Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, prajem dobrý deň a dúfam, že bude to aj deň pre našich poľnohospodárov, ak zajtra prijmeme aj novelu tohto zákona, ktorá hovorí o veľa, o veľkom, by som povedal, eláne, ktorý by sme mali dať našim mladým poľnohospodárom.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam z pléna, že tento, túto novelu zákona postúpili do druhého...
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, prajem dobrý deň a dúfam, že bude to aj deň pre našich poľnohospodárov, ak zajtra prijmeme aj novelu tohto zákona, ktorá hovorí o veľa, o veľkom, by som povedal, eláne, ktorý by sme mali dať našim mladým poľnohospodárom.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam z pléna, že tento, túto novelu zákona postúpili do druhého čítania 104 hlasmi. Ďakujem veľmi pekne, pretože táto novela bude hovoriť o tom, čo má robiť náš agropodnikateľ, lebo farmárov ešte nemáme v zákone tu definovaných, takže agropodnikatelia ich budem ja nazývať a hlavne tí malí, mladí a strední.
Musím sa v prvom rade prihovoriť aj občanom, pretože v tomto zákone 504/2003 máme jeden termín, ktorý som už upovedomil aj minule v prvom čítaní a pani ministerka mi sľúbila, že bude tam aj školenie a že občania budú o tom vedieť, a je to termín 28. február 2018. Ešte raz, 28. február 2018. Je to § 24c, ktorý hovorí o tom, že náhradní užívatelia, občania, počúvajte, občania Slovenskej republiky, je vás tisíce, možno aj stotisíc je vás a viac, tí, ktorí ste mali vyčlenené pozemky do náhradného užívania podľa zákona 330/1991, podľa takzvaného § 15, ktorý v roku 2008 bol zrušený, ale rozhodnutia vám ešte trvajú a neboli zrušené, tak máte sa ohlásiť na pozemkový a lesný odbor príslušných okresných úradov, aby ste toto vaše užívanie potvrdili aj naďalej, ak to užívate. Ak to neužívate a nechcete alebo už vaši dedičia nevedia, ako to tam je, tak dobre, v poriadku, ale tí, ktorí máte v užívaní a berete možno aj dotácie na tieto pozemky, tak láskavo 28. február 2018. Zapamätajte si to, aby sme sa nemuseli potom hanbiť, že poslanci nám neoznámili, že nejaký termín dali a úradníci, žiaľ, musím povedať, že veľkú činnosť v tomto nerobia, takže hanbím sa aj za nich, pretože tá osveta medzi našimi ľuďmi je veľmi malá v tejto oblasti.
Ja to ešte na konci spomeniem ešte raz, aby sme to zdupľovali, lebo tento termín musí byť povedaný národu slovenskému, že takto to je. Ja som za päť rokov vyčlenil 6,5-tisíc hektára pre 150 agropodnikateľov okresu Prešov. Touto formou, takže aj oni, aj ich vyzývam proste, aby si to dali a urobili. Pozemkové odbory už vedia, čo majú robiť, ony vás usmernia a majú rozhodnúť, aby ste boli v obraze, majú rozhodnúť do 29. februára 2020. Zákon im udáva dvojročnú lehotu na rozhodnutie vo veci, takže v takomto duchu proste to berte, že áno, je tu termín, ktorý v tomto zákone je pri tichosti schválený, ale musíme o tom hovoriť.
Takže poďme k novele, aby sme veľa nerozprávali trošku mimo. Takže som rád, že dávame, aj na výbore sme o tom debatovali, rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré, myslím si, že precizujú, respektíve uvoľňujú možnosť ten pozemok dostať, ako pani ministerka hovorila, aj tým mladým a začínajúcim. A ja som veľmi rád, že tam dostávame aj tie časové lehoty. Jedna z tých časových lehôt bola, že maximálna doba nájmu 25 rokov, ktorá prechádza momentálne na 15 rokov u poľnohospodárskych podnikov a myslím si, že má to niečo do seba, lebo je to o tom, aby jedna generácia mala možnosť manipulovať s tým svojím majetkom. Takže je to tiež v tejto spoločnej správe, bolo to prijaté a som rád a ďakujem, že sme to takto prijali.
A nakoľko sme tam zabudli uviesť, a to beriem aj na moju hlavu, prechodné ustanovenia, tak dovolím si potom predložiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí už sú zabehnutí v tých 25-ročných lehotách, samozrejme, musia dobehnúť a tie nové sú už len, maximálne na 15 rokov budú môcť byť podpísané. Myslím, že to je jasné, stručne dané. Retroaktivita sa v tomto pléne nenosí, stále ju kritizujeme, že retroaktívne nechceme pôsobiť, tak dobre, beriem, takže tie nové zmluvy poľnohospodárskych podnikov maximálne na 15 rokov sa budú môcť podpisovať, keď na to príde.
Mám tu ešte ďalšie dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tiež neskôr vyjadrím.
Chcel by som povedať jednu vec, že pôda u poľnohospodárov je výrobný prostriedok, či sa vám to páči, alebo nepáči. A pokiaľ je to výrobný prostriedok, nedáme tým záujemcom o tú pôdu, ktorú chcú robiť, toho agropodnikateľa, tak prakticky im odtíname ruky a nehovorme o nejakom podnikaní. A myslím si, že plejáda zákonov, ktoré tu máme, či už 180, 330, 64, 97, 140, proste tých zákonov, ktorých tu máme, myslím, že dá sa zorientovať v nich a každá tá oblasť, či už pozemkové spoločenstvá, alebo ROEP-y, pozemkové úpravy, je v zákonoch. Ten duch zákona je dobrý, len my ho musíme aj preniesť do reálneho života, a hlavne cez ľudí, štátnych úradníkov, ktorí by mali túto literu zákona statočne, svedomite plniť na tom prvom stupni alebo na druhom stupni. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to takto nedeje a potom zisťujeme, že máme tu anomálie, ktoré musíme robiť pozmeňujúcimi návrhmi.
Takže poďme k mojim ďalším dvom pozmeňujúcim návrhom, tí, ktorí máte tieto a ste si ich vyzdvihli v zadných priestoroch, moje pozmeňujúce návrhy, tak budú tri a prvý sa bude týkať toho, že máme § 12 v tomto zákone, rozprávali sme o tom aj na výbore našom pôdohospodárskom a životného prostredia a hovorilo sa o výpovednej lehote a ja ho budem citovať: "Ak ide o zmluvu o nájme na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak."
Zmena, ktorá prišla aj na výbore, hovorí, že výpovedná lehota je päť rokov a koniec, a ja doplňujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, "je päť rokov, ak sa nedohodne inak". Myslím si, že bolo to aj v pôvodnom znení a mám za to, že dohoda má prednosť pred paragrafom a literou zákona, takže päť rokov, ak sa nedohodne inak.
Takže zvážte, myslím si, že neni to nejaká anomália, bolo to aj v pôvodnom znení zákona, nič iné nemení, vy zmeníte päť rokov a ja chcem, aby tam aj tá, "ak sa nedohodne inak", bolo. Pretože keď sa my dohodneme na absurdných podmienkach, my dvaja, dohoda je stále o dvoch, tak prakticky nikoho do toho nič, lebo my sme sa takto dohodli a je to vybavené, lebo je to vaše právo aj právo tej druhej strany. Takže v takomto duchu to proste berte, že chcem, aby tam bolo aj tá, ten dôvetok, "ak sa nedohodnú inak", a možno tá výpovedná lehota bude desať rokov alebo bude iba dva roky. Takže toto by som tam chcel, keď dovolíte, páni poslanci a poslankyne, budem apelovať na vaše svedomie, že má to svoju logiku a bolo to aj v pôvodnom znení zákona. Takže to bude môj druhý pozmeňovak, ktorý potom, samozrejme, na konci prečítam.
A tretí, ktorý označujem ako pozmeňovák číslo 2, tento bol prvý, čo som vám teraz povedal, druhý bude, ktorý vám teraz poviem a tretí je ten, ktorý som hovoril, že musíme zosúladiť tie právne predpisy na prechodné obdobie. Takže môj druhý pozmeňovák sa týka veci, a dosť podstatnej, a síce vy dáte ako vlastník niekomu do nájmu pozemok a ten nájomca ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A nakoniec zistíte, že neviete, u koho vlastne máte v nájme. Takže u mňa to je chaos a keď spôsobí ten konečný užívateľ to, že tam vybrakuje ornicu a ju odvezie preč, a vy zistíte, že máte tam už iba podornicu a nemáte tam nič z toho a máte zmluvu podpísanú iba s tým prvým, ktorému ste to dali, tak máte problém. No koho budem naháňať, hej? No koho budete naháňať? A to sú ďalšie tie podnájomné zmluvy, tak preto ja hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že nájomca, to znamená, ten, ktorému ja dávam do nájmu, keď ja som vlastníkom, je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa. Toho vlastníka, ktorý proste hovorí o tom, že áno, viem, že dávaš to ďalšiemu, okej, ale musíš sa mňa opýtať, lebo ja som ti dal do nájmu. Nemôžeš dávať svojvoľne. Takže to by som chcel dať.
No a ešte jednu vec v tom mojom pozmeňovacom návrhu číslo 2 a síce hovorím o § 12 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že môžme vypovedať iba písomne zmluvu, a ja to dopĺňam, že písomne len k 1. novembru, lebo hospodársky rok začína, respektíve končí 30. októbrom, 1. novembrom začína, že by sme to nedávali tú zmluvu, ja neviem, 1. mája alebo 1. augusta, pretože to je volovina, lebo tam ešte je zbožie, tak potrebujeme proste, aby to dobehol ten hospodársky rok do konca, takže úplne precizujem iba to, že je to viac-menej vždy k novembru, k 1. novembru, aby to tam bolo. Tak, lebo viete ako, brať cudziu úrodu, to je trošku o niečom inom, hej? Takže berte takto, že už tých kadejakých krádeží sme mali tu mali dosť na našich farmách, respektíve na našich poľnohospodárskych družstvách, takže berte tak, že nie. Takže to je môj druhý pozmeňovák, taký trošku rozšírený.
A ja by som žiadal, aby sme o každom mojom bode samostatne, pán spravodajca, hlasovali, budú to vlastne štyri body z tých mojich troch pozmeňovákov, takže myslím, že zvládnete to, aby ste tie štyri body odhlasovali.
Zároveň si dovoľujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 zo samostatnej správy, je to vlastne ten bod, kde hovoríme, že máme tých päť rokov, a ja hovorím, že pokiaľ sa nedohodne inak, takže aby sa nám to nebilo potom, takže prakticky nech sa to hlasuje samostatne, no ja hovorím, ten dovetok, že "pokiaľ sa nedohodne inak", myslím, že má tú váhu, ktorá by mohla teda byť tam teda z toho môjho pozmeňováku. Takže bol by som rád, keby z tej spoločnej správy toto neprešlo a môj pozmeňovák aby aj s tým dovetkom bol prijatý a tým pádom by sme ten bod štyri nahradili mojím pozmeňujúcim návrhom. Takže v takom duchu apelujem aj na vás, pani poslankyne a páni poslanci.
Ďalšia vec, ktorú som aj hovoril, aj som nestíhal pripraviť pozmeňujúci návrh, pretože pani ministerka správne mi teraz ozrejmila vo svojom úvodnom slove, že definovali sme tu, čo znamená pozemok, zastavaný pozemok pod stavbami a ďalšie veci, tie ostatné plochy stále ostávajú visieť vo vzduchu, takže ja sa budem ešte snažiť to možnože v ďalších zákonoch nejakým spôsobom, teraz som to nestíhal, ospravedlňujem sa, mám tiež toho niekedy na hlavu viacej, ako znesiem, takže musím to sortírovať, ale hovorím, že budeme sa tomu venovať, aby sme aj tie ostatné plochy urobili tak, ako majú byť.
Myslím, že ostatné veci sme si ujasnili. Samozrejme, že keď meníme tú dobu nájmu, tak u tých špeciálnych kultúr hovoríme o § 8 ods. 2, prakticky tie zmluvy, ktoré sú tam, že napríklad môžte uzavrieť, ak máte obnovu ovocného sadu najviac na 25 rokov. Samozrejme, veď ten sad vám nebude rodiť v druhom roku, viete ako, to má svoju logiku, to znamená, že všetky tie odstavce v § 8 ods. 2 nechávame tam. To znamená, sú tam aj tie rôzne okrasné dreviny, máme vinohrad alebo chmelnicu, máme špargľu, máme drobné ovocie, máme repozitóriá a máme riešiteľské pracovisko najmenej na desať rokov, všetko nám to ostáva. Samozrejme, s tým nemôže nikto polemizovať, lebo má to svoj zmysel časový, aby sme danú nejakú oblasť mali z nej aj nejaký úžitok, nemôžme to dať na 10 alebo na 15 rokov. Takže toto všetko ostáva, akurát ten primárny, základný, keď je to na poľnohospodársku klasickú činnosť, znižujeme na 15 rokov, nič viacej, nič menej.
A keď hovoríte, lebo aj tí naši, ja ich volám proste agrobaróni, dobre, agropodnikatelia veľkí, ktorí hovoria už o tisícoch hektároch, tak keď hovoria, že viac-menej to je nestabilita, veď povedzte mi logicky alebo mi vysvetlite, keď tomu nerozumiem, tak potom som asi trošku mimo, veď zmluva je o dvoch. Keď vy máte ako užívateľ s vlastníkom korektný vzťah, mi povedzte, prečo by ten vlastník mal vám dávať výpoveď, mi to tu teraz vysvetlite. Veď on je spokojný s tým nájmom a vie sa s vami dohodnúť. Tak mi povedzte, prečo by vás mal po troch, po dvoch, po piatich rokoch dávať z kola von, veď máte korektný vzťah. Tu skorej ide o to, že tu nie je ten korektný vzťah v mnohých prípadoch a je problém.
A keď mi niekto povie, že musíme tisíce zmlúv nájomných podpisovať, no áno, vážení, zdedili sme uhorské právo, s tým už nepohneš, človeče boží, máš tam aj na meter štvorcový niektoré dedené veci, a preto tu je ten tlak, že musíme nájsť peniaze na pozemkové úpravy, na komasácie, na scelenie pozemkov a potom ich nemusíme; ešte, pani ministerka, keď môžem doplniť, lebo je to mimo tohto zákona, ale musím povedať, lebo sme v našom rezorte, aby sme zabránili po komasáciách deleniu.
Vymyslime niečo spoločne, kolegovia a kolegyne, aby sme zabránili deleniu po komasáciách tých pozemkov naspäť na drobné, lebo nemáme to teraz zabezpečené. Urobme komasáciu, scelenie pozemkov a znovu v dedičskom konaní ideš na drobné. Lebo notári, žiaľ, to delenie po dvetisíc a päťtisíc veľmi, no, nechcem ich nejakým spôsobom dehonestovať, ale veľmi tie výnimky tam idú a potom je problém a nevieme sa proste dopátrať k tomu, že vlastne akým spôsobom sa tam zase trieští na drobné, tým pádom sú to peniaze vyhodené do luftu a to je zbytočné. Takže na to neviem, či dáme, že sa to musí za života vysporiadať, či dáme, že pod dva hektáre neklesneme proste, zvážte aj z iných krajín ako to možnože majú a mali by sme prijať to, že keď raz niečo skomasujem v nejakom území, tak nech si vlastníci nemyslia, že o dva roky budeme znovu komasovať alebo o päť rokov, lebo toľko peňazí nemáme. Takže jedno územie jedna komasácia na sto rokov, vážení! Tak to majú v Rakúsku, kde v roku ´98 mali od vojny skomasovaných asi 90 % území. V Rakúsku, v čom je rakúske právo, mali väčšie bloky, u nás v Uhorsku potom na koľko, na 200 rokov, 300 rokov to budeme? Takže, vážení, to by som apeloval, aby sme aj tie pozemkové úpravy, a tu je ten tlak.
No a keď mi povedia, že koľko tých zmlúv, tak, vážení, vrátime sa do roku ´91, do roku ´92? Tak poďme naspäť. Čože to vtedy bolo? Zákon 42/1991 o čom hovoril? O transformácií družstiev. Čo ste mali, páni predsedovia a páni predstavenstvo, urobiť? Ja som vám v Prešove s tým pomáhal, ste lustrovali pozemok a ste mali mať do transformácie družstva na poľnohospodársky podnik podľa tohto zákona, mať nájomné vzťahy vy-rie-še-né. Sa pýtam, kde vznikla chyba, vážení? Veď toto už malo byť urobené do ´95. roku! Štátne majetky boli následne privatizované, to isté, mali mať nájomné zmluvy, celé, ja vám poviem, že sa kupovali celé tlačiarne, aby vytlačili tie vložky. Však bol som na tých družstvách u nás na východe. A sa pýtam, kde sú tie zmluvy? Keď vy dneska hovoríte, že nemáte vlastníka? Však ste mali 27 rokov na to, aby ste urobili nájomné zmluvy, to vám nestačí? Áno, tých 1 500 alebo 2-tisíc zmlúv, áno, máte mať, lebo máte 3-tisíc, 5-tisíc hektárov. Taký je stav na Slovensku, s tým nepohneme zatiaľ, žiaľ, nepohneme.
A to, čo sme si hovorili, že reštitúcie do päť rokov, komasácie do desať, ROEP-ky do päť, no pozrite, kde sme? A to boli zákony z roku ´91, ´95. Sme v roku 2017 a vlastne tápame a stále nie a nie. Takže to len tak môj trošku výlev, aby sme mali jasno, že kam by sme sa asi mali pohnúť. Takže argument, že musím toľko zmlúv robiť, neberiem. To už ste ich mali mať urobené. Či tam máte nejakého pôdneho fondára, ktorý sa zaoberá majetkoprávnymi vecami, to už je vaša starosť, lebo ten drobný, a chodím aj po tých drobných, samozrejme, farmárov alebo teda agropodnikateľov, tak poznám z Prešova, ktorý má 1 800 zmlúv. A má 320 hektárov. 1 800 zmlúv! A má troch ľudí, nič viacej, nič menej. Tak on to má stíhať a vy to nestíhate? Nehnevajte sa, neberiem. Takže, vážení, urobiť si v tom poriadok, to už mal byť a že nie je, žiaľ, nebol som pri moci, nemal som možnosť rozhodovať až v takom veľkom rangu, takže na svoju hlavu si to neberiem, je to na hlavu tých, ktorí tu boli pred nami.
A musíme to asi dobehnúť, pani ministerka, lebo to sa nám bude vliecť z vlády na vládu a raz to rozseknúť musíme.
Takže, vážení, už nebudem veľa rozprávať. Chcem veriť, že tieto pozmeňováky, ktoré sme tu dali aj do spoločnej správy, kde bolo tiež tam viacero, dúfam, že posunieme zdarne do úspešného konca. A dovoľte, aby som prečítal moje pozmeňujúce návrhy, ktoré budem teraz prednášať.
Takže môj doplňujúci a pozmeňujúci návrh č. 1 k vládnemu návrhu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak" nahrádzajú slovami "je päť rokov, ak sa nedohodne inak".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby výpovedná lehota v zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutá na určitý čas bola päť rokov, pričom sa zachováva zmluvná voľnosť strán, ktoré si môžu dohodnúť aj inú dĺžku výpovednej lehoty. V spoločnej správe výborov sa tiež navrhuje päťročná výpovedná lehota, avšak bez možnosti zmluvných strán dohodnúť sa inak. Sme toho názoru a ja tiež, samozrejme, to zdieľam, že v danom prípade je potrebné zmeniť kogentnú právnu normu na dispozitívnu právnu normu, pretože dohoda zmluvných strán by mala mať prednosť pred striktným znením zákona.
Takže pozmeňujúci návrh č. 1, pán spravodajca, odovzdávam.
Doplňujúci návrh č. 2 znovu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
"5. V § 10 ods. 4 prvá veta znie: "Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa."
6. V § 10 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu vtedy, ak zmluva neurčuje inak. V praxi však táto právna úprava spôsobuje chaos a zmätok, pretože nájomca pozemku síce získa legálne, dá vec do podnájmu, ale vlastník pozemku v skutočnosti ani často nevie, kto je v súčasnosti, kto ten pozemok užíva. Navrhuje sa, aby nájomca bol oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Písomný súhlas prenajímateľa ako podmienku dania vecí do podnájmu na niekoľko rokov sa uplatňuje aj v prípade podnájmu bytov podľa Občianskeho zákonníka. Keďže pozemky, rovnako ako byty (stavby) patria medzi nehnuteľnosti, navrhujeme, aby platila identická právna úprava podmienok podnájmu v obidvoch prípadoch.
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "vypovedať len písomne" nahrádzajú slovami "písomne vypovedať len k 1. novembru"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Upravuje sa ukončenie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu neurčitú výpoveďou, pričom s prihliadnutím na trvanie hospodárskeho roka možno vypovedať zmluvu k 1. novembru. Jak som hovoril. Pán spravodajca, druhý pozmeňujúci návrh.
A tretí môj pozmeňujúci návrh. Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 18 sa § 24d dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov."
Odôvodnenie: Z dôvodu zachovania princípu právnej istoty je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia v nadväznosti na zníženie maximálneho času nájmu na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu určitú z 25 rokov na 15 rokov, ako to navrhuje spoločná správa výborov k predkladanému návrhu zákona. Prechodné ustanovenie je potrebné aj vzhľadom na ďalšiu vládou navrhovanú úpravu uvedenú v bode 4 spoločnej správy výborov, a to aj k ustanoveniu § 12 ods. 1 zákona (výpovedná doba 5 rokov).
Na to bol som upozornený Zsoltom Simonom, za čo mu ďakujem, takže som to doplnil.
Ďakujem, vážení, takže toto je môj tretí pozmeňujúci návrh. A budem končiť ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
