Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

8.2.2018 o 10:45 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2018 10:45 - 10:46 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mojom záverečnom slove sa pokúsim tak krátko zhrnúť to, čo sme tu prejednali. Samozrejme, tiež z mojej pozície podporujeme tento návrh zákona. Sú tam veci, ktoré sa dajú, samozrejme, ešte aj vylepšovať, ale dovoľte mi pri tejto veci ešte poznamenať, že kľúčové je zároveň jedným dychom okrem toho hovoriť o tom, aké zmeny potrebujeme riešiť v duálnom vzdelávaní, riešiť aj kvalitu a tému kariérneho poradenstva už na základných školách. V nadväznosti aj na to, čo už spomínal pán poslanec Gröhling o tých duál pointoch, bez toho, aby sme mali premyslenú koncepciu, ako deťom poskytovať cesty k rozhodovaniu, čo ďalej vo svojom živote. Pokiaľ toto si neporiešime, môžeme vytvárať akékoľvek nádherné zákony, nalievať do toho obrovské peniaze, efekt, ktorý má prísť, nepríde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2018 10:23 - 10:24 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 16:30 - 16:31 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Možno súhlasiť s tým, že som z pohľadu hospodárstva nerozoberala túto problematiku pre krátkosť času, ale každopádne chcem povedať, že skutočne jedna fabrika v Prešove by poriešila spádovú oblasť Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou, Košice-okolie, to znamená, že tá investícia, ak by bola aj dvojnásobná, myslím si, že by nám stála za to, pretože by sme získali opäť minimálne remeselníkov domov, ktorí v minulosti boli vzdelaní aj v oblasti strojárenskej výroby. To znamená, že ak mám hovoriť za hospodárstvo a za stimuly, ja som úplne zhrozená z toho, že opäť stimuly išli na západ krajiny a my teraz musíme riešiť tieto príspevky za mobilitu, a pritom ľudia nám odchádzajú do zahraničia. Je mi z toho smutno a verím, že niečo s tým spravíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2018 16:14 - 16:26 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak dnes už bolo dosť povedané, ale chcem sa predsa len vrátiť, aby sme si všetci uvedomili, o čo vlastne s tou mobilitou na Slovensku ide. V podstate mobilita na Slovensku súvisí s tým, že sme koncentrovali priemysel na západ krajiny. V súčasnosti vlastne potrebujeme dostať ľudí či už z východu, alebo zo stredu Slovenska na západ krajiny z dôvodu automobiliek. S tým súvisia aj vlastne nižšie mzdy na východnom Slovensku a juhu stredu Slovenka. Preto nikdy nedokážeme vyrovnať prirodzene mzdy na východe Slovenska tak ako na západe, pretože je tu veľmi silný priemysel a tobôž automobilový, ktorý dokáže vybičovať tie mzdy do iných výšok ako na východe alebo teda juhu stredného Slovenska. Preto chcem dať do pozornosti, aby sme si uvedomili, že minimálna mzda je len jeden z prostriedkov, ako riešiť odchod ľudí z východu Slovenska, pretože to nám nevyrovná mzdy, pretože celý priemysel máme na západe krajiny.
Čo sa týka mobility ako takej, tak v posledných dňoch bol zverejnený prieskum, ktorý hovorí o tom, že nezamestnaní sú čoraz menej ochotní presúvať sa za prácou. To musíme brať ako fakt, s ktorým budeme robiť my politici a na základe toho by sme mali vlastne ponúkať aj legislatívu alebo, aby korešpondovala s tým, čo sa nachádza vonku. Ochota cestovať za prácou sa koncom minulého roka znížila o päť percentuálnych bodov, to jest na 56,7 percenta. Ľudia odchádzajú za prácou, chcú maximálne dochádzať za tou prácou maximálne jednu hodinu denne, a teda chceli by do toho investovať len 50 eur mesačne. Musíme si to uvedomovať ako politici, že toto ľudia maximálne sú ochotní investovať do mobility. Musíme si zvážiť, aké prostriedky my im ponúkame a či je to vyrovnané s tým, čo ľudia žiadajú. V opačnom prípade naozaj nastane to, čo aj nastáva na východnom Slovensku, že radšej odchádzajú do Viedne.
Najvýraznejšie sú ochotní cestovať mladí ľudia do 24 rokov, pretože nie sú zakorenení v rámci regiónu. Všeobecne platí, že čím vyšší vek, tak tým sa ochota cestovať za prácou znižuje. Aj tam vidím problém, že aktívna sociálna politika je postavená pre ľudí zamestnať sa nad 50 rokov len na eurofondoch, to znamená, aj to by sme mali zohľadňovať ako neskôr, keď títo ľudia nechcú nám cestovať za prácou alebo teda nevládzu, alebo nie sú ochotní. Na druhej strane eurofondy budú končiť, to sú zase ďalšie veci, ktoré musíme zohľadňovať v legislatíve do budúcnosti. Ukazuje sa, že ochota odísť za prácou inde je nižšia v prípade žien než mužov a menej sa chcú presúvať teda starší ľudia ako mladší ľudia. Tu sa potvrdzuje to, že východné Slovensko sa nám vyľudňuje, a teda musím potvrdiť aj slová kolegov z východného Slovenska, ktorí naozaj hovoria pravdu, že v podstate ak sa chceme stretávať so svojimi spolužiakmi, tak už ani nemáme s kým.
Ženy sú navyknuté zostávať doma a byť nablízku rodine. Práca na týždňovky bola na Slovensku vždy skôr doménou mužov a na tom sa postupom času veľa nemení. To znamená, ani ženy nám nebudú výrazne odchádzať na západ krajiny, a teda tiež nebude pre nich atraktívny príspevok na mobilitu.
Ak ideme hovoriť konkrétne o prostriedku sťahovania sa za prácou, tak na to, aby človek mohol požiadať o príspevok, musí dokonca predložiť pracovnú zmluvu a zároveň sa kvôli práci presťahovať aspoň 70 kilometrov. Meníme to na 50, ale v podstate akože je ten istý problém, čo sa týka genézy toho, ako ľudia rozmýšľajú, že ani to nebude stačiť na to, aby sme týchto ľudí motivovali. Dokonca nielen presťahovať sa, ale aj zmeniť trvalý pobyt. Samozrejme, to však nie je všetko. Na dotáciu bude mať nárok len človek, ktorý bol predtým evidovaný na úrade práce a to najmenej tri mesiace. Príspevok tak nezíska človek, ktorý už prácu má a len si zmení trvalé bydlisko, to je podstatné. Ak vieme, že taká je skutočnosť a ľudia nám nechcú odísť za prácou, ale máme ľudí, ktorí sú napríklad ochotní zmeniť pracovné miesto a preobsadiť ho iným, do koncepcie mobility na Slovensku nám nezapadajú ľudia, ktorí už pracujú, len ľudia nezamestnaní. To je opäť, ak chceme vlastne robiť s koncepciou mobility, musíme hovoriť aj o tom, či do kategórie ľudí nebudú spadať aj ľudia, ktorí sú ochotní zmeniť prácu a dochádzať, ale už teraz majú nejakú prácu. Do budúcnosti je potrebné zaoberať sa aj touto problematikou.
Ja som podala žiadosť o teda informácie na ústredie práce a pýtala som sa, aký počet ľudí využívalo príspevok na podporu mobility za prácou. A teda odpovedali mi, že v rámci uvedeného príspevku bolo od jeho zavedenia, teda od roku 2006 podporených 1 598 osôb. To znamená, že to všetko, čo deklaroval výskum alebo prieskum teda, tak hovorí o tom, že naši ľudia sú skutočne málo motivovaní k mobilite, a teda malá časť ľudí je ochotná dochádzať za prácou a toto nie je ten nosný prostriedok, ktorý nám vyrieši problém voľných pracovných miest na Slovensku.
Taktiež som sa pýtala, či sleduje ústredie práce príspevok na podporu mobility a či mal zároveň vplyv na zmenu trvalého pobytu uchádzača o zamestnanie. Odpoveďou bolo, príspevok na podporu mobility za prácou sa poskytuje v prípade zmeny prechodného aj trvalého pohybu. Uvedenú skutočnosť ústredie práce nesleduje a nevyhodnocuje. Je v dispozícii žiadateľa zvoliť si zmenu prechodného alebo trvalého pobytu pred podaním žiadosti o poskytnutie príspevku. To je ďalšia vec, kedy nesledujeme vzájomnú logistiku vecí, či sa nám darí riešiť to, čo v našej krajine vyriešiť chceme. Ak by sme sledovali jednotlivé indikátory, ktoré súvisia jedna s druhým, tak by sme pochopili, že opäť siahame po nástrojoch, ktoré nemajú veľkú efektivitu.
Zmeny majú stáť približne 2,86 mil. eur v budúcom roku a financované budú z Operačného programu Ľudské zdroje. Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu má dosiahnuť 428 893 eur. Opätovne sa mi vidí, že ako keby sme chceli len vyčerpať peniaze z eurofondov, ale nesledujeme konkrétny účel toho, či to našej krajine naozaj pomôže, alebo pomôže v tom, čo chceme, aby pomohlo našej krajine.
A ešte chcem upozorniť na také tri dôležité veci, a to je, práve súvisí s cudzincami a s ich výkonom práce na území Slovenskej republiky. Opäť som na základe žiadosti o informácie sa dopytovala, koľko týchto ľudí vlastne skutočne pracuje, lebo narábame s rôznymi číslami. A teda k 31. decembru to bolo 49 478 osôb. To znamená, ide o takmer identický počet osôb, ktorých máme dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky a sú v evidencii úradov práce, čiže ide takmer o identický počet. Taktiež chcem upozorniť na jednu skutočnosť, že prijímame v rámci sociálneho piliera a sociálnych práv na medzinárodnej úrovni rôzne smernice a dohovory, ktoré budú mať vplyv aj na to, ak prijmeme takéhoto človeka, tak môže sa prihlásiť do doplnkového dôchodkového poistenia, a teda môže poberať aj štátne sociálne dávky, ako to je teda s našimi občanmi v Rakúsku a kde teraz vlastne veľká diskusia je o tom, či teda nebudú pozastavené práve prídavky pre deti, ktorých rodičia pracujú v Rakúsku. Je to jedna vec, kde dnes z tých 49 478 päťstotridsaťštyri tých cudzincov už poberá konkrétne prídavok na dieťa. Do budúcnosti musíme rátať aj s tým, aj s doplnkovým dôchodkovým poistením, ktorý štát naozaj stojí dosť peňazí, aby teda udržal dôchodkový systém.
Po b, nájomné bývanie sa predražuje na západe krajiny z toho titulu a tiež slovenskí podnikatelia nedokážu preplatiť automobilky, a tak chýba pracovná sila našim slovenským podnikateľom a nemôžu si brať ďalšie zákazky, hoci by teda záujem o tieto zákazky bol. Z toho dôvodu, že som si aj zisťovala, že či teda vidíme súvislosti v tom, čo prijímame, chcem upozorniť na to, že skutočne musíme si vždy dopredu rozmyslieť, aké kroky, aké nástroje použijeme k tomu, aby sme vyriešili to, čo naozaj naša krajina potrebuje vyriešiť. A momentálne si myslím, že nič tým nepoškodíme, ale výrazne si nepomôžeme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:55 - 14:57 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán kolega, počuli ste ma niekedy obhajovať kroky hociktorého poľnohospodárskeho, teda ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka teraz, ktorý bol od roku ´91? Počuli ste to z mojich úst? Viete, čo bolo podnetom vstupu mňa do politiky? Za 20 rokov ako pracovník okresného a krajského pozemkového úradu zhrnul som všetkých ministrov, nebol som v stave ani dve slová v zákone zmeniť o pozemkoch. Ani dve slová. Písali sme celé litánie, pracovníci pozemkových úradov z celého Slovenska, každý na nás kašlal. Tak som sa naštval a som povedal, idem im to povedať rovno, keď tomu nerozumejú, a Pán Boh dal. Áno, Pán Boh dal, poslal možnože aj Fecka Martina do politiky a budem si hájiť svoju pravdu a budem hovoriť o pozemkoch a o korupcii a o reštitúciách, ktoré nie sú po 27 rokoch ukončené. A sa hanbím za všetky vlády, ktoré sa takto postavili ku našim občanom, lebo Európa nepozná, čo je reštitúcia, Európa nevie, čo je rozdrobené vlastníctvo, vážení, to je naša kapusta, my si ju musíme doma udusiť a zjesť.
A, pán kolega, poviem ešte jedno, viete, čo je najväčší problém všetkých vlád? A to je jedno, či sme v Amerike, na Slovensku, v Ukrajine. Keď vezmú nádej. Keď vezmú nádej svojim občanom. A bojím sa, že Slovensko je jednou z tých krajín, ktorá v mnohých oblastiach berie nádej. Ja mám problém presvedčiť mladých ľudí, aby sa tu vrátili. Mám problém a sa pýtam, kde to skončí. Veď predsa my nie sme hlúpy národ, veď sme vymysleli lietajúce auto. Ale vyháňame mladých do sveta a národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. A keď toto si neuvedomíme, tak potom my si tu môžme hovoriť, že sme demokrati, socialisti, komunisti a neviem čo všetko možné. Vážne sa spamätajme a poďme žiť, jak sa má žiť na Slovensku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:54 - 14:54 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, hovorili ste o tom, že tá armáda ľudí, ktorí sa odsťahovali z našej krajiny a ktorí aj pravidelne chodia za pracou a vracajú sa naspäť, odišla preto, lebo tu, a odchádza preto, lebo tu majú nízke, na Slovensku majú nízke mzdy. Je to pravda, ale zabúdate hovoriť hneď aj b a c, to, čo vyplýva z prieskumov. Oni tu totižto naši ľudia nenašli dobré služby a nenachádzajú ich, aj preto zostávajú vonku žiť a pracovať, pretože chcú dobré služby v zdravotníctve, dobré služby v školstve, v sociálnych službách, chcú dobré podnikateľské prostredie a nechcú krajinu korupčnú a klientelistickú. Toto by ste mali jedným dychom dodať. No, za tie roky ste to mohli naozaj všetko toto napraviť, lebo tak dlho a s takou mocou nevládol nikto ako strana SMER. A máte pravdu a stotožním sa s vami, že práve toto vládnutie bolo historickou chybou pre Slovensko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:42 - 14:43 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Petrák, no, zdá sa mi, že ak počítate s podielovými daňami sedemdesiatich piatich osôb, ako že niečo nám to zvýši v obciach alebo mestách, tak neviem, či toto je tá ašpirácia, aby ste dávali nieže bremená, ale aby ste neuvoľnili trošku viac možnosti pre uchádzača o zamestnanie. To je naozaj málo. Je isté, že toto opatrenie, aj keď ho nazývate systémovým, a táto novela prichádza neskoro. Toto všetko ste vedeli, hovoríte nám opozícii, že okamžite, ak začneme používať regionálne rozdiely, vyľudňovanie východu, hovoríte, že to je politika, že sme len politickí, že to nie je nič odborné. Sú to ale fakty a argumenty. Vy ste mali dáta, mali ste čísla, vedeli ste, že nám budú chýbať na trhu práce zamestnanci. Napriek tomu, že teraz hovoríte o systémovom riešení, toto prichádza veľmi neskoro. My sme sa len s kolegami snažili ako-tak vylepšiť novelu zákona, aby naozaj tento nástroj bol efektívny. Ide o efektivitu a na tom by malo v prvom rade záležať vám.
Ďakuje pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:40 - 14:42 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani kolegyňa, aj za tvoj príspevok, ktorý si mala, a pozmeňujúci návrh, ktorý dávame. Ja budem raziť stále tendenciu nie ľudia za prácou, práca za ľuďmi musí prísť. Musí prísť na to východné Slovensko práca za ľuďmi. Máme tam potenciál. Aj v poľnohospodárstve máme potenciál, lebo ja si budem hájiť svoju brandžu poľnohospodársku. Mali sme tam 220-tisíc ľudí zamestnaných na celom Slovensku. Teraz máme 50-tisíc. Tak sa pýtam, máme potenciál alebo nemáme? Chceme alebo nechceme zamestnať ľudí? Máme tam populáciu, ktorá nebude IT-čkárskou? Máme. Bude vedieť robiť na družstve alebo na tom, na tej rodinnej farme, ktorú sme ešte dodneska nezadefinovali, čo znamená rodinná farma, ani farmára sme nezadefinovali v našom zákone.
Takže, vážení, nech tá práca príde za ľuďmi aj na náš východ krásny, ktorý je perfektný. A keď tam niečo berieme, tak dajte náhradu, aby sme z toho neurobili veľký skanzen, lebo nemáte právo, nemáte právo, aby ste východ podceňovali a urobili z nás jednu veľkú čiernu dieru. Sme takisto Slovenská republika. A ako sa hovorí, čo znamená víkend? Znižovanie IQ v Bratislave, lebo východniari idú domov, že? Takže, vážení, dajme tú prácu ľuďom, nie, aby ľudia chodili za prácou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2018 14:28 - 14:37 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, v tomto návrhu zákona k príspevkom na dochádzku za prácou a podpore mobility pribudol príspevok na presťahovanie za prácou, a to pre zamestnancov, ktorí v súvislosti so získaním zamestnania zmenia miesto svojho trvalého pobytu, ktoré bude od ich pôvodného trvalého bydliska vzdialené najmenej 70 kilometrov.
Podľa mňa o tento nástroj nebude dopyt. Veľmi ma prekvapilo, že s tým počítajú aj samotní predkladatelia. Totižto v dôvodovej správe, keď by ste si nalistovali tabuľku č. 2, tak tam nájdete, že predkladatelia tejto novely predpokladajú, počítajú s tým, že v roku 2018 tento nástroj na presťahovanie za prácou využije, viete, koľko osôb? Predpoklad je, že iba 75 osôb, a v roku 2019 málo viac, 87 osôb. Zdá sa mi to veľmi málo, trochu malá ambícia, a teda mne sa zdá, že ani to nie je efektívny nástroj alebo že nepočítate s tým, že by bol efektívny. Práve vy predkladatelia, poslanci strany SMER, predsa musíte vedieť už z minulých rokov, že podmienka, aby sa občan, teda uchádzač o zamestnanie zapísal potom na svojom mieste pracoviska na trvalý pobyt, táto podmienka už v minulosti odradila mnohých záujemcov o jednorazový príspevok na presťahovanie. My sme mali jednorazový príspevok na presťahovanie a oň bol minimálny záujem. V roku 2014 oň požiadalo vtedy 38 záujemcov a rok predtým 66 záujemcov. Takže mali by sme sa poučiť z minulosti alebo mali sa predkladatelia poučiť z minulosti a neopakovať tie isté chyby. Však mám teda za to, že chcete riešiť, aj ste to pred chvíľočkou povedali, systémovo problém a že to nemá byť len pro forma. Pokiaľ však bude príspevok na presťahovanie za prácou podmienený výlučne zmenou trvalého pobytu, myslím si aj moji kolegovia, že neprinesie opäť očakávaný účinok, pretože sa dá teda predpokladať, aj ho predpokladáte, slabý záujem alebo obmedzený záujem dotknutých osôb.
Problém teda vidím, že ste opätovne naviazali získanie príspevku na zmenu trvalého pobytu. Aj minister Richter to potvrdil v televízii, keď hovoril, že trvalé, chcem ho citovať, "trvalé presťahovanie sa za prácou je, áno, keď človek zmení aj trvalý pobyt". Znamená to teda, pýtam sa, že občan predá svoj byt či dom na východnom Slovensku alebo na južnom Slovensku a kúpi si byt v Trnave či v Bratislave? Naozaj predpokladáte, že za peniaze, ktoré utŕži z predaja bytu napríklad v Rimavskej Sobote, si kúpi byt v Trnave? To asi ťažko.
No a ako teda má získať trvalý pobyt, keď vieme, že musí doložiť buď list vlastníctva, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Očakávať, že uchádzač o zamestnanie si do šesť mesiacov od nástupu do nového zamestnania dokáže zaobstarať vlastnú nehnuteľnosť, je nepravdepodobné. Rovnako je málo pravdepodobné, že sa takej osobe podarí získať súhlas vlastníka nejakej nehnuteľnosti, aby teda získal trvalé bydlisko. Ja som počula, že sa dá aj obchodovať s trvalým pobytom, nevedela som to, dostala som taký podnet práve pri tejto novele zákona, a že sa to dá kúpiť, že sú také stránky webové, že sa dá získať trvalý pobyt za nejakých pár eur v Bratislave. Ale ja som si istá, že určite toto nechcete. Ale zase skúsme rozmýšľať, že aby sme naozaj nezaväzovali alebo nedávali také veľké bremená ľuďom, keď chceme, aby sa presťahovali za prácou, aby za tou prácou šli tam, kde je, a takisto chceme, aby zamestnávatelia získali teda nových pracovníkov. Myslím si, že toto predkladateľ chcel, v tom vám verím a je to v poriadku, je to správne. Ale nezaväzujme takýmto bremenom týchto, tieto osoby, aby zmenili trvalý pobyt.
Ak má byť tento príspevok na presťahovanie skutočnou pomocou, motiváciou a povzbudením k hľadaniu si práce, je potrebné ho teda nastaviť tak, aby motivoval čo najväčšie spektrum obyvateľov, teda uchádzačov o zamestnanie. Preto prichádzame za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Jeho cieľom bude, aby čo najväčší počet uchádzačov o zamestnanie využilo túto novú možnosť, tento nástroj, toto opatrenie a aby získali prácu. A tomu vieme pomôcť tak, že podmienku zmeny trvalého bydliska rozšírime aj o možnosť nahlásenia prechodného pobytu. Tak je to aj v nástrojoch ďalších.
Nebudú to rovnaké identické dva nástroje pomoci ako mobilita, príspevok na mobilitu. Bude to možnosť slobodného výberu pre uchádzača o zamestnanie, pre občana. Slobodne si vyberie, ktorý tento príspevok použije. Ide nám totiž naozaj o to, aby ľudia našli prácu a zamestnávatelia mali pracovníkov. A vtedy mám za to, že tento nástroj bude efektívny.
Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Verešovej, Soni Gaborčákovej, Veroniky Remišovej, Eleny Červeňákovej, Natálie Milanovej a Eduarda Hegera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 2 prvej vety sa za slovo „pobytu" vkladajú slová „alebo o nahlásení prechodného pobytu".
2. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 2 druhej vety sa za slová „miesto trvalého pobytu" vkladajú slová „alebo nahlási nový prechodný pobyt" a slovo „je" sa nahrádza slovom „sú".
3. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c odsek 3 znie:
„(3) Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu alebo nahlásenie prechodného pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 70 km alebo ak je miesto nového prechodného pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 70 km."
4. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 8 písmeno b) znie:
„b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca alebo miesto nového prechodného pobytu zamestnanca,".
5. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 8 písmeno c) znie:
„c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu alebo vzdialenosť miesta nového prechodného pobytu od miesta trvalého pobytu,".
Zostáva mi veriť a dúfať, že nám ide o o jeden cieľ, a to zlepšiť situáciu na pracovnom trhu na Slovensku, a teda že si tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladatelia osvoja.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2018 11:42 - 11:54 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu. V úvode poviem, že mám tiež pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom najprv nejak uvediem, prečítam odôvodnenie a na záver ako prečítam jednotlivé body tohto pozmeňujúceho návrhu.
Môj pozmeňujúci návrh ponúkam ako možnosť doplniť dobrý zámer naozaj v tejto, v týchto jednotlivých krokoch, ktoré sa snažíme, síce možno drobných na prvý pohľad, ale sú to kroky, ktoré sú potrebné v školstve, vylepšovať celkovo prácu škôl ako vzdelávacích inštitúcií, ich zefektívnenie predovšetkým spôsobom, ktorý som už navrhoval minulý rok mojím návrhom zákona pre úplnú elektronizáciu formulárov a štatistík, ktoré momentálne školy musia odosielať a zároveň tieto formuláre aj tlačia a odosielajú na príslušný úrad. Jedná sa o prax, aplikačnú prax, ktorá nie je doteraz ujednotená, pretože v niektorých týchto štatistických zisteniach stačí, ak škola zadá údaje elektronickým formulárom, v iných prípadoch však musí vyplniť cez webovú aplikáciu určité údaje. Tie následne musí, túto zostavu vytlačiť, opečiatkovať, podpísať a odniesť na príslušný úrad.
Táto nejednoznačnosť zároveň je napojená na ďalší problém, ktorý sa snažím riešiť týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a to, že inštitúcie napriek tomu, že školy už dneska využívajú rezortný informačný systém, zadávajú množstvo údajov do tohto centrálneho registra a sú stále inštitúciami bombardované požiadavkami, aby určité informácie im zaslali. Napriek tomu musia tak urobiť, aj keď niekedy to odporuje zdravému rozumu, pretože v súčasnosti sa v legislatíve nachádzajú ustanovenia, ktoré hrozia školám pokutou, ak to neurobia, pretože školy prenesením výkonu moci máme jednoznačne zafixované. A je to aj tak, že sú to úrady, tak tieto školy tak musia jednoducho urobiť, ináč im hrozia pokuty.
Preto si myslím, že tak ako som minulý rok aj odôvodňoval, chcem z tohto miesta požiadať hlavne koaličných poslancov, aby boli ústretoví voči oprávnenej požiadavke škôl, pretože tento môj návrh vznikal po komunikácii, intenzívnej komunikácii s riaditeľmi škôl. A urobil som už minulý rok určité prepočty, aby ste mali lepšiu predstavu, o čo sa tu jedná a o čom sa vlastne bavíme.
Ak berieme, že máme na Slovensku vyše dvetisíc škôl, len základných škôl štátnych, cirkevných i súkromných, tak taký optimálny prepočet práve na túto zbytočnú byrokraciu, môj prepočet uvádzal 60 hárkov papiera. Po prepočte na baly mi vyšiel celkový počet kópií 126 060. Ak počítame 500 hárkov papiera na jeden balík, išlo o 252 balíkov papiera. A ak to prepočítame na nejakú výšku a chceli by sme ich poukladať na seba, tak máme vežu takmer 14 metrov, presne 13,97 metra len za jeden rok. A to nehovorím o tom, že tieto štatistiky dávajú aj ostatné zariadenia. Dokopy máme vyše 6 700 škôl a školských zariadení. Čiže napríklad aj centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a ďalšie inštitúcie.
Ale čo čas, čas, ktorý pedagógovia venujú, teda aj riaditelia a pedagógovia venujú vypĺňaním takýchto formulárov? Najoptimistickejší údaj uvádzal, keď som si to tak spriemeroval za jednotlivé školské zariadenia, že to vychádza na 24 hodín. Po prepočte za len základné školy to bolo 50 424 hodín. A keby sme mali brať minuloročnú priemernú hodinovú, teda minuloročnú hodinovú minimálnu mzdu, ktorá bola 2,50, tak by sme dospeli k sume 126 060 eur. Čiže materiál a ľudský čas, ktorý môžeme poriešiť, ak naozaj budeme ústretoví, a je práve tento návrh zákona teraz otvorený, aby sme aj tu drobným krokom dospeli k posunu.
Preto teraz pristúpim k prečítaniu odôvodnenia, ktoré sa mi ešte počíta do môjho vystupujúceho času a následne za tým prečítam v zmysle rokovacieho poriadku jednotlivé body môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Takže čítam najprv odôvodnenie k bodu 1: Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrôznejších informácií prostredníctvom množstva formulárov aj na štatistické účely, pričom niektoré výkazy sa vyplňujú a zasielajú v elektronickej forme, prostredníctvom webových aplikácií, iné ešte stále v listinnej forme. Vzhľadom na skutočnosť, že istú mieru administratívy je nutné akceptovať aj vo vzdelávacom procese, je nevyhnutné ju aspoň zrýchliť. Práve využívanie elektronických služieb je v tomto smere veľmi vítanou pomocou.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie povinnosti zasielania štatistických výkazov výlučne elektronickou formou. Cieľom je docielenie stavu, keď orgány verejnej správy prestanú dopytovať školy (tiež orgány verejnej správy) o údaje či štatistiky, ktoré sa už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy.
Zmyslom navrhnutej právnej úpravy je aj ochrana školy pred byrokratickou šikanou zo strany iných orgánov verejnej správy. Školy sú často dožiadané na vypĺňanie najrôznejších formulárov a poskytovanie informácií, ktoré sa obsahovo veľmi často zhodujú s tými, ktoré už škola poskytla Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Takmer až duplicita administratívnych úloh škôl a ich učiteľov rozhodne nenapomáha v skvalitnení výučby. Je preto nevyhnutné zvýšiť tlak na naozaj efektívne využívanie stále prebiehajúcej informatizácie verejnej správy. Právomoc vyžiadania si predmetných štatistických údajov prostredníctvom zákona č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám týmto nie je nijako dotknutá.
Prečítam odôvodnenie k bodu 2 môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu: Ak zriaďovateľ školy, školského zariadenia alebo školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zaradených do siete už raz štatistické údaje podľa § 35a ods. 1, 2 a 4 do informačného systému verejnej správy poskytne, nie je možné sankcionovať ho pokutou v prípade, že tieto údaje odmietnu poskytnúť ministerstvu alebo inému orgánu štátnej správy (napr. okresnému úradu v sídle kraja).
Prečítam odôvodnenie k bodu 3: Zmyslom intertemporálneho ustanovenia je zavedenie výlučne elektronickej formy poskytovania štatistických údajov podľa § 35a ods. 1 a 2 až za obdobie školského roku 2018/2019.
Myslím si, že táto problematika, aj keď je tak vysoko odborná možno pre mnohých, aspoň upútala vašu pozornosť, tak teraz už prečítam samotné paragrafové znenie po jednotlivých bodoch.
1. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladajú nové body 12 a 13, ktoré znejú:
"12. V § 35a odsek 3 znie:
"(3) Podrobnosti o údajoch požadovaných podľa odsekov 1 a 2 a termíne ich poskytnutia oznámi ministerstvo na svojom webovom sídle každoročne do 31. augusta. Údaje požadované podľa odsekov 1 a 2 sa poskytujú výlučne elektronickou formou."
13. § 35a sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Škola, školské zariadenie a školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sú zaradené do siete, nemajú povinnosť ďalej poskytovať údaje, ak ich už raz poskytli do informačného systému verejnej správy. Škola, školské zariadenie a školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sú zaradené do siete, nemajú povinnosť poskytovať ani inak štruktúrované údaje podľa prvej vety, ak sa tieto údaje už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy, poznámka 69. Ustanovenia osobitného zákona, poznámka 70, tým nie sú dotknuté."."
Poznámky pod čiarou k bodom 69 a 70 znejú:
"69) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
70) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Prečítam druhý bod môjho pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu.
2. V čl. I sa za doterajší bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 37a ods. 5 písm. c) sa slová "podľa § 35a neposkytol" nahrádzajú slovami "podľa § 35a ods. 1, 2 a 4 neposkytol okrem prípadov podľa § 35a ods. 5"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Prečítam teraz bod tri môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
3. V čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá bod 15, ktorý znie:
"15. Za § 39hb sa vkladá § 39hc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 39hc
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018. Povinnosť poskytovať štatistické údaje v rozsahu podľa § 35a ods. 1 a 2 formou uvedenou v § 35a ods. 3 druhej vete sa prvýkrát uplatní za obdobie školského roku 2018/2019."."
Zároveň chcem požiadať pána spravodajcu, aby sa pri hlasovaní o každom bode hlasovalo osobitne.
Ďakujem za pozornosť a pevne verím, že svojím hlasovaním sa možno zo mňa skeptika stane aj optimista.
Skryt prepis