Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Juraj, ja ťa doplním iba v jednom, to som už dopĺňal svojho času aj kolegu Hlinu, ktorý už nemá tu česť byť poslancom Národnej rady, lebo si povedal, že chceme tam, aby boli najlepší v štátnej správe. Samozrejme, aj ja pod pojmom najlepší beriem, samozrejme, určité hodnoty tohto človeka, ale máme najlepších aj zlodejov, aj klamárov, aj hercov, aj úžerníkov. A takých ja tam nechcem, ja tam chcem mať najlepších odborníkov a najlepších po tej morálno-vôľových nejakých vlastnostiach, ktoré by mohli byť akože statočnosť, spravodlivosť, svedomitosť a ďalšie. Takže takýchto áno, do štátnej správy, lebo momentálne máme tých najlepších z tej druhej kategórie, a to demotivuje aj našich ľudí nejak dávať dôveru v tie úrady.
Ja by som bol veľmi rád a to, myslím, že aj pán minister Kaliňák svojho času sľuboval pri audite štátnej správy, že urobí takýto rebríček populárnosti jednotlivých úsekov štátnej správy, že ktorý odbor, či už stavebný, alebo pozemkový, alebo katastrálny a neviem ktorý, že ako sú obľúbení. No, žiaľ, doteraz som sa toho nedožil alebo neviem, či na nejakých médiách to bolo praktizované a ukázané, lebo reforma ESO tam nejakým spôsobom, neviem, nechcem povedať, že pokrivkáva, ale nejak nevidím ten jej efekt.
Nebudem reagovať na kolegu Dušana, lebo to je mimo, takže nechcem porušovať rokovací poriadok, dobre, ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi pri tejto príležitosti, keďže hovoríme o štátnej správe, vyzdvihnúť prácu desiatok tisíc statočných ľudí, ktorí v štátnej správe naďalej robia napriek tomu, že vidia, že ich úrad nevedie ten najlepší, ale ten, ktorý má tú správnu stranícku knižku. 27 rokov sme sa de facto neposunuli nikde.
Keď pred..., v čase socializmu to na Slovensku bolo tak, že úrady viedli tí, ktorí mali červenú stranícku knižku, tak dnes k tej červenej pribudli iba ďalšie dve farby. Farba SNS a farba MOST-u - HÍD. Tým, že naďalej tento systém udržiavame, a ten zákon o štátnej správe v podstate nič na tomto systéme nezmení, len sme si nadstavili nejaké placebo, ktoré ukážme, pošleme niekam do Bruselu, aby boli spokojní, a naďalej to bude o tom, že de facto politickí nominanti budú v nejakom orgáne nám strážiť nezávislosť štátnej správy, že naďalej budeme ľuďom ukazovať, že niekto tu je menejcenný a niekto je vyvolený.
A ešte raz hovorím, obdivujem desiatky tisíc poctivých štátnych úradníkov, ktorí mnohokrát za almužnu musia si páliť prsty s kriminálnikmi, s neplatičmi daní alebo s podvodníkmi typu Bašternák, ktorí si túto prácu vykonávajú poctivo, a zároveň musia trpieť, že majú svojho šéfa možno najneschopnejšieho z toho úradu, len preto, lebo pán šéf alebo pani šéfová sa strčila dostatočne hlboko do jednej časti tela okresnému predsedovi, či už SMER-u, SNS, MOST-u - HÍD. To je hanba. 27 rokov po revolúcii aby naďalej sme tu poctivým štátnym zamestnancom ukazovali, že nie morálka, nie vedomosti, nie schopnosti sú rozhodujúce v tom, ako kto bude kráčať po kariérnom rebríčku, ale schopnosť ohovárať, schopnosť robiť zákerné kroky, schopnosť kradnúť, schopnosť okrádať voličov, schopnosť zatvárať si oči pred zlodejinami našich ľudí. A títo ľudia dostávajú priestor, aby boli tí akože vyvolení, tí s najvyššími platmi.
Veľmi ma mrzí, že vládna koalícia je v takej sile, akú má, že nemala dosť odvahy, aby týmto zákonom riešila problém práve týchto ukrivdených ľudí, lebo ukrivdení nie sú tých pár vyvolených, ktorí tieto úrady vedú, ale ukrivdených je tých ix desiatok tisíc ľudí, ktorí sa na to musia pozerať a musia to trpieť, lebo, bohužiaľ, inú prácu by si nenašli, alebo jednoducho túžia robiť pre štát. V poslednom období myslím, že Veronika Remišová tu spomínala dve, myslím si, že úžasné ženy, ktoré sa nebáli a verejne prehovorili. Bola to pani Filipová a Zuzana Hlávková. Ženy, ktoré si povedali, že chcú robiť pre štát napriek tomu, že majú školy, že by si mohli vyberať, robiť pre ktoréhokoľvek súkromníka. A ja myslím, že vyjadrím túžbu všetkých tých ľudí, ktorí poctivo v štátnej správe robia, že chcú sa raz dožiť Slovenska, kde ten najlepší bude viesť ich úrad, že chcú sa raz dožiť Slovenska, že štátny úradník bude niekto a nie niekto, o koho si môžete obtrieť svoje ústa a beztrestne ho šikanovať, beztrestne sa mu posmievať a ten len sklopí zrak a bude musieť poslúchať, či už svojho šéfa, alebo tzv. nejakú agresívnu schránku, stránku.
Myslím, že pri prvom alebo druhom čítaní tohto návrhu zákona som spomínal príklad Singapuru, ktorým by sme sa mali motivovať. Singapur pred 40 rokmi bola obyčajná rybárska osada, kde si niekto povedal, že z tejto osady spraví perlu juhovýchodnej Ázie, a po tých 40 rokoch si môžeme povedať, že sa mu to naozaj podarilo. Prvý krok, ktorý tento človek spravil, bolo to, že si povedal, že chce, aby pre štát robili tí najlepší z najlepších a aby zo štátu urobil toho najlepšieho zamestnávateľa v Singapure. Veľmi výrazne zdvihol platy ľuďom v štátnej správe. Zároveň sa nebál povedať, že mnohí pôjdu preč. Zároveň teda tým pádom vytvoril prostredie, kde tí najlepší bojovali o to, aby to miesto tam získali. Aby to nebolo o tom len, že niekto pracuje čestne pre štátnu správu z presvedčenia, lebo jednoducho chce lepšie Slovensko pre svoje deti, ale aby to bolo o tom, že aj keď zabojujem o tú prácu - a beriem to ako poslanie -, že zároveň pri dvoch zahraničných školách, ako mala jedna z týchto paní, ktoré som spomínal, bude mať aj adekvátny plat. Bude mať adekvátne postavenie a vie, že keď sa bude snažiť, postupne po kariérnom rebríčku vystúpa možno aj na vrchol toho konkrétneho úradu alebo ministerstva.
Bohužiaľ, takúto ambíciu na Slovensku nevidím. Lebo ambícia ľudí z MOST-u - HÍD, SMER-u a SNS je len vkradnúť sa do ďalšej špajze, lebo prvú ste už vykradli. Vy sami, vaši poskokovia, vaše biele kone a la Bašternák. A dnes máte chuť na ďalšiu špajzu ľudí. Prejavuje sa to potom na tom, že ľuďom zvýšite ceny energií a nehanbíte sa nehanebne ešte klamať a vysielať vašeho maskota premiéra, aby trhal teatrálne faktúry a ľuďom hovoril: "Nebojte sa, ušetríte, všetkým dôjdu nové faktúry." Skutočnosť: 90 % ľudí na strednom Slovensku bude platiť viac, ako by platilo pred roztrhaním faktúr. Lebo ste vykradli jednu špajzu a máte vykradnúť druhú. Toto je vaše správanie, vaše ambície, schopnosti a vízie nesiahajú ďalej. Vaša vízia je druhá špajza, ktorú chcete získať.
Ja som si dnes prepísal auto. Dnes som platil 33 eur. Zajtra by som platil pri skoro 7-ročnom aute, pri tom istom aute za ten istý úkon, prepis v rámci okresu 494 eur. 33 eur dnes, zajtra 494. Môžete sa hanbiť. Vy nemáte ambíciu, aby ste urobili zo Slovenska lepší štát.
Vy máte ambíciu, aby ste zo svojej peňaženky urobili lepšiu a plnšiu peňaženku. Povedali ste si, že Slovensko je vaše léno, váš súkromný majetok, a robíte všetko preto, aby ste ho čím skôr rozkradli. A ešte raz vás vyzývam, hoci viem, že toho nie ste schopní, ale robím to preto, aby si to uvedomili vaši voliči - aj vaši voliči v štátnej správe, skúste konečne prísť s víziou. S víziou pre zdravotníctvo, školstvo, ale aj tú štátnu alebo verejnú správu. S víziou, akú mal obyčajný jeden človek v Singapure, a urobil zo Singapuru perlu juhovýchodnej Ázie. Aj zo Slovenska by taká perla mohla byť. Je tu kopa statočných, čestných ľudí, ktorí napriek tomu, že im hádžete polená pod nohy, napriek tomu, že im ukazujete, že nie sú hodní vašej dôvery, lebo hocijakého nímanda urobíte šéfa ich úradu. Napriek tomu poctivo v tom úrade makajú, sklonia hlavu a berú smiešny plat. Áno, ľudia v štátnej správe si zaslúžia vyšší plat, ale nie cestou, akou ste zvolili vy, že si poviete, že Trošková asi zrejme už v pozícii hlavnej štátnej radkyne za svoje služby dostáva málo, tak jej idete zdvihnúť plat o 20 %. Alebo si Andrej Danko povie, že však tí ľudia si..., pardon, kapitán Danko, si tí ľudia, ktorí ho tu musia počúvať a plniť jeho veľakrát choré príkazy, si zaslúžia nejaký príplatok ako bolestné, tak im zvýši 20 % plat.
A ja sa pýtam, v čom je toto systém, v čom je v tomto nejaká vízia, napĺňanie vízie a systematická práca. Toto je iba pohŕdanie všetkými ostatnými štátnymi zamestnancami. Lebo vy si poviete, toto títo naši, tí dostanú viac, lebo správne asi salutujú, alebo chcete od nich nejaké služby a všetci tí ostatní sú vám ukradnutí. Vytvárate dve kategórie štátnych zamestnancov a môže vám byť hanba! Hanba za to, že ste to schválili, a pevne verím, že sa vo vás ozve svedomie a schválite prezidentove pripomienky.

Ďakujem pekne. Pán Marosz sa vrátil ešte k tomu problému platovky. Pán kolega, táto trápnosť, že vládna koalícia robí z protekcionizmu systém, tá ani nezasluhuje komentár, pán kolega (povedané so smiechom), tá si zasluhuje len posmech. Čudujem sa, že k tomu pán predseda prikročil. No ale naozaj, naozaj triafajú vedľa. V tomto reforma verejnej správy byť nemala a ani nikdy nebude. To nie je žiadna reforma. Skutočná reforma verejnej správy sa naozaj musí týkať tých troch oblastí, ktoré občana bolia. Kvalita verejnej správy, jej stabilita a jej zbavenie korupcie.

Nie, to už sú faktické, pán predsedajúci, takže pán Budaj akože bude odpovedať na faktické pripomienky (povedané so smiechom), takže asi tak. Ale dobre, ideme ďalej, v pohode.
Pán kolega, ďakujem pekne, že si spomenul to odpolitizovanie štátnej správy, pretože tiež ako štátny zamestnanec, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, mal som, v úvodzovkách, tú česť zažiť výmenné generácie politické na našom pozemkovom úrade a musím povedať, že niekedy sa mi ani vo sne nesnívalo, akí ľudia tam môžu nastúpiť a ako budú, teraz v úvodzovkách, znetvorovať ten úrad iba tým, že, žiaľ, sláva im stúpla nie odborná, ale politická, a potom sme zistili, že vlastne ten úrad prestáva byť funkčný.
A keď to by malo byť akože nejakým výsledkom demokratizácie a vytvárania štátnej správy, tak ja som kategoricky proti a budem tvrdiť, tam musí byť odborník, ktorý sa tomu bude venovať s plným nasedením. Mal som tú česť zažiť takéhoto odborníka, ktorý si povedal v 50. rokoch, že chce byť štátnym zamestnancom, a budem menovať, pán Bechera už je nebohý, v roku 2000 zomrel a mal som tú česť pod ním 6 rokov, v úvodzovkách, slúžiť štátu a musím vám povedať, že jeho posolstvo pre ďalšiu našu generáciu bolo v tom, že ma tie 6 roky učil, čo on za tých 30 rokov sa naučil, a povedal, že a v tom pokračuj, lebo už to nestihnem. A o tom by to malo byť aj v našej štátnej správe, aby sa odovzdávali tie praktické skúsenosti ďalšej generácie, ktorá možnože bude mať ešte väčšie problémy v danej oblasti, ale dnes vidíme skôr naopak.
Postav sa vedúcemu, máš problém, keď ho v niečom upozorníš, a už to odovzdávanie skúseností vôbec nefunguje, to vám môžem garantovať. A najhoršie na tomto je, že tá definitíva, ktorú si spomenul, pán kolega, tu vôbec nefunguje, a potom mnoho zamestnancov štátnych aj verejných teda nejakým spôsobom sa za to prihovára.
Myslím si, že mali by sme tam dať, mať najlepších ľudí v štátnej správe. Žiaľ, nemáme ich.

Ďakujem, pán vystupujúci, pán Budaj, za vaše slová. V argumentácii o tom, že prečo Kancelária Národnej rady má mať nejaké iné platové postavenia ako Kancelária prezidenta alebo Kancelária verejného ochrancu práv, sa hovorí o tom, že vykonáva nejakú špecifickú činnosť. Je to dosť také všeobecné a vágne a nemyslím si, že tak, ako ste aj vraveli, Kancelária Národnej rady vykonáva nejakú náročnejšiu alebo ťažšiu prácu. Alebo, samozrejme, každá, každý charakter práce, ktorú vykonajú úradníci, či už u pán prezidenta, alebo u verejného ochrancu práv, vykonávajú nejakým spôsobom špecifické konkrétne činnosti a treba, treba povedať, že je dôležité, aby sa nevnášalo aj týmto, týmto zákonom, ktorý sa prijíma, istá taká závisť alebo aj nerovnosť v tom platovom ohodnotení úradníkov v týchto rôznych kanceláriách.
Takže chcem len podčiarknuť, že uvedený, uvedený návrh zákona, mali by byť vzaté do úvahy pripomienky prezidenta a nemala by sa vnášať nerovnosť medzi týmito kanceláriami a naozaj to sa prijatím takejto, takejto vágnej formulácie, že Kancelária Národnej rady vykonáva špecifické úlohy, vnáša, lebo o nič iné sa to neopiera, iba o nejaké také akože širšie lakte predsedu Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, prezident Slovenskej republiky dodržiava ústavu a zákony, a preto ani to nemôže robiť, aby poučoval a doporučoval Národnej rade.
Ale v tomto prípade, kde poukázal na rozpornosť a doslova nezrovnalosti v tom zákone, nespravodlivosti, v tomto prípade veď si musel naozaj zahryznúť zrejme do jazyka, pretože tento zákon nemá absolútne žiadne ambície, aby naplnil to, čo by tu dávno malo byť, a to je jedna reforma zákona o verejnej službe, štátnej je len podmnožina verejnej službe, reforma zákona, ktorá predovšetkým zabezpečí kvalitnú službu úradníctva, za druhé dá mu stabilitu a za tretie odpolitizuje úradníctvo štátnej a verejnej služby v Slovenskej republike. Toto sú desaťročia požiadavky, naozaj ešte z čias z novembra, požiadavky zbaviť sa nomenklatúry. Namiesto toho strany budujú nomenklatúru. Ani to už netaja. Delia si všetky posty, nerobia sa poctivo výberové konania, a ak sa robia, tak sú dopredu dohodnuté. Toto je vec, na ktorú pán prezident poukázať nemohol, pretože, ako som povedal, neprekračuje zákon a poukazuje iba na chyby zákona.
Ale my ako poslanci zodpovední svojim voličom sme povinní poukázať na to, ako sa zanedbáva to, čo je v Slovenskej republike nedokončené, alebo to, čo je zdeformované, ako aj tento zákon premárňuje historickú príležitosť. Toto bola historická príležitosť, vážení, ktorí ste teraz vo vládnej koalícii, že obnovíte Úrad pre štátnu službu, ktorý nerozumne zrušila, myslím, že druhá vláda Mikuláša Dzurindu, že obnovíte šancu pre občanov, aby si boli istí, že na úradoch nenájdu ľudí, ktorí čakajú s otrčenou rukou úplatok. Úradníctvo verejnej služby potrebuje definitívu, potrebuje stabilitu a my zase potrebujeme istotu, že nebudú vyberaní podľa straníckych kritérií, že ich hlavným cieľom nebude posluhovať záujmom zákulisných síl, ale že budú mať istotu, že pokiaľ dodržujú zákony, chodia na rekvalifikácie, slúžia občanom poctivo, tak majú do dôchodku naozaj štátnu definitívu. Túto historickú šancu, zdá sa, pre túto chvíľu si tento zákon vôbec nekladie.
Tak ako som už pri predošlom vystúpení upozornil, že s akými úbohými ambíciami prikročili zákonodarcovia k tomu, keď sa snažia reštrikciou riešiť problémy pri registrácii cirkví, hoci roky sa vie, že treba zbaviť cirkvi naviazanosti na štát. Však keby boli veriaci, keby mali voľné ruky, oni by sa už rozhodli, ktorej cirkvi tie peniaze pošlú, tak v tomto prípade máme znovu tú istú, ten istý problém. Zákonodarci predkladajú návrh zákona, ktorý vôbec nemieri k podstate problémov, nemieri k tomu, aby odstránil nedostatky, ktoré v reálnom živote tejto republiky dennodenne občan cíti. Nedostatočne výkonnú službu verejnú, a teda aj štátnu službu. Nedostačne, nedostatočne motivovanú. Tí ľudia nemajú istotu, že po výmene vlády budú pokračovať vo svojich úradoch, a nevedia, pokiaľ siaha politická výmena, a kde, kde sa môže udržať človek na základe svojej odbornosti. Všetky tieto hmlisté pravidlá, všetky tieto neuralgické body verejnej služby aj, bohužiaľ, táto novela zákona ponecháva ako otvorené rany. A naozaj verejná služba, štátna aj obecná, aj obecné úradníctvo by mali byť kostrou štátu, kostrou republiky, na ktorú sa môže občan spoľahnúť, a kde si musí byť istý, že za jeho dane nájde kvalitnú službu, poctivú službu a že tá služba bude aj rýchla. Preto musím povedať, že pokus koalície, ktorý bol motivovaný len jediným cieľom, vyhovieť tlakom Európskej únie. Európska únia vidí, že roky od Dzurindovho zrušenia Úradu pre štátnu službu sa tu nekoná, a už prišla s vyhrážkami, že budú ohrozené eurofondy. No tak sa zošroboval tento zákon, ktorý ale, hovorím, hlavný cieľ, zbaviť štátnu službu politizácie, zdá sa, že nevyrieši, a nad tým ako poslanec musím vyjadriť iba sklamanie.
Mohol by som povedať z tohto miesta na záver, predložíme zákony my z opozície. No ale veď aj neúčasť poslancov v sále ukazuje, ako to ďalej zrejme pobeží. Poslanci vládnej koalície jednoducho väčšie ambície pre túto chvíľu nemajú. Ak by také mali, garantujem, že nájdu podporu poslancov opozície, ak by chceli vyriešiť problém so štátnou, resp. s verejnou službou v Slovenskej republike. Zatiaľ za takýto zákon nemá zmysel hlasovať. Nesleduje pravé ciele, ale iba, iba dobehnúť úradníctvo Európskej únii, aby tie fondy predsa len nevyschli.
Ďakujem.

Za faktické poznámky ďakujem aj kolegovi Dostálovi. Áno, ja si myslím, že, vlastne keď som si pozerala platové tarify a prílohy, tak po spravodlivosti aj úrad vlády. Buď by mali mať všetci vyššie, alebo týmto dvom by sa to malo znížiť, pretože tieto dve majú, o 20 % to vychádza, že majú zvýšené tie platové tarify, je to, je to presne tak. Takže ešte raz, súhlasíme s pripomienkami pána prezidenta a vytvárať takéto rozdiely v odmeňovaní je nesystémové a hlavne nespravodlivé voči zamestnancom, ktorí v štátnej správe, ktorí v štátnej správe pracujú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes rokujeme opäť o zákone o štátnej službe, ktorý my sme označili, celú filozofiu zákona o štátnej službe sme označili ako zlú, hlasovali sme proti a teraz tento zákon prezident znovu vracia do parlamentu. Vracia ho s odôvodnením, že tento zákon tvorí nerovnosti pri odmeňovaní zamestnancov rôznych služobných úradov, a konkrétne sa jedná, poukazuje na príklad zamestnancov Kancelárie prezidenta.
Ja by som chcela poukázať na to, že zákon zachováva nielen nelogické rozdelenie, rozdielne odmeňovanie zamestnancov Kancelárie prezidenta a napríklad Kancelárie Národnej rady, ale takisto vo všeobecnosti robí veľké rozdiely medzi odmeňovaním zamestnancov v štátnej správe. A teraz uvediem aj príklad. Odborník na ministerstve financií v najvyššej, deviatej platovej triede bude mať funkčný plat o viac ako 200 eur nižší ako pracovník Kancelárie Národnej rady. Je to znevýhodnenie mnohých šikovných a zapálených zamestnancov štátnej správy oproti zamestnancom Kancelárie Národnej rady. Týmto nechcem povedať, že zamestnanci Kancelárie Národnej rady neodvádzajú dobrú robotu a nepodporujú prácu Národnej rady, napríklad Parlamentný inštitút, ktorý odvádza výbornú prácu. Avšak takéto nelogické rozdiely v odmeňovaní tvoria, tvoria diskrimináciu medzi úradníkmi, ktorí robia na tých istých alebo podobných pozíciách. Okrem toho riadenie krajiny a zlepšovanie života obyvateľov je rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako zabezpečovanie riadneho chodu Národnej rady. A myslíme si, že odborníci na ministerstvách by mali byť oceňovaní rovnako alebo lepšie, ale hovorím, minimálne rovnako ako napríklad zamestnanci Kancelárie Národnej rady. A nevidím dôvod v tom, aby Kancelária Národnej rady bola z nejakého dôvodu v odmeňovaní zamestnancov zvýhodňovaná.
Čo sa týka celkovej filozofie zákona o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že tento zákon, ktorý je ex ante kondicionalitou, to znamená, že bez neho ministerstvo sociálnych vecí nemôže začať čerpať eurofondy, bez prijatia tohto zákona, je robený narýchlo a šitý horúcou ihlou a takisto tento zákon nerieši to, ako pritiahnuť do štátnej správy najšikovnejších, motivovaných ľudí a ako ich tam aj udržať. Všetci si asi spomíname na nedávny rozhovor Moniky Filipovej v médiách, ktorá hovorí práve o chronických problémoch na ministerstvách. Konkrétne v jej prípade to bolo na ministerstve vnútra. Je to študovaná mladá dáma, v zahraničí študovala diplomaciu a chcela robiť práve na ministerstve vnútra, lebo práca ju tam baví. A takýchto ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe, sú stovky. Robia tam, lebo ich to baví. A často tam robia aj napriek tomu, že podmienky sú demotivujúce.
Ja som to už spomínala aj minule, že často dostávame desiatky podnetov od ľudí, ktorí sa sťažujú na to, že upozornili na nejaký problém a dostali po hlave od nadriadeného. Títo nadriadení, to sú zväčša nominanti, politickí nominanti, najmä na vyšších pozíciách. A akonáhle si zamestnanec, radový zamestnanec, dovolí vyjadriť kritický názor alebo niečo navrhnúť, nejaké, ńejaké opatrenia, tak často je za to perzekvovaný a dokonca sme mali aj jeden alebo niekoľko prípadov skutočnej šikany na..., na..., na pracovisku.
Táto mladá dáma, pani Filipová, pomenúva aj viaceré problémy, ako je nekomunikácia medzi nadriadený - podriadený. Pomenúva aj to, že sa neriešia veľmi dôležité problémy, že tie sa odsúvajú, a riešia sa veci, ktoré vôbec nie sú, nie sú systémovými zlepšeniami, a hovorí o tom, že vlastne rieši dilemu, či tam ostať alebo či odísť. A myslím si, že tento zákon o štátnej službe bol veľkou príležitosťou, ako vytvoriť motivačné prostredie práve pre takýchto ľudí, ktorých práca v štátnej správe baví, vidia ju ako hodnotu, vidia ju ako službu pre spoločnosť a chceli by v štátnej správe pracovať.
My sme poukazovali na problémy, ktoré zákon o štátnej službe má. Jedným z problémov boli výnimky z výberových konaní. Myslím, že v zákone existuje stále až, myslím, že trinásť situácií, kedy výberové konania sa nemusia uskutočňovať. Poukázali sme na to..., to znamená aj na vedúce pozície, to znamená, že nie na každú vedúcu pozíciu bude transparentné výberové konanie.
Takisto sme poukazovali aj práve na odmeňovanie zamestnancov s tým, že ponecháva v platnosti osobný príplatok až do výšky 100 %. A takisto dostávame odozvu od zamestnancov štátnej správy, že prideľovanie osobného príplatku je často veľmi netransparentné. Ani neviete, kto ho dostal, prečo ho dostal, nie sú jasne stanovené kritériá. Dvaja ľudia robia tú istú prácu, jeden dostane osobný príplatok 80 %, druhý dostane 25 eur, 5 % napríklad. Čiže nemotivačné prostredie, nemotivačné odmeňovanie, navrhovali sme, aby sa znížila, znížil podiel osobného príplatku na odmeňovaní zamestnanca alebo aby tento osobný príplatok bol naviazaný na presne stanovené kritériá, pretože zavádzame nejaké bodové hodnotenie pre zamestnancov štátnej správy, ale to bodové hodnotenie nemá oporu v tom, ako sú odmeňovaní zamestnanci. To znamená, koľko, to, že budete mať 100 bodov, neznamená, že dostanete 100 % osobný príplatok. Čiže minimálne nejakým transparentným spôsobom by sa mal osobný príplatok naviazať na, na hodnotenie.
Upozorňovali sme aj na problém transparentnosti a etiky v zákone o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že nie je dostatočne ošetrený konflikt záujmov. Boli prijaté pozmeňovacie návrhy, napriek tomu si myslíme, že stále je to málo. K etickému kódexu, ktorý má vytvoriť rada, sa nemôžeme vyjadriť, pretože tento etický kódex bude robený až v druhom, v druhom kroku.
Takisto sme hovorili o tom, že veľkým problémom v štátnej správe vo všeobecnosti a vo verejnom, vo verejnom, vo verejnej správe je praktika tzv. otáčacích dverí. To znamená, že robil sa prieskum v OECD, a štvrtina lobistov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, predtým zastávala funkcie a pozície vo verejnom sektore a následne prešli do lobistických spoločností. A my nemáme nikde evidenciu a nevieme, ktorí z týchto, ktorí z týchto lobistov za čo lobujú a čo majú v portfóliu, a nemáme ich nikde evidovaných. Vláda doteraz neprijala účinný zákon o lobingu.
Takže aj keď nový zákon rieši niektoré čiastkové problémy, napr. jeden z problémov rieši ten, že nemôžete už vyhodiť zamestnanca bezdôvodne, potrebujete na to nejaký dôvod. Ten dôvod stále napríklad ostáva, že organizačná zmena. Všetci zamestnanci v štátnej správe vedia, že spraviť organizačnú zmenu je to najľahšie, čo nový, nový minister alebo nový vedúci služobného úradu urobí, organizačných zmien sa, sa robia často, čiže stále vyhodiť zamestnanca je pomerne jednoduché. A rieši, takisto rieši hodnotenie, čo sme oceňovali, že, že sa zavádza nejaké hodnotenie, no na druhej strane sme poukázali na to, že hodnotenie nie je nejako naviazané na finančné ohodnotenie.
A celkovo... A keď si to zoberieme, že štátna, štátna služba a fungujúca štátna verejná správa, v ktorej robí viac ako 250-tisíc ľudí, je zodpovedná za to, aké služby štát dáva svojim občanom. Čiže či budeme mať dobré zdravotníctvo, či úradníci sa budú správať k ľudom milo na úradoch, či im budú vychádzať v ústrety, či úrady budú fungovať, to všetko závisí od toho, ako bude nastavená atmosféra a taká tá kultúra služby ako bude nastavená v štátnej správe. Treba si uvedomiť a často ľudia samotní ľudia sú veľmi málo nároční voči, voči zamestnancom štátnej správy, pretože štátna správa tu neni kvôli..., ani kvôli ministrovi, ani kvôli vláde, celá štátna správa a verejná správa tých 250-tisíc ľudí, ktorých zamestnáva a ktorých ľudia platia zo svojich daní, je tam z jedného jediného dôvodu a je tam kvôli službe pre občana. Čiže tým pánom, ktorému by mala poskytovať dobré služby, je pán občan. Často, naopak, žiaľ, sa zdá, že pánom je niekedy úradník, a nie občan. Prezidentove pripomienky, pre ktoré vrátil zákon, plne podporujeme, myslíme si, že vytvárať pre podobné inštitúcie alebo rovnaké inštitúcie, ako je Kancelária Národnej rady a Kancelária prezidenta, rôzne podmienky odmeňovania a veľmi odlišné, lebo napríklad zamestnancom Kancelárie Národnej rady výrazne stúpne, stúpnu, stúpnu platy v platovej tarife, je nesystémové a hlavne je to nespravodlivé voči úradníkom a zamestnancom.
Takže sa plne stotožňujeme s prezidentovými pripomienkami, ale zároveň stále si myslíme, že zákon o štátnej službe, tak ako bol navrhnutý, nespĺňa princípy, ktoré my v hnutí, v hnutí presadzujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Naozaj chcela som upozorniť aj na problematiku, na..., ktorá sa zužuje len na zneužívanie v stacionároch. A ja si nemyslím, že naši seniori si zaslúžia to, aby sme to zužovali na to, že zneužívajú nejaké sociálne služby.
My ako ľudia, ktorí naozaj vedú tento štát, sa musíme zaoberať tým, že naozaj ide húfne veľký počet ľudí, ktorí sa nám dostávajú do starostlivosti. A ja už mám dnes štatistiky hospitalizácií ľudí nad 63 rokov za predošlé roky, a kde porovnateľne naozaj sú čoraz viac ľudí hospitalizovaných. Čiže toto je len kvapka v mori, čo nás čaká vyriešiť v tomto štáte. A naozaj musíme dať všetci hlavy dohromady, či pravica, či ľavica, aby sme tým starkým naozaj pomohli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, kolegyňa Gaborčáková otvorila problém, druhý problém alebo druhú oblasť, ktorého sa týka novela tzv. jasličkového zákona alebo teda zákona o sociálnych služieb, a to sú denné stacionáre.
Naozaj mi je ľúto, že aj pán prezident nezamieril tú pozornosť na túto poskytovanú službu a nechal to v stave, v akom to navrhla vláda. To mi je ľúto, pretože dôjde aj pri tejto príležitosti, alebo vďaka tejto novele môže dôjsť k zhoršeniu poskytovania služby, ktorá v zákone je.
Vypracovali sme aj niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré vôbec neboli politické. Boli naozaj len reálne zlepšujúce službu a život zdravotne postihnutým, ktoré neboli ministerstvom prijaté, aj keď to zo začiatku vyzeralo nádejne. O to viac je mi ľúto, že všetko nechávajú v pôvodnom stave. Kolegyňa otvorila veľmi širokú tému, ktorá sa už rieši možno štyri roky, možnože aj šesť rokov, ale doteraz neni vyriešená. Ministerstvo síce garantuje, že to vyrieši, ale obávam sa, že to asi nebude také jednoduché.
Ďakujem.