Ďakujem pekne. Bol to skutočne výkon hodný možno aj potlesku, ale nikto tu skoro dneska nesedí.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka parlamentu. Vážený pán minister, milé poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto zákonu za hnutie OĽANO, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ako iste viete, aj z toho ako pán minister tento zákon predložil, ide o zákon o radiačnej ochrane. Do tohto zákonu sme vzhľadom na rôzne problémy pri implementácii zákonov z minulého roku museli pozmeňovacími návrhmi vložiť rôzne korekcie k rôznym ďalším naozaj pálčivým témam v zdravotníctve a skúsim sa aj k nim vyjadriť ku koncu a verím, že potom aj pani poslankyňa Janka Cigániková ešte oveľa podrobnejšie tieto niektoré veci spripomienkuje.
Dovoľte najskôr, aby som začal rozprávať k tomu samotnému zákonu, ktorý bol predložený do Národnej rady na prerokovanie. Ten zákon má jednu veľkú, by som povedal, pozitívnu vlastnosť. On mal zvýšiť alebo má zvýšiť ochranu jednotlivcov pred nebezpečným rádioaktívnym žiarením, a teda určitým spôsobom mal ochraňovať aj celú našu krajinu pred týmto žiarením alebo pred zamorením, ktoré by hrozilo pri rozptyle rôznych rádioaktívnych častíc.
Podľa európskej normy sa v ňom napríklad sprísňuje limit ožiarenia pre ľudí pracujúcich v exponovaných zamestnaniach, efektívna dávka z 50 milisievertov sa znižuje na 20 milisievertov za rok. Reflektuje nové vedecké poznatky o zvýšenej citlivosti očnej šošovky, znižuje ekvivalentnú dávku ožiarenia z doterajších 150 milisievertov za rok na len 20 milisievertov za rok, hoci vedecké inštitúcie odporúčali ešte prísnejšie posudzovania, odporúčali ekvivalentnú dávku ožiarenia stanoviť len na 3 milisieverty za rok, čo keby sme chceli, tak by sme mohli si kľudne zaviesť aj na Slovensku a sprísnenie európskych noriem je povolené, a teda zvýšená ochrana našich obyvateľov takisto.
Týmto len chcem povedať, že veda je vo vývine a my naozaj nevieme častokrát ani teraz veľmi presvedčivo všetky, poukázať na všetky negatívne vlastnosti, ktoré toto nebezpečné neviditeľné žiarenie môže spôsobiť, ale ako môže poškodzovať zdravie, životy ľudí a takisto životné prostredie. Ja som lekár, detský kardiológ, a v podstate viem, o čom hovorím, pretože u nás sa takisto realizujú, sám som ich robil, rôzne intervenčné zákroky, ktoré sú pod röntgenmi, a viem teda, že museli sme spĺňať tieto limity. Častokrát naši lekári, žiaľ, sa dostali na hranicu toho, že už ďalej nemohli tieto výkony realizovať, keďže, keďže by prekročili uvedené limity.
Hovorím to len kvôli tomu, pretože každý človek, ktorý nejakým spôsobom sa dostáva do styku s týmto žiarením, je v podstate v nie veľmi závideniahodnej situácii. My ako lekári to podstupujeme z jednoduchého dôvodu, chceme pomôcť druhým. Chceme zachrániť život, chceme, chceme opraviť určitú vadu, a preto naozaj ideme do tohto rizika a vystavujeme sa tomuto škodlivému žiareniu a potom, samozrejme, sú to aj určité záujmy. Záujmy napríklad našej krajiny. Viete, že naša krajina využíva jadrovú energiu, máme jadrové reaktory, z ktorých momentálne dva reaktory teraz odstavujeme A1 a V1 a pri odstavovaní takýchto reaktorov vzniká relatívne veľký, rozsiahly rádioaktívny odpad. No a o tomto odpade by som chcel aj trošku pohovoriť, pretože, žiaľ, dostala sa nám informácia, ktorú sme si potom overovali, a bola pravdivá, pretože túto istú informáciu do medzirezortného pripomienkového konania a nakoniec priniesla aj Konfederácia odborových zväzov, že v tomto zákone figuroval v § 34 ods. 7, figurovala táto stať. Prosím, aby sme počúvali.
Táto stať hovorí o tom, že "rádioaktívny odpad, ktorý sa nevyprodukoval na území Slovenskej republiky, je zakázané spaľovať, spracovávať alebo upravovať postupom, ktorý by mohol viesť k zvýšeniu radiačnej záťaže obyvateľov alebo životného prostredia". Tento odsek, ktorý v princípe nijakým spôsobom nezasahoval ani do voľného trhu, len stanovoval to, aby došlo k zvýšenej ochrane našich obyvateľov a nášho životného prostredia, takže z nášho pohľadu jednoznačne správne definoval túto zvýšenú ochranu. Pokiaľ by v tomto zákone bol, tak by v podstate zamedzil tomu, aby v našich spracovateľských centrách sa mohol spaľovať rádioaktívny odpad dovážaný z cudzích krajín. Po tom, ako sa to nepáčilo ľuďom, ktorí pôsobia v štátnej akciovej spoločnosti JAVYS, ktorí už aj majú podpísané zmluvy na dovoz vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu na Slovensko, dopočuli sme sa, že je to po likvidácii jadrovej elektrárne v Taliansku, a takisto vieme, že už sa dováža na Slovensko jadrový odpad z Českej republiky, tak, samozrejme, mali problémy, aby takéto niečo sa v tomto zákone vyskytovalo. To znamená, išlo sa priamo až k pánovi ministrovi a pán minister vlastne tento odsek z toho zákonu vyhodil von. Určite nám vysvetlí svoje dôvody, ktoré mal, my sme o tomto probléme mali aj určitú diskusiu na výbore Národnej rady, tá diskusia potom bola prerušená na žiadosť koaličných poslancov, už nechceli, aby sa ďalej diskutovalo. A ja by som si možno dovolil aj zareagovať na niektoré údaje, ktoré tam boli prezentované, dozvedel som sa, že nie so všetkým by som súhlasil, a teda kde v tomto všetkom je naozaj problém.
Tento predložený pôvodný návrh, on mal svoje ratio z pohľadu potenciálnej ochrany či už pracovníkov zúčastňujúcich sa na prácach pri likvidácii rádioaktívneho odpadu, tak aj obyvateľstva, pretože pri každej takejto činnosti vždy sú aj určité úniky do životného prostredia. Môžme hovoriť o tom, aké veľké sú tie úniky, určite áno, to je správna debata, ale úniky určité sú, pretože dlhoročné praktické skúsenosti ukázali, že žiadne zariadenie nepracuje so 100-percentnou účinnosťou. A to je, samozrejme, pravda aj na spaľovanie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu. Pri spaľovaní mäkkých vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov vzniká popolček s vysokou schopnosťou rozptylu a hoci sa celková aktivita nemení, dochádza ku kvalitatívnej zmene k horšiemu. Totiž významne sa mení koncentrácia rádioaktívnych látok v jednotke objemu a jeho kompaktnosť, a preto zabrániť ich úniku do životného prostredia je náročnejšie. Podobne a ešte významnejšie to platí aj o plynných látkach, ktoré takisto sú produktom spaľovania, takže pravdepodobnosť ich úniku do životného prostredia, hoci len malého, tu je.
A ďalší obrovský problém je s prepravou. Totiž dostala sa nám informácia, aj v podstate bola nepriamo potvrdená, že zahraniční partneri si nepriali, aby tento rádioaktívny popolček, vysokodisperzná látka bola u nás na území v podstate parafinovaná, bola, bola, bola lisovaná do väčšieho objemu a chceli, aby v takomto stave tohto popolčeka vysokodisperznej látky v sudoch sme to transportovali naspäť do ich krajín. No ja som si na výbore dovolil položiť otázku pánovi doktorovi Jurinovi, že akým spôsobom je vyriešená táto doprava a podľa mojich vedomostí spoločnosť JAVYS zatiaľ takýmito kontajnermi nedisponuje. A keby bolo áno, tak ja by som sa naozaj chcel opýtať, či posudzoval Úrad verejného zdravotníctva ich konštrukciu, prevedenie, kvalitu alebo odolnosť voči ťažkým mechanickým nárazom, ako nám to bolo prezentované. Dozvedel som sa, že, áno, máme kontajnery na kvapalné takéto látky a na pevné, teda tuhé, väčšie objemové skupenstvá, ale nie na vysokodisperzný materiál.
Zoberte si, ďalšia otázka je, že ako sa prepravuje tento materiál cez územie Slovenskej republiky. Po ceste. Jednoduchá odpoveď. Zoberte si, čo by sa náhodou stalo, pokiaľ by došlo k havárii takéhoto kontajneru a k rozptylu takýchto čiastočiek na území našej krajiny do ovzdušia. No tieto čiastočky, keďže sú vysokodisperzné, tak, samozrejme, veľmi rýchlo by sa šírili vzduchom. Boli by v podstate neviditeľné, ktokoľvek z nás, keby ich vdýchol, tak je prakticky hneď priamo ohrozený vznikom rakoviny. Sú tieto čiastočky, tie nuklidy môžu byť rôzne. Tak napríklad je dokázané, že rádioaktívny jód spôsobuje rakovinu štítnej žľazy, urán rakovinu pečene, radón rakovinu dýchacích ciest, stroncium rakovinu kostí a mohli by sme pokračovať.
Čo by sa stalo, keby sa tento popolček dostal do, do, do pôdy, alebo teda by sa zamorilo tým určité územie, kde by bol tento počet transportovaný, tak to si, to si ani nechcem predstaviť. Je dosť možné, že by došlo, pokiaľ by sa to neututlalo a nejakí, nejakí vysokopostavení ľudia by o tejto havárii ako za čias komunizmu neinformovali, tak v podstate by došlo k zamoreniu územia na desiatky rokov, došlo by v podstate k zničeniu podzemných vôd a, ako veľmi dobre viete, podzemné vody môžu mať ešte ďaleko vážnejší rozptyl.
Toto sú, skrátka, veľmi vážne problémy a ja nechcem ich privolávať, ale toto sú riziká, ktoré treba pri takomto povolení, pán minister, vždycky veľmi vážne sa nimi zaoberať, nechať si ich vysvetliť naozaj odborníkmi. A ja osobne som toho názoru a podľa mňa aj obyvatelia tejto krajiny, že likvidácia rádioaktívneho odpadu za týchto podmienok nám, skrátka, za to tu nestojí.
Ďalší paradox je ten, že keďže my máme relatívne dosť rádioaktívneho odpadu, keďže sami odstavujeme jadrové elektrárne A1, V1 a toho odpadu je na údajne viac ako desať rokov na spracovanie. Je tam, áno, samozrejme, určitý plán, ale keď máme toľkoto vlastného rádioaktívneho odpadu, pýtam sa, prečo potrebujeme spracovávať rádioaktívny odpad z iných krajín?
Áno, našťastie zákon je postavený tak, že každá krajina, ktorá si vyprodukuje rádioaktívny odpad, pokiaľ si ho nezlikviduje, alebo teda nejakým spôsobom nespracuje, musí si ho zatiaľ ona sama ukladať vo svojich úložiskách, takže z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, a teda nielen mohlo zdať, fakt je naozaj ten, že tá rádioaktivita, ktorá je vnesená na Slovensko, mínus nejaké určité straty, povedzme, že pripustíme, že sú minimálne, pokiaľ nedôjde k nejakej havárii alebo k nejakému nešťastiu, by mala byť vyvezená von zo Slovenskej republiky.
Ja som sa však dozvedel, že nemusí to byť také úplne jednoduché. Totiž táto rádioaktivita sa naozaj sleduje, sledujú sa dovezené nuklidy, vyvážané nuklidy a ono je to tak, že pri spaľovaní rádioaktívneho odpadu aj toto zohráva veľké špecifikum. Dozvedel som sa, že ten rádioaktívny odpad z Talianska je teda dosť iný ako rádioaktívny odpad, ktorý máme my, ktorý my tu vieme spracovávať a spaľovať, a teda došlo by ku kontaminácii našich, nášho bohunického spracovateľského centra, teda našej spaľovni, ktorá je momentálne teraz vystavaná, a údajne ani by dokonca tento odpad nedokázala spáliť alebo spracovať, a preto sa vlastne bude budovať nové, á, spaľovné, alebo teda nové centrum na spaľovanie tohto rádioaktívneho odpadu. No, môžme dostať rôzne dôvody, ja som naozaj počul, že momentálne tá spaľovňa, ktorú máme, je v poriadku a na spaľovanie nášho rádioaktívneho odpadu spĺňa všetky normy. A podľa všetkého táto nová spaľovňa, nám sa to tak zdá, je naozaj budovaná práve kvôli tomu, aby sme mohli na území Slovenska likvidovať rádioaktívny odpad, a teda najmä z Talianska.
Takže ja by som ešte ďalšiu vec chcel trošičku tak vyvrátiť, lebo pán minister tam spomenul takú, ja by som to trošku nazval, takú menšiu demagógiu, že je to teda vec na diskusiu, či mať jadrové elektrárne, alebo nemať, tak myslím si, že toto, naozaj táto otázka takto dnes stojí, hej. Tá otázka stojí, či chceme, alebo nechceme spracovávať na našom území rádioaktívny odpad z jadrových elektrární z iných krajín. Takto presne stojí otázka, svoj odpad, samozrejme, si spracujme a som veľmi rád, že máme vysokých odborníkov, kvalitných odborníkov, ktorí to vedia robiť, sme na nich hrdí. Ale otázka je, prečo naši ľudia sa majú vystavovať tomu žiareniu, o ktorom som na začiatku hovoril, pri spracovávaní cudzieho rádioaktívneho odpadu? Prečo naši ľudia, ktorí môžu tento odpad spracovávať len určitý počet hodín svojho života, pretože každý jeden milisievert sa počíta, skrátka, ten už nikdy z nášho tela nedostaneme preč. Prečo ich chceme využiť na likvidáciu rádioaktívneho odpadu z iných krajín? Sú naozaj tie ekonomické záujmy také podstatné pre Slovensko, aby sme toto robili? Či už pre týchto ľudí, alebo vystavovali našu krajinu rizikám, o ktorých som hovoril.
V každom prípade, pokiaľ súčasná koalícia tieto všetky moje argumenty nebude akceptovať a tento zákon si schváli, chcem len povedať a poprosiť pána ministra, aby naozaj Úrad verejného zdravotníctva naozaj prísne monitoroval a, a, a certifikoval najmä transport, o ktorom ja som zatiaľ presvedčený, že podľa mňa nie je uspokojivo vyriešený, z tohto pohľadu opäť ďalšia, by som povedal, anomália - a toto je naozaj celosvetová anomália, čo som sa ja dozvedel - tohto paradoxu zákona je, že ministerstvo dopravy podľa znenia tohto zákona bude povoľovať prepravu rádioaktívneho materiálu. Ja sa pýtam, že prečo takéto niečo sa do nášho zákonu dostalo. Toto sú predsa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva alebo tých ich ekvivalentov v iných krajinách a takéto právomoci nemá ministerstvo dopravy v žiadnej inej krajine. No, dozvedel som sa, že ten dôvod je jednoduchý, že už sú vydané niektoré povolenia, ktoré by neboli schválené Úradom verejného zdravotníctva na transport týchto rádioaktívnych odpadov. Takže potrebovalo, mocní potrebovali, aby sa to dostalo do tohto zákona, tak to tam je a máme tam takúto zaujímavú vec.
No, ja v tejto situácii len opäť chcem poukázať ešte raz na ten, na ten
paradox, že naozaj prejednávame tu zákon, ktorý mal zvýšiť našu ochranu pred rádioaktívnym žiarením, mohol, mohol eliminovať dovoz cudzieho rádioaktívneho odpadu na územie Slovenska, žiaľ, nebude sa to diať. Pán minister veľmi, podľa mňa, dobre pozná ľudí, možno nám to veľmi dobre vysvetlí, pretože v rokoch 2010 a 2012 bol predseda Dozornej rady štátnej akciovej spoločnosti JAVYS, ktorá sa zaoberá práve aj spaľovaním a spracovaním rádioaktívneho odpadu.Dovoľte teraz ešte, aby som povedal zopár slov k tým problémom zdravotníctva, ktoré pozmeňovacími návrhmi sa snažíme riešiť aj v tomto zákone veľmi netradične, ale možné to, samozrejme, je, keďže sú otvorené jednotlivé zákony.
Problematika eZdravia. Ako ja som v októbri upozorňoval po tom, ako sme mali prieskum v Národnom centre zdravotníckych informácií, že zdá sa, že napriek všetkej snahe, a ja to naozaj veľmi pozitívne hodnotím, pán minister, že snažíte sa eZdravie zaviesť. Ako vaši predchodcovia o tom viac-menej rozprávali a vyhadzovali na to obrovské peniaze a vy sa to snažíte zaviesť. Ja som dokonca v jednej z prvých relácií povedal, že keď sa vám to podarí, budete určite jeden z najúspešnejších ministrov zdravotníctva za posledné obdobie, aj si stále nad tým stojím, ale, pán minister, spôsobom, akým to fakt chcete urobiť, priznám sa, že s tým sa stotožniť naozaj neviem. Hoci chápem, že trebalo vyvinúť určitý tlak. Ale nás ste tiež obvinili vtedy z demagógie, že to, čo sme hovorili, nie je pravda. Je to pravda, potvrdilo sa to.
V polovičke decembra som mal tlačovú konferenciu a spolu s kolegom sme rozprávali o problémoch, ktoré sa všetky do bodky potvrdili v novom roku, a už ste to nepočuli len od nás, ale počuli ste to od jednotlivých aktérov, ktorých sa zavádzanie eZdravia dotklo, teda najmä od lekárov ambulancií, ale aj nemocníc. Ja sám pracujem v nemocnici, viem, ako to ide, lekári zatiaľ nedostávajú správy z nemocníc, to znamená, keby to zapojenie nemocníc bolo také kvalitné, ako rozprávate, tak tých správ by bolo oveľa viac.
Ale, ale hovorím, je tam určitý nábehový proces, myslím si, že je potrebné doňho vstúpiť, ale nazvať to štandardnými pôrodnými bolesťami, ako ste to sa snažili komunikovať verejnosti, no, prepáčte, ja by som to skôr nazval, že ste vyvolali predčasný pôrod a ešte nie úplne pripraveného novorodenca na plnohodnotný život. Takíto novorodenci, keď sa narodia, tak po pôrode častokrát majú obrovské problémy s adaptáciou, hrozia im infekcie a dokonca niekedy po takýchto predčasných pôrodoch majú až doživotné následky.
Ja naozaj by som to chcel postaviť do tejto roviny, pretože tých problémov je podľa mňa veľmi veľa. Ja si myslím, že by bolo veľmi fér priznať, že eZdravie nebolo dobre testované, narýchlo, na poslednú chvíľu boli certifikované softvéry poskytovateľov, boli problémy s výrobou a doručením elektronických kariet poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neboli dobre odhadnuté dopady samotnej implementácie napríklad s reálnymi kompetenciami sestier v ambulanciách lekárov. Vy ste v relácii s mojím kolegom povedali, však nech si požičajú kartu od lekára. Pán minister, ako vy naozaj neviete, jak to v tých ambulanciách chodí. Akože lekár robí na svojom počítači niekde už iného pacienta, pokiaľ sestra vypisuje recept toho, ktorého pred chvíľkou vyšetril, samozrejme, na jeho pokyn. To znamená, vy ste naozaj zobrali lekárom obrovské množstvo času, ktoré predtým mali.
V takejto ostrej prevádzke pod hrozbou pokút majú zavádzať tento systém? No, samozrejme, že na to doplatia pacienti. Ako naozaj si nemyslíme, že toto bol šťastný spôsob, ako to robíte, hoci ja rozumiem, že určitý tlak tu musí byť. Chápem, že to je konzervativizmus a mi je jasné, že niektorí lekári a vôbec nemajú ambí... alebo by vôbec nemali ambíciu sa do toho zapojiť. Možno pokiaľ by sme to nechali tak ako v Rakúsku, že je to len dobrovoľné, asi by sme boli po desiatich rokoch tam, kde sú teraz oni. Vy určite chcete, aby ten systém bol efektívny, prinášal úspory. Ale ja vám poviem jednu vec. Pán riaditeľ Blaškovič povedal, že nepozná ešte takého, ktorý by ukončil svoju prax. No áno. Tento rok on sám povedal, že bude nábehový, že pokuty nepôjdu a pokiaľ budú na to dôvody, tak v podstate sankcionovaní lekári nebudú. Tak oni ešte čakajú. Ale tých lekárov v dôchodkovom veku, ktorí v podstate ani nevedeli dobre pracovať na počítači, pán minister, je fakt dosť, a pokiaľ takto ďalej tvrdo pôjdete, tak oni naozaj tie ambulancie skorej zavrú.
A keď sa pozriete napríklad do susedného Poľska, kde sa upravovali kompetencie všeobecných lekárov, kde stále dodnes fungujú všeobecní lekári, ktorí v podstate majú len diplom z vysokoškolského štúdia, lebo kedysi dávno to tak bolo, že človek tam skončil vysokú školu a potom na diplom ukončeného vysokoškolského štúdia mohol začať ísť robiť všeobecného lekára. Napriek tomu, že už je to dávno mimo obliga, tak títo lekári tam stále fungujú, lebo sú múdri, lebo keby to upravili alebo zmenili, oni by ich stratili a dostupnosť zdravotnej starostlivosti by prudko klesla. Toto tu, pán minister, si myslím, reálne hrozí, že sa toto bude diať, pokým nejakým spôsobom nebudete, by som povedal, benevolentnejší alebo nejakým spôsobom nevyriešite naozaj týchto starších lekárov, ktorí s tým majú úplne oprávnené problémy.
Takže čo sa týka zmiernenia tých pokút, ktoré sme dostali na výbor, tak, samozrejme, ako s tým súhlasíme, aj s tým slovíčkom možno, sme radi, že ste to uznali, ste to spravili, ale tiež ste v tej relácii spomenuli, že, že ja veľmi dobre viem, aký je dlhý legislatívny proces. No ja som vás práve na tej tlačovej konferencii vtedy vyzýval k tomu, však vy ako vláda máte možnosť skráteného legislatívneho konania, zmeny sa dajú, pán minister, urobiť v priebehu niekoľkých dní, vidíme tuto v parlamente. To znamená, znova ste nám trošku zavádzali divákov, ja som tu ani nebol prítomný, že viem, koľko trvá štandardný legislatívny proces. My sme vás z tej tlačovej konferencie vyzývali, aby ste to práve spravili v skrátenom legislatívnom konaní, robíte to teraz o mesiac pri takomto pozmeňovacom návrhu. Ako pozrite sa, pokiaľ sa tie veci budú vylepšovať, my tie veci vždy podporíme.
No, mám ešte pár minút a potom budem čítať pozmeňovacie návrhy, ktoré chcem dať k zákonu o radiačnej ochrane. Pripravili sme si dva pozmeňujúce návrhy. Jeden identický, ktorý sme predložili na výbore. Dôvod je veľmi jednoduchý. Ten z nášho pohľadu zákon o radiačnej ochrane je nadradený atómovému zákonu v tejto (pozn. red.: správne „tomto“) prípade a naozaj sa jedná aj v tom odseku o ochranu zdravia, ktoré chceme zabezpečiť v našej krajine, a teda u ľudí. Z tohto pohľadu ja ho znova predložím sem, znova ho prečítam a budem chcieť, aby poslanci v tejto sále, v tomto pléne hlasovali o ňom. Ale hovorili ste, alebo teda pán predseda Zelník zo SNS, však keď pripravíme pozmeňovací alebo keď pripravíme zmenu zákona atómového, že on, samozrejme, ako SNS nebude proti tomu, aby sme si našu krajinu zanečisťovali. Tak dúfam. Tak zistili sme, že však tam je otvorený atómový zákon, takže sme urobili podobný pozmeňovací návrh do atómového zákonu, takže budem čítať dva pozmeňujúce návrhy, a teda poslanci sa budú môcť rozhodnúť, ktorý, keď teda sú presvedčení, že to treba riešiť cez atómový zákon, tak nech, prosím, schvália v tomto pléne atómový zákon, ktorý je teda otvorený a do ktorého budeme vkladať, vkladať pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.
Mám ešte tri a pol minúty. Ja sa len dotknem ako určitému sklamaniu, čo sa týka poplatku na urgentoch. Ako viete, že ja som to nazval ten systém trošičku takou záplatou a nebol v mnohom domyslený. Ľudia sa oprávnene sťažujú, vidím, že nemocnice z toho majú celkom slušné príjmy, sú to desiatky tisíc eur tie prvé dva mesiace, jak to nabehlo, avšak nakoniec mnohí, ktorí to platia, pretože idú na ten urgent s tým, že kvázi si idú skrátene pomôcť, tak si myslím, že sa tešíme z týchto príjmov. Samozrejme, je tam strašne veľa ľudí, ktorí nevedia svoj zdravotný stav kvalifikovane posúdiť a potom sú z toho sklamaní.
To, že ste to prehodili na poisťovne, pán minister, tiež mám pocit, že vy ste si neuvedomili, že čo tým spôsobíte. Však to je pre ľudí ďalšia byrokracia a spôsobí v nej len ďalšiu obrovskú nevôľu a nehovoriac o poisťovniach, ktoré majú určitý počet revíznych lekárov, teraz ste aj v rámci ozdravného plánu tlačili na revízne činnosti, aby boli efektívnejšie, aby sa, aby naozaj sa robili, realizovali úspory v miliónoch eur, a teraz títo revízni lekári majú posudzovať, či jednotlivé stavy naozaj boli urgentné a hrozilo by vážne ohrozenie zdravia. No to s týmto naozaj nemôžme súhlasiť, ani s takýmto prístupom. To, že sme nakoniec v spoločnej správe trošku to zmiernili, a teda tehotným mamičkám ste umožnili, aby, aby nakoniec neplatili, teda vôbec, tak, samozrejme, to je chvályhodný počin, ale, žiaľ, nemôžme byť spokojní s tým, akým spôsobom sa aj táto vec pripravovala, ako sa realizuje a že ste, skrátka, nevyriešili ten problém viac v prospech pacientov.
Mám posledné dve minútky, takže, ak by ste dovolili, ja by som si dovolil prečítať tie pozmeňujúce návrhy. A k ostatným veciam, verím, že sa vyjadrí moja kolegyňa z SaS.
