Kolegovia, kolegyne, postupne pribúdate, by som bol najradšej, aby pri takýchto návrhoch zákona tu bol full house, čiže plný dom. Ale tak pre tých z vás, ktorí neviete, o čom, tak predkladáme návrh zákona, ktorým navrhujeme, aby sme urobili kompromis v otázke nedeľného predaja, a to taký, aby sme zavreli obchody do 16.00 hodiny poobedia tak, aby boli spokojní zjednodušene aj tí konzervatívci, aj tí liberáli.
Dôvody sú jednoduché. Po...
Kolegovia, kolegyne, postupne pribúdate, by som bol najradšej, aby pri takýchto návrhoch zákona tu bol full house, čiže plný dom. Ale tak pre tých z vás, ktorí neviete, o čom, tak predkladáme návrh zákona, ktorým navrhujeme, aby sme urobili kompromis v otázke nedeľného predaja, a to taký, aby sme zavreli obchody do 16.00 hodiny poobedia tak, aby boli spokojní zjednodušene aj tí konzervatívci, aj tí liberáli.
Dôvody sú jednoduché. Po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom vidíme výsledok. Slovensko je číslo 1 z 28 krajín Európskej únie, kedy 21 % ľudí pravidelne pracuje v nedeľu. Inak povedané, pri budovaní sociálneho štátu strana SMER zo slovenských zamestnancov urobila otrokov Európy, ktorí musia pracovať v nedeľu, kým ich kolegovia v Európe si môžu užívať poväčšine spoločný život so svojimi vlastnými rodinami.
Čiže týmto návrhom chcem pomôcť aj strane SMER, aby zadosťučinila svojmu názvu sociálna demokracia, aby sa začala konečne venovať tým ľuďom, ktorým by sa z princípu sociálna demokracia venovať mala, a to je tým slabším.
Ak niekto má pocit, alebo ak liberáli argumentujú, že tento návrh zákona zbytočne siaha do slobody niekoho a rozhoduje, kedy on nakupovať môže alebo nie, tak chcel by som upozorniť aj liberálov v tejto veci, že liberalizmus sa riadi jednou základnou myšlienkou, a to je tá, že sloboda každého končí tam, kde začína sloboda druhého.
A teraz k situácii, keď niekto má tú nákupnú potrebu a chce ísť v nedeľu, áno, o deviatej ráno on chce ísť do toho obchodného centra nakupovať, tak ja sa pýtam, kde končí a kde začína sloboda jedného a druhého? Čiže toho jedného, toho, kto považuje slobodu nakupovať za pomaly za základné ľudské právo a slobodu tej povedzme päťdesiatničky, ktorá musela prísť šiesty alebo siedmy deň v rade do práce, aby o deviatej otvorila obchod v nákupom centre.
Osobne si myslím a vážim si liberálov, ktorí zastávajú práva slabších, lebo malo by to byť o ochrane práv slabších. A v tomto prípade si myslím, že slabší sú nie tí, ktorí majú tú nutkavú potrebu. Možno to je Bašternák z nakradnutých peňazí ísť nakupovať, ale slabší sú tí, ktorí pracujú v tých obchodoch, veľakrát ženy v zrelom veku, ktoré si nemôžu dovoliť odmietnuť majiteľovi obchodu neprísť do práce. Veľakrát robia za tú istú mzdu, ako robia cez pracovný týždeň a netrúfnu si vypýtať za svoju prácu v nedeľu ani príplatok, lebo vedia, že ak by to urobili, tak veľmi ľahko ich majiteľ obchodu vymení za nejakú dvadsaťročnú slečnu s dlhými nohami a s krátkou sukňou. Práve tieto ženy - a sú ich tisícky na Slovensku - sú v bezvýchodiskovej situácii, kedy vedia, že majú aj doma deti, niektoré vnúčatá, boli by s nimi radi počas nedele, ale nie, musia ísť nacupitať do obchodu, lebo niekedy, áno, frndy z Louis Vuitton, či ako sa to volajú tie kabelky, prídu a chcú si nakupovať silou mocou v nedeľu doobeda.
A myslíme si alebo sme hlboko presvedčení o tom, že mali by sme urobiť hrádzu, kde začne fungovať zdravý rozum a preto prichádzame s kompromisným návrhom, lebo si uvedomujeme, že s tým voľnomyšlienkarstvom porevolučným, kedy sme z nedele urobili rovnaký deň ako pondelok alebo stredu, sme spôsobili to, že mnoho ľudí si na nákupy v nedeľu zvyklo ako na drogu. A nevedia si teraz predstaviť, že by sme im do tejto slobody nejakým spôsobom zasiahli a každého, kto povie, že by chcel obmedziť prácu v nedeľu, hneď vyhlasujú za nejakého katolíckeho Talibanca a podobne. Nie. Je to len zdravý rozum, aby sme ochránili tých, ktorí sa brániť nemôžu a v tomto prípade sú to tisíce matiek, tisíce matiek, hlavne matiek, ktoré si nemôžu dovoliť povedať svojmu šéfovi, že do tej práce nepôjde a ktoré mnohé, mnohé, keď nie väčšina, robia bez akéhokoľvek nedeľného príplatku v nedeľu.
Viete sami a keď si budeme zakrývať pred tým problémom oči a budeme sa tváriť, že neexistuje, viete sami, že mnohé z týchto predavačiek robia šesť alebo sedem dní v týždni, aj keď je to v rozpore so Zákonníkom práce. Lebo jednoducho, keď prišla by náhodou kontrola, zamestnankyňa podrží svojho zamestnávateľa, lebo nemôže si dovoliť ho utopiť, logicky, lebo by zostala na ulici a dochádzková kniha sa veľmi rýchlo dodatočne napíše, alebo tam nie je, donesiem ju zo skladu. Medzičasom sa napíše. Jednoducho tieto ženy chodia do roboty mnohé sedem dní po desať hodín alebo šesť dní po dvanásť. Veľakrát sú to odpracované 60 - 70 hodín do týždňa. Do mesiaca dramaticky prekročený počet hodín, ktoré by tieto ženy odpracovať mali. A my sa tvárime, že nás nezaujímajú.
A ja chcem upozorniť aj liberálne zmýšľajúcich ľudí, hodnotovo liberálnych, lebo ekonomický liberál som aj ja a myslím si, že väčšina z nás, ale hodnotovo zmýšľajúcich liberálov, že liberalizmus by mal byť v prvom rade o ochrane slabších, ochrane menšín a mal by chrániť v takýchto hraničných situáciách právo toho slabšieho. Právo slabšieho je právo predavačky v obchode, ktorá nemá právo alebo možnosť, odvahu, možnosť - najlepšie slovo, sa brániť voči požiadavke zamestnávateľa, že musí prísť v nedeľu do práce. V tomto prípade by nemalo byť nadradené právo človeka, ktorý či už čestne alebo nečestne zarobil peniaze a chce ich silou mocou v nedeľu doobeda, na obed míňať. A úplne najradšej mám ľudí, ktorí v nedeľu o dvanástej prídu a špacírujú sa po obchodoch. Je to cynické, ale, bohužiaľ, my ako štát to umožňujeme a tolerujeme a vytvárame tomu podmienky.
Preto náš návrh je síce, áno, priznávam, kompromisný, nie je o tom, aby vyhovel aj jednej aj druhej strane úplne, aj tým, aj tým, ktorí teda aj jedni považujú za základné ľudské právo nákupy v nedeľu, aj tým, ktorí by teda nedeľu chceli úplne, úplne urobiť zatvorenú, ale myslíme si, že po tých dvadsiatich siedmich rokoch, kedy si mnohí ľudia na nedeľu zvykli, voľnú nedeľu, nie voľnú, ale teda nákupnú nedeľu, tak by to mohol byť rozumný kompromis. Ak by sme ho odskúšali, tak budeme vidieť, ako ľudia budú reagovať a možno sami uznáme, že zavrime tú nedeľu úplne a nech ľudia majú viacej času. Možno niektorí skončia a skočia k kolegovi Kollárovi na lyžovačku. Chvalabohu, ak by nám voľné nedele pomohli podporiť cestovný ruch. Nie? Ako super. Ľudia by začali využívať služby. Nech by to bol cestovný ruch, reštaurácie, zábavu, čokoľvek, ale nie to, že zavrieme ľudí silou mocou, predavačky do obchodov, ktorí si môžu tú nákupnú potrebu uplatniť alebo uspokojiť niekedy v priebehu týždňa.
Keď sme asi pred štyrmi alebo piatimi rokmi prvýkrát predkladali takúto zmenu zákona, myslím, že to teda bol pozmeňujúci návrh do Zákonníka práce, tak mal som stretnutie s jedným zo šéfov veľkých obchodov alebo teda sietí na Slovensku. Argumentoval tým: "Viete, keď sa zatvoria obchody v nedeľu, tak my tie tržby nedobehneme." Ja sa pýtam: "Ako ich nedobehnete? Však ľudia, čo si nekúpia v nedeľu, kúpia si v pondelok alebo v sobotu." "No viete, my máme asi 20 % tzv. spontánnych nákupov." "Čo to znamená, že spontánnych?" "No, že ľudia kúpia to, čo nepotrebujú." "Čo? Ešte raz." "Že no ľudia kúpia 20 % u nás to, čo nepotrebujú a keď to nekúpia v tú nedeľu, tak jednoducho už to raz, už to potom viackrát nekúpia. A tým pádom síce máme v nedeľu najnižšie tržby v týždni, ale keď nám zavriete nedeľu, tak my o ten spontánny nákup, inak povedaný zbytočný nákup, prídeme."
Čiže aj z tohto pohľadu, áno, možno štát si povie, však ľudia nech kupujú aj somariny, bude dépeháčka a daň z príjmu v štátnom rozpočte, ale asi by to nemalo byť naším cieľom. Aj keď je to cieľom obchodníkov, že teda mať sedem dní v týždni otvorené, teda aby ľudia aj nakúpili alebo spoliehali sa na to, že však teda kúpia aj somariny, ktoré im potom budú ležať doma a nakoniec ich vyhodia - a teda nehovorím úplne čisto o potravinách - tak asi to by sme boli taký trošku zvláštny štát. Takže nech si obchodníci problém tento svoj riešia, ako vedia, že teda či budú zarábať na veciach, ktoré ľudia potrebujú alebo na tých, ktoré nepotrebujú. Ale keď chceme pomôcť rodine, tak jedno číslo by malo byť pre nás mementom. Jedno číslo je jednotka. Mala by byť jednotka s bodkou. Že áno, sme číslo 1 z 28 krajín v Európskej únii, že po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom dnes na Slovensku slovenskí zamestnanci sú otroci nedeľnej práce, lebo 21 % z nich pravidelne robí v nedeľu. Čiže toto je kľúčový úspech vlády Roberta Fica - samozrejme úspech v úvodzovkách - a druhé číslo je vlastne tých 21 %. Čiže 21, každý piaty zamestnanec pravidelne v nedeľu robieva. Tým pádom zrejme, keďže ešte sa striedajú mama, otec, krížom-krážom, niekto vo fabrike, niekto v obchode, tak na ten spoločný život niekedy nezostáva čas. Potom sa možno čudujeme nejakej rozvodovosti, opusteným deťom. Potom riešime problémy s alimentami, s platením výživného, ale možno tie samotné problémy, o ktorých tu veľakrát hovoríme alebo kolegovia hovoria, sú len následkom toho, že na začiatku nevytvárame priestor pre spoločný rodinný život rodiny. A úplne prirodzený priestor je práve víkend a dupľom nedeľa.
Áno, uvedomujeme si, že naším návrhom chránime a chceme hájiť záujem tých predavačiek, ktoré som spomínal, ktoré sa brániť veľakrát nemôžu jednoducho z racionálneho dôvodu, lebo by ich pán majiteľ vymenil za dvadsaťročnú slečnu v krátkej sukni a už by mal inú predavačku.
Preto zároveň predkladáme aj návrh zákona, ktorý má zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí musia pracovať v nedeľu v prevádzkach, výrobných, Peugeot, KIA, jednoducho budúci Jaguar a podobný, ale aj teda iné nepretržité prevádzky, ktoré na Slovensku sú, v ktorých pracujú desiatky tisíc ľudí, aby mali zo zákona nárok na 50-percentný príplatok za prácu v sobotu a 100-percentný príplatok za prácu v nedeľu. Opäť sa veľmi čudujem, že po desiatich rokoch budovania akože sociálneho štátu Robertom Ficom, v Zákonníku práce môžete hľadať spredu, zozadu, dole hlavou si to otočiť, opačne čítať písmenká, jednoducho nenájdete tam ani zmienku o tom, že ľudia majú nárok na príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu. To je hanba. To je hanba vášho akože budovania sociálneho štátu, ale vieme v podstate v skutočnosti, pre koho budujete. Pán Bašternák, podvodník, ktorý za jeden rok si ukradne 8 mil. z našich spoločných peňazí a pán premiér, ktorý sa nehanbí v byte postavenom z takýchto daňových podvodov naďalej bývať a tohto vagabunda kryť. Napriek tomu by som bol veľmi rád, ak by ste tento návrh zákona podporili.
Uvedomujem si, že sme opoziční poslanci, ale myslím si, že pri rozhodovaní o zákonoch a kľúčových zákonoch o Slovensku by malo v prvom rade hrať rolu to, čo kto predkladá, čo je obsah zákona a nie to, čo samotný predkladateľ. Viem, že možno poviete, že iba klopeme, môžeme klopať na dvere, vykrikovať spoza plota. Ja vám viem iba sľúbiť, že budeme to robiť v tomto prípade a v tomto návrhu a návrhu za príplatky za sobotu a nedeľu opakovane rôznymi spôsobmi a vytrvalo, kým to nepresadíme, lebo chceme zobudiť vo vás svedomie, chceme zobudiť, aby ste si vo vás možno aj to, že aby ste si spomenuli, že čo znamená tá skratka SD za názvom vašej strany. To je sociálna demokracia. Sociálny demokrat by mal hájiť práva slabších a v prvom rade zamestnancov. Predkladáme vám možnosť, aby ste zadosťučinili tomu, čo dlhé roky hlásate.
Skryt prepis