Videokanál klubu

Myslím, že v tej debate treba povedať natvrdo a jednoznačne, ak niekto, súkromný vlastniteľ alebo súkromný vlastník, ktorý ťahá cez môj pozemok káble alebo vodovodné trúbky alebo kúrenárske trúbky alebo zriaďuje nejakú elektronickú inštaláciu, ktorá umožňuje mobilné komunikovanie, tak jednoducho tento podnikateľský subjekt a súkromný subjekt používa cudzí majetok, čiže majetok vlastníkov, či je to nehnuteľnosť alebo pozemok, pre svoje podnikateľské účely. V slušnej krajine by dávno bol tento problém vyriešený. V slušnej krajine totižto ak nieto niekto vlastní, tak si za to môže pýtať nájom. To, že páni politici predchádzajúcich vlád vytvorili mechanizmus, že ak niekto niečo vlastní a niekto na jeho majetku zarába, tak je normálne, že si má vypýtať iba jednu náhradu. Takto sme sa snažili v prípade, v tepelnej energetike vyriešiť cez Ústavný súd a, bohužiaľ, keďže v ďalších sieťových odvetviach si neuvedomil zákonodarca alebo súčasná vládna koalícia, že je to úplne analogický a paralelný príklad, tak budeme musieť využiť Ústavný súd aj pre iné sieťové odvetvia.
Totižto ak niekto naozaj podniká a má z toho zisk na majetku niekoho iného, to sa v demokratickej a ústavou garantovanej krajine jednoducho nemôže diať. Preto prosím o podporu tohoto návrhu zákona, ktorý máme s Maťom Feckom spoločný, a zároveň dúfam, že ak neprejde tak sa nájde väčšina alebo 30 teda poslancov, ktorí nám pomôžu toto podať na Ústavný súd, kde jednoznačne musíme byť úspešní, pretože v prípade tepelnej energetiky sme jednoducho na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vašu reakciu, ktorú si vážim. Pán Mizík, myslím, že keď je tam ochranné pásmo a je tam nejaký plynovod alebo čo tam proste je, tak samozrejme, my to berieme tak, že ten vlastník toho pozemku by mal dostať nejakú náhradu za to, aby to nebolo jednorazové, aby to bolo kumulatívne. Už ochranu, že jak, či tam bude to chrániť, nebude, to my už zabezpečovať v tomto zákone nemôžme. Ale išlo nám o tú náhradu vôbec, aby ten vlastník pozemku, na ktorom to stojí, aby tento mohol dostať primeranú v rámci ústavy tú adekvátnu náhradu. Takže v takomto duchu.
Čo sa týka kolegu Viskupiča, áno, ako hovoríš bolo to na tom Ústavnom súde a prakticky ja som aj interpeloval ministra, teda Žigu, lebo on teraz to akože kvázi riadi, a mám jeho odpoveď. Budem sa štvrtok k tomu tiež vyjadrovať, k jeho odpovedi, čo mi dal k tomuto zákonu, ktorý teraz predkladám, pretože jeho odpoveď hovorí o tom, že, vážení, toto sa nevzťahuje na energetiku, nález Ústavného súdu. Viete si toto predstaviť? No ja už neviem, či sa mám smiať, či mám plakať, to je taký smiech cez slzy. Ale budem znovu interpelovať a upovedomím ho a budem citovať z tohto nálezu Ústavného súdu, ktorý má okolo 80 strán, či koľko, to proste neni desaťstranová, by som povedal, taká brožúrka. A musím povedať, že veľmi hutné a to ,čo odpovedá ministerstvo, je ako keby z inej planéty a ako keby sa týkalo inej ústavy, nie našej, slovenskej, ktorú tu máme.
Takže veľmi pekne ďakujem a chcem veriť, že aj koaliční poslanci podporia tento návrh. Ďakujem.

Ďakujem. Áno, svojho času sme podávali návrh na Ústavný súd a ak povieme, že infraštruktúra, ktorá sa dotýka tepelného hospodárenia a teplárov, sme na Ústavnom súde vyhrali. To znamená, podávali sme dve veci, aby sa stalo to, že ak niekto, súkromná firma, a treba to povedať naplno, súkromná firma a jej záujmy nie je verejným záujmom. Ak verejný záujem má byť definovaný, tak návrhom zákona aj o tepelnej energetike, aj ostatných, o ktorých hovoríš, sa jednoducho uprednostnil súkromný záujem teplárenských, elektrikárskych alebo iných oligarchov pred záujmom verejným. Pretože verejný záujem je ochrana súkromného vlastníctva. Ústavný súd pri zákone o tepelnej energetike vyhlásil, že tak, ako si to nastavili, to znamená, že treba sa ozvať do pol roka a dať jednorazovú náhradu za to, že idú nejaké teplárenské trubky, je v rozpore s ústavou. A to isté platí aj na iný typ infraštruktúry, a preto tento návrh zákona vítam. Pretože tento návrh zákona rieši protiústavnosť. Jednoducho v súčasnej podobe je proti ľuďom a je protiústavný. Preto sa pripájam aj k tomu, aby sme návrh na Ústavný súd podali a rozšírili a aj odpájanie napríklad od teplárenských oligarchov, ale aj tento parciálny problém, ak neprejde a táto snemovňa zostane hluchá a slepá, tak aby sme riešili cez Ústavný súd. Totižto súkromné vlastníctvo je našou ústavou garantované. Kto doňho zasahuje, koná v rozpore s verejným záujmom a protiústavne.

Takže, vážení prítomní, dovoľte, aby som teraz trošku podrobnejšie rozviedol, čo je zmyslom našej novely zákona.
Ako som už uviedol, vážení občania našej republiky, pokiaľ máte pozemok, na ktorom ide elektrické alebo plynové potrubie, tak máte smolu, lebo tento pozemok nemôžte využívať podľa vášho najlepšieho svedomia a vedomia ako hospodár, ale musíte sa prispôsobiť tejto technickej nejakej štruktúre, ktorá na tomto pozemku je, a máte ešte aj volené vecné bremeno.
Ja sa pýtam doterajších vlád, to malo byť ako sústredené tiché výpaľníctvo voči našich občanom? Mi povedzte, jak je to možné, že nikto doteraz, resp. budem hovoriť, odkedy som ja to začal podávať, takže hovorme od roku 2012, jak je to možné, že nikto neprišiel s tým, že predsa tí občania sú obmedzovaní a mali by dostať nejaké, primeranú náhradu, ako to máme v ústave. Deklarujeme, že platí vlastnícke právo. Tak platí, alebo neplatí? V energetike neplatí? Inde platí? Pre developerov platí? Pre privatizérov platí? Pre obyčajných ľudí neplatí? To sme kde, vážení občania?!
Takže zdá sa mi, vlády, ktoré ste tu boli, nemal som tú česť byť ich súčasťou, okrem možnože vlády pani Radičovej, aj tam sme neboli vo výkonnej moci, ale iba ako poslanci, my štyria, tak berte tak, že ja to beriem ako tiché výpaľníctvo. Pri tichosti sa sprivatizovali elektrovody a plynovody a s ním súvisiace stavby a naši občania majú vecné bremená.
A som rád, že na Ústavnom súde bol prejednávaný zákon o tepelnej energetike. To znamená, hovoríme o výrobe tepla, kde existujú určité rozvody, určité kotolne, a to je ten istý prípad ako pri rozvodoch elektrickej energie alebo plynu. A Ústavný súd rozhodol, ako som čítal, v roku 2016, kde hovoril, že jednorazová náhrada v takýchto situáciách je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, my sa snažíme túto disproporciu nejakým spôsobom odčiniť a hovoríme v našej novele zákona, že vypúšťame podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu na zriadenie vecného bremena za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme, ale v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia. Jednoducho povedané, aby, súčasne podľa terajšieho zákona sa hovorí, ak si uplatníš u neho do polroka, resp. do roka, ak dá vecné bremeno, tak má ti vyplatiť. Ak si neuplatníš, nedostaneš nič. My hovoríme, žiadne nič, je to jedno, či si uplatníš, alebo neuplatníš, musia ti to vyplatiť, pretože si na jeho majetku.
Takže v takomto duchu a berieme to aj spätne, kumulatívne, lebo, vážení, toto platí zhruba, že má vyplácať od roku 2005, plus-mínus, neberte ma za slovo, ale od roku 2005 a platí do roku ´50 a nie ´40. Koľko to bude, to už bude vec znaleckého posudku. Máme aj v tom určité, by som povedal, možnosti. Budem veľmi rád, keď v druhom čítaní aj k tejto téme sa môžme vrátiť, ako tam dáme prípadne vykonávací predpis alebo vyhlášku. Takže, pán Pčolinský, ďakujem za pripomienku a samozrejme, že by sme to veľmi radi aj v tejto fáze nejakého posunutia zákona vyriešili.
Takže v prvom rade, že musí ten, kto prevádzkuje takúto stavbu, s tým majiteľom pozemku sa vysporiadať, či sa prihlási alebo neprihlási ten majiteľ pozemku. Po druhé, že bude to kumulatívne. To znamená, nie že jednorazove ti dáme, aj keď tak budeš podnikať 30 rokov, tak 30 rokov budeš platiť. Keď po piatich rokov skončíš, po piatich rokoch, dobre, okej, neplatíš.
Ďalej, jednoznačne zápisy vecných bremien do katastra. Nemôžem teraz ukazovať, takže vám to aspoň popíšem, keď už máme takýto nový rokovací poriadok. Ak máte celú parcelu a, dajme tomu, má hektár alebo aj viacej, a to vedenie vaše, či už elektrické alebo plynárenské, ide iba časťou, možno že seká iba určitý cíp vášho pozemku, tak plynári ani elektrikári si nerobia s tým problém, aby vám urobili geometrický plán a odsekli aj to ochranné pásmo a povedali, dobre, tretina z vášho pozemku je dotknutá, ostatná nie. Oni urobia vecné bremeno na celý váš majetok, na celý váš pozemok. Nehnevajte sa, neberiem nedemokratické, nesvedomité, nečestné výpaľníctvo. Takže vy máte smolu, lebo dostanete vecné bremeno na celý váš majetok, ktorý je dotknutý takouto stavbou.
Ďalej hovoríme, že takáto výplata by mala byť a odškodnenie vlastníkov aj v ochrannom pásme, nie iba tam, kde stojí a ide bezprostredne to vedenie, ale aj ochranné pásmo, ktoré je od určitej, by som povedal, veľkosti rôzne, či už 20, 40 metrov. Takže aj tam žiadame, aby sme v tomto zákone mali primeranú náhradu, ako hovorí naša ústava.
Ďalej novelizujeme týmto zákonom o energetike aj zákon o odpadoch a miestnych daniach. Áno, kolega spravodajca bude to asi trošku kritizovať, ale beriem to, áno, však život je o tom, je to prvé čítanie, že prakticky bude to určitý výpadok z príjmu obcí v prípade, že by sme sprostili z dane takéto pozemky u občanov, ktorí sú vlastníkmi týchto pozemkov. Samozrejme, v druhom čítaní dá sa opraviť, dá sa urobiť ďalšie nejaké zlepšenie, resp. dá sa potvrdiť daný stav. Takže v takomto duchu sme prakticky navrhli aj to odškodnenie pre toho vlastníka pozemku, ktorý momentálne v tom zákone o energetike nemá iné zastanie iba takéto.
Veď predsa, vážení, my sme Slovenskú republiku alebo vtedy ešte Československo neelektrifikovali po roku 2005. Veď my sme to po II. svetovej vojne. Možnože aj cez tú II. svetovú vojnu, možnože aj predtým. To znamená, vážení, my sme týchto ľudí, a ja hovorím, že to je možno 90 % tých rozvodných sietí, elektriny a plynu, hodili cez palubu a vydali ich na milosť a nemilosť, že na ich pozemku budú podnikať rôzne akciové spoločnosti a nie naše, ale cudzie, a nech si tam oni na tom bačujú.
Takže, vážený pán štát, ktorý je reprezentovaný aj týmto zákonodarným zborom, nehnevajte sa, neberiem. Ešte raz hovorím, nedemokratické, výpalnícke a moje svedomie toto nemôže zniesť. Preto aj opakovane budem tento návrh zákona dávať, pokiaľ by neprešiel. Ako povedal kolega Vašečka, že áno, dávame ho na podnose, nech sa páči, vezmite si ho. Ide o to, aby sa poriešil problém, ktorý tu je, a to je veľký problém. A nechcite, aby sme vyzývali občanov, ktorých nebude päť ani desať, to bude, tisíce vlastníkov takýchto pozemkov, nechcite, aby sme ich vyzývali, aby prišli demonštrovať tu pred Národnú radu, pred vládu Slovenskej republiky. Lebo keď už ma doslova, že napálite, tak už budeme aj toto organizovať, a potom sa nečudujte, keď tu príde možnože aj niekoľko tisíc občanov a budete hovoriť, čo sa to deje. Tak deje sa to, že nechcete počúvať to, čo my vám v dobrom dávame, mienime.
Chcete mi povedať, že všetci energetici sú v červených číslach? To mi chcete povedať? To mi chcete nabulikať na nos, že nemajú žiadne zisky, že oni sú v strate, že skončili? Ako ich riešiť? No napríklad možno že aj tým, že dajme im úľavu. Problém? Bude platiť 50 % za energiu, pretože cez jeho pozemok ide vo verejnom záujme nejaké to energetické vedenie.
A čo je verejný záujem, vážení? Viete, čo sme v zákone o energetike, čo sme urobili s verejným záujmom? To som hovoril aj minule, keď tu bol aj pán Kondrót. Škoda, že teraz tu neni. Ja som povedal, veď my sme v tom zákone v § 11 delegovali právomoc určenia verejného záujmu na držiteľa oprávnenia podnikať v energetike. Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens! Citujem § 11 ods. 1: "Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme." Nie že v zátvorke určený vládou, určený, neviem kým. Môže vo verejnom záujme. Vybavené. On keď si povie, že verejný záujem je tu cez vašu záhradu, tak pôjde cez vašu záhradu. A máte smolu, lebo on si povedal, že však ja to mám. Ja idem v nevyhnutnom rozsahu cez, vo verejnom záujme. To je čo za blud? Takže, vážení, áno, toto je ešte môj hendikep. To musíme tiež opraviť asi v druhom čítaní, pokiaľ by to ešte prešlo, aby sme ten verejný záujem zadefinovali tak, ako je zadefinovaný normálne, v normálnych spoločnostiach. A u nás v našej republike je ten verejný záujem, aby sme si oživili trošku pamäť, zadefinovaný ako verejný záujem kolektívny reprezentovaný štátom (vládou), ktorý by mal slúžiť v prospech väčšiny občanov. Väčšiny občanov. Koľko nás je? Päť a pol milióna? Čo znamená väčšina? U mňa je to 50 % plus meter štvorcový. Alebo plus jeden človek. Takže, vážení, to by mal byť a mal by prinášať majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom. "Je to časovo a miestne pomerný stav, a preto sa musí posudzovať v konkrétnej situácii v mieste a v konkrétnom čase." Áno, všetko beriem, ale musí hovoriť o tom verejnom záujme niekto, nie držiteľ oprávnenia, podnikateľ v energetike. Veď to je volovina, ľudia boží. A keď to čítam zle, tak ma opravte a ukážte mi vykonávaciu vyhlášku v zákone o energetike, kde sa hovorí, že verejný záujem je ten, ktorý určí niekto iný jak držiteľ oprávnenia. Zatiaľ som to nikde nevidel. Takže, vážení, to je ďalší, hovorím, taký biľag, ktorý v tomto zákone máme.
Takže, vážení občania, chcem veriť, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období poslali do parlamentu, nájdu tú odvahu, nájdu to svedomie a tých 76 hlasov, ktoré potrebujeme, aby tento zákon prešiel v parlamente, ich nájdeme a postúpime do druhého čítania. Budem veľmi rád, keď aj s pozmeňujúcimi návrhmi prídu či už vládni alebo opoziční poslanci, vylepšíme tento zákon, pretože tento zákon, hovorím, že sa týka tisíce, ak nie desaťtisíce vlastníkov pozemkov, cez ktoré idú elektrické a plynové plynárenské siete cez ich pozemky za žiadnu náhradu, iba za vecné bremeno a potencionálne za jednorazovú náhradu, ktorá by mala byť priznaná, pokiaľ sa prihlásiš. Aj to iba vtedy, ak budeš v tej lehote úspešný. Ak nie, tak ani táto náhrada nepôjde. A pritom ešte raz spomínam, že my tu máme tie staré veci. O nových veciach nebudem hovoriť. My musíme tých starých občanov, respektíve starých vlastníkov, cez ktoré tie siete idú, musíme odškodniť.
Takže, vážení, ešte raz by som vás chcel požiadať o podporu tohto zákona. Končím tak ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som z plejády nášho hnutia teraz za sebou idúcich zákonov predniesol návrh zmeny zákona o energetike.
Som tu, keď sa nemýlim, už štvrtýkrát s týmto zákonom a budem nadväzovať aj na moje pripomienky k programovému vyhláseniu vlády, keď sme tu stáli v tomto volebnom období, a hovoril som, čo si myslím, aby vláda mala zlepšiť, a dával som určité podnety. Jeden z nich aj tento, ktorý hovorí o energetike.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone 251/2012 o energetike vrátane tých, ktoré vo svojom náleze Ústavný súd pod č. 42/2015-105 z 12. októbra 2016 označil za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, a posilniť tak práva vlastníkov nehnuteľností, čím by sa mala dosiahnuť požadovaná úroveň ochrany súkromného vlastníctva pri zohľadnení jeho obmedzenia z dôvodu verejného záujmu.
O čo v kocke ide? Ide prakticky o to, že ak máte na vašom pozemku, poľnohospodárskom, lesnom alebo inom, nejaký stĺp, tak sa opýtam, čo za to máte? Máte za to jedno veľké vecné bremeno, s ktorým máte veľký problém, a nikto sa vás nepýta. Takže práve takéto právo toho vlastníka pozemku v zákone o energetike sa snažím chrániť. Viac by som potom povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A budem ešte citovať z dôvodovej správy pre našich občanov, ktorí nás asi aj počúvajú, že podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má právo vlastniť majetok každý. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. To znamená, že nieže ty si majiteľom stožiaru, máš väčšiu ochranu ako majiteľ pozemku, na ktorom stojí ten stožiar. Rovnaké právo, aby bolo jasné. A vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho právo je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Zdá sa mi, že toto a túto vetu musíme tu opakovať stále, pretože ešte my stále žijeme asi v ére socializmu a tie prežitky sú tak, by som povedal, zakorenené v našich ľuďoch, teraz hovorím o nejakých tých štyridsiatnikoch vyššie, že prakticky si to nedajú povedať a stále to vlastnícke právo si dávajú na svoj vrub, akože oni sú väčší vlastníci ako ten chudák, vlastník, čo má ten pozemok, a s vlastníkom pozemku v mnohých takýchto situáciách sa nakladá, ako keby ani neexistoval.
Preto navrhujeme aj v tejto našej novele, lebo som spolupredkladateľom aj ďalšími mojimi kolegami, navrhnúť a prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov v Slovenskej republike a ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade aj s našou ústavou, ako aj s čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.
Čo tam navrhujeme, zdôvodním v odôvodnení, teda v rozprave, ako som už povedal, že sa budem do nej hlásiť prvý. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Očakáva sa mierne negatívny dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a negatívny dopad na podnikateľskú sféru. Naopak, očakáva sa výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu z obmedzenia vlastníckeho práva.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Myslím si, že v prvom čítaní dávame a predostierame našim zákonodarcom, ktorými ste vy, kolegyne a kolegovia, predostierame problém, ktorý chceme riešiť. Ja to predostieram štvrtýkrát, tak chcem veriť, že toto plénum, v tomto pléne v takomto zložení ako sme dneska je to po prvýkrát, tak chcem veriť, že nájde vaše svedomie súhlasné stanovisko, aby ste mi ho postúpili do druhého čítania.
Takže ďakujem pekne. To je môj úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som tak hlavne reagoval, alebo zhrnul tú reakciu na pána poslanca Pčolinského. Pán poslanec Sopko pred chvíľou hovoril o tom, že niekedy je lepšie byť skeptik a potom nie je prekvapený. Ja som asi ešte taký ten naivný, nepolepšiteľný optimista, aj keď som tu už druhé volebné obdobie, že predsa len niečo sa niekedy podarí. Nie kvôli mne alebo kvôli OĽANO, alebo kvôli opozícii, ale kvôli ľuďom. A čo ma hlavne povzbudzuje, že pán premiér to sľúbil, sľúbil. My sme mali tlačovku, ktorú sme tak nazvali, že čo Fico sľubuje, my plníme. Žiaden problém, máte to na podnose. Spokojne, my naozaj povieme, že to je zásluha pána premiér, on to sľúbil a podporili to jeho poslanci, krásne funguje to, bude to pre ľudí. No a keby ste nás boli predbehli s tým návrhom, my sa vôbec nehneváme, sme zvyknutí, že sa to tak robí, na tom nie je nič neobvyklé, že opozícia príde s nejakým návrhom zákona, začne s nejakou témou, ale nemá dostatok hlasov, no tak preto sme opozícia, hej, keď to tak poviem. Priznávam, vyhrali ste voľby alebo viete zostaviť väčšinu. To je samozrejmé. No tak vám to tu ponúkame, tak zoberte si to, adoptujte si to, prípadne to úplne opajcujte, spokojne, aj keď vo vlastnostiach dokumentu zostane, že to zostavilo OĽANO. Ale to mi nevadí vôbec. Podajte to, ale pre ľudí to bude. Ale keď to pán premiér už sľúbil na toho 1. mája, tak už by sme naozaj do toho mohli ísť. Ja tomu fakt verím, že teda keď aj teraz nedokážete to prehryznúť, je to tak zaužívané, okej, ale spravte to teda čím skôr, nech to pre tých ľudí je tak, ako to pán premiér sľúbil. Čo Fico sľubuje, my plníme. Amen.

Ďakujem za slovo. Tak opakovane ako hnutie predkladáme tento návrh zákona s tým, že skutočne požiadavka vychádza zdola. Keďže sa nám, ako vždy tvrdíme, znižuje nezamestnanosť a zvyšuje zamestnanosť, tak ľudia, ktorí si nedoprajú nedeľu, by mali teda mať isto za to zaplatené. A skutočne si myslím, že hrať sa na zlých a dobrých a na opozíciu a koalíciu sa nepatrí pri kultúrnej politike. Takže verím, že napriek tomu, že je to teda návrh OĽANO, bude podporený aj SMER-om – SD.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Naozaj tento návrh zákona je už predkladaný, neviem, druhý- alebo tretíkrát. Budeme veľmi radi, ak sa poslanci vládnej koalície rozhodnú podporiť ho. Pretože nielenže plníme ich sľuby, ale naozaj je to zákon, ktorý sociálne zlepší situáciu našej pracujúcej chudoby. Jednoznačne musíme hovoriť v tomto prípade o pracujúcej chudobe. Ak, pán kolega, si hovoril o rokovaní s tripartitou, ja znova len pripomeniem, neformálne sme sa rozprávali s tripartitou. A moje také nepríjemné prekvapenie bolo, ich reakcia, teda nebudem asi menovať radšej, reakcia bola: však nech vstúpia do odborov, budú to mať v kolektívnych zmluvách. Tak takto scestne odpovedať práve človeka z odborov som teda, takéto neočakávala som, že takýmto spôsobom mi zodpovie na otázku, že či podporia vlastne zvýšené príplatky za soboty a nedele.
Jednoznačne sa prikláňam k tomu, čo si aj povedal, Richard, že je dobré, ak to bude vo všeobecnej norme. A ešte možno že sa budú, nájdeme také pripomienky od zamestnávateľov, že to veľmi predraží prácu. Ono, ak to zvládne jeden zamestnávateľ, verím, že takéto niečo potom zvládnu aj ostatní zamestnávatelia. Nemusí byť len veľký a možnože je to aj taký, taký zdvihnutý prst pre zamestnávateľov, aby využívali pracovníkov vtedy, keď je to naozaj nevyhnutne nutné. Jednoducho ľudia nie sú stroje a potrebujú mať svoj čas aj na oddych.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pre mňa je veľmi zaujímavé, prekvapujúce, že my ako opoziční poslanci vlastne máme snahu plniť sľuby pána premiéra. Keďže je tu tento zákon, veľmi dobrý a veľmi potrebný, som za to a vyzývam aj koaličných poslancov aby ho podporili, aby ľudia mohli mať zaplatené už na Vianoce. Ďakujem.

Takže, ako to celé je. Máme teraz 11. septembra, to je taký pamätný dátum. Vrátil by som späť do novembra 2016 a niekde medzi tým sa nachádza 1. máj 2017. Prečo sú tieto dátumy dôležité v súvislosti s týmto zákonom?
Po tom, ako v roku 2016, po voľbách vznikol poslanecký klub OĽANO a začali sme pracovať aj s niektorými novými kolegami, napr. s Ankou Verešovou, so Soňou Gaborčákovou, s ďalšími, tak jedna z tém, na ktorú sme sa zamerali, bola vlastne práca v nedeľu. Nebolo to len preto, že by sme chceli riešiť nedeľu, lebo nedeľa, ale práve preto, lebo fakty, ktoré v tom čase vychádzali aj z Eurostatu, prípadne z ďalších zdrojov, hovoria o tom, že na Slovensku je nedeľná, vôbec teda sviatočná alebo víkendová práca veľmi rozšírený fenomén a to nie je tak, že by sme boli nejakí mierne nadpriemerní, ale hovorili sme to a budem opakovať znova, sme prví nielen vo V4, ale sme prví v celej Európskej únii, prví. Zhruba 20 % ľudí pravidelne dochádza do práce v nedeľu.
Niektorí by to možno povedali, že super. My to až nevidíme ako také super. Tak isto, pokiaľ poznám ľudí, ktorí pracujú cez víkend, nie sú nadšení tým, že môžu chodiť do práce v nedeľu, aj keď isto by sa našli niektorí, ktorí by to chceli. Ale viete, ten piatok, keď prichádza, tak všetci sa tešia, že príde víkend.
Ak sa pozrieme na čísla, tak vo V4-ke napríklad Maďarsko, myslím, a Česko majú okolo 6 % ľudí, ktorí pracujú v nedeľu. My máme trojnásobok, 20 percent. Ja by som tu ukázal aj nejaké grafy, ale tuto nesmiem. Takže pozrite si záznam z našej tlačovky, kde sme ich ukazovali. A tak isto priemer v Európskej únii je okolo nejakých 13, 14 percent. My máme teda 20 % tejto nedeľnej práce.
Naša ambícia bola a aj v tom duchu sme boli legislatívne aktívny, aby bolo obmedzenie nedeľnej práce tak bežne, tak ako je to vo vyspelej Európe, že v nedeľu sú zatvorené maloobchodné prevádzky, resp. sú tam určité pravidlá, tak sme to navrhovali v tomto duchu. Tento návrh zákona neprešiel. Prijal sa istý kompromis, ktorý bol proklamovaný ako polkrok k tej voľnej nedeli. Mnohí z nás ho podporili, ja som ho podporil tiež a je dobré, ak je sviatok sviatočný deň. A na druhej strane nie som si celkom istý, či je to úplne presne tým smerom k tej voľnej nedeli, pretože tie niektoré obavy, ktoré boli spomenuté pri tých voľných sviatkoch, tak sa naplnili. Minimálne tu v Bratislave, keď príde štátny sviatok, ktorý nemá paritu na rakúskej strane, tak začíname mať problémy, ako keď boli normálne hranice, proste zapchá sa to, lebo ľudia to vidia ako veľkú výhodu, že môžu ísť nakupovať do Rakúska. V nedeľu by s tým problém nebol, pretože v nedeľu aj v Rakúsku je ten predaj obmedzený. Čiže my stále si myslíme, že je to krok dobrým smerom riešiť nedeľu ako deň pracovného pokoja.
Na druhej strane, toto je iba A, časť B je, že nie všetkých sa to obmedzenie nedeľnej práce týka. Nie všetky prevádzky sú takto riešiteľné. A naozaj sú aj ľudia, ktorí teda sú ochotní pracovať v nedeľu. Tak krok B je, že navrhujeme príplatok za prácu cez víkend v sobotu a nedeľu.
A my keď sme tieto zákony predložili, tak v parlamente neboli podporené poslancami vládnej koalície, nie je to pre nás nejaký šok alebo nečakané prekvapenie. Ale je nám to trocha ľúto, ale zdá sa, že tieto zákony a tieto návrhy pokladá vláda, konkrétne aj pán premiér, za veľmi užitočné, správne, že sú dobré a zároveň, že sa to aj páči ľuďom, že ľudia to chcú, lebo s veľkou pompou toho spomínaného prvého mája pán premiér ohlásil, že áno, on zabezpečí príplatky za prácu cez víkend. Potešenie na našej strane. Ale viete, v prípade rôznych káuz sa hovorí, že skutok sa nestal, aj keď sa stal v skutočnosti, no ale tu sa naozaj skutok nestal. Skutek utek. Prvého mája nazvážaní ľudia, veľmi vhodná príležitosť, deň práce, poďme na to, sľúbime, a nič. Keby som si trocha štuchol, tak v lete ste mali ťažkú, ťažké leto, naťahovali ste sa vo vláde, v koalícii. Keby som bol trocha taký hnusnejší, zaoberali ste sa sebou samým, a nie problémami ľudí. My sme pracovali a keďže deadline na podávanie zákonov bol do 18. augusta, tak sme ho pekne bez problémov stihli a predložili sme zákon presne v takom duchu, ako to pán premiér sľúbil. Čiže zase nemôžem použiť vizuálnu pomôcku, ale dal by som tu nejakú zlatú alebo striebornú tácku, na podnose to tu máte, to, čo pán premiér sľúbil, my plníme. Máte tu zákon veľmi jednoduchý, novela Zákonníka práce, príplatky za sobotu a nedeľu. Čo je veľkou výhodou, že ak ho prijmeme, tak vlastne ľudia už na Vianoce by mohli dostať na základe tohto zaplatené za svoju prácu.
A škoda je na druhej strane, že od toho 1. mája už uplynulo dosť veľa času. Bola medzitým májová schôdza, júnová schôdza, táto schôdza je teraz, nič nie je predložené, že prišli už zhruba o polroka príplatkov, ktoré mohli dostať. Áno, samozrejme, môžte namietať. V mnohých firmách to tak je, majú to dohodnuté v kolektívnej zmluve, áno, samozrejme. Ale my tu hovoríme o Zákonníku práce, ktorý má taký všeobecný ráz.
Tiež môže byť jedna z námietok, že či sme to vyjednali s tripartitou. No to sme sa nezdržovali z dvoch dôvodov. Prvá vec, my sme opoziční poslanci, nie vláda, hej, a myslím, že aspoň my poslanci chápeme rozdiel medzi vládou a parlamentom. A druhá vec, istotne, istotne, keď to pán premiér 1. mája sľúbil, tak to už má vyjednané, že určite s tým súhlasia. Lebo keď príde pred voličov a povie, že to zabezpečí, tak to isto už vyjednané je. Takže týmto sme sa my nezdržiavali, to nie je naša práca. My sme si odviedli tú legislatívnu prácu a predložili sme do parlamentu.
Preto vás naozaj chcem požiadať, to, čo sa sľúbilo, nech sa splní, nech to majú ľudia čím skôr. Prosím pekne, môžete za to zahlasovať. Nejde o to, či vám budeme vďační my, ale že vám budú vďační ľudia, a my radi priznáme, že bez vašich hlasov by sme to určite nepresadili. A v tej téme nedele budeme pokračovať ďalej. Teraz riešime to béčko, myslím, že sa opäť vrátime k tomu áčku. Ja by som naozaj privítal a bolo by to aj praktickejšie, aj kvôli tomu Rakúsku, keby sme mali nedeľu ako deň pracovného pokoja, a možno by sme neriešili až tak rôzne polovičatosti, ale robili to tak, ako to má byť, môže byť. A tí, ktorí pracujú teda cez víkendy, aby to dostali normálne, slušne zaplatené.
Ďakujem vám veľmi pekne.