce mierny nárast, 96 tisíc eur, ale aj to si myslím, že je také svetielko v tuneli a že sa blýska, čo sa týka financovania športu, na lepšie časy. A to ešte pripomínam, v budúcom roku sa nebudú konať tak finančne náročné podujatia, akými boli tohtoročné Olympijské hry v Londýne.
V tejto súvislosti si dovolím ešte jedno porovnanie s rokom 2011, keď vládu viedla pani Iveta Radičová, vtedy boli skutočné, podotýkam, skutočné výdavky štátu na šport takmer o 2,1 mil. eur nižšie, ako sú tie, ktoré sú naplánované na rok 2013. Podpora športu zo strany štátu však nespočíva iba v objeme vynaložených finančných prostriedkov prostredníctvom kapitol ministerstva školstva, obrany a vnútra, ale aj v tom, aby boli použité čo najúčelnejšie a najefektívnejšie, jednoducho povedané, vynaložené hospodárne.
Aj za týmto účelom je na decembrové rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený materiál z dielne ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého obsahom je koncepcia štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky. Vláda Roberta Fica na rozdiel od predchádzajúcej, predčasne odídenej vlády pravicových strán, tým opätovne preukazuje, že má záujem o podporu športu. Toho dôkazom sú, dámy a páni z opozície, postavené multifunkčné ihriská, ktorých bolo okolo 600, tak toľko kritizované, tak toľko kritizovaná rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu. (Výkrik v sále.) A, no, a ja sa pýtam, pán Poliačik, pán Poliačik, čo postavili vlády, dve predchádzajúce vlády pána Dzurindu, jeden a pol, no pána, jasné, a vláda pani Radičovej? No, pochváľte sa, čo ste postavili!? No, nič. Ja viem, že ťažko sa vám to počúva, no je to nič, nula, nula, nula, nula.
To kabinet Ivety Radičovej samozrejme neregistroval, že počas jeho úradovania mal vyhodnotiť Národný program rozvoja športu na rok 2001 až 2010, jeho minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca dusil, páni, dusil športovú rodinu. Nielen škrtaním dotácií, ale aj nadmerným administratívnym zaťažovaním športových spolkov pri uchádzaní sa o štátnej príspevky, či pri ich zúčtovaní. A to už nehovorím o tom, že sa takmer úplne vytratil dialóg medzi ministerstvom športu, jeho sekciou štátnej starostlivosti o šport na jednej strane a na druhej strane medzi športovým hnutím.
Dnes je situácia diametrálne odlišná. Na tvorbe koncepcie štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky sa podieľalo ministerstvo školstva v spolupráci so športovými spolkami. Vyše mesiaca ju mohli pripomienkovať nielen ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie, ale aj každá právnická osoba či fyzická osoba. Celý tento proces zavŕšila celoslovenská odborná diskusia, ktorú zorganizovalo ministerstvo 3. decembra 2012. Koncepcia, so závermi ktorej nikdy nebudú spokojní všetci, čo je úplne prirodzené a logické, okrem iného prináša viacero opatrení na efektívnejšie a objektívnejšie poskytovanie štátnych dotácií na šport, ale aj na kontrolu. Spomeniem sprísnenie kritérií na finančnú podporu elitných športovcov, racionalizáciu, koordináciu útvarov športovo talentovanej mládeže, či rezortných stredísk vrcholového športu, ale aj využitie finančných prostriedkov z európskych fondov v oblasti športu. Nebude ľahké finančne pokryť realizáciu všetkých opatrení koncepcie, ktoré prináša novú kvalitu do slovenského športu a v praxi bude konečne akceptovať toľko proklamovanú prioritu, podporu športu detí a mládeže a športu pre všetkých.
Podporou športu štát nevyhadzuje peniaze von oknom, ako si to niektorí myslia a hlásajú. Nie sú to stratené peniaze, ony sa zúročujú niekoľkonásobne. Uvedené vieme všetci, aj keď to zatiaľ nikto nedokázal presnejšie finančne kvantifikovať, pretože význam športu pre zdravie ľudí, pre ich vhodné trávenie voľného času sa ťažko prepočítava na peniaze. Šport prináša aj ďalšie hodnoty. Úspechy slovenských športovcov dvíhajú hrdosť nášho obyvateľstva, zapisujú sa do dejín mladej športovej republiky a podobne. Vybudované športoviská a ihriská slúžia širokej verejnosti, nik si ich neodnáša, zostávajú tu. Šport je fenomén a aj im zostane. Jeho význam a popularita vzrastá prakticky každým dňom. Preto je potrebné, aby aj Slovenská republika držala krok so svetom, aby vytvárala podmienky na podporu športu a ďalší rozvoj športových aktivít svojich občanov. Terajšia vláda dáva jasne najavo, že túto svoju úlohu si plne uvedomuje, čo dokazuje aj tým, že v čase ekonomických problémov v celej eurozóne plánuje v štátnom rozpočte na rok 2013 primerané výdavky na oblasť športu.
Dámy a a páni, aj z tohto dôvodu preto podporím návrh štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja len nadviažem na svojho predrečníka, pána Duchoňa. Vy ste boli, pán kolega, ministrom a za vašej vlády sa sparalyzovalo daňové riaditeľstvo, daňová správa. Všetko, čo sa dalo, ste pokazili. Čiže dane nemohli nabiehať a naša terajšia vláda sa vlastne musela orientovať a rozpočet kvôli tomu bol taký skomplikovaný, že sa nevedelo vôbec, aký výber bude. A teraz sa vy tu oháňate, že my niečo nerobíme dobre. Za vaše chyby trpí aj organizovanie budúco ročného rozpočtu. To si uvedomte!

Ďakujem pekne. Znovu by som sa teda vrátil k tej otázke dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k tomu roku 2013. Tam by som chcel zdôrazniť, že daň z pridanej hodnoty na rok 2013 sa odvíja od výberu tohto roku, ktorý samozrejme zaznamenal pokles, tie dôvody teda vieme. Ale chcem stále zdôrazniť, že práve vláda prichádza s tými opatreniami, ktoré majú zlepšiť výber daní. Sú to legislatívne opatrenia týkajúce sa samotného zákona o dani z pridanej hodnoty, zlepšuje sa aj operatívna činnosť vytvorením špeciálnej policajnej jednotky, ktorá má práve postihovať korupciu a daňové podvody. Rovnako aj zákon, ktorý obmedzuje nakladanie s hotovostnými platbami, prispeje k lepšiemu výberu daní. A v neposlednom rade je tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý zvýšil počet kontrolórov, čo sa týka možnosti kontrolovania alebo možnosti kontrolovania daňových subjektov.
Ďakujem.

Prepáčte, pán kolega, teda ďakujem za tú faktickú poznámku, ale kultúra nie je len tradičná ľudová kultúra. Ja som hovoril o kultúre všeobecne a pokiaľ nebudú také menšinové žánre vo verejnoprávnych inštitúciách, ako je napríklad poézia, pokiaľ tam nebude, ja neviem, zastúpená komorná opera, komorná činohra. Ja hovorím o kultúre všeobecne. Vy ste to trošku vytrhli a zneužívate to, že som sa tomu špecificky nevenoval. Môžeme si kedykoľvek sadnúť na kávu a môžeme sa o tých veciach baviť, ale myslím si, že toto nie je priestor pri hodnotení rozpočtu, aby sme hovorili o konkrétnych situáciách v konkrétnom čase, tak ako ste to naznačili vy, hoci môžete mať tisíckrát pravdu, ja vám to neberiem.
Myslím si, že v prvom rade treba hovoriť o trendoch vzhľadom na to všetko, čo sa tuná udialo za posledných dvadsať rokov, hej. Paradoxne vám poviem, že dnes z hľadiska pôvodnej slovenskej tvorby sa tvorí menej, ako sa tvorilo za socialistického Československa. Menej. A toto je prvý rozpočet, podľa môjho názoru prvý rozpočet, ktorý má trend podporiť aj menšinové žánre, na ktoré sa doteraz zabúdalo. Všetky tie inštitúcie, ktoré budú z tohto budúcoročného rozpočtu žiť, budú žiť síce možno podľa vás, skromne, ale určite to nie je rozpočet pre to, aby tieto inštitúcie zanikli, tak ako zanikli za, a zanikali za tých, prepáčte, pravicových vlád. A to teraz naozaj nehovorím ako nadávku, ale to hovorím ako konštatovanie. Žiadna z inštitúcií nemá nábeh na zánik podľa tohto rozpočtu. Aj to je vďaka ministerstvu financií istým novým trendom, ktorý z hľadiska tohto rozpočtu sa objavuje. To som mal na mysli, keď som o tom hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán minister financií, ctené kolegyne a kolegovia, vážení hostia, nestojím pri tomto mikrofóne pri debate o štátnom rozpočte po prvý raz. Po prvý raz by som však rád začal tým, že vyslovím spokojnosť s trendom. Možno trošku pre vás nezvykle, hovorím stále o rozpočte ministerstva kultúry. Isteže, neznamená to, že idem nekriticky chváliť a od reality odtrhnuto spievať ódy. Isteže, aj ja si viem predstaviť ten blažený pocit, ktorý by sa mohol v našich zemepisných šírkach vyskytnúť, ak by sme kultúre nedali z verených zdrojov iba čosi nad 1 %, je to pre vašu informáciu 1,095 %, ak neberieme do úvahy zdroj z Európskej únie, tak 1,38 % celkových výdavkoch štátu, ale udomácnil by sa u nás európsky obyčaj stroviť na kultúrne ciele 2 či 3 percentá. No napriek tomu, opakujem, som spokojný s trendom. Ešte raz opakujem, s trendom.
Zdrojom mojej spokojnosti je skutočnosť, že táto vláda sa stavia k rezortu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky slušne a spravodlivo. Predchádzajúca vláda medziročne na kultúre "ušetrila", z takmer 197 mil. eur v roku 2011 zoškrtala kultúru na 181 mil. eur v roku 2012. Našim múzeám, galériám, divadlám, slovom našim kultúrnym aktivitám a inštitúciám malo podľa názoru odborníkov okolo pani Radičovej v tomto roku stačiť o 15,5 mil. eur menej ako vlani. Len pre lepšiu predstavivosť, je to 470 642 350 starých slovenských korún, takmer pol miliardy. Povedal som vám vtedy pri diskusii o rozpočte na rok 2012 z tohto miesta aj toto: Áno, v knižniciach, múzeách, divadlách a ostatných inštitúciách sa bude kúriť, budú sa požičiavať staré knihy, udržiavať staré expozície, hrať staré inscenácie a vystavovať zbierkové predmety z depozitárov. Ale život s celou svojou dynamikou ostane za dverami. Knihy, obrazy a starožitnosti, ktoré sa pre nedostatok zdrojov nenakúpia, sa do našich zbierok už nikdy nedostanú. Inscenácie a koncertné diela, ktoré nebude za čo naštudovať, nevzniknú. Niekoľko desiatok a možno stovák talentovaných to vyženie do sveta, kde budú mať na tvorbu lepšie podmienky. A o dvadsať rokov potom možno budeme počúvať o skvelých osobnostiach a biť sa do hrude, že to sú "naši ľudia", ktorí sa vo svete nestratili, akurát pre nás sa stratia. Ale čo už na Slovensku záleží, pravda? Preto ešte raz, som spokojný s trendom. Toto všetko, chvalabohu, bolo za tej vlády predchádzajúcej, teraz je to, chvalabohu, inak.
Chcel by som však využiť túto príležitosť, aby som upriamil vašu pozornosť na viacero problémov, ktoré odborníci registrujú, hovoria o nich, varujú v dostatočnom predstihu pred ich dôsledkami, no zdá sa, že ich nik nepočúva.
Bol som pred niekoľkým dňami na medzinárodnej teatrologickej konferencii v Banskej Bystrici, kde viacerí znalci divadla a pedagógovia umeleckých škôl upozorňovali na trend, ktorý je dnes zjavný. Medzi mladými ľuďmi, budúcimi profesionálnymi umelcami je dnes mnoho takých, ktorí svoju perspektívu nespájajú s tvorivými ambíciami, vôľou a chuťou prichádzať s novou objavnou reflexiou tohto sveta a osudov človeka v ňom. Dorastá nám generácia, ktorá od malička nasávala vzory správania ponúkané komerčnými televíziami a pre ktorú ideálom neboli ani cirkevní svätci, ani národní hrdinovia, ani titanské postavy arcidiel svetovej literatúry, ba ani vzorní hrdinovia májoviek, ale nindža korytnačky, džejárovia a rambovia, aby som netýral siahodlhým výpočtom obrovského spektra postáv, postavičiek a ich karikatúr, ktoré sa nám vďaka globálnemu audiovizuálnemu priemyslu stali doslova členmi domácnosti. Byť dnes učiteľom, chce okrem iných dispozícií aj odvahu, pretože do škôl prichádzajú aj deti, ktoré nie sú schopné uvedomovať si rozdiel medzi virtuálnou realitou a skutočnosťou.
Svet nám neobyčajne rýchlo zdrsnel, zvulgárnel a zvlčil sa. Vyhráva ten, kto je silnejší, kto najprv udrie a až potom premýšľa, kto má viac a lepšie krytých platobných kariet, kto myslí na seba a netrápi sa osudom ostatných. To je fakt. A kto si aspoň niekedy pozrie správy alebo prečíta noviny, vidí, že to nie je iba nejaký exces, výnimočná situácia u nás, ale je to trend, ktorý sa Európou a svetom valí rovnako ako kríza. Tak sa dokonca zdá, ako by tieto dve morové rany šli ruka v ruke. Ako sa zhoršujú materiálne podmienky ľudí, rastie agresivita, stráca sa úcta k hodnotám a rešpekt k blízkym. Človek človeku sa stáva čoraz väčšmi vlkom. A tak ako vojaci v zákopoch druhej svetovej vojny nečítali v noci pred osudovými bitkami Dostojevského či Kafku a nekochali sa v Tizianových či Monetových obrazoch, ale hltali rodokapsy a ruvali sa o dráždivé obrázky slečiniek zo šantánov, dnes je zvykom zapnúť za múrmi svojich hypotekárnych get monitorovacie snímače a siahnuť po diaľkovom ovládači, aby nás po celodennom zápase o svoj diel koristi oblažila dáka tá smotánkovská celebrita.
Dámy a páni, tento stav môžeme vnímať v zásade dvomi spôsobmi. Buď pokrčíme plecami a zmierime sa s ním, ako to predviedla vláda pani Radičovej, alebo sa pokúsime vytvárať alternatívu. Vytvárať alternatívu znamená aj uvedomiť si, že ľudia nie sú unifikovaní pandrláci, za akých nás považuje zábavný priemysel, a tak sa voči nám správa, ale každý má inú predstavu o kráse, iný vkus a iné očakávania. Pre zábavný priemysel je podstatný počet zákazníkov ochotných otvoriť peňaženku a platiť. Platiť za ilúziu, za zábavu, niekedy dokonca už aj za púhu možnosť byť medzi vyvolenými. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať a podnecovať tvorbu a tvorivosť v širokom spektre činnosti a aktivít. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať ľudskú kreativitu a aktívnosť, chuť vyjadriť sa, spolupracovať a odovzdávať výstupy svojich tvorivých úsilí iným. Podporovať alternatívu v kultúre znamená vytvárať možnosti, aby ľudia, aj tí úspešní, ale aj tí z denných trápení, frustrovaní a zmorení, našli v tvorbe potešenie, radosť, aby dali svojmu životu plnší zmysel. Podporovať kultúru a kultúrnosť znamená v konečnom dôsledku aj tlmiť dopady krízy.
A preto som začal tým, že som spokojný s trendom. Uvedomujem si pritom, koľko obrovských problémov ostáva nevyriešených. Je mi vždy smutno, keď míňam ruiny hradov, zámkov, kaštieľov a kláštorov, ktoré mohli byť ozdobami našej krajiny a prirodzenými centrami turistického ruchu, ale aj zdrojom budovania pocitu vlastenectva a hrdosti pre našich občanov.
Je mi ľúto, keď vidím, ako každý rok desiatky dobrých slovenských hudobníkov odchádza s futrálom do Rakúska, Nemecka a celého širokého sveta. Pretože ani pre vynikajúceho mladého sólistu v našich orchestroch nie je jednoduché postarať sa o rodinu a zabezpečiť jej slušný životný štandard. Je to na zaplakanie vidieť výplatné pásky v našich divadlách, knižniciach a ďalších kultúrnych inštitúciách, kde vysokoškolsky vzdelaní odborníci, často európske kapacity vo svojich špecializáciách, zarábajú ešte menej, ako dnes toľko skloňovaní učitelia.
Je mi trápne, ak dnes Literárny fond musí, aspoň pokiaľ vládze, zo solidárnych príspevkov dnes aktívnych umelcov sociálne podporovať tých, ktorí desaťročia slovenskú kultúru spolutvorili, pretože žijú na hranici chudoby či pod ňou. Polstoročia ich okrádala netrhová ekonomika argumentujúc, že príjem nemá zodpovedať hodnote výkonu, pretože treba financovať celospoločenské potreby a spoločnosť sa o ľudí v dôchodku, či nemoci postará. A teraz ich štvrťstoročia okráda trhová ekonomika s argumentom, že každý má na svoju budúcnosť myslieť vopred a vytvoriť si zdroje, z ktorých bude dofinancovávať svoju potrebu v chorobe, či dôchodkovom veku. Vďaka monografii spisovateľa Ferka Urbánka, ktorú v utorok uviedol do života Ladislav Čavojský, vieme, že prvá republika si ochotníkmi milovaného a hojne uvádzaného autora vedela uctiť spisovateľskou rentou, ktorú mu štvrťročne vyplácalo ministerstvo. Na slovenských dramatikoch v dôchodku dnes nikomu nezáleží, a ako žijú, nikoho nejak extra netrápi.
Dámy a páni, naozaj, si myslím, že by sme si aj v časoch ťažkej ekonomickej krízy mali nájsť čas a konečne takmer štvrťstoročie po spoločenskom prevrate hovoriť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o kultúre.
Máme za sebou rozpravy a prijímanie koncepčných materiálov v rozličných oblastiach. Riešili sme opakovane problémy školstva, zdravotníctva, obrany, súdnictva, zahraničnej politiky. Ekonomikou sa zaoberáme tak husto, že už mnohí uverili, že jej rozumejú. Slovom preberáme sa rozličnými oblastiami spoločenského života. Ale ku kultúre sa zatiaľ správame stále ako k zostatkovému rezortu. K rezortu, ktorý pýta peniaze a neprináša zisky. Kedy-tedy sa nájde minister, ktorý toľko argumentuje, že sa mu podarí nejaké peniaze získať. A ja som to vždy privítal.
Ale čas je hovoriť o kultúre ako strategickej priorite tejto spoločnosti a nášho štátu. Pretože Európa 21. storočia sa stáva a, ako sa zdá, čoraz väčšmi bude Európou jednej tváre, pokiaľ ide o ekonomiku, právo, dopravu a iné sféry. A jednou z mála oblastí, kde si zachová pôvodný pôvab pestrosti, bude oblasť kultúry. Využime rok, ktorý je pred nami, na širokú celospoločenskú diskusiu a dajme tomu, na čom sa zhodneme, podobu reálnej stratégie, aby bolo jasné, že kultúrny kapitál, ktorý na našom území zanechali európski svätci Cyril a Metod, ktorých jubileum na budúci rok oslávime, chceme v budúcnosti ďalej rozvíjať.
Rozpočet na rok 2013, síce opatrne, ale predsa, naznačuje pozitívny trend. Podporme ho a urobme čo je v našej zákonodarnej moci, aby sa slovenská kultúra stala nezvratnou prioritou aj v stredno- a dlhodobom výhľade. Ja som veľmi rád, že konečne po rokoch má táto republika ministra financií, ktorý pravidelne chodí do divadla, ktorý dokonca si kupuje lístok do divadla aj vtedy, keď ho nikto nepozval, chodí na bežné predstavenia, nielen na premiéry. Na rozdiel od toho ministra financií bývalej vlády, ktorý chodil do divadla len vtedy, keď tam bol ples v opere a plietol si operu s operetou a o ďalších veciach hovoriť nebudem. Ten, ktorý chcel predať Slovenské národné divadlo spolu so svojím premiérom, atď., atď., a tak ďalej. Dnes konečne máme ministra financií, ktorý kultúru pozná, ktorý kultúre rozumie, chce rozumieť a ktorý sa v tom divadle cíti dobre. Aj to je pozitívny trend, na ktorý by sme nemali zabúdať.
Ďakujem veľmi za pozornosť, že ste si ma vypočuli. A dúfam, že pri hodnotení tohto roku, teda toho budúceho roku budeme môcť byť oveľa viac pozitívni ako v závere tohto minulého.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcel by som upozorniť pani kolegyňu, že sa pomýlila o pár korún, pretože 900 000 eur nie sú 3 mld. korún.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán Sulík, mne sa zdá, že vy ste jediný, ktorý má podľa vás, ako ste to vy povedali, poňatie o fungovaní ekonomiky. Nikto iný toto poňatie podľa vás nemá. Zastávate podnikateľov, ktorých národným športom v súčasnosti je neplatiť dane a odvody, česť výnimkám, samozrejme. Navádzate podnikateľov, ako neplatiť dane a odvody, obviňujete nás, že rozdávame peniaze podnikateľov svojim kamarátom. Chýba nám podľa vás česť a morálka. Veď vy ani neviete, čo tieto slová znamenajú, a dokázali ste to počas vášho vládnutia.
Čestný nie ste ani teraz, lebo nám váš demagogický prejav ubližuje. Vaše vízie, vaše trendy sú len frázy. Samochvála, že len raz, a to za vašej vlády, bolo na Slovensku dobre, je urážkou všetkých čestných a morálnych ľudí. Keby väčšina ľudí nezastavila vašu dobrú vládu, ktorá zdevastovala finančný systém, výber daní, z ktorého sa financuje aj nevýrobná sféra, dnes by bol ešte väčší problém pri zostavovaní štátneho rozpočtu, lebo všetci, vážený pán podnikateľ, nemôžu byť podnikatelia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže k tým veciam, kde ste teda konkrétne spomenuli aj mňa. Hovorili ste, že môj problém je, že opozícia hovorí rôzne čísla čo sa týka výdavkov. No to nie je ani tak môj problém, ale tak ako som povedal aj včera, no to svedčí o tom, že buď opozícia nemá naštudovaný štátny rozpočet, alebo jednoducho si tie čísla vymýšľa. Proste šermuje sa tu s tými číslami, menia sa za pochodu, vidíme to aj počas vystúpenia opozičných politikov v rozprave. Jeden deň použijú také číslo, na ďalší deň iné. Takže asi v tom nemajú jasno.
Čo sa týka Zákonníka práce a včerajšieho vyjadrenia, ak si pozriete to, čo som už predtým povedal, vždy som zdôrazňoval, že práve zmeny v Zákonníku práce ani zmeny v daňovom zákone, v zákone o dani z príjmov, nemajú vplyv na to, že dochádza k nárastu nezamestnanosti napríklad. Pretože nárast nezamestnanosti pozorujeme už v priebehu alebo od začiatku tohto roka, respektíve v priebehu minulého roka. To znamená, že ešte predtým, než vôbec boli ohlásené tieto zmeny, tejto jav tu nastal, a tak ako som viackrát vždy zdôrazňoval, súvisí s celkovým ekonomickým prostredím eurozóny a ďalších, alebo ďalšieho prostredia. To znamená, aj u nás, samozrejme.
Zase tá poznámka, že Slovensko prestáva byť atraktívnou krajinou. Naozaj si zoberme čísla, ako tu prichádzali investície, ale najmä od vypuknutia ekonomickej krízy, tam, tam treba sa pozrieť, že jednoducho tie, tie, príchod tých investícií stagnuje. A zase, hovoríme o období ešte predtým, než začali platiť vládou ohlásené legislatívne zmeny.
Posledná poznámka, na začiatku ste hovorili, že minister pristupuje nezodpovedne k rozpočtu. Naopak, ja si myslím že pristupuje veľmi zodpovedne aj preto, že práve cez pozmeňovací návrh sa zohľadnil reálny stav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Zase len vidím, ako meníte tie čísla počas prvej rozpravy, druhej rozpravy. V tej štvrtkovej rozprave ste napr. hovorili o tom, že vláda si nakreslila do štátneho rozpočtu, že zo štátnych podnikov dostane o 200 mil. eur menej. Dnes ste už hovorili o čísle, myslím, 68 mil. eur. Takže je to badateľný rozdiel. Ale ten dôvod je tam, áno, je tam pokles dividend z SPP, ktorý dnes je v privátnych rukách.
Potom ďalšia poznámka k tomu porovnaniu tých výdavkov. Myslím, že korektné by bolo porovnať rozpočet roku 2012, keď boli výdavky navrhnuté alebo schválené vo výške 17,299 mld. eur a rozpočet na rok 2013 po tom pozmeňujúcom návrhu počíta s výdavkami 17,015 mld. eur. To znamená, je tu vidieť pokles výdavkov oproti týmto dvom rozpočtom.
Ale dotknem sa aj toho, prečo v tom rozpočte v roku 2011 bol ten pokles. Ten rozdiel v tých výdavkoch je z toho dôvodu nečerpania eurofondov v roku 2011 oproti roku 2013.
A posledná poznámka týkajúca sa toho prvého pozmeňujúceho návrhu. Tak ako som už predtým uviedol, bol daný z dôvodu toho, aby rozpočet naozaj reálne zobrazoval stav a vývoj ekonomiky Slovenska. Ďakujem.