Vážené, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou, ktorú som dostala z ministerstva životného prostredia.
Táto interpelácia, ktorú som podala písomne 8. 12. 2016, sa týkala skládky odpadov v oblasti na Orave, Širokej. Táto skládka je pozostatkom bývalej hutníckej výroby Oravské ferozliatinárske závody Istebné. Nebudem hovoriť tunák o právach, ktoré pomaly prechádzali alebo prešli na iné...
Vážené, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou, ktorú som dostala z ministerstva životného prostredia.
Táto interpelácia, ktorú som podala písomne 8. 12. 2016, sa týkala skládky odpadov v oblasti na Orave, Širokej. Táto skládka je pozostatkom bývalej hutníckej výroby Oravské ferozliatinárske závody Istebné. Nebudem hovoriť tunák o právach, ktoré pomaly prechádzali alebo prešli na iné osoby, a čo je zaujímavé, to na začiatku, ako došlo k privatizácii, tak aj práva za, za odpadové hospodárstvo prešli na novú firmu, teda tie nástupnícke práva prešli na novú firmu a až sa stalo, že opäť raz po zmene názvu firmy, kde vieme, že za tým je stále tá istá alebo sú tie isté osoby, sa stalo, že práva za skládku alebo zodpovednosť za skládku nakoniec prešli zas na štát, čo považujem za dosť nespravodlivé a čudné.
Otázka našej, našej interpelácie sa týkala teda ochrany životného prostredia hlavne z dôvodu, že táto skládka dlhodobo kontaminuje, naozaj už niekoľko desiatok rokov kontaminuje okolie Dolnej Oravy vytekajúcim arzénom. Je to dosť vážna situácia, čo nepoprel ani vlastne pán minister, a rovno poviem, že pripravujeme aj stretnutie na ministerstve, kde by sme chceli tieto témy možnože viac otvoriť s kolegami, s kolegyňami a s kolegami, a dopýtať sa vlastne na veci, ktoré nie sú celkom zodpovedané alebo nie sú úplne jasne podané v odpovedi na interpeláciu.
Takže všeobecne sa patrí poďakovať pánovi ministrovi, a ďakujem za, aj za dostatočne obsiahlu informáciu, ktorú nám v odpovedi podal, avšak táto jeho odpoveď otvára ďalšie otázky rovnako dôležité, alebo nie menej dôležité, ktoré ešte je nutné zodpovedať. Takže predpokladám, že pripravíme aj ďalšiu interpeláciu, ktorá bude nadväzovať na to, čo bolo už ministerstvom odpovedané.
Je chvályhodné, že ministerstvo životného prostredia v súčasnosti reaguje na požiadavky verejnosti a snaží sa definitívne vyriešiť kauzu skládky v Širokej jej sanáciou v najbližších rokoch. Musím naozaj podotknúť, že potešujúce je, že ministerstvo pripravilo, alebo je jednak skládka v Širokej, je zaradená medzi environmentálne záťaže, ktoré majú vysokú prioritu, a začalo aj verejné obstarávanie na sanáciu skládky. Otázka je stále, že prečo sa s tým čakalo tak dlho, pretože množstvo arzénu, až kíl arzénu tým pádom zostávalo v prostredí. Možno taktiež chápať aj obmedzenie, obmedzenia dané množstvom finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie starých environmentálnych záťaží k dispozícii. Problém znečistenia tejto oravskej lokality však existuje naozaj už veľa desaťročí, ale najneskôr od roku 2000 sa vie aj o únikoch jedovatého arzénu do rieky Orava mnohonásobne prekračujúcich povolené hygienické limity. Na to upozorňuje napríklad aj list Slovenského vodohospodárskeho podniku, povodie Váhu, ktorý je správcom toku Oravy a spadá pod ministerstvo životného prostredia, tento list bol zo 7. novembra roku 2000.
Vzhľadom na povinnosť štátu a všetkých osôb chrániť zdravie ľudí a životné prostredie preto nedostatočná odpoveď, ktorá sa odvoláva na prijatie a účinnosť zákona o starých environmentálnych záťažiach až od roku 2011, resp. od 1. januára 2012. Čo sa však na ochranu ľudí a prírody pred jedovatými látkami urobilo predtým? Je to predsa dlhé roky trvajúca situácia. Napríklad podľa odpovede pána ministra na lokalite doteraz nebol realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia a nebola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia, čo sú úplne elementárne kroky, bez ktorých takéto problémy nemožno riešiť. Navyše nejde len o opatrenia, ktoré mal urobiť štát, resp. rezort životného prostredia, ale aj - a predovšetkým - o povinnosť samotného znečisťovateľa Oravských ferozliatinárskych závodov a jeho nástupcu OFZ Istebné zabezpečiť zneškodnenie nebezpečných odpadov, ktoré vznikli výrobnou činnosťou, z ktorej dané spoločnosti mali nemalý finančný zisk.
Aké konkrétne kroky urobil štát a rezort životného prostredia, aby si znečisťovateľ alebo znečisťovatelia Oravy túto svoju elementárnu, morálnu aj zákonnú činnosť splnili? Na túto otázku nám pán minister životného prostredia neodpovedal a musíme preto konštatovať, že až do minulého roku, keď pod tlakom verejnosti táto problematika pritiahla na seba pozornosť celého Slovenska, štát v tomto smere neurobil dosť a možno dokonca nič také, čo by obyvatelia a príroda Oravy pocítili ako kroky k reálnemu praktickému zlepšeniu situácie. Prinajmenšom o tom pán minister vo svojej odpovedi neinformuje. Rozhodnutia sú na papieri, mnohé sa, bohužiaľ, ani reálne neplnia, ale tie rozhodnutia na papieri naozaj k zlepšeniu určite nestačia. Dovoľte mi povedať aj zopár otázok, ktoré teda sa v rámci tejto kauzy nanovo otvorili. Ja by som ešte povedala, že naozaj o skládke v Istebnom sa začalo hovoriť minulý rok na základe upozornenia občana, ktorý jednak to, že mnoho priateľov voľakedy, jeho priateľov pracovalo v danej fabrike, dostal sa k informáciám, ktoré sú veľmi zarážajúce, určite nie prospešné ľuďom a už vôbec nie firme, ktorá dlhé roky pracuje a obchoduje v oblasti hutníctva.
Je mi ľúto, že firma, ktorá v minulosti takéto znečistenie spôsobila, sa dnes tvári, že jej sa táto skládka nijako netýka, preto ani nemá záujem podieľať sa na sanácii starých dlhov environmentálnej záťaže, ktorý ich materská firma vlastne spôsobila. Je naozaj zarážajúce, že sanácia skládky, ktorá je na Orave už od roku 1966, prešla nakoniec na štát, aj keď, ako som povedala, že v tom slede odovzdávania si práv a povinností sú stále rovnakí ľudia, ktorí sa, mám pocit, že takýmto spôsobom len a len zbavovali zodpovednosti. Najsmutnejšie na tom je, že človek, ktorý upozornil na daný problém, musím povedať, že táto kauza bola už aj niekoľkokrát nahovorená v Slovenskej televízii, rozprávalo sa o nej cez aj iné, printové médiá, tak tento človek, ktorý upozorňuje, ktorý v podstate vo svojom voľnom čase sa zaoberal všetkými zisteniami, tak je ešte dokonca od tejto firmy perzekvovaný. Takže to je prípad človeka, ktorý za svoju angažovanosť má byť finančne potrestaný len preto, lebo sa snaží ochrániť nielen seba, ale aj svojich spoluobčanov z Oravy. Dnes už asi nikto nepochybuje o tom, aký má arzén vplyv na život človeka.
Takže ešte by som pár slovami alebo pár vetami pripomenula nové otázky, ktoré sa otvárajú na základe informácii z odpovede pána ministra, a to, ako je možné, že rezort 18. 7. 2000 súhlasil s vybudovaním novej skládky priemyselného odpadu OFZ bez predchádzajúcej sanácie starej skládky pod ňou? To je presne ten problém, že existuje stará environmentálna záťaž, a nevieme, z akých dôvodov povoľujúci orgán umožnil vybudovať novú skládku na starej bez toho, aby bola tá stará skládka zasanovaná. Pritom odjakživa sa vie, že tá spodná skládka je práve zdrojom najväčších problémov. Ako je teda možné, že firma OFZ, ktorá povolenie vybudovať novú skládku dostala, dodnes nemusela splniť podmienky, s ktorými bolo toto povolenie vydané? Mali teda vybudovať kapacitne postačujúcu čističku odpadových vôd pre čistenie priesakových vôd zo starej a novej skládky, aby nedochádzalo k priesakom vody a s vysokým arzénom, obsahom arzénu do okolia, a postupne po etapách uzatvárať starú časť skládky a rekultivovať ju. Takže ako je možné, že dostala firma povolenie na činnosť prevádzkovať novú skládku a nikto nebol schopný kontrolovať to, že čističku, ktorú vybudovala táto firma, je absolútne nepostačujúca a nezadržiava vody, práve priesakové vody z tej pôvodnej skládky? Tváriť sa, to je presne o tom tvárení sa, že nás sa to staré netýka. My si očisťujeme vodu len z tej našej skládky a tá predtým, tá sa nás netýka, to sa týka niekoho iného. Rovnako nevypratali alebo neuzatvorili starú časť skládky tak, ako mali v postupe prác určenú.
Ďalšia otázka. Ako je možné, že v rámci zisťovacieho konania EIA odbor odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia v liste č. 40936/2015 nemá námietky voči zámeru firmy ESI, to je dcérska firma OFZ v 100 % vlastníctve OFZ, rozšíriť druhy ostatných odpadov skládkovaných na skládke v Širokej, pričom požaduje iba dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva? Skrátka, ako môže odbor odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia ignorovať závažné stanovisko inšpekcie životného prostredia ako odbornej organizácie spadajúcej pod ministerstvo životného prostredia a vydať takéto nekompetentné stanovisko? To si vôbec nenaštuduje problematiku ani v rámci vlastného rezortu, kým niečo rozhodne?
Ako problém vidím, že väčšinu z týchto vyššie uvedených výhrad uviedol práve Inšpektorát životného prostredia v Žiline aj vo svojom stanovisku v rámci konania EIA k zámeru OFZ vybudovať novú, t. j. v súčasnosti prevádzkovanú, už prevádzkovanú skládku priemyselných odpadov Kňažia už v roku 2005. Tieto výhrady a všetky ďalšie informácie a stanoviská v rámci EIA sú uvedené v záverečnom stanovisku vydanom ministerstvom životného prostredia o posudzovaní vplyvov k zámeru OFZ skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, Kňažia. V záverečnom stanovisku EIA na výstavbu novej skládky priemyselných odpadov OFZ, ktorá je už v prevádzke, aj keď v súčasnosti OFZ na nej odpad neukladá. A teda z toho vyplýva ďalšia otázka, ako je možné, že sanáciu skládky má teraz zabezpečiť a aj zaplatiť štát, a nie firma, ktorá skládku vytvorila, resp. jej nástupnícka spoločnosť. Respektíve ide o nástupnícku firmu, ktorá je preukázateľne totožná s firmou, ktorá dostala stavebné povolenie na novú skládku.
Ak uznáte, ja viem, že ide o zložitú problematiku, ale čo je dôležité, stále sa točíme okolo jedného a toho istého, že ako je možné, že vlastne orgány ministerstva životného prostredia dali súhlasné stanovisko na vybudovanie skládky, novej skládky, novej skládky na starej skládke, ale pritom nikto nebol ochotný ani schopný odkontrolovať, či sú naozaj splnené podmienky na prevádzku tejto novej skládky. A rovnako, čo ako najväčší problém možno vnímam, že štát bude nakoniec sanovať environmentálnu záťaž, ktorá, ktorá je jednoznačne preukázateľná, že patrila pôvodnému vlastníkovi OFZ Istebné.
A posledná otázka. Prečo ministerstvo životného prostredia vôbec zvažuje súhlas s ukladaním nových komunálnych odpadov na skládku, ktorá nie je sanovaná a z ktorej stále uniká do vody arzén? Prečo nevyužilo zákonné možnosti a s poukázaním na nesplnenie mnohých požadovaných podmienok nenapadlo a nezastavilo prevádzkovanie súčasnej skládky ako nezákonné vrátane príslušných sankcií za porušenie zákona?
Tu si dovolím krátku poznámku už iba, že tým by sa vlastne predišlo konaniu EIA, a ušetrili by tak nielen značné finančné prostriedky potrebné na realizáciu procesu EIA, ale aj ľudské kapacity pracovníkov a pracovníčok rezortu, ktorá by sa pri ich poddimenzovaní uvoľnila na riešenie iných dôležitých úloh, a takisto čas a námahu verejnosti, ktorá sa aktívne angažuje v tomto procese.
Toto boli teda také hlavné dôvody, prečo nie som s odpoveďou pána ministra veľmi spokojná, a považujem túto odpoveď za nedostatočnú. Verím, že v reakcii na oprávnenú nespokojnosť verejnosti s týmto stavom začnú rezort a ministerstvo životného prostredia riešiť túto otázku oveľa efektívnejšie, takže bude ukončené jednak výberové konanie na zhotoviteľa diela a prejde, prejde k sanácii. Ale čo ma teda veľmi trápi, je stav, ktorý neviem, či ešte bude možné zvrátiť, že poplatky za finančné krytie za toto všetko budú znášať vlastne občania Slovenskej republiky, a nie firma, ktorá je zodpovedná za toto všetko. Takže ďakujem pekne, a teda vyjadrujem nespokojnosť alebo neuspokojivosť s odpoveďou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
