Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja chcem poďakovať v prvom rade za včerajšie príspevky do rozpravy pani poslankýň Jurinovej, Verešovej, Gaborčákovej, pána poslanca Sopka, pani poslankyne Pfundtner, ktorí veľmi naozaj fundovane argumentovali. Ja by som to chcela trošku z inej strany.
Bolo tu povedané, že gambling, a teda je to fakt, že gambling a hazard je považovaný, resp. je to legálne podnikanie. Podľa mňa je to podnikanie nečestné a podnikanie špinavé. Je potrebné urobiť všetko preto, aby to tak nebolo. Jednoducho je potrebné hazard zakázať úplne. Viem, že to nejde naraz, ale mal by o tom rozhodovať, o hazarde, každý štát sám, nemal by čakať na rozhodnutia nejakých cudzích štátov alebo Európskej únie.
A chcem povedať, že každým rokom, bolo to tu už aj povedané, ale znova to ja chcem zdôrazniť. Že každým rokom pribúda, stúpa počet chorobných hráčov, závislých hráčov, dochádza k zničeniu rodín, dochádza k zničeniu majetkov, ľudského zdravia a ľudských životov. Tam, kde sú hazardné hry, tam nechýbajú ani drogy. Stretla som sa s mnohými prípadmi mladistvých, ktorí od hracích automatov, sú to vlastne prvé miesta, kde môžu zločinci obchodujúci s drogami osloviť mladých ľudí, resp. osloviť deti. Stúpajú náklady štátu na liečbu takýchto závislých ľudí, či už sú to gambleri, alebo sú to narkomani a drogovo závislí. Potom môžu nastať aj také problémy, aký sa momentálne rieši, ako je škandál, ktorý sa stal v resocializačnom zariadení v Gabčíkove; pardon, prepáčte, v Galante.
Viete, je to, mnohí ľudia, dochádza k zničeniu života, zničeniu rodín. Ja viem, kto je, že; chcela by som povedať, že kto je bohatý, nech ide hrať do zahraničia, nech ide hrať do Monte Carla a do rôznych herní, ktoré sú v zahraničí, ale na Slovensku tento hazard naozaj nepotrebujeme. A dokonca mne je ľúto aj bohatého človeka, ktorý prehrá celý svoj majetok a zruinuje seba a svoju rodinu. Ale na Slovensko hazard nepatrí.
Chcela by som povedať, hovorilo sa tu naozaj o ľuďoch frustrovaných, o ľuďoch nezamestnaných, nešťastných, ktorí idú takýmto spôsobom riešiť svoju duševnú situáciu a svoje nešťastie, v ktorom sa nachádzajú. Ale takýmto ľuďom, aj hlavne mladým ľuďom, ľuďom treba ponúknuť prácu, treba im dať možnosť, aby sa zamestnali. Tí, ktorí stratili pracovné návyky, môžu ich ešte nadobudnúť, ja si myslím, že to ide. Mladým ľuďom, deťom treba dať šport, treba ponúknuť v rôznych obciach, treba im ponúknuť kultúru ako mimoškolskú činnosť, ako záujmovú činnosť a potom nebudú utekať k automatom a k počítačom.
Neobstojí tu pre mňa, neobstojí ten argument, že hazard tu je odjakživa. Tak, pretože áno, je tu odjakživa, je tu odjakživa aj prostitúcia. Sú tu odjakživa aj vraždy, je tu odjakživa a oddávna obchod s ľuďmi a sú tu odjakživa vojny, ale toto nie je argument. To neznamená, že s tým máme súhlasiť, to neznamená, že sa tomu máme podvoliť, pretože je to tu už oddávna.
Neobstojí pri mne ani ten argument, že keď by sa hazard zakázal, že prejde do ilegality, resp. že sa bude robiť tajne a pokútne. Na to máme predsa ministerstvo spravodlivosti a dnes žijeme v takej dobe, že človeka predsa možno odsledovať z nejakej družice na meter štvorcový presne. Sú také možnosti sledovať internet, sú také možnosti, že dajú sa zakázať, resp. zrušiť niektoré stránky na internete. To znamená, že určite bude, je a bude možnosť urobiť niečo aj s hazardom aj na internete. Čiže ministerstvo vnútra by nema...
Viem, že je to veľmi ťažký problém, ale nemožno ani operovať ani so ziskom pre štát z hazardu, pretože peniaze z hazardu sú peniaze špinavé, sú to peniaze nemorálne, sú to peniaze krvavé. Ľudia, ktorí prevádzkujú, ktorí na tom zarábajú, sú to, je to vlastne, viem, že máme dočinenia, povedzme si to priamo, s organizovaným zločinom, máme dočinenia s mafiou, máme dočinenia s gangstrami, máme dočinenia s vrahmi, to je, to si môžme povedať, hovorím to na rovno, je to tak.
Ale prichádza mi na um teraz, pred mnohými rokmi išiel v televízii jeden seriál smutný a pravdivý, taliansky, volal sa Chobotnica, možno ste ho niektorí videli. Áno, bojujeme s takouto chobotnicou, sú to zločinci, ale to všetko neospravedlňuje to, že je to mafia, že sú to gauneri, že sú to gangstri a zločinci, to neznamená, že proti nim sa nemáme aspoň pokúsiť bojovať.
Ja by som chcela ešte vám všetkým povedať, čo by ste, ako by ste sa cítili alebo čo by ste urobili vtedy, keby hazardu alebo drogám prepadli vaše vlastné deti alebo vaše vnúčatá. Určite by vám to nebolo jedno a určite by ste potom k tomu zaujali stanovisko iné, ako keď sa to vo vašej rodine neudialo. A je mi ľúto, ale postihnúť, stať sa to môže každému. Nikto, kto teraz nemá žiadne problémy, nemôže vedieť a nikto nemá zaručené, že zajtra do takých problémov sa nedostane. Ako a preto aj ja ako kresťanka katolíčka, ale v prvom rade hlavne ako človek na vás všetkých apelujem bez rozdielu vyznania náboženského, bez rozdielu politického trička, bez rozdielu svetonázoru, apelujem na vašu česť, apelujem na vaše svedomie, na vašu ľudskosť, na vaše človečenstvo. Urobme všetko preto, aby sme túto chobotnicu a tento zločin a im podobné, aby sme porazili, alebo aby sme sa snažili aspoň zo všetkých síl proti nim bojovať.
Ďakujem.
