Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Dnes tu odznelo už veľa vecí, ktoré si treba zvážiť, aby naozaj systém nepokračoval možno takým smerom, je potrebné veci riešiť, treba vecne si pomenovať, čo nám chýba v systéme. Netreba sa báť tých vecí, a ak hovoríme o systémových problémoch, lebo ja sa tiež vlastne zamerám na to, na čo sčasti vlastne poukazovala aj pani ombudsmanka.
Ja chcem poukázať na systém poskytovania sociálnych služieb. Nechcem hovoriť len o zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, ale chcem hovoriť aj o zariadeniach, ktoré definujeme ako zariadenia sociálnych služieb. U jedných aj u druhých zariadení máme problém, a to v tom, že nie sú zavedené štandardy kvality. Štandardy kvality pozostávajú z materiálnych, procedurálnych a taktiež z podmienok na dodržiavanie ľudských práv. Keďže to začne platiť až od 1. 1. 2018, na základe ktorého by sme mohli vyhodnotiť procesy, ktoré sa dejú v jednotlivých konkrétnych zariadeniach, mám za to, že každá, každý podnet, ktorý prichádza aj zo strany ombudsmanky, je podnetom na to, aby, aby sme sa ním zaoberali. Pokiaľ tie štandardy kvality ešte nie sú zavedené v praxi, budeme sa naťahovať, čo je a čo nie je objektívne. Tu si treba povedať už teraz, že od 1. 1. 2018 štandardy kvality nebudú platiť pre zariadenia, ktoré vykonávajú sociálnoprávnu ochranu. To znamená, legislatíva je nastavená tak, že opäť budú platiť len pre zariadenia sociálnych služieb, ale nebudú práve v časti zariadenia, ktoré vykonávajú činnosť sociálnoprávnej ochrany. Tam sa neráta s tým, že budú zavedené. A to vidím ako veľký problém, keď opäť nebudeme vedieť posúdiť kvalitu poskytovanej služby. Tam by malo ministerstvo naozaj dohliadnuť, aby ten proces prebehol ako v jedných, tak aj v druhých zariadeniach.
Ďalšiu vec, ktorú vlastne spomínate, pani ombudsmanka, je práve tá kontrola kvality. Vy ste sa zamerali v jednotlivých častiach, ako je umiestňovanie, výber zariadenia, ale aj kolízia práv detí, na procedurálne podmienky kvality. To znamená, tie ktoré sú priamo zamerané na poskytovanú službu, na ten výkon sociálny pracovník alebo iný odborný zamestnanec voči klientovi, hej. A keďže naozaj sa nemerá tá kvalita, preto vy, vy ste prišli k tým záverom, ku ktorým ste prišli. To znamená, ak by boli nastavené, že tie štandardy kvality majú platiť, na základe toho by sme sa nemuseli teraz jednať, čo je vaším výmyslom a čo je možno výmyslom iných strán. Na základe toho by sme si pekne prešli.
V jednej veľkej skupine je dodržiavanie ľudských práv. Tam musia byť presné postupy a metódy, ako konkrétny sociálny pracovník má dodržiavať v procese interakcie s klientom dodržiavanie ľudských práv. Ďalej je to ten, to materiálne, ktoré, vy ste hovorili, že len to posudzujeme. Ak ideme robiť kontrolu, tak posudzujeme materiálne veci. V tom zmysle, či sú tam ekonomicky oprávnené náklady, či to bolo všetko zúčtované, to je jedna kategória. Ale my len vždy hodnotíme kvalitu v tej materiálnej úrovni, a preto ste hovorili aj o tom, že ak je pekné zariadenie a má zariadené veci, sa považuje, že je kvalitným zariadením. Ale nejdeme do tých ďalších štádií a to je procedurálne, kde naozaj riešime priamo to, čo vedieme ku klientovi. A preto dnes je namieste postavené, koľko je kvalitných sociálnych služieb v rámci štátu a koľko je nekvalitných v rámci štátu. A to môžme hovoriť nielen o SPO-čke, ale môžme hovoriť, zaoberali ste sa aj poskytovaním starostlivosti u seniorov a tam je presne ten istý proces. To znamená, ak sa zameráme, či splnili hygienické podmienky, materiálne podmienky, a vytvoríme si, že je to štandard kvality, tak splnia. Ak si zameráme, či, či k tomu seniorovi ide kvalitná sociálna služba, tak tam by sme mohli dôjsť ku kolízii. Čiže merateľnosť kvality procedurálnej v rámci štandardov nevieme zmerať. Preto som ja aj minule hovorila o tom, že trebárs výchovu, ktorá je odbornou činnosťou, práve v zariadení, kde sa nachádzajú maloleté deti, je ťažko zmerať, pretože štandardy kvality nie sú nastavené na to, aby sme skúmali pri tom, či, či ten poskytovateľ je kvalitný, alebo nie je kvalitný, práve, práve cez tie procedurálne, tie odborné činnosti.
Ďalšiu skupinu, ktorú chcem povedať, sú deti so zdravotným postihnutím. To je ďalší problém, ak by sme hodnotili v systéme starostlivosti štátu, že nám zmizli deti, ktoré sú tzv. štátne deti a majú ťažké zdravotné postihnutie, zistili by sme to, že my sme síce zrušili domovy sociálnych služieb pre deti na celoročný pobyt, ale náhradu za to sme nedali. To znamená, že ostali iba možnosti pre deti, ktoré denne dochádzajú do zariadení, ale čo sa týka celoročných pobytov, môžu byť takéto deti do 18 rokov so zdravotným znevýhodnením umiestnené len do detského domova, ktorý neposkytuje v rámci obligatórnosti ošetrovanie v tomto zariadení, to znamená, dostávajú sa tam deti s ťažkou odkázanosťou bez ošetrovania. To znamená, oni nám z DSS-iek odišli, ale dostali sme ich do úplne iného typu sociálnych služieb. To znamená, v mojom pohľade tam sa porušuje právo tých detí a práve tých štátnych, nie tie, čo sú doma a chodia do ambulantných sociálnych služieb, ale tie, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie a sú na celoročných pobytoch, lebo buď sa zaraďuje do detského domova, kde naozaj nie je ošetrovateľská starostlivosť, a oni to potrebujú, alebo sa zaradia do hospicov, kde čakajú, či zomrú tie deti, alebo nie. Tam je veľký problém a je to systémový problém, pretože ministerstvo zákonom, novelizáciou zákona o sociálnych služieb jednoducho zrušilo DSS-ky pre deti, niekedy boli aj pre dospelých, aj pre deti, čo, si myslím, že bolo správne, lebo ináč meráte priamo proces s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením a ináč robíte proces s dospelým človekom so zdravotným znevýhodnením. Čiže podľa mňa úplne sme odišli od podstaty, čo sme chceli riešiť v rámci zdravotného znevýhodnenia. Čiže ja tam vidím obrovský problém a tam zlyháva systém poskytovania sociálnych služieb. Nehovoriac o tom, že aj v ambulantných, aj v celoročných tým, že máme zmiešané skupiny, to znamená nižšia odkázanosť a vyššia odkázanosť, sa enormne menia podmienky pre poskytovanie služby daným zariadením a tí, ktorí majú ťažšie stavy, musia vynaložiť oveľa viac terapií na to, aby stabilizovali toho klienta, ako niekto, kto poskytuje sociálnu službu, kde sa ten človek minimálne pohybuje po vlastných nohách a neleží na lôžku. Tretí okruh, ktorý chcem otvoriť, je, že my si musíme naozaj pomenovať, že systém poskytovania sociálnych služieb má obrovské, obrovské rezervy a musíme si ich pomenovať. Odkázanosť je problém a taktiež zaraďovanie klientov do jednotlivých typov sociálnych služieb, a práve preto si myslím, že ak by sme toto systémovo poriešili, tak tieto problémy by nikdy neboli.
Ďakujem.

Pán poslanec, na niektoré vaše slová budem reagovať až v rozprave, pretože paradoxne som mala na ne napísané odpovede ešte predtým, ako ste ich povedali. Takže ste asi veľmi ľahko čitateľný.
Chcem Vám pripomenúť, čo sa o vás myslí vaša pani kolegyňa, pani Vaľová, ktorá povedala, že... (reakcia z pléna), že, ja reagujem, ja hovorím na pána Tomáša, lebo ste, lebo pani Vaľová povedala, že kto nemá argumenty, ten vykrikuje. A vy ste tu dneska vykrikovali podľa mňa najviac.
A tak i ja sa vás chcem opýtať len jednu jedinú otázku. Neustále obviňujete opozičných poslancov zo zneužívania situácie. Kto podľa vás by sa týchto detí mal zastať, keď nie ombudsmanka alebo opoziční poslanci?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste tu hovorili, že ide o cynický útok na vládu Slovenskej republiky. Teda tlieskam tomuto vášmu výroku, a teda veľmi preceňujete mnohé naše sily, ale teda možnože by nám to aj mohlo lichotiť. Ale každopádne cynik v tomto prípade, jediný cynik v tomto prípade ste tu vy. A to len potvrdzuje naozaj úbohosť toho, čo som si vypočula. Pretože vy ste tá osoba, ktorá veľmi zvláštnym spôsobom a práve na úrade vlády sa stretla s predstaviteľmi resocializačného zariadenia. Úradníčka ministerstva práce veľmi zvláštnym spôsobom prijala u seba dieťa, klienta zariadenia s riaditeľom, čo naozaj nie je vôbec štandardný postup. Tak stále nechápem, že o čom ste to tu rozprávali.
Na druhej strane, nedávno tunák vystupoval pán minister, ktorý takisto síce skritizoval správu, ale na druhej strane bol ochotný pripustiť, že bude dochádzať k veľkým zmenám práve v sociálnoprávnej ochrane detí. A to znamená, že on si sám uvedomuje, že bezproblémová táto oblasť nie je.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja som veľmi, naozaj, ako by som to povedala, šťastná, že moji kolegovia sú takto angažovaní v kauze týkajúcich sa detí, a my sme už spoločne si hovorili o detskom domove PETO. Je úplne jedno, o aký detský domov ide. Je fakt, že podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately, tam nemajú byť deti do šesť rokov. Basta! Už som vám to hovorila.
A to, že sa dobre starajú v detskom domove PETO, o deti, tak, prepáčte, to je ich povinnosť a nie nejaká nadštandardná služba.

Ďakujem veľmi pekne kolegom. A naozaj chcem ešte vás tak vyzvať, máte v tlači mimoriadnu správu, máte to v programe, my nemôžeme už ukazovať grafy a ja to predsa ukážem.
Prosím vás pekne, na str. 25, 26, 27 nájdete takéto grafy (rečníčka zobrala do rúk listy s grafmi, ukazujúc ich plénu), v ktorých je podiel detí od nula do jedného roku v roku 2015, a tam uvidíte, aký vysoký podiel bol pri zverených detí v neziskovej organizácii PETO, lebo trošku sa tu, trošku sa tu práve táto kauza detského domova PETO vlastne tak nejak dostala do úzadia práve pre tú obrovskú kauzu Čistý deň, takže chcela by som, aby sa na kauzu dcéry pani Tomanovej takisto nezabudlo. Napríklad je tu napísané v správe, že za obdobie od 1. 1. do 30. 9. 2016 sa podiel detí do jedného roka umiestnených u profesionálnych rodičov detského domova PETO mierne znížil, avšak v porovnaní s ostatnými detskými domovmi, zostal napriek tomu neštandardne vysoký. Je to veľmi zaujímavé, hovorí sa tomu klientelizmus.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si povedala, že, áno, pani ombudsmanka sa nebojí ísť proti prúdu, ja hovorím, ešte aj proti vetru a možnože aj proti všem, keď vidí, že je krivda, a myslím si, že tak, ako ja som ju mal možnosť zažiť aj pri voľbe, jak nastupovala do svojho mandátu, resp. do výkonu funkcie, aj počas jeho výkonu, tak hovorím, že tam boli správy o pravde. Z jej úst a z jej kancelárie išli správy o pravde, o tom, čo je v reálnom živote, čo my tu, žiaľ, v tejto rokovacej sále niekedy vôbec sme odtrhnutí a nevidíme, nechceme. Možnože niektorí ani nemôžu, hoci ju vidia, ale nemôžu ju vidieť, tak preto ja by som tiež z tohto miesta chcel jej veľmi poďakovať, že sa nebála, že drží vlajku úradu, a ďakujem veľmi pekne aj na poli pozemkovom, lebo to, čo ste urobili v reštitučných konaniach, budem gestorovať ďalej, keď dovolíte, a ukončíme ich raz. To vám sľubujem, že raz ich ukončíme, aby národ slovenský mal zadosťučinenie aj v tejto oblasti.
Takže, pani ombudsmanka, veľmi pekne ďakujem a držím palce do ďalšieho života.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa Anka Verešová, poukázali ste jasne na konflikt záujmov medzi najlepším záujmom dieťaťa umiestneného do starostlivosti profesionálnej matky a záujmami profesionálnej matky samotnej. Okrem toho ste pekne poukázali - a toto všetko sa nachádza práve aj v správe pani verejnej ochrankyne práv - ste pekne poukázali na to, akým spôsobom je nebezpečná kumulácia funkcií. A funkcií práve profesionálna matka, riaditeľka detského domova, dokonca aj samotná zriaďovateľka v jednej osobe. A nad tým všetkým by mala dozerať tá osoba, ktorá ochraňuje naše deti, to je pani komisárka pre deti. Je mi smutno z toho, že štát prehliada takéto podľa mňa no, no donebavolajúce možno nehoráznosti práve v podobe toho, že iba dáva možnosť ľuďom vedieť, že štát si chráni iba tých, ktorí sú mu blízki. Háji a chráni si nie deti, o ktoré, nad ktorými má dozerať, ale chráni si ľudí, ktorí cez rôzne organizácie a neviem čo proste prepierajú peniaze daňových poplatníkov. Je mi strašne ľúto, že sa zabúda na to, že nielen to, že dodržiavanie zákonov alebo že ministerská kontrola povie, že sa nestala žiadna legislatívna chyba, ale morálne zvrátenosti by mali zároveň títo ministerskí ľudia aj kontrolovať. A podľa mňa nie je v poriadku, ak jedna žena, trojjediná, v troch osobách robí, sa tvári, že teda vlastne a že my ani vlastne nevieme, že čo je, či je naozaj profesionálna mama, alebo je riaditeľka, a sama sebe môže, dokáže povoľovať ešte aj zvýšený počet malých bábätiek v starostlivosti. Úplne choré a nechápem, ako niekto môže ešte váhať nad tým, že či táto správa má nejaký, nejakú skutočnú podstatu, alebo nie.
Pani ombudsmanka, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sa odhodlali urobiť takéto zistenia a podať to verejnosti.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, nečudujem sa všetkým tým emóciám, ktoré, ktorým sme boli svedkami. Doobeda. Rozprava o deťoch, na ktorých sa pácha neprávosť, musí vyvolávať emócie. Aj keď sme boli často upozorňovaní, že emócie nabok. Nuž pri deťoch to nie je dosť možné a práve si dokonca myslím, že sú namieste. Však sa k tomu nemôžeme správať, ako keby sme hovorili teraz o diaľniciach.
Prekvapujú ma, prekvapuje ma to, že taký pragmatizmus silný, nuž sú tu závažné podozrenia z ohrozenia detí a pani ombudsmanka prišla sem, aby nám povedala, že vidí veľké pochybenie zo strany tých, ktorí majú tieto deti chrániť. Ak sa niečo také, ako je sexuálne zneužitie maloletej v chránenom prostredí, stane, muselo sa niečo zanedbať. A buď to v danej inštitúcii bagatelizujú, alebo nevedia, ako sa to robí. A že im pri tom drží ochrannú ruku ministerstvo a ústredie, to je naozaj už iná šálka kávy. Emócie už len vyvolalo napríklad názov mimoriadnej správy. Predstavte si, že na výbore, keď som trikrát zopakovala názov mimoriadnej správy, celý názov, tak som bola upozornená, že stačí, keď poviem len mimoriadna správa. Nuž zopakujem vám znova, ako sa celá mimoriadna správa nazýva: "mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately". Ani rozprávať o tom nemôžeme?
Pamätám si odpoveď pani ombudsmanky hneď po prepuknutí kauzy maloletej Natálie, teda v septembri, hneď vtedy novinárom povedala... Či v auguste to bolo? Vtedy novinárom odpovedala, pre mňa to nie je prekvapením, že niečo takéto vyplávalo na verejnosť. Je tu opakované zlyhávanie v oblasti ochrany práv detí. Štátne inštitúcie sú totiž podľa nej nastavené dosť formalisticky a dieťa ako keby bolo len prostriedkom na získavanie pracovných miest alebo zdrojov od štátu. V mimoriadnej správe je vlastne potvrdené to, čo sme aj my zistili počas poslaneckého prieskumu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo minimálne od októbra 2014 vedomosť o závažných skutočnostiach týkajúcich sa porušovania práv detí v resocializačnom zariadení Čistý deň odôvodňujúcich začatie konania podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Správne konanie sa však začalo až v roku 2016, v septembri 2016! Aj to až po medializácii. Potvrdilo sa to, že iba medializácia postaví na nohy tých, ktorí majú konať. Správne konanie začalo v septembri 2016. Po odporúčaní akreditačnej komisie zriadenej ministerstvom, aby bola licencia, teda akreditácia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobratá Čistému dňu. Počas tohto obdobia sme vykonávali poslanecký prieskum, počas ktorého sme boli sústavne napádané, že vytĺkame politický kapitál, že sa hráme na vyšetrovateľov, že súdime bez dostatočných informácií od všetkých zúčastnených. Nakoniec naša záverečná správa bola schválená na zasadnutí výboru a zaslaná ministrovi. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny však 3 dni pred Vianocami oznámil, že správne konanie prerušuje, pretože nemá dostatok informácií a argumentov. Prepáčte, ale to je vrchol arogantnosti. Takéto naťahovanie správneho konania vyvoláva pochybnosti. Minister nevie, čo má robiť v prípade maloletých detí? Alebo nechce, či nemôže konať? Od začiatku prepuknutia kauzy bolo pre nás zrejmé, že ministerstvo hrá hru v prospech inštitúcií, jednak resocializačného zariadenia, ale aj ústredia a samotného ministerstva. Minister kašľal na odporúčanie svojej vlastnej odbornej komisie. Jej členovia, odborníci, predsa už v septembri a opakovane v novembri odporučili odobrať resocializačnému zariadeniu akreditáciu. Čo urobil odvtedy minister, ktorý nám stále hovoril od prepuknutia kauzy, že koná? Ale ako koná a v prospech koho koná? Prebiehajúce a potom prerušené správne konanie bolo tak akurát skvelou zámienkou neodpovedať nám na poslaneckom prieskume na žiadnu otázku, pretože na ministerstve sa koná. Napríklad ani po vykonaní poslaneckého prieskumu doteraz nevieme, či ten, ktorý mal sex na rozlúčku s Natáliou, bol klientom, kuchárom či ergoterapeutom, nedokážeme to zistiť. Pritom je to také jednoduché pre ministerstvo. Treba pozrieť pracovné zmluvy, pozrieť Sociálnu poisťovňu a vyplatenie mzdy na účet. Tu je jasné zlyhanie kontroly. Minister nekoná, ba dokonca si stále necháva čas. Ak samotný minister nekoná v prospech maloletých detí už pri prvotnej informácii pri podozrení o ohrození zdravia alebo života, ako mu to prikazuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak je to trestuhodné. To, že táto vláda nechce vyšetriť kauzu Gorila, kauzu Bašternák a všetky tie ostatné kauzy, to je pre Slovensko katastrofou, ale stále ide, v úvodzovkách, len o peniaze. Ale tu hovoríme o deťoch a to je trestuhodné.
Výstup z nášho poslaneckého prieskumu poukazuje na závažné systémové nedostatky a na nedostatky v kontrole, a to najmä s ohľadom na nezávislosť kontroly a nekompetentnosť kontroly. A to sa týka aj detského domova PETO, v ktorom, predstavte si, kontrola z ústredia nenašla žiadne pochybenie. A pritom na strane 26, ak ju máte, mimoriadnu správu pani ombudsmanky, vidíte jasne, koľko detí, koľko počet, koľko, aký bol počet detí na jedného profesionálneho rodiča v iných detských domovoch a aký bol počet detí v detskom domove PETO. Prečo je tam viac detí? Alebo odbornosť?
Chcem podotknúť, že, a upozorňujú ma na to mnohí riaditelia zariadení, kde sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, že oni majú skúsenosť úplne odlišnú, ako je to v prípade detského domova PETO a v prípade resocializačného zariadenia Čistý deň. Ich skúsenosť s kontrolami je diametrálne odlišná. Kontrola sa vykonáva veľmi často a veľmi podrobne. A tak je to dobre. Problém je, že sa nevykonáva všade.
V detskom domove PETO je to o to hroznejšie a o to alarmujúcejšie, že tam už rozprávame o bábätkách, a tieto už naozaj nemajú žiaden hlas ani silu, ani moc, je to strašné aj pri maloletých, ale predsa 14-ročné dievča, 14-ročný chlapec predsa len možno nájdu, možno ten hlas majú a možno to niekde povedia. Ale v prípade detských domovov hovoríme o bábätkách! Kto ich má chrániť?! Stratégie ani dokumenty a ani komisie zriadené v každom okrese v roku 2013 po smrti maloletej Lucky, o ktorej tento dokonalý systém nevedel 3 roky, neochránia každé jedno dieťa na Slovensku, sú to dobré, ale stále iba pomôcky, nástroje, prostriedky.
Problém je v ľuďoch, ktorí riadia štát, ktorí riadia najvyššie inštitúcie. Ak sú tam dosadení ako politickí nominanti, potom sa nečudujme, že zlyháva kontrolný mechanizmus a že sa nahliada na rôzne inštitúcie rôznym okom. Tí, čo majú dostatočné politické krytie, a tí, čo nemajú dostatočné politické krytie. Tento systém nedokáže ochrániť deti, ktoré sú mu zverené. Na pohrebe utýranej maloletej Lucky v roku 2013, tí, ktorí neviete, 3 roky sme o nej nevedeli, že je zomretá, že je po smrti. Arcibiskup Bezák, ktorý ju pochovával, povedal, že tento pohreb je znakom ľudskej, nie ekonomickej krízy a to prvé, čo potrebujeme, zdôraznil, je ľudská spoločnosť.
To, čo som dnes počula od niektorých poslancov vládnej koalície, je veľmi ďaleko od ľudskosti. Už pol roka tu nevid..., od niektorých, aby som bola objektívna, poslancov vládnej koalície nevidím žiadnu empatiu voči tejto maloletej, alebo voči dievčine Natálie v tejto kauze.
A chcem povedať aj a chcem sa obrátiť aj k rodičom na balkóne. Vážení rodičia, buďte šťastní, že sa to netýka vášho dieťaťa! A že vy ste spokojní so službami, ktoré ste dostali, ale nezabúdajte na to jedno dieťa, na to jedno jediné dieťa, ktorému nebolo dobre, ktorému bolo ublížené. A aj keby sa to týkalo iba jedného dieťaťa, jedného chlapca a jedného dievčaťa, vtedy musíme zabudnúť na svoje deti a urobiť všetko pre pomoc tomu jednému, parafrázujúc to biblické a zanecháme tých 99, ktorí sa majú dobre a sú ochránení, a pôjdeme hľadať tú jednu, tú jednu jedinú, pretože sa môže stať, že tá jedna jediná bude práve moja, vaša. Veľmi vás prosím, nedajte sa manipulovať a otočte, skúste otočiť pohľad týmto smerom.
Ďakujem pani ombudsmanke, že našla ešte odvahu prísť s mimoriadnou správou. Ďakujem všetkým tým, ktorí dokážu ísť aj proti múru, aj proti mocným, keď sa to jedná o deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby ja som prispel svojím troškom do interpelácií. Nakoľko interpelácie sú kvalifikované otázky, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie a vykonávanie zákonov a plnenia programových vyhlásení vlád, tak ja sa budem venovať v prvom rade vykonávania týchto zákonov. Hoci začnem interpeláciou, ktorá hovorí o programovom vyhlásení vlády. Takže mám tri interpelácie. A prvé sa bude venovať alebo žiadam o odpoveď ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Arpáda Érseka.
Pán minister, asi viete, možnože ma počujete, že Prešov má veľký problém s obchvatmi, a mali sme tú česť sa stretnúť v Prešove na tvári miesta v októbri 2016, kde ste na pôde VÚC s pánom Chudíkom nám poslancom za naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sľúbil, že výstavba D1 a R4 sa bude realizovať v tomto roku. Takže teraz, nakoľko je začiatok roka, aby sme si potom nehovorili, že a prečo ste nás neobvolali, prečo ste nás nenaháňali, tak preto si vás dovolím interpelovať touto otázkou.
Ide o dostavbu rýchlostnej cesty R4, konkrétne úsek Prešov západ - Prešov sever, ktorý sa má napájať na križovatke Vydumanec na predchádzajúci úsek diaľnice D1. Ide o odklon cestného ťahu z centra mesta Prešov po trase Poprad - Sabinov - Bardejov - Vranov nad Topľou. V októbri 2016 ste na svojom výjazdovom rokovaní v Prešove vyhlásili, že s výstavbou úseku sa začne na jeseň roku 2017. Preto sa vás pýtam:
1. V akom stave je príprava stavby? Žiadam uviesť konkrétne položky.
2. Bude dodržaný termín, ktorý ste sľúbili?
Chcem veriť, že na pôde Prešova, ktorého sa to bezprostredne týkalo, ste neklamali poslancom priamo do očí, takže preto vás interpelujem a budem žiadať od vás odpoveď, ktorú potom od vás budem teda aj náležite kontrolovať. To je moja prvá interpelácia.
Druhú interpeláciu si dovolím na našu ministerku nášho rezortu pani Matečnú, verím, že ma počuje, bola tu, takže dúfam, že bude to počuť, a bude sa týkať oblasti, ktorej sa venujem, to znamená pôdy. Verím, že aj vám chodí kvantum možnože poslancom dopytov ľudí, ako sa dostať k pôde, ako sa môže vlastník vlastnej pôdy stať držiteľom a užívať ju, ako môže zožať úrodu, a sú rôzne komplikácie. Chcel by som teda pani ministerku interpelovať v jednom prípade, ktorý, myslím si, že je taký exemplárny, ktorý hovorí o bezútešnosti tohto poľnohospodára, ktorý si nevie rady, a vyzerá, že je to boj s veternými mlynmi. Tak preto sa chcem opýtať pani ministerky, či by sa vedela popasovať s týmto problémom tejto konkrétnej osoby, tohto konkrétneho pána Stojkoviča, ktorý bol súkromne hospodáriaci roľník, a momentálne vyzerá, že zostali mu iba slzy pre plač.
Takže, vážená pani ministerka, dovoľujem si vás interpelovať v otázke týkajúcej sa obrábania poľnohospodárskej pôdy, a to konkrétne na prípade pána Stojkoviča z Báhoňa, ktorý bol SHR, a jeho problém je asi nasledovný. V roku 1996 mal na základe zákona o pôde č. 229/1991 Zb. vymeranú a odovzdanú do náhradného užívania podľa § 15, pani ministerka vie, o čom hovorím, a príslušným rozhodnutím správneho orgánu, ktorým bol Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, rozhodnutiami č. j. 228/96/D zo 4. 4. 1996 a č. j. 246/96/PÚ/D zo dňa 16. 4. 1996 aj potrebnú poľnohospodársku pôdu o celkovej výmere 1,3877 ha. Túto pôdu začal ako aj, ako zodpovedný hospodár aj obrábať, resp. spočiatku ju aj zrekultivoval, nakoľko bola pôda v tejto časti, kde mu bolo vymerané, v kultúre smetisko. To znamená, urobil a zrekultivoval vlastne smetisko na poľnohospodársku pôdu a začal sa oň starať. Mal to v náhradnom užívaní, opakujem, v náhradnom užívaní, ktorý § 15 umožňoval, lebo jeho pozemky mal na viacerých miestach. Tým pádom mu to scelil do jedného, scelil jeho užívací vzťah nevlastnícky do jedného miesta. Tak začal ju užívať, zrekultivoval, následne podľa svojho podnikateľského plánu na časti tejto výmery vysadil ovocný sad. Nerušene ho užíval až do roku 2006, kedy sa začali robiť pozemkové úpravy v danom katastrálnom území. A tu začína problém.
Spracovatelia projektov pozemkových úprav ani správny orgán, lebo už to nie je Bratislava - vidiek, lebo sa, došlo k, no, k rekonštrukcii, poviem, štátnej správy a vznikol Obvodný pozemkový úrad v Senci, ako tvrdí pán Stojkovič, vôbec nebrali do úvahy tento ovocný sad a náhradného užívateľa a hoci mal pán Stojkovič v katastrálnom území Báhoň svoju pôdu ďalšiu a bol účastníkom konania, tak nové pozemky mal umiestnené celkom inde a dokonca ani nie v lokalitách, kde mal svoje pôvodné pozemky. Pán Stojkovič má podozrenie, že nakoľko nebol ochotný dať nejakú províziu príslušným osobám, úradníkom a spracovateľom v konaní projektov pozemkových úprav, tak o jeho umiestnení o novom, v novom stave na náhradných pozemkoch, ktoré užíval, nebolo možné ani debatovať, hoci sa o to aj so svojou bývalou manželkou niekoľkokrát aj domáhal, no bezvýsledne. Žiaľ, samozrejme, aj náhradu za trvalé porasty, to znamená stromy, no nárok mu nebol nikto ochotný zohľadniť a riešiť ho. Výsledok jeho niekoľkoročnej práce bol šmahom ruky pridelený bez akejkoľvek námahy ďalším vyvoleným osobám. Tak sa prakticky dostal, ako sa hovorí, na psí tridsiatok a tvrdí, že štát mu vzal 13 rokov života, jeho tvrdej práce a nik mu za toto zveľadenie územia nedal ani jedno euro. Myslíte si, pani ministerka, že tento občan nemá pravdu? Nie je okradnutý demokratickým zriadením? Ako je možné, že takýto stav sa dá legalizovať? Preto žiadam o prešetrenie tohto stavu vecí a podľa možnosti urobenia nápravy.
Zároveň sa vás pýtam, pani ministerka, aby ste sa zamysleli, že ako budeme v budúcnosti predchádzať takýmto situáciám, kde sa stala chyba, či neplánujete vo svojej legislatíve predložiť aj takýto návrh zákonov, aby sme takéto traumy občanom nerobili. Ďakujem za vašu skorú odpoveď.
Tretiu interpeláciu dávam tiež ministerke pani Gabriele Matečnej, ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a bude sa týkať pre niekoho nočnej mory, pre niekoho ľavou zadnou, však to je vybavené, čo vy tam chcete, a pre niekoho možnože modré z neba. Hovorím o Levočských vrchoch. Hovorím o bývalom Vojenskom obvode Javorina. Niekomu to niečo hovorí. Tejto rokovacej sále 100 % to niečo hovorí, lebo tam sedeli všetci títo, ktorí boli dotknutí a sú dotknutí do dnešného dňa. Tam sa pískalo a pred bránami tohto parlamentu sa skandovalo minimálne trikrát, čo ja pamätám, a preto sa pýtam, kde sme to v roku 2017 v tejto otázke. To, že si v Levočských vrchoch urobil klondike nejaký vojenský útvar alebo nejakí vojaci, to nech si vyšetrujú orgány, ktoré sú na to príslušné, ja sa pýtam za tých ľudí, ktorí majú dostať reštitúciu, a do dnešného dňa ju nemajú poriešenú. Takže dovolím si vás interpelovať, pani ministerka, v takejto veci.
Bolo podaných niekoľko tisíc vydaných rozhodnutí, ktoré, ako to vyzerá, musia sa prehodnotiť, a buď budú zrušené, alebo sa budú opravovať. Hovorím o reštitučných konaniach, ktoré sa spracovávajú na Obchodnom pozemkovom úrade v Kežmarku, ktorý má na starosti riešenie Vojenského obvodu Javorina.
Moja otázka teda znie: Aké boli urobené konkrétne kroky ministerstvom smerujúce k náprave, aby sa takéto anomálie, to znamená, že máme niečo vydané, správoplatnené rozhodnutia, a novelou zákona, ktorú sme urobili pred dvomi rokmi, sa to všetko vracia späť, to znamená, aké kroky robí ministerstvo k tomu, aby sa takéto niečo v budúcnosti možnože aj v iných zákonoch nezopakovalo? Vyvodili sa aj personálne postihy v tejto situácii, a ak áno, tak chcem vedieť konkrétne, kde a kto bol ako postihnutý, a ak nie, tak prečo nebol postihnutý?
Lebo toto sa tu stalo, že z civilného katastra sa stal vojenský kataster, a teraz ho dáme naspäť do civilného katastra a vydávané to bolo na vojenský kataster, nie na civilný kataster a niekto mi povie, že to je ako v súlade so zákonom, tak sa nehnevajte, tak toto v súlade so zákonom neni. A keď ste prijali novelu zákona 180, ktorá sa vyslovene týkala vojenského obvodu Javorina, a som sa pýtal kolegov, že podľa akého režimu to ideme riešiť, či reštitučného alebo o registroch, tak odpoveď znela podľa nového režimu. Podľa nového režimu. Áno, pán Blanár, tak bolo odpovedané. A ja som sa pozeral ako puk, reku to je aký režim. A momentálne toto vás dobieha, kolegovia. Žiaľ, ja som upozorňoval, bude s tým problém a už je to tu a máme veľké problémy.
Takže poďme ďalej. Pýtam sa na konkrétny stav, ktorý je k dnešnému dňu, pretože áno, nálady ľudí, ktorí tu štrajkovali, sa ukľudnili, keď sa prijala táto novela a povedalo sa, že to zvládneme.
1. Takže pýtam sa, ktorý úrad a koľko odborných pracovníkov sa podieľa na riešení týchto reštitučných nárokov vo vojenskom obvode, bývalom vojenskom obvode Javorina.
2. Aký bol východiskový stav pri nadobudnutí účinnosti novely zákona, koľko nárokov bolo uplatnených, koľko ukončených a koľko bolo ostatných? Všetko žiadam udať podľa katastrálnych území.
3. Odkedy bol vyhlásený tzv. stop stav na vydávanie ďalších zmätočných rozhodnutí, aby bolo jasné, odkedy už tam nemalo byť čo ďalšie rozhodnutie v zmätkovom konaní?
4. Ktorí spracovatelia zjednodušených registrov boli vysúťažení pre jednotlivé katastrálne územia a od akého dátumu mohli začať pracovať v tomto území?
5. O aké výmery sa konkrétne jedná po jednotlivých katastrálnych územiach, aby ste mi zodpovedali.
6. Ktorí konkrétni, po šieste, ktorí pracovníci okresného úradu, pozemkového odboru majú jednotlivé katastrálne územia v riešení a ich riešia? Neanonymne a kolektívna vina alebo celý úrad, alebo celý štát a celá republika, neviem kto, konkrétni ľudia, chcem vedieť, aby som mohol na mojich mítingov, keď pôjdem do vojenského obvodu Javorina, bývalého medzi ľudí, povedať, že idzte za tým, lebo ten je zodpovedný za to, vážení. Lebo byť v štátnej správe znamená niesť aj zodpovednosť. Takže chcem aj menovite.
7. Je nejaká lehota na ukončenie registrov a ako je dodržiavaná? Ak ste nejako ako ministerstvo vyhlásili, čo ja viem, je tam nejaká lehota, tak mi buď potvrďte, alebo mi ju vyvráťte. Koľko území je už ukončených? A pritom je tam 27 katastrálnych území, keď si dobre pamätám, o rozlohe asi 35-tisíc ha.
8. Ak sú ukončené registre, koľko rozhodnutí už bolo zrušených, koľko je novovydaných pre jednotlivé katastrálne územia?
9. Koľko je odvolaní podľa jednotlivých katastrálnych území?
10. Bola urobená osveta medzi dotknutými občanmi, akým spôsobom sa budú ich reštitučné nároky riešiť? Bola jasná metodika postupu v tomto novom akože rozhodovacom konaní, ktorá bola prijatá tou novelou zákona 180?
Toto sa pýtam pani ministerky a chcem, aby to bolo zodpovedané a aby sme tak, ako ja stále hovorím, že my nevyhodnocujeme vplyv tých zákonov na život bežného človeka. A teraz sa chcem pýtať, z akého východiskového bodu sa odrážate, pani ministerka, po roku, a kedy bude vojenský obvod Javorina konečne ukončený. Lebo 27 rokov, sa nehnevajte, je aj na možnože bývalý socializmus veľmi veľa. Takže ďakujem veľmi pekne, a dúfam, že sa dočkám uspokojivých odpovedí, ktoré nebudem musieť potom znovu revidovať, že nebol som s nimi spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, milí hostia, dovoľte mi predniesť interpeláciu ministrovi, na ministra financií Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, dovoľujem si vám podať interpeláciu vo veci možného prehodnotenia potreby zavedenia povinností inštalácie fiškálnych modulov pre zariadenia v rámci parkovacích systémov, tzv. parkomatov. Zákon o dani z pridanej hodnoty a účtovníctve hovorí, ako majú vykazovať DPH a daňovníctvo parkomaty, ktoré v praxi využívajú súkromné obchodné spoločnosti pri správe parkovacieho systému, napr. v meste Košice, pričom platná legislatíva Slovenskej republiky neukladá povinnosť v takýchto zariadeniach inštalovať fiškálny modul. Pri tomto konkrétnom príklade, ako aj v iných tak vzniká opodstatnené podozrenie z viacerých druhov možných únikov od DPH až po daň z príjmu. Skutočný príjem z parkovného v danom prípade je prakticky neodkontrolovateľný, pričom rovnaké zariadenia s fiškálnym modulom existujú a sú dostupné. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam s formou tejto interpelácie a dovolím si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Prvá otázka. Prečo štát kladie na malých stredných podnikateľov tak veľké byrokratické nároky, a pritom v tomto konkrétnom prípade má spoločnosť s miliónovými obratmi zvýhodnenú pozíciu a legislatíva jej navyše vytvára manévrovací priestor pre možné špekulácie pri priznávaní skutočného príjmu?
Druhá otázka. Mieni ministerstvo financií urobiť v tomto smere nejaké opatrenia, ktoré by úplne zamedzili rizikám z možného úniku na dani z pridanej hodnoty, prípadne na dani z príjmu?
Tretia otázka. Prečo je pri povinnosti používania fiškálneho modulu platnou legislatívou Slovenskej republiky zvýhodnená určitá skupina, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v určitej oblasti?
Ďakujem za pozornosť.