Dobrý deň, vážený predsedajúci, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave zo včerajšieho dňa k novele zákona o obnoviteľných zdrojoch.
Ako som už včera spomínal, všetky dobré myšlienky, ktoré tu aj padnú, resp. sa nejakým spôsobom ujmú vo forme zákona, stále niekto musí zneužiť, vykľučkovať, ohnúť. A nakoniec všetko to končí pri veľkom biznise. Žiaľ, to je ten náš...
Dobrý deň, vážený predsedajúci, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave zo včerajšieho dňa k novele zákona o obnoviteľných zdrojoch.
Ako som už včera spomínal, všetky dobré myšlienky, ktoré tu aj padnú, resp. sa nejakým spôsobom ujmú vo forme zákona, stále niekto musí zneužiť, vykľučkovať, ohnúť. A nakoniec všetko to končí pri veľkom biznise. Žiaľ, to je ten náš udržateľný rozvoj. A budem sa stále pýtať, kto má povedať, čo je udržateľný rozvoj, pretože zdá sa mi, že udržateľný rozvoj sa iba deklaruje, ale v praxi vôbec nevyužíva, resp. nedávajú sa takéto zákony, to znamená, aby sme nežili na úkor iných generácií, vôbec, ale vôbec nechceme akceptovať. A biznis prebíja všetko.
Ako sme už tu včera ako predkladatelia tejto novely zákona hovorili, najväčší problém je hlavne s drevnou hmotnou, ktorá sa využíva na štiepkovanie a na spaľovanie hlavne nelesnej vegetácie. To znamená vegetáciu v poľnohospodárskej krajine.
Máme našu krajinu spravovať alebo drancovať, vážení kolegovia a kolegyne? Ja si myslím, že by sme ju mali spravovať. A pokiaľ si toto neuvedomíme, tak môžeme sa hanbiť a budeme sa hanbiť pred našimi predkami za to, že čo vlastne necháme našim deťom, či tu necháme púšť alebo či tu necháme normálne prosperujúcu a nevydrancovanú krajinu, slovenskú krajinu.
Momentálne ja mám rád fakty a zákon, ktorý momentálne novelizujeme, ako som už včera spomínal, č. 309/2009 Z. z., neni ani z minulého storočia ani z predminulého storočia, je teraz súčasný a poďme si pozrieť, ako definuje základné pojmy, lebo v každom zákone v úvodných statiach, v úvodných paragrafoch máme definíciu, čo vlastne tento zákon chce povedať.
Takže, vážení zákonodarcovia, v § 2 tohto zákona ods. 1 písm. d) čo je biomasa, lebo o nej hovoríme? Biomasu spaľujeme. Takže musím upresniť, že to, čo bolo a je v našej dôvodovej správe uvedené, že aj európska smernica hovorí a definuje biomasu, áno, túto definíciu už máme aj v našom zákone. Je v našom zákone definícia biomasy, ako si predstavuje aj Európa biomasu a čo by vlastne ňou malo byť, aby sa používala aj na tieto energetické účely. Takže citujem písmeno d), biomasou rozumieme biologicky rozložiteľnú zložku výrobku, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva, akvakultúry, biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľnú zložku priemyselného odpadu vrátane lúhu zo spracovania dreva, zvýrazňujem ešte raz, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví. Tak sa pýtam, ako je možné, že tam končia celé stromy, celé kmeňoviny, ktoré by mohli byť a sú v kategórii nie v šestke. Ale sú v trojke, niektoré sú v štvorke, v dvojke. Pýtam sa, čo to je, akým spôsobom my vlastne uplatňujeme toto znenie zákona, ako sa k nemu my staviame? Samozrejme, jak som včera povedal, všecko je o tej kontrole. Všecko je o tých ľuďoch, ktorí by tento zákon mali dávať do praxe.
A ja sa pýtam a budem sa pýtať stále pri každom mojom vystúpení, keď chceme hájiť záujmy štátu, lebo predpokladám, že zákony, ktoré tu dávame, sú aj v záujme štátu, aby sme ochránili našu republiku a naše prostredie pre ďalšiu generáciu, ako jeden štátny úradník, ktorý má ísť dať tú pokutu, je motivovaný, ako ho motivuje štát, motivuje ho 500-, 700-eurovým platom a keď má dať pokutu 10-tisíc, tak ju dá, myslíte. to si myslíte? Odpovedzte mi, keď sa zmení politická situácia, má ten štátny úradník istotu, že ho nevyhodia pri súčasnej politickej garnitúre, ktorá tu u nás vládne? A nehovorím teraz len o siedmom volebnom období, hovorím o všetkých siedmich volebných obdobiach, ktoré tu doteraz boli. Nemá ten štátny úradník veľkú, by som povedal, motiváciu, aby hájil záujmy tohto štátu. A tak ako sme včera debatovali o učiteľoch, že majú mať zvýšené platy, áno, aj tí štátni úradníci, ktorí majú dodržiavať a chrániť štát a jeho záujmy, záujmy našich ľudí, mali by byť dotovaní tak, že vedia, že keď sa budú o ten štát biť, tak že štát sa im aj na tom dôchodku patrične odmení, možnože aj tým, že budú mať definitívu, ako sme svojho času o tom uvažovali a stále sa nevieme k tomu dopracovať, pretože pri takýchto biednych platoch aj kontrolórov, ktorí majú kontrolovať možnože aj výrub toho dreva, to vôbec nedocielime.
Takže, vážení, zákon tu máme, legislatíva je dobrá. My ešte nakoľko nevieme ho čítať, nevieme ho uvádzať do reálnej praxe, pretože je asi napísaný po japonsky alebo po filipínsky, takže naši kontrolóri, ktorí by túto biomasu mali takto chápať, vyzerajú, že tak to nechápu, tak preto je tu novela nášho zákona, ktorá hovorí o tom, že čo je biomasa, že biomasa je vrátane všetkých produktov jej spracovania okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, vážení. To znamená, znovu precizujeme to, čo už v zákone je, len vlastne neni to pochopené. A každý si to vysvetľuje po svojom a potom vyzerá to tak ako jeden čihi a druhý hota.
Takže, vážení, myslím, že keď toto mi niekto povie, že je zase nejaký politický marketing a neviem čo všecko možné, tak sa tu hráme na nejakú politickú mašinériu, tak ja tvrdím, je to o budúcnosti našej krajiny, našej krajiny, ako bude vyzerať, pretože chcem veriť, že už tu máme dávno preč doby, keď sa všecko rekultivovalo, všecko meliorovalo, všecko vyrúbavalo, medze sa rušili, rušili sa remízky, rušili sa brehové porasty, to bola doba socializmu, kde sme vyprodukovali, ja hovorím, poľnohospodársku púšť, tak chcem veriť, že táto doba je už dávno za nami.
A keď si pozrieme, momentálne táto, by som povedal, biomasa, áno, drevná hmota z akých zdrojov sa dostáva do jednotlivých tých spaľovní v rámci obnoviteľných zdrojov, tak konštatácia neni veľmi dobrá, keď si vezmeme aj lesné hospodárstvo, ktoré, samozrejme, tiež podstatnou mierou prispieva k spaľovaniu tejto biomasy, tak prakticky je to objem 4 mil. ton drevnej biomasy, drevnej hmoty. Ale potenciálne možnosti v produkcii tejto suroviny na lesných pozemkoch sú v súčasnosti najmenej využívané, a to z dôvodu viete akého? Ekonomickej dostupnosti, ekonomickej dostupnosti. To znamená, sú vyššie výrobné náklady v porovnaní so zdrojmi v drevospracujúcom priemysle a na nelesných pozemkoch. Čo to v praxi znamená rozložené na drobné? Že nemá nám ten konár z toho lesa dva kilometre kto priniesť, možnože aj ručne, na okraj lesa, aby mohol byť odvezený na to miesto, kde sa má spáliť alebo kde sa má štiepkovať, kde sa má poriešiť ako biomasa.
Neni tu náhodou na zamyslenie aj pojem, ako znížiť nezamestnanosť? Tým, že budeme tých našich ľudí z tých obcí motivovať tak, že tú drevnú hmotu doslova fyzicky prinesú, nepotrebujeme tam mať neviem aké lanovky a všecko možné, približovacie stroje. Áno, nech sú takto využití, lebo máme kvantum nezamestnaných, stále hovoríme, že nám rastie, nezamestnaní niektorí nie sú spôsobilí. Áno, nie sú spôsobilí pracovať v takomto sektore s nejakými počítačmi, tak, áno, máme tu kvantum ľudí, ktorí môžu byť a boli niekedy aj v lesnom sektore využití a využívaní. Takže poďme aj na to sa pozrieť, keď sa čistia lesy, aby aj tá konárovina, ktorá by mala ísť do tej biomasy na to spaľovanie, bola daná tam, kam si to tento zákon, respektíve zdroje obnoviteľné požadujú. A malo by to takto byť.
Takže, vážení, dávam aj na zváženie aj ostatným ministrom, aby sa zamysleli nad tým, či tu neni cesta, nie iba technika, vážení, lebo aj ľudská sila sa dá využiť. A ja ako poľnohospodár to konštatujem stále a stále, pretože z 220-tisíc zamestnaných v poľnohospodárstve, ktoré sme mali začiatkom deväťdesiatych rokoch, momentálne máme 47-tisíc. To znamená, 170-tisíc ľudí je tam nezamestnaných. Áno, boli to aj tí, ktorí iba hádzali hnoj od nejakých kráv alebo v nejakej tej živočíšnej výrobe, a prakticky mnoho ľudí bolo zamestnaných aj v lesníctve. Tu je teda ďalší podnet, ako by sme mohli možnože aj zvýšiť zamestnanosť, znížiť nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch aj takto, že budeme stimulovať, aby tie zvyšky po tej ťažbe mohli byť využité na spaľovanie v rámci obnoviteľných zdrojov, v rámci biomasy.
Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať zároveň, aby ste sa opýtali svojho svedomia, či drancovanie našej krajiny hlava-nehlava, hlavne nelesnej vegetácie je udržateľný vývoj, či chceme, aby takýto vývoj bol, či chceme, aby naše pôdy boli znovu ohrozované eróziou či už vodnou alebo veternou tým, že to vyrúbeme a urobíme z krajiny poľnohospodársku púšť, ja hovorím. Hovorím teraz o nelesnej vegetácii, momentálne keď si pozrieme, ako je to rozložené, tak máme 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy a 2 mil. hektárov lesnej pôdy, takže tých 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy aj s tým, že tam budeme zachovávať remízky, bude poľná cesta aj so stromoradím, kde budeme zachovávať aj biokoridory, kde bude aj to jazierko možno s tými trstinami, s tou vrbinou, aby sme mohli nechať našim budúcim generáciám, a nie všecko teraz, pretože je to hit, všetko štiepkovať, všetko spáliť, aby sme vyrúbali hlava-nehlava. A apelujem aj na kontrolórov, aby dostali od štátu stimuly a aby hájili záujmy štátu, to znamená záujmy všetkých občanov Slovenska, tak, aby Slovensko bolo v udržateľnom rozvoji aj do budúcna.
Takže končím tak ako stále: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
