Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

23.10.2019 o 17:03 hod.

Mgr.

Ján Kecskés

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 18:05 - 18:07 hod.

Kecskés Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Stanko, vo svojom vystúpení si sa dotkol aj teda štátneho dlhu, ktorý v súčasnosti predstavuje zhruba hodnotu okolo 46 mld. eur, alebo resp. niečo pred 46 mld. eurami. A ja pochádzam z takého praktického, z praktického života a rád by som teda ľuďom vysvetlil, čo to znamená tento štátny dlh, lebo je to len nejaké pomyselné číslo.
No pre každého obyvateľa Slovenskej republiky, pre každého Slováka, či je to malé dieťa, či je to dôchodca, alebo človek v produktívnom veku života, je to zhruba 8-tisíc eur. Pre takú klasickú štvorčlennú rodinu to predstavuje 32-tisíc eur. A keď si predstavíme, že ľudia dnes sa musia zadlžovať, majú svoje hypotéky, tak k tomuto všetkému si musia pripočítať to, že štát vďaka jeho nezodpovedným vládam, alebo resp. rozhodnutiam vlád, ktoré tu boli, tak vďaka tomu ešte niekomu pomyselnému, niekomu zahraničnému dlžia 32-tisíc eur na rodinu. A presne toto riešime v našom návrhu zákona, aby štátne rozpočty boli vyrovnané, inak by boli protiústavné a takýmto vyrovnaným a zodpovedným rozpočtom by sme predišli ďalšiemu zadlžovaniu Slovenskej republiky.
Ďakujem ti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 18:05 - 18:05 hod.

Kotleba Martin Zobrazit prepis
Stanko, ja by som len poznamenal, že momentálne žijeme v tých takých lepších časoch, lepšie povedané, sme na vrcho..., na vrchole a stále nie sme schopní teda dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet. Vyvstáva tu potom otázka, čo sa, čo sa stane, keď pôjdeme, keď sa zníži ten rast alebo keď pôjdeme dole z kopca, tak to si možnože ani nechcem predstaviť.
A spomínal si ešte tie chybné rozhodnutia, tak neviem, či tie rozhodnutia sú až tak chybné, lebo myslím, že tí ľudia zasa nie sú nejakí hlúpi, tie rozhodnutia, by som povedal, že sú viacej také egoistické, takže v tom je chyba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 17:59 - 18:05 hod.

Drobný Stanislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, žiaden ekonomický subjekt nemôže dlhodobo žiť na dlh, lebo dlh má stále tendenciu narastať. Ten slovenský narastá až príliš. Od roku 2007 vzrástol dlh verejnej správy 2,5-násobne, zo sumy 18 mld. eur v roku 2007 na dnešných odhadovaných 45,7 mld. eur. To nie je možné považovať za zodpovedné riadenie štátu.
Občania sú roky presviedčaní o tom, že Slovensku sa darí ako nikdy pred tým. V čom potom spočíva ten deklarovaný slovenský úspech, či len na raste dlhu? Vo svete máme množstvo príbehov, kam vedie život štátov na dlh. Spomeniem taliansky príbeh, pretože tam sú niektoré aspekty podobné tým slovenským, napríklad veľké regionálne rozdiely.
V prípade Talianska boli aj roky prosperity, ktoré vyvrcholili okolo roku 1963. Jednou z príčin vtedajšieho hospodárskeho rastu bol silnejúci domáci dopyt ťahaný vpred vládnymi výdajmi. Čo je ale hlavné, štát si v tom čase dôsledne udržiaval vyrovnaný rozpočet. Keď ešte navyše prišlo priaznivé obdobie zahraničného dopytu, tak vtedy sa už hovorilo o talianskom hospodárskom zázraku. Taliansko dosahovalo v tom období priemerný hospodársky rast 6,6 %, a to s mierou inflácie 4 %. V roku 1958 bola talianska líra hodnotená ako z najstabilnejších mien sveta, čo bolo dôsledkom toho, že Talianska národná banka veľmi presne dokázala moderovať emisiu peňazí, a hlavne štát si udržiaval pod kontrolou rozpočtový deficit.
Čo potom doviedlo Taliansko pre niekoľkými rokmi k zaradeniu do skupiny krachujúcich štátov Európy? Je to kombinácia rôznych faktorov v podstatnej miere naviazaná na dlh. Do roku 1970 bo dlh Talianska prakticky na nule. V roku 1980 v prepočte okolo 100 mil. eur a dnes sa blíži k 2,5 biliónu eur.
Prvotná príčina takýchto procesov v ekonomike spravidla spočíva v chybných rozhodnutiach vlády. Aj roky talianskeho hospodárskeho zázraku prinášali chybné rozhodnutia, zvlášť v južnej časti krajiny presne ako na Slovensku. Mnohé projekty tam skončili neúspechom a rozkradnutím. Ale čo je hlavné, množstvo a rozsah týchto negatívnych javov bol limitovaný príjmami rozpočtu. Platí to obdobne aj v rodine. Ak si poctivo rodina udržiava súvahu mesačných výdavkov aspoň na nule, môže chybnými rozhodnutiami prísť maximálne o časť mesačnej výplaty jej členov. Ak pri chybných rozhodnutiach použije peniaze z úveru, vtedy sú už straty výrazne vyššie. Na príklade Talianska vidíme, že má dlh. Nie je podmienkou hospodárskeho rastu ani zvyšovania životnej úrovne obyvateľov.
Na druhej strane vidíme, že nechať rozhodovať vládu o väčšom objeme prostriedkov, než prinášajú príjmy štátu, prináša až príliš veľké riziko, že jej rozhodovanie bude poznačené veľkými chybami. Emisie vládnych obligácii sa tak stávajú vstupenkou do ekonomického, sociálneho a spoločenského pekla. Na Slovensku v posledných rokoch dávame pomerne veľké investičné stimuly, a to pri súčasnom zadlžovaní sa Slovenska. Môžeme teda sa na vec pozrieť aj tak, že dávame ako stimuly peniaze, ktoré si štát požičal a ktoré bude musieť vrátiť aj s úrokmi. Mnohé investičné stimuly šli do automobiliek a tie rovnako, ako aj ich subdodávatelia v mnohých prípadoch postavili svoje výroby na lacnejšej pracovnej sile zo zahraničia, čo znehodnotilo očakávaný multiplikačný efekt investície, a navyše, ak by sa odvetvie automobilového priemyslu dostalo do krízy, bol by to obrovský problém pre celú Slovenskú ekonomiku, vtedy by sa preferovanie automobiliek ukázalo ako chybná investícia. Iste, dá sa na to pozrieť aj tak, že to za to riziko stálo a sú iné výdaje štátu, ktoré sú a boli zbytočné, ba aj škodlivé, napr. granty pre rôzne pofidérne zahraničím platené mimovládky. Ľudová múdrosť hovorí, že človek by mal vyskakovať do výšky svojho platu. Platí to aj pre štát. Tiež by ma vyskakovať do výšky svojich príjmov.
Predkladaný návrh zákona zaväzuje vládu Slovenskej republiky, ako aj slovenské samosprávy riadiť Slovensko v štýle tradičnej slovenskej šporovlivosti, a nie v štýle zadlžovania, ktoré stvorilo dnešné problémy Talianska, Grécka, Španielska a ďalších vysoko zadlžených štátov Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 17:56 - 17:59 hod.

Chmelár Marián Zobrazit prepis
Predloženie tejto, predloženie tejto novely ústavy je reakcia na notorické predkladanie deficitných návrhov štátneho rozpočtu zo strany všetkých predchádzajúcich vlád Slovenskej republiky vrátane súčasnej vlády. Bez ohľadu na to, v akom stave či v štádiu hospodárskeho cyklu sa slovenská ekonomika nachádzala, schválila doposiaľ každá vláda vždy deficitný návrh štátneho rozpočtu s výnimkou roku tisíc..., s výnimkou roku 2019. Dnes už je však jasné, že ani tento cieľ nebude vláda schopná splniť a na konci kalendárneho roku budeme mať znovu deficitný rozpočet. Za posledných 12 rokov vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o viac ako polovicu, t. j. zo sumy 10 mld. eur v roku 2007 na odhadovaných viac ako 17 mld. v roku 2019.
Napriek tomuto výraznému, dvojnásobnému nárastu príjmov štátneho rozpočtu však za rovnaké obdobie vrástol dlh verejnej správy 2,5-násobne. Zo sumy 18 mld. eur v roku 2007 na odhadovaných 45,7 mld. eur v roku 2019.
Vzhľadom k týmto dlhodobo negatívnym historickým skúsenostiam je nereálne očakávať, že by vláda v nasledujúcich rokoch prijala a zároveň dodržala vyrovnaný štátny rozpočet. Preto navrhujeme zakázať schvaľovanie deficitných rozpočtov verejnej správy priamo v Ústave Slovenskej republiky.
V prípade, ak by vláda Slovenskej republiky alebo orgán územnej samosprávy schválil deficitný návrh rozpočtu, bol by takýto rozpočet označený ako protiústavný a nenadobudol by právoplatnosť. Vďaka tomuto ústavnému mechanizmu by bola garantovaná trvalá udržateľnosť štátnych financií bez ohľadu na politickú orientáciu vlády.
Predkladaná novela Ústavy kladie rovnaké nároky na vyrovnanosť, resp. prebytkovosť schváleného rozpočtu aj pre obce, mestá a vyššie územné celky. V prípade miest a obcí však ponechávame možnosť uplatnenie výnimky, vďaka ktorej by za určitých okolností bolo možné aj schváliť aj deficitný rozpočet. Aplikácia tejto výnimky sa predpokladá najmä vo výnimočných prípadoch, napríklad pri odstraňovaní následkov živelných katastrof alebo potreby pre financovania veľkých investičných akcií, ktoré by si mestá a obce zo svojho štandardného rozpočtu nemohli dovoliť. Pre právoplatné schválenie deficitného rozpočtu mesta alebo obce je však vyžadovaný predošlý súhlas vlády Slovenskej republiky s uplatnením ústavnej výnimky vo forme uznesenia vlády. Návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pri správnom návrhu rozpočtu nebude, pri správnom návrhu mať negatívne sociálne vplyvy ani negatívny vplyv na podnikateľské či životné prostredie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.10.2019 17:54 - 17:55 hod.

Schlosár Rastislav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 17:52 - 17:54 hod.

Chmelár Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som... Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento návrh predkladajú do Národnej rady poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, a to Marian Kotleba, Martin Beluský, Ján Kecskés a Marián Chmelár. Cieľom predkladanej novely ústavy je zastaviť schvaľovanie deficitných rozpočtov orgánov štátnej a verejnej správy a zamedziť tak ďalšiemu zvyšovaniu verejného dlhu Slovenskej republiky.
Dôvody navrhovaného zákona vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 17:46 - 17:46 hod.

Nehézová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, presne ako ste povedali, v socialistickom štáte museli všetci ľudia pracovať, museli pracovať. Tieto ich peniaze, dotovalo ešte štát zdravotníctvo, ale dnes ľudia aj pracujú, odvádzajú do zdravotnej poisťovne, aj napriek tomu musia platiť vysoké doplatky za lieky.
Preto ja plne súhlasím s návrhom a my tento návrh podporíme, aby zdravotná poisťovňa hradila aspoň tejto skupine ľudí, ktorý navrhuje táto strana, aby mali teda tieto lieky hradené z poisťovne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 17:45 - 17:46 hod.

Kotleba Marian Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Zelník, rozprávali ste veľa o tej miere solidarity, systému, ja sa vami musím na 100 % v tomto súhlasiť, ale teória systému nám hovorí o tom, že čím väčší je daný systém, čím viacej entít nejakých, v tomto prípade pacientov alebo ľudí všeobecne obsahuje, tak tým je ten systém odolnejší voči nejakému výpadku alebo úmyselnej chybe.
A preto sa vás čisto filozoficky chcem spýtať ako, nám..., vyslovene v priamej náväznosti na, na tú vašu reč tuná pred chvíľkou, že či si nemyslíte, že by bolo skutočne lepšie mať len jednu silnú zdravotnú poisťovňu, a to štátnu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 17:12 - 17:12 hod.

Nehézová Jana
Ďakujem za slovo. Ja chcem povedať len toľko, že myslím si, že tento návrh je veľmi dobrý, pretože tak, ako predložil MOST - HÍD to zvýšenie bonusu do 6 rokov, si myslím, že to je veľmi diskriminačné, pretože keď človek má dve deti nad 6 rokov a má polovičný bonus, tak je to úplná hlúposť. Čiže my určite tento návrh podporíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.10.2019 17:03 - 17:04 hod.

Kecskés Ján Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis