Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Rasťo, ty si vo svojom prejave spomínal teda absenciu tej diskusie, že tam chýbajú fakty. Ja by som teda iba spomenul takú jednu príhodu, ktorú som zažil. Ja som totiž bol na tom stretnutí, čo pán Zelník tu dosť spomína, tak dávnejšie už to bolo. A zúčastnila sa ho aj pani Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. No a ona teda dostala otázku od už, neviem koho, že či teda je ochotná ísť diskutovať na tému očkovania, na ktorú ona odpovedala, že ona teda hádam nebude diskutovať s niekým, kto je informatik alebo niečo v podobnom štýle. Bolo to troška také komické, keďže vedľa nej sedel pán minister zdravotníctva vtedajší, ktorý vyštudoval informatiku. Takže, takže tá argumentácia je niekedy vážne chabá a možnože, možnože keby tých faktov bolo viacej a nielen takéto, takéto vyhýbanie sa tej diskusie, tak možno by to bolo na prospech veci. Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, ja tu nechcem teraz v rámci druhého čítania opakovať to, čo som už hovoril v prvom čítaní aj v minulosti na tému sankcií za odmietnutie povinného očkovania. Naposledy, keď sme prerokovali tento vládny návrh zákona, tak som dosť podrobne vysvetlil, prečo je diskriminačný voči neočkovaným deťom, prečo trestá v podstate jedného z rodičov fakticky stratou zamestnania, no najmä prečo je toto diskriminačné opatrenie, ktoré navrhuje pani ministerka zdravotníctva, zbytočné, nelogické a neefektívne.
Preto by som chcel ešte pred tým, než tu prečítam môj pozmeňujúci návrh, zdôrazniť len jednu skutočnosť, ktorá jasne dokazuje, že celá tá argumentácia v prospech tohto diskriminačného návrhu zákona stojí len na tvrdeniach, ktoré nie sú podložené žiadnymi reálnymi číslami, teda žiadnymi reálnymi faktami. A ja tu teraz nechcem hovoriť o tom, že či očkovanie je efektívne alebo nie je efektívne, či je škodlivé alebo nie je škodlivé. Na tieto veci máme evidentne odlišné názory. Ja sa chcem zamerať na jednu konkrétnu vec, na jeden konkrétny argument, ktorý je v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona a ktorý je v podstate jediným argumentom, ktorým pani ministerka argumentuje.
Pani ministerka, vy ste v tej vašej dôvodovej správe, kde navrhujete, aby neočkované deti nemohli byť prijímané do školských zariadení, uviedli, citujem: "Neočkované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre iné deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu." To sú teda vaše slová z dôvodovej správy. Čiže vy ste tú vašu argumentáciu postavili na ochrane, nazvime to, takzvaných rizikových detí, ktoré buď nemohli byť zaočkované alebo u nich očkovanie nefunguje.
Ja na jednej strane chápem túto vašu argumentáciu, pretože podľa oficiálnej lekárskej teórie je očkovanie účinné, chráni zaočkovaných ľudí, a preto sa v podstate iné ako rizikové deti ani nemôžu od neočkovaných detí nakaziť. Čiže chápem, že nemôžete argumentovať ochranou očkovaných detí, ktoré tvoria drvivú väčšinu detí v škôlkach, že musíte tvrdiť, že chcete chrániť aspoň tú menšiu skupinu rizikových detí. To chápem, keďže... Čo však nechápem, sú však vaše východiská, teda reálne východiská podopreté konkrétnymi číslami. Pretože ani vy v rámci prvého čítania, ani váš štátny tajomník, ktorý tento návrh obhajoval na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom, ste mi neboli schopní uviesť hoci len jednu štatistiku, jednu analýzu alebo jednu štúdiu, z ktorej by vyplývalo, koľko týchto rizikových detí bolo za posledný rok, za posledných päť rokov alebo desať rokov nakazených chorobami, proti ktorým sa očkuje, v škôlkach a to od detí, ktorých rodičia povinné očkovanie odmietajú. Pán štátny tajomník mi na výbore povedal, že takáto štatistika nie je a ani nemôže byť. S tým ale je rozhodne nemôžem súhlasiť. Áno, je na jednej strane pravda, že nemôžeme presne zistiť, v koľkých prípadoch skutočne došlo k takémuto prenosu nákaz, keďže rizikové deti sa mohli nakaziť aj mimo škôlok od iných ako neočkovaných detí. Čo však môžeme zistiť, je aspoň počet prípadov, kedy vôbec k takémuto prenosu nákaz, pred ktorým chcete tie rizikové deti chrániť, mohlo dôjsť. Zdôrazňujem, mohlo dôjsť. Čiže môžeme zistiť aspoň, aká je šanca, aké je reálne riziko, že k takémuto niečomu príde.
A poviem, akým spôsobom by sa to dalo zistiť. Stačí, že by sa spočítal počet prípadov, kedy došlo k ochoreniu na choroby, proti ktorým sa povinne očkuje. Následne by sa zistilo, v koľkých z týchto prípadoch ochoreli práve rizikové deti chodiace do škôlok. A na záver, či do týchto škôlok v tom čase chodili aj nezaočkované deti, ktorých rodičia odmietajú povinné očkovanie. Ja si myslím, že týmito informáciami Úrad pre verejné zdravotníctvo v prípade zistenia týchto ochorení určite disponuje, keďže sú veľmi prísne sledované. Alebo ich potom môže, keď tieto choroby vypuknú, ľahko dohľadať. No vy aj napriek tomu žiadnu takúto štatistiku nemáte. Vy ste nám, poslancom Národnej rady jednoducho, vy ste nám nedali žiadne konkrétne čísla, ktoré by nie na základe nejakých teórií, na základe nejakých poučiek, ale na základe skutočného života, na základe praxe dokazovali, že hrozba šírenia ochorení, o ktorej hovoríte vy v dôvodovej správe, je naozaj na Slovensku reálna a vážna natoľko, že musíte kvôli tomu diskriminovať dobrovoľne neočkované deti. A ja som presvedčený, že keby ste nám túto štatistiku predložili, tak by sme zistili, že táto vaša hrozba, tento váš strašiak, ktorý tam uvádzate a ktorým argumentujete, jednoducho neexistuje. Alebo ak existuje, tak existuje len výnimočne, natoľko výnimočne, že vás rozhodne neoprávňuje na takýto mimoriadne reštriktívny, diskriminačný a, povedzme to otvorene, totalitný prístup.
A vy to, ja som presvedčený o tom, že vy to dobre viete, preto ste nám radšej žiadnu štatistiku ani neposkytli. Ja to poviem inak. Vy idete diskriminovať deti, ktoré neboli dobrovoľne zaočkované, teda deti, ktorých rodičia odmetajú povinné očkovanie, idete fakticky vyhadzovať ich rodičov z práce, aby ste údajne ochránili podstatne menšiu, len jednopercentnú skupinu týchto rizikových detí. No potrebu tejto ochrany, respektíve reálnu hrozbu pre tieto rizikové deti nemáte podloženú absolútne žiadnymi konkrétnymi číslami, žiadnymi konkrétnymi prípadmi zo Slovenska, ale v podstate ani zo zahraničia. Jednoducho celý váš návrh, ktorým chcete zakázať prijímať dobrovoľne neočkované deti do škôlok je postavený na vode, pretože absolútne nevychádza z reálnej praxe a z reálneho života.
Teraz by som chcel prejsť teda k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, v ktorom navrhujeme vypustiť z vášho návrhu ustanovenie, ktoré podmieňuje prijatie detí do škôlok absolvovaním povinného očkovania. Ja si ho dovolím teda prečítať. Poprosím zastaviť čas.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto: "V čl. I v bode 37 sa v § 24 ods. 6 vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).".
To je všetko. Ďakujem.

Takže ďakujem pekne. Ja by som vlastne chcel poslancom poďakovať za ich príspevky. Čo sa týka toho štátneho rozpočtu, tak to je, áno, to je už v podstate typické, že už aj teraz, keď sme na vrchole, tak sme neboli schopní dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet. Takže do budúcna myslím, že každý nápad ako, ako k tomu prispieť, je teda pozitívny.
A čo sa týka faktickej poznámky pána Poliačika, tak viete, pán Poliačik, poslanci, ich hlavnou úlohou je, aby sedeli tu. Akože to, že majú aj nejaké iné povinnosti, to je, to je v podstate akože fajn, ale ich primárna podstata je, aby sedeli tu. A pokiaľ sa jedná o teda nejaké závažné zákony, aby si to vedeli tak zabezpečiť, že tu budú sedieť a tým pádom svojím hlasom rozhodnú o danom zákone alebo nie. Takže asi toľko k tomu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Bolo to pár mesiacov dozadu, kedy bolo na Slovensku veľké haló, že budeme mať konečne prvýkrát v histórii vyrovnaný štátny rozpočet, dnes už vieme, že táto realita nebude. Máme tu nový návrh rozpočtu na roky 2020 až 2022 a Slovensko sa bude zadlžovať ďalej, vyrovnaný rozpočet je samozrejme zase v nedohľadne. Práve takýto návrh, si myslím, že môže pomôcť tomu, aby aspoň tých pár mesiacov pred voľbami sa nebudú prijímať zákony bez toho, aby s tým súhlasila väčšina Národnej rady Slovenskej republiky, teda nielen tá jednoduchá väčšina, ale tá väčšina všetkých poslancov Národnej rady. A myslím si, že práve takýto jednoduchý návrh zákona môže pomôcť tomu, aby sa ďalej nevytvárali tie deficitné štátne rozpočty, aby naďalej nepokračovalo to, že sa zadlžujeme a v konečnom dôsledku tieto peniaze budú musieť potom zaplatiť ďalšie generácie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Čiže cieľom každého politika by malo byť efektívne hospodárenie štátu s prihliadnutím na ekonomické podmienky, v ktorých sa štát práve nachádza. Na druhej strane však množstvo politikov sleduje svoj osobný cieľ, ktorým je znovuzvolenie do funkcie. Tieto dva ciele sa tak niekedy dostávajú do kontradikcie. Toto je markantné najmä pred koncom volebného obdobia. Politici majú tendenciu navrhovať takéto zákony v nádeji, že sa takto zapáčia voličom a tí ich znova nominujú do funkcie. Je potrebné poznamenať, že táto forma správania nie je typická pre nejakú politickú stranu alebo frakciu, respektíve slovenskú politickú scénu, ale je možné ju aplikovať na väčšinu politického spektra globálne. Je to dokonca súčasťou teórie verejnej správy.
Aj keď expanzívna fiškálna politika môže mať pozitívne dopady na hospodárenie štátu, túto treba vykonávať rozumne a po zvážení všetkých okolností. V súčasnosti, ak ústava neustanovuje inak, na prijatí uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ide o relatívnu väčšinu, ktorá predstavuje najmenej 39 poslancov hlasujúcich za návrh pri účasti 76 poslancov. Okrem relatívnej väčšiny vyžaduje ústava v niektorých prípadoch nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, nie len prítomných. Ide o absolútnu väčšinu, pri ktorej musí hlasovať za návrh najmenej 76 poslancov. Absolútna väčšina je potrebná napríklad pri vyslovení nedôvery vlády alebo jej členovi alebo pri voľbe podpredsedu a predsedu Národnej rady. Prostredníctvom zvýšenia kvóra potrebného na schválenie zákona s negatívnym dopadom na štátny rozpočet na absolútnu väčšinu sa týmto dosiahne vyššia participácia poslancov na diskusii o zákone a týmto sa teda predpokladá zvýšenia, dosiahnutie zvýšenej kvality zákona.
Takže v podstate toľko ako. Tento zákona je, myslím, že úplne jednoduchý a môže do budúcnosti priniesť hlavne pri schyľovaniu sa ku koncu volebného obdobia úsporu prostriedkov štátu, keďže, ako sme vlastne boli svedkom aj v nedávnej minulosti, až možnože aj na tejto schôdzi, niektoré zákony sú fakt dosť odtrhnuté od reality a zvýšením, takýmto zvýšením kvóra by sa tomuto mohlo zamedziť.
Takže ďakujem za podporu a dúfam, že tento zákon bude mať úspech. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Tento návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia návrhu tohto ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Len by som chcel troška to meno, hej, že ak by sa dalo.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Dobre, vidím, Martinovi, áno, ďakujem pekne.

Kotleba, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Nie je nás tu síce dneska veľa, ale ako sme boli svedkom, aj málo poslancov dokáže vytvoriť dynamickú a emotívnu diskusiu, takže niekedy aj menej je viacej. Takže dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto jednoduchého návrhu je obmedziť proces schvaľovania zákonov s negatívnym dopadom na štátny rozpočet tesne pred koncom volebného obdobia zmenou kvóra z jednoduchej väčšiny na absolútnu. Viac by som potom povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Musíme si uvedomiť, že peniaze sú len peniaze. Zdravie máme len jedno, za peniaze si ho nekúpime, zdravie ničím nenahradíme, ani peniazmi celého sveta. Takže mali by sa zamyslieť všetci poslanci, aj ktorí sú milionári, multimilionári, že keď raz ochorie, tak za tie jeho milióny si zdravie nekúpi. Ďakujem.

Ďakujem. Pani kolegynka Janka, ďakujem ti za tvoj veľmi pekný a kultivovaný prejav. A chcem povedať, že ja chcem veriť, ja chcem dúfať, že v tomto slovenskom parlamente zo 150 poslancov sa určite nájde väčšina, dosť tých, ktorým záleží na tých najslabších, a mohli a títo by mali mohli a mali za nás náš návrh zahlasovať. Ja verím, že nie sú všetci iba egoisti ale že im na týchto ľuďoch záleží, a preto ešte raz vyzývam, aby zahlasovali za tento návrh. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovolím si doplniť pani poslankyňu Nehézovú. Podľa mňa je nemysliteľné, aby v štáte, ktorý si môže dovoliť kúpiť 14 amerických bojových stíhačiek za 1,6 miliardy eur, ktorý si môže dovoliť kúpiť obrnené transportéry za viac ako 1 miliardu eur, ktorý môže mať webovú stránku za ďalšiu miliardu eur, je nemysliteľné, aby v takomto štáte rizikové skupiny obyvateľstva, ako sú dôchodcovia, deti a zdravotne postihnuté osoby, si museli doplácať za lieky. Veď predsa aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 40 je jasne napísané, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Ďakujem.