Ďakujem pekne, pán predseda. Pozdravujem, pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, hoci momentálne sa momentálne naša krajina nachádza v úplne iných problémoch, ako Národná rada rokujeme o týchto zákonoch, dostali sa teda do programu a schôdza bola otvorená, tak ja by som sa chcel aj napriek tomu vyjadriť k tomuto zákonu.
A, pán minister, nie je tu síce pán minister Žiga, pán minister hospodárstva, ale tak verím, že aj vy tomu budete mať preto pochopenie ako skúsený manažér k tomu, čo budem hovoriť, pretože tak ako ste predstavili tento zákon, tak ste ho predstavili tak, že by mal tento vlastne rozšíriť ochranu. A myslím si, že také jediné pozitívum tohto zákona, ktorý je teda prevzatím smernice, je to, že sa ujednotí informovanosť klientov, že naozaj dôjde k tomu, aby klienti nemali tie zásadné informácie niekde malými písmenkami pod čiarou a podobne, aby neboli prekvapení, že keď si kúpili nejaký zájazd, tak vlastne zistia po čase, až keď si študujú zmluvu, že niektoré veci, ktoré, možno si mysleli, že sú súčasťou, nakoniec súčasťou nie sú a budú ich musieť priplácať. To je asi to jediné, čo vidím ako pozitívum tohto zákona.
Ostatné, ako tento zákon vlastne bol zostavený napriek tomu, že teda bolo doňho veľa úsilia dané, tak musím povedať, že má viaceré, viaceré také chyby a medzery, a poviem aj prečo, pretože komunikoval som s viacerými, by som povedal, asociáciami, zástupcami jednotlivých aj cestovných kancelárií, ma zaujímalo, lebo prvé, čo ma zaujalo, bolo, že tento zákon mal, hneď vám to poviem, veľký počet, veľký počet, 374 pripomienok a z toho 82 zásadných. To je, človek kedy, kedy človek spozornie. A keď sa bavíme o cestovnom ruchu, tak vôbec cestovný ruchu je niečo, čo, o čom počujeme v poslednej dobe, že má potenciál rastu na Slovensku, je niečo, čo, čo sme zanedbali v minulých rokoch a čo môže priniesť aj určitú zamestnanosť možno práve v tých najmenej vyspelých okresoch a regiónoch na Slovensku.
Priamy príspevok do ekonomiky samotného cestovného ruchu je 2,4 % HDP a priamo v cestovnom ruchu pracuje 62-tisíc ľudí, ale keď do toho pripočítame aj implikované teda pracovné miesta, tak je to aj cez 100-tisíc ľudí. Čiže vidíme, že toto je miesto, ktoré nie je síce možno nejaké výrazné, ale je to určite sektor, ktorému treba venovať pozornosť, a vidíme, že aj v iných krajinách teda cestný ruch je niečo, čo stojí za rozvinutie a môže priniesť zaujímavú zamestnanosť práve v takých, by som povedal, regiónoch, kde nič iné sa priniesť nedá. A takýchto regiónov máme na Slovensku a hlavne na východe alebo strednom Slovensku viac. Takže toľko možno k takému prvému natieneniu toho obrazu.
A celkovo tento zákon hovorí teda o troch veciach. Hovorí o tom, že navyšuje ochranu proti úpadku. A teraz povedzme si ako. Toto je asi to najdôležitejšie, povedať si ako. Hovorí sa tu, že sa zvyšuje z 25 % na 30 % tržieb. A ja za chvíľočku budem hovoriť o tom, že či vlastne toto vyrieši tú ochranu a či to spôsobí a zmení ten stav, pretože to je to najkľúčovejšie, pozrieť sa na tie detaily. Ono to znie dobre, že ideme pomôcť a rozšíriť ochranu, ale hovoríme tu len o tom, že zvýšime z 25 % tržieb na 30 % ročných tržieb, ročných tržieb, podotýkam.
Potom sa tu zavádza pojem spojené služby cestovného ruchu. Aby ste rozumeli, tento pojem znamená to, že keď napríklad hotel, ktorý poskytuje ubytovanie a ide poskytovať aj skipasy, tak automaticky, ak to ponúka jeden balík, že si uňho kúpite hotel a zároveň aj skipas, tak to je už spojená služba cestovného ruchu. A teda tá myšlienka toho zákonu je v tom, že keď vy máte takýto, spojenú službu, že si kúpite ubytovanie aj so skipasom, a náhodou teda by táto služba došla do úpadku, a teraz je otázne, či príde do úpadku hotel alebo lyžiarske stredisko, tak v takom prípade je potrebné, aby ten, kto poskytuje túto službu, čiže v tomto prípade hotel, lebo poskytuje aj skipasy, čiže poskytuje balík, tak jednak bol poistený, aby vedel ochrániť klienta pred tým, že keby došlo k takémuto úpadku, aby klient na tom netratil. V tejto rovine si môžeme povedať, že je to celkom fajn, že je dobré, ak klient má garantované, že nepríde o to, o produkt, ktorý si kúpil, alebo bude nejakým spôsobom mu vykompenzovaný.
Na druhej strane práve to slovenské riešenie je to, čo nie je v smernici, že každá agentúra, každý, každý subjekt, ktorý chce na trhu ponúkať takéto spojené služby cestovného ruchu, si musí zriadiť živnosť na to, aby mohol poskytovať takéto spojené služby cestovného ruchu, a zároveň sa musí poistiť. To, že sa musí poistiť, je pomerne legitímne, aj keď tu si môžme, sa zamyslieť nad tým, že či je potrebné, aby sa poisťoval každý prvok toho reťazca, ktorý poskytuje tie služby, lebo ak by sme si zobrali do úvahy, že je poistený pre prípad úpadku samotný poskytovateľ skipasov lyžiarskeho strediska, je poistený hotel, tak aj v prípade, ak by došlo k úpadku týchto dvoch, tak poistenie týchto dvoch subjektov vynahradí klientovi práve to poistné plnenie. Ale tu teda aj ten sprostredkovateľ, týka sa to teda nielen cestovných kancelárií a cestovných agentúr, ale v takomto prípade aj hotelov, alebo akýchkoľvek iných prípadov, ktoré vás môžu napadnúť, kde sú nejaké spoločné balíčky, tak musí byť poistený.
A tu chcem povedať, že tu to práve prichádza, podľa mňa práve tou živnosťou prichádza k zvýšenej byrokratickej záťaži. Lebo ak sa pozrieme na veľké, napríklad taký hotel, no tak hotel nepríde k úpadku kvôli tomu, že niekto, niekde skrachoval nejaký malý lyžiarsky vlek. Ten hotel to bez problémov utiahnuť vie, čiže on je aj tak určite poistený pre svoju činnosť a fungovanie. Ale on si musí zriadiť živnosť na to, aby mohol poskytovať balíčky.
Čiže keď sa chceme pozrieť na pružnosť podnikateľského prostredia, ktoré chce reagovať na potreby klientov a ponúkať im rôzne balíčky, ktoré nie sú možno súčasťou jeho služby, ale na to, aby zatraktívnil svoje fungovanie, čiže aby cestovný ruch mohol pružne fungovať, potrebuje pružne reagovať na potreby klientov. A na to, aby mohol pružne reagovať na potreby klientov, musí vytvárať rôzne balíčky. Ale na tento prípad je potrebné, aby si zriadil u nás na Slovensku živnosť. A predstavme si situácie, kde naozaj mnohé malé penzióniky alebo nejaký poskytovateľ nejakej služby zrazu chce sa spojiť s nejakým kolegom, keď tak poviem, inej služby, chcú mať spoločný balíček, budú si musieť na tento účel zriadiť živnosť a budú musieť na tento účel samostatne byť poistení.
A toto je podľa mňa, na jednej strane chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal, na druhej strane hovoríme, že, alebo na druhej strane zavádzame opatrenia, ktoré to celé zbyrokratizujú, a dá sa povedať, že sťažia, pretože opäť doplatia na to práve tí malí podnikatelia. Veľké cestovné kancelárie, tie si s tým poradia. V samotnom zákone je návrh, že koľko bude byrokratická záťaž odhadnutá ministerstvom hospodárstva pre mikropodnik, malý, stredný podnik a veľký podnik. Keď som sa bavil aj s jednotlivými subjektami na trhu, tak mi povedali, že toto sú, by som povedal, také optimistické varianty, že skutočnosť bude zrejme vyššia, a ale uvidíme. Všetko ukáže, ukáže čas. Ale v každom prípade tá cesta živností je podľa nášho názoru naozaj zvýšenie byrokratickej záťaže na trhu. A ide o to, že v čom v skutočnosti, kde v skutočnosti spočíva problém.
Poďme sa teda pozrieť možno na ten samotný problém. Keď sa pozrieme na, existuje tzv. analýza, ktorá bola vypracovaná pod Slovenskou asociáciou cestovných kancelárií a cestovných agentúr, ktorá práve k tejto smernici, ktorou transpozíciou je tento zákon, vypracoval takú analýzu, že koľko firiem alebo koľko cestovných kancelárií bolo v úpadku. A keď si zoberieme, teda od platnosti zákona v období 2002 až 2016 bolo zaznamenaných 22 úpadkov cestovných kancelárií. V priemere každé dva roky ohlásili úpadok 3 cestovné kancelárie. Z tohto počtu v troch prípadoch, čiže 13 %, cestovné kancelárie nemali v čase úpadku uzatvorené poistenie, a teda prevádzkovali činnosť cestovnej kancelárie v rozpore so zákonom. A toto je dôležité, že tu ani nejde o to, že by tieto cestovné kancelárie, že by ten zákon bol zlý, oni proste neboli poistené. To bol ten problém, že konali v rozpore so zákonom. Čiže preto si myslíme, to je teda ten prvý argument k tomu, že preto si myslíme, že samotná legislatíva, akú sme doteraz mali, nebola zlá v tom, že by mala nízke limity, že teraz keď zvýšime z 25 % tržieb na 30 % tržieb, že sa odstráni problém.
Problém sa neodstráni a to uvidíte za chvíľočku. Aj z tej analýzy to vyplýva, že v skutočnosti je podstatné a dôležité, aby jednak tie spoločnosti boli poistené, a po druhé, aby boli poistené na reálne objemy svojich tržieb, a nielen toho daného roku, pretože môže sa stať, že jeden rok je tá poisťovňa, má veľké tržby, iný rok má slabšie tržby, a ak zakladá, ak v ďalšom roku má zase vyššie tržby a príde do úpadku, ale poistenie bolo na základe nižších tržieb, tak nedokáza, nedochádza potom k dostatočnej kompenzácii. A to sa naozaj aj stalo. Ale keby sme si teraz aj pozreli ten počet, tak práve z tých 22, teraz hovorme o 22, bolo firiem, ktoré boli v úpadku, ale z celkového počtu, máme 300 cestovných kancelárií a máme ďalších 800 cestovných agentúr. Čiže vidíme, že ten počet za tých 14 rokov je maličký percentuálne. Áno, dotýka sa určitej skupiny klientov a to za chvíľku tiež poviem, akého percenta klientov sa dotýka, ale vidíme, že v skutočnosti tu nejdeme riešiť nejaký závažný problém, ktorý by sa týkal veľkých, a je to skôr urobené tak, že ideme trestať tých poctivých, ktorých je podstatne viac, na úkor tých nepoctivých, ktorých je podstatne menej.
Aj to samotné prevedenie je urobené tak, aby svojím spôsobom to bolo jednoduchšie pre úradníkov, a nie jednoduchšie pre trh ako taký, pretože ten trh sa s tým nakoniec bude musieť popasovať, a v konečnom dôsledku túto byrokratickú záťaž a všetky tie veci, ktoré sú s tým spojené, sa prenesie na jarmo, samozrejme, zákazníkov. Pretože tie firmy od koho budú tie peniaze požadovať? Jedine si to potrebujú zase kompenzovať od, na svojich zákazníkov.
Čiže keby sme sa pozreli na tých počet úpadkov, tak vidíme, že také, ktoré neboli poistené, tak boli z tých 22, boli 3, čiže tých 14 %. Potom sú tu také, ktoré boli úpadky so 100 % odškodnením, čiže dobre, upadli, ale odškodnili. Čiže opäť vidíme, že zákon na to postačoval, lebo zákazníci dostali svoje odškodnenie, a tých bolo 11, čiže polovica. A potom je tu jedna, ktorá ešte nie je neuzavretý úpadok, a potom sú úpadky s menej ako 100 % odškodnením a tých je 7. Čiže tu vidíme vyslovene, že akého veľkého počtu cestovných kancelárií sa toto opatrenie bude týkať.
A teraz by som práve chcel ešte vykresliť ten samotný aspekt toho, že hovoríme, že zvyšujeme z 25 % na 30 %. Áno, ale z celkového počtu tržieb. A keď si pozriete aj v tej analýze, tak by ste videli viaceré prípady jednotlivých spoločností, ktoré zaznamenali úpadky v určitých rokoch. A ja napríklad to poviem na tej jednej, na, na tej jednej firme, ktorá v roku 2009, 2010 zaznamenala úpadok, ale mala na základe tržieb, ktoré boli, ktoré neboli odhadnuté správne, pretože nevyjadrovali, bol to rok, kedy boli v strate a mali nižšie tržby, a preto aj toto opatrenie, samotné opatrenie, vidíme, že nerieši ten samotný stav, lebo ten objem tržieb daného roku neznamená, že bude rovnaký aj s tým ďalším rokom.
Ďalší je to napríklad pri začínajúcich cestovných kanceláriách, ktoré ešte nevedia, aké budú mať tržby, čiže vidíme, že vzhľadom na charakter činnosti v cestovnej kancelárii, rozsah a sortiment ponúkaných zájazdov sa preto nejaví poistná suma ako adekvátna, že treba tam hľadať iný kľúč. Čiže tu to samé osebe vidieť, že ten zákon neporieši tú ochranu, ako, akú má ambíciu, pretože je to len kozmetické zvýšenie a zároveň je zvýšenie teda z percentu tržieb, ktoré vidíme, že nekopírujú vždy ten samotný, samotný vývoj.
Čiže keby sme sa pozreli na počet poškodených klientov, tak zistíme, že za posledných týchto 14 rokov, kedy bola táto analýza vypracovaná, tak celkovo počet klientov cestovných kancelárií bolo 5 mil., vyše 5 mil., 5 312-tisíc, ale počet poškodených a neodškodnených klientov bolo 891. 891 verzus 5 mil. Áno, aj týchto 891 si zaslúži ochranu, a preto je dôležité sa o tom baviť, ale je dôležité sa baviť o tom tak, aby to nespôsobilo teraz plošne príťaž na všetkých, ale aby tá, ale aby sme vyriešili naozaj tých nepoctivých, ktorí si neplnia jednak zákonné povinnosti poistenia, alebo to poistenie neodráža ten skutočný stav a vlastne má v sebe tie diery. A toto je, si myslím, práve ten nedostatok tohto samotného zákona, pretože práve z tejto tabuľky, ak by správnosť, teda z týchto čísiel, ak by bola súčasná platná legislatíva dodržiavaná, tak priemerný objem nerefundovaných nárokov klientov v období roku 2008 až 2016 by klesol o 99,5 %. Čiže priemerný počet poškodených klientov by klesol z 99 rokov, pardon, z 99 klientov na 3 klientov ročne. Čiže vidíme, že už len to, keby sa dodržiavala a sledovalo sa dodržiavanie súčasne platnej legislatívy, tak by sme sa dostali na výrazne, výrazne nižšie percento neodškodnených klientov.
A to je vlastne celá pointa toho, že tento zákon na jednej strane má tú ambíciu, že chce vyhovieť, ale tie zásadné problémy nerieši, ani úplne nemá ako, pretože je to len ďalší zákon. A keď vidíme, že problémom v tej praxi bolo neuplatňovanie toho zákona predchádzajúceho, tak tým pádom sa nerieši ten problém, lebo keď sa nebude uplatňovať ani tento, tak v skutočnosti to samotné krytie tí jednotliví klienti nemajú zabezpečené, pretože opäť to zvýšenie z 25 % na 30 % bude len, z tohto pohľadu neporieši ten samotný stav, nehovoriac o tom, že zavádza a postihuje práve tých malých, malých podnikateľov, ktorí budú musieť, ktorí budú musieť toto jarmo byrokracie zobrať na seba a omnoho ťažšie sa s tým budú vedieť popasovať ako veľké subjekty.
Takže toto sú také na dokreslenie tej dobrej myšlienky argumenty, ktoré hovoria, že samotný zákon nie je tou správnou náplasťou na ten problém. A je potrebné, ja by som navrhoval, lebo však teda budem rokovať, uvidíme, teda že vôbec aká bude situácia, ale určite tento zákon si zaslúži diskusiu so subjektami, ktoré na tom trhu dlho pôsobia, aj s odborníkmi, ktorí sa cestovnému ruchu venujú a ktorí sami pomenovali aj vo svojich pripomienkach, ktorí sami pomenovali, problémy, ktoré tento zákon prináša, a v skutočnosti základný problém nerieši. Takže ja osobne považujem tento zákon za nedostatočne pripravený na to, aby mal poskytnúť ten zámer, s ktorým chcel byť pripravovaný, a určite teda je dôležité, aby aj tieto veci, ktoré boli, ktoré som dneska spomenul, aby boli zohľadnené a zapracované do tohto zákonu a aby mohol odrážať jednak pokrytú ochranu a na druhej strane nezvyšoval byrokratickú záťaž.
Ďakujem veľmi pekne.
