Videokanál klubu

Pán poslanec, nesúhlasím s tým, že by sa mali strategické štátne podniky vrátane Slovenských elektrární naďalej privatizovať a posúvať do rúk súkromným a hlavne teda najmä zahraničným investorom, práve naopak. Ja vidím budúcnosť v posilňovaní vplyvu štátu v týchto strategických podnikoch. Neznamená to, že štát by sa mal dotýkať nejakých iných súkromných sektorov, ale minimálne tých strategických sektorov by sa mal dotýkať a mal by ich mať striktne pod kontrolou.
Nevidím dôvod, prečo by mal štát zo Slovenských elektrární odchádzať. Jeden z takých hlavných argumentov, ako koniec koncov aj váš argument je ten, alebo resp. častý argument je ten, že štát je zlý vlastník a nedokáže sa o tieto podniky starať tak zodpovedne ako nejaký súkromný investor. Keby to aj hneď bola pravda, keby to aj hneď bola pravda, že všetci na Slovensku sú neschopní a sú, nemáme manažerské skúsenosti, sme veľmi krátky čas samostatná republika a nestihli sme nabrať nejakú prax v riadení strategických firiem, tak stále by sa nám oplatilo najať si nejaký zahraničný manažment hoci za zahraničné platy, nech riadia štátne podniky, ale tie štátne podniky majú, tie strategické podniky majú zostať v rukách štátu. Naozaj s tým nemôžem súhlasiť a nemôžem súhlasiť ani s tým, že ten neschopný manažment je dôvodom, že štát je zlý vlastník.
Ďakujem.

Pán poslanec Droba, my by sme sa, mali urobiť všetko pre to, aby sme z NATO vystúpili a nie plniť nejaké ďalšie záväzky voči NATO, ktoré ono od nás vyžaduje. V prípade vojny nám NATO nepomôže, pokiaľ to nebude v záujme mocností, ktoré vládnu vo svete. Keby sme tie prostriedky, ktoré dávame každý rok do NATO a ktoré ešte budeme dávať, dali do vybudovania slovenskej armády, ktorú nemáme, nijakú, určite by sme na tom boli lepšie a určite by sme sa možno kdesi aj ubránili. Vďaka.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som povedala pár slov. Ministerstvo financií zostavilo návrh štátneho rozpočtu s náležitou odbornou starostlivosťou a s finančnou obozretnosťou. So žiadnym prevratným nárastom príjmov v roku 2017 nepočíta a tomu prispôsobilo aj výdavkovú časť štátneho rozpočtu s jedinou výnimku, a to kapitolou, tou výnimkou je kapitola zdravotníctva. V tomto rezorte predpokladá prevratný nárast príjmov. U žiadneho rezortu nepočíta s úsporami, každému rezortu trošku pridalo, s jedinou výnimkou, s výnimkou teda zdravotníctva. Oproti roku 2016 ministerstvo financií ubralo ministerstvu zdravotníctva v platbách za poistencov štátu, pretože predpokladá nejaké veľké úspory. Podotýkam, že pre rezort zdravotníctva ide o najnižšie percento zo štátneho rozpočtu za posledné štyri roky.
Rozpočty sa nerobia na základe predpokladov, ale na základe reality. A realita je neradostná. V roku 2017 až 2019 odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť riziko v rozpätí 66 až 209 mil. eur. Negatívne vplyvy sa môžu prejaviť vyššími výdavkami zdravotných poisťovní alebo v prípade dodržania ich rozpočtových výdavkov v horšom hospodárení nemocníc. Len v roku 2017 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje riziko v porovnaní s návrhom rozpočtu vo výške 121 mil. eur. A to ešte Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevedela o obrovských stratách vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Účtovná strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2016 sa predpokladá vo výške 283 mil. eur. Podľa správy národného kontrolného úradu kumulovaná účtovná strata v ôsmich koncových nemocniciach za roky 2012 až 2015 je 301 mil. 827-tisíc eur. (Ruch v pléne.) Neruším? Podľa správy národného kontrolného úradu celkový stav záväzkov v ôsmich koncových nemocniciach k 31. 12. 2015 dosiahol sumu 604 mil., čo je o takmer 27 % viac, než je hodnota celého majetku týchto nemocníc. Pohľadávky nemocníc predstavujú voči poisťovniam, tieto pohľadávky reprezentujú len 94 mil. eur, teda nekrytých záväzkov aktívami je 510 mil. eur.
Podľa správy národného kontrolného úradu v predmetných nemocniciach je 67,89 % zdravotníckej techniky nad 200-tisíc eur už odpísaných s nulovou zostatkovou hodnotou. Tiež hovorí o minimálnom investovaní finančných prostriedkov do stavieb a budov jednotlivými nemocnicami, z ktorých mnohé sú vo veľmi zlom stave. Ministerstvo financií dobre vie, že výsledky za rok 2016 celý stav ešte zhoršia. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že za takejto situácie namiesto výrazného navýšenia rozpočtu pre zdravotníctvo sa robia nesystémové kroky, ako je napríklad snaha vytiahnuť peniaze z lepšie zarábajúcich občanov, čo však situáciu nezachráni, namiesto zreálnenia platieb za poistencov štátu.
Hlasovať za prijatie takto navrhnutého zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 považujem za dosť nezodpovedné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán Galko, vy hovoríte o vyhadzovaní peňazí. Vy hovoríte o nejakom krvavom hospodárení. Pán Galko, vy dokonca máte čo hovoriť aj o rezorte obrany. Však vy ste oslabili obranyschopnosť štátu predajom okolo 100-tisíc samopalov vzor 58 po 11 eur za kus. A tieto naše samopaly, staré dobré päťdesiatosmičky majú niektoré parametre lepšie dokonca ako AK-čka. Ináč, minule som našiel na internete video výcviku bojovníkov ISIL-u, asi 150 ich bolo. A, čuduj sa svete, nemali v rukách AK-čka, ale mali všetci päťdesiatosmičky. Že by to bolo z toho predaja?
Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec, ja nebudem reagovať na tie časti, čo sa týkali deficitu, na to máme vlastný názor a budeme sa k tomu vyjadrovať neskôr. Zaujala ma len jedna oblasť alebo obzvlášť jedna oblasť, ktorej ste sa venovali, to bol ten výkup pozemkov.
Ja by som chcel aj pánovi ministrovi potom do budúcna nejakým spôsobom pripomenúť, že je obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve momentálne, alebo sú teda v správe, boli delimitované na vyššie územné celky. Banskobystrický samosprávny kraj nie je jediný kraj, ktorý má s týmto obrovské problémy. Všetky kraje zdedili zo štátu nevysporiadané cesty II. a III. triedy, ktoré sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch, nemáme na to dostatok peňazí, aby sme ich vykúpili, aby sme vysporiadali tieto súdne spory, ktorými sa vlastníci týchto pozemkov domáhajú náhrady odškodného, nás stoja rádovo desaťtisíce až státisíce ročne a stále ich pribúda, stále ich bude viac. Ako som spomenul, kraje ako také na to nemajú a nikdy ani nebudú mať dostatočný rozpočet, to je jedna rovina pohľadu.
Druhá rovina pohľadu je tá, že ani nemajú dôvod mať na to rozpočet, pretože tá nevysporiadanosť pozemkov nevznikla z chyby nejakého vedenia vyššieho územného celku alebo z chyby zastupiteľstva VÚC, jednoducho tak sme to zdedili, tak sme to dostali, čiže tú nápravu by mal vykonať ten, kto, kto túto chybu spôsobil, a to je štát. Dúfam, že do budúcna sa na to bude myslieť.
My sme v spolupráci aj s inými krajmi oslovovali práve ministerstvo financií, že ako sa s týmto plánuje do budúcna vysporiadať. Odpoveď pána ministra bola taká, že medzi riadkami bolo napísané, máme si poradiť sami. Len my si sami nikdy neporadíme, v tomto naozaj bude potreba v budúcnosti otvoriť debatu.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcela by som povedať, že v svojej lekárskej praxi, aj keď nie som psychiater, som sa naozaj stretla s mnohými prípadmi závislých ľudí na hraní, s veľkými nešťastiami v rodinách, katastrofálnymi situáciami a dokonca aj so samovraždou a smrťou ako následok tohto gamblingu.
A ešte by som chcela povedať, že si myslím, že tí ľudia, ktorí sem prišli demonštrovať vraj za to, aby nestratili prácu, si myslím, že sem neprišli sami od seba.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Poliačik, ale aj kolegynka zo SaS-ky, no, vy dnes jednoducho ukazujete svoju pravú tvár o tom, ako ľudí, ktorí robia za minimálnu mzdu a nedosahujú sa ich, nedosahujú ich príjmy ani len priemernú mzdu, nazývate ťuťmákmi, to je proste vizitka vašej strany.
Ale na druhej strane, pán poslanec, hovorili ste o systémových riešeniach a o tom, že to treba riešiť nejako raz a navždy. A ja vám chcem pripomenúť, že keď sme dávali my návrhy na systémové riešenia iných finančných otázok, tak predstavitelia strany SaS mali vždy reči o tom, že niektoré veci je treba riešiť, ale že v konečnom dôsledku to nepodporia, lebo je to náš návrh. A vy ste dnes zase dokázali rozprávať a nepovedať nič.
Na jednej strane kritizovať návrh na zmrazenie platov, na druhej strane hovoriť o tom, či je to málo, či je veľa. Ja sa pýtam, komu je málo za to, že tu sedíme, tie peniaze, ktoré na rozdiel od ľudí v továrňach poberáme, komu je to málo? Ak je vám to málo, treba to povedať! Je vám to málo?! Ale nehrať sa, nám je málo alebo poďme to nejako valorizovať. Začo? Čo sme spravili v tomto volebnom období pre ľudí na Slovensku, aby sa mali lepšie, keď vy rozprávate o tom, že uvažujete o zdvíhaní platov?
Pán poslanec, dneska naozaj, ja to zhrniem výrokom z internetu, "pravda zjavuje sa znovu".
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Beblavým v tom, že poslanci, ktorí sú, čo povedal, že poslanci, ktorí sú odkázaní iba na svoj plat, tak nie sú na tom, vyrozumela som z toho, až tak dobre. Ja si myslím, že ani jeden poslanec doteraz za obdobie fungovania Slovenskej republiky, ktorý žil iba z platu poslanca, ani jeden nehladoval, ani jeho rodina nehladovala, ani neboli na hranici biedy a ani sa na nej nevyskytnú.
Preto chcem povedať, že je to veľmi necitlivé až hyenistické voči státisícom, desaťtisícom dôchodcov, ktorí žijú z minima a na hranici biedy, nemajú peniaze na lieky, je to necitlivé voči ľuďom, ktorí sa živia poctivou prácou svojich rúk a ktorí majú minimálne mzdy, resp. veľmi nízke mzdy, a mnohokrát sú to slušní ľudia, či už sú to robotníci, roľníci, či sú to živnostníci, alebo úradníci, a mnohí z nich žijú a pracujú veľmi poctivo a zaslúžia si určite väčšie finančné ohodnotenie ako ktorýkoľvek poslanec v tomto parlamente alebo aj v minulých parlamentom, ktorí tu za posledných vyše 20 rokov boli.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, vy ste spomínali, že Nórsko je súčasťou vnútorného trhu Európskej únie a čo je veľmi nepriaznivá pozícia, do rovnakej pozície sa dostáva teraz Veľká Británia. Inými slovami, musí akceptovať právne normy a prispôsobovať sa normám Európskej únie, na ktoré ale nemá dosah. Ja vám chcem pripomenúť, že Slovensko síce je členom Európskej únie, my máme formálny dosah na právne predpisy Európskej únie, ale reálny náš dosah je nulový. Slovensko má v Europarlamente 13 poslancov, čo predstavuje asi 1,7 % z celkového počtu hlasov. Dúfam, že každému s matematickými schopnosťami je zrejmé, že reálne neovplyvňujeme vôbec nič. Ale naopak, všetkému sa musíme, zopakujem, musíme prispôsobovať, kdežto keby sme boli mimo Európskej únie, tak je na nás, či sa tomu všetkému ostatnému prispôsobiť chceme. Ďakujem.

Občan Klus, spomenuli ste, že ľudí treba najprv pripraviť, pripraviť na referendum. Máte snáď na mysli tým, že im treba najprv vymyť mozgy a oklamať ich, ako to robíte vy, zahraniční agenti? Zahraniční agenti a fanatici?