Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2015 o 12:28 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 12:28 - 12:30 hod.

Martvoň Anton Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Hrušovský, ja si vás ako politika veľmi vážim, vaše vystúpenie bolo erudované a ľudské.
S tou ľudskosťou. Myslím si, aj strana SMER to jasne deklaruje, že my nemáme nič proti utečencom, ktorí majú právo na status utečenca a na azyl, keďže sú prenasledovaní a ide im o život, kde hlavne teda tvrdíme, že ide o tých kresťanov, teda o kresťanov, o ktorých ste hovorili. Na druhej strane uznávame, že ide nielen o kresťanov, ktorým treba pomôcť, ale aj o Židov jezídov. Jezídov sa dokonca na nič ani nepýtajú a rovno ich zotročujú a strieľajú v Islamskom štáte. Ale dokonca uznávame, že status utečenca, pokiaľ spĺňa tie podmienky, si zaslúži aj moslim, ktorý ale dodržiava pravidlá. Nemôže to byť tak, že máme tú skupinu moslimov ekonomických migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy a prerážajú násilne hranice s Maďarskom alebo so Srbskom. Takýchto ľudí, ktorí mnohokrát ani nie sú Sýrčania alebo Iračania, sú to Eritrejčania alebo Pakistanci, ktorí tvrdia, že sú Sýrčania, treba hneď deportovať. Keď tvrdia, že sú zo Sýrie, dobre, aj keď sú Pakistanci, nech idú do Sýrie. Dokonca sú ešte bezpečné časti napríklad aj v Sýrii pri hraniciach s Jordánskom alebo v Iraku pri hraniciach s Kuvajtom. Čiže nie celé územie je tam vo vojnovej zóne ako takej.
Ale na druhej strane, to tu bolo povedané, jednoducho my si musíme dôsledne chrániť našu štátnosť, naše hranice. Dokonca kebyže je Slovenská republika vo vojnovom stave, tak mladý človek, ktorý nenastúpi do armády, spácha trestný čin. Odtiaľ zo Sýrie mladí ľudia miesto toho, aby bojovali za svoj štát, utekajú a myslia si, že sa o nich postará Európska únia. Čiže jednoducho tu je vážny problém. Slovák by bol bojovníkom za svoj štát, tak ako sme to dokázali v boji proti fašizmu, Sýrčan, Iračan mnohokrát radšej utečie, ako by bojoval za svoj štát.
Ale chcem povedať, že zhodneme sa aj my s tým a aj pán premiér to prezentoval, že jednoducho komu treba pomôcť a spĺňa status... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 11:45 - 11:47 hod.

Martvoň Anton Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Osuský, vypočul som si so záujmom vaše vystúpenie a chcel by som reagovať na vašu vo vašom vystúpení položenú otázku, že kto bude riešiť problémy v Sýrii. No ja si osobne myslím, že na riešenie problémov v Sýrii by mal mať mandát a mala by to byť úloha OSN. Tak ako vyplýva zo súčasnej situácie, OSN zlyháva v tomto a na tomto úseku už dlhodobo, tak ako to bolo pri Srebrenici, keď sa pozerali nečinne pri vraždení ľudí. Na druhej strane ste povedali, že sú tu názory, a kritizovali ste, že svetovým policajtom by mali byť teda Spojené štáty, by mali urobiť poriadok tam. No ja osobne sa práve prikláňam k tomu názoru, lebo v podstate, áno, je pravda, že Spojené štáty americké zvrhli Saddáma Husajna v Iraku. Ale pomohlo to de facto nástupu toho Islamského štátu, keďže Iračania sa nevedeli vzájomne dohodnúť. A to isté podobne je v Sýrii, kde práve Spojené štáty bojujú alebo podporujú boj proti súčasnému prezidentovi Sýrie. Ale netreba zabúdať na to, že Saddám Husajn sa dostal k moci práve za pomoci americkej CIA v roku 1968, keď pri prevrate mu americká CIA pomohla, aby on a jeho strana Baas dostala k moci. Čiže de facto Spojené štáty americké v roku 2003 iba napravili tú niekoľko 10-ročnú, teda pomaly 40-ročnú chybu, ktorú urobili v roku 1968. Čiže na vašu teda otázku, že kto by mal robiť a riešiť problémy teda v Sýrii a robiť tam poriadok, tak okrem OSN by to mali byť práve aj Spojené štáty americké, a nie Európa, keďže USA za tú situáciu nesú buď priamo, alebo nepriamo na Blízkom východe či už v Iraku alebo v Sýrii zodpovednosť, samozrejme, ale v podstate súhlasím s vami, že s Islamským štátom sa vyjednávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 11:24 - 11:26 hod.

Martvoň Anton Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Kaník, zo začiatku to vaše vystúpenie sa dalo počúvať, dalo sa chápať s tým, že zhrnujete de facto to, čo tu bolo povedané počas celého včerajšieho a dnešného dňa, no ale to, že ste vystúpili a povedali ste, že vláda sem neprináša žiadne reálne riešenia, sa mi zdá dosť úsmevné z vašej strany, keď vy, teraz to neviem povedať, či ako člen SDKÚ alebo už ako člen SaS, neviem, teraz kde ste zaradený, priznám sa, ste v tom vašom vystúpení nepodali jedno jediné konkrétne reálne riešenie, jedno jediné riešenie ste konkrétne reálne nepovedali. Bolo to iba v teoretickej rovine, čo ste hovorili. Iba analyzovali ste to.
Pán Kaník, viete, no čo sa týka našej vlády, myslím si, že vláda jasne deklaruje, akým spôsobom a akým prístupom chrániť chce a chráni svojich a našich občanov. Keď už nebude mať na to žiadne riešenia, vždy tu existuje jedno reálne riešenie, a to, že každého ekonomického migranta, ktorý nespĺňa podmienky utečenectva, tak bez milosti vyhostíme. Aj toto môže byť riešenie v rámci nášho azylového procesu. Ale na to by ste museli počúvať vystúpenie pána premiéra.
No a to vaše podobenstvo o tom trójskom koňovi. Ja neviem, no či ste hovorili o trójskom koňovi SDKÚ, čo sa tam teraz u vás udialo, alebo o čom ste hovorili. Ale myslím si, že celá Európa si je vedomá, aké nebezpečenstvo a aké problémy môžu priniesť ekonomickí migranti, zvlášť keď máme 4,1 mil. bezdomovcov v Európskej únii, o ktorých sa nevie Európska únia postarať. Ale vy nám to tu musíte rozprávať v tom kontexte, že pomaly SMER jednoducho bude vinníkom toho, že ten trójsky kôň bude tu v Európskej únii.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 10:51 - 10:53 hod.

Petrák Ľubomír Zobrazit prepis
Pán predseda zahraničného výboru, musím povedať, že to vystúpenie z hľadiska historického exkurzu bolo dobré, ale boli tam postavené otázky a neboli tam dané odpovede, myslím si, absolútne žiadne.
Ja skúsim postaviť možno pár ďalších otázok. Ak demokratov Európskej únie napadlo ako prvé riešenie vysporiadať sa v tomto s neposlušným Slovenskom a krajinami V4 s tým, že zoberú im eurofondy, to znamená, obmedzia ich na financovaní, ako je možné, že ich nenapadlo obmedziť na financovaní strany, ktoré vedú konflikt, Islamský štát, Sýriu a ďalšie strany zúčastnené v tomto konflikte?
Vy ste sám pomenovali, že hlavným problémom v tomto je Turecko, cez ktoré vedú tie trasy. Ja chcem povedať, Turecko je členom organizácie, ktorá sa volá NATO, je to bezpečnostná organizácia, ktorá sa má starať o bezpečnosť väčšiny európskych krajín aj o bezpečnosť Slovenska. Ako je možné, že z našich priateľov v NATO nikoho nenapadlo požiadať jedného z členov tejto organizácie, aby sa postaral o prerušenie migračných trás, o prerušenie dopravných trás, o prerušovanie trás, ktoré tam finančne logisticky a iným spôsobom zásobujú bojujúce strany? Toto sa mi zdá absolútne, absolútne nepochopiteľné.
A ešte sa spýtam, ako je možné, že nikoho nenapadlo, že stranám tohto konfliktu nebudeme dodávať zbrane, pričom mnohé krajiny sa podieľajú na zásobovaní vojenského konfliktu?
Možno aj toto sú otázky, ktoré bolo treba postaviť vo vašom vystúpení ako vo vystúpení predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 10:49 - 10:51 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja sa vyjadrím iba k tým riešeniam krízy v Sýrii. Viete, keď František Šebej konečne hovorí proti americkým militaristickým riešeniam na Blízkom východe, tak tu na Slovensku už nikto nič negarantuje. Ale mu za to gratulujem, konečne, kiežby to hovoril aj v čase, keď Bush spúšťal vojnu v Iraku a ďalšie vojny.
A keď už hovoríte o tej situácii v Sýrii, tá analýza bola do veľkej miery v mnohých veciach presná, ale stále vám tam uniká jeden faktor a práve vojna v Iraku. Hovorili ste o al-Bagdádím. Kuknite si na Wikipédii jeho životopis, do roku 2004 to bol tichý chlapec, ktorého si nikto nevšimol. Chodil sa modliť niekam v Bagdade do mešít. Tam písal nejaké spisy. To bol taký bežný klerik, by som povedal, tichučký. Dneska je to šéf Islamského štátu, ktorý odrezáva hlavy. Skúste sa zamyslieť nad tým, prečo to tak je? Mimochodom, v roku 2003 vypukla v Iraku vojna, invázia. Práve tá nahrala takýmto ľuďom, aby vytvorili Islamský štát, aby podporovali islamský terorizmus, aby vytvorili fundamentalisticko-náboženskú ideológiu ktorú šíria ďalej úspešne, kvôli takým vojnám, z akých bola jedna vojna v Iraku. A práve tu by som chcel veľmi silne oceniť Európu, krajiny, ako je Francúzsko, Belgicko, Švédsko, Nemecko, ktoré vojnu v Iraku odsudzovali proti Amerike. A Slovenská vláda na čele s Robertom Ficom stiahla vojakov z Iraku, aj to by som chcel veľmi oceniť, lebo tam sa to celé začalo. Všetko, čo dneska zažívame aj v Sýrii, tam sa to celé začalo, to sa proste pretiahlo do Sýrie, tam sa ten problém začal, pri Georgeovi Bushovi, stále tu pred sebou máme ten problém. Čiže oceňujem Európu takú, ktorá bola proti vojnám, nie takú, ktorá bombardovala Líbyu. Takú Európu som si vždy vážil, som vždy obdivoval, na takúto Európu som bol vždy hrdý. A chcem aby sa vrátila. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 9:59 - 10:01 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky príspevky. Ja len pánovi kolegovi Muránskemu poviem, naozaj mať rád ľudí, na to nemusíte byť socialista, aj keď vám to rozhodne odporúčam. Len vychádzajme z politologického delenia, a priori konzervatívne ideológie považujú človeka za hriešneho, za zlého. A to vám potvrdí každý konzervatívny filozof. A priori socialistickí, anarchistickí a komunistickí a iní ľavicoví filozofi vám povedia, že ľudia sú od prírody dobrí alebo majú potenciál byť dobrí. To znamená, tu je ten zásadný filozofický rozdiel, ktorý vám potvrdí každá politologická učebnica.Teraz k tej Afrike. Tu nie je otázka histórie. Ale dobre ste to pomenovali potom. To je zvláštne, keď hovoríte o Číne a Sovietskom zväze, vtedy ste úplne pravdovravný, ale keď hovoríte o západe, tam už zrazu vám to nejde povedať. Áno, aj Čína, aj Sovietsky zväz to robil, aj západ to robí, sú to neokolónie, presne ten výraz. Akurát západ je v tom dneska ale extrémne efektívny. Neokolonializmus presne to je. Ono sú tie krajiny úplne závislé, vy to nemôžete zvaľovať na tých chudobných lídrov, oni nemajú žiadne daňové príjmy, pretože globálny poriadok im v tom zabraňuje, oni nemajú pod kontrolou svoje štáty bez toho, aby sa nespoľahli práve na západné veľmoci, ktoré to veľmi dobre využívajú. Oni ich tlačia ku dnu, kvôli tej ťažbe, áno, presne tak. To je neokoloniálny vzťah. Je zvláštne že keď pri Číne o tom hovoríte, tam to poviete úplne na rovinu, ale pri západe máte furt ten strach. Však je demokracia, však už naozaj vy ste človek, ktorý by mohol mať tú odvahu to povedať. Tak to proste je, neokolonializmus môže za vojny, za chudobu, za všetko to zlo. A teraz to konečne Európa vidí, lebo tí ľudia z týchto krajín, z týchto temných krajín, ktoré sme my zatemnili, prichádzajú sem a až teraz sa z toho spamätávajú tí kaviarenskí humanisti, veľkí humanisti. To je to pokrytectvo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 9:57 - 9:59 hod.

Petrák Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, vo svojom vystúpení si pomenoval celý rad primárnych príčin migračnej katastrofy, ktorú dnes prežívame. Čiastočne si sa dotkol aj sekundárnych príčin, keď si povedal, že západné mocnosti, používam tvoje slová, pozvali utečencov na svoje územia. Ja by som chcel povedať, že možno toto pozvanie celkom nestačilo a možno humanisti, ktorí dnes hovoria o tom, ako sa treba starať o utečencov, majú iný meter, keď hlasujú o tom, aká má byť výška potravinovej pomoci , aký má byť rozpočet pre utečenecké tábory v Turecku, Jordánsku, Libanone, aby sa títo migranti nepohli do Európy. A povedzme si to úplne otvorene, rozpočet na rok 2015 je o polovicu nižší ako v predchádzajúcom roku pri rovnakom alebo zvýšenom počte utečencov. Takže toto je možno ďalšia príčina tohto pohybu migrantov.
A si sa venoval možno politickým otázkam, tak skúsme povedať, či existuje jednotný meter na riešenie rôznych problémov v Európe, pričom jedna z takých veľmi preferovaných otázok je efektívnosť vynakladania verejných zdrojov. Ak náklady na jedného migranta alebo utečenca stoja v okolitých krajinách, ktoré som pomenoval (Jordánsko, Libanon, Turecko), zhruba 15 % nákladov, ktoré musíme naňho vynaložiť v Európskej únii, ja sa pýtam, ak niekto spúšťa túto mašinériu, kde je efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov, a ak niekto núti všetky okolité krajiny, aby tu vynakladali 6- krát, 7-krát, 8-krát vyššie finančné prostriedky na jedného migranta, tak potom prečo máme dvojaký meter?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2015 9:21 - 9:53 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, rád by som predložil v prvom rade uznesenie. Bol by som bol rád, keby sme ho prijali na konci rozpravy pri hlasovaní, pretože si myslím, že by malo byť k tejto informácii niečo prijaté. A aj včera som pánovi kolegovi Viskupičovi povedal, že na druhej strane si myslím, že už by sme nemali substantívne pridávať nejaké veľké vyhlásenia, veľké deklarácie práve z toho dôvodu, že bolo historické, že táto Národná rada sa dokázala zhodnúť pred niekoľkými mesiacmi na vyhlásení, keď sme spoločne sa prihlásili k solidarite, ale zároveň odmietli povinné kvóty a nemali by sme tento akt devalvovať ďalšími novými a novými politickými vyhláseniami. Čiže na konci svojho príhovoru poviem a navrhnem uznesenie, ale predtým mi takisto dovoľte veľmi stručne sa vyjadriť k tejto téme. A pokúsim sa o to veľmi mierne, pretože priznám sa, že za ten čas, kým trvá táto migračná kríza a kým trvali predtým krízy, či už v Rusku, na Ukrajine a tak ďalej, tak sa vo mne aj hromadilo trošku hnevu na istý druh pokrytectva, ktorý si čoraz viac všímam u západných lídrov, no napriek tomu dneska ráno som si prečítal na internete, že Európska komisia chce stiahnuť návrh na tie povinné kvóty, čo ma trošku obmäkčilo. A pokúsim sa byť dneska o to priateľskejší a korektnejší voči našim európskym partnerom a pevne verím, že sa mi to podarí, väčšinou mi to nevyjde.
Čiže prvá vec.
Kto je tu humanista? To je základná otázka, ktorá tu dneska na západnom diskurze akýmsi spôsobom je nastolená. A trošku ma mrzí, že každý, kto odmieta povinné kvóty, je, aspoň keď máte skúsenosť so západnými médiami a západnými politikmi, považovaný pomaly za xenofóba, za rasistu. A takýmto urážlivým spôsobom sa pozerajú na strednú Európu, najmä na Česko, Slovensko, Maďarsko, ale aj Poľsko, Rumunsko a tak ďalej. Urážajú nás tým, že sme xenofóbni a že sme nesolidárni a že nie sme humanisti. Uráža to preto, pretože Slovensko takéto nie je, a včera to veľmi dobre povedal pán minister vnútra, pozrite sa okolo seba, žijú tu Vietnamci, žijú tu Číňania, žijú tu rôzne národnosti, žijeme v spolužití bez problémov. A ja s tým naozaj osobne nemám vôbec žiaden problém. A dokonca by som nešiel ani tak ďaleko ako ani niektorí kolegovia z konzervatívnych strán, keď tu hovoria o tom, že Európa sa stane islamskou.
Má aj, myslím, pán kolega Kuffa pravdu tu, hystériu treba robiť, lebo že tu hrozí nejaká islamizácia. Dneska v Európskej únii žije 6 % moslimov. Pri tých najdivokejších odhadoch, ktoré predpokladajú, že sa bude teraz moslimská populácia ďaleko viac reprodukovať ako tá, povedzme, nazvem to, kresťanská, alebo humanistická, proste európska, pôvodná, tak by malo byť v roku 2050, ak si dobre pamätám štatistiky, tých moslimov 9 alebo 10 %. Toľko je na Slovensku, mimochodom, maďarských spoluobčanov. A nemám pocit, že by tu hrozila maďarizácia. Čiže zase nerobme hystériu, nepreháňajme a snažme sa skôr vnímať tento problém ako nie stred kultúr a náboženstiev, nešírme náboženskú nenávisť, xenofóbne nálady, ako sa o to snažia niektoré nacistické kreatúry v uliciach. To je naozaj cesta, ktorá nikam nevedie.
Ale napriek tomu musíme jasne povedať, že to, čo robí niektorá časť západnej inteligencie, západní lídri, je jednoducho nesprávne. Tie povinné kvóty nič neriešia a nerobia z nás humanistov, práve, naopak, úplne na rovinu si povedzme, že najhumánnejšie riešenie, ktoré v tomto prípade možno nastaviť, je to, že tých utečencov jednoducho necháme ísť do Nemecka. To je teraz jediné humánne riešenie, jediné čisté riešenie, pretože keď sme humanisti, tak nám záleží na utečencoch. Čo chcú tí utečenci? Chcú ísť do Nemecka, do Holandska, do Švédska. A veľkí humanisti z Nemecka, Holandska, Švédska hovoria, no, počkajte, týchto utečencov treba internovať vo východnej Európe, je to z nich časť, ktorú vyberieme, časť z nich integrujeme povinne vo východnej Európe, zavrieme ich do táborov a tam ich skoncentrujeme. Toto je riešenie veľkých humanistov, tých slabučkých, chrumkavučkých humanistov zo západnej Európy. Tu je to pokrytectvo. No tak pokiaľ sú naozaj humanisti, tak by mali dbať na záujmy a želania utečencov, ktorých chcú chrániť. Takže bez kľučkovania, bez rôznych pokryteckých, účelových, manipulačných hier západná Európa by bola najhumánnejšia vtedy, pokiaľ by naozaj, keď už zavolala celú tú vlnu utečencov zo Sýrie, privítala všetkých, ktorí tam chcú ísť. To je humánne riešenie. A to je aj východisková poloha, pretože keby sme to nehnali tak spontánne na to, čo chcú títo utečenci, no tak by tam proste skončili. Všetci to dobre vieme. Všetci vieme, že spontánne, prirodzené riešenie v tom zmysle, že by vychádzalo z toho, ako sa tie veci dejú, bez regulácie, bez toho, že by sme zasahovali, by skončilo tak, že by tí ľudia skončili všetci v Nemecku, v Holandsku, vo Švédsku a v tých krajinách, vo Francúzsku, v Británii. No teraz nastupuje humánny západ, ktorý nám hovorí, aby sme my boli humanisti, tak si musíme časť z tohto sociálneho, ekonomického bremena zobrať. Okej, ale netvárme sa, že to je humánne voči utečencom, ani že to je solidárne s utečencami. Je to v protiklade k ich záujmom. Je to v protiklade k tomu, čo oni chcú. Čiže ak tu je niekto humanista, tak určite nie sú to kolegovia na západe. To, čo robia utečencom, nie je humánne a nie je solidárne.
A, viete, potom sa povie, no a však Nemci utečencov berú státisíce a vy ich nechcete zobrať niekoľko stoviek. To je argument, ktorý často zaznieva. Ale tu ako keby sa vychádzalo z predpokladu, že Nemci, Švédi, Francúzi, Briti proaktívne zvážajú tých ľudí zo Sýrie a dobre, že nechodia do Konga, že nechodia po celom svete s lietadlami na nakladanie utečencov. Ale tak to nie je, to nie je nejaká proaktívna ľudskosť. To je proste ich objektívny problém, ktorý majú. Tí ľudia tam idú a o niekoľko týždňov tam budú. To nie tak, že oni riešia teraz to, že sú strašní humanisti. Chcú od nás to isté. Oni riešia to, že majú problém, že tí ľudia chápu tieto krajiny ako cieľové. A tým pádom tam idú. A oni sa ich potrebujú zbaviť. Časti z nich sa potrebujú zbaviť oni, veľkí humanisti. A chcú sa ich zbaviť tým spôsobom, že ich pošlú do východnej Európy, aby sme ich zavreli do tých táborov, lebo inak ich tu neudržíte. Preto ja rozumiem tomu, že treba pomáhať utečencom a treba sa baviť o tom, ako im pomôcť, ale nenaskočme na hru západnej propagandy. Toto nie je o humanizme. Oni nie sú humanisti. Zabudnite na to. Oni sú tí, ktorí sa tých utečencov chcú zbaviť.
Navyše, títo veľkí humanisti, sladučkí, navoňaní, chrumkavučkí, ktorí nám rozprávajú stále o ľudských právach, stále o demokracii, stále o slobode, práve to sú oni, ktorí rozmlátili krajiny, z ktorých títo utečenci pochádzajú, rozmlátili Líbyu, rozmlátili Sýriu, rozmlátili Irak. V Iraku sa to celé začalo. Už si možno ani nespomínate na kolegov, ja nechcem ukazovať prstom na nich, ktorí hlasovali za to, aby aj slovenskí vojaci boli medzi americkými vojakmi, ktorí ničili Irak vo vojne, ktorá bola proti medzinárodnému právu, čiže ktorá bola zločinecká. Tým, že sa destabilizoval Irak, prelialo sa to úplne prirodzene do Sýrie, susednej krajiny, kde skončilo veľmi veľa práve islamských náboženských fundamentalistov z Iraku. Destabilizovalo to Sýriu, časom to išlo do Líbye, tam sa to celé začalo. Útok na tieto krajiny splodilo to, čím dneska žijeme.
A, viete, tu je taký ten krásny príklad, že keď sa niekto topí v rieke, tak mu pomôžeme a nepýtame sa na príčiny toho. To je, áno, pravda, ale predsa len by sme si mohli priblížiť komplexnejší obrázok toho topenia v rieke. Ono to je tak, že ten človek sa topí v rieke preto, lebo okolo išiel nejaký americký tanker, ktorý mu rozbil loď, a preto vypadol ten človek do tej vody. A teraz títo západní politici hovoria: „No však mu pomôžte, preboha, však on sa topí, nepýtajte sa na tie príčiny.“ Ale to je nezmyselné. My sa musíme pýtať na príčiny. Musíme ukázať na tú vojnovú loď, ktorá spôsobila túto tragédiu, a, áno, popritom pomáhať. Ale nezabúdajme na príčiny. To zabúdanie by bolo to najhoršie, čo môžeme spraviť. Za všetky tie vojny, ktoré destabilizovali Blízky východ, môžu západné veľmoci. Opakujem, za všetky tieto vojny môžu západné veľmoci.
Ja mám veľké obavy z takých rečí, ako tu niektorí kolegovia hovoria, že: „Však tam už nasaďme zase tie západné tanky a západné stíhačky, nech to tam celé zase rozbombardujú.“ Fakt si myslíte, že to je riešenie? Toto nie je riešenie. Áno, hovorme o tom, že musíme pomôcť miestnym lokálnym silám, ktoré tam môžu priniesť stabilitu, áno, aj režimy, s ktorými sme možno nesúhlasili hodnotovo, dokázali tam tú stabilitu v minulosti priniesť. A, žiaľ, západné veľmoci tieto režimy jeden po druhom odstránili dosť surovým a nepekným spôsobom. Keď ste videli fotky Kaddáfího, alebo keď ste videli popravu Husajna, ale keď ste videli všetky tie zverstvá, ktoré sa robili v mene západných chrumkavučkých, sladučkých rečí o ľudských právach, tak asi viete, o čom hovorím. Tie krajiny fungovali, boli stabilné. Nemuselo sa nám páčiť, že tam boli diktátori, sekulárni diktátori, ktorí často robili strašné veci svojim oponentom, mimochodom, tým oponentom, ktorí dneska tvoria jadro Islamského štátu. To je ďalšia vec, ktorá sa zabúda pripomenúť, diktátori v Líbyi, v Iraku, v Sýrii prenasledovali politickú opozíciu, ale tú tvorili predovšetkým náboženskí fundamentalisti, islamisti, práve tí, ktorých sa dneska bojíme. Čiže to je ten západný druh diskurzu, to je to pokrytectvo, ktoré ja odmietam bez ohľadu na to, že si vážim v mnohých veciach európskych partnerov.
A to treba opäť zdôrazniť, vraciam sa k tomu pôvodnému motívu, budem krotký, 99 % návrhov, s ktorými prišla Európska komisia, Slovensko schvaľuje. Sú dobré tie nápady, myslím, teraz riešenie migračnej krízy. Naozaj hovoria o veciach, ktoré sme navrhovali pôvodne aj my. Hovoria o tej väčšej ochrane hraníc, hovoria o tom, spravme fond pre Afriku, konečne pomáhajme tam, kde treba pomáhať, riešme tie príčiny, riešme chudobu, riešme vojny, riešme práve to, čo plodí príčiny migrácie. Teraz to Európska komisia konečne chce robiť.
Jediná vec z toho celého balíka, s ktorou Slovensko nesúhlasí, inak ho celý víta, sú práve povinné kvóty. Ale to je logické. A zabudnime teraz naozaj na chvíľočku na tie veľké krásne rečičky o ľudských právach, slobode, demokracii, humanizme a tak ďalej, pretože o tomto nie je politika naozaj, medzinárodná politika. Medzinárodná politika je o národných alebo štátnych záujmoch. Každá veľmoc má svoje záujmy a aby to tak nevyzeralo, tak surovo, tak reálpoliticky, tak cynicky, tak, samozrejme, svoje záujmy zabalí do krásneho balíka a zaviaže ružovou mašličkou a povie: „Nám predsa nejde o to, aby sme zvyšovali svoju moc. Nám ide o slobodu a demokraciu, na Ukrajine napríklad.“ Tak sa to krásne zaobalí a potom to vyzerá dobre. A ten istý prípad je aj dneska pri migračnej kríze. Záujem Nemecka, Francúzska, Británie, veľkých štátov, veľkých veľmocí, cieľových krajín, kam plynú migranti, aký je, čo myslíte, aký je? Je to zbavenie sa bremena, prerozdelenie bremena, aby nemuseli zobrať všetkých utečencov oni, ale aby to mohli prerozdeliť pekne do Estónska, do Lotyšska, kam naozaj ani jeden Sýrčan ísť nechce, ktorý sa vám bude hádzať o koľajnice, ako sa hádzali aj v Maďarsku. Nechcú tam ísť. A teraz tieto umelé riešenia sa vytvoria preto, aby sme hájili záujmy veľmocí. Takto naozaj ide o záujem veľmocí. Ale my, ktorí máme iné záujmy, náš záujem, kde by na Slovensko alebo v krajinách strednej Európy jediný ten utečenec nedošiel spontánne, možnože by došli dvadsiati utečenci, jediný by sem nešiel, išli by utečenci tadiaľto iba cez ako tranzit a skončili by v tom Nemecku, máme záujem, aby sa nerozhodovalo o nás bez nás, aby neboli tie povinné kvóty. A vyjadrili to kedysi ešte americké kolónie počas americkej revolúcie. No tak nezdaňujme bez reprezentácie, inými slovami neprerozdeľujte bremeno bez toho, aby sme nemohli k tomu niečo povedať. To je taká základná idea. Chráňme si v tomto našu suverenitu, tiež nielen preto, že sme nejakí ješitní, ale preto, že vieme, že 90 % slovenskej populácie tie povinné kvóty odmieta. A teraz sa môžeme baviť donekonečna, prečo ich odmieta. A môžu nás obviňovať zo všeličoho, ale pravdou je, že ak sme demokratickou republikou, a ňou sme, tak musíme rešpektovať mienku ľudí.
To je prvá vec.
Druhá vec.
Nemôžeme od strednej Európy, ktorá nemá také dlhoročné skúsenosti s konceptom multikulturalizmu (Ktovie, či ich chce mať. To je otázka pre nás, na dlhšiu diskusiu.), očakávať to, čo sa v Rakúsku podarilo za 20 rokov, že tam priniesli ľudí z iných krajín, z iných kultúr. A v Británii to máte dvesto rokov, kde tí ľudia naozaj spolu žijú. To má prebehnúť za dva týždne na Slovensku, v Čechách, v Lotyšsku, v Estónsku? Za dva týždne tu chceme mať naozaj multikulturálnu spoločnosť, kde si všetci zvykneme na seba, budeme sa mať radi? To sú proste utópie, bez ohľadu na to, že mne by sa ten obrázok mohol páčiť, lebo ja mám moslimov rád. Ja vám to poviem úplne na rovinu. Mne sa naozaj hnusia reči o tom, že všetci moslimovia sú teroristi alebo všetci zlí ľudia. Mám veľa moslimských priateľov a, povedal by som, sú zdvorilejší a v mnohých veciach srdečnejší ľudia než ľudia, ktorých poznám z našej kultúry. To sú fantastickí ľudia. Robiť z nich teroristov len preto, že teraz nejakí blázni z tejto kultúry odrezávajú hlavy, hádzať ich do jedného vreca s takými je jednoducho obludné. To si povedzme.
Čiže, áno, odmietam xenofóbiu, odmietam fašizmus akéhokoľvek typu, ale na druhej strane som realista, viem, že keď ich sem priveziete 50-tisíc, čo znamená to číslo, ktoré naozaj hrozí do budúcnosti, keď tu budú povinné kvóty, však napokon tá vojna v Sýrii, to si povedzme na rovinu, bude pokračovať, lebo s Ruskom sa nikto dohodnúť nechce, aj keď by podľa mňa jediná šanca bola do toho Rusko zapojiť. Tá vojna bude pokračovať a ďalej tam budú obete. Sýria má dvadsať miliónov obyvateľov? No tak, si to vyrátajte, koľko sem bude prúdiť ľudí a tak ďalej a tak ďalej? No jedného dňa tu budeme stáť pred otázkou, že už ďalších z nich aj tí najväčší humanisti v tých kaviarňach v Mníchove nebudú vedieť prijať. A čo potom povedia? „Týchto už ďalej nezoberieme, náš humanizmus sa končí v tejto chvíli. Doteraz sme zobrali tých mladých mužov, ale vy, ktorí ste nemali pôvodne peniaze na to, aby ste zaplatili pašerákom, tak vy už sem nemôžete byť zobratí.“ Čiže tých najchudobnejších, najzraniteľnejších v tej Sýrii necháme a tak tú strednú triedu, ktorá mohla do budúcnosti budovať Sýriu opätovne, zoberieme. Tá trieda mala peniaze hneď ako prvá. Toto sú také absurdity. Toto nemá žiadnu konzistentnosť. Ani keď to berieme z toho hľadiska, ktoré ponúkajú utopickí humanisti v kaviarňach niekde na západe.
Navyše, a to je ďalšia vec, viete, a to tu povedal vlastne minister vnútra veľmi presne, lebo on s tým naozaj žije každý deň bez ohľadu na to, že si to niekto môže myslieť, že hovorí tvrdo, no tak integrovať utečenca, to nie je tak, že mu donesiete deku. To zase fakt je pravda. To nie je tak, že sa teraz rozbúši srdiečko v kaviarni nejakého intelektuála, ktorý sa teraz zoberie, zoberie deku, zoberie sveter, zoberie demižón vody, dôjde do toho tábora, prvý deň tam bude kŕmiť utečencov, druhý deň ho to bude ešte trošku baviť, no a tretí deň už pôjde zase na tú kávu. A tým sa nekončí príbeh, lebo ten utečenec potrebuje takúto opateru najbližších 15 rokov. Sociálna integrácia tu znamená dať mu kurzy, pomôcť mu s robotou, pomôcť mu integrovať sa. Už do toho štát musí mimoriadne investovať. A to nie je tak, že mu teraz donesiete do tábora dečku. To naozaj nie je o tom. Je to krásne, treba to robiť, treba pomáhať.
Tu by som inak chcel veľmi oceniť, tých ľudí, ktorí nielen pomáhajú momentálne Sýrčanom, ale ktorí aj pomáhajú, a viem o nich veľmi dlho, ľuďom na Ukrajine v Donbase, na ktorých sa trošku zabúda, ktorí, mimochodom, sú utečencami v ďaleko ťažších podmienkach z toho hľadiska, že musia prežiť na Ukrajine ukrutnú zimu, ktorá sa blíži. To je predsa len trošku rozdiel medzi Tureckom, Sýriou.
A ďalšia vec je aj to, že dneska tí Sýrčania neutekajú zo Sýrie primárne. Sú už momentálne v Turecku tí, ktorí plynú momentálne do Európy. A to je ďalšia vec. A to je inak krásne, že ono tri roky sú už v tých táboroch v Turecku. Počuli ste niekedy na západe od nejakého lídra, od nejakej Merkelovej, Camerona, Hollanda, ktorý by sa postavil a hovoril, že to je predsa nemožné, ako môžeme v tom Turecku nechávať tých ľudí? Tri roky tu nikto nič nehovoril. Tri roky boli v tom Turecku. Nikto nehovoril o veľkom humanizme, o tom, že im musíme pomôcť lebo inak to nejde, lebo inak oni zomrú v Turecku, v bezpečnej krajine, mimochodom. Oni sa pohli preto z Turecka po troch rokoch, lebo Merkelová vyhlásila: „Ste tu vítaní.“ Nikoho v Európe sa nepýtala, či toto môže povedať. A vedela, že to bude mať dôsledky, znamenať domino efekt pre celú Európu. Ale teraz už chce spoločný postup zrazu. Oni sú vítaní, tak naozaj prišli. Ja by som spravil to isté. Prišiel by som tak do toho Nemecka. Tak som vítaný, nie? Ona zavrie hranice, ale my nie sme humanisti, ona je humanistka.
Opäť sa teraz také červené svetielko ukázalo, takže nebudem pokračovať, chcem byť dneska dobrý na svojich európskych partnerov, pretože naozaj ma potešila správa, že sťahujú návrh na povinné kvóty, čím aj odpovedajú kolegom, ktorí hovorili, že my sme už prehrali. Počul som to od kolegov z pravice, my sme už prehrali, tie povinné kvóty budú. Tak som to počul včera, keď premiér povedal, že tu budeme bojovať. Tak kolegovia z pravice povedali: „Načo by ste bojovali, to je celé politikárčenie, tie povinné kvóty budú.“ Nebudú a Slovensko, Česko a ďalšie krajiny strednej Európy tento boj môžu vyhrať aj preto, že sa Európa, pevne verím, spamätala, že nebude presadzovať symbolické riešenie, ktoré by nakoniec aj tak nič nevyriešilo, pretože, a to je svätá pravda, by tu tí utečenci jednoducho neostali, išli by za svojimi rodinami, za svojimi komunitami do západnej Európy.
A potom ešte jedna z posledných poznámok. Nechcem hovoriť dlho. Potom sa ešte vysmievajú niektorí kritici vlády, že Slovensko nie je atraktívna krajina pre utečencov, že to je priznanie, že ako je na Slovensku zle. Ani, mimochodom, Rakúsko nie je atraktívna krajina pre utečencov. Ja neviem povedzte hociktorému Slovákovi a spýtajte sa ho, či v Rakúsku je tak zle. Obávam sa, že vám povie, že Rakúsko je jedna z najvyspelejších krajín, kde je fantastický sociálny štát, ekonomická situácia a tak ďalej. Ale utečenci idú do toho Nemecka, pretože tam majú ďaleko prívetivejší prístup z hľadiska migračných úradov. A idú tam hlavne preto, že tam majú komunity, rodiny, náboženskú infraštruktúru a perspektívu z hľadiska aj sociálnej a ekonomickej opatery. Opäť nebudem to teraz hodnotiť, asi by sme spravili to isté na ich mieste. To je fajn, druhá vec je, ako sa k tomu postaví štát, ale vysmievať sa teraz zo situácie v strednej Európe, ktorá úplne logicky nemohla za 25 rokov dobehnúť vyspelé veľmoci aj preto, aká je štruktúra svetovej ekonomiky, o ktorej môžeme dlho hovoriť, a spamätať sa teraz a zobudiť sa s tým, že, hm, na Slovensku máme nižšie sociálne dávky ako v Nemecku, no doteraz to nikto nevedel, až teraz na to došiel havran, to je fantastické, to sú proste také nezmysly. A teraz za to môže Fico, lebo proste na Slovensku máme dávky, ktoré sú v desiatkach, stovkách eur a v Nemecku ich majú za 600 eur, lebo, keby tu nebol Fico, tak by sme tu mali určite 60-tisícovú dávku. To je tak strašná demagógia, že ma to až bolí. A čudujem sa naozaj, že takéto nezmysly tu niekto preberá. Proste Slovensko niekam naozaj ide. Ide dopredu, ale nemôžme sa zrovnávať s Belgickom, Holandskom, Nemeckom a veľmocami, ktoré majú úplne iné postavenie v globálnej ekonomike, ktoré majú úplne inú históriu a ktoré majú obrovské národné bohatstvo, ku ktorému, žiaľ, mnohé tieto krajiny prispeli aj tým, ako ničili Afriku a iné krajiny tretieho sveta v minulosti, počas kolonizácie, počas imperializmu a podobne.
A tu by som inak, keď už hovoríme o tej ére kolonizácie a ére imperializmu, spomenul príklady z Afriky. A hovorím to často, lebo sa na to často zabúda. Spomeňme si na Kongo, ľudia v Sýrii trpia, o tom nepochybujem, v Kongu už niekoľko rokov, ak nie desaťročí je občianska vojna alebo niekoľko občianskych vojen, ktoré do veľkej miery podporujú nadnárodné korporácie a koncerny, ktoré tam ťažia koltán okrem iného, ktorý máte všetci vo svojich laptopoch a mobiloch. Viete, tieto korporácie si platia milície, ktoré tam rozdúchavajú násilie. Tých obetí je už cez milióny Konžanov, čo nikoho na západe nezaujímajú, a v tých kaviarňach, v tých starobaxoch si pekne ťukajú títo rozmaznaní malomeštiaci do svojich laptopov, ktoré vyrobili korporácie kvôli tomu koltánu, kvôli ktorému museli umrieť milióny ľudí v Kongu, ale to nikoho zaujíma, objednajú si ďalšiu kávičku. Nezvážame sem milióny Konžanov, neriešime týmto spôsobom ich situáciu. Viete, kde sú Konžania, ktorí utiekli z tejto vojny? Sú v Tanzánii. Je ich tam milión. Tanzánia je jedna z najchudobnejších krajín sveta a zvláda zobrať milión Konžanov, Nemecko najbohatšia krajina sveta nezvládne zobrať 800-tisíc utečencov. A keď ich teda chce zobrať, tak je to len pod podmienkou, že to musia solidárne znášať aj ostatné štáty. Prečo by to museli znášať? Nemecko, Holandsko, Belgicko, Švédsko, Francúzsko, Británia, krajiny jadra globálnej ekonomiky, najbohatšie majú najviac prostriedkov, aby sa postarali o tých najúbohejších ľudí. To je solidarita. Tak nech sa neoháňajú humanizmom, pokiaľ túto solidaritu nevedia prejaviť a pokiaľ nevedia naplniť želanie týchto utečencov, ktorí tam jednoducho chcú ísť.
To je toľko k humanizmu našich západných kolegov, ale opäť červené svetielko sa ukázalo, budem na nich dobrý, myslím, že taký som zatiaľ, dobre, áno.
A, pán kolega Šebej, ktorý to už nemôže počúvať, lebo ešte som nepovedal ani slovo o Amerike, ani o Izraeli, takže ale keď chcete, tak môžem aj o Amerike a Izraeli hovoriť, ste mi pripomenuli, neviem, prečo som sa na vás pozrel, som si spomenul na Ameriku a Izrael (Reakcia z pléna.), no, áno, americké vojny, dobre, takže nebudem dneska o Amerike a o Izraeli hovoriť, aj keď naozaj to, čo sa odpúšťa Izraelu, minulé leto robil tie vojny proti Palestínčanom, čo sa odpúšťa Amerike pri tých vojnách, to sú také veci, že nebudem o tom hovoriť, budem sa snažiť dneska hovoriť tak, aby sme nakoniec naozaj boli stále v tej konsenzuálnej podobe aj s pánom kolegom Šebejom, sa nám to málokedy podarí, tak si to vážme, v tom konsenze, že chceme byť solidárni. A to si stále opakujme, Slovensko bude pomáhať finančne, bude pomáhať materiálnou pomocou, bude pomáhať akýmkoľvek spôsobom, aby sme tento problém vyriešili, a opakujem to ešte raz, utečencom pomôžeme najviac tak, že ich necháme ísť na západ, lebo tam chcú ísť, a my môžeme, samozrejme, tam prispievať do spoločného balíka, my môžeme, samozrejme, pomáhať chrániť schengenskú hranicu.
A predsa ešte mi to napadlo, dám tomu ešte 5 minút, nebudem hovoriť viac než pol hodinu, ono tá reakcia na utečencov na Slovensku vyplýva z veľkej miery nie z toho, že by sme automaticky ich nemali radi, sú aj takí blázni, hej, ktorí ich nemajú radi, tých tu neriešim. Naozaj zúrim, keď počúvam tie príspevky na internete, kde všetkých moslimov hádžu do jedného vreca. To je tragédia. Aj takí sú, ale nie je ich väčšina. To je zopár fašistov, ktorí sa väčšinou zgrupia na nejakom námestí a potom mlátia rodiny s deťmi a nevinných cyklistov, ale drvivá väčšina slovenskej populácie, ktorá odmieta tie kvóty, to odmieta preto, lebo má strach z nekontrolovanej migrácie, nie z migrácie ako takej, ale z nekontrolovanej. No, preboha, ale to je logické, keď máte otvorené hranice, keď sú hranice korzom a prúdia tam ľudia, o ktorých nič nevieme, a tu má pravdu naozaj pán minister vnútra, každý štátnik toto povie: „Však vy si musíte chrániť štát pred ľuďmi, o ktorých nič neviete.“ Ja neviem keby som ja ako Blaha došiel do Ameriky bez toho, že by som prešiel kontrolou, tak by ma zastrelili okamžite, čo by tam možno spravili aj bez toho. Ale určite by ma tam nepustili prejsť cez hranice len tak ledabolo s tým, že o mne nič nevedia. Čo keď mám naozaj nejakú chorobu? Čo keď mám naozaj nejaké zlé úmysly? Odkiaľ majú vedieť, že to tak nie je? Ja verím, že ľudia sú dobrí, verím tomu. Som socialista, verím tomu, že ľudia sú dobrí v princípe, ale aj medzi tými dobrými ľuďmi sa vždy nájde niekto, kto má zlé úmysly. To hádam nikto nespochybní a od toho sú tie hraničné kontroly, že pozrieme človeku ten batôžtek, že zistíme na jeho zdravotnej karte, akú má príslušnú situáciu, že zistíme, ako sa on volá, aká je jeho história, že o ňom budeme vedieť. A kým toto vedieť nebudeme, tak sa ľudia budú báť. A keď ich strach budeme ignorovať, opovrhovaním, tak nám tu porastie Kotleba a fašisti.
A toto je vec, ktorú by si mala západná Európa, v ktorej rastú strašidelne fašisti, uvedomiť. Vo Švédsku, v Rakúsku, vo Francúzsku, v Holandsku, v Belgicku, všade tam, kde sa pozriete, rastú fašisti. A ja som si istý, že do piatich rokov budú vládnuť. Už dneska vo Fínsku sú súčasťou vládnej koalície krajiny pravičiari. Nehovorím, že to sú fašisti toho typu, ako to bolo za Hitlera, úplne tí najsurovejší v tom zmysle, že by teraz okamžite zavádzali koncentračné tábory. Oni sú sofistikovanejší, oni budú hovoriť, že chcú odstrániť demokraciu, ale nakoniec ju odstránia. Fašisti sú zlo. Fašistov treba nemilosrdne poraziť, ale nie tým, že budeme teraz ignorovať ľudí a vysmievať sa im za ich strach. Musíme nájsť toľko zodpovednosti, aby sme tento problém riešili realisticky. A keď iba pomáhajú tieto pokrytecké reči zo západu iba nárastu fašizmu v Európe, tak ich jednoducho neveďme a riešme nakoniec aj tie obavy ľudí.
A jednoducho chráňme hranice. To tak veľa chcem naozaj v 21. storočí, keď sa cítim ako nejaký strašný autoritatívny xenofóbny pravičiar, keď to poviem? Už naozaj mám niekedy pocit, keď to na Slovensku poviete, tak dobre že vás neoznačia za fašistu, lebo hranice, to je fašizmus. Takto už niekedy naozaj vyzerajú tie diskusie v tých kaviarňach. Takže chráňme hranice v tom zmysle, že sem púšťajme ľudí, o ktorých niečo vieme. A tým pomáhajme.
Dobre, takže na žiadosť pána kolegu Šebeja, už je preč, takže môžem chvíľku o tom Izraeli hovoriť? Necháme to tak.
By som predniesol uznesenie, ktoré, by som bol rád, keby sme prijali, pričom by sme ukončili diskusiu o migračnej kríze práve odkazom na deklaráciu, ktorú sme prijali v júni 2015, teda pred niekoľkými mesiacmi. V tej deklarácii je všetko, hodnotovo úplne všetko, čo tu chceme. A naďalej to platí. A je dobré, že tým ukazujeme, že sme principiálni, konzistentní, kontinuálni a stále chceme to isté s tým, že chceme pomáhať, že odmietame xenofóbiu a rasizmus, že nám záleží na utečencoch, na ich ľudských osudoch, ale že odmietame povinné kvóty ako nezmyselné, iracionálne, symbolické riešenie, ktoré v tomto nikam nevedie, iba rozdeľuje Európu, čo je tá najväčšia tragédia, takže, áno, riešme príčiny, zastavme vojny. Znie to, ja viem pekne, zastavme vojny, nie je to také ľahké.
Ja vám poviem, ak sa ma spýtate na konkrétne riešenie, dohodnime sa s Ruskom. Nič iné tu neexistuje, ako dohodnúť sa s Ruskom. Keď sa v Sýrii nedohodneme s Ruskom, Sýria bude ďalšie roky v chaose a utopená v krvi. Dohodnime sa s Ruskom. Bezpečnostná rada OSN musí v tomto prípade držať za jeden povraz, lebo tie obete na životoch budú pribúdať. A teraz neobviňujte ma z toho, že by som nejako túžil po tom, tu mať nejaký ruský svet a podobne. Proste toto je pragmatické, racionálne riešenie, dohodnúť sa s Ruskom, aby bol v Sýrii mier. Už zabudnite na tú rusofóbiu. Aj tí kolegovia, ktorí nechcú, aby som hovoril o Izraeli a Amerike, zabudnite na to. V tejto chvíli v Sýrii potrebujeme aj Rusko, aj Irán, aj štáty, ktoré nás môžu zbaviť Islamského štátu, inak to nejde. Takže to je takto.
Dovoľte mi teda predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii.
„Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie informáciu o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii, B. pripomína, že vláda Slovenskej republiky je na európskych fórach vo vzťahu k aktuálnej migračnej kríze viazaná Vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia zo dňa 24. júna 2015.“
Takto by mohlo znieť uznesenie, za ktoré by som zahlasoval z tejto diskusie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 8:53 - 8:54 hod.

Bublavý Dušan Zobrazit prepis
Pán kolega Miškov, na túto vládu chrlíte len to všetko zlé, síru, že každé jej rozhodnutie bolo špatné. Len sa pozrite teraz na to, ako aj Európska únia sa chytila rozumu, aj keď neskoro, ako keby počúvala rady tejto vlády, Roberta Fica. My sme tu všetci proti kvótam, ale koldokola mlátime prázdnu slamu. A vy to takisto robíte. Sú bohatí ľudia, ktorí môžu pomáhať. Ja som veľmi rád, že chcete pomôcť nejakej rodine, máte na to finančné príjmy, by ste mohli pomôcť aj viacej a viacerým ľuďom, ale to nepomôže tomuto svetu ani Európe. To sú len malicherné veci, ktoré vy hovoríte.
Táto vláda nesie zodpovednosť za Slovensko a za všetko, ale aj za Európu, ale čo urobila vaša vláda? Veď ste boli ministrom v jednej vláde a keď ste mali zobrať na seba zodpovednosť, tak ste sa radšej rozpadli. Veď si vstúpte aj vy do svedomia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2015 21:04 - 21:17 hod.

Zmajkovičová Renáta Zobrazit prepis

208.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj keď nás je v sále málo, ale ja viem, že aj tak naši občania nás budú počúvať zo záznamu a tieto myšlienky, ktoré sme si tu dnes povedali v sále, budú sa šíriť ďalej. A chcem skutočne oceniť dnes pri rokovaní tak vážnej témy ten pokojný tón, ktorý skutočne potrebujeme pri riešení tejto situácie.
Zdá sa, že leto bolo veľmi horúce a bolo plné turbulencií a tie turbulencie sú stále tu. Žijeme dobu v permanentnej zmene. Všetci. Len čo si občania zvyknú na prijaté pravidlá spolužitia v európskom spoločenstve, nasledujú ďalšie, ďalšie a nové. Ešte sme si ani nevychutnali skutočnosť, že sme členmi veľkej rodiny krajín zostavenej na princípoch vzájomnej podpory, pomoci a solidarity, a už sme – naša vláda i celá krajina – označovaná za krajinu, ktorá porušuje princípy solidarity a humanizmu.
Hovorí sa veľa o ľudskosti. Áno. Všetci sme ľudskí, všetci máme v sebe tú ľudskosť a Slováci sú od pamäti národ pohostinný. Kto je viacej ľudský? Rozhodnutie premiéra Roberta Fica a mnohých politikov tu v sále, ktorí sme odmietli kvóty, ktorí sme zodpovední voči migrantom aj utečencom a zodpovední voči našim občanom, alebo tí sú ľudskí, ktorí dali takú veľkú pozvánku pre všetkých tých utečencov a migrantov do európskeho spoločenstva? Pozvánku za vidinou lepšieho života a šťastia?
Každý máme nejakú predstavu o šťastí. Ja mám inú, môj kolega ďalší inú a, samozrejme, aj tí ľudia, ktorí idú do Európy, majú inú predstavu o šťastí. A ja si myslím, že práve tú ľudskosť a tú zodpovednosť, ktorú sme prijali pred niekoľkými mesiacmi v tomto parlamente, a to, čo chceme prijať aj teraz, máme my v sebe oveľa väčšiu, lebo je to zodpovednosť za našu krajinu, ale je to zodpovednosť aj za Európu, za európske spoločenstvo, na základe nejakých princípov a hodnôt bola založená Európska únia.
My ako politici, ako obyvatelia, pokračovatelia európskej kultúry hodnôt nemôžeme podporovať životný štýl typu utečeneckých táborov. Ich vytvorenie je len prvou, akousi prvou pomocou pre imigrantov a utečencov. Každý chceme mať domov. Domov je to najdôležitejšie, čo máme. To isté chcú aj tí ľudia, ktorí sem idú. Chcú mať domov tu? Alebo sme pre nich len prechodným riešením lepšieho života? Budú sa tu cítiť doma? Alebo sa cítia stále doma v tej, vo svojej krajine?
Ja vám poviem len jednu vetu, ktorú som si veľmi zapamätala z jedného príbehu o takej detskej láske medzi holandským dievčatkom a chlapcom z Maroka, ktorý sa narodil už v Holandsku a rodina bola z Maroka. A on povedal tej svojej priateľke Poleke, vieš, narodil som sa v Holandsku, narodil som sa tu, ale môj domov je v Maroku. A to je presne to, o čom celý čas hovoríme, že či skutočne to, čo chceme urobiť v najlepšej viere pre tých ľudí, či skutočne im vytvoríme domov. Lebo my im budeme vytvárať ten domov podľa vlastných predstáv.
Pre mňa je skutočne neprípustné, aby sme podporovali zvláštny životný štýl, ktorý je v štýle utečeneckých táborov. My dnes vieme, že v utečeneckých táboroch na predmestí Damasku, tento tábor utečenecký existuje 58 rokov, vlna migrácie dnes nastupuje veľmi evidentne a my sme sa s tým – ani európske spoločenstvá, ani ďalšie štáty sveta – sa tým nezaoberali. A dnes tu máme problém, problém, ktorý dnes Európa nebude Európou, ale bude iným spoločenstvom, ktorý skutočne všetci nechceme, ale chceme tým ľuďom pomáhať.
Ja som celé leto a jeho väčšiu časť strávila aj formálnymi, neformálnymi stretnutiami doma i v zahraničí. Navštívila som aj občianskou vojnou rozdelené územie medzi Gruzínskom a Abcházskom a stretla som sa s deťmi v školách, ktoré deň čo deň prechádzajú tým bojovým územím do školy. Zhovárala som sa s učiteľmi, s rodičmi, zástupcami OSN, o tom, ako sú náročné riešenia a situácie.
Jedno je však isté, mier je možné dosiahnuť len rozhovormi a dohodami. A nielen v Gruzínsku, v Abcházsku, na Ukrajine, ale i v Sýrii, v Iraku, v Turecku a všade na svete. Ukončenie vojen by v základe zmenilo životy obrovskej skupine ľudí. V 21. storočí máme k dispozícií všetko, čo je k tomu treba, všetko, okrem dobrej vôle a úprimnej snahy. Nie všetko máme v moci ako poslankyňa a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zmeniť či vyriešiť. Úlohou nás politikov je okrem iných povinností i nachádzanie rozhraní rôznorodých postojov a názorov, ktoré sú v demokratickej spoločnosti žiadané, potrebné a obohacujúce. Cieľom tohto snaženia je pomáhať obyvateľom, ktorí chcú žiť vlastné životy v pokoji, v pohode, orientovať sa v rozporuplnosti diania vo svete, ktoré dopadá tým či oným spôsobom aj na ich životy.
Naši občania si už niekoľkokrát asi v tých začiatkoch utečeneckej krízy kládli otázku, čo všetko sa musí ešte stať, aby sme si zastali obyvateľov našej krajiny. Čo sa musí stať, aby sme ich obhajovali, ochraňovali, zastupovali a dôverovali ich zdravému úsudku. Čo všetko sa musí stať, aby sme dôverovali predsedovi vlády a podporovali ho v tom, čo treba, čo mu treba podporiť, že rozhodnutia jeho vlády, našej vlády, všetci sme aj občania, sú v prospech Slovenska, v prospech obyvateľov Slovenska.
A ja by som chcela, tak ako povedal aj náš predseda, a veľmi vnímam aj rôzne postoje a podporné postoje mojich kolegov aj z opozície a myslím si, že to je presne ten hlas, ktorý tu hovoril pred chvíľočkou, aj mnohí kolegovia, ktorý bude ten jednotný do Európy. To je veľmi dôležité, lebo aj tak to povedal aj ten tatíček Masaryk, že aj malý národ môže byť príkladom pre tých veľkých. Aj v malom národe, aj v hociktorej dedinke, v mestečku sa môže zrodiť tá myšlienka, ktorá môže byť myšlienkou - a veľkou myšlienkou - pre všetkých. Aj malý národ môže byť tým mostom na spojenie s tými veľkými. A ja si myslím, že tohto by sme sa mali držať.
Po platnom referende v Gabčíkove pán premiér vyhlásil, že budeme akceptovať jeho výsledok, a tak sa deje. Nepôjdeme proti záujmom a vôli obyvateľov, môžeme namietať výsledok referenda, môžeme namietať postoj predsedu vlády, možno hazardovať s dôverou občanov? Myslím, že nie.
Chcela by som aj oceniť prácu novinárov a reportérov, že citlivo komentovali situáciu a zodpovedne narábali s faktami v snahe informovať občanov a nezneužili situáciu na rozdúchavanie vášní či zvyšovanie neprehľadnosti situácie pri protestoch extrémistov v Trnave. Bola som tam, zažila som ľudí, zažila som strach, zažila som aj toho mladého človeka, ktorý prišiel sám s transparentom medzi extrémistov a povedal, hanbím sa za vás, a tak ako ho išli aj napadnúť. A môžem vám povedať, že išla som ho ochrániť a v tom okruhu tých ľudí a tých extrémistov, ako som bola a som im dávala otázky, prečo chcete ísť do Gabčíkova, odpovedajte mi, len jednu otázku sa chcem všetkých vás spýtať, prečo chcete ísť do Gabčíkova, keď tam nie je žiaden migrant. Prečo idete a prečo je tam snaha ísť a ísť s protestom, či chcete podať alebo zatlieskať obyvateľom Gabčíkova za jeho rozhodnutie, podať im ruku a keď vieme, aké sú vaše názory na obyvateľov národnostnej menšiny a je tam 80 % obyvateľov maďarskej národnostnej menšiny.
Na otázku som nedostala odpoveď, ale musím vám povedať, že pre mňa je potešujúca jedna vec, ktorá, keď skončil sa ten protest, tak prišli dvaja mladíci za mnou, ktorí mali zástavu Slovenskej republiky a opýtali sa ma, či sa môžu so mnou stretnúť. Ja verím, že som ich presvedčila v tých postojoch, a to čo som im hovorila, že vykopávajú otvorené dvere, aby dôverovali postoju predsedu vlády. A znovu ocením postoj novinárov, ktorí skutočne informovali veľmi presne a odprezentovali aj celý postoj, aj celú reakciu, ktorú som mala, ale hlavne postoj predsedu vlády, a to chcem veľmi oceniť, pretože neboli na strane extrémistov. A skutočne to, čo nepotrebujeme na Slovensku, je konflikt. Ak nás nemôžu poraziť zvonku, tak sa neporážajme sami, buďme jednotní, to je veľmi dôležité.
Ja a moji kolegovia, kolegyne, zrejme ako vy všetci, milujem pokojné ulice slovenských miest a ten pokoj nie je samozrejmý. Prisahali sme všetci na Ústavu Slovenskej republiky a sľúbili sme na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, sľúbili sme plniť svoje povinnosti v záujme jej občanov. A tiež to, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sme ich uvádzali do života. Odmietanie kvót, ktoré porušujú práva utečencov a migrantov, je istým spôsobom tiež uvádzanie zákona do života. Ochrana schengenského priestoru, ochrana hraníc európskeho spoločenstva, nášho spoločenstva, je žitie dohodnutých medzinárodných pravidiel. Dodržiavanie štandardných postupov pri posudzovaní nároku či práv pri udelení azylu je dodržiavanie platných pravidiel rovnako ako trpezlivé skúmanie možnosti tranzitu cez naše krajiny, alebo aj to, čo sme sľúbili našim občanom.
Sociálny štát, ktorý je zodpovedný za všetkých svojich občanov, silných aj slabých, jednoducho za všetkých, je dobrá vec. Doba si isto vyžiada aj nové tváre v politike, život nezastavíme a mladí sa raz aj chopia moci, aj to je dobrá vec. Dobrá vec sú aj kresťanské hodnoty, ktorými sme, či sa nám to páči, alebo nie, všetci vo svojom vnútri poznačení, už len tým, že žijeme na tomto území, aj to je dobrá vec. Uhly pohľadu, nezávislé postoje, o nich si myslíme čokoľvek, ak majú mieru, sú tiež dobrá vec. Dobrou vecou je aj pamätanie na záujmy národnostných menšín nielen na území Slovenskej republiky, no i hájenie záujmov slovenských menšín v zahraničí. Tradície a kultúra nášho národa aj ich udržiavanie, pestovanie sú dobrou vecou. Prekračovanie hraníc komfortných zón v živote možno považovať za rovnako dobrú vec.
Všetky tieto dobré veci sú možné. Potrebujeme k tomu trpezlivosť, vzájomné načúvanie a vôľu, ochotu dohodnúť sa. No najdôležitejším predpokladom pre všetky tieto dobré veci je mier. Mier v sebe, ktorým to všetko začína, ale i končí. Som presvedčená, že to všetci zvládneme v prospech dobrých vecí. Som presvedčená, že to zvládneme pre všetkých občanov našej vlasti a v rámci európskeho spoločenstva. Želám nám a všetkým len tie dobré veci aj to dobré rozhodnutie k tomuto uzneseniu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Skryt prepis