Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja sa tiež úprimne teším, že máme tu takýto návrh zákona, ktorý by možno mohol zlepšiť podmienky mnohým, tak ako sú popísané, znevýhodneným a zraniteľným skupinám obyvateľov v tejto krajine, pretože naozaj nie sú to len dlhodobo nezamestnaní, ktorí sa ocitajú v nezávideniahodných situáciách, ale sú to, samozrejme, aj zdravotne postihnutí, ale sú to aj ďalší ľudia, ktorí u nás už spadajú často pod hranicu chudoby. Sú to napríklad aj ľudia, ktorí žijú sami. Sú to jednotlivci, takže, ktorí majú problém nejakým spôsobom sa finančne zabezpečiť. A pre toto je prínosom pre naozaj pre širokú skupinu ľudí.
Pri tomto návrhu zákona, keď som si ho čítala, tak som si hneď predstavila príklad, ktorý uvádzal pán na seminári, príklad z Belgicka, kde takisto tento systém funguje, a teda pozerali sme naozaj s otvorenými očami, čo všetko sa s tým dá dosiahnuť a aké všelijaké služby sa pomocou sociálnych podnikov dajú zabezpečiť. A teda boli zameraní predovšetkým na služby, ktoré napríklad nikto robiť nechce, to sú rôzne opravy spotrebičov, možno bicyklov, a ktoré proste si ťažko hľadajú skupiny podnikateľov, ktoré by sa im venovali. Čiže aj na toto by mohli sociálne podniky slúžiť.
Keďže už pani podpredsedníčka tu spomínala napríklad sociálne podniky na bývanie, ja by som v tejto chvíli chcela upozorniť na to, že naozaj ten štvornásobok životného minima, ktorý ona spomínala, je pre, napríklad pre osoby so zdravotným postihnutím veľmi nízky, nízka hranica, respektíve keď teraz práve v týchto dňoch prebieha jedna veľká mediálna kauza o tom, ako vozičkári prišli o peniaze aj o byt, a to nielen preto, že si nedávali pozor. Oni si naozaj pozor dávali, ale preto, že tá situácia je tak zúfala s tými bytmi, keď si otvoríte články, v ktorom sa o tom písalo, ako im realitná kancelária chcela hľadať náhradné bývanie, ktoré im bude hradiť, tak ich našla presne nula. A to je tá realita, preto by tieto sociálne podniky napríklad na bývanie vôbec, čo sa týka zdravotne postihnutých, nemali mať žiadnu hranicu, pretože tie podmienky máme takto nastavené momentálne.
Ďalej sa spomínalo, že v tých sociálnych podnikoch pracujú naozaj odborníci, ktorí teda s tými pracovnými, teda s tými skupinami znevýhodnenými alebo zraniteľnými pracujú. Čiže treba si dávať pozor aj na to, aby naozaj tam v nich tí odborníci pracovať mohli a aby sa teda tie zdroje na tých odborníkov našli.
Ako kvetnato tu o sociálnych podnikoch rozprával pán Blaha. Ja by som veľmi si želala, aby to takto fungovalo, ale pretože vieme, že ako mnoho vecí u nás funguje alebo nefunguje, a to ja sa nebudem už vracať k prípadom alebo teda k projektom pani Tomanovej alebo teda za čias pani Tomanovej, ale napríklad oveľa neskôr, keď sa zmenili priority vlády a peniaze sa len presunuli niekam inam, aby sa toto isté nestalo aj sociálnym podnikom, že nejakým spôsobom sa na ne vyčlenia financie a zrazu sa zmenia priority a ostanú nám zo zákona len paragrafy, ktoré budú nepoužiteľné.
V tomto prípade je tam taká stať, že podpora v širšom priestore. Budem veľmi rada, keď sa dopracujeme až sem, pretože neviem, v akom horizonte by mali naplno sociálne podniky fungovať. Ale napríklad už aj spomínané servisné poukážky, ak som to ja dobre zachytila, tak je to pomerne nákladná záležitosť a neviem si dosť dobre predstaviť, kto, akým spôsobom to bude fungovať, kto to bude zabezpečovať, respektíve akí ľudia, či sa budú na to najímať ďalší zamestnanci alebo kto, akým spôsobom toto celé prebehne. Lebo v opačnom prípade opäť tento nástroj by mohol ostať len na papieri. Takýchto nástrojov máme v zákonoch niekoľko. Sú to agentúry osobnej asistencie, agentúry podporovaného zamestnávania, to tu opakujem už niekoľkokrát. Niektoré zákony by sa mali vyhodnocovať aj z toho hľadiska, ako sa napĺňajú a či neostali, neostal len dobrý nápad na papieri.
Keď sa bavíme o tom, že môže nastať zmena situácie, teraz ja sa budem asi chvíľku obávať, či s príchodom sociálnych podnikov nenastane situácia, že nám začnú zanikať chránené pracoviská, chránené dielne, pretože v podstate aj tie sociálne podniky budú sa na sociálne podniky, na registrované sociálne podniky transformovať existujúce podniky a firmy možno. To znamená, že aj chránené dielne, chránené pracoviská, možno sa od toho očakáva a obávam sa, aby sa potom nejaké zdroje ďalšie nehľadali v iných rozpočtových položkách, ktoré doteraz fungujú.
Poslednú vec, ktorú by som chcela spomenúť, je bezbariérovosť. Pán minister mi tu často vyčíta, že teda kritizujem, že jasle, že som proti tomu, aby bola bezbariérovosť v jasliach. Ale o sociálnych podnikoch neviem nič. A naopak, sociálne podniky by mali slúžiť, je tam samostatná skupina, zdravotne postihnutí ľudia, v zákone spomenutá. Akým spôsobom toto bude zabezpečené? Pretože podľa toho, čo tu máme, a podľa toho, akým spôsobom momentálne aj prebieha opäť, akým spôsobom sa zabezpečuje bezbariérovosť, teda fyzická, fyzické odstraňovanie bariér a hlavne akým spôsobom sa toto kontroluje, nikam sme sa stále nepohli. A ja sa obávam, že aj tie sociálne podniky opäť týmto ľuďom slúžiť nebudú.
Takže chcela by som veriť, že tento nástroj pomôže ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc, a teda napríklad aj ľuďom so zdravotným postihnutím. Ale, ako tu už povedal pred chvíľou pán Dostál, obávam sa, že to dopadne tak ako vždy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nevedela som ani, že budem pokračovať v podstate v téme, ktorú pani podpredsedníčka začala, ale opakovanie je matkou múdrosti a je preto treba povedať aj o tom, čo naozaj bolo dokázané na úrovni Európskej komisie.
Ja poznám osobne ľudí, ktorí stáli pri zrode tohto zákona, a viem, že ste do jeho tvorby povolali odborníkov naslovovzatých. Tomu sa teším, naozaj to je vidieť. Je z tohto návrhu zákona vidieť, že títo odborníci sa snažili vyvarovať chybám spred desať rokov. Ja viem, veľmi dobre si pamätám toto obdobie a viem, že o sociálnych podnikoch pojednával zákon o službách zamestnanosti. A je veľmi dobré a správne, že ste prišli s celistvým novým zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Aj ja sa obávam ako moja predrečníčka, že tento zákon prichádza neskoro. Hovorí sa síce, že nikdy nie je neskoro, ale som presvedčená, že pre riešenie našej katastrofálnej situácie s dlhodobo nezamestnanými je naozaj neskoro. Pre Slovensko je to obrovskou škodou práve takýto čas, že je neskoro. Dalo sa to napraviť a nemali by sme tu takúto armádu dlhodobo nezamestnaných, aj keď sa každý mesiac chválite s tým, že už ich toľko nie je. Ja vám poviem aj niektoré čísla ešte k tomuto problému, ale veľmi, určite by sme ich tu toľko nemali, keby spred desať rokov sa nestalo, že sa tieto sociálne podniky naozaj vytunelovali. A o tom je potrebné hovoriť.
Bolo to presne pred desiatimi rokmi a bola som tomu účastná vtedy ako tí, ktorí sa snažili vytvoriť takéto sociálne podniky, ale nikdy sa to nestalo. Nemohli sme. Dnes neexistuje ani jeden zo sociálnych podnikov, na ktorých bolo vyčlenených viac ako 23 miliónov eur. Európska komisia, tak ako to tu bolo povedané, pri audite odhalila závažné pochybenia a nakoniec sa viac ako 11 miliónov eur uhradilo zo štátneho rozpočtu, pani poslankyňa, teda z našich peňazí, z peňazí daňových poplatníkov. Takže žiadne eurofondy, naše peniaze.
A za toto sme všetci zodpovední a nehovorte nám o tom, že to nemáme pripomínať, lebo ja tu skoro každú schôdzu počujem pripomenutie, ako za všetko môže vláda pani Radičovej, ktorá tu bola, myslím si, že 16 či 17 mesiacov. Nie je to vrátenie, nie je to o tom, aby som vám tu vracala práve toto, čo na každej schôdzi počujem. Ale toto sú skutočné fakty. Takéto peniaze sme zaplatili, ale o čo, čo je horšie, že sme nepomohli ľuďom, ktorí nám teraz chýbajú na trhu práce, pretože sú nezamestnaní dlhodobo, viac ako 12 mesiacov, niektorí viac ako 24 mesiacov. Presne pred desiatimi rokmi, to bolo to obdobie pred desiatimi rokmi, kedy mali byť tieto nástroje v sociálnych podnikoch naštartované.
A aby som len nehovorila do vetra, tak som si všimla trošku štatistiku, pán minister, takže všimla som si, že odkedy sa problému dlhodobo nezamestnaných venujete, a to je jeden rok dozadu, porovnávam štatistiku apríl 2016 až apríl 2017, tak z úradov práce bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Neviem síce, či si našli všetci prácu, ale oni teraz nie sú v evidencii nezamestnaných.
Ale to vaše prvé obdobie v úrade, kedy ste nastúpili v apríli 2012 a skončili ste v apríli 2016, za tieto štyri roky ste sa nevenovali tejto téme dlhodobo nezamestnaných. Vtedy bol úbytok v evidencii iba 25-tisíc. Takže zopakujem, za štyri roky 25-tisíc ubudlo z evidencie dlhodobo nezamestnaných a za jeden rok, kedy ste, naozaj už vám veľmi tieklo do topánok, tak ste začali s tým niečo robiť, tak za jeden rok bolo, posledný jeden rok bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných.
Ale čo sa nezmenilo vôbec, absolútne, tak to je pomer medzi nezamestnanými evidovanými a dlhodobo nezamestnanými evidovanými. My ich máme stále polovicu, teda pomer 50:50, a to je ten problém. A týchto 120-tisíc dlhodobo nezamestnaných už stratilo pracovné návyky aj zručnosti a všetci nám teraz chýbajú na trhu práce. My sme ich potrebovali aspoň polovicu. A som presvedčená, že s nimi sa dalo pracovať. Teraz to bude oveľa, oveľa ťažšie, preto hovorím, že je to neskoro, a podložila som to aj týmito číslami.
Napriek tomu, napriek tomu som rada, že tento zákon je v pléne, aj keď je to iba krok A, čo sa týka problému dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobú nezamestnanosť tento zákon nevyrieši. Za hnutie naše Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti môžem povedať, že máme riešenia na dlhodobú nezamestnanosť, a tiež hovorím, že áno, niektoré z nich môže riešiť aj navrhovaný zákon. My sme si osvojili aj pripomienky ďalších odborníkov, ktorí vstupovali do medzirezortného pripomienkovacieho konania, a preto prídeme na druhú schôdzu, na ďalšiu schôdzu k tomuto zákonu s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi a budeme vás žiadať o dialóg.
A aby tu teda bolo aj zodpovedané, či tento zákon podporíme, tak je to naozaj o tom, ako budeme rokovať o našich pozmeňujúcich návrhoch, aby sme ho zlepšili, tento zákon, tento návrh, a ako budú aj prijaté.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám za odpoveď, presne toto som chcela. My sme v podstate interpelovali aj pána ministra zdravotníctva. Na túto otázku nieže nezvýši čas, nebola vylosovaná, takže chceme vedieť odpovede, jednak sme chceli od vás aj od pána ministra aj práce, sociálnych vecí a rodiny, aj od ministra zdravotníctva. Pozrite sa, dostali sme podnet, nejde o to, či to bolo v médiách. Dostali sme podnet aj z Trebišova, aj sa tam chystám stretnúť sa s tými, ktorí nám k tomuto budú vedieť povedať asi najlepšie informácie. Vždy, keď sa jedná o maloletých, vždy, o jednu jedinú maloletú, maloleté dievča alebo jedného jediného maloletého chlapca, tak sa budem dopytovať u vás na odpovede. Takže chcela som získať odpoveď, dali ste mi ju.
Ďakujem, budem ďalej pokračovať v tejto, v tomto podnete aj u druhých.

Dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, dovolím si vystúpiť za hnutie OĽANO k zákonu predkladanému o sociálnej ekonomike. Prvé otázky médií k tomuto návrhu zákona vyvolávali taký, hocijaké rozporuplné otázky a či teda nebudú pokračovať sociálne podniky pani Tomanovej, kde sme museli vlastne na základe kontroly Bruselu vrátiť jedenásť, nie vrátiť, ale teda nám nebolo preplatené 11 miliónov.
Napriek tomu si myslím, že ide o štandardný nástroj, a teda aj keď sa v minulosti pochybilo a bolo to naozaj eldorádo, tak nechcem, aby sa tento nástroj zdegradoval na nejaké zlodejiny z minulých období, lebo je to štandardný nástroj aj v iných krajinách; o ktorý, o počtoch sa vlastne opieral aj pán minister; v rámci Európskej únie. Čiže nerobíme nič, čo je nejakým spôsobom nekalé a možno musíme prinavrátiť dôveru. A ja chcem veriť, že túto dôveru teda prinavrátime v rámci komplexného zákona o sociálnej ekonomike.
Výhodou toho, že teda sa to predkladá ako zákon o sociálnej ekonomike, je v tom, že sa zavádza daňové zvýhodnenie sociálnych podnikov cez nižšiu dépeháčku, to znamená 10 % na tovary a služby, čo je veľmi dobrý nástroj aj do budúcnosti, aby získavali teda zákazky práve tieto typy.
Ďalšou výhodou je možnosť vyhradených zákazok pre sociálne podniky, lebo ťažko konkurujú pri cieľovej skupine tej, ktorú zamestnávajú oproti bežným podnikom. Hoci aj to je namietané z určitého ekonomického spektra, ale ak to viažeme vlastne pracovnou zmluvou na určité roky, tak si myslím, že vlastne trošku istým spôsobom negujeme to, čo teda sa vyčíta práve tej pozitívnej diskriminácii.
Ďalšou výhodou je, že bude takým bonusom, ak nájdu človeku miesto na otvorenom trhu práce. Vždy je lepšie, keď ten človek pracuje na voľnom trhu práce ako v uzavretom priestore a nadobudne teda zručnosti a celkovo tú atmosféru zamestnávania v bežnom pracovnom kolektíve.
Určite je ďalšou výhodou, že udržíme alebo obnovíme pracovné návyky ľudí, ktorí ich stratili. Musím naozaj povedať, že aj teda za ministrovania alebo teda pontifikátu pána ministra 120-tisíc ľudí sme mali teda dlhodobo nezamestnaných, ktorí, kde je fakt, že stratili už pracovné návyky, a to si posúvame vlastne do ďalších rokov a o to viac je ten problém hlbší a je komplikovanejší.
Čo sa týka možno takých výhrad, tak určite je potrebné zachovať transparentnosť. Ja budem hovoriť o tom, čo by sme považovali za transparentné do budúcnosti, aby sa neopakovali problémy tzv. Tomanovej podnikov. Taktiež pán minister hovoril síce o udržaní po skončení dotácií, ale osobne si myslím, že ten nástroj, ktorý povedal, pomôže vlastne udržať len dotácie z tej časti, čo teraz ministerstvo bude dotovať práve tento model. Ale to, čo získavame alebo dávame z európskych peňazí, s tým bude problém.
Tiež musíme veľmi dávať pozor na oprávnenosť nákladov a čím viac informácií o tom bude zverejnené a dostupné aj počas roka v kratších intervaloch, tým vlastne ubezpečíme aj teda verejnosť, že sa pre tých dlhodobo nezamestnaných robia naozaj efektívne kroky a do budúcnosti ich nebude mať opätovne na úradoch práce.
Tento návrh zákona predpokladá zamestnať v tomto roku 600 ľudí, v budúcom roku 2-tisíc ľudí a v roku 2020 3-tisíc ľudí. Avšak musíme povedať aj druhú vec, že máme 87-tisíc Slovákov, ktorí sú v evidencii viac ako jeden rok a z toho polovica je tam viac ako štyri roky, čiže 43-tisíc ľudí. Ak sa pozrieme na váhu, koľko prinesie tento model a koľko ľudí potrebujeme v rámci systému vyriešiť, musíme si povedať čestne, že je to len kvapka v mori, hoci veľmi potrebná práve pre dnešnú dobu tým, že tí ľudia skutočne stratili tie pracovné návyky.
Za jeden rok, ja som porovnávala apríl 2016 až apríl 2017, bolo vyradených 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Otázkou je, že či si našli prácu. Ak si naozaj našli prácu, tak potom funguje náš trh práce veľmi dobre a aj bez teda sociálnych podnikov, ak máme taký drajv a dokážeme týchto ľudí zamestnať aj bez toho takto jednoducho, ako keby sme nemuseli ani mať. To znamená, že treba sa pozrieť, či teda majú prácu, vyanalyzovať si, akým spôsobom nám odišli z úradov práce, a naliať si čistého vína, koľko alebo percentuálne koľko z nich má pracovný pomer, a teda či je to na plný úväzok, či sú schopní na plný úväzok pracovať, aby sme vedeli sa zariadiť do budúcnosti, ako nastaviť sociálne podniky a ďalšie prostriedky, ktorými budeme riešiť dlhodobo nezamestnaných.
Za hnutie môžem, za hnutie OĽANO môžem povedať, že pripravujeme ucelenú koncepciu pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti, tzv. zavedenie inkluzívneho trhu. Teda bude spočívať na takých troch pilieroch: dostať pracovné miesta do regiónov práve u nízkokvalifikovanej pracovnej sily, kde teda by sme nechali viac podielových daní a viazali práve na cieľovú skupinu dlhodobo nezamestnaných, aby si každá obec vlastne zvážila, čo v tej obci potrebuje robiť, a aby teda nebola závislá od toho, či niekoho pozná alebo nepozná, ale vlastné dane si použije na to, aby pracovala na jednej strane s dlhodobo nezamestnanými, na druhej strane aby teda urobila v tej obci alebo meste to, čo potrebuje, aby sme to neriešili len v budúcnosti cez európske fondy, lebo aj tie budú síce ešte prebiehať, ale oveľa v menšej miere.
Potom je to každopádne dať ľuďom kvalifikáciu, aby si našli prácu. Obávam sa, že aj v tom je potrebné urobiť poriadok, pretože kvalifikácie nastavené cez REPAS vyvolávajú rôzne otázniky, čo sa týka do kvality, ale aj do smerovania, čo potrebuje trh práce. Takže každopádne urobiť reformu v tejto oblasti ako druhý bod.
A v tretej vygenerovať pracovné miesta pre ľudí s nízkou kvalifikáciou a taktiež zaviesť a pripraviť balík opatrení pre tzv. pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou hlavne v regiónoch, ktoré patria medzi menej rozvinuté. Toto všetko tlačí a je veľmi prepojené aj teda s kumulovaním dlhodobej nezamestnanosti, a to bude potrebné riešiť cez nástroje, ktoré hnutie pripravuje.
Poskytne táto koncepcia základné pravidlá na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do práce, určí povinnosti verejných inštitúcií vytvárať zákazky na tieto práce a s tým súvisiace vlastne bude, že je potrebné dobudovať cesty. Čiže bude to taký prepojený celok, akým spôsobom a kde chceme riešiť a tam ako nastaviť vlastne cestnú dopravu, čiže pôjde to medzirezortovo. A tiež pravidlá pre nájomné bývanie na niekoľko rokov, vychádzať z mentality Slovákov, ako sú nastavení. Určite bude súčasťou tejto koncepcie aj celoživotné vzdelávanie, ktoré sa v našej krajine teda stráca.
Aby som teda zhrnula možno, čo mi v zákone chýba, predstavila som, že aby sme sa nejako neštítili toho, že teraz to predkladá SMER a to musí byť niečo zlé. Tak chcem veriť a budem aj teda pripomienkovať veci, ktoré mi v zákone chýbajú, aby sa chyby minulosti nezopakovali. Treba povedať, že naozaj je to štandardný nástroj. A teda ja som povedala, ako by sme to v celej koncepcii, teda budeme riešiť v rámci hnutia, ale každopádne neodmietam v žiadnom prípade filozofiu tohto zákonu a naozaj je vidno a potvrdzujem to, že teda som človek z praxe a ja vidím, keď sa zákony robia aj za účasti odborníkov. Aj pri tomto zákone musím povedať, že teda cítiť, že nerobili to ľudia od stola, ale že čosi majú za sebou.
Čo mi v zákone chýba, tak je register sociálnych podnikov, nech má, nech je právne záväzný. Pomôže to ako starostom, tak aj nezamestnaným. Jednoducho, nech ten register musí byť a nech nie je len na dobrovoľnej báze. Tiež by som rozšírila ten register o extra informácie a tú webovú stránku, tá tiež veľmi v dnešnej dobe dokáže aj verejnosti povedať, že či teda ide o transparentný nejaký podnik alebo zase tam niečo nesedí. A určite by som tam dala štandardné nástroje ako výročné správy, ktoré sú povinné pre všetky subjekty, ktoré poberajú príspevok zo strany štátu. To znamená opäť, ak by bolo na webovej stránke, vieme si tie výročné správy pozrieť, vieme pozrieť genézu toho sociálneho podniku, aké má, aký má personálny rámec, aké výdavky na to máme. Čiže toto by som určite tam dala kvôli tomu jednému bodu, a to teda transparentnosti.
Ďalej nech sa robia pravidelné základné správy, to znamená, ak niekto poberá nejakú dotáciu, musí rátať s tým, že musí to byť transparentné, a preto štvrťročný výkaz na DPH a rozdelenie mzdových výkladov na kmeňových zamestnancov a tých cieľových, čiže v našom prípade dlhodobo nezamestnaných, nech je teda dostupný, nech sa to kontroluje nie o rok, o dva, o tri, keď sa prevalí niečo, ale nech je to priebežné a nech si vieme odkontrolovať veci, ktoré s tým súvisia.
Tretiu vec, nemal by podľa mňa byť podiel 30 % zamestnancov, ale 30 % mzdových nákladov na cieľovú skupinu, pretože môže ísť aj o takzvané polovičné úväzky, materské, keď nerobia tí ľudia a toto by sa vlastne nemalo rátať do tej dotácie. Vieme, že problém bol aj s chránenými dielňami práve v tejto problematike. Čiže určite by som predchádzala tomu v takomto prípade, jednak ak je ten sociálny podnik transparentný, nemá čo zakrývať, ak mu naozaj ide o vec a ide o dlhodobo nezamestnaných, nemá problém s tým, aby to naozaj išlo na 30 % mzdových nákladov na cieľovú skupinu. To znamená dlhodobo nezamestnaných, aby sme predišli problémom, ako boli pri chránených dielňach.
Také možno väčšie pripomienky, ale tieto viac-menej súvisia s tou celou koncepciou, ktorá teraz sa len sčasti dotkla inklúzie trhu, a to je, že obstarávateľ by mal mať právo povedať, koľko percent zákazky musí ísť na mzdy cieľovej skupiny. Mnohokrát keď pracujeme v neštátnych subjektoch, tak vieme, že jednoducho ľudia chcú dávať na konkrétnu vec. Aj ten obstarávateľ by teda mal mať možnosť povedať, koľko percent tej zákazky má ísť na mzdu, lebo vie, že vlastne bude zamestnaný ten človek, ktorý potrebuje pomocnú ruku. Taktiež nech povie, či chce, aby ich zamestnal, aby ich zamestnal, alebo mu stačí subdodávka sociálneho podniku. To je tiež potom vždy namietané, že teda či naozaj to nerobia zdraví ľudia a nerobia to v konečnom dôsledku tí dlhodobo nezamestnaní, aby tie zručnosti vlastne boli tam obnovené alebo udržateľné na určitej úrovni. Čiže ja si myslím, že aj to je vec do budúcnosti, ktorú bude potrebné riešiť.
Nech sa porušenia verejného obstarávania ustanovia rovnaké pravidlá. To znamená, aj sankcie a subdodávky nech sa rátajú až teda po zaplatení, lebo aj chránené dielne majú s tým problém, že ony teda vyrobia, ale v podstate nemajú zaplatené za tú vyrobenú činnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať. (Reakcia rečníčky.) No nech sa páči, tak potom môžte dokončiť, samozrejme.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Ešte aby tam bola niť tých pripomienok, ktoré hovorím akože do celej koncepcie neskôr, ako sa má krajina pripraviť na to. To by malo vlastne zjednodušiť aj verejné obstarávanie pre obyčajného starostu z malej dediny, a teda bolo by to pre neho len jedno číslo.
Takže ja možno ešte by som len potom len rozvíjala veci, takže v podstate sme v prvom čítaní, je priestor v druhom čítaní. Uvidím, ako sa jednotlivé veci budú zapracovávať vzhľadom na to, že teda riešime zatiaľ čiastkový, čiastkovú vec a cez jeden prostriedok. Ale verím, že teda všetkým nám ide o to, aby sa nekumulovala dlhodobo nezamestnanosť, aby peniaze nášho štátu smerovali adresne a k ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, lebo myslím, že povedal som to, čo som chcel povedať. Ešte jednu vec pred tým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, že jedným z problémov, ktorý mi bol adresovaný od našich občanov, je používanie antibiotík pri intenzívnom chove rýb. Podobne; nie som, samozrejme, žiadny chemik ani neviem aký vyštudovaný biológ, som poľnohospodár v prvom rade a pozemkár, takže budem citovať, čo hovoria odborníci z tohto fachu.
Problém s používaním antibiotík pri intenzívnom chove rýb. Podobne je problém aj s čistením odpadových vôd z výroby antibiotík, respektíve aj celkovo farmaceutického priemyslu. Tieto vody nemôžu byť odvádzané do čističiek odpadových vôd, pretože zabíjajú baktérie používané v čističkách. Problém doteraz v našej legislatíve nemáme vôbec riešený.
Vážení, ktorí ste kompetentní, tak dávam ako podnet na zváženie, aby sme sa aj týmto zaoberali, pretože berieme, áno, ryby chceme, super, kŕmime, rastú nám, predávame ich, sviatky sú stále vianočné, rok čo rok, takže chcem veriť, že čistenie týchto vôd nebude spôsobovať zase problémy v čističkách, a na to by sme sa mali tiež asi zamerať. To je hlas ľudu, ktorý tlmočím, nakoľko som zástancom transparentnosti a všetko, čo trápi národ, mali by sme tu preberať.
A teraz k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Dávam ho spolu s kolegom Zsoltom Simonom a hovorí o našej poľnohospodárskej problematike trošku a síce, aby sme vypustili poplatky súvisiace s odberom vody pri poľnohospodárskych závlahových prácach. Toto sme zaviedli, ja si myslím, že pred tromi rokmi, či kedy to bolo. Áno, zdá sa nám, že je to tiež neprimeraná záťaž, keď, ako som včera citoval, sa šéf nemeckého potravinárskeho priemyslu chválil tým, že 181 mld. mali neskutočný obrat a že poľnohospodárstvo je na druhom mieste u nich, v Nemecku, a u nás len stále na chvoste. Tak aj týmto počinom, že by sme poplatky za odber pri závlahách našich poľnohospodárov nad 50-tisíc kubíkov nespoplatnili a vzali späť, myslím, že je jeden z takých nepriamych stimulov pre našich poľnohospodárov, hoci vieme, v akom stave sú technickom tie závlahové sústavy, ktoré tu máme, takže o tom sa nebudem vyjadrovať, ale každopádne nedávajme ďalšie poleno, ktoré už majú teraz a nemali možnože, pred ôsmimi rokmi toto nemali. Viem, že to bolo zavedené asi pred troma rokmi, keď si dobre spomínam, alebo štyrmi.
Takže toto by som teda chcel aj s pánom Zsoltom Simonom, a preto mi dovoľte, aby som teraz prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý znie takto:
Pozmeňujúci návrh poslancov Zsolta Simona a Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
V čl. I sa za bod 63 vkladajú nové body 64 až 67, ktoré znejú:
"64. V § 78 ods. 3 písm. a) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "za odbery povrchových vôd z vodných tokov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50-tisíc kubíkov ročne".
65. V § 78 ods. 4 písm. a) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "výška finančnej náhrady za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa určuje postupom ustanoveným pre platenie poplatkov za užívanie vôd podľa § 79 ods. 7 až 9".
66. V § 78 ods. 6 sa vypúšťajú slová "a finančná náhrada za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy".
67. V § 79 ods. 2 sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50-tisíc metrov kubických ročne".
68. V § 79 ods. 7 sa vypúšťajú slová "vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy"."
Pán spravodajca, to je celý pozmeňovák, hlasovať jedným hlasovaním o všeckých piatich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu. Takže toľko z mojej strany a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ďakujem. Som rád, že kolega Fecko uviedol širšie súvislosti a nebudem nimi zdržiavať. Skutočne úsilie chrániť jedinú prírodnú látku, ktorú môžme aj vyvážať, ktorou môžme garantovať kvalitu života na území Slovenskej republiky, je kľúčová otázka. Slovenská republika nemala až s takým otáľaním pristupovať a nemala by aj s takým otáľaním pristupovať k opatreniam, konkrétnym opatreniam, ktoré väčšinou prijímame až pod tlakom Európskej únie. V tomto prípade sa však treba, si však treba povedať, ako dopadajú na konkrétnych občanov.
Požiadavka, aby sa obyvatelia, ktorí majú napríklad domáce čističky odpadových vôd alebo majú žumpy, v určenej lehote povinne pripojili na kanalizácie, má veľa stránok. Všetky tu ani nejdem vymenovať, pretože má to aj stránku komerčnú, koľko vlastne vodárenských spoločností už má v sebe súkromný kapitál, koľko opravárenských spoločností, ktoré sú napojené na tie vodárenské spoločnosti, sú čiste súkromné, keby ministerstvo urobili skríning, ako, kde končia peniaze, kto je koncový podnikateľ alebo kto má koncový zisk zo slovenskej vody, pokiaľ ide o jej distribúciu aj z odkanalizovania domácností, tak by tam sa zjavila veľká časť súkromných podnikateľov.
V tomto prípade chce vláda prostredníctvom tohoto zákona primäť obyvateľov, aby bez ohľadu na to, či majú celkom novú čističku odpadových vôd, sa pripojili na verejnú čističku, na verejnú kanalizáciu a to pod hrozbou nejakej pokuty. Je to dosť tvrdá požiadavka. Na druhej strane, kto môže mať niečo proti tomu, aby sa zvyšovalo odkanalizovanie obyvateľstva? Naozaj nie každý má domácu čističku a nie každý má kvalitnú žumpu. To už tu povedali moji predrečníci, aj pani kolegyňa Zemanová, aj pán Fecko, že to, že kontrola žúmp, ich často zámerne spôsobená priesakavosť sa nevykonáva tak, ako by sme si všetci priali, je tak isto zodpovednosť zákonodarcov, pretože pokiaľ tú kontrolu má vykonávať vyslovene miestny úrad alebo starosta, ktorý je priamo volený v obci, tak tak ako aj v iných prípadoch môže táto kontrola brať ohľad na volebné záujmy toho alebo onoho starostu a môže byť teda v konflikte záujmov a tým pádom nedbalá alebo predpojatá, alebo rodinkárska a tak ďalej.
V tomto svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, sa však tejto problematike nevenujem. Verím, že sa jej bude ešte venovať ministerstvo. Venujem sa len jednej veci, aby náklady za odbočku, ktorá by od téčka, ktoré ide z verejnej kanalizácie do domu, nehradil občan. Pre mnohého občana, však na vidieku nám žije dnes skôr staršia generácia, často dôchodci, by takáto požiadavka bola veľmi, veľmi ťažkou finančnou ranou, pritom Európska únia, keď poskytuje fondy, tak jasne hovorí, že má byť hradené, cez tieto fondy sa dá hradiť odbočka až po pozemok, až po územie pozemku.
Slovenská republika dnes disponuje eurofondami práve na podobné odbočky. Pokiaľ ide o správcov kanalizácie, majiteľmi kanalizačných potrubí sú zväčša obce a mestá, ale správcami sú často správcovské spoločnosti, ktoré bez problémov unesú zriadenie týchto prípojok, samozrejme zákon im umožňuje, aby ho premietli do ceny vody, nebola by to ale jednorazová tisícová investícia, ktorú teraz tento zákon žiada od obyvateľov, ale bolo by to postupné dlhoročné splácanie investície v cene vody a tým pádom takmer nebadaná ťarcha pre obyvateľov.
Dovoľte teda, aby som prečítal po tomto odôvodnení samotné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu Jána Budaja o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990.
V čl. II v doterajšom bode 1 v § 23 ods. 2 sa za slovo "možné" vkladá bodkočiarka a slová "a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady" sa nahrádzajú slovami "náklady na pripojenie odbočky kanalizácie po hranicu pozemku odberateľa služby verejnej kanalizácie hradí prevádzkovateľ verejnej kanalizácie".
Z ďalšieho textu je zrejmé, že tento čl. II hovorí o tých vlastníkoch stavby alebo vlastníkoch pozemku, na ktorom bola dovtedy povolená žumpa a teraz by sa naňho vzťahoval zákon o povinnosti pripojiť v zákone určenom termíne kanalizáciu, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu.
Som presvedčený, že by aj predkladateľ pán minister Sólymos, ktorý ma pozorne počúva, mal zvážiť tento návrh, pretože nevytvára ťarchu na štátny rozpočet, iba spravodlivejšie a v malej miere zaťažuje občanov platbami, nevytvára žiadny investičný šok, každé prikázanie štátu občanom, aby si, aby investovali do nejakého majetku, ktorý v zásade bude užívať, a od nich bude čerpať potom dlhé desiatky rokov peniaze správca tej kanalizácie. A teraz vy zákonom nútite občana, aby do tohoto investoval, nie je namieste a myslím, že ak by ste prijali môj pozmeňujúci návrh, že by sa to aj vo verejnosti stretlo s uznaním.
Ďakujem vám pekne.

Áno, ďakujem pekne, pán kolega, dobre, takže na barikádach nestojíte, okej. Áno, bol som predsedom výboru, všecko beriem, ale chcem sa opýtať, aký máte prístup na ministerstvo, keď ste predsedom opozičnej, ako vám otvoria karty. Ja som do dnešného dňa nedostal z ministerstva, aké boli prístupové rokovania pre pôdohospodárstvo, aké boli podmienky. Keď som tu prvýkrát prišiel v roku 2010, som to pýtal, na mňa pozerali, či som spadol z Marsu, lebo nám nedali prístupové podmienky poľnohospodárskych kvót. Do dneska som ich nedostal. Do dneska som ich nedostal, to by malo byť ako zlatým písmom napísané na ministerstve a visieť, že také sú podmienky aj pre životné, aj pre tento. A to beriem, áno, vedel som o tom, že máme byť napojení, a preto apelujem, že keď Európska únia, tak rovnocenná Európska únia, nie že jedni takí, druhí takí, a tí sú EÚ 12, tí sú EÚ 15 a potom zisťujeme, že máme problém, pretože my sme tí poctiví, ktorí sa snažíme všetko dodržať a ďalší nám tu budú vyvážať výrobky, ktoré nespĺňajú žiadne možnože hygienické normy, ale my ako chudáci musíme to plniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov aj z mojich úst k tomuto zákonu o vodách, ktorý, myslím si, že mal by reflektovať a nejako reagovať na súčasný stav, kde hovoríme, že máme globálnu krízu, vysycháme na planéte, takže myslím si, že zákon o vodách by mal byť ten nosný, o ktorom by sa malo dennodenne hovoriť a konečne by sme mali možno vodu brať nie akože nepriateľa, ale toho kamaráta, bez ktorého ľudstvo nemá šancu žiť. Takže myslím si, že takto by sa malo pristupovať k tomuto zákonu.
Keď si pozriem, koľko nás je tu, je tu asi 20, tak mne to tiež o niečom svedčí, ako si naši poslanci a zákonodarci vážia tento zákon o vodách. Nejde o to, aby si dával 350 pozmeňujúcich návrhov, ide o to, aby si podal svoj názor, lebo si poslanec Národnej rady a poslali ťa tu občania. A mal by si povedať, akým spôsobom podľa tvojho najlepšieho vedomia a svedomia by sa mal aj tento zákon riešiť a možnože zlepšiť.
Pán minister, tak ako som avizoval aj na výbore, kde som sa pýtal, pretože tento návrh článku II novelizuje aj zákon o verejných vodovodoch, tak chcem, aby to bolo z vašich úst povedané, aby občania republiky to počuli, kde novelizujeme aj zákon o verejných vodovodoch a konkrétne pripájame takúto vetu: "Vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady." Pýtam sa znovu pána ministra, dúfam, že odpoveď bude tá istá ako na výbore, čo sú tie "neprimerane vysoké náklady" na pripojenie sa, kto o nich bude rozhodovať a aká miera je tam, či je to dĺžková, či je to objemová, alebo iná tých neprimeraných nákladov, alebo či je to z nejakej smernice, ktorá povie, že toľko a toľko už je neprimeraný náklad a tým pádom nebude mať tú povinnosť pripojiť sa na túto žumpu.
To, že teraz pripájame v § 36 ods. 4 vetu, že kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať odvoz a všecko možné okolo toho, to my sme doteraz tam nemali? To je až taká katastrofa, že my sme to prakticky nechali na voľnobeh, že čo bude, to bude, rob si s tým, čo chceš? Vážení, to sa mi zdá trošku hazardovanie s tým najcennejším, čo tu máme, a to je tá voda, pretože Slovensko, čo sa týka, však to nebudeme si opakovať dookola, čo sa týka prameňov a vodných zdrojov, proste sme svetovou veľmocou a raz, ja tvrdím, že Arabské emiráty sa budú nám klaňať, nie my im, čo tu máme. Takže to si musíme uvedomiť a musíme to nechať udržateľné pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Takže, vážení, stratégia by mala byť jasná a aj pri týchto čisteniach týchto žúmp, ktoré, musím povedať, že v mnohých obciach vidím tie odvody priamo do potoka, kde to ide aj rôznym spôsobom zakamuflované, tak to je katastrofa.
Bol som minule, išiel som cez Nemecko a nakoľko ako poľnohospodár, tak rád sa hlavne na tú poľnohospodársku činnosť nemeckú pozerám a všimol som si, že, samozrejme, nemecký poľnohospodár je celkom ináč etablovaný v území ako náš, kde sme sústredili poľnohospodárov do nejakých družstiev na jedno miesto. Tam tí farmári sú roztrúsení. Moja prvá otázka bola, ako likvidujete odpady? Kde vlastne dávate čo? Akým spôsobom? Že každý tu má kanalizáciu až do toho mesta? Všetko žumpy. Všetko žumpy.
Tak chcem sa opýtať pána ministra, či sme si vzali možnože aj príklad od Nemecka, keď je ten líder, ktorý ukazuje, ako by to v tej Európskej únii malo byť. Ako tam oni likvidujú, neviem. Nepýtal som sa na konkrétnosti, lebo nebolo času, ale keď každá farma v Nemecku má iba žumpu, tak tá žumpa by mala spĺňať asi kritériá aj Európskej únie a mala byť fungovať. Takže chcem veriť, že budeme aj my nejako preberať od nich, akým spôsobom to oni likvidujú, a možnože to už, už to aj máte, pán minister, len ja o tom neviem. Takže v prípade, keď viete o tom niečo viacej ako ja, tak dajte mi vedieť, ako to v Nemecku tie žumpy likvidujú, lebo tých žúmp je tam kvantá. To sú čo farma, to žumpa. A nie viete aká, nie dvojkubíková, hej? Tam musia byť žumpy také, že neskutočné. Tak neviem si predstaviť, akú oni kvalitu vôd garantujú v svojich zákonoch, keď každý tento farmár má tam žumpu.
Dobre, ale poďme ďalej. Teraz keď som počúval pána Petráka a pána ministra, tak, páni kolegovia, asi tu je nejaký rozpor. Neviem v akom, či v názorovom, alebo v nejakom pozeraní v koaličných radoch, tak možno by bolo dobré odkryť karty a povedať ľuďom, že ľudia, no tak pozrite, toto je tu problém, tak sa stavajú jedni, tak druhí. A myslím, že národ slovenský mal by vedieť, keď hovoríme o takej vážnej veci, ako je ochrana životného prostredia prostredníctvom vôd a vôd ako takých, tak aby sa tu ujasnili pozície, na ktorých stojíte barikádach a kde vlastne to chcete dotiahnuť.
Obdobne ako pani kolegyňa Zemanová spomínala určitú šikanu, chcem sa tiež opýtať, pretože v jednom článku, konkrétne v článku 15, myslím, pán spravodajca, že ho dala na osobitné hlasovanie pani Zemanová, jeden bod tam dala, myslím, že to je tá pätnástka. Keď som prepočul, tak ma opravte, pätnástka, áno, tak je to ten istý, o ktorom ja mienim hovoriť. Hovoríme, že konkrétne v súčasnosti zneje § 27 ods. 1 písm. f): "Súhlas orgánov štátnej vodnej správy je potrebný po f) na leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo ničenie škodcov alebo buriny v chránených vodohospodárskych oblastiach a ochranných pásmach vodárenských zdrojov." Vyhadzujeme tú "leteckú" a dávame tam, že pre "právnickú alebo fyzickú osobu, podnikateľa".
Samozrejme, ja som za, ja som proti chémii. Ja som biologicky založený človek a prírodne, tak proti každej chémii som. Myslím si, že tu je to, samozrejme, tiež akože nekontrolovateľné pri tej leteckej aplikácii. Riešil som problémy v Ražňanoch, kde pri leteckej aplikácii chemických prostriedkov celé Ražňany poprášili a všecké marhule do roka padli. Neskutočne. Postih je plošne. Takže samozrejme, že je to, vyslovene letecká aplikácia je pri nedodržaní podmienok, a to sú hlavne poveternostné podmienky, katastrofa. Takže jasné, že táto podmienka v zákone bola. Teraz ju vypúšťame a dáme teraz, to znamená, bude tu aj letecká, aj fyzická, aj mechanická, neviem jaká aplikácia, podľa tohto tu, ako to tu máme.
A chcem sa opýtať, pán minister, či to budú musieť robiť aj fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, ale nie v tej oblasti. To znamená, že ja som živnostník, predávam registračné pokladne, idem si postriekať svoj ovocný sad a som podnikateľom (povedané s pobavením), tak sa pýtam, lebo to je ináč šikana, takže povedať áno, podnikateľov, ktorí majú v náplni práce túto nejakú činnosť. Áno, v odôvodnení píšete, pozrel som si, že nebude sa to týkať záhradkárov a malých týchto, áno, to beriem, ale hovorím, túto kategóriu vysvetlite mi, aby to občania si nevysvetľovali dvojmo. Alebo povedzte mi, že budete robiť vykonávaciu vyhlášku, ktorá povie, že aj tieto veci. Možnože je to na smiech, ale ja to takto čítam, takže berte tak, že áno, podnikateľ môže byť v rôznom, nemusí byť iba v poľnohospodárstve a v tej chémii.
Jeden veľký problém, a to mám zase s ministerstvom životného prostredia, kde sa hovorí, životného, áno, týka sa to aj životného, ale sú naši poľnohospodári, ak si chce objednať náš agropodnikateľ nejaký postrek, tak viete, čo je potrebné? Že by vy ste bol vyškolený v tom, ten podnikateľ, aký postrek, kedy, v akom množstve a všetko. (Reakcia z pléna.) No, ale tak potom si nemusím to objednávať, tú službu, ale môžem si to ja urobiť (povedané so smiechom) a nemusím si to objednávať. Takže to sa mi zdá akože atypické a tiež sme pri tej chémii, tiež sme pri týchto.
Takže prípadne aj to by som, teraz je to apel skôr na ministerku pôdohospodárstva a nie na vás, ale aby ste vedeli, že tú chemickú aplikáciu musí vedieť dať aj ten, ktorý o to žiada, že chcem si to aplikovať, a tým pádom je to trošku podľa mňa taký ako nezmysel, pretože keď neviem si opraviť auto, tak ho dám automechanikovi, opravte ho a je to vybavené. Keď nie, tak bude problém.
Takže, vážení, mám tu ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý asi prednesiem v ústnej rozprave, pretože pán kolega by chcel tiež vystúpiť.
Takže zatiaľ, pán minister, toľko z mojej strany, hlavne by som chcel vysvetlenie na to, že aké sú tie neprimerané náklady, lebo to je mňa kardinálne a myslím, že aj pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu druhé čítanie zákona, ktorým meníme zákon o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z. z. Vieme, akou tortúrou sme si prešli už pri jeho schvaľovaní, kde boli určité pochybnosti, čo sa týka predkupného práva a ďalších vecí. Nebudeme sa k tomu vracať. Zmeny boli urobené v čase a priestore, ktorý, myslím, že bol adekvátny, a momentálne máme ďalšie zmeny, ktoré sme dostali ako vládny návrh tohto zákona pozmeňujúceho.
Myslím, že základná filozofia, padla aj otázka, či zrušiť, alebo nezrušiť urbariáty. Keď som sa pýtal, tak, ministerstva, tak bolo povedané, že zachovať tie urbariáty. Dobre, tak chcem veriť, že túto takú premisu alebo takúto tézu si zachováme aj do budúcna, aby pozemkové spoločenstvá mali ten kredit a ten štatút, ktorý im bol daný, či už zákonným čl. 19/1898 alebo zákonným čl. 10/1913 alebo článkom 23 z roku 1913 tiež. A vlastne toho, týchto spoločenstiev sa v prvom rade týka tento zákon o pozemkových spoločenstvách.
Ako pani ministerka spomenula, bolo tam viacero vecí, ktoré hovorí o nejakej tej vnútornej usporiadaní. Mňa veľmi zaujalo hlavne možnosť oddeliť túto spoločnú nehnuteľnosť a budem stále pýtať vysvetlenie aj pre národ slovenský, aby mi vysvetlili § 8 spoločná nehnuteľnosť:

„(2) Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak.
(3) Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.“
Toto, pani ministerka, neviem. Na výbore ste tvrdili, že nedochádza k oddeleniu a rozdeleniunedeliteľnejspoločnej nehnuteľnosti. Definícia takto postavená, neviem, ako to budú brať na súde, ale mne to stále vychádza proste, keď hovoríte, že k dňu zápisu prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou a že môže byť spoločne obhospodarovanou, keď o tom rozhodnú. Aj keď prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou, tým pádom stáva sa klasickým majetkom s určitým percentným číslom, s určitou výmerou, s určitou kultúrou, kde už neplatí režim 97. Tak to vnímam ja. Opravte ma, ak moje zmysly ma klamú. A prakticky vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti, tak mi povedzte, to oddelenie, aký malo zmysel, alebo čo vlastne, lebo toto, toto, u mňa sa to rozporuje a neviem si to vysvetliť, takže chcem veriť, že vysvetlenie dajte či už vy, alebo vaši legislatívci národu slovenskému, lebo toto sa ma pýtajú a ja neviem odpovedať. Ja neviem úradníkom odpovedať, takže bol by som rád, keby sme si to ujasnili.
A ja by som ešte chcel vedieť, že prečo viac-menej vzišla takáto požiadavka, aby sme oddeľovali časť spoločnej nehnuteľnosti. Zmena druhu pozemku že by tam bola? Môže ostať. Alebo ja neviem, aby sa SP oddelil od urbariátu alebo nejaká partia? Neviem, to by som bol tiež rád, keby ste mi zdôvodnili, lebo delenie urbariátu znamená, že tá spoločná nehnuteľnosť sa bude stále drobiť a nakoniec zanikne a nebude to urbár, a ako ste tvrdili, urbár chceme zachovať ako taký, aby fungovali. Takže to je tak ako na úvod, čo som stále, keď si som, si čítal túto novelu, tak stále mi to udrie do očí a neviem sa s tým vysporiadať, tak dúfam, že v záverečnom slove alebo v rozprave mi k tomu poviete svoje vysvetlenie.
Myslím si, že to čo ste prevzali z mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré už tu dávam šiestykrát, či už počet členov výboru minimálny, alebo že vek funkcionára, aký tam má byť, alebo aj ďalšie nejaké dve-tri veci, ďakujem za to a viac-menej mám aj ja teraz pripravené dva pozmeňujúce návrhy. Jeden je ten, ktorý bol predložený na výbore, z ktorého, dá sa povedať, neprešlo nič.
A hneď na úvod by som chcel pánu spravodajcovi, lebo ja to zvyknem zabudnúť, aby si zapísal, že chcem hlasovanie, lebo ja to zabudnem na konci, už sa poznám, takže musím mu teraz napísať, že v tom mojom pozmeňujúcom návrhu, to je ten dlhý pozmeňujúci návrh, mám dva, tak aby sme samostatne hlasovali o bode 2, o bode 25, potom body 6, 7 a 35 spolu a ostatné body pod jedným hlasovaním. Pán spravodajca dobre? Takže toto, lebo hovorím ja stopercentne to zabudnem na konci, keď budem už čítať.
Takže mám pozmeňujúce návrhy, ktoré viac-menej korešpondujú a kopírujú moje návrhy, ktoré tu už dávno, ako som povedal, šiestykrát ministerskí pracovníci už to mali na stole. Nedopĺňam nič viacej, nič menej a budem to potom aj zdôvodňovať, tie moje pozmeňujúce návrhy, aby sme si ujasnili, že čo vlastne chceme zlepšiť. Viem, nie sú to z mojej hlavy, sú to niekoľkoročné skúsenosti a dopyty urbárskych pozemkových spoločenstiev, s ktorými som mal tú česť komunikovať, a myslím si, že na 90 % vylepšujú veci.
Na našom výbore, ktorý bol, samozrejme, aj gestorským, sme, samozrejme, aj mali aj pozmeňujúce návrhy a medzi nimi aj ja som dával. To, že neprešli, to už beriem akože O. K., som opozičný poslanec, ale mali sme tu aj pozmeňujúci návrh nášho pánu predsedu pána Antala, ktorý, žiaľ, to, čo ja stále kritizujem, že nepriamou novelou začíname novelizovať v jednom zákone iný zákon, dobre, som rád, že aspoň to súvisí s pôdou, takže to boli zákony o pôde, lebo aspoň tak by to malo byť. Takže urobili sme novelu, ktorá asi hovorí o tlaku, ktorý prišiel zdola, a hovorím o novele v čl. 5 tohto pozmeňujúceho zákona, pozmeňujúceho teda návrhu pána Antala, ktorý je aj v spoločnej správe, a je to zákon č. 504/2003 Z. z. Tento hovorí, že ideme novelizovať § 12a ods. 14, kde na konci sa pripája nasledovná veta:
„Súhlas podľa prvej vety nie je potrebný ani vtedy, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada podielový spoluvlastník pozemku, za ktorý jemu alebo jeho právneho predchodcovi bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania 12d) a na ktorý nevznikol podnájomný vzťah podľa § 12b odsek 4, ak o postup podľa odseku 1 požiada do 90 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia podľa § 12b odsek 5, alebo od 31. decembra 2018, ak nepodá návrh podľa § 12b.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tento článok nadobúda účinnosť 1. mája 2018.“
Myslím, že je to dosť zásadný aj vstup do zákona č. 504, ktorý rozvíril hladinu užívateľov na Slovensku, a hovorím o tzv. náhradných užívateľoch, ktorí dostali náhradné pozemky. Takže, pani ministerka, musím sa aj toho, samozrejme, že dotknúť, pretože je to na pretrase dňa, a dneska budeme o tom tiež alebo zajtra hlasovať a rozhodovať. Takže, vážení občania, tí ktorí ste dostali do náhradného užívania pozemky a ste pôvodní užívatelia týchto pozemkov, že ste ešte žijúci, musím to zopakovať, tento termín, do 28. 2. 2018 máte sa prihlásiť na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu, aby ste ten podnájomný, teda ten nájomný vzťah, ktorý máte k náhradnému pozemku mohli mať potvrdený, že môžte užívať aj naďalej, a nebude vám vzaný. Samozrejme, musíte splniť aj určité kritériá, ktorá, ktoré už aj ministerstvo dalo do určitých usmernení generálneho riaditeľa legislatívy a zároveň aj do určitých pretlačí, ktoré nemôžem, samozrejme, ukazovať, ktoré už okresné úrady majú. Musím upozorniť, že okres od okresu je to rôzne a niektorí doslova že ešte ani dneska sa nevedia pohnúť, akým spôsobom majú k tomu pristupovať, keď začínajú sa im kopiť žiadosti o toto potvrdenie náhradného užívania. Vieme, že pozemkový odbor má rozhodnúť do dvoch rokov, a tam bolo, ešte jedna by som povedal, takáto, jak to nazvať, podmienka, že pokiaľ to chcete teda žiadať, tento, potvrdenie náhradného pozemku, museli ste mať nadpolovičnú výmeru tých pozemkov, ktoré ste žiadali, a dostali ste náhradný pozemok. Týmto pozmeňujúcim návrhom prakticky túto bariéru, ktorá sa týka státisíce ľudí, ja hovorím, dá sa povedať, odbúravame, ale vyzerá, že musia si to uplatniť do konca roku 2018, pani ministerka, keď to dobre čítam. Takže ten termín, rok 2018 platí aj na nich, ktoré to mali vyčlenené do bezplatného náhradného užívania oni alebo ich právny nástupca. To znamená, že sú to ľudia, ktorí nie sú pôvodní, a musia ísť do hry buď ako dedičia, alebo akože si to zamenili a obrábajú túto pôdu v náhradnom užívaní.
Takže myslím si, že toto musíme národu slovenskému povedať, aby sme ich neuvideli v omyl, a táto novela, myslím, že trošku precizuje, akým spôsobom sa ľudia majú správať. Aj napriek tomu budem stále apelovať na to, aby informácia o tomto postupe týchto ľudí bola stále a stále avizovaná, pokiaľ tento termín nepadne, pretože hovorím, títo ľudia potom budú mať ujmu.
Chcem sa, pani ministerka, opýtať asi na 8 otázok týkajúce sa týchto náhradných pozemkov. Ja viem, že teraz mi to z hlavy asi nebudete vedieť na všetko odpovedať, ale to sú otázky, ktoré mne prichádzajú ako poslancovi Národnej rady z rôznych kútov Slovenska, a, žiaľ, ani pracovníci pozemkových odborov okresných úradov nevedia v mnohých prípadoch odpovedať. Takže ja som si urobil také zhruba sumár. Takže začnem zaradom.
Ak bol vymeraný náhradný pozemok, ale len od družstva alebo doterajšieho užívateľa, mám teraz po novelách 504 nejaké povinnosti, ak chcem tento pozemok užívať? Zdá sa mi, že je to vzťah asi záhumienkový, na ktorý sa pýta, to znamená, že tam nevstupuje pozemkový úrad, tým pádom je to vzťah medzi nimi. Ale bol by som rád, keby to aj ministerstvo potvrdilo, že je to tak.
Ďalej. Ak sa ohlási vlastník pozemku v takomto prípade, je to len naša vec alebo vstupujem ešte do konania s nejakým družstvom, bývalým užívateľom, štátom alebo kým. Možnože nik nevie, čo keď sa ohlási vlastník, a on prakticky nie je krytý žiadnym rozhodnutím. Tak povedzte mi, ako sa má správať, ja viem, že máme tam v 330, že má si to vysporiadať do konca roku 2019, keď si to dobre pamätám, tieto vzťahy, tak pýtam sa, či je to odpoveď na jeho otázku, že si to má alebo či má, keď má to náhradné užívanie iba cez takto od družstva, či má niečo robiť ešte voči štátu.
Ďalej. Ak mám vymeraný náhradný pozemok cez pozemkový úrad, nie som pôvodný žiadateľ ani nástupca, tiež mám požiadať lesný úrad do konca roku 2018? Ak sa hlási pôvodný vlastník pozemku, ako mám postupovať? Zastreší má štát alebo nezastreší?
To je ďalšia anomália, ktorá proste vychádza, a takýchto problémov je viacero. Ja vám to, pani ministerka, potom možnože aj napíšem na ministerstvo, aby sme to nejakým spôsobom utriasli a aby ste to dali aj vašim pracovníkom na pozemkových odboroch. A ja to prečítam pre úplnosť, aby občania videli, ja som im to sľúbil, že im to, že vám to prednesiem, pani ministerke, aby ste vedeli, že toto trápi našich občanov, ktorí užívajú tieto pozemky.
Ak náhradné užívanie nebude pokračovať z rôznych dôvodov, komu takáto pôda pripadne a aký je postup štátnych orgánov? Zapájajú sa do riešenia tohto vzťahu aj tieto orgány?
Ďalej. Prečo je potrebné žiadať súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov k parcele, keď som minoritný spoluvlastník, ak túto parcelu nie je možné vydať a dostávame náhradný pozemok?
Tu by som doplnil, že u lesných pozemkov to beriem akože O. K. Lesné pozemky sa nedávali formou náhradného užívania. Lesný pozemok na 99 % išiel vo vlastnom užívaní, to znamená, nemohol tam byť niekto iný, tým pádom ste museli dokladovať nadpolovičnú väčšinu vlastníckeho podielu v danej, v danej parcele na pozemku. Bral som to a myslím si, že aj mnohí ľudia, že tam na lesnom poraste hovoríme o 100 rokov, pokiaľ nám niečo vyrastie alebo nevyrastie. Neni to osevný postup na jeden rok a tým pádom prakticky je to celkom iný režim. Tak beriem, že áno, nadpolovičná väčšina vlastníkov musela mi dať súhlas, aby som ich drevo mohol vyrúbať, keď dostanem les do vlastného užívania. Ale pri poľnohospodárskej pôde sa mi to zdá neadekvátne, pretože dostávam náhradný pozemok a musím takisto hlásiť, že som nadpolovičným vlastníkov v danej parcele a pozemkový odbor mi vyčlení, keď sa nedohodnem, iba v tých výmerách, kde som nadpolovičným vlastníkom, z tých parciel mi bude počítať. Iné nie. Myslím si, že je to trošku diskriminačné oproti pôvodnému § 15, kde sme prakticky napočítali podiely a vyčlenili mu celý aj ten minoritný podiel. Povedzte mi, prečo sa to musí sa to teraz brať takto, to sa pýtajú ľudia z reálneho života.
Ďalšia otázka. Koľkokrát môže dať užívateľ, ten primárny, ktorý má tu nájomnú zmluvu s tým vlastníkom, do podnájmu ďalším osobám. Kde končíme, pri akom čísle? Či je to neobmedzené, alebo je to nejako obmedzené.
A, samozrejme, veľa bolo a to aj ste odpovedali, je tam aj v tom návrhu, že ak sa užíva pozemok bez nájomnej zmluvy a vlastníctvo je v poriadku, akým spôsobom postupovať.
Moja záverečná otázka a to sa ma pýta každý, kto chce ísť gazdovať a neni ani agrobarón, ani nezdedil pozemky, ani neni finančne založený tak, aby si kúpil tie 10-15 hektárov, sa pýta, ako má začínajúci agropodnikateľ sa dostať k užívaniu pôdy, ku svojmu výrobnému prostriedku, ak chce podnikať v našom sektore.
Takéto otázky, pani ministerka, idú z reálneho života od ľudí, ktorí sa snažia v našom agrosektore podnikať alebo podnikajú, a myslím si, že sú to kardinálne otázky, ktoré budú hovoriť o tom, či naše, či už južné Slovensko, stredné alebo severné Slovensko bude alebo nebude prosperovať, aj čo sa týka obrábanosti krajiny, ako vy často hovoríte, že poľnohospodári nie sú iba tí, ktorí ryžujú, ale vlastne oni skultúrňujú krajinu spolu s lesnými pracovníkmi a tí, ktorí sa starajú o les. Takže, pani ministerka, chcel by som, aby, ja vám tie otázky ešte napíšem, aby ste dali jasne občanom Slovenskej republiky najavo, že toto sa má správať tak alebo tak. Ako ste písali aj v dôvodovej správe, týka sa, tie náhradné pozemky, to sú státisíce hektárov, 200-tisíc, myslím, keď si dobre pamätám. To sú veľké výmery a hlavne na južnom Slovensku, kde sa možnože to pestovanie a možnože aj to chovanie zvierat traduje z generácie na generáciu, prakticky tieto ťažké podmienky im strpčujú život a z priamej praxe môžem povedať, že ak to sprivatizoval nejaký zahraničný subjekt, dané družstvo, ani sa s nimi nebaví. Nebaví sa o nejakej žiadosti, že chcem nejakú pôdu si od vás vziať, lebo západniari nepoznajú takýto systém, že by niekto mohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, to oni proste oni nás pozerajú jak keby sme spadli neviem skade, že hocikto si môže tu prísť a začne si užívať pôdu, lebo sprivatizoval užívací vzťah družstva, a teba, vlastníka, nepustí k vlastnej pôde. No, to je nonsens a toto by som navrhoval, aby sme si konečne raz utriasli. Ja viem, že je to ťažká téma. Pozemkové úpravy sú v nedohľadne možno v celej republike. Máme to urobené na jednu sedminu. Sedem alebo šesť sedmín nás ešte čaká.
Ja viem, že sú to ťažké otázky, ale pokiaľ začneme aspoň v nejakých intenciách to klbko rozbaľovať, tak nakoniec tú niť urobíme takú, ktorá bude priama, bude jasná, a nebudeme sa musieť zaoberať nejakými sťažnosťami, petíciami, už nehovorím o súdnych sporoch, ktoré ľudia začnú normálne dávať na štát a na naše ministerstvo, že dochádza k ich majetkovej ujme iba kvôli tomu, že my sme si neurobili legislatívu, ako sa má urobiť. A myslím, že to vlastnícke právo, ktoré už konečne by malo byť v demokracii brané nad užívacie právo, by malo v každom zákone zarezonovať, a nieže iba účelovo, kde potrebujeme, tak áno, a kde nie, tak nie. A práve sú to tí drobní, ktorí myslím si, že týmto srdce bije možnože aj bez dotácií a chcú ísť na to. To nie sú tí, ktorí majú 2-tisíc-5-tisíc-8-tisíc hektárov, to sú tí, čo majú 30, 20, 100 ha, čo majú, a vie, že na tých 100 ha chce uživiť svoju rodinu. A už som spomínal tu minule, máme taký experiment u nás pri Prešove, kde sa snažili z 2-3 ha štvorčlenná rodina akože urobiť nejakú tú sebestačnosť a určité výsledky sú tam. Nechcem hovoriť, že takto by sme mali pokračovať vo všetkom, ale hovorím, sú tu aj takéto tendencie a myslím si, že tak, jak má Slovenský pozemkový fond, že môže vyčleniť do 2 ha, keď si dobre pamätám, aj fyzickej osobe, ktorá ho požiada, tak myslím si, že mali by sme umožňovať aj našim začínajúcim podnikateľom, aby mohli začať takto podnikať.
Teraz dovoľte, aby som trošku odôvodnil moje pozmeňujúce návrhy. Ale ešte jedno musím povedať, pani ministerka, nehnevajte sa. Musím to povedať, to som vám povedal aj osobne, boli ste v Nemecku, otvárali sme, alebo teda boli sme súčasťou tej výstavy, ktorá bola v Berlíne, a v Roľníckych novinách sa objavil aj článok, samozrejme, o tom, ďakujeme, že ste nás tam boli reprezentovať. Takže to beriem ako super. No, ale keď som si prečítal, ako sa chváli predseda Nemeckej federácie potravinárskeho a nápojového priemyslu Christoph Minhoff, tak trošku ma zamrazilo v chrbte. Budem ho citovať:
„Nemecký potravinársky priemysel dosiahol v roku 2017 nové rekordy v predaji, podľa odhadov vzrástol o 5,7 % na 181 mld. eur. Potravinársky sektor je tretím najväčším v Nemecku, zamestnáva takmer 600-tisíc ľudí v 6-tisíc firmách a zásobuje 82 mil. ľudí kvalitnými potravinami za primerané ceny. Zvyšuje sa podiel firiem s inovatívnymi nápadmi, ktoré sa dostávajú na trh. Potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu“ - opakujem, potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu - „a politici by mali tento fakt oceniť.“ Koniec citácie.
Neviem, aké boli pocity vaše, pani ministerka, keď ste sa toto dozvedeli, keď ste si to porovnali s našou úbohosťou, kde sme priamu podporu štátu pre našich agropodnikateľov na tento rok dali vo výške 1 mil. eur. To sme tam mohli dať rovno nulu, a keď chceme byť v tom zdravom jadre, ako hovorí pán premiér, a samotní Nemci tvrdia, čo znamená potravinársky agrosektor, tu to máte jasné, čierne na bielom. Tak sa pýtam, jak je to možné, že vláda čo vláda odsúva agrosektor do úzadia a nedáva mu prioritu. Veď to je nonsens. Takže chcem veriť, že tie slová, ktoré pán premiér povedal na Agrokomplexe pred rokom, že poľnohospodári, ja vás neopustím, takže sa pretransportujú to normálnych vecí, že bude tento rezort braný tak, ako má byť braný v tom zdravom jadre, ako to ukazujú Nemci.
A teraz k mojim pozmeňujúcim návrhom. Odôvodním viac-menej tie, ktoré cítim, že sú najpodstatnejšie, lebo by sme tu sedeli ešte trištvrte hodinu. Sú to všetky tie moje návrhy, ktoré som tu už dával opätovne. Tento bol myslím, že daný pred troma mesiacmi, keď som ho tu dával, takže všetci poslanci už viete, o čo vlastne ide. Snažím sa v prvom rade tri veci v mojom pozmeňujúcom návrhu. Prvá vec je, aby sme znížili rozdrobenosť pozemkov u lesných podielov v tomto zákone, ktorý vy dávate znižujeme z 5-tisíc na 2-tisíc metrov štvorcových. U lesných pozemkov, nehovorím o poľnohospodárskych. U poľnohospodárskych je to 2-tisíc, ako aj v zákone č. 180/1991 Z. z. Takže ja nie som za dvojkoľajnosť a znovu budem tvrdiť, že u lesných pozemkoch tých 5-tisíc metrov štvorcových má byť zachované najnižší podiel aj pri lesných pozemkoch. Keď ste mi argumentovali, že to by sme museli zložiť nové listy vlastníctva alebo nejakú väčšiu záťaž administratívnu, poviem iba jedno. Aj pri reštitúciách niektoré majetky spoločných nehnuteľností prepadali náš štát a niektoré neprepadali náš štát. Lesy boli iba do správy lesov, štátu, iné pasienky prepadali na štát. Ten istý urbár. Ten istý urbár. Aj tam sme vytvárali dvojité vlastníctvo urbárov. Tí, ktorí si uplatňujú reštitúciu a mali vrátenú, a tí, ktorí mali v lese a nemuseli si uplatniť reštitúciu, to znamená aj tu vznikol dvojaký urbár, vážení, to si uvedomte. To je realita. Ja som takýchto urbárov riešil asi 60. A tak to vyšlo. Nie všetci si uplatnili reštitúciu. Ale tí, ktorí mali iba užívanie lesov, tí to mohli fungovať, veď reštitúcie nemuseli nikde uplatňovať. Prevzali, fungoval, stačilo dedičské konanie.
Takže, vážení, aj teraz sme tu mali už máme podvojné urbariáty, tak nechcete mi povedať, že sa to nedá urobiť, dve LV-čka, jedno LV-čko poľnohospodársky pôdny fond a druhé lesný pôdny fond, kde si tie prepočty podielov oni už vedia urobiť, to sa nebojte. Urbariáty nie sú hlúpe. Vedia si tie prepočty urobiť. Takže chcem, aby sme nezrobili a znova budem dávať tých 5-tisíc metrov štvorcových, tak to je jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov.
Ďalší, ktorý, myslím si, že má tiež svoju nejakú tú svoju rezonanciu a svoje odôvodnenie, je ten, že ak máme v celom zákone, že na rôzne úkony a dokonca aj na likvidáciu urbariátu stačí 50 % vlastníctva plus 1 meter štvorcový, tak zdá sa mi to neadekvátne. Ak chceme zrušiť urbár alebo ak chceme tento urbár previesť na nejakú inú výrobnú alebo obchodnú spoločnosť, tak 55 % ľudí, že by o tom rozhodovalo iba plus 1 meter štvorcový, je podľa mňa veľmi málo. Je to dehonestácia urbáru ako takého, keď iba polovica stačí, aby ho zrušila. V starom zákone to bolo dve tretiny minimálne, tak preto ja chcem, aby v mojom pozmeňujúcom návrhu bolo tiež tie dve tretiny minimálne, či sa už chce zrušiť, alebo na obchodnú alebo inú spoločnosť premeniť.
Ďalší bod, ktorý, myslím si, že trošku bude súvisieť aj s vecami týkajúcimi sa možnože toho veku, ktorý ste už schválili, aby mohol opätovne niekto nanovo kandidovať, a tých 18 rokov ste vzali do svojho vládneho návrhu, takže ja som rád, že takýmto spôsobom ste na to reagovali. Ale myslím si, že dobre by tam bolo, keby sme dali aj, že môže opätovne kandidovať.
V ďalších bodoch mám veci týkajúce sa zodpovednosti predsedu výboru, výboru, ako aj ďalších členov, ktorí sú v riadiacich a dozorných zložkách, aby tá zodpovednosť bola jednoznačne zadefinovaná v zákone.
Ďalší vážny moment, ktorý vzišiel z posledných debát s urbárnikmi týkajúce sa urbárov, ktoré prechádzajú do mnohých iných vlastníckych rúk iba z titulu toho, že má nadpolovičnú väčšinu skúpených podielov. Preto mnoho urbariátov hovorí, aby sme obmedzili výšku maximálneho podielu podielnika v urbariáte. Niektoré hovoria o 5, niektorí o 7, niektorí o 10 %. Ja navrhujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte pred sebou, 10 % maximálny strop, ktorý môže mať podielnik. Áno, uvádzate, že aj pozemkové spoločenstvo môže mať a dávame strop 49 %, ako je to v zákone. Dobre, beriem, ale aj podielnik mal by mať nejaký strop, pretože jeden človek potom bude rozhodovať o všetkom a môže sa to veľmi zvrtnúť a môže doslova aj ten urbár zrušiť a nebude nič. Takže dávam 10 %, to znamená pri ideálnom stave 10 ľudia bude ten strop, ktorý môže byť, viacej už to ani nemôže byť, aby mal väčší podiel. Ďalšia vec, ktorú dávam, je, aby odmeny, či už tej dozornej rady, alebo výboru boli na návrh, by som povedal, repricot..., repri..., aby boli tak dané (povedané so smiechom), neviem sa vykoktať, že ak je to výbor, tak dozorná rada navrhuje, a ak je to dozorná rada, že má dostať odmenu, tak výbor navrhne dozornej rade, pretože na zhromaždení pozemkového spoločenstva títo ľudia rok sa nevideli a nevedia oceniť prácu tohto či už výboru, alebo dozornej rady. Takže aby tam bol nejaký návrh z tej druhej strany a aby to ocenenie išlo adekvátne. To by bolo k tomu väčšiemu návrhu.
Je tam ešte viacej menej ďalších vecí, ktoré, myslím si, že už ste sa mali možnosť oboznámiť aj na minulej schôdzi, keď som to prednášal.
Nový návrh, ktorý dávam, je ten menší a ten sa týka toho, ak má podiel spoločenstvo a má na to nejaké dividendy, ktoré by malo akože aj z tohto podielu nejakým spôsobom vykázať, tak aby tieto dividendy neboli rozpustené medzi všetkých podielnikov alebo aby sa z týchto peňazí použili tieto dividendy, keď ich takto nazveme, alebo podiel, niektorí hovoria, vyplácanie podielov, aby sa mohli použiť iba na zveľaďovanie majetku tohto urbariátu. To znamená, je to z podielov toho urbariátu, keď má ako celok nejaký podiel. To neni sólo človek, to je podiel urbariátu, aby toto spoločenstvo tieto podiely a tieto, by som povedal, finančné výnosy z týchto podielov znovu mohlo... (prerušenie vystúpenia spravodajcom), áno, a aby sme, aby sme mohli takto akože tie financie usporiadať.
Takže dobre, končím s odôvodnením a prečítam vládny návrh, teda moje pozmeňujúce návrhy.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 37/2014 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
V čl. I v doterajšom bode 44 sa § 20 dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
„(4) Ak ide o podiel spoločenstva v spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 11, zisk a majetok sa použije prednostne na hospodárenie spoločenstva podľa § 19.“
Druhý môj pozmeňujúci návrh, o ktorom chcem hlasovať, ako som už uviedol pánovi spravodajcovi, takže:
1. V čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 2 ods. 2 znie:
„(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 - 3, 9 - 12 a 16, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 a 3 neustanovujú inak.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajšom bode 3 v § 2 ods. 3 sa za slová „nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 metrov štvorcových“ vkladajú slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok“, a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok.“.
3. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno i) sa za slová „§ 10 ods. 1 a 2“ vkladajú čiarka a slová „ktoré vlastní obec“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno j) znie:
„j) ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 9 ods. 11, § 13 ods. 1 písmeno d), § 13 ods. 4 a 6, § 15 ods. 1 a 3.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I v doterajšom bode 8 § 5 ods. 3 písmeno a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová „podľa § 18 ods. 1“.
6. V čl. I v doterajšom bode 10 v § 10 písm. a) sa slovo „päť“ nahrádza slovom „desať“.
7. V čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
15. V § 9 ods. 6 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Podiel vlastníka na spoločnej nehnuteľnosti nesmie presiahnuť 10 % okrem prípadov podľa § 9 ods. 10 a 11.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán spravodajca, čas mi teraz neplynie, lebo to už čítam návrh, takže nemusíme sa báť.
8. V čl. I doterajšom bode 15 v § 9 ods. 7 sa slová „nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.“ nahrádzajú slovami „vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve“.
9. V čl. I doterajšom bode 16 v § 9 ods. 8 sa vypúšťajú slová „na tretiu osobu“.
10. V čl. I doterajšom bode 18 v § 9 ods. 10 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
11. V čl. I doterajší bod 19 znie:
19. V § 9 ods. 11 sa za slová „spoločnej nehnuteľnosti“ vkladá čiarka a slová „ak by podiel spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti presiahol 49 %,“ a na konci sa pripája táto veta: „Zmluva o spoločenstve podľa § 5 ods. 1 písm. d) môže obmedziť oprávnenia orgánov spoločenstva nadobúdať podiely na spoločnej nehnuteľnosti prevodom alebo prechodom vlastníctva.“
12. V čl. I sa za doterajší bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 9 ods. 13 prvej vete sa vypúšťa čiarka a slová „ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
13. V čl. I sa za doterajší bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:
22. § 9 sa dopĺňa ods. 16, ktorý znie:
„(16) Na platnosť záložnej zmluvy, ktorej predmetom je podiel na spoločnej nehnuteľnosti, sa vyžaduje súhlas zhromaždenia.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
25. V § 11 ods. 1 prvej vety sa slová „iných osôb“ nahrádzajú slovami vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti“.
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
„25. V § 11 sa vypúšťa odsek 2.“
Doterajšie body, pardon, doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. I doterajší bod 26 znie:
„26. V § 11 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.“
17. V čl. I sa za doterajší bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
„27. V § 11 ods. 7 sa slová „znáša nadobúdateľ“ nahrádzajú slovami „znášajú fond a nadobúdateľ rovným dielom“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I doterajšom bode 32 v § 13 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Člena orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) možno zvoliť aj opätovne.“
19. V čl. I sa za doterajší bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
34. V § 13 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 20... Pardon.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie:
„29a) § 566 až 576 Obchodného zákonníka.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 prvej vete za slovo „výbor“ vkladajú slová „podľa potreby,“.
21. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 tretia veta znie: „Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia (ďalej len „oznámenie“) na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.“
22. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová „čiastkovú schôdzu alebo“.
23. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
24. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 tretej vete sa slová „podľa § 11 ods. 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 11“.
25. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 2 znie:
„(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a) a b) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; na rozhodnutie podľa § 14 ods. 7 písm. i) a j) je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2, a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca.
O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.“ (Ruch v sále.)
Ešte trošku vydržte, ešte asi tri minúty a zvládneme to.
26. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
27. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 prvej vete sa slovo „môže zvolať“ nahrádza slovom „zvolá“.
28. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 štvrtej vete sa slová „§ 14 ods. 7 písm. a), b), d), i) a j)“ nahrádzajú slovami „§ 14 ods. 7 písm. a) až d), i) a j)“.
29. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladajú nové body 40 a 41, ktoré znejú:
40. V § 16 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Predseda spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu a členom spoločenstva porušením svojich povinností a prekročením svojich oprávnení do výšky hodnoty jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v čase vzniku škody.“
Doterajšie body 5 a 6 sa označujú ako body 6 a 7. (Pozn. red.: správne „odseky“.)
41. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
30. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
40. § 16 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu dozornej rady“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
31. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
„41. § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu výboru“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
32. V čl. I doterajšom bode 55 v § 26 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Ak navrhovateľ na výzvu okresného úradu v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený, okresný úrad konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
33. V čl. I doterajšom bode 57 v § 28 sa ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) si neplní povinnosti podľa § 18 ods. 4 riadne a včas.“
34. V čl. I doterajší bod 59 znie:
59. § 30 znie:
㤠30
Na konanie podľa § 26 ods. 1 až 4 a 6 a § 27 až 29 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 37) ak tento zákon neustanovuje inak.“
35. V čl. I doterajšom bode 60 sa § 32a dopĺňa ods. 12, ktorý znie:
„(12) Ustanovenie § 9 ods. 6 prvej vety sa nevzťahuje na vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol podiel do 30. júna 2018.“
A tým pádom by som skončil. Je to celý môj pozmeňujúci návrh, ospravedlňujem sa za takéto dlhé čítanie, ale, žiaľ, musel som to prečítať, lebo tak to hovorí rokovací poriadok.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov aj z mojich úst. Dovoľte, aby som k tomuto novému zákone teda, ktorý ešte nemáme na našom portfóliu legislatívy na Slovensku, aby som povedal niečo aj ja.
Myslím si, že každá kontrola by mala priniesť určité zlepšenie nejakého patového alebo zlého stavu, a kontrola by mala tento stav naprávať. To, že či to urobia, alebo nie, daná kontrola mala by ukázať prax a život. A musím povedať, že ja to budem stále vytýkať, že mnohé zákony, ktoré my tu prijímame v Národnej rade, spätne nie sú vyhodnocované, spätne nie sú vyhodnocované, možnože aj ekonomicky, že aký priniesli ekonomický príjem alebo úbytok.
Tento návrh, žiaľ, pokiaľ bol iniciovaný iba kvôli tomu, že po, no, od roku 2013, 3. 3., podľa správy mal už byť prijatý a vláda až teraz na to reaguje, tak zdá sa mi to trošku také ako nefér. Pýtam sa, až nejaký zdvihnutý prst a 110-111 miliónov pokuta, ktorá, ako kolegyňa Zemanová povedala, ešte neni na papieri, ale k tomu možnože by hrozilo aj v budúcnosti, má primäť vládu, aby konala? Zdá sa mi to trošku nefér voči našim občanom a sa pýtam, tých päť rokov, koľko nám tu takého dreva uniklo. Aké kšefty nám za tých päť rokov tu prebehli? Takže to neviem, to ani nebude ani odpoveď. Zdá sa mi, ani ministerka, samozrejme, nemôže vedieť o všetkom. Takže beriem, že to je taký akože, my ideme až vtedy, keď už hrozí a už všetko sa nám rúca a milióny hrozia, a my ideme niečo robiť. Dobre, je tu vláda, ktorá je vláda kontinuity, tak vládne.
Podľa dôvodovej správy v prvom rade tento návrh zákona má zamedziť a zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby alebo výrobku z takéhoto dreva na vnútorný trh. Vnútorným trhom, mám za to, pani ministerka, že to je trh EÚ, že to je trh EÚ, to neni trh slovenský, to je trh EÚ, v ktorom by sme teda mali fungovať a túto nezákonnú ťažbu nejako nachádzať a robiť určité sankcie a zamedziť a zabrániť tejto nelegálnej ťažbe.
Mne hneď na začiatku, keď som tento zákon začal čítať, napadlo, vážení, my máme takéto prepojenie? My vieme pri súčasnom nejakom tom technickom pokroku, ktorý tu máme, my vieme dneska povedať, keď stopneme nejaké auto, a to je nič, či ho stopne pracovník lesného odboru alebo tej inšpekcie, ktorá má byť vzniknutá, alebo nejaký šéf lesného závodu, alebo policajt. My vieme v tom okamihu zosúladiť všetky informácie, ktoré by nám povedali, že tento kmeň, ktorý sa nachádza na danom motorovom vozidle, je z legálnej ťažby. Vieme toto povedať? My máme denne dodávky, že, ja neviem, urbár udáva, ide dneska rúbať v dielci 250 a ide rúbať 30 kubíkov. A ku 11.00 hod. už vyrúbalo 6 kubíkov a ďalších 15 ide druhým smerom. Vieme sa k takémuto údaju dostať? To ma hneď napadlo, keď máme mať účinnú kontrolu, lebo na jeden prepravný papier, ľudia boží, 300 kubíkov, jak by sa nechumelilo. Takže aj to, čo kolegovia predo mnou hovorili, že jednoznačne identifikácia toho kusu dreva, ktorý tam leží a stojí alebo teda sa vezie, musí byť a musí to byť ešte viacej zdokladované, skade to je. Ja viem, že to je asi utópia momentálne v našich podmienkach. Ale ja hovorím, tak to je u mňa tá klasická kontrola, ktorá ide až do dôsledkov. Ja viem, že sa to asi nedá urobiť, ale poďme, máme podpredsedu pre informatizáciu (povedané so smiechom), tak nech aj na to popracuje, aby sme tie prepojenia z tých informácií mali, lebo je to, je to iba o tom, je to iba o tom, o ničom inom.
To, že máme tam aj ďalšie výhrady, ako už povedal aj kolega Budaj a ďalší, nebudem sa v mnohých veciach opakovať. Chcem povedať jedno, že to, že bude menovať šéfa tejto inšpekcie minister, zaváňa straníckosťou, nehnevajte sa. Takže toto beriem, že to kontroluj si, kontrolujú svojich vlastných, to sú naši, to sú vaši. Takže tu sa mi zdá, že toto by nemalo byť.
My možnože dáme aj nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, kde zdá sa nám, že post tohto šéfa, tejto inšpekcie možnože mohol, mohla navrhovať aj Národná rada a možnože by pripadol by opozičným kandidátom, ktorých by navrhla opozícia, a nech je pod gesciou ministerky, samozrejme, však to neni problém. Ale zdá sa mi, že to by bolo asi férové, aby sa tá kontrola trošku pohla, pretože pokiaľ to bude všetko iba pod gesciou ministerstva, ktorá je, samozrejme, politický nominant, tak, zdá sa mi, že tam to asi veľká nejaká výhra nebude. Nechcem sa nikoho dotknúť, samozrejme, pani ministerka, neberte to osobne. Hovorím ako rezort ako taký, ako ministerský post. To, že druhý stupeň odvolací je tiež ministerstvo, tak to si už neviem predstaviť vôbec. Viete ako, lebo tu sme furt na jednej lodi, tu sme furt na jednej lodi a stále sa točíme dokola, jak tu už kolegovia predo mnou spomínali, a to už podľa mňa je vrchol doslova zauzlenia sa desiatky rokov. Tak preto myslím, tam odvolací orgán musí byť niekto iný, či už to bude súd alebo niekto iný, ale nemôže to byť ministerstvo.
Ďalej, samozrejme veľká spolupráca s políciou. To beriem ako automatiku, to ani nebudem debatovať, že by tam nemala byť, a malo by sa to nejakým spôsobom zladiť.
Kolegyňa Zemanová už tu spomínala, že je tu nesúlad aj s tou archiváciou dokladov u prepravcov, v jednom zákone päť rokov, v druhom desať rokov. Tiež apelujem, aby sa to nejako zosúladilo, lebo dvojkoľajnosť je dosť blbá vec, a na súde neviem si potom predstaviť, jak to budú riešiť, keď zistia, že cesta bude sledovať jedna zákon o lesoch, druhý na zákon o tejto inšpekcii, a zistia, že no ako rozhodneme. No tak to myslím, že svedčí tiež o niečom a myslím si, že malo sa už, táto chyba sa mala už odstrániť pri tvorbe tohto zákona.
Ďalej. Chcem sa opýtať prakticky na tú udržateľnosť, lebo u mňa je aj udržateľnosť lesného hospodárstva veľmi dôležitá, aj udržateľnosť ministerstva, ako som vyzval pri programovom vyhlásení vlády, aby každý minister dal udržateľnosť svojho rezortu, a pri lesnom hospodárstve to je, myslím si, že dosť zásadná vec, pretože to neni jednoročný cyklus ako u poľnohospodárskej výroby, ale to je storočný cyklus, to si uvedomte. To sú tri generácie, pokiaľ sa niečo z toho lesa dostane, tak to by sme ten udržateľný rozvoj, mali povedať, že áno, potrebujeme toľko kubíkov mať, toľko kubíkov môžme vyrúbať. A už tie kalamity, ktoré prichádzajú, a potom ten ETAP, ktorý tam ostáva v tom teréne, sa nám mnohokrát stráca. Tak chcem apelovať, aby sme aj tú udržateľnosť lesného hospodárstva mali nejako naplánovanú, koľko vlastne môžme v danom volebnom období, prípadne decéniu, ako tie plány starostlivosti o les uvádzajú, aby sme aj to prísne dodržiavali. A pokiaľ už tam príde kalamita, tak, samozrejme, už tá ťažba musí byť nejakým spôsobom obmedzená. Nemôžme hovoriť, že postavíme píly, ktoré nám zamestnajú v čase kalamity a v čase ťažby toľko ľudí, a potom nemôžme zrušiť tú pílu, lebo to drevo sa musí tam vyrábať a musí sa rúbať ďalej, hej. To je nezmysel podľa mňa. Lebo takto nám argumentovali aj na výbore ešte za pána Jahnátka, tak to som myslel, že sa mi sníva. Lebo zrušíme 30 miest pracovných na píle, pretože bola kalamita, museli sme päť píl otvoriť a teraz ich máme zrušiť, lebo už kalamita neni. Takže, vážení, myslím, že to je iba zahmlievanie a zavádzanie.
Pani ministerka, navrhujete tých deväť ľudí, ktorí mu v tom prvom štádiu tých inšpektorov, ktorí by mali tých 50-60 kontrol do roka robiť, keď som dobre si tam prečítal v tej dôvodovej správe. Myslím si, že táto veľkosť, čo do objemu, asi aj vy uznáte, že nebude zodpovedať tým možnože narastajúcim nejakým trendom, pretože 9 ľudí máme, myslím, že, alebo 13 máme aj na katastri inšpektorov, a vidím, že to sa nestíha, to sa nedá. Tak chcem veriť, že to v budúcnosti bude nejak vykryté aj personálnych zabezpečením, ktoré bude pokrývať to, čo majú pokrývať.
Chcem sa opýtať, ten dozor, ktorý tam máme určený a je v paragrafe, myslím, že 5 alebo 6, to znamená, alebo až dokonca 11, ten nám v 11. Ten vlastne hovorí o tej štátnej správe, že, aký, aké oprávnenia by tam mali mať. To znamená, sú tam aj tí naši pracovníci lesných odborov, ktorí by mali. Povedzte mi, tí inšpektori budú rovnoprávne s nimi postavení alebo to budú jeden druhé kontrolovať, či tu bude nejaká vzájomná spolupráca medzi nimi. To by som chcel teda tiež, aby ste mi vysvetlili, lebo nejak som z toho veľmi až tak nevyšiel. To, že aké má tam kompetencie, že môže vstupovať, zastavať, všetko toto beriem, áno, O. K., len aká tam bude, či to bude ešte naviac, že keď povieme, že dáme aj tých miestnym odborom a prikážeme im, lebo tam musí mať to poverenie, tak dobre, možno bude mať ich 100 tých inšpektorov, teda kvázi akože, cez ten dozor a tým pádom beriem, že účinnejšie by sme mohli zasiahnuť v teréne, ale to by malo byť uložené niekde v dôvodovej správe. Lebo aj tak sa to dá čítať, že ideme a počítame aj s nimi, lebo nech sa nehnevajú, páni kolegovia, ale na lesoch niektoré odbory nemajú až tak, že by nevedeli, kde im hlava stojí. Takže berte tak, že myslím si, že aj nejaká náplň práce v tomto nejakom portfóliu dozornej by sa dala v pohode takto nejako implementovať a ľudí by sa v teréne zvýšilo viacej.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel spomenúť, a to je tá, že toto rieši iba ten vnútorný trh. Keď to chceme dávať vonku, toto nebude na to platiť, keď to budeme vyvážať do Ukrajiny napríklad alebo na Ukrajinu? A on povie, že však moja cieľová stanica je Ukrajina, tak čo ma otravujete týmto zákonom, veď to máte na vnútornom trhu, na vašom. Tak chcem veriť, že aj toto nejakým spôsobom bude vykryté a bude povedané, že kontrolujeme naše drevo, ako ide mimo republiku do ďalších krajín, ktoré viac-menej nejak o to drevo majú záujem, alebo teda ide tá konečná stanica v tej inej krajine.
To, že tento zákon je nový a možnože ešte dozrie v druhom čítaní nejakých zmien je myslím, že normálne a aj žiadúce. Niektoré dáme aj my, hlavne čo sa týka toho označovania dreva, aby nedochádzalo k pochybnostiam, že ten kubík je päťnásobne prekontrolovaný, a myslím si, že potom už by tá kontrola možnože mohla byť aj tak, že tí ľudia si povedia, že ani nemám šancu niečo kamuflovať, lebo tá kontrola, keď príde, tak končím. A ja by som ešte apeloval na to, a to teraz budem tlmočiť, 90. roky, keď sme s nádejou vzhliadali na tú demokraciu na Západe, kde sa povedalo, že pokiaľ nikto nebude spĺňať nejaké tie kritériá dostane takú pokutu, že ho zavrú a končí. No, žiaľ, u nás sa to v mnohých prípadoch nerobí a nedeje a môžu sa byť kadejaké opravné a kadejaké, by som povedal, že kľučky medzi paragrafami, a zistíme, že funguje ďalej a podnikanie, všecko možné, tak chcem veriť, že tie pokuty by mali byť aj, by mali byť aj nejaký výchovný dosah, že pozor, pri druhej pokute bude zlikvidovaný celkom a potom už môžeš si podnikať niekde inde, ale nie u nás. Takže na to by som tiež chcel apelovať.
Samozrejme, že chcem veriť, že jak bolo tu povedané, Štátne lesy obrábajú zhruba 900-tisíc hektárov, zvyšné sú súkromné, právnické a fyzické osoby, cirkevné. Takže chcem veriť, že to bude, samozrejme, rovnocenný kontrolný systém aj u tých, áno, u tej obrane ministerstva ako navrhol Zsolt Simon. Neviem, aký režim špeciálny tam bude zavedený alebo nebude, prípadne pani ministerka, ak by ste to vysvetlili národu slovenskému, aby vedel, pretože aj to je o dreve, ktoré ide.
No, ja by som bol najradšej, keby, viete, jak sa to dialo? Som doma, vidím, že pred mojím oknom ide vétrieska plná dreva, dvihnem červenú linku, vážení, dneska z Udavy drevo 17.15 hod. skade ide, z akého urbariátu dneska ťažíme, aby kontrolór nastúpil okamžite a riešil. Keď to dosiahneme, tak urobíme nápravu v kontrolných činnostiach. Keď to nedosiahneme, tak budeme to možno niekedy dobiehať, ale nebude to asi až tak rýchlo.
Ja viem, že to sa nedá, pán spravodajca, ale všecko sa dá, keď sa chce, viete ako. Takže poďme na to, nech tá červená linka možnože aj funguje.
Musím ešte pochváliť, že berieme aj kry a stromy rastúce mimo les, to znamená z kompetencie obecných úradoch a samospráv, kde myslím si, že tam je teda dobrá paseka. Tam, tam keď som videl vyrúbané drevové porasty pri tej štiepke, keď som chodil, teda aj chodím vlakom domov, no, vážení, tak to, to je paráda. To je jedna radosť.
Takže, vážení, tam by som tiež ako tú kontrolu, samozrejme, že upriamil. Jasné, že pri tých krov ťažko, hej, ako tam identifikuješ, je to ten ker, alebo neni ten ker. Chcem sa opýtať pani ministerky, bude nejaká vykonávacia vyhláška k tomu urobená? Alebo nejaký aspoň usmernenie alebo niečo také? Lebo predsa len tie paragrafy sú paragrafy a vykonávacia vyhláška je vykonávacia vyhláška, ktorá rozšpecifikuje, kde by sme sa mali pohybovať, a hlavne tí kontrolóri aby neboli potom vystavovaní doslova že nejakému tomu posmechu, že ich ten nejaký prepravca alebo ten výrobca doslova oblbne rožkom, pretože nevedia si jednoznačne vysvetliť a zákon, nedajbože, že keby na súde to primälo k tomu, že áno, že tí ľudia ich doslova že opili rožkom, tak to by myslím, že nebola dobrá nejaká vizitka, ako sa k tomu majú správať.
Myslím, že to by bolo asi z mojej strany všetko. Nebudem to ďalej naťahovať. Každopádne v druhom čítaní dáme ešte nejaké pozmeňujúce návrhy, hlavne čo sa týka identifikácie dreva, a chcem veriť, pani ministerka, že tento zákon prinesie ďalšiu kontrolu do ďalšieho segmentu tej činnosti, ktorú má v správe ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a dúfam, že s takýmito inšpekciami, ktorých budeme dávať aj v iných činnostiach, že nakoniec slovenský národ naučíme, ako sa má správať. A zákon je iba jeden a musíme ho dodržiavať, či sa nám to páči, alebo nepáči. A to je jedno, či je to urbársky, fyzická osoba, právnická osoba, štátne.
Takže ďakujem veľmi pekne a chcem veriť, že naše dobre mienené pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšia tento nový zákon, prijmete a v druhom čítaní budú prijaté. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba!
Ďakujem pekne.