Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, milí kolegovia, za všetky vaše pripomienky. Veľmi dobre som si ich uložila do svojej pamäti.
Chcem povedať, že dnes tu stojím ako z pozície bývalej občianskej aktivistky, občianskej aktivistky, ktorá bola dlhé roky nevypočutá, či už vo svojom miestnom zastupiteľstve alebo v parlamente, alebo na ministerstvách. Čiže naozaj dnes stojím ako živým dôkazom toho, že človek dokáže sám sa dostať aj na toto...
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, milí kolegovia, za všetky vaše pripomienky. Veľmi dobre som si ich uložila do svojej pamäti.
Chcem povedať, že dnes tu stojím ako z pozície bývalej občianskej aktivistky, občianskej aktivistky, ktorá bola dlhé roky nevypočutá, či už vo svojom miestnom zastupiteľstve alebo v parlamente, alebo na ministerstvách. Čiže naozaj dnes stojím ako živým dôkazom toho, že človek dokáže sám sa dostať aj na toto miesto, čiže na tú druhú stranu, kde sa rieši legislatíva a práve aj tie návrhy tých občanov, o ktorých dnes toľko polemizujeme. A za to som veľmi vďačná, som veľmi vďačná za všetky reakcie.
Ja vlastne chcem povedať okrem toho, že pôvodne som nechcela povedať ani to, že pán Kaliňák by mal odstúpiť, dnes ako občanovi mi prišlo počas otázok a odpovedí, úprimne, nevoľno. Zamyslela som sa nad tým, že dnes som v úlohe legislatívca a cítim sa bezmocne, ako sa teda cítia bezmocní občania. Takže konečne súdim, pán minister by mal odstúpiť, možno by tak bolo lepšie ľudom v tejto krajine.
Ďalej sa teda vrátim k téme.
Zákon sme predkladali a ja sa chcem poďakovať špeciálne pánovi poslancovi Gálovi, pánovi poslancovi Kresákovi a, samozrejme, kolegom, Ondrovi Dostálovi, Jankovi Budajovi, Otovi Žarnayovi, pánovi Slobodovi a všetkým vlastne, ktorí podporujú tento zákon, ale ja naozaj ním chcem nadviazať na dialóg, dialóg, pretože vidím, že tam, kde je otvorené mesto, kde je otvorená samospráva, kde je otvorený vyšší územný celok, tam to začína fungovať.
A u nás v Bystrici to začalo fungovať. Ako občianska aktivistka a divadelná režisérka som mala obrovské šťastie , že som stretla Vlada Pirošíka, poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý je okrem iného aj spoluautorom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Veľa som sa od neho naučila. Naučila som sa od neho, že každý občan môže za svoje právo kľudnou cestou bojovať, ak vám niekto robí špatné čierne skládky pred domom, ak niekto nevytvorí pre vaše postihnuté dieťa bezbariérový prístup do školy, ak niekto nechce zaradiť vaše dieťa do školy s ostatnými. Čiže naozaj to je veľmi dôležitý signál. A ja si myslím, že ste šťastní, že tu máte aj takýto živý dôkaz ako ja a že to všetci oceňujete. A zase ja na druhej strane oceňujem takú živú a otvorenú samosprávu, ako je žilinská samospráva trebárs, pretože to sledujem, vnímam, som otvorená.
V Banskej Bystrici zafungoval tento zákon, ktorý dneska teda predkladám, a máme komisie verejné. Čo to v praxi znamená? Poďme si to predstaviť, opäť sa vrátim. Podľa mňa je naším problémom na Slovensku, že sa nevzdelávame ani k tomu, že dokážeme si to predstaviť. To je trošku taký aj vtip alebo taká anekdota. Miloš Forman, režisér, spomína ju vo svojej knihe Co já vím. Tak išiel básnik pred sto rokmi po Prahe so svojím priateľom a ten priateľ mu vraví: „Mistře, letí vzducholoď.“ A básnik bez toho, aby zdvihol hlavu, povedal: „Dovedu si to představit.“ A teraz ja na vás všetkých mojich, kolegovia apelujem, dokážme si predstaviť spoločnosť otvorenú , občiansky otvorenú, ľudsky ústretovú. A myslím, že potom nám všetkým tu aj v tejto sále bude lepšie, klesne nám cholesterol a všetci sa budeme cítiť určite ďaleko lepšie.
Takže ja si myslím, že naozaj voči tým nedostatkom, ktoré ste spomenuli, sme ústretoví, čo sa týka povinností zverejňovať materiály mestskej časti, výborov, áno, je o čom diskutovať, je na čom pracovať. A možno práve na tom druhom čítaní budeme otvorení práve takýmto otázkam, či už vo výboroch, budeme môcť doplniť tieto doplňujúce návrhy. Musím povedať, že sme s takýmto rozšírením aj počítali, ale nakoľko pôsobnosť zákona sa dosial výborov mestských častí netýkala a župy rieši iný zákon, tak sme to nezahrnuli do tohto programu, ale ja budem veľmi rada, ak spoločne vybudujeme takéto rozšírenie.
Ďalej by som sa chcela ešte trošku dotknúť reakcií kolegov, ktorí nie veľmi súhlasili s týmto zákonom. Dnes som si uvedomila, viete, otvorenú občiansku spoločnosť, poďme si ju predstaviť. Včera bol pán minister školstva tuto a v sále sme sedeli ticho, pán minister rozprával a naraz z vedľa sa ozvalo: „Blaháháhá, gól.“ Potom som tak na chvíľu zastala, že, super, tak úžasná reakcia, emócia, to je krásne, potešila ma emócia akákoľvek. Ja som veľmi empatický človek. Poďme si predstaviť cez futbalové ihrisko občiansku otvorenú spoločnosť a skostnatelú, uzavretú otvorenú spoločnosť: Dnes príde tréner mladý a trénuje mužstvo, povedzme, sú rok 1989, 1990, 1998, dokonca tie prelomové, a vraví, „takto ideme na to, sme jedenástka, poďte,“ a vonku sú diváci čiže občania, prídu sa pozrieť, platia, zaplatia si lístok zo svojich daní, zaplatia aj futbalistov zo svojich daní a teraz tí futbalisti majú trénera a trénujú a behajú, ale, viete, o rok príde nový Maradona alebo nejaký nový futbalista Zidane a povie, „a teraz som sa naučil takéto hlavičky a takéto kľučky,“ a títo futbalisti si povedia, „my sa to nebudeme učiť, diváci sa budú pozerať zo svojich daní na toto, my budeme takto hrať futbal,“ a o tri roky už niektorých aj bolia kríže a už ledva čapcú po tom ihrisku. A zase sa nebudeme učiť. Máme taký zákon, my sme sa to takto naučili a tí diváci sa zase pozerajú a vravia, ale ja chcem od teba, aby si aj ty bol taký otvorený a reagoval na mňa. A to je aj to naše poslanie ako poslanie poslancov naozaj platených z daní občanov, aby sme krok za krokom každým dňom kráčali k tej otvorenosti, aby sme ich počúvali.
A teraz tá konkrétna skúsenosť z Banskej Bystrice, kde to schválili poslanci naprieč politickým spektrom, že komisie budú verejné. Tak ja vám poviem veľmi krásny príklad z komisie pre kultúru. Proste mali sme veľké priestranstvo, amfiteáter v Banskej Bystrici, nádherný lukratívny pozemok, mňam pre developera. Skupina mladých ľudí v Banskej Bystrici vo veku 16 – 17 rokov povedala: „Zachráňme amfiteáter.“ Začala prichádzať, oslovili nás na komisiu pre kultúru. Ja vravím: „Zahláste sa, napíšem vás, super, prídite s nejakými argumentami, s nápadom.“ Vypočuli sme si ich. Vypočuli sme mladých ľudí, argumenty úžasné. Prišli s veľmi dobrým materiálom. A toto sa postupne dostalo aj na zasadnutie, zasadnutie mestskej rady a amfiteáter je zachránený, to je úžasné. To je úžasné, keď počúvame občanov, keď počúvame mladých ľudí.
Zoberte si stavebné komisie, proste zoberte si komisie, kde sa riešia odpredaje. A tam naozaj sedí ten človek, ktorý je dotknutý, a kľudnou slušnou formou vám to vysvetľuje. A zároveň vedľa je odborník, lebo nie každý v komisii je odborník. Proste, viete, veď zvolíte 30 poslancov do mestského zastupiteľstva a teraz máte komisiu pre kultúru a z tých tridsiatich nie je nikto odborník na kultúru a vy tam niekoho musíte dať. No tak tam dáte človeka, ale on nie je odborník na kultúru. Ruku na srdce, keby som išla aj do Humenného, pani kolegyňa je z Humenného primátorka, alebo do vašich dedín, a ja tam prídem a to sľubujem, a pýtala sa vo vašich komisiách, koľko máte odborníkov na danú problematiku, učiteľov v školskej komisii. Nie, proste jednoducho sú obce, kde trebárs nie je učiteľ v mestskom alebo v miestnom, alebo v obecnom zastupiteľstve. Je nevyhnutné počuť aj hlas odborníka, ako inak chce meniť prístup? Čiže ono naozaj ja to vnímam v tak pozitívnom svetle a z pohľadu toho občianskeho aktivistu, ktorý tam roky nebol pripustený. A to som sa venovala téme divadiel, mentálne postihnutým ľuďom, integrácii, trhu práce, rovnakých príležitostí. No proste neuveriteľné témy sme za tie roky otvárali a ja som sa nedostala k žiadnemu odborníkovi. Ja som klopala u pána vedúceho kultúry. Ja som sa tam nedostala, na komisiu som sa nedostala. Ja som proste dostala pocit, že keď si prečítam Kafku, tak budem múdrejšia, ako keď vstúpim do mesta Banská Bystrica na úrad. Takže pre mňa to bola obrovská škola. A ja naozaj za tie zauchá zo strany poslancov ďakujem. Ja som im veľmi vďačná za to, pretože dnes tu stojím vďaka nim. Teda nepozerám teraz momentálne do očí pani Antošovej.
A teda naozaj už, to som aj chcela povedať, že tretie volebné obdobie som nezávislá poslankyňa, ale otvorená. Som človek, ktorý vie, čo je to otvorená občianska spoločnosť. Učím sa každým dňom. Počúvam mladých ľudí, starých, pretože tá otvorená občianska spoločnosť je ešte u nás iba v plienkach. Ja som si prežila svoj socializmus. Ja viem, čo je to vláda jednej strany, čo je to diktát jednej strany, čo je to súdruh predseda, súdruh riaditeľ, ktorý má vždy pravdu. Samozrejme, na VŠMU ma, našťastie, potom naučili, že aj divadelný režisér má pravdu. Ale to bolo až ďaleko neskôr.
Chcem povedať, že otvorenosť, dialóg, komunikácia, počúvanie, počúvanie nás naučia a priblížia k občanom, a, samozrejme, teraz nespomínam podkladanie sa, ale načúvanie a rovnocenný otvorený dialóg s odborníkmi. To je ako na divadle, keď by som vystupovala s inscenáciou a išla na medzinárodný festival a išla by som s inscenáciou a tvrdohlavo by som presadzovala nejaké formy. No vysmiali by sa mi tam. Nakoniec by som tam ani nešla, nakoniec by som sa vrátila asi domov a hanbila by som sa, zrejme by som vrátila to cestovné, ktoré by som od daňových poplatníkov získala. Takže toto je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá vec.
A tie pozitívne príklady. Ľudia dnes na Slovensku potrebujú pozitívne príklady a čo je dôležité pre mňa, je, my máme pre nich riešenie. My máme pre nich riešenie. Naozaj ďakujem za všetky pripomienky. Je to zákon, je to malý krok pre zákonodarcu, ale veľký krok pre Slovensko, ak mu budeme rozumieť. Takže to sú také podnety aj pozitívny signál pre občanov, lebo bližšie k občanovi znamená dotýkať sa ho a počúvať ho.
No a ešte by som chcela povedať aj na margo toho košického. Viete, ono častokrát keby sme viac počúvali občanov, ani nemusíme možno rozširovať tie sály, tam budú chodiť protestní občania, ak im budeme v procese tvorby malého zákona alebo v procese tvorby nejakého pozmeňujúceho návrhu, novely alebo čohokoľvek, VZN-ka, načúvať, a nie báť sa ich, nie im rozkazovať, diktovať, ale proste načúvať im. Ja som nikdy nikde v rodine nemala postihnutého človeka. S prvým som sa stretla tak blízko až v Divadle z pasáže. A vtedy sa môj život zmenil. Takže toto sú veci, ktoré, si myslím, sú veľmi dôležité.
A úplne na záver by som len povedala, nech nie sú pre nás posledným riešením hordy slovenských brancov. To nie sú občianski aktivisti, to nie sú slobodní ľudia, ktorí tu behajú po lesoch, ani strašiaci na poliach a vo vlakoch, ani to nie sú občania slobodní, ktorí bránia demokraciu a naše hodnoty. Aktívni občania a naozaj aktívni občania sú tí, ktorí svojím odborným pohľadom, angažovaným postojom a solidárnym prístupom dokážu konečne túto krajinu oslobodiť od všetkých morov extrémizmu, rozkrádačiek, klamstiev, podvodov a nezodpovedného zaobchádzania s majetkom obce, mesta, štátu.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás teda o podporu tohto zákona.
Ďakujem (potlesk).
Skryt prepis
