Videokanál klubu

Ďakujem pekne kolegovi Osuskému, že naozaj pripomenul toho, kto stál pri zrode Ústavu pamäti národa. Takisto by som chcela v tejto chvíli vyjadriť vďaku za to, čo urobil, že prekonával mnohé nástrahy. A nebolo to len pri zakladaní Ústavu pamäti národa. Môžeme si všetci pripomenúť aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý dodnes majú problém niektorí napĺňať. Takže česť jeho pamiatke a ďakujem rovnako za podporu kandidátky Janky Šípošovej.

Ďakujem pani poslankyni a pánom poslancom za reakcie.
K pánovi poslancovi Nemkymu. Ja mám už husiu kožu, keď niekto povie z vás, nie je to systémové a potrebuje to komplexnú úpravu. Dúfam, že to, čo som rozprával, si zoberiete k srdcu a budete hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie dôvody, ako sa vyhovoriť a niečo nepodporiť.
Ospravedlňujem sa za to skomolenie mena, pani poslankyňa. Ja presne to som mal na mysli, myslím si, že tu sme mali v pléne mnohé návrhy zákonov, ktoré v prvom čítaní ako idea prešli. A druhé čítanie je presne to fórum, kde sa môžeme pobaviť o tom, akým spôsobom môžme jednotlivé body zmeniť, aby mohol vzniknúť v tomto prípade aj čo najväčší konsenzuálny moment prijatia tejto zmeny čiže posilnenie účasti obyvateľov na správe vecí verejných.
No a dúfam, že ľudia, ktorí sa tej samospráve rozumejú, ja ich tu identifikujem viacej, sám sa medzi nich rátam len veľmi okrajovo, pripravia skutočne to, čo všetci chceme prijať, a kvalitná norma z tohto vzíde po druhom čítaní.
Ale to, čo povedal pán poslanec Sloboda, ma zarazilo. Odkážte svojim kolegom, že to nesmú robiť. Oni nemôžu totižto meniť zákonom stanovené pravidlá. A to je, že vy to právo jednoducho máte zo zákona vyššej právnej sily ako nejaké VZN-ko. Vidím, že bude vystupovať pán poslanec Kresák, možno by k tomu mohol zaujať aj odborné, správne stanovisko, ako aj pán poslanec Dostál, keďže sú obaja právnici.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Úvodom môjho vstupu do tejto rozpravy, z môjho pohľadu veľmi dôležitej rozpravy chcem uviesť dve skutočnosti.
Po prvé, podobne ako kolegovia žiadam ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odstúpil, pretože podvodníci a šéfovia mafie nemajú čo robiť v ministerských postoch (potlesk). Ďakujem.
Druhá poznámka na pána Uhríka, ktorý tu tiež už nie je, pán poslanec Budaj aj kolegom, ktorí mali naňho faktické poznámky, sa ospravedlňuje, šiel odhaliť pomník pánovi Antonovi Srholcovi a veľmi ho mrzí, že nemohol zareagovať, a poprosil ma, aby som to takýmto spôsobom odkázal. Dúfam, že je to dôvod, ktorý môžme zobrať na zreteľ. Takže týmto sa mojimi ústami ospravedlňuje, že si nevypočul faktické poznámky do konca.
Pani Vaľová, keby ste chvíľku nerozprávala, veľmi by som to ocenil, pretože ma to ruší. Ďakujem.
V zásade k predkladanému a zamýšľanému návrhu zákona, ktorý tu máme, vystúpilo niekoľko poslancov a niekoľko poslankýň a myslím si, že už len to, že tá debata funguje, sa mne zdá ako dobré.
Veľmi oceňujem poznámky pani poslankyne Antolovej, pretože mám pocit, že idú po tej vecnej rovine a snaží sa nájsť nejaký spôsob riešenia.
Čo oceňujem menej, to je do nemoty vymenovávaný spôsob, ako to nejde a ako by to nemalo ísť. Skúsim naznačiť to, čo zákonodarci všetci traja, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Budaj aj pán poslanec Žarnay chcú urobiť. A to hovoria hneď v úvode dôvodovej správy. A to je: „Cieľom predkladanej novely zákona je posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni.“ Je to dosť dôležitý moment na to, aby sme túto debatu mohli v tejto rovine, v rovine prvého čítania všetci schváliť a posunúť do čítania druhého, ak máme na mysli, že chceme posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, hľadajme spôsoby, ako to spraviť, a nehľadajme dôvody, ako sa vyhovoriť na to, že to urobiť nejde.
Podľa mňa chcem povedať tri základné veci, kde túto debatu následne budeme musieť posunúť. A sú to obrovské balíky problémov.
Ten predmetný zákon, tú tristošesťdesiatdevinu niekto volá bibliou samosprávy. A niekto iný o nej hovorí tak, že tento zákon je, ak to zacitujem, obrovský podvod.
Potom okrem orgánov, ktoré sú tu spomínané, často skloňovaného ZMOS-u, sú tu aj iné orgány, ktorých sa treba pýtať, napríklad ZOMOS a iné občianske združenia, ktoré by vedeli podať asi kvetnatejšie vysvetlenia toho, aké skúsenosti s týmto zákonom majú.
My sme pristúpili k výkonu mandátu. Volali sme to pracovne poslanecká hliadka. Odporúčam všetkým poslancom tohoto pléna, niektorí vedia, niektorí možno nevedia, že poslanci pléna Národnej rady majú možnosť zo zákona vystúpiť v orgánoch samosprávy, či už vo VÚC-kach, mestách alebo obciach. Poslanecký mandát Národnej rady sa teda dá vykonávať, keď zlyhá úplne všetko. A myslím si, že určite či už to budú kolegovia a kolegyne z OĽaNO alebo SaS alebo iných opozičných možno aj koaličných strán, že máme plné mailové schránky podnetov hlavne vtedy, keď už zlyhalo úplne všetko a občania si nemajú ako pomôcť a pozývajú nás na rokovanie samospráv. A toto rokovanie sme my pracovne volali poslanecká hliadka. Ja, ak si dobre pamätám, som vystúpil niekoľko desaťkrát na rokovaniach samospráv, a to hlavne vtedy, a zopakujem to, vždy, keď zlyhalo už úplne všetko. A myslím si, že sa to nedialo len mne, je tu omnoho viacej kolegov. A nie je to jednoduché, či sa budeme baviť o bratislavskom Starom Meste alebo Banskobystrickej župe alebo trnavskej samospráve alebo iných miestnych samosprávach, nebudem tu vymenovávať všetky, tak tým, že sa museli obrátiť na poslanca Národnej rady, aby mal kto predniesť ich problémy, ktoré ich trápia, či je to napríklad to, že v Trnave dokáže niekto predať polovicu areálu nemocnice ako nezastavateľný pozemok a potom ho premenuje, prerobí v rámci zmeny územného plánu na zastavateľný a keďže nikto v rámci procesu sa neozval a občania sa chceli brániť, vyzvali poslanca Národnej rady, pretože aj v samosprávach vládne strach, platí, čím menšia obec, tým väčší strach, čím menšia obec. A občania, ktorí to sledujú, hovoria, dovoľte mi zacitovať, nasledovné: „Musíme v našej samospráve fungovať podľa hesla: „Nemiešajte sa do nich, nech je pokoj, pretože vám to vrátia aj s úrokmi, aby si miestny mocipán so samosprávnou mafiou na nich nezasadol a neurobil im zo života peklo.“.“ Toto môže fungovať v samosprávach, dokonca tak, že prichádzajú ľudia o svoj vlastný komfort a dotýkajú sa s mocou, tam, kde by mala fungovať samospráva, nefunguje, funguje takmer pocit zemepána, samovládia alebo zneužívania moci.
Ja chcem povedať možno príklad, keď pán Budaj vie určite, mali sme nedávno tlačovku, napríklad už len to, že si novinár dovolí na základe dvestojedenástky, zákona sa opýtať konkrétnej obci, či starosta využíva služobné auto aj na súkromné účely. A toto sa stane predmetom trestného stíhania toho novinára, ktorý cez tento zákon sa pýtal. A dokonca sa nám teda stane v gescii ministerstva vnútra, že, čudujte sa svete, ten vyšetrovateľ tento podnet prijme a novinár ide päťkrát vypovedať. Existuje iný moment väčšej formy zastrašenia ako to, že niekto si takýmto spôsobom dovolí zastrašovať občanov, novinárov a všetkých, ktorí môžu a majú klásť otázky. Tento návrh zákona hovorí o tej miere participácie, že musí existovať základné pravidlo nie na určenie zmien rokovacích poriadkov, to bola ako keby tá najväčšia miera kritiky. A teda majme ambíciu urobiť jedno základné, ktoré navrhujú páni poslanci, aby sme samosprávu otvorili občanom, aby sme ju otvorili aj odbornosti a aby sme mali pravidlo také, že ho budú musieť rešpektovať všetci. Od toho totiž Národná rada je. Národná rada má mať ambíciu nie zasahovať, ale ustanovovať ústavné, zákonné pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako a aby platilo to dôležité pre demokratickú spoločnosť, že pri určených jasných a vymožiteľných pravidlách môžme očakávať od orgánov, ktoré sú tými pravidlami viazané, nejaký výkon. Čiže či poslanecká hliadka, kedy všetko zlyhá, alebo tento návrh zákona, aby to nezlyhávalo, je to, čo je hodné podporiť.
Ja by som sa skúsil ešte dotknúť jednej témy. A niekto to tu spomínal predo mnou, že my sme totižto v dobe omnoho ďalej. Podľa mňa vy, ktorí ste priamo volenými zástupcami samosprávy, všetci, ktorí zastupujete zastupiteľské funkcie v samosprávach, by ste mohli priniesť aj na pôdu parlamentu, aby to bolo autentické, aby to bolo odrokované s tým, s kým chcete, aj napríklad tému participatívnych rozpočtov. Rodí sa nám to v niektorých otvorených samosprávach, u niektorých zastupiteľov. Ale to je tiež jedným z pravidiel, ktoré by sme mohli prijať, aby sme či sociálne, či kultúrne či iné funkcie obcí, mestečiek, miest a VÚC-iek otvorili a v dobe v roku 2016 skúsili zadefinovať pravidlo také, že občania môžu pri participatívnych rozpočtoch rozhodovať nielen pri volebnom akte raz za štyri roky, ale počas výkonu, a to pri participatívnom rozpočte a za presne určených pravidiel a presne určenú sumu. Myslím si, že aj tu by mohla Národná rada prísť s nejakým riešením pri samosprávnych rozpočtoch, pri plnení niektorých funkcií, kde vťahujeme ľudí do rozhodovania o konkrétnych otázkach. A všetci by sme to mali mať na mysli, lebo ľuďom podľa mňa treba vysvetliť jednu základnú vec. A to je, že ak sa prestanú zaujímať o veci verejné, ak sa prestanú zaujímať o politiku, politika sa veľmi rýchlo začne zaujímať o nich a hlavne sa začne zaujímať o ich mieru slobody, o ich peňaženky. A nakoniec sa môžeme všetci zobudiť v tom, že nejaký totalitárny autokrat nám tu bude určovať pravidlá mimo tohoto pléna parlamentu. Demokracia je obrovská hodnota. A myslím si, že pravidlo aj sa nezaujímaš o politiku, začne sa politika zaujímať o teba, je to, ktoré by malo aj pre potreby posilnenia účasti obyvateľov na správe vecí verejných a konkrétne na komunálnej úrovni byť prítomné pri rozhodovaní, či túto ideu, či tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme alebo nepodporíme.
Ja sa uchádzam spolu s predkladateľmi o podporu návrhu v pléne odkazujúc inak aj na volebné programy nielen opozičných strán, ale aj niektorých koaličných. To, že vieme, že transparentnosť, participácia, otvorená samospráva je vo volebných programoch strán, nie je teraz asi dôležité, aby sme ich menovali, je to na ich svedomí a presvedčení, čo sľúbili voličom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem upriamiť vašu pozornosť naozaj na tú najzákladnejšiu vec. Niekto múdrejší než ja povedal, demokracia je to, čo uvidíš, keď vyjdeš zo svojho bytu alebo domu. A to je veľmi výstižné, áno, stačí v našich obciach a mestách aj v tomto našom hlavnom meste, ktoré je pre mnohých z vás už nielen hosťoviskom ale aj druhým domovom, ktorí ste z rôznych regiónov Slovenska, viete, že stačí ísť na ulicu pozrieť sa na MHD, pozrieť sa na čistotu mesta a viete, nakoľko občania zvládli v tom-ktorom meste jednak zvoliť si dobrú samosprávu a tak trochu ju aj ustrážiť a uchovať v nej rešpekt k tým povinnostiam, ku ktorým sa im zaviazala. Ak je to takto pravda, ako je to možné, že sa nám stalo, že voľby do samospráv navštevuje čoraz menej občanov, že sa nám stalo, že najmä vo veľkých mestách je to často menej než jedna tretina. Tuto v Petržalke, čo je tretie najväčšie mesto Slovenska de facto, chodí voliť len každý desiaty volič. Starosta je zvolený takou malou časťou občanov v mnohých mestách, že už to prestáva vlastne mať reprezentatívny charakter. Čo sa stalo? Kedysi to tak nebolo. Ľudia boli nadšení, že si môžu riadiť veci vlastné, boli navštevované tieto voľby veľmi hojne. Je celkom očividné, že občania sú znechutení nielen z politiky, ktorú predvádzame my na tomto nešťastnom Vodnom vrchu, ale aj z toho, ako sa splanila samospráva. Samozrejme, to súvisí s charakterom každého jedného politika, ale v nemalej miere aj s pravidlami. Tie pravidlá za roky, ktoré uplynuli od vzniku zákonov o obecnom zriadení a súvisiacich zákonov, mali byť už veľmi dávno preverené. Doba sa zmenila, sú tu úplne iné generácie, ktoré majú väčšie nároky aj na informácie, aj na otvorenosť. A v prípade, že sa im nedostanú, obracajú sa k spravovaniu vecí verejných chrbtom.
Priatelia, iste mi dáte za pravdu mnohí aj tí z vás, ktorí sedíte v sále bez ohľadu na to, či patríte ku koalícii alebo opozícii, že slovenská demokratická cesta, naše budovanie štátu prežíva dosť ťažké časy, dosť ťažké skúšky. A vo všeobecnosti sa dá povedať, že tým bahnom a krízou dnešnej doby je korupčné prostredie a neschopnosť politických strán sa akosi vymaniť z tohoto bahna. To je aj dôvodom, samozrejme, mnohého znechutenia a odvracania sa. Predsa len, samozrejme, parlamentných volieb, do kampaní ktorých sa nalejú veľké peniaze, sa ešte stále zúčastňuje cirka polovica občanov, ale už tie spomínané komunálne, a nehovoriac o eurovoľbách, voľby ilustrujú, že slovenskí občania sú znechutení a tým hlavným krízovým prvkom, kohokoľvek sa spýtajte, je obava, že politické elity sú zapletené v korupcii, že toto bahno presiaklo celú politickú scénu. Dámy a páni, čím iným sa v modernej spoločnosti dá toto bahno odstrániť, ak tu nechceme čakať na to, že niekto nastolí diktátorský režim, než záujmom občanov? Záujem občanov o demokraciu, o veci verejné, o spravovanie vlastnej obce, mesta, štátu je tá vec, ten ich záujem je tým jediným profylaktikom, tým jediným penicilínom, čo odstráni chorobu skazenosti v politike. Bez pozornosti občanov dokonca ani vylepšená legislatíva nie je žiadnou zárukou, vy sami viete, že častokrát sa zákony obídu, nedodržia alebo sa využije nepozornosť médií, nepozornosť občanov. Iba pozornosť občanov v tých skoro 3-tisíc mestách a obciach môže zabezpečiť nápravu. Nie je to iba samotná legislatíva, nemá nikto z nás v Národnej rade ten čarovný prútik, ale je to iba pozornosť a záujem občanov.
Prečo som to takto zoširoka opísal? To je zákon, ktorý priniesla pani Dubačová, ktorý podporujeme viacerí poslanci. Smeruje práve k tomu, aby sa vracal záujem občanov o veci verejné, aby sa necítili vyhnaní, aby sa necítili prosebníkmi pred orgánmi samosprávy, ktoré by im mali byť naozaj čoraz otvorenejšie.
Viem, že máme skúsenosti mnohí, ktorí tu sedíme, zo samosprávy. A verte, že aj ja ich mám a viem aj to, že najjednoduchšie sa vládne za zatvorenými dverami a diktátom. Ale prax nech je tým sudcom, ktorý nás rozsúdi, tá nízka účasť občanov na správe vecí verejných je absolútne alarmujúca. Tu už aj pomerne malé extrémistické skupiny môžu obsadiť samosprávy alebo lokálne správy miest, obcí alebo celých krajov. Je tomu do istej miery aj preto, že najmä mladším generáciám už nestačí to, čo by stačilo nám, ktorí sme zažili totalitu a vieme, že veď nie sú úplne uzavreté tie samosprávy a keď ich požiadame o niečo, tak sa niečoho domôžeme. Lenže pre mladšie generácie takéto podmienky už nie sú príťažlivé. Odvracajú sa chrbtom a otvárajú nevedomky tým dvere čoraz horším podmienkam. A tie ich potom ďalej a ďalej znechucujú. Rozťať tento bludný kruh medzi znechutenými občanmi a potom čoraz bezohľadnejšie sa chovajúcimi zástupcami občanov možno iba tak, ak budeme sa usilovať vedome a cieľavedome vracať občanov do politiky, vracať občanov k záujmu o ich mestá, obce a celý štát.
Veľmi ďakujem Vierke Dubačovej, lebo to je predovšetkým jej iniciatíva a skutočne udrela na pravé miesto.
Jasné, môžme hovoriť o tom, že zákon o obecnom zriadení by si vyžadoval nejakú megakomisiu a my ju pripravíme a všetko odznova premyslíme. Áno, nech sa páči, ja skutočne budem držať palce aj koalícii a každému, kto sa do tejto veci pustí, lebo vskutku po toľkých rokoch si už vyžaduje istú inventúru celý tento systém samosprávy. Vznikol on vo veľmi hektických časoch a do veľkej miery je pozostatkom deväťdesiatych rokov, ale kým k takému niečomu dôjde, vyšlime tento spoločný signál, že dobrá politika sa nemusí uzatvárať. Samozrejme, dobrá politika zvládne aj diskurz, aj keď vyrušuje ten diskurz, zvládne aj kritiku a dobrý politik nájde spôsob, ako robiť politiku aj v podmienkach otvorenosti.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a verím, že tento pohľad, že ten problém naozaj nie je bagateľný, ale je symptomatický, že niektorých z vás predsa len oslovil.
Ďakujem (potlesk).

Ďakujem pekne. Ďakujem mojim predrečníkom, ktorí ma viac-menej doplnili alebo pozitívne zhodnotili to, čo som vo svojom príspevku povedal, preto by som reagoval skôr na pani poslankyňu Antošovú. Tam, viete, pani poslankyňa, ja stále nepochopím, že prečo by sme nemohli vytvoriť nejaké jednotné pravidlá pre fungovanie samospráv. Áno, súhlasím s vami, že po prerokovaní so ZMOS-om, po doplnení možno ďalších nejakých vecí, ktoré by mohli v danom návrhu byť, nič nie je dokonalé, ani tento návrh nemusí byť absolútne stopercentne dokonalý, ale celé dopoludnie som tu počúval skôr len nejaké negatívne dôsledky, ktoré by tento návrh mohol spôsobiť v rámci samospráv. Nedali sme ešte občanom ani šancu zúčastniť sa na rokovaniach komisií a už vopred a priori hovoríme o tom, že tam bude chaos, že tie komisie nebudú schopné pracovať, že bude únik informácií a neviem čo všetko ešte.
A tiež keď ste už na mňa reagovali, tak ste určite pozorne počuli, ako som hovoril o skúsenostiach z Košíc, kde doposiaľ fungovalo to tak, že ani poslanec, ktorý bol členom nejakej komisie, sa nemohol zúčastniť na rokovaní inej komisie, lebo komisie boli a priori neverejné aj pre poslancov ako členov iných komisií. Až my sme si to museli vybojovať po tuhom boji, že do rokovacieho poriadku bolo nakoniec dané, že komisie sú verejné aspoň pre poslancov, ale aj poslanci musia sa vopred spýtať, či sa ich môžu zúčastniť, poslať písomnú žiadosť a tak ďalej Je to absurdum na Slovensku v 21. storočí. Určite sú samosprávy, kde to funguje, ale, bohužiaľ, v Košiciach to nefunguje a tí, ktorí sa ozývajú a dožadujú sa toho, aby sa mohli zúčastňovať rokovania komisií, sú zosmiešňovaní, odsúvaní na okraj, nevypočutí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi kolegovi Žarnayovi za jeho vystúpenie. A dovolím si podeliť sa aj so svojimi skúsenosťami, keďže tiež som aj obecným poslancom, teda poslancom obecného zastupiteľstva a momentálne aj predsedom kultúrnej komisie a uvoľnil som priestor tomu, aby v komisii pôsobili nielen poslanci, ale aj ľudia od nás z dediny, ktorí sa svojej veci rozumejú a ktorí tie svoje veci, ktorým sa venujú, vedia aj na jednotlivých zasadnutiach presadzovať. A musím konštatovať jednu vec, že naozaj tých občanov skôr treba podporiť k tomu, aby sa prejavovali v tých našich komunitách.
Myslím si, že okrem toho, že je tu veľmi správne zdôraznená tá zvýšená participácia na tých veciach verejných, je tu aj nesporný prvok kontroly, aby naozaj tí občania videli svojich zástupcov, ktorých zvolili priamo pri práci, aby videli, či to, čo im sľubovali, naozaj aj plnia, aby ich videli priamo v procese a mohli im pomáhať v tom, aby naozaj spoločnými silami vytvárali čo najlepší priestor pre rozvoj v tom, čo daná komisia zastupuje. Myslím si, že by sme mali urobiť všetko preto, aby občania pocítili, že nie sú za dverami, že sú na prvom mieste, že tie samosprávy sú pre nich a tí poslanci slúžia im.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja plne súhlasím s tým, čo si povedal, si to povedal tak od srdca a z praxe. To znamená, čo vy máte v Košiciach, nezávidím vám to, máte to tam dobre asi zabetónované, asi aj predstaviteľmi možnože aj tuná, čo sedia medzi nami a sú z Košíc. A som za to, ako si spomínal, by tá verejnosť mala vykonávať ten minimálne kontrolný prvok, to, či tam bude právo povedať niečo na tých komisiách alebo možnosť iba pozerať pasívne. Ale už iba tým, že tam niekto bude, niekto bude vstupovať do svedomia tých poslancov, ktorí tam rozhodujú o týchto veciach. Ako si správne povedal, budú možnože mať aj nejakú takú sebadisciplínu a už nebudú si môcť robiť halabala, lebo tu je taká partia, tu je hentaká partia, tu je opozícia, tu je koalícia. A ja som si to mohol zažiť aj na svojom výbore, bol som predsedom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A keď tam prišla verejnosť, tak aj naši poslanci, a to je jedno, či boli vládni alebo opoziční, začali trošku ináč korigovať svoje vyjadrenia. A to je tá kontrola verejnosti, ktorú by sme tu mali mať, len ja sa bojím, že my ešte sme vôbec nepochopili, ako priechodnosť demokracie u nás pustiť, a my stále hráme na megalomanstvo, hráme sa na finančných oligarchov, ktorí o všeckom tu rozhodujú proste, a my sa bojíme dať šancu celému, by som povedal, osadenstvu Slovenskej republiky. A ja budem mať tiež určité zákony, ktoré sa budú týkať zákona o obecnej samospráve, kde ukážem, akú absurditu v demokracii na Slovensku sme si za tých 25 rokov urobili. A nikoho to vôbec netankuje, je to okej, je to v poriadku, a preto podporujem tento váš zákon a som veľmi rád, že občanom sa takýmto spôsobom snažíme dať do rúk ďalšiu, by som povedal, možnosť, aby o tých verejných financiách, o ktorých sa tam dennodenne rozhoduje, mohli aj oni povedať svoj názor, resp. kontrolovať poslancov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Myslím si, že všetci traja predkladatelia otvorili dosť významnú tému. A mňa aj z predchádzajúceho alebo doobedného rokovania aj teraz zaráža jedna vec. A to je spôsob obhajoby ľudí, ktorí sú dnes v koalícii, a ten spôsob obhajoby toho hľadania alebo výhovoriek, prečo ste si dovolili vlastne otvoriť tému participácie vyššej účasti občanov pri samospráve alebo orgánoch samosprávy. A to je, že príkladmo hovoria napríklad o tom, že občania by priniesli nebodaj neodbornosť, že občania by nejakým spôsobom mali snahu obštruovať alebo dokonca znepríjemňovať výkon samosprávy a samosprávnych orgánov. Nuž myslím si, že sme Národná rada Slovenskej republiky a prvú a, myslím si, najdôležitejšiu vec, ktorú robiť máme, je určovať pravidlá. Ty si poukázal, že tie pravidlá zlyhávajú, zlyhávajú v jednej samospráve. My ich máme takmer 2 900. A preto asi príkladmo by sme sa veľmi ďaleko nedostali. Preto je absolútne potrebné prijať jednotnú normu, ktorú od nás občania čakajú. A tá je, že zabezpečíme vyššiu participáciu občanov pri rozhodovaniach v orgánoch samospráv. Je totiž pravda, že niekedy sa ľudia boja, niekedy tie rokovacie poriadky sú ohnuté viac nie k samosprávam, ale k samovládam, ktoré sa nám v samospráve usídlili. Preto váš návrh podporujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zámerom návrhu, ktorý spolu so svojimi kolegami Vierkou Dubačovou a Jánom Budajom predkladáme, je uľahčiť občanom prístup k informáciám a posilniť ich právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to tým, že sa ex lege, teda priamo zo zákona stanú rokovania komisií pri mestských i obecných zastupiteľstvách verejné. Ako už bolo povedané, prax je v súčasnosti taká, že mestské i obecné zastupiteľstvá si účasť verejnosti upravujú vo svojich rokovacích poriadkoch individuálne. Právo na dobrú správu vecí verejných je výdobytkom a prioritou starého kontinentu, akým Európa bez pochýb je. Požiadavka transparentnosti a efektívnosti výkonu verejnej správy sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej, moci ako aj v správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj limitujúci predstaviteľov verejnej moci. Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a slobodám človeka občana. Obzvlášť na komunálnej úrovni dôsledne aplikovaný princíp verejnosti prinesie nielen efektívnejšiu konkretizáciu a riešenie problémov na užších fórach, akými komisie i obecná rada sú, ale aj výraznejšiu príležitosť pre občanov priamo sa podieľať na správe vecí verejných, čo okrem spomínanej efektivity a transparentnosti vnesie vyššiu dôveryhodnosť vo verejnosprávne inštitúcie a posilní budovanie otvorenej a vyspelej občianskej spoločnosti. V neposlednom rade človek vtiahnutý do spoločenského diania sa podstatne ľahšie identifikuje s vlastnou komunitou. Má aktívny záujem na jej rozvoji a podstatne ľahšie prijíma pravidlá, pretože stojí pri ich vzniku. Realita vo viacerých slovenských mestách je však iná. Obyvateľ si v komunálnych voľbách zvolí poslanca. Ak sa chce pozrieť na jeho prácu v komisiách, ktoré sú poradným orgánom zastupiteľstva, narazí na problém. Podľa rokovacieho poriadku sú totiž neverejné. Ak sa ich chce obyvateľ zúčastniť, poslanci o jeho účasti hlasujú. Z logiky veci vyplýva, že keď si obecné zastupiteľstvo, ktoré je verejné, zriadi nejakú komisiu, tak aj rokovanie tejto komisie by malo byť verejné. V podstate komisia prerokováva veci, ktoré neskôr idú na rokovanie obecného zastupiteľstva. Bohužiaľ, sú však primátori, ale aj poslanci, ktorí túto základnú logiku ako keby nevideli alebo nechcú vidieť.
Vážení kolegovia, sám som poslancom Mestského zastupiteľstva v Košiciach, kde minulý rok v septembri došlo k zmene rokovacieho poriadku, no aj napriek snahám časti poslancov komisie zostali aj naďalej pre verejnosť zatvorené. Teraz vám, ak dovolíte, prečítam ustanovenie košického rokovacieho poriadku týkajúceho sa účasti verejnosti na komisiách: „Zasadnutia komisie sú neverejné, ak komisia na základe vopred doručeného oznámenia o účasti na jej zasadnutí nerozhodne inak. Zasadnutia komisie sa môže zúčastniť aj poslanec, ktorý nie je členom komisie. V takom prípade to poslanec oznámi vopred sekretárovi komisie.“ Z tohto ustanovenie vyplýva, že ak sa chce dnes niekto zúčastniť rokovania komisie pri Mestskom zastupiteľstve v Košiciach mimo poslanca zastupiteľstva, musí doručiť oznámenie o účasti a dúfať, že členovia komisie na zasadnutí budú súhlasiť s účasťou verejnosti. Táto konkrétna úprava, nazvime ju košická úprava, kladie neprimerane náročné prekážky každému, kto sa aktívne zaujíma o prejednávanú problematiku a koho názor by mohol byť aj pre samotné rozhodnutie komisie prínosom.
Všetci dobre vieme, aká kultúra prevláda pri obsadzovaní miest v komisiách. Dnes v komisiách sedia zvolení poslanci a z tých ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom, teda neposlancov sú častokrát zvolení neúspešní kandidáti, ktorí majú blízko k zvoleným politikom a ich politickým stranám. O odbornosti v takýchto prípadoch nemôže byť ani reč. A to je len dôkaz toho, že sme za 26 rokov nepochopili zmysel demokracie a že v nás zostalo zakorenené zmýšľanie komunistov, ktorým išlo len o ovládnutie všetkých pozícií na všetkých úrovniach a zamedzenie argumentačnej diskusie. Nami navrhovaná zmena právnej úpravy by umožnila verejnosti byť v takýchto prípadoch minimálne kontrolným prvkom. Vypočula by si stanoviská jednotlivých členov k problematike. Videla by prácu svojich volených zástupcov. A sama by tak dokázala zhodnotiť pôsobenie jednotlivých poslancov.
Moji dvaja kolegovia v mestskom zastupiteľstve sa už niekoľkokrát pokúšali prelomiť tento nezmyselný bod rokovacieho poriadku. Pritom sami narazili na problém, keď ich ani ako občanov a ani ako neskôr zvolených poslancov mestského zastupiteľstva nechceli pustiť na rokovanie komisie. Väčšina mestských poslancov však zaradenie tohto bodu opäť do programu nepustila. Ja skutočne nechápem, prečo by sa občania nemohli slobodne zúčastňovať rokovania komisií. Ak sme samospráva, vykonávame služby pre ľudí, prečo by mala komisia zakaždým hlasovať, či toho občana pripustí alebo nepripustí? Ľudia predsa majú záujem sa zúčastňovať, no občana to znechucuje, keď sa má o ňom hlasovať. Potom sa to odráža aj na volebnej účasti vo voľbách do obecnej samosprávy.
Aby som vám ešte priblížil spomínanú košickú úpravu, tak vám poviem, že po septembrovej zmene rokovacieho poriadku je výlučne v réžii predsedu komisie, koho navrhne a koho nenavrhne za člena komisie. Samozrejme, svoje rozhodnutie odôvodňovať nemusí. Stačí, že sa tak rozhodol.
Tu si dovolím podeliť sa s vami o vlastnú skúsenosť, keď moju žiadosť ako poslanca o zaradenie do komisie školstva, športu a mládeže predseda komisie vôbec nepredložil na rokovanie komisie, hoci mi v písomnej odpovedi na žiadosť prisľúbil, že sa ňou komisia bude zaoberať. Z počtu 41 poslancov Mestského zastupiteľstva v Košiciach tak zostali len dvaja poslanci, ktorí aj napriek opakovaným žiadostiam o zaradenie do komisií zostali bez akéhokoľvek členstva. Z nich som jedným ja a druhý je môj kolega, ktorý sa dlhodobo kriticky vyjadroval k nedostatkom činnosti Magistrátu mesta Košice. Môj návrh, aby každý poslanec mal právo byť členom aspoň jednej komisie, rovnako neprešiel. Pritom niektorí poslanci košického mestského zastupiteľstva sú členmi troch a niekedy aj štyroch komisií.
Rovnako absurdný je ďalší prípad z Košíc, kedy členovia majetkovej komisie odmietli povoliť účasť na rokovaní komisie dvom poslancom mestského zastupiteľstva, avšak nečlenom komisie, čo považujem za vrchol arogantnosti.
Ak je predmetom rokovania napríklad použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny, iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce či mesta, zamestnancov mesta alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec, alebo nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce, prenechanie majetku do užívania iným osobám, malo by byť pre občana priam povinnosťou, aby dozrel na regulárne a transparentné nakladanie s majetkom obce či mesta. Verejnosť by mala byť informovaná napríklad o procese prideľovania mestských bytov, či posudzovaní stavebných objektov. Rozhodovať na komisii o takýchto vážnych veciach bez občianskej kontroly je nemysliteľné, občan domáhajúci sa svojich občianskych práv za dverami úradovne, v tomto prípade komisie je najhoršou ukážkou fungovania demokracie na Slovensku. Sprístupniť rokovania komisií vrátane práva obyvateľov vystúpiť na nich patrí k základným odporúčaniam mimovládnej Transparency International Slovensko.
Rovnako je nemysliteľné, aby pozvánky na zasadnutie komisie boli zverejňované až po termíne zasadnutia komisie alebo na zverejnenej pozvánke chýbal samotný program rokovania komisie, opäť poukazujem na tzv. košický model fungovania samosprávy, nie je nič ojedinelé, ak niekoľko komisií zasadá presne v ten istý deň a v tú istú hodinu. Občania, ktorí sa zaujímajú o problémy mesta či obce a chcú sa zúčastniť na rokovaní komisie, si tak musia nielenže zobrať dovolenku, ale aj si dobre rozmyslieť, ktorá z komisií je pre nich prioritnejšou, pretože v opačnom prípade by museli po niekoľkých minútach strávených na rokovaní jednej komisie presúvať sa na ďalšiu a potom prípadne na ďalšiu. Podobné prípady sú určite po celom Slovensku.
My, poslanci Národnej rady, však máme právo zmeniť súčasnú svojvôľu pri rozhodovaní o verejnosti zasadnutí všetkých obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorých členovia si pomýlili výkon mandátu vo verejnom záujme s presadzovaním vlastných záujmov. Rokovania napríklad majetkových či finančných komisií, ktoré sa týkajú hospodárenia s financiami a majetkom občanov miest a obcí, by mali byť prístupné verejnosti.
Argument o ochrane osobných údajov je na mieste, no nemôžeme ho postaviť nad právo verejnosti vedieť, ako je nakladané s finančnými prostriedkami a majetkom obce či mesta. V uvedených prípadoch je nutné voliť iné prostriedky zabezpečenia ochrany informácií chránených podľa osobitných predpisov.
To, ako jednotlivci so svojím právom naložia, je ich privilégiom výberu, no podstatné je umožniť ľudom bez zbytočnej byrokracie, napríklad spomínaným doručovaním písomných žiadostí a následným hlasovaním o účasti verejnosti, prísť a vypočuť si argumenty pre a proti v konkrétnej veci. Ak sa nad tým zamyslíme a porovnáme to s rokovaniami výborov Národnej rady, kde rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky v § 50 hovorí, že schôdze výborov sú verejné a len výnimočne v taxatívne uvedených prípadoch sú neverejné, tak mi z toho logicky vyplýva, že by podobná úprava, teda verejnosť rokovaní komisií pri zastupiteľstvách mala byť zakotvená aj v zákone o obecnom zriadení.
Niekedy mám dojem, že demokratické zriadenie, tak ako je definované teóriou, má len veľmi málo spoločného s tým systémom, ktorý funguje u nás na Slovensku, no táto malá nami navrhovaná zmena môže posunúť budovanie občianskej spoločnosti o krok dopredu, a preto vás, ctené kolegyne, vážení kolegovia, žiadam o podporu nášho návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť (potlesk).

Pani kolegyňa, mňa z prejavu zaujala jedna celkom zvláštna téza. A tá téza znela, že účasťou občanov pri rokovaní jednotlivých orgánov samospráv by sa do tohoto rokovania vniesla neodbornosť. Ja chcem z hĺbky duše povedať, že odmietam túto vašu tézu. Predkladajú túto novelu alebo túto zmenu traja komunálni poslanci. A myslím si, že tri mandáty v Bystrici alebo desaťročia fungovania v samospráve v prípade pána Budaja, tretíkrát obnovený mandát v prípade pani Dubačovej, a myslím, že prekladateľom je aj pán Žarnay, ktorý je komunálnym poslancom v Košiciach, je dostatočná kvalifikácia na to, aby mohli otvoriť otázku, či a do akej miery bude občan pustený na rokovania orgánov, ktoré chcú touto novelou zmeniť. Totižto presne tu sa stretávajú dva vesmíry, z ktorých jeden je ten, že občan pri týchto rokovaniach je potrebný či z hľadiska odbornej verejnosti alebo verejnosti ako takej. A to, čo ste povedali v prejave, je podľa mňa urážka demokracie, keď predpokladáte, že ich účasť by zabezpečovala alebo vnášala neodbornosť do rokovania orgánov samosprávy. Toto treba hneď odmietnuť. A myslím si, že viac sa dá urobiť, ak budeme hľadať zhodu, a nie ak si tu budeme vyhadzovať veci, ktoré podľa mňa ohrozujú demokraciu a transparentnosť ako princíp.
Ďakujem.