Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek tomu, že sála je skoro prázdna, téma je viac než dôležitá.
Ja tiež využijem možnosť, ako aj pán Beblavý využil, že budem diskutovať k tej téme, k jednému zo zákonov, hoci teraz nie je ten podstatný. Ide totiž o komplex zákonov, ktoré upozorňujú, a za to treba predkladateľom poďakovať, na hlbokú krízu v celej tejto úrovni samosprávy. VÚC, ako viete a treba si to priznať, vznikli vo veľmi...
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek tomu, že sála je skoro prázdna, téma je viac než dôležitá.
Ja tiež využijem možnosť, ako aj pán Beblavý využil, že budem diskutovať k tej téme, k jednému zo zákonov, hoci teraz nie je ten podstatný. Ide totiž o komplex zákonov, ktoré upozorňujú, a za to treba predkladateľom poďakovať, na hlbokú krízu v celej tejto úrovni samosprávy. VÚC, ako viete a treba si to priznať, vznikli vo veľmi pohnutých 90. rokoch, ja si tie časy pamätám, mnohí sme si uvedomovali, že mečiarovská moc vtedy vytvára proste korýtka pre už bublajúcu nespokojnosť svojho členstva, bola to doba, kedy tá špička privatizovala a jednoducho v regiónoch sa ozývali nespokojní, že čo bude s nami. Vytvorenie VÚC, tu vidím pána poslanca Osuského, ktorý si na tie časy pamätá. Vytvorenie VÚC malo byť náplasťou, malo vytvoriť niekoľko sto korýtok pre regionálnych papalášov vtedy vládnucich strán, ktoré verili, že budú vládnuť na večné veky a nikdy inak. No lenže VÚC nám zostali a prišla doba prvej Dzurindovej vlády, kedy bola šanca jednak zmeniť ich územné členenie, ale tak isto aj ich kompetencie.
Ono sa vlastne od začiatku začalo prejavovať, že VÚC sú umelo, umelý orgán. Umelý orgán v tej relatívne štandardnej podobe štátnej a verejnej správy Slovenska. Nemali územnú logiku, iba ak strachu pred tým, aby sa nejaká menšina, aby nejaká menšina nedobila šéfa VÚC. Nemali rozumnú terminológiu, lebo naozaj dodnes hovoríme županom župani, ale ten zákon sa tomuto termínu vyhýbal, mimochodom, veľmi smiešne, pretože v najstarších zachovaných záznamoch arabských letopisov o Veľkej Morave sa tento termín frekventuje, nie je maďarský. Napriek tomu nejaký samozvaný pán historik sa ho tak bál, že zatiaľ čo Poliaci majú maršalkov, Maďari majú svojich, Češi majú svoj historický názov hejtmanov, tak Slováci mali pvúcov, pvúcov, predseda VÚC sa inak nazývať nedá. Preto im hovoríme župani. Čiže aj v tomto je vidno akási komická nedovarenosť celého tohto systému, my ani názvy sme si celkom dobre nepremysleli. No a ešte horšie je to s kontrolnými mechanizmami.
Žiaľ, ale už za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa prejavilo to, čo sa pri vytvorení novej politickej schémy v partokratických modeloch, aké, žiaľ, Slovensko do veľkej miery ešte aj dnes je, vždy prejavuje. Čiže egoistický záujem tých, čo už sedeli v kreslách. Zrazu nebolo možné pohnúť s niektorými kompetenciami a nachádzalo sa, nachádzala sa obrana tých zlých systémov v zákone o tomto stupni samosprávy aj v koalícii, aj v opozícii. Ja som navrhol nielen teda zmenu na normálny názov župana, aby bol župan, ale napríklad priamu voľbu kontrolóra župy. Už vtedy sme vedeli, samozrejme, veď to bolo očividné od prvých dní, že táto mečiarovská garnitúra si buduje model na ďalší spôsob ryžovania, kradnutia, uprednostňovania zákazok, o to viac, že skúste si predstaviť, že vtedy nebolo ani chýru o zákonoch, o nejakých súťažiach, nebolo ani chýru o povinnosti zverejňovať zmluvy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to bolo výborné ryžovisko bokom od pohľadov občanov, lebo občania neomylne od prvých dní, to neni až výsledok rokov, od prvých dní im bolo jasné, že politické elity si vytvárajú úplne darmožráčske štruktúry, ktoré neposlúžia k ničomu a nikomu.
Jasné, že sme sa, že sme počúvali do sýtosti to, čo zaznelo aj tuná, že Európa si to od nás žiada. Menej sme už počuli, že Európa upozorňuje, že vidí to tak na dva regióny, jednoducho tá takpovediac župa v Poľsku, napríklad nám najbližšia, krakovské vojvodstvo, má 6 miliónov obyvateľov. To je ich VÚC. Takže tuná, kde sme videli, že vzniklo VÚC pre Trenčín v takom rozmere, ktorý naozaj nezodpovedá ani poriadnemu okresu, tak bolo očividné aj zahraničiu, že tí Slováci to znovu urobili preto, aby rozdali pozície pohodlných kresielok a že nie je to riadené ani účelnosťou, ani regionálnou územnou logikou.
Domnievam sa, že za prvej vlády Mikuláša Dzurindu pokusy pána Nižňanského vytvoriť lepšiu reformu, dotiahnuť to územné členenie, ktoré urobil Mečiar, sa nevydarili, Nižňanský sa netajil tým, že nenašiel politickú podporu pre svoje plány. Ja som navrhol aspoň deviaty spišský, spišskú župu, lebo už teda Spišiakom nepriznať existenciu nejakej regionálnej pozície mi pripadalo skoro neuveriteľné, ale neprešlo ani to, napriek tomu, že samotný vtedajší premiér bol z tohoto regiónu. Nepodporil to medzi nami ani on. Ostalo pri Mečiarových štruktúrach, ostalo pri nekontrolovateľnosti, žiadne posilnenie právomocí kontrolóra, ostalo pri starom názvosloví, ktoré sa, ktoré je teda také dvojaké, úradne také a hovorovo župné. A s tým tento systém prežil ďalšie desaťročia, teda viac než desaťročie, kedy sa verejnosť už celkom zmierila alebo teda letargicky prizerala tomu, že zo žúp zostali tieto jalové štruktúry, ktoré sú vlastne lievikom, do ktorého sa posielajú peniaze zo štátu. Župy ich z prevažnej miery distribuujú ďalej a iba v niektorých málo pozíciách majú možnosť čosi ovplyvniť, aj to ovplyvnenie je väčšinou sústredené na to, že kto bude konkrétne realizovať napríklad opravy ciest, a plynie z neho často iba podozrenie z vytvárania korupčného prostredia.
Na záver celého príbehu prichádza poslanec, ktorý hovorí, poslanec a poslankyňa, ktorí hovoria to, čo všetci vieme, že tento kráľ naozaj nielen že je nahý, ale ani nikdy oblečený nebol. Že to bolo od počiatku nevydarené dieťa štrukturálnych reforiem verejnej správy na Slovensku a že pekné na ňom boli len slová. Prax nepriniesla nič užitočné, preto aj občania nemajú záujem a nevedia dodnes, kto ich zastupuje vo VÚC, nepovažujú centra VÚC za svoje prirodzené centrum, však čo už na Trnave môže byť prirodzené pre Dunajskú Stredu a tak ďalej a tak ďalej, okaté ignorovanie regionálnej kultúry, regionálnych vzťahov, regionálnych dopravných systémov. Niet takej veci, ktorú by VÚC neporušovala, z toho, čo odporúčala európska, odporúčali európski odborníci, okrem toho, že prišlo k istej decentralizácii, ale opakujem, takej viac-menej iluzívnej, preto aj tie rozhodovacie právomoci sú veľmi diskutabilné.
Myslím si, že po tejto stránke poslanec a poslankyňa, pán Beblavý a pani Macháčková urobili záslužnú prácu, otvorili tému, ktorá už nebude, verím, nikdy uzavretá. Urobili to s vedomím toho, v akej pozícii sú v tomto parlamente, to znamená, že predovšetkým ich sila je v tom, že otvoria diskusiu, verejnú diskusiu o zmysluplnosti tohoto stupňa verejnej správy.
A ja by som k tomu chcel na záver, teda okrem toho, že im ďakujem za toto gesto aj tú prácu, lebo to gesto nebolo prázdne, je naplnené úplne konkrétnymi vecami, že by som im rád podal ruku k tomu, aby sa otvorila diskusia aj o reforme miestnej samosprávy. Tá tak isto vykazuje množstvo záplat, je ako starý počítačový systém, ktorý sa už roky opravuje iba záplatami, ale už je dávno, dávno si vyžaduje vyhodiť ho a nahradiť ho niečím, čo bude zodpovedať moderným požiadavkám.
Skryt prepis