Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi druhýkrát sa vyjadriť k tejto téme. Nedá mi na začiatku naozaj reagovať na procedúru, ktorou ma pán podpredseda prekvapil. Ako nie raz ma péroval a mimoriadne dôsledne pán poslanec Číž, ktorý mi práve z dôvodu, že predsedajúci nemá právo komentovať žiadne, žiadnymi poznámkami k rozprave, ani k faktickým poznámkam, dával najavo, že neovládam rokovací poriadok, takže presne v podobnom duchu odzneli aj procedurálne návrhy prednesené pánom poslancom Lipšicom a pánom poslancom Poliačikom. Takže naozaj, predsedajúci nemá právo kvôli objektivite komentovať akékoľvek vystúpenia. Má kedykoľvek možnosť prihlásiť sa do rozpravy, ale samozrejme, musí zatiaľ nájsť náhradu, to znamená zastupujúceho predsedajúceho. Určite to potvrdí aj pani kolegyňa Laššáková, s ktorou sme neraz si vymieňali len miesta kvôli tomu, aby mohol ten-ktorý podpredseda vystúpiť s faktickou poznámkou. Takže prosím, aby keď už idete meniť rokovací poriadok, aby ste aj vy boli tí, ktorí ho dodržiavajú.
Nedá mi zareagovať na pani poslankyňu Vaľovú, ktorá hovorila niečo o demonštrácii v Humennom. Nebola som účastná, ale viem, že na takýchto akciách sme mali zabratie verejného priestoru a zbieranie petičnej akcie. Neviem, akú máte, bolo presne určené, bolo presne určené, koľko metrov štvorcových sa odoberá, koľko metrov štvorcových sa zaberá. Čo hovoríte o tých ľuďoch, akože mladých 15-ročných dievčatách, mám informáciu, že tam boli ľudia, ktorí mali viac ako 18 rokov a boli to dobrovoľníci, boli to ľudia, ktorí s nami sympatizujú. A vy si tiež môžete postaviť kdekoľvek stánok a zbierať petíciu. A ak sa tam ľudia zhromaždili, nikdy to nebolo ohlásené ako nejaká demonštrácia, alebo nejaké verejné zhromaždenie, takže bude dobre, keď budete naozaj rozprávať o rovnakej akcii.
Ak by som sa vrátila k tomu, čo som chcela povedať ohľadom zmeny rokovacieho poriadku, už v prvom príspevku som hovorila a mapovala najmä proces prípravy tohoto zákona, proces prípravy nového rokovacieho zákona. Stojím si za tým, že tak, ako ste vy predložili na rokovanie parlamentu túto novelu, to nemá obdobu. Vždy bola prax, že takéto zákony sa prijímali minimálne vytvorením skupiny, kde boli pozvaní opoziční aj koaliční poslanci. Vy ste sa na to vykašľali a znova zopakujem, že len ste plnili vôľu predsedu parlamentu, že chcel stihnúť termín 19. augusta a je mi ľúto, že ste takto postupovali, pretože ste sami zhoršili kvalitu zákona.
Prečítam teraz, čoho sa týka zmena novely rokovacieho zákona: zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, Horalky, tričká, transparenty - tieto tri veci, hej, no neviem, či ešte som na niečo zabudla - dĺžka rečníckeho času, obmedzenie rozpravy alebo možnosť vystúpiť len raz - toto avizujete, že zmeníte - spôsob zisťovania prítomnosti poslancov, účasť iných osôb na rokovaní Národnej rady - čítam to skrátene, ale však všetci, keďže ste to naštudovali, viete, o čom rozprávam - pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ich odovzdaní najskôr pred ich prednesením a vrátenie zákona prezidentom.
Z môjho pohľadu sú relevantné, toto tu ani medzi týmito bodmi nie je, ale to súvisí s tým vyvodením zabezpečenia poriadku, hej, disciplinárne konanie, mi pani kolegyňa Laššáková našepkáva, že ešte to, to je súčasťou novely zákona o rokovacom poriadku.
Ak by som mala povedať z hľadiska relevantnosti, účasť iných osôb, dávanie pozmeňujúcich návrhov pred ich prednesením a vrátenie zákona prezidentom, podľa mňa toto sú tri body, kvôli ktorému, ktoré mali byť zaradené, keď tak, do novely. Všetky ostatné sú účelové paragrafy, účelové znenie a nebojím sa to povedať a zopakovať to, čo povedali mnohí, mnohí iní, že tým pádom ste z toho urobili náhubkový zákon, zákon, ktorým si máte zabezpečiť rýchlejší a plynulejší, rýchlejší a plynulejší priebeh rokovania, ale s tým, aby ste nemuseli počúvať to, čo vám hovorí opozícia. Takže to je smutné.
Z druhého pohľadu to, čo mi skutočne ešte chýba a čo ste ani nezačali nejakým spôsobom riešiť, lebo mnohí ste boli, mnohí ste nás upozorňovali, že len kritizujeme a nepodávame žiadne konštruktívne návrhy na riešenie. Tak ja vám zopár tých bodov, ktorými by ste sa skutočne mohli zaoberať, dám. Veľmi ma trápi, že nijakým spôsobom neopravujete konania mimoriadnych schôdzí. Áno, opozičný poslanec bude mať možnosť zvolať, opoziční poslanci budú mať možnosť požiadať o zvolanie mimoriadnej schôdze. Ale vôbec vás netrápilo, že teraz mimoriadnu schôdzu odročili. Na koľko? Na dva a pol mesiaca alebo na tri mesiace? Už ani neviem a už naozaj sa mi ani nechce rátať, aký čas a toto vás vôbec netrápi, že aktuálnu tému odsúvate na neviem kedy. Takže toto je prvý, hej, bod, ktorým by som vás prosila, aby ste v rámci toho balíka pozmeňovákov, ktorý ste avizovali, že budete ním opravovať svoju novelu, aby ste ho tam doplnili.
Bolo by veľmi dobré, keby ste sa pozreli aj na hodinu otázok, akým spôsobom prebieha. Aby a nejakým spôsobom poprosiť tých, ktorí majú odpovedať na otázky položené poslancom, aby naozaj reálne odpovedali. Aby nám tu neprednášali veci, ktoré zbytočne zaobaľujú a berú čas odpovediam na otázky, ktoré by naozaj istým spôsobom posunuli riešenie niektorých, niektorých vecí, ktoré, na ktoré sa nevieme domôcť odpovede. Takže hodina otázok. Druhá vec. To, že bola pri poslednej novele rokovacieho zákona upravená, chvalabohu, ale ešte stále tá formálnosť sa nijako nezmenila.
Odpovede na interpelácie. Opäť, je to inštitút vyslovene, ktorý by mohol pomôcť opozičným poslancom získať informácie. Lebo taký prístup, aký má, aký majú poslanci vládnej koalície voči svojim ministrom, predpokladám, že chápete, že nemáme taký prístup k informáciám. Takže bolo by veľmi dobré, ak by sa aj spôsob odpovedí na interpelácie prestal tak formalizovať. Častokrát na otázky ministri nezodpovedajú priamo. Niekedy nezodpovedajú vôbec. Napíšu, pošlú nám elaborát, z ktorého nevieme ani vydedukovať, či vôbec otázky sú obsiahnuté v tej ich odpovedi, odpovede na otázky či sú obsiahnuté v tej odpovedi.
Veľmi mi vadí, že sa snažíte obmedzovať čas. Je mi ľúto, že neuvažujete o zriadení vyšetrovacích výborov, pretože častokrát sa nám stáva na výboroch, keď chceme zisťovať informácie o kauzách, ktoré sa konajú, sme obviňovaní z toho, že my nie sme ale vyšetrovací výbor. To sa stáva proste bežne na výboroch, že poslanci nie sú vyšetrovatelia. Áno, nie sú vyšetrovatelia, samozrejme. Ale ak vidíte, že niektoré veci sa nehýbu, tak potrebujete zisťovať dôvody, prečo sa nehýbu. A tam si myslím, že je úloha práve výborov, ktoré by mohli vyšetrovať určité, určité typy, neviem, vecí, neviem sa vyjadriť teraz, ale každopádne toto bola otázka, ktorá sa už v parlamente, o ktorej sa už v parlamente rozprávalo.
To, čo ma ďalej trápi, je napríklad poslanecký prieskum. Opozícia je naozaj zavesená len na vôľu alebo nevôľu vládnych poslancov. Máte väčšinu. Niekedy sa podarí dohodnúť, všetka česť, keď sa podarí odsúhlasiť poslanecký prieskum, ale ak náhodou sa nedostatočne, ak náhodou nedostatočne vysvetlíte tie pohnútky, prečo je nutné robiť poslanecký prieskum, neurobíte nič, môžete ísť akurát tak na lampáreň. Takže zaoberať sa inštitútom poslaneckého prieskumu. Nevidím dôvod, prečo by nemohol existovať aj inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu.
Ďalšia vec, ktorá má trápi a súvisí s rokovacím poriadkom, zloženie alebo nominovanie do komisií. Ak je raz stanovené, že opozícia nominuje nejakého člena, neviem z akého titulu je nutné rozmýšľať nad tým, alebo že koalícia rozmýšľa nad tým, že či ten, ktorého navrhujú, môže byť členom komisie. To sa mi zdá scestné. Buď opozícia má právo nominovať človeka a koalícia to bude rešpektovať alebo potom nerobte šaškáreň a netvárme sa, že opozícia si má dosadiť alebo, že má nominovať človeka do nejakej komisie.
Toto sú veci, ktoré by som považovala za naozaj dôležité preto, aby fungovala parlamentná demokracia, aby skutočne mohol opozičný poslanec vykonávať kontrolnú činnosť. Hovorila som z pozície opozície. Ale v podstate možnože aj niektorí koaliční poslanci by radi využili upravené inštitúty, o ktorých som doteraz rozprávala.
Takže už teraz verím, že nebudete hovoriť o tom, že opoziční poslanci len kritizujú a nedajú žiadne relevantné návrhy. Verím, že toto môžete brať ako inšpiráciu a do druhého čítania pripravíte spolu s balíkom ďalších, ďalších pozmeňovacích návrhov aj tieto, ktoré naozaj berte ako inšpiráciu. My sme povedali a avizovali, že do takto pripravenej novely sa nebudeme zapájať. Do úpravy takto pripravenej novely sa nebudeme zapájať. Preto vás žiadam, aby ste na základe toho, čo ste počuli, konali.
Ďakujem.

Ja mám návrh, pán predsedajúci, keby sme mohli hlasovať, že nad rámec rokovacieho poriadku predsedajúci môže kedykoľvek vystúpiť spoza predsedajúceho stolčeka s faktickou poznámkou ľubovoľne dlho, k ľubovoľne akej téme, ľubovoľne k akémukoľvek poslancovi a tým takou nejakou mimovoľnou tradíciou doplníme rokovací poriadok naším uznesením a za potlesku, samozrejme, že poslancov vládnej koalície.

Pán predsedajúci, ja by som vás tiež poprosila, aby ste upozorňovali pani poslankyňu Vaľovú, že neodpovedá, alebo teda nevyjadruje sa k tomu, čo som povedala ja, ale vyjadruje sa k úplne iným veciam, nabudúce. A k tomu, čo ste mi tu povedali, pani poslankyňa Laššáková, ja som to priznala hneď na začiatku, ja sa necítim ešte kompetentná na to, aby som poznala všetky paragrafy a naozaj, môžete mať pravdu, ja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
... ja si, ja mám záujem si to študovať, naozaj si to, som si to už niekoľkokrát pozerala a aj ten návrh toho rokovacieho poriadku. Nie som v tom tak zbehlá a samozrejme, nemám tie vaše skúsenosti, takže odpustite mi.
A na pani Vaľovú vlastne ani neviem, ako máme reagovať, lebo nereagovala na mňa, takže, bohužiaľ, je tu fakt, že, a to sa nestáva len mne, to je proste za múrmi tohto chrámu, sa to stáva úplne bežne, že človek so zdravotným postihnutím sa musí prispôsobovať miestu a nie, že miesto sa prispôsobuje zdravotne postihnutým. Tým nechcem povedať, že sa sťažujem, ale naozaj už cítim ten tlak, že mnoho vecí sa robí pre mňa a pritom to vôbec nie je pravda. Tie veci ja si nikdy domov neodnesiem a nikdy ich používať nebudem mimo toho času, kedy som tu a sú určené pre všetkých. A už cítim ten tlak, že za chvíľku, lebo skončením volebného obdobia možno mi vyčíslite účet, koľko som tento parlament stála. Takže je mi to ľúto, ale naozaj to tak je, hej, a asi toľko.

Ďakujem pekne. Zaujalo ma, pani kolegyňa, keď si, keď si hovorila, aké to bude, aké to zostane vlastne pre teba pohodlné a praktické, keď si tunak dáš tyčinky a keksík a neviem čo. Presne, tento rokovací poriadok, ktorý ak bude prijatý, tak ťa bude nútiť, aby si ho porušovala. Opäť budeme vytvárať nejaké, možno, budeme vytvárať nejaké výnimky, ktoré by mali spôsobiť, aby si ten rokovací poriadok neporušovala, a to sa mi zdá rovnako choré. Častokrát pristupujeme k téme debarierizácie, možnože až príliš subjektívne, s pohľadom, že to sa týka v tomto prípade Silvie, nabudúce možnože to bude Janko, ale proste, že bude jedna osoba. Neviem, ako by sme pristupovali k tomu, keby sa naozaj v parlamente naraz objavilo viac ľudí s hendikepom a že čo by to Národnú radu stálo v porovnaní s tým, čo stojí Národnú radu teraz úprava a debarierizácia pri jednej poslankyni, ktorá je hendikepovaná.
Takže ďakujem, že si upozornila na problémy, ktoré vlastne neustále v parlamente máš, aj keď sa pomaly snažíme riešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytujú s tvojou prácou. Bojím sa, že pomalými krokmi to bude trvať minimálne štyri roky, kým sa odstráni aspoň polovička bariér. Takže ďakujeme, ďakujem tak isto, že nám pomáhaš scitlivovať sa.

Ďakujem, kolegyňa Silvia, za tento tvoj príspevok. Už dávno viem, že potrebujeme mať medzi sebou ľudí zdravotne znevýhodnených, pretože zostaneme vlkmi, vlk vlkom. Práve na sebe si ukázala, že ty potrebuješ vodu, ty potrebuješ nejaký keks, pretože nie všade sa dostaneš. Tak by ma zaujímalo, že či sa pri príprave novely rokovacieho poriadku, či videli aj teba títo ľudia. A nemyslím to v zlom. Ja len som rada, že Silvia je medzi nami v parlamente, pretože nás scitlivuje všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja som pôvodne aj myslela, že vlastne k rokovaciemu poriadku ani nemám veľmi čo povedať a že mám ešte strašne málo skúseností na to, aby som, aby som v rozprave vystúpila. Ale samozrejme aj ja ako nová poslankyňa som si krátko po nastúpení do tejto, po zasadnutí do mojej poslaneckej lavice prečítala rokovací poriadok, pretože som chcela vedieť, aké mám, aké mám práva, aké mám povinnosti a akým spôsobom treba v určitých situáciách postupovať.
Aj na základe toho som si vlastne hneď všimla minulý týždeň, keď tu vystupoval pán premiér, že neodpovedal na otázku päť minút, ale neviem, osem, deväť a teda neodpovedal na tri otázky, odpovedal len na dve. A už vtedy som si vlastne uvedomila, že už vtedy som si uvedomila, že vlastne my nemáme žiadny spôsob, akým spôsobom ho na to upozorniť aj napriek tomu, že pán predsedajúci nebol si istý a zakročil, alebo teda nezakročil, ale, ale, ale mal chvíľku taký, taký pocit, že by zakročiť mal. To znamená, že v tomto prípade nemá nikto z nás žiadnu nejakú legálnu možnosť, akým spôsobom sa voči tomu ohradiť. Jedinú možnosť, ktorú tu všetci máte, je, že vystúpite za predsedajúcim po schodoch a upozorníte ho na to. To sa aj asi v niekoľkých prípadoch stalo. Samozrejme, ja tú možnosť nemám.
Chcela by som v tejto súvislosti poznamenať, že myslím si, že rokovací poriadok by mal pamätať aj na takéto situácie a mal by poslanec mať možnosť, ktorýkoľvek, sa ozvať a žiadať nejakú nápravu a v podstate, aj keď sa stala takáto situácia, možno súčasťou rokovacieho poriadku by mohlo byť, že jednoducho pán premiér zodpovedá ešte na jednu ďalšiu otázku. Myslím si, že tým, že sa plánuje zaviesť obmedzený čas a že sa zavedú limity na rozpravy a zakážu sa transparenty a iné pomôcky, presunú sa tieto spory z transparentov a spory o transparenty a pomôcky na spory o čas. Myslím si, že veľa tým nevyriešime a jednoducho budeme bojovať zase o niečo iné.
Pri tejto príležitosti ešte som si uvedomila mnoho vecí, ako tu tak počúvam svojich kolegov, ktorí majú teda už oveľa väčšie skúsenosti, ako pán Poliačik alebo pán Dostál. Zistila som, že vlastne tieto problémy, ktoré, ktoré sa tu hlavne zdôrazňujú, že treba vyriešiť, nie sú tak ani problémom samotného rokovacieho poriadku, ako etického kódexu, ktorý sa tu riešil asi pred rokom. Ja sama som si pozrela diskusiu, ktorá s k tomuto viedla zo záznamu, lebo som chcela vedieť, akým spôsobom sa to riešilo vtedy a čo sa vlastne a kam sa to posunulo. V podstate etický kódex je nejakým spôsobom zakotvený v rokovacom poriadku ale nejaké špeciálne, špeciálne uplatnenie zatiaľ asi nemá.
Ja sa obávam, že rokovací poriadok mnoho ľudí nečíta. A čokoľvek bude napísané aj v tom etickom kódexe, bude to mať presne rovnaký efekt. Pokiaľ si to poslanci čítať nebudú, tak sa aj tak nič dodržiavať nebude. Myslím si, že predmetom tohto etického kódexu by mali byť napríklad jedlo, pitie ale aj spomínané mobily.
Ja osobne mám u svojich mnohých kolegov otvorený účet, pretože sa nedostanem ani hore do poslaneckého salónika, kde všetci chodíte, takže mi odtiaľ nosia nápoje priamo sem. A tak isto mám vždy pri sebe nejakú tyčinku, nejaké oriešky, pretože chcem šetriť čas. To premiestňovanie sa z jedného miesta na druhé v tejto budove parlamentu je proste hrozné. A tak ja už dopredu avizujem, že tieto veci budem mať pri sebe aj naďalej. Jednoducho je to pre mňa pohodlné, je to pre mňa praktické, nemyslím si, že porušujem nejaké pravidlá, nemyslím, že je to nedôstojné. Myslím si, že nikto nemá pocit, že by som nejakým spôsobom kolegov rušila, takže ja osobne toto budem aj naďalej ignorovať.
Rovnako mám problém aj s tými mobilmi. Mobily slúžia na komunikáciu, mne obzvlášť, pretože som odstrihnutá od asistentov, takže, takže som s nimi v neustálom kontakte. A ak niekto má pocit, že chce zakázať mobily len preto, že sa s nimi robia videozáznamy, tak vás môžem ubezpečiť, že technológie sú už tak ďaleko, že, že tá videokamera je zabudovaná v pere, je zabudovaná v akomkoľvek zariadení, aj v tom, v ktorom nevidíte, v gombíku alebo hocikde, takže ten záznam sa dá robiť pohodlne kedykoľvek a nikto nezistí ani, kto to spravil, ani kedy to spravil.
Ja by som chcela pri tejto príležitosti upozorniť aj na ďalší problém tým, že naozaj tu fungujem a tým, že niekedy je to ťažké. Často rozmýšľam na to, nad tým, že ak sa v budúcom volebnom období dostane do parlamentu niekto, kto je napríklad nepočujúci, ja by som len veľmi chcela, kto mu v tom prípade bude tlmočiť. Bude to pán Danko? Bohužiaľ, pravidlá sú také, že zakázal sa sem vstup matke s dieťaťom, zakázal sa sem vstup asistentom a tak neviem, akým spôsobom to chcete riešiť. Preto si myslím, že áno, aj toto by malo byť buď súčasťou etického kódexu alebo samotného rokovacieho poriadku, lebo, bohužiaľ, pre mnohých z vás je to potom problém.
Ja aj napriek tomu si myslím, že všetky tieto veci sú, čo sa rokovacieho poriadku týka, nepodstatné a pre mňa napríklad by bolo podstatné, ja ako človek, ktorý prišiel zvonku a momentálne riešil úplne iné veci, bolo by podstatné pre mňa vedieť, ako účinné sú zákony, ktoré schvaľujeme. V mnohých prípadoch si hovoríme, že zákony sú dobré, ale nenašli si uplatnenie. A tak ja by som skôr privítala nástroj, ktorý by nám dával spätnú väzbu, či tie zákony, ktoré sme schválili, sa v praxi naozaj uplatňujú, či sú tam paragrafy, články alebo čokoľvek, ktoré, ktoré proste sú mŕtve alebo akýmkoľvek spôsobom, aby sme mali spätnú väzbu, nakoľko sa tieto zákony dajú použiť. A vlastne, a aby sme aj vedeli, prečo tieto zákony sa v praxi neujali. Toto sa mi zdá oveľa podstatnejšie.
A tak vás prosím v prvom rade, znovu prečítajme si rokovací poriadok, možno trochu spomaľme, pretože v prípade, že sa rokovací poriadok schváli v nejakej podobe, ktorá (rečníčka si odkašľala), pardon, nevyhovuje všetkým, môže to mať za následok také riešenie, ako sa stalo mne teraz v poslaneckej garáži - myslím si, že je to veľmi podobné -, že kým niekto, kto porušuje pravidlá tým, že parkuje na vyhradenom mieste, nie je postihnutý nijako, alebo teda neviem o tom, možno je. Postihnutá som predovšetkým ja, pretože sa namontovalo, namontovala v poslaneckej garáži zátarasa, ktorá, ktorá ma zdržuje, pribudli mi kľúče, ďalšie, to nie sú prvé a takéto riešenia naozaj nie sú dobré a nebudú dobré ani v rokovacom poriadku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám proti kolegovi jednu výhodu, že asi budem môcť svoju rozpravu povedať bez prerušenia.
Cieľom novely zákona o rokovacom poriadku je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdze. Návrh zákona upravuje zabezpečenie poriadku, dĺžku rečníckeho času, však koaliční poslanci moc nediskutujú. Treba, dĺžku rečníckeho času sa, v podstate dĺžka rečníckeho času sa obmedzí iba opozičným poslancom v podstate. Upravuje aj spôsob prihlasovania sa do rozpravy a zákaz akejkoľvek vizualizácie, a to aj odborných grafov atď., atď. Podnetom pre tento zákon bolo vraj neslušné správanie niektorých poslancov z opozície, ktorí z parlamentu robia vraj cirkus.
Sedím tu od minulého pondelka a ja osobne som svedkom konštruktívnej rozpravy k navrhnutým zákonom, k legislatívnym návrhom. Schvaľovali sme zákony, dobré zákony schválili koalícia aj opoziční poslanci. Dokonca bol schválený aj opozičný návrh. Kto tu videl cirkus? Tu je poriadok pri rozpravách ku zákonom. Keby ste tu všetci sedeli, pozrite sa, koľko sedí z opozičných poslancov. Koľko je tu opozičných poslancov? Keby ste tu sedeli pri rozpravách k legislatívnym návrhom, tak by ste to potvrdili, že tu sa konštruktívne rokuje, že tu sa pracuje. Avšak vy naozaj chodíte na hlasovanie iba o jedenástej a o piatej do tohto pléna. A tu je problém, lebo vy vlastne neviete, čo sa tu deje počas rokovania k legislatívnym návrhom.
Viete, kedy je tu "cirkus"? Keď si ako opoziční poslanci plníme svoju úlohu, keď kontrolujeme rozhodnutia a činnosť vlády, ministrov. A viete, kedy bude poriadok nielen v tejto sále, ale aj v celej spoločnosti? Keď konečne pán premiér upokojí situáciu v spoločnosti a odvolá ministra Kaliňáka. (Potlesk.) Premiér to totiž občanom sľúbil, že odvolá do troch minút každého ministra, na ktorého padne čo len tieň podozrenia. Preto je nepokoj v našej spoločnosti a preto je často tuná nepokoj, v tomto pléne. Kauza Bašternák a ostatné kauzy nám polarizujú tento parlament a spoločnosť. Samozrejme, že sa vám to nedobre počúva, to však neznamená, že by ste nám mali mocensky zatvárať ústa a pritom pokojne bagatelizovať jednu z najväčších káuz.
Vážení kolegovia z koalície, ak nehľadáte pravdu, tak máte účasť na tejto kauze a máte zodpovednosť za to, čo deje v našej spoločnosti. Pretože hovoríte o chrámoch, o slušnosti, o láske a pritom sa smejete do tváre všetkých tých občanov, drvivej väčšine mladých ľudí, ktorí ešte veria v spravodlivosť, ktorí ešte majú nádej, že sa tu nedá beztrestne v našej spoločnosti páchať zločin.
Pozrite. Minister Kaliňák by mal podľa väčšiny ľudí pre kauzu Bašternák odstúpiť. Vyplýva to z prieskumov. Pri otázke: "Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák, teda pre kauzu s údajnou neoprávnenou vratkou DPH na takmer 2 milióny eur?" - odpovedalo 49 % respondentov kladne. A my sme si to overili aj medzi ľuďmi. Počas leta sme chodili po mestách, nielen na protesty v pondelok, ale po mestách po celom Slovensku. Prešli sme ich v rámci hnutia OĽANO už 22. Dvadsaťdva miest na južnom, východnom a strednom Slovensku a chceme ďalej pokračovať. A tam nám ľudia hovorili priamo na námestiach a v uliciach o tom, čo ich trápi. Ľudia sú nahnevaní, niektorí sa boja, majú obrovský strach. Boja sa o prácu a o 400 eur, ktoré zarábajú mesačne a ešte ich bolo aj mnoho, čo boli veľmi apatickí. Toto ste chceli dosiahnuť? Apatiu v spoločnosti? Aby už nikoho nič nezaujímalo?
Zúčastňovala som sa aj protestov a videla som tam tisíce ľudí, žiadnych radikálov a nebol tam vôbec žiaden cirkus. Ten viactisícový dav sa vždy pokojne rozišiel. Sú to totiž ľudia, ktorí tu pracujú, ktorí si tu na Slovensku založili alebo chcú založiť rodiny. Tu chcú žiť. Sú to občania, ktorí ešte stále veria v demokraciu.
Kolegovia poslanci zo Slovenskej národnej strany, hrdí začneme byť na Slovensko až vtedy, keď sa budeme vedieť v našej spoločnosti, na našom Slovensku vysporiadať s korupciou, s vykrádaním verejných zdrojov, ktoré patria rodinám. Tieto peniaze patria ľuďom. Ľudia by ich mali vidieť a pocítiť v lepšom zdravotníctve, školstve, v sociálnych službách. Máme ľudí v uliciach. Uvedomujete si to? Nie je zvrátené, že sú ľudia v uliciach, ale je vskutku zvrátené, že úzka skupina ľudí bez zábran rozkráda naše drahé Slovensko. To je hanbou pre Slovensko a vtedy sa tu robí - cirkus? Nepokoj v pléne.
Áno, počula som, vraj začnete zametať až po ukončení nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. K tomu som počula jednu občiansku aktivistku na proteste povedať toto: "Keď sa vám psík vyšpiní na koberec v obývačke počas vzácnej návštevy, upracete to, až keď návšteva odíde?" Namiesto odvolania ministra vnútra a upokojenie situácie v spoločnosti hovoríte o šírení nenávisti, a to sa objavuje aj tu, lebo plénum vlastne kopíruje spoločnosť. Áno, podarilo sa vám na Slovensku rozšíriť taký mýtus. Vraj spoločnosť nepolarizujú tí, ktorí zlo robia, ale nenávisť šíria tí, ktorí na to ukazujú. To je absolútny výsmech občanov, to je absolútny výsmech demokracii.
Demokracia totiž naozaj nie je o tom, kto má väčšinu v parlamente. Nie je o tom, kto vyhrá voľby. Demokracia je o občanoch, ktorí tvoria tento štát. Novelou zákona o rokovacom poriadku chcete zaistiť fungovanie Národnej rady a slušnosť v rokovacej sále a pritom bez problémov ohýbate demokraciu. Pán predseda parlamentu, páni koaliční poslanci, na Slovensku upadá demokracia nakoľko dlhodobo ignorujete všeobecné dianie a vôľu občanov. Práve preto tu narastá extrémizmus. Práve preto sa ľudia uchyľujú k radikálnym riešeniam a práve preto ľudia volia extrémistov. Za zvyšovanie extrémizmu je zodpovedná bývalá i súčasná vláda. Ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne dôsledky, povedal prezident a mal pravdu.
Vážený pán predseda Národnej rady, dobrý nadčasový zákon o rokovacom poriadku, resp. novelu k zákonu môže pripraviť iba koalícia spolu s opozíciou. Inak iba ukazujete svaly. Ak vám skutočne ide o vec, ukážte štátnické gesto.
Vážené kolegyne a kolegovia z koalície, nezabúdajte na text známej piesne "jednou si dole, jednou na hoře". Rokovací poriadok si chystáte aj pre seba, keď budete v opozícii, a to príde aj kvôli kauze Bašternák a vášho postoja k nej. Ďakujem. (Potlesk.)

Chcem sa ešte raz poďakovať tým, ktorí to trpezlivo dopočúvali. Samozrejme, že takto trikrát prerušený prejav nemá veľmi súvislý kontext. Predsa však verím, že dôjde k ušiam tých, ktorí predkladajú túto novelu a naozaj urobia rozumný krok, ktorý snáď aj zmierni potom konfrontačnú atmosféru a nastolí lepšie vzťahy. V opačnom prípade, čo nastane v opačnom prípade, to som opísal, myslím, celkom otvorene.

Pán poslanec Budaj položil otázku, že prečo treba meniť rokovací poriadok v zmysle náhubkového zákona. A ja vidím jednu, jedinú odpoveď. Predseda parlamentu doktor Danko, vo svojej úvodnej reči po zvolení za predsedu povedal, citujem: "Demokracia je o rešpektovaní väčšiny." No a niekto, kto má takúto logiku, nemôže nikdy pochopiť, čo je skutočná demokracia a tak potom aj vyzerá navrhovaný zákon. Ja k tomu môžem dodať jedine to, že daj niekomu moc a zistíš, kto to je. Ďakujem.

Ďakujem. K tejto téme som sa hlásil už v piatok a aj k tomuto konkrétnemu rečníkovi, takže trikrát prerušená rozprava istým spôsobom aj hovorí o dôležitosti tejto právnej úpravy a myslím si, že skôr by plénum parlamentu k norme, ktorá definuje v mnohom parametre politickej súťaže a nastavenie rokovania tohoto pléna malo prioritne vyjadriť tak, že nebude rečník v rozprave trikrát prerušený.
To, čo hovoríte a vystríhate ľudí, ktorí sa rozhodli meniť rokovací poriadok bez základného prvku slušnosti a doteraz akceptovaného spôsobu menenia rokovacieho poriadku, a to je, že sa musí dohodnúť takpovediac vládna väčšina aj s väčšinou opozície alebo minimálne s opozíciou, ktorá bude nejakým spôsobom rešpektovať to, čo sa s rokovacím poriadkom snažíte urobiť, je podľa mňa neslušné, zbabelé a začína zaváňať tým, že akonáhle tieto zmeny vládna väčšina prijme, hneď po zmene vlády budú nejakým spôsobom musieť byť korigované.
Cítim, že vy, pán poslanec Budaj, máte čo hovoriť o demokratickom nastavení tejto krajiny - Slovenska a myslím si, že ak vaše slová padnú na úrodnú pôdu, tak výzvy na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý, sa dočkáme. Takže dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)