Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.2.2018 o 14:37 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 14:37 - 14:39 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Martin, obdivujem tvoju vytrvalosť. Ja neviem, či desiatykrát predkladáš tento návrh zákona a evidentne z vystúpenia Bublavého, poslanca SMER-u, je vidieť, že oni stále nepochopili, že ty vlastne predkladáš ich programové vyhlásenie vlády. Presne tak, ako si povedal. Toto nebude hlasovanie o tvojom opozičnom návrhu, toto bude hlasovanie o verejnom sľube, ktorý dal Robert Fico vtedy, kedy chcel sa stať premiérom v roku 2006, ktorý dal všetkým týmto podvedeným ľuďom v nebankovkách. Čiže keď ťa kritizuje, nečuduj sa, jednoducho nevie to spočítať, nevie si to uvedomiť, že vlastne snaží sa im pomôcť, aby splnili to, čo ľuďom sľúbili. Áno, zástupcovia týchto ľudí sú hore na balkóne, a myslím, že tu budú čakať do hlasovania a zrejme sú tu možno aj desiatykrát, jak tento návrh zákona predkladáš. Ale tento podvod, tento perfídny podvod, ktorý Robert Fico a jeho strana a aj tuto Dušan Bublavý, lebo stále to háji, ktorý spáchali na ľuďoch, naozaj sa zapíše do histórie. Jak si ty povedal, SMER mal v roku 2006 600-tisíc voličov, ale 300-tisíc okradnutým, podvedeným ľuďom a ich rodinám, samozrejme, čiže aj im, ďalším voličom v tých rodinách, Robert Fico pred voľbami sľúbil, áno, odškodníme vás, aj keď nie úplne, čiastočne vás odškodníme. A čo robí 10 rokov? Zvysoka na týchto ľudí kašle.
A to, čo si ty hovoril, je veľmi smutné, že na základe toho si mnohí ľudia siahli na život a krv týchto ľudí je na paprčiach týchto ľudí, ktorí si nechcú splniť sľub, ktorý dali týmto okradnutým a podvedeným úbožiakom. Mnohí ľudia z nich tam dali celoživotné úspory, nahovorili svoje deti, svoju babku, celú rodinu, dali to tam, Robert Fico sľúbil odškodniť a vykašlal sa na nich a ešte títo ho tu kryjú. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.2.2018 14:09 - 14:34 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som ozrejmil dôvody a nejakú tú chronologickú históriu, ako dopadli títo občania. Ak sa chceme vžiť do ich postavenia, do ich kože, tak musíme si uvedomiť, že my sme po roku ´89 nevymenili národ. Ten národ tu starol už v demokracii a prakticky keby ste vtedy boli povedali vašim rodičom, že štát ťa chce okradnúť, nemožné, nemožné, nemysliteľné, pretože štát ti dával robotu, štát ti dával financie, štát ti dával prácu, štát ti dával byt, štát ti dával mladomanželskú pôžičku, to znamená, štát ťa akože chránil. Štát ťa chce dobehnúť na nejakých nebankovkách? Ne-mys-li-teľ-né!
Takže, vážení, tí, ktorí máte 40 a menej, berte takto, že v takejto dobe sme žili a museli sme sa vysporiadať aj s týmito nástrahami, ktoré prišli z tzv. demokratického zriadenia a hurá, všetko sa tam dá, podnikanie, biznis beží, úroky 10, 15, 20 %, super! V takejto dobe sme žili.
Či sa to niekomu páči alebo nepáči, tak prakticky aj tento spôsob podnikania, samozrejme, zaujal našich občanov a tých nebankových subjektov sa začalo rodiť ako huby po daždi, tak preto, samozrejme, že občania, keď to videli, ako som spomínal, vo verejnoprávnom médiu tú reklamu, že dajte tú korunu, ktorá sa tam točila, dajte, dajte, dajte, tak čo si mali povedať, že štát ma ide okradnúť? Veď ja predsa platím koncesionárske poplatky. No zabudnite, štát ma predsa nemôže okradnúť. Tak vložili. Áno, hlavne to boli starší, ktorí chceli si zúročiť svoje financie možno na sklonku života nejakým iným spôsobom, ako to bolo dovtedy, a možnože aj naleteli, možno áno, niektorí. Ale hovorím, že takto oni brali garanciu štátu, že štát ich nemôže oklamať. A tak sa zrodili B.M.G. INVEST, HORIZONT SLOVAKIA, DRUKOS, BDV družstvo, AGW, NICK-finance, NCS Group, SUN, GOLDFIN INVEST, Modarai, CORRAX, Allegros a ďalšie. Celkovo spôsobili stratu na, 260-tisícom ľuďom v celkovom objeme okolo 830 až miliardy eur.
Ja sa pýtam: Kde bol štát? Kde bol štát? A pýtam sa, kde bol aj pán Fico so svojimi poslancami. Prečo pán Fico? Lebo pán Fico v týchto rokoch, hovorím o rokoch 2001 až 2006, už na politickej scéne bol etablovaný a hľadal ako opozičný poslanec, samozrejme, možnosť raz vládnuť.
Áno, každý takto vstupujeme do politiky a snažíme sa tie bolesti tých našich ľudí vnímať. Možnože opoziční trošku citlivejšie ako ten koaličný, ktorý v mnohých prípadoch, u nás sa hovorí, pán Šuca, vieš ako, "zapomnul vul, že telecom bul", poviem po východniarsky, a potom prakticky, keď sa dostaneš k moci, zabúdaš na skutky, ktoré si dal svojim voličom pred príslušnými voľbami. Žiaľ, znovu musím konštatovať, že v politike sa znovu oklamal národ slovenský. Oklamali sa občania, dali sa sľuby a nič z toho sa nesplnilo.
Takže poďme si to prebrať postupne, ako to bolo. V roku 2002, v tom treťom volebnom období, mnohí ľudia, ktorí zistili, že nebankové subjekty skrachovali, a práve teraz vo februári máme to výročie, hovoríme o nejakom tom šestnástom výročí skrachovania týchto nebankových subjektov. Práve v tomto období sa obracali aj na opozičných poslancov, že pomôžte. Pomôžte a riešte tento príbeh! Tento príbeh nezodpovednosti štátu, ktorý sa nepostavil za svojich občanov a nepovedal tým nebankovým subjektom, stačilo, tak ako to urobili v Čechách.
List pána Roberta Kaliňáka, poslanca Národnej rady, z 5. novembra 2003, pánu Jánošíkovi, ktorý bol šéfom týchto občanov z Poltára: Vážený pán Jánošík, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poďakoval za prejavenú dôveru a list, s ktorým ste sa na mňa obrátili. Súhlasím s vami, že vláda mohla a mala podniknúť po krachu nebankových subjektov také kroky, ktoré by zabránili odpredaju zvyškového majetku týchto inštitúcií. Určite je vám známe, že pokiaľ je prípad v procese vyšetrovania, nie je možné do neho zasahovať. Obracia sa na nás veľké množstvo poškodených občanov, ale SMER ako opozičná strana má obmedzené možnosti, pretože sa nezúčastňuje na výkonnej moci Slovenskej republiky. Na vašu otázku o pravdivosti informácií o krokoch, ktoré má SMER v tejto oblasti podniknúť, vám bude vedieť podať najadekvátnejšiu odpoveď predseda strany Robert Fico.
Odpoveď Roberta Fica: Vážený pán magister, v odpovedi z marca 2003 vám oznamujeme, že SMER spolupracuje so Združením poškodených občanov a spoločne s ďalšími odborníkmi hľadáme možné riešenia. Náš názor na danú problematiku je jednoznačný a to, veľká časť zodpovednosti za okradnutie státisíc členov, klientov nebankových subjektov, nesie vinu štát. Preto by mal štát niesť aj zodpovednosť aspoň za čiastočné odškodnenie postihnutých. Neviem, ako dopadnú naše aktivity, pretože možnosti SMER-u ako opozičnej strany sú limitované, ale dúfam, že spravodlivosť sa podarí presadiť v najväčšej miere. Za list vám ďakujem. Zostávam s pozdravom, Robert Fico. September 2003.
Áno, státisíce. Počuli ste dobre. Aj pán Fico si uvedomil, že státisíce ľudí je tam poškodených. Čo sa stalo? Stalo sa to, že svedomie povedalo, poďme dať tento návrh zákona ako opozičný poslanec do pléna Národnej rady. Stalo sa, podľa mojich informácií prvýkrát to bolo v roku 2005, 22. 12. 2005 poslanci Bollová, Cagala, Ďaďo, Fajnor, Fico, Hrdlička, Juščík, Mikuš, Ondriaš, Ševc, Vajda, Zubo, nie sú, je tu akurát pán Fico, dokonca premiér, dáva návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov.
Z dôvodovej správy budem citovať: Štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel zodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektami spôsobené občanom vkladateľom do týchto nebankových subjektov, že príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových subjektov a vôbec nezasiahli. Zároveň napriek tomu, že mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov vkladateľov do týchto nebankových subjektov. Preto štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil svoju úlohu pri vedení si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.
Dôvodová správa prvého návrhu na odškodnenie v roku 2005, pod ktorým je podpísaný Robert Fico. Chcem veriť, že nemáme tu dvojníkov, a je to ten istý Robert Fico, ktorý nám teraz vládne a vedie SMER – sociálnu demokraciu.
Samozrejme, konštatujú sa tu ešte aj ďalšie veci, ktoré si môžte kľudne prečítať, ja to už tu nebudem znovu opakovať, radšej sa pohneme ďalej. Poviem ešte jeden citát z tohto odôvodnenia: V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obchodných; obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami (kampeličkami), príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahu štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach tzv. kampeličiek a klientov tejto inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili. Aj tu sú stále iba návrhy na čiastočné odškodnenie. To znamená, že nie úplné, to, čo mali v Čechách.
Áno, ako opozičný poslanec; v konštelácii SMER, Ľudová strana HZDS, KDH, ANO a KSS, ako aj nezaradenými v roku 2006 dochádza k hlasovaniu v januári a všetci, zo 136 prítomných hlasuje za 108. Celý klub SMER – SD, celý alebo dosť ľudí z klubu SDKÚ, Ľudová strana HZDS, SMK, KDH aj ANO, aj klub KSS. Prechádza do druhého čítania. V druhom čítaní, samozrejme, že sa to prerokovávalo ako, čo, kde, kedy. Vyzerá to tak, že znovu sa dospelo k nejakým návrhom, ktoré hovorili o tom, že nebudem hlasovať o zákone, ale o návrhu ústavnoprávneho výboru, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zrazu, div sa svete, už sa to otočilo a zo 130 prítomných hlasovalo za iba 67. To znamená, proti bolo 58 a, samozrejme, že návrh ústavnoprávneho výboru nepokračovať prešiel. To znamená, nie o zákone, ale o návrhu, aby sa nepokračovalo v konaní.
Pýtam sa: Bol to ten istý klub SMER – SD, ako hlasoval v prvom, že ideme to postúpiť na odškodnenie, alebo to bol už iný klub, keď je to v tom istom volebnom období? Kde sme sa to, ľudia boží, dostali? To je aký spôsob vedenia politiky voči týmto nebankovým subjektom a hlavne občanom? Viete si uvedomiť, že na základe týchto, by som povedal, návnad, ktoré tu boli a voľby boli o tri mesiace nato, v júni 2006, viete si predstaviť, že akým spôsobom sa na to mali pozerať občania? No takým spôsobom, že pán Fico a jeho ďalší spoluopoziční vtedy hlasovali predsa za. Teda ten ústavnoprávny, áno, výbor povedal, že netreba pokračovať, ale oni budú hlasovať za, keď budú vládnuť. Máme na to aj tie listy. Tak čo urobil pán Fico? Dal si to v roku 2006 do svojho vládneho programu. Do svojho vládneho programu.
Ak tomu neveríte, tak vám budem citovať list pána Mariána Saloňa, ktorého máme, vtedy bol generálny riaditeľ ministerstva vnútra, máme ho aj teraz, poznáme ho z 8. septembra 2006. Tiež pánu Jánošíkovi odpovedá: Vážený pán Jánošík, dovoľte, aby som vám v mene ministra vnútra Slovenskej republiky poďakoval za váš blahoprajný list, ako aj dôveru, ktorú ste v ňom vyjadrili ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa v auguste 2006 vo svojom programovom vyhlásení v bode 2.1. Makroekonomický rámec, verejné financie a dane zaviazala, že podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. Dovolím si vás ubezpečiť, že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky sa ako člen vlády bude plne zasadzovať o plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. S úctou. Podpis.
Vážení, nebyť týchto 300-tisíc voličov, z ktorých garantujem, že minimálne polovica dala hlas SMER-u – SD, ktorý v roku 2006 dosiahol 671 185 hlasov, tak dovolím si povedať, že nebyť týchto hlasov, on nevládne. On nevládne. Pán Fico, ako si plníte svoje sľuby? Ako si ich plníte, povedzte mi ešte raz? Viete, koľko ľudí spáchalo sebevraždu kvôli tomu, že ste ich neodškodnili a ste im to sľúbili? Viete koľko podľa dostupných informácií? 150 ľudí. Táto krv ide na čie ruky? Na čie rozhodnutie? Na čích ministrov? Uvedomujete si to, čo ste spôsobili touto klamnou volebnou reklamou, že vás odškodníme, dáme si to do programového vyhlásenia vlády a nesplníme? Vy si to uvedomujete, ľudia boží, čo ste urobili? Tak sa správa poslanec k svojim voličom?
Hovorím ešte raz, keby to bolo v nejakých súkromných médiách, nepoviem ani slovo. Nepoviem ani slovo.
A teraz poďme k tomu, prečo a jaké boli indície, aby štát mal zasiahnuť. Tak ja vám to budem citovať, aby sme si to ozrejmili, pretože zdá sa mi, že ako keby sme hádzali hrach na stenu. Takže Slovenská informačná služba spisom v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, to znamená premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Ministerstvo financií 21. 9. 1999 dáva návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých nie je vkladateľ adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Na 32. schôdzi Národnej rady 22. 7. 2000 riaditeľ SIS informuje poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Rozhodnutie úradu pre finančný trh z 9. 4. 2001, kde sa na základe účtovných dokladov HORIZONT SLOVAKIA zisťuje, že spoločnosť je dlho predlžená, má menej majetku ako dlhov, má záporné vlastné imanie a v roku ´99 hodnota vlastného imania predstavovala mínus 2,02 mld. slovenských korún.
Národná banka Slovenska od roku ´97 monitorovala činnosť nebankových subjektov a niekoľkokrát listami upozornila štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, policajné orgány, finančnú políciu a prokuratúru o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákonu o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Vtedajšia ministerka financií Schmögnerová v roku ´99 o týchto skutočnostiach niekoľkokrát písomne informovala Národnú banku Slovenska. Národná banka Slovenska tieto zistenia v roku ´99 formou trestného oznámenia odstúpila generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj na Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky. Cez uvedené skutočnosti, že generálny prokurátor na osobnom stretnutí so šéfom kriminálnej polície pánom Andelom a za účasti šéfa úradu vyšetrovania generála Šáteka jednali o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov, neprijali napriek tomu konkrétne účinné opatrenia, nakoľko táto činnosť pokračovala ešte v ďalších rokoch.
Vážení, čo chcete ešte viac? Je tu ešte ďalších možnože 15 vecí, ktoré nebudem čítať, pretože informovanosť tu bola o páchaní tejto činnosti a pýtam sa, kde bol štát. Prečo štát hodil ľudí cez palubu a vykašlal sa na nich?
Takže, pán Fico, vy ste, áno, stal ste sa premiérom. Volebné obdobie štvrté, roky 2006 až 2010, a na sklonku tohto volebného obdobia znovu, neviem, myslím, že asi sa ozvalo srdce a svedomie u poslancov z SMK, ktorí prišli a podali žiadosť o vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov. Bol to ten istý zákon, ktorý dával vtedy ešte pán Fico, v roku 2005, a prakticky jeho predkladatelia boli pán Berényi, Duray, Farkas, Juhász, Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti, Szigeti, Szögedi.
Znovu vo februári 2010, ako vieme, v júni boli voľby, takže tesne pred ukončením volebného obdobia znovu ide do pléna Národnej rady tento zákon. Hlasovanie o ňom prebehlo 9. 3. 2010, pričom zo 122 prítomných za hlasovalo 28, proti 27, zdržalo sa 62 poslancov Národnej rady. Klub SMER – SD zdržal, klub SDKÚ – DS proti, klub SNS zdržal a proti, klub SMK za, klub ĽS – HZDS za, klub KDH zdržal a proti, nezaradení poslanci rôzne aj zdržali, aj proti.
Takže, vážení, aj tento pokus, keď bol pán Fico premiérom a mal všetko vo svojich rukách a občania kričali, volali, prosili, pýtali sa ho, ani tento pokus nebol vypočutý. Pýtam sa prečo. Prečo, prečo stále klamete? Prečo politika musí byť o klamaní, prečo by politika nemohla byť o normálnom hovorení, že áno, takto si poďme riešiť veci, lebo tu sú problémy a treba ich riešiť. Preto keď som nastúpil ja do tohto parlamentu, tak dovolil som si tiež zdvihnúť túto vlajku a plniť volebný program koaličných vlád, ktoré tu boli so stranou SMER, či už boli samostatne, alebo s niekým počas volebných období. Takže budem ho podávať ďalej, dával som ho v roku 2014, 10. 12. Vypracovali sme už náš zákon, ktorý je aj teraz predkladaný, hovorím, základy aj z toho pôvodného, hovorím o tom čiastočnom a hlavne tie násobky možnosti odškodnenia a tie koeficienty viac-menej boli prevzané z toho pôvodného, ktorý dával ešte pán Fico v tom prvom podaní v roku 2005 – 2006.
V 2014, znovu za sme tu boli iba 10, prevažná väčšina sa zdržala, zo 128 113 sa zdržalo. To znamená, asi mne sa zdá, keď sa niekto zdrží, tak že mu tam niečo vŕta v tej hlave, že pozor, áno, je tam niečo, len, len. Opozičný, jasne, tak neprejde, ale hlavne ste tu mali pokusy aj koaličných, prečo ste to neurobili, prečo? Prečo, sa pýtam, budem sa pýtať stále. Následne som to dával na ďalšej schôdzi 2. 10. 2015, kde za hlasovalo 16, proti 5, zdržalo sa 90. V tomto volebnom období som už dával znovu, dával som to 17. 5. 2017, pričom zo 132 hlasovalo 33 za, proti 31 a 66 sa zdržalo.
Vážení, mnohí ste tu aj z tých minulých, hlavne poslancov strany SMER – SD, aj z minulých volebných období a vaše hlasovanie bolo vtedy za. Sa pýtam, prečo teraz nechcete prijať to klasické odškodnenie, ktoré vás žiadajú títo poškodení občania Slovenskej republiky. Myslím si, že je to nefér a takto by nemali pristupovať žiadne politické strany ku riešeniu problému ľudí a na základe tohto prakticky potom vládnuť. Zdá sa mi to podraz, úder pod pás pre týchto občanov a neviem, či tak ako to máme pri reštitúciách, my čakáme, pokiaľ vymrú, aby sme nemuseli nič riešiť(?), tak sa mi to zdá. Lebo každý sa tu odvoláva na to, že však to súdy, dlho sa tam čaká, musíme to, nie to sa nedá, to je blud, kadečo. Nie, vážení, dá sa všetko, len treba chcieť. Dá sa všetko, len treba chcieť a politická vôľa by mala byť nahradenou inou vôľou, inou vôľou by mala byť nahradená vôľa politická, vôľou tou, že riešme problémy ľudí.
Myslím si, že tento stav nečinnosti spôsobuje aj dodnes traumy mnohým ľuďom, a chcem veriť, že poslanci raz vstúpia si do svedomia a povedia, že aj tento problém chceme vyriešiť a dať za ním bodku, pretože to je hanba, hanba. Tento problém neporieši ani Brusel, ani Trump, ani Merkelová, porieši to iba parlament Slovenskej republiky, buď bude chcieť, alebo nebude chcieť.
Takže, vážení, naprieč politickým spektrom chcel by som vás vyzvať, aby ste sa zamysleli a konečne vaše svedomie aby povedalo, že áno, máme odškodniť aj tieto nebankové subjekty, poškodených občanov, ktorí nie z vlastnej vôle, a ešte raz hovorím, pokiaľ by to bolo v komerčnej, v komerčnom médiu, neberiem, ale bolo to vo verejnoprávnej médii, médiu, to znamená, ľudia mu verili, že štát ho nemôže predsa oklamať, svojich vlastných občanov. Takže preto tam dávali tieto a tá koruna sa preto točila tak rýchlo a tak úspešne, lebo verejnoprávne médium je predsa to, čo nemôže klamať. To, že dneska precitáme do iného sveta, že aj v tom verejnoprávnom médiu vidíme niekedy ťažké, by som povedal, že prehrešky, to je už iná vec, ale hovorím, vtedy to bolo tak.
Takže vážení, chcel by som vás napriek politickým spektrom požiadať o podporu tohto zákona, postúpiť ho do druhého čítania, pretože toto je programové vyhlásenie vlády Roberta Fica z roku 2006 a Robert Fico vládne aj dnes. Takže, páni poslanci z koalície, chcem veriť, že chcete plniť programové vyhlásenie vašej vlády, ktorá si ho nejakých tých 10 rokov nesplnila. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.2.2018 14:01 - 14:07 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyňa, štyria kolegovia, dovoľte, aby som vás, vážení hostia, poškodení občania nebankových subjektov Slovenskej republiky, predsedníctvo, vitajte! Dovoľte, aby som v tejto sieni zákonnosti priniesol už z mojej strany po štvrtýkrát zákon o odškodnení klientov nebankových subjektov. O čiastočnom odškodnení, to musím zdôrazniť, pretože na úplné odškodnenie táto republika, bojím sa, že asi nebude mať. Takže aspoň to čiastočné, ktoré bolo deklarované už v minulých rokoch a do dnešného dňa sa neudialo.
Nemal by som tu stáť ja, mal by tu stáť minister financií terajšej koalície a to je jedno, z akej je strany, pretože idem plniť ich volebný program, ktorý do dnešného dňa nemajú splnený, myslím vládnu stranu SMER – sociálna demokracia.
Čo je hlavným cieľom? Myslím si, že v prvom čítaní, keď predkladáme nejaký zákon, tak v prvom rade by sme mali uchopiť ten problém, či je to potrebné riešiť alebo neni. Poviem jedno, čo budem stále opakovať. Pokiaľ by tie nebankové subjekty boli odpromované a reklamou pre ľudí dané v súkromných médiách, opakujem, v súkromných, nestojím tu, nestojím tu. Ale táto reklama, ktorá išla na nebankové subjekty, bola daná vo verejnoprávnom médiu. Vo verejnoprávnej televízii Slovenskej republiky, ktorá túto klamnú reklamu dala do obehu, a naši ľudia, žiaľ, prišli o ťažké miliardy slovenských korún. Podrobnejšie to rozvediem v rozprave, do ktorej sa ako prvý chcem prihlásiť, pán predsedajúci.
Teraz dovoľte, aby som zhruba predniesol, aký je to zákon. Tak hlavným cieľom je odškodniť aspoň čiastočne týchto bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie, a následne oni utrpeli ujmu. V tejto súvislosti Slovenská republika že vôbec nezasiahla a voči týmto nebankovým subjektom vôbec nekonala a príslušné vládne politické strany sa tvárili ako mŕtvy chrobák, spôsobilo to, že Slovenská republika počas fungovania týchto nebankových subjektov zinkasovala na daniach z činnosti týchto subjektov sumu 7 miliárd slovenských korún, 230 miliónov eur, pričom verejnoprávne médiá zarobili na propagácii tohto podnikania viac ako 8 miliónov eur, v slovenských korunách 250 miliónov slovenských korún. Preto je nehorázne, aby sme tento problém, ktorý traumatizuje mnoho slovenských rodín, nechali bez povšimnutia a nechali ho len tak. V zmysle tohto návrhu zákona, ktorý takticky kopíruje v niektorých častiach návrh vtedajších opozičných poslancov, hovorím o rokoch 2005 až 2010, sme iba ho trošku upresnili a musím povedať, že podľa môjho názoru aj skvalitnili.
V zmysle predkladaného zákona prakticky najvyšší možný podiel, ktorý sa bude odškodňovať, je 33-tisíc eur, v starých korunách plus-mínus 1 milión korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto podielu je 13 200 eur. Týka sa to zhruba 50-tisíc občanov Slovenskej republiky. Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie. Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únie zavŕšilo až 31. 12. 2001. A preto aj tento návrh považuje nebankové subjekty, ktoré fungovali do tohto dátumu, to znamená do 31. 12. 2001, týchto sa to bude týkať. Nič viacej, nič menej.
Na čiastočné odškodnenie podľa tohto zákona budú mať nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s nimi spojené ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. Zároveň musia mať tieto osoby splnené všetky svoje zákonné povinnosti, napr. odvedenú daň z príjmu, vo vzťahu k svojmu podielu, resp. prípadným výnosom z neho a počkať s odškodnením na ukončenie konkurzného konania vedenému voči príslušnému nebankovému subjektu.
Návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyv na životné prostredie alebo na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol prerokovaný s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a s dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny a bez pripomienok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.2.2018 11:40 - 11:40 hod.

Grendel Gábor
Ďakujem za slovo, aj ja by som chcel konštruktívne pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti SIS, že o 12.15 máme rokovanie na obvyklom mieste.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.2.2018 10:43 - 10:49 hod.

Grendel Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 14. decembra v roku 2015 odovzdala strana SIEŤ do Národnej rady petíciu so 107-tisíc podpismi k hmotnej zodpovednosti politikov za škody, ktoré spôsobia štátu pri výkone svojej funkcie. O tri mesiace neskôr, 1. marca 2016, vtedajší predseda Národnej rady pán Pellegrini oznámil, že touto petíciou sa bude zaoberať až nový parlament. Konkrétne najprv Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý teda vznikne po voľbách.
Ako je známe, po parlamentných voľbách 2016 vznikla štvorkoalícia SMER, SNS, MOST, SIEŤ, ktorá si do svojho programového vyhlásenia vlády dala okrem iného nasledovný citát: "Vláda vytvorí podmienky pre zavedenie osobnej hmotnej zodpovednosti osôb nakladajúcich s verejnými zdrojmi. Vláda pripraví návrh zákona s cieľom dosiahnuť, aby vopred určené kategórie osôb s priamymi rozhodovacími právomocami vo vzťahu k správe majetku štátu boli viazané jednotným štandardom hmotnej zodpovednosti za zverené zdroje." Toľko citát z programového vyhlásenia vlády.
21. júna 2016 bolo rokovanie ústavnoprávneho výboru, na ktorom výbor prijal k tejto petícii veľmi vágne uznesenie, ktoré znie: Výbor Národnej rady berie na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti. Konštatuje, že požiadavky uvedené v petícii sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády a odporúča Národnej rade prerokovať túto petíciu v pléne. Na druhý deň, 22. júna, Národná rada v pléne prerokovala túto petíciu a takisto prijala rovnako vágne uznesenie, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie petíciu občanov a konštatuje, že požiadavky uvedené v petícii sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. Za toto uznesenie hlasovalo 132 zo 137 prítomných poslancov. To bolo 22. júna 2016.
Dnes je dvanásty? Pardon, už štrnásty dokonca február, trinásty, pardon, zajtra je Valentína. Ďakujem. Sme v polovici volebného obdobia a posun v tejto oblasti nenastal ani o milimeter. Vôľu 107-tisíc občanov, ktorí podpísali túto petíciu, má očividne koalícia na háku.
Jeden opozičný pokus prijať zákon v duchu tejto petície tu bol v septembri 2016. Predložili poslanci Beblavý, Macháčková, Petrík novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ale za túto novelu už nehlasovalo 132 poslancov ako vtedy za to uznesenie, ale len 49. A práve poslanci vládnej koalície sa väčšinou zdržali pri hlasovaní o tomto návrhu. Takže novela zákona zjavne nebola prijateľná cesta, tak sme sa v poslaneckom klube Obyčajných ľudí rozhodli, že to skúsime inou cestou a priniesli sme na rokovanie Národnej rady úplne nový zákon. Nechceme čakať na to, aby Robert Fico ušiel na Ústavný súd, pretože potom sa už z priorít programového vyhlásenia vlády neprijme vôbec nič.
K nášmu návrhu poviem len pár stručných odrážok. Prvým pilierom je fakt, že verejný činiteľ je povinný nakladať s verejnými zdrojmi hospodárne. Druhým, ak túto povinnosť poruší, za škodu spôsobenú štátu alebo samospráve tento verejný činiteľ zodpovedá svojím majetkom. A konanie za takéto porušenie iniciuje generálny prokurátor. Plus sme pridali, že ak generálny prokurátor odmietne takéto konanie iniciovať, tak to môže urobiť aj tretia osoba, ktorýkoľvek občan na našich súdoch. Toto je náš návrh, ktorý ponúkame Národnej rade v mene tých 107-tisíc občanov, ktorí sa vyslovili za hmotnú zodpovednosť politikov.
Netvrdíme, že tento návrh je najlepší, jediný správny. Je iný, ako v septembri v roku 2016 predložila skupina poslancov okolo pána poslanca Beblavého, ale pointa je, že vychádza z programového vyhlásenia tejto vlády. Takže ak programové vyhlásenie vlastnej vlády beriete vážne, tak po dvoch rokoch od vzniku tejto vlády je načase, aby ste s hmotnou zodpovednosťou politikov niečo urobili. Ponúkame vám náš návrh minimálne do diskusie. Ešte raz, je to iný zákon, ako predložili kolegovia z bývalej SIET-e, a budeme radi, ak v súlade s programovým vyhlásením vlády tento návrh posuniete do druhého čítania.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.2.2018 10:40 - 10:41 hod.

Grendel Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Základná idea tohto návrhu vychádza z anglo-amerického konceptu žaloby qui tam, ktorej podstata tkvie v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, ale táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko stručné zdôvodnenie a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.2.2018 10:38 - 10:39 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým za rozpravu k tomuto zákonu. Bola dlhšia, teším sa, že tento návrh zákona v pléne prešiel diskusiou, že sme viac o ňom hovorili. Teším sa aj tomu alebo chcem potvrdiť to, že súhlasím s tým, že slová musia podporovať činy a skutky. Ja viem o mojich kolegoch poslancoch z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, že pred tým, ako prišli do parlamentu, tak rodinám pomáhali. Tak isto som to sama robila, takže všetkých vyzývam aj teda potvrdzujem, že určite činy a skutky musia byť v integrite, s tým sa určite všetci zhodujeme.
A teraz sa aj teším, že viacerí poslanci sú tu prítomní, a tak teda žiadam, prosím vás, aby ste posunuli tento náš návrh zákona o progresívnom daňovom bonuse, teda odstupňovaní daňového zvýhodnenia pre pracujúcich rodičov do druhého čítania, aby sme o ňom mohli ešte diskutovať a mohli ho aj prijať, aby sa takto naozaj zlepšila situácia rodín, pracujúcich rodičov s deťmi.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 10:24 - 10:26 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyňa Verešová, za to, že si vysvetlila ešte tú progresivitu.
A, kolega Bublavý, no tak asi ste ma dobre nepočúvali, pretože ak by ste počúvali, tak ste mohli počuť, že tie príjmy rastú bez zvyšovania dane. Pretože keď rastie počet ľudí a objem peňazí, z ktorých sa zdaňujú, tak sa zvyšujú tým pádom aj príjmy do tých samospráv. Takže to neni o tom, že teraz niekto ide zvyšovať dane, tie príjmy rastú bez zvyšovania daní. Ale povedal som jednu vec a povedal som, že samosprávy majú nástroj, ktorým sú tzv. majetkové dane, ktoré môžu používať. Tí, ja si myslím, že tieto dane sú spravodlivé, pretože sú solidárne. Pretože kto má viac, zaplatí viac, kto má menej, zaplatí menej. A toto je dôležité. Čiže hovoril som o tom, že to otvára diskusiu o tom, ako samosprávy by mohli fungovať. Dnes samosprávy fungujú tak, že vlastne hovoria, že nemôžu svoje príjmy ovplyvňovať, môžu ovplyvňovať len svoje výdavky, čo tiež nie je úplne pravda. Takže môžme sa o tom porozprávať práve aj s vami, ale ide o to, že tento koncept je niečo, čo už dlhodobo tu je, by som povedal, tlačené naňho a je treba sa pohnúť ďalej. Ale ten najdôležitejší fakt je, že dnes vidíme aj v rozpočte, že tie príjmy budú rásť bez toho, aby sa tie dane zvyšovali, takže nie je tu reč o tom, že teraz nejak navádzam na zvyšovanie daní. Nie, práve naopak, ten daňový mix by mal byť taký, aby bol spravodlivý voči každému občanovi a aby bol zároveň aj solidárny, pretože to sú princípy, ktoré si myslím, že sú dobré v spoločnosti, keď fungujú. A ten daňový mix sa dá podľa toho prispôsobiť, takže to len taká malá oprava.
Na záver už len poviem, že teším sa, že je tu taká horlivosť aj z viacerých strán za riešenia, ktoré pomôžu rodine. Myslím si že táto horlivosť je dôležitá, ju sem prinášať, aby naozaj tieto riešenia mohli byť presadené.
Takže ďakujem kolegom, ktorí aj tak horlivo vystúpili a podporujú takéto riešenia. Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 10:22 - 10:24 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem kolegovi Hegerovi, že si ukázal, že je priestor práve v tomto čase aj v budúcich rokoch, že je priestor na to, aby štát pristúpil k rodinám pozitívne, aby ukázal, že na nich myslí a že je tu teda možnosť, aby mali čistý príjem vyšší ako doteraz v rodinách a aby ho užili pre seba a pre svoje deti.
Ja ešte chcem vo svojej faktickej poznámke povedať čísla, ty si hovoril o číslach, a teda ja tiež chcem odprezentovať, aký je ten náš návrh. Takže na prvé dieťa by si mohol rodič poplatník uplatniť, daňový poplatník uplatniť daňový bonus vo výške, tak ako bolo doteraz 21,56 eur, to som povedala presne, ale náš návrh je teda, že na druhé dieťa by to už bolo dvakrát toľko. Dvakrát toľko, teda skoro viac ako 43 eur a na tretie dieťa trikrát toľko, teda skoro 65 eur. Pri troch deťoch, pri spolu troch deťoch by si takto rodič daňovník mohol znížiť daň z príjmov ročne o 1 500, viac ako 1 500 eur. Teraz v súčasnosti je to iba polovica, teda nejako 750 eur. Takže dvakrát toľko navrhujeme, aby sa zvýšil tento daňový bonus.
Ďakujem všetkým, ktorí tento zákon posunú do druhého čítania, kde môžeme o ňom ďalej debatovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.2.2018 10:09 - 10:20 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja k tomuto našemu návrhu niečo povedal. Ďakujem kolegyni Verešovej za ten úvodný vstup aj za vystúpenie v rozprave, za to, že vysvetlila tento návrh.
A ja by som možno len trošku poopravil ten výrok, myslím si, že nejde o výpadok v rozpočte, ale ide o dobrú investíciu. Pretože v konečnom dôsledku rozpočet ako taký nebude nižší a rád by som to vysvetlil aj na číslach, ktoré vlastne v rozpočte sú. Ale ešte predtým by som chcel povedať, že rodina, a som rád, že to počujeme čím ďalej, tým viac naprieč týmto plénom, lebo nejde tu o to, kto si prisvojí myšlienku toho, či rodina je prioritou, alebo neni prioritou. Ľudia na to nie sú zvedaví, kto s tým prišiel, ľudia chcú vidieť, že poslanci Národnej rady majú toto ako prioritu, a to je podľa mňa dôležité, pretože ide v konečnom dôsledku o nich, nie o nás. A ja sa teším tomu, keď vidím, že rodina alebo vôbec investícia do rodiny dosť naberá na popularite vôbec aj u politikov, u spoločnosti, pretože vidíme, že naozaj v dnešnej dobe je to veľmi dôležité z viacerých dôvodov.
Prvé je, že vidíme, že dnes na Slovensku, počujeme to z prieskumov, sami to asi zažívate, mladí ľudia vidia svoju budúcnosť skôr v zahraničí ako na Slovensku a čím ďalej, tým väčší počet. Takže vidíme, že je tu odliv mozgov, keď to tak môžme povedať, zo Slovenska. A toto je niečo, čo je alarmujúce jednak preto, ako vôbec robiť politiku na Slovensku, ale aj preto, že teda ubúda počet Slovákov žijúcich na Slovensku, ktorí by tu na Slovensku v budúcnosti mohli žiť.
Druhé, vidíme tu naozaj to, že je tu tlak alebo rastie tlak na zamestnancov z hľadiska počtov, že vidíme, že musíme dovážať na Slovensko zamestnancov zo zahraničia a práve aj pri tomto aspekte je dôležité si uvedomiť, že je dôležité podporovať slovenské rodiny, aby mohli mať detí toľko, koľko chcú. A to je asi to najdôležitejšie, že dnes vieme, že slovenské rodiny, mladé rodiny si nemôžu dovoliť mať toľko detí, koľko by chceli, a myslím si, že toto je to také, by som povedal, najžalostnejšie, obzvlášť keď hovoríme o tom, že dobiehame západnú Európu, že stávame sa už aj my vyspelou krajinou, i keď si myslím, že tento výrok je ešte prehnaný.
Takže naozaj na to, aby sme sa mohli plnohodnotne vyrovnať krajinám na západe alebo vyspelej Európy, je potrebné, aby sme priniesli našim ľuďom a hlavne mladým ľuďom takú životnú úroveň, aby boli schopní mať toľko detí, koľko chcú, aby ich boli schopní uživiť. A práve toto opatrenie je to, ktoré podáva, ktoré podáva týmto mladým ľuďom ruku pomocnú na to, aby mohli lepšie zaopatriť svoje vlastné deti. Takže preto aj toto opatrenie, si myslím, že má svoje dôležité miesto práve v dobrých časoch, keď hovoríme, že ekonomika šlape, že štát dostáva stále väčšie príjmy práve vďaka zarábajúcim ľuďom, zarábajúcim obyvateľom, pracujúcim obyvateľom, pretože práve z ich príjmov sú tieto dane, tak je dôležité, aby sa o tento prínos aj s týmito obyvateľmi, s týmito ľuďmi podelil. A toto opatrenie je toho jasným príkladom, ktorý práve pomáha tomu, aby, ako som povedal, ľudia mohli mať toľko detí, koľko chcú.
Takže teraz by som kratučko chcel prečítať pár čísel z rozpočtu, aby sme videli, ako sa vlastne aj vývoj verejných financií na Slovensku hýbal za posledné roky. A keď si zoberieme samotné daňové príjmy, tak keby sme sa pozreli na daňové príjmy od roku 2012, tak daňové príjmy v roku 2012 boli 11,3 miliardy. V roku 2016 to už bolo 14,5 miliardy. Čiže vidíme tu výrazný nárast. A v roku 2017 odhadovaná skutočnosť je okolo, je 15,3 miliardy. Čiže vidíme, že len za posledné, za posledných 5 rokov bol nárast 5 miliárd na daňových príjmoch, čo je ako dosť výrazná suma. A práve toto sú peniaze, ktoré je potrebné investovať do toho, aby štát lepšie fungoval. Ale myslíme si, my považujeme a vidím, že nie sme jediní, rodinu ako naozaj prioritu, mladé rodiny ako prioritu, a preto im treba podávať tú pomocnú ruku. Toto sú napríklad tie príjmy na najbližšie roky, tak ako je plánované v rozpočte na najbližšie tri roky, tak vidíme, tie nárasty budú v priemere okolo 800 miliónov eur na daňových príjmoch.
Chápem, že pri otázke daňového bonusu sa to týka daní z príjmu fyzických osôb. Ako vieme, tieto sú naparované na samosprávu a vyššie územné celky, čiže celé sa transferujú do týchto dvoch skupín, a v takom prípade je to zásah do príjmov jednotlivých, teda v prvom rade vyšších územných celkov a vo väčšom dosahu samospráv miest a obcí. Ale chcem povedať, že keď sa pozrieme aj na prognózu rozpočtu, tak vidíme, že práve daň z príjmu fyzických osôb bude každoročne rásť nasledujúco: V roku 2018 by mala oproti roku 2017 porásť o 211 miliónov. V roku 2019 oproti 2018 o 219 miliónov a v roku 2019 oproti roku 2020 o 246 miliónov. Naše odhady, že toto opatrenie by malo stáť maximálne 170 miliónov eur.
Čiže vidíme, že ešte stále budú mať obce vyššie príjmy, ako majú v súčasnosti, ak sa aj budú ochotní podeliť o tieto peniaze so svojimi obyvateľmi, pretože v konečnom dôsledku tieto peniaze pôjdu práve občanom týchto miest a obcí a týchto vyšších územných celkov, ktorí z toho budú benefitovať a bude to pre ich skvalitnenie. A myslím si, že záujmom každého starostu, každého župana je, aby jeho práca smerovala k tomu, aby sa ľudia v územnom celku, o ktorý sa stará, aby sa mali lepšie. A toto opatrenie to priamo zabezpečuje, že tí ľudia sa budú mať lepšie, pretože budú sa lepšie vedieť postarať o svojich, o svoje deti. Takže to je, to je, keď sa pozrieme len na samotný nárast.
Ak sa však pozrieme na to, koľko daňový bonus stojí a ako je plánovaný nárast v rozpočte, tak vidíme, že v rozpočte je plánovaný nasledujúcimi číslami; to je teda, ak by stav ostal nezmenený. Ja som hovoril o tom príraste, že takýto bude nárast daní, o tých vyše 200 miliónov ročne, a to opatrenie by malo stáť do 170, takže je tam priestor na to, aby toto opatrenie bolo z čoho financovať bez toho, aby to malo nejaký dopad na to, že by tie, teraz tie mestá a obce mali menšie príjmy. No nebudú mať menšie príjmy, len nebudú ich mať výrazne vyššie. A, ale keď sa pozrieme do rozpočtu, tak vidíme, že tento daňový bonus na najbližšie roky je plánovaný nasledovne: V roku 2018 bude stáť, je plánované, že bude stáť 268 miliónov, v roku 2019 272 a v roku 2020 277. Keď si pozrieme tieto nárasty, tak je to rádovo 4 až 5 miliónov eur nárast každý rok.
Ak som vám teraz pred chvíľou hovoril, že keby sme aj si odmysleli toto opatrenie, tak vidíme, že nárast príjmov mestám a obciam a vyšším územným celkom bude rádovo o 200 miliónov, ale nárast výdavkov na daňový bonus rádovo o 5 miliónov. Čiže vidíme tu ten veľký nepomer, že priorita je, že rodina nie je prioritou, pretože sa o tieto príjmy tieto samosprávy nedelia. Samozrejme, aj tým, že tu také opatrenie nie je, pretože momentálne ten daňový bonus sa počíta tak, že koľko je uchádzačov, toľko ho dostane, takže reflektuje to aj počet uchádzačov o tento daňový bonus, aj ten nárast. Takže to je na margo, na margo čísel, ktorými sme chceli podložiť, že je tu priestor na to, aby toto opatrenie, aby toto opatrenie mohlo byť zavedené.
Samozrejme, sme v prvom čítaní a vieme, že toto opatrenie môže vyvolať diskusiu, a sme otvorení tejto diskusii, aj, samozrejme, v druhom čítaní sme otvorení na akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré by pomohli toto opatrenie vylepšiť, pretože naozaj si myslíme, že rodina je priorita a mala by byť priorita na Slovensku práve aj z dôvodov, ktoré som spomenul v úvode.
Je tu ešte jedna otázka, ktorá s tým súvisí, a to je, samozrejme, samotné financovanie samospráv a vyšších územných celkov, pretože vieme, že dneska je to zafixované, teda ten transfer ide celý v prospech týchto samospráv a vyvstáva tu aj otázka toho, aké ďalšie nástroje tieto samosprávy majú na to, aby mohli zvyšovať svoje príjmy. A myslíme si, že je tu nevyužívaný zatiaľ nástroj, ktorým môžu tieto samosprávy fungovať, a to sú práve, by som povedal, také tie majetkové dane, ktoré sú predmetom nejakého, už boli predmetom diskusie, a vôbec samotný, bol vykonaný aj audit prenesených kompetencií na samosprávy, ktorý by tiež stál za diskusiu a pobaviť sa o tom, koľko sú vlastne také nevyhnutné náklady na fungovanie samosprávy, aby sa dala naozaj merať aj tá hodnota za peniaze a efektivita v tejto časti, by som povedal, spoločnosti. Pretože ak chceme naozaj spravovať finančné prostriedky alebo daňových poplatníkov zodpovedne, tak by to malo byť určite transparentne a malo by to byť robené efektívne. Toľko na záver, myslíme si, že teda toto opatrenie má svoje opodstatnenie a má aj svoje krytie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis