Videokanál klubu

Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa z tohto miesta krátko poďakoval pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za energiu, prácu, nasadenie a naozaj aj kvalitu, ktorú tento úrad prináša a keď sa hovorí o kríze inštitúcií v Slovenskej republike, tak dovolím si tvrdiť, že NKÚ je funkčný úrad a naozaj je verný svojmu poslaniu. Aspoň k takémuto presvedčeniu som došiel.
Ja sa venujem oblasti dopravy. Ja len by som vypichol pár vecí a dal pár príkladov a tým skončím. Bolo povedané, že ministerstvo dopravy vynakladá prostriedky neefektívne a neúčelne najmä na, takým spôsobom, že externe zadáva činnosti, ktoré by mali byť robené internými zamestnancami. Toto je naozaj obrovský problém, ktorý vnímame na ministerstve dopravy, že sa doslova roztápajú, rozplývajú odborné kapacity. Ostávajú na ministerstve takí tí poslušní podpisovači a všetka tá odborná práca je robená externými, externými firmami, čo je, samozrejme, obrovský priestor pre púšťanie žilou rozpočtu ministerstva, no a ako uvidíme, tie výsledky nie sú ani veľmi dobré, pokiaľ ide o kvalitu práce tých externých firiem.
Pripomeňme si, že konštatuje Najvyšší kontrolný úrad obrovský nárast, keď z 51-tisíc eur sme sa dostali na externé právne služby na takmer 918-tisíc eur. Obrovské prostriedky idú na to, aby sa ministerskí úradníci, alebo možnože aj vedenie ministerstva aby si krylo chrbát a naozaj tá atmosféra, ktorá tam je na ministerstve, hovorí o tom, s viacerými som sa rozprával, že takí tí ochotní podpisovači alebo možnože aj ešte zamestnanci, ktorí tam pracujú, si nedovolia nič urobiť bez toho, že by sa nekryli zľava, sprava nejakými právnymi dokumentami, lebo majú pocit, že jednou nohou sú v base a preto sa kryjú. A samozrejme takí tí, čo nie sú ochotní pritakávať a súhlasiť s tým, čo sa na ministerstve deje, tak potom odchádzajú a kritizujú už len zboku.
Dajme si pár príkladov, čo skonštatovali z Najvyššieho kontrolného úradu. Výskumný ústav dopravný, akciová spoločnosť, súkromná firma má podpísané s ministerstvom dopravy rámcové zmluvy raz na 3 milióny, raz na 5 miliónov. Zdalo by sa, že keď má v názve výskumný, tak asi, asi naozaj tej problematike veľmi dobre do hĺbky rozumejú a ponúkajú naozaj to najkvalitnejšie. Ale Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že tie činnosti, čo robí VÚD, nemajú charakter ani výskumu, ani vedeckej práce a konštatuje, že ide o bežné činnosti, ktoré má vykonávať ministerstvo dopravy alebo Slovenská správa ciest, alebo NDS-ka so svojimi zamestnancami. Stačilo by naozaj dať energiu do zabezpečovania kvality vlastných interných zamestnancov a nie vyvážať túto prácu v takýchto miliónových balíkoch von z ministerstva. Takže toto považujeme za veľký problém.
Alebo sa pozrime na tie právne služby, že je tam tím právnikov na ministerstve dopravy, povedzme, že 9 zamestnancov aj s riaditeľom, ktorí za roky 2013 až 2016 spolu dostali pol milióna eur. Ale firma AKMG má, bolo mu uhradené od roku 2015, 2016 na základe realizačných zmlúv 1,1 milióna eur. No a pozrime sa teda aspoň na jednu tú analýzu, že čo teda tá drahá právna kancelária priniesla. Tak napríklad právna analýza posudzujúca uzatvorenie dodatku k zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme, aby nedošlo k diskriminácii iných dopravcov, tak táto právna analýza potvrdzovala už prijatý balíček opatrení v osobnej železničnej doprave. Čiže neprišli na nič nové, len potvrdili to, čo už bola realita. Ale ministerstvo dopravy práve za túto analýzu zaplatilo 73-tisíc eur.
Alebo iný príklad. Atlas pasívnej infraštruktúry, kde bolo firme KPMG zaplatené za vypracovanie štúdie a táto štúdia bola vypracovaná až po realizácii verejného obstarávania, keď už bol známy víťaz, ktorý to ide dodávať. Samozrejme, že bolo tej firme zaplatené 154 688,40 eura. No a čo sa dialo potom? Ministerstvo dopravy a výstavby v máji 2017 roku postup zadávania zákazky toho atlasu pasívnej infraštruktúry zrušilo. Čiže môžme povedať, že peniaze vyhodené do luftu alebo do vzduchu.
Presuňme sa do verejného prístavu v Bratislave. Bolo treba urobiť analýzu za 517 860 eur. A čo konštatuje NKÚ, že v dokumentoch sa opakovane vyskytujú identické časti Ctrl+C, Ctrl+V. Finalizácia sektorovej analýzy vodnej dopravy za sumu 71 820 eur bola rozsahom pridaných aktualizácií finančne nadhodnotená.
Alebo si dajme ešte posledný príklad. Štúdia realizovateľnosti zavedenia jednotného štandardu cestovných poriadkov verejnej dopravy. Veľakrát to znie honosne, komplikovane. Bolo teda sa treba zamerať na to, že ako urobiť nejaký jednotný štandard. A tak teda sa pustili firmy, externé, do práce, za 175 140 eur. A keď už bola, bolo vyplatené, tak sa zistilo, že v súčasnosti neexistuje príslušná legislatíva ani konkrétne postupy pre možnosť vstupu štátu v tejto problematike štandardizácie, evidencie a poskytovania cestovných poriadkov. A na základe tejto analýzy za 175-tisíc eur nebol realizovaný žiaden projekt, ktorý by bol na štúdiu realizovateľnosti priamo napojený.
Toto sú len niektoré príklady toho, akým spôsobom táto nekompetentná vláda narába s verejnými zdrojmi. A dovolím si teda tvrdiť, že naozaj tí, ktorí nám vládnu, používajú verejné zdroje len na prečerpanie týchto prostriedkov na účty rôznych súkromných externých firiem možno svojich známych, možno svojich známych ich známych a podobne, ale určite nehľadáme Hodnotu za peniaze. Určite nehľadáme ten najlepší záujem v prospech občana Slovenskej republiky.
Ja môžem akurát povedať, že som rád, že tí odborníci odídení z tých ministerstiev, ktorí rozumejú veciam a sú kritickí, z tohto štátu neodchádzajú. Že pokladajú za svoju stavovskú česť ostať a našou úlohou ako opozičných politikov nie je nič iné, len týchto ľudí oslovovať, združovať a veriť, že príde deň, keď opäť budú postavení na piedestál, keď opäť raz budú ministerstvá riadené odborne a keď opäť raz charakter, morálka a odbornosť dostanú prím v riadení štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja som zvažovala chvíľu, že či vystúpiť alebo nevystúpiť a ja som si ako tému vybrala cestovný ruch asi z celkom pochopiteľných dôvodov. Zaujalo ma tam totižto niekoľko vecí, o ktorých sa už v poslednej dobe veľa hovorí a z praxe to asi mnohí aj poznáme a preto som o tom trošku chcela hovoriť viac.
Jedna z vecí, ktorá sa, ktorá sa vytýka cestovnému ruchu a teda podporeným projektom predovšetkým v cestovnom ruchu, je, že sa predkladajú žiadosti o finančný príspevok, kde sa deklaruje zámer prispievať ku komplexnosti, a to nielen svojej alebo teda svojej, ako aj miesta pôsobenia, teda tej destinácie. Po ukončení projektov sa obyčajne tento úmysel ukazuje ako nereálny. To vyplýva z výsledkov. Príspevok ku komplexnosti bol nízky. Tak takto to hovorí správa.
Až 42 % subjektov z celkového počtu oslovených žiadateľov má veľmi nízku mieru inovatívnosti a zároveň sa nerozvíja žiadna forma skúmanej spolupráce. Dve tretiny subjektov tvoria poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb, ktorí majú tento typ, ktorí majú pre tento typ spolupráce veľmi dobré predpoklady, no nie sú využité.
V správe sa hovorí okrem iného, že mali by sa vyberať konkurencieschopní prijímatelia, ktorí nie sú ohrození finančnou nestabilitou, dokážu zafinancovať investíciu a zhodnocovať vložený kapitál. V opačnom prípade prostriedky podpory nesplnili predpokladaný zámer a je riziko, že podporení prijímatelia nebudú po čase pôsobiť v danom odvetví.
Okrem toho, okrem týchto faktorov je tu ešte jeden ďalší faktor. Účelnosťou podporených projektov by sa malo skúmať aj to, do akej miery sú prístupné pre všetkých. To znamená, opäť budem hovoriť o bezbariérovosti. Neviem, nakoľko na vašom úrade máte odborníkov na bezbariérovosť a nakoľko dokážete skúmať tento faktor, ale už to začína byť naozaj tragédia, že na žiadnom mieste nedokážeme dostať požadované závery. Všetci vieme, že tá bezbariérovosť sa nedodržuje, napriek tomu nemáme žiadne relevantné výsledky. A tak sa obávam, že aj napriek tomu, že asi vaše kapacity sú obmedzené a vaše možnosti, myslím si, že aj toto bude ďalší problém, ktorý bude treba riešiť aj na vašom úrade.
Chcela by som ešte zacitovať tuto pár viet zo stratégie rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, ktorá bola schválená uznesením vlády v roku 2013 a kde sa píše, že v nadväznosti na služby cestovného ruchu je potrebné uviesť, že celosvetovým trendom je odstraňovanie všetkých bariér a vytváranie podmienok pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, čomu sa prispôsobuje aj legislatíva Európskej únie vo všetkých oblastiach poskytovania služieb. Z výsledkov monitoringu v tom čase vyplynulo, že 48 % ubytovacích zariadení porušovalo vyhlášku ministerstva životného prostredia z roku 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Keď nemali k dispozícii výťah, ktorý by dopravil nielen osoby bez postihnutia, ale predovšetkým osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na zvýšené podlažia. Okrem toho 45,6 % ubytovacích zariadení nezabezpečilo ani elementárne požiadavky pre takto znevýhodnených občanov, t. j. bezbariérový prístup do zariadení. Pritom zabezpečenie bezproblémového prístupu a pohybu týchto osôb by dnes malo byť už samozrejmosťou. Toľko z tej stratégie. A ja som si pozrela zoznam kontrolovaných subjektov, ktorý je v jednej z príloh a hneď prvý subjekt, ktorý dostal 6 miliónov eur, v podstate prijímateľ, je to len možno 3, 4, 5 rokov dozadu, tento prijímateľ je dnes už zrušený. Na Finstate sa už ani nenachádza.
Ďalší subjekt, ktorý dostal nejaké finančné prostriedky. Konatelia sú konateľmi inej spoločnosti, ktorá je v strate 5,3 milióna eur. Ďalší subjekt, s tým mám zase osobné skúsenosti, síce hotel má bezbariérovú izbu, ale je naozaj ťažko dostupná. Ja naozaj nerozumiem, pre koho sa robí tá prístupnosť, len na okrasu a nie je, nie sú nejako účelne zabezpečené tie priestory. To znamená, že nespĺňajú často tú spomínanú vyhlášku. Toto sú všetko len naozaj len na prvé pozretie príklady, ktoré proste by sme mali nachádzať po veľmi dlhom hľadaní. Ja som ich našla úplne-že na prvý šup. Preto by som bola rada, keby sa táto téma naozaj nepodceňovala.
Rovnako by som pár slov chcela povedať v podstate v rovnakom duchu aj k zariadeniam sociálnym služieb, resp. k detským domovom, ktoré tak isto potrebujú rôzne investície, časté investície do kapitálových výdavkov a keď teda sa bavíme o vynakladaní finančných prostriedkov, tak často sa na túto oblasť zabúda. A aj v detských domovoch sa píše, alebo v správach o detských domovoch sa píše, že naozaj sú nedostatočne finančne kryté a teda predovšetkým sú to tieto kapitálové výdavky, to znamená, že zariadenia nemajú na chod zariadenia a tým pádom, samozrejme, aj tie deti v tých zariadeniach nemajú potrebné vybavenie.
To isté sa týka aj zariadení sociálnych služieb. My síce prikazujeme, aby boli zariadenia bezbariérové, no naozaj nikto toto nekontroluje, nikto nevie, čo to má znamenať a nikto nikdy nebude zatiaľ vedieť zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí v tých zariadeniach sociálnych služieb žijú a ktorí tieto sociálne služby využívajú, aby mali naozaj dôstojné podmienky a aby vôbec boli, bolo to prostredie, v ktorom žijú, aby bolo z nejakých finančných prostriedkov kryté.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za pripomienky. Ja by som len predsa dočítala to, čo teda som dostala ako odpoveď. Ja som sa pýtala na otázku, aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách po rekvalifikačnom opatrovateľskom kurze cez projekt REPAS? Z celkového počtu 10 664 uchádzačov o zamestnanie podporených cez projekt REPAS, ktorí absolvovali rekvalifikačné kurzy zamerané na opatrovateľskú starostlivosť, bolo 2 765 uchádzačov o zamestnanie umiestnených na trhu práce. Z nich bolo 922 dlhodobo nezamestnaných. To znamená, z 10 922 na pomocné práce, a keďže nám starne obyvateľstvo, kľudne do tohto systému by sme týchto ľudí mohli postupne dostať. Čiže to sú reálne veci a ja sa opieram vždy o fakty a o to, že ide mi o to, aby sme vedeli zabezpečiť do budúcnosti v našom štáte dlhodobú starostlivosť o chronicky chorých a teda, aby sme nezruinovali dôchodkový systém. Ďakujem.

Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, pán predseda, pán predsedajúci, dnes už bolo veľa čísiel, ale ja si dovolím vystúpiť práve k REPAS-u. Takže v prvom rade chcem povedať na správu NKÚ, že teraz ju kritizujeme z pozície opozície, ale nesmieme zabúdať, že keď raz budeme my vládnuť, tak si musíme brať tieto závery k srdcu a naozaj ich zapracovať do svojich ministerstiev. To je pravdivé a to je hodné toho, aby sme si vážili nezávislý úrad, ktorý spravujú teda odborníci. A ja verím, že nie v tom zmysle, že chcú poškodiť jednej alebo druhej strane, ale že chcú naozaj vylepšovať veci na Slovensku.
Ja som sa zamerala na REPAS, keďže sa venujem sociálnej oblasti, a teda posledný rok a posledné aj dva roky v podstate vždy riešime to, že je málo pracovnej sily do automobilového priemyslu a to všetko vlastne chceme riešiť duálnym vzdelávaním, resp. rekvalifikáciou. Keďže to je jeden z nosných nástrojov ministerstva práce, práve vaša kontrola by mala dať takú barličku, ako sa uberáme, alebo akým smerom teda ideme v rámci vzdelávania práve nezamestnaných ľudí. Včera vyšla v rámci Štatistického úradu, vyšli počty ľudí, ja som to hovorila už aj vlastne v poznámke mojej faktickej, že 600-tisíc ľudí na Slovensku sa nachádza na hranici chudoby a 20 % je ohrozených práve detí. Ak rodičia nemajú zamestnaných rodičov je veľká pravdepodobnosť, že sa dostávajú do chudoby.
A preto nástroj rekvalifikácie v našom štáte musí byť spravovaný spravodlivo, musí byť odborne, a teda musíme sa priamo zamerať na adresnosť, ktorú potrebujeme v rámci krajiny vyriešiť. Keďže vieme, že aj oproti minulému roku sa opäť roztvorili nožnice medzi západom a východom krajiny, musíme si povedať, že počet dlhodobo nezamestnaných nám výrazným spôsobom neklesá. A ak ste si prečítali správu NKÚ, tak môžme hovoriť, že efektívnosť národného projektu REPAS, ktorý je zameraný na rekvalifikácie ľudí, je nižšia ako 50 %. Pán generálny riaditeľ Valentovič síce tvrdí, že je to 52,23 % a považuje to za pozitívny výsledok, ak to porovnáva s inými krajinami, ale ak sa pozrieme na ďalšie veci, ktoré teda NKÚ v tejto správe poukazuje, hovoríme na to, že rekvalifikácie, ktoré vedieme, nevedú ku kvalitným pracovným miestam. Mám na mysli, že tvoríme dohody. To znamená, nie je to trvalé pracovné miesto napríklad aj pre dlhodobo nezamestnaných ľudí a navyše nás stoja nemalé peniaze. A ďalším, tretím problémom je, že sú teda nie moc zamerané efektívne práve pre dlhodobo nezamestnaných, ktorých potrebujeme dostať do pracovného procesu.
Sú také tri úrovne, a to je kvalita pracovných miest a udržateľnosť týchto pracovných miest. Ak budú postavené na dohode, tak môžme sa rozlúčiť aj s trinástymi dôchodkami, aj zastropovaním a tak ďalej, pretože cez odvody nám vlastne do systému sa nenalejú peniaze, a preto práve tento nástroj rekvalifikácií má byť urobený pravde a má byť urobený tak, aby sme v rámci preškoľovania ľudí sa zamerali práve na to, aby tie ich pracovné miesta boli dlhodobo udržateľné, nielen nastavené bodaj bolo.
Druhá vec sú rekvalifikácie, ktoré sú zamerané podľa požiadaviek trhu práce. Dnes momentálne nám horí automobilový priemysel, ale ak sa pozriete na krivku, bude problém so sestrami, s pomocným personálom v rámci služieb, či už zdravotníckych alebo sociálnych služieb. Tam nikto nerekvalifikuje tých ľudí. Nikto sa nesnaží získať tie opatrovateľky spätne. A preto teda si myslím, že aj je oprávnené to, čo v tej správe vlastne bolo napísané, že máme problém nielen teda s tým, že koľko je úspešnosť, ale máme problém vlastne s jednotlivými kurzami a s priebehom kontrolného obdobia, keďže sa menilo až trikrát a v konečnom dôsledku sa nezmenilo nič, pretože tak nastavený systém, ako je dnes, čo chcú, tak na to sa rekvalifikujú, je podľa mňa nesprávny a vyhadzujeme tým peniaze do vzduchu.
Tretia vec je, že sa nezamerávame v rámci aj rekvalifikácie na takzvané celoživotné vzdelávanie ako takú podpornú barličku, v súvislosti vlastne napríklad to môžem udávať so starnutím obyvateľstva a teda každopádne sa nie celkom efektívne venujeme dlhodobej nezamestnanosti verzus rekvalifikácie týchto ľudí.
Ak sa pozrieme, tak z celkového počtu 326 314 poistencov Sociálnej poisťovne, ktorým vznikla prvá registrácia v nej, bolo 205 938 ľudí zamestnaných na dohodu. To znamená, do systému, čo sa týka dlhodobej udržateľnosti. V rámci odvodov nám to bude škrípať a nehovoriac o tom, že tí ľudia sa nám spätne môžu dostať na úrady práce a náklady na týchto ľudí sa nám neskutočne predražia.
Čo sa týka možno nejakého sprísnenia posudzovania týchto rekvalifikácií, tam v podstate zatiaľ nemám vedomosť, aby na základe správy NKÚ došlo k nejakej zmene. To znamená, tieto kurzy si vyberajú teda nezamestnaní podľa toho, ako, o aký majú záujem, čo si myslím, že by sme mali naozaj triezvo nastaviť a uberať sa týmto smerom. Týmto chcem vlastne poukázať na neefektívnosť kompetenčných kurzov realizovaných cez projekt Kompas a následné zaraďovanie uchádzačov o zamestnanie do kompetenčných kurzov realizovaných cez úrady práce, kde plnú sumu kurzu v konečnom dôsledku uhrádza štát.
Projekt REPAS plus rekvalifikačné kurzy, ktoré si vyžadujú akreditáciu, čiže akreditované kurzy, akreditáciu vtedy vydáva ministerstvo školstva, vedy a výskumu a Kompas ako kompetenčné kurzy, ktoré si nevyžadujú akreditáciu, neakreditované kurzy, poskytovateľ kompetenčného kurzu má vydané iba oprávnenie na vykonávanie vzdelávania dospelých, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti alebo obdobných služieb zahŕňajúce vzdelávanie uchádzača o zamestnanie. Mnohokrát v tom systéme sa nachádzajú rôzne, rôzne teda kurzy.
Ja som si napríklad vybrala v jednej obci, kde máme rómske etnikum, napríklad. Názov kurzu, ktorý sa volá "Ako sa nestratiť na trhu práce". Vzdelávali ich deväť dní. Stálo to, stálo to pre dvadsať uchádzačov 7 891 eur 20 centov a išlo o dlhodobo nezamestnaných Rómov, ktorí sa veľmi ťažko uplatňujú na trhu práce. Takmer osem tisíc eur, a ak sa nám takýto typ vlastne kurzov opakuje, je jasné, že to je neefektívne. Samozrejme som si zisťovala aj, koľko v rámci REPAS-u boli zamestnaní na trhu práce na trvalý pracovný pomer. Tak zo 45 319 uchádzačov ich bolo umiestnených na trh práce 10 198. Ak si zobereme do úvahy aj to, čo som hovorila pred chvíľou, napríklad ten jeden konkrétny kurz, vidíme, že sa nám to uberá nie takým smerom, akým by sme chceli, pretože skutočne budeme mať problém s udržaním dôchodkového systému a preplatenej dlhodobej starostlivosti a preto potrebujeme mať ekonomiku v kondícii a musíme mať kvalitné pracovné miesta. Rekvalifikácie musia byť zamerané na to a nesmieme vlastne ubiehať úplne iným smerom.
Pýtala som sa tiež, aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách. (Zaznievanie zvukov časomeru.) To by bolo tiež zaujímavé. To vám dám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Áno, tiež som pri čítaní týchto pasáží si spomenul na to stretnutie, ktoré sme mali koncom minulého roka a na tú debatu. Ako ja vôbec si myslím, že tento materiál je veľmi dobrý materiál podkladu na to, aby sme sa mohli pozrieť hlbšie do jednotlivých oblastí. Je to hlas nezávislého, nezávislej organizácie, je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal mať svoje dôležité postavenie v demokratickej spoločnosti a mali by sme požívať voči nemu veľký rešpekt, keď prináša takéto závery. A naozaj prinášam to ako konštruktívny podklad do debaty, kde potrebujeme, a my ako opoziční, si myslím, že plníme si v tom tú úlohu, že poukazujeme na to a sme ochotní prinášať aj riešenia a proste záleží nám naozaj na tom, aby tento štát fungoval lepšie, pretože vidíme, že toto je naozaj jasné zrkadlo a to zrkadlo nehovorí nič pekné. Nič pekné, a to som vybral pasáže. Vy ste tu hovorili o zdravotníctve, sú tu pasáže z dopravy. Verím, že kolegovia ešte vystúpia. A toto je jasný signál.
A ja to hovorím aj z hľadiska toho demokratického zriadenia, že toto je snemovňa poslancov, kontrolujeme vládu a takéto správy nemôžeme brať na ľahkú váhu, pretože jasne hovoria o tom, ako vláda disponuje s prostriedkami, ktoré jej boli zverené a vidíme, že vôbec si nepočína dobre. Takže o to viacej je toto silnejší apel aj z úst Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem to zopakovať, pretože toto je jednak najvyšší, je to kontrolný úrad a taká možno rečnícka otázka, že aké má postavenie tento úrad, resp. aké by mal mať v demokratickej spoločnosti a čo vlastne je jeho miesto aj pre tú debatu pre nás v Národnej rade? Keď tak pozerám, máme tu väčšinu zastúpenia z opozície, máme tu pána predsedu, máme tu pár koaličných poslancov. Som rád, že spravodajcom je člen finančného výboru, lebo práve na veci zo správy, ktoré sa týkajú hospodárenia, chcem poukázať. Prečo to hovorím? Pretože v programovom vyhlásení vlády nám vláda celému parlamentu sľubovala lepšiu budúcnosť. Parlament je aj orgán, ktorý kontroluje vládu a tieto podklady sú pripravené práve týmto nezávislým orgánom, ktorý by mal mať a požívať veľký rešpekt aj u vlády, aj u parlamentu, by, vlastne prináša konkrétnu správu toho, ako sa on pozerá na fungovanie, fungovanie štátu. A je to podľa mňa aj, by som povedal, veľký podklad pre koaličných poslancov a z toho, čo tu aj prečítam a zacitujem, tak myslím si, že aj vy, koaliční poslanci by ste mali biť na poplach, pretože akosi to, čo je tu napísané, nejde úplne do súladu s programovým vyhlásením vlády, v ktorom ste teda sľubovali všetkým občanom Slovenskej republiky lepšiu budúcnosť.
Hneď keď si pozrieme prvý odsek, tak je tam vlastne napísané "postavenie a pôsobnosť NKÚ" a teda Najvyššieho kontrolného úradu. A píše sa tu, že úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Čiže hospodárnosti, aj efektívnosti a účinnosti. To je veľmi dôležité a myslím si, že áno, toto je jeho rola. Je dôležité, aby ju napĺňal. A z toho, čo som čítal a čo vám tu budem citovať, tak sami uvidíte, do akej miery sa súčasnej vláde darí, respektíve nedarí. Pretože, alebo poďme, takto, poďme priamo k tomu, čo vlastne táto správa hovorí.
Prvé, čo ma zaujalo, bolo, keď tu je odkaz na vyrovnaný rozpočet a priamo správa hovorí: "Vyrovnaný rozpočet by malo Slovensko dosiahnuť v roku 2020, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády. K odloženiu cieľov došlo aj voči programu stability a rastu z apríla 2017, podľa ktorého mal byť dosiahnutý vyrovnaný rozpočet už v roku 2019." Čiže často tu počúvate od nás rétoriku, od opozície, a je to tak povedané, že to je taká tá vaša opozičná rétorika. Preto budem teraz citovať priamo rétoriku Najvyššieho kontrolného úradu a uvidíte sami, čo si o tom myslí táto nezávislá inštitúcia, ktorá má všetko právo, všetky kompetencie na to, aby sa vyjadrovala objektívne, verím, že to aj robí a z týchto údajov si utvorte obraz sami.
Naplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu verejnej správy už bolo niekoľkokrát presunuté na neskoršie obdobie. Z toho dôvodu NKÚ vidí riziko v dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu v roku 2020, hovorí NKÚ. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1,6 mld. eur.
NKÚ vo svojom stanovisku k štátneho rozpočtu i rozpočtu verejnej správy dlhodobo poukazuje na ďalšiu slabú stránku rozpočtového procesu, za ktorú považuje značný počet rozpočtových opatrení. Tieto v prípade štátneho rozpočtu majú podobu presunov rozpočtových prostriedkov, povoleného prekročenia limitu výdavkov a viazania rozpočtových prostriedkov.
Na strane 22 môžte vidieť tabuľku, koľko rozpočtových opatrení sa konalo v jednotlivých rokoch a ktoré kapitoly boli tým, by som povedal, najviac poznačené.
Najväčší objem v roku 2019 predstavujú opatrenia v rámci uvoľnenia rozpočtových prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Najväčší objem predstavujú opatrenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v objeme 1,5 mld. eur, Ministerstva práce, rodiny, pardon, toto bude ministerstva, pardon, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v objeme 1 mld. eur a Ministerstvo životného ministerstva 403 miliónov. Napriek tomu, že správcovia kapitol odôvodňujú vysoký počet rozpočtových opatrení vyššie uvedenými dôvodmi, NKÚ takýto stav hodnotí dlhodobo za slabú stránku rozpočtového procesu.
Vysoké množstvo rozpočtových opatrení z dôvodov časového nesúladu medzi skutočným príjmom prostriedkov z fondov EÚ a čerpaním výdavkov na projekty by bolo možné obmedziť lepším manažmentom tohto procesu, na čo NKÚ upozorňuje dlhší čas. Kolega spravodajca, to len taká poznámočka pre vás, ako aj člena finančného výboru.
V oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a v Európskej únii úrad vo svojom ostatnom stanovisku k štátnemu rozpočtu upozornil na pomalší nábeh čerpania prostriedkov tretieho programového obdobia a na potrebu zdynamizovať čerpanie na národnej úrovni. Hovoríme o tom dlhé roky my, hovorí dlhé roky o tom aj NKÚ a vidíme, že aj tretie programové obdobie sme sa nepoučili. Úsilie všetkých zainteresovaných by malo smerovať k tomu, aby čo najvyšší objem oprávnených výdavkov bol predložený na Európsku komisiu v rámci účtovného roku za účelom absorbovania čo najvyššieho objemu príslušnej ročnej zálohy, mohol by som rozprávať ďalej.
Podľa názoru NKÚ časť rozpočtových opatrení je spojená s nadhodnotením alebo podhodnotením potrieb rozpočtových prostriedkov správcami kapitol. Nemusím vysvetľovať, čo to znamená, máme tu už aj pána predsedu finančného výboru - ďakujem za pozornosť, budem pokračovať -, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám a ani možnostiam jednotlivých správcov kapitol a ani nedostatočnému zvládnutiu programového rozpočtovania. Svedčia o tom veľké hodnoty medziročných presunov alebo prekročenia limitov viacerých ministerstiev. Okrem už vyššie uvedených súm viacerých rezortov Ministerstvo financií rozpočtovými opatreniami typu „prekročenie limitu výdavkov“ zabezpečovalo financovanie IT systémov v objeme 21 mil. eur a objeme 18,6 mil. eur, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 2 mil. eur na IT systémy v PPA a pod. Takto nastavené pravidlá rozpočtových opatrení podľa názoru NKÚ nemotivujú k dôslednému plánovaniu príjmov a výsledkov jednotlivých kapitol. Myslím, že veľmi dobrý podnet na diskusiu na finančnom výbore s pánom ministrom financií. Za jeho slabú stránku, teda to programové rozpočtovanie, za jeho slabú stránku považuje a je častá absencia merateľných ukazovateľov, a taktiež aj hodnotenie efektívnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov v jednotlivých programoch. NKÚ nám jasne hovorí, čo treba v rozpočtovom procese vylepšiť, priniesť, hodnotiť efektívnosť a účinnosť. Samo NKÚ postráda tento rozmer. Väčšina kontrolovaných projektov v roku 2017 tento nedostatok potvrdzuje.
Za slabú stránku rozpočtového procesu NKÚ považuje i problematiku rezerv. Ak si pamätáte, na jeseň sme o tom hovorili aj s kolegom Jurzycom a ďalšími. Pre rok 2017 sa ich výška rozpočtovala v hodnote 500 mil. eur. Za problém považujeme najmä tie, ktoré nemajú definovaný účel a preto NKÚ vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu na rok 2018 upozornil na nevyhnutnosť pristupovať k čerpaniu rezerv v súlade s ich účelovým určením a v prípade bližšie nešpecifikovaných rezerv zabezpečiť ich oprávnené použitie v kapitolách, kde vzniknú riziká v priebehu roka.
Z údajov vyplýva, že za obdobie rokov 2009 až 2016 sa príjmy verejnej správy zvýšili o 37 %. Vidíme a potvrdzuje to aj správa, že príjmy výrazne narastajú. Áno, aj výdavky, žiaľ.
Výsledky o výške kapitálových výdavkov, je tu venované kapitálovým výdavkom, poukazujú na značnú závislosť kapitálu verejnej správy na eurofondoch. Veľmi výstižná veta. Ale na druhej strane dokumentujú, aká mimoriadne nízka je kapitálová aktivita verejnej správy. Dobré časy prejedáme a na budúcnosť a pre udržateľný rozvoj robíme veľmi málo. Na strane 24 môžte vidieť krásny graf, kde vidíte práve zelenými stĺpčekmi to prejedanie a tými modrými, ktoré sú veľmi maličké, percentuálne sa pohybujú do výšky 9 %, sú práve tie kapitálové výdavky, ktoré by mali byť práve investíciou. V praxi to znamená minimálnu mieru obnovy kapitálu a minimálnu mieru nových, najmä rozvojových investícií do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry. Opakujem, rozvojových investícií, rozvojových, čo potvrdzujú výsledky kontrolnej akcie štátnych a samosprávnych nemocníc a tak ďalej a tak ďalej. Môžte si to preštudovať priamo v správe.
Čiže vidíme tu, akým spôsobom teda boli jednotlivé výdavky aj nevyčerpané. A pre krátkosť času túto tabuľku preskočím. Krásne je tu ukázané, že aj kontrola v roku 2016 ukázala vysokú mieru nepripravenosti na zvládnutie programov v rámci rezortu ministerstva obrany, na ktoré boli vyčlenené nepomerne nižšie rozpočtové zdroje.
S ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve, pardon, v rámci rezortu ministerstva vnútra s ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier bude podľa názoru NKÚ naplnenie plánovaných príjmov rozpočtu problematické. Trend zníženia počtu administratívnych pracovníkov, ktorý by mala priniesť reforma ESO, neprichádza. Opačný vývoj je na strane príslušníkov policajného zboru, kde dochádza k zníženiu, čiže vidíme veľa administratívy, málo výkonu.
Ministerstvo financií. Ide najmä o nekrytie výdavkov na pokračovanie reformy UNITAS, ako aj rozvoj a prevádzku informačných systémov do rezortného a nadrezortného charakteru, na prebiehajúce, príp. hroziace medzinárodné arbitráže.
Ďalej ministerstvo hospodárstva tam má svoju zmienku.
Povenujem sa chvíľočku daňovým príjmom, ktoré tu čiastočne boli spomenuté. A hlavne spotrebným daniam. Veľmi ma zaujala práve tá časť, kde ste pojednávali o spotrebných daniach. A ako vidíme, porovnávali ste vlastne Českú republiku so Slovenskou republikou, čo bolo veľmi zaujímavé čítanie a určite odporúčam aj členom finančného výboru, pretože vidíme, že Česká republika dosiahla, dosahuje vyššiu efektivitu za podstatne menej peňazí.
Spoločnou tendenciou je dlhodobý rast administratívnych výdavkov vynaložených na správu spotrebných daní, a to najmä z dôvodu rastu miezd, čo je jeden z hlavných faktorov poklesu ich efektívnosti. V Slovenskej republike túto tendenciu v poslednom období ešte umocňujú výdavky vynaložené na elektronické služby a mzdy zamestnancov vykonávajúcich stály dozor.
A teraz. Napriek týmto faktom kontrola zistila výrazné rozdiely v administratívnych výdavkoch vynaložených na jedného zamestnanca spravujúceho spotrebné dane v Slovenskej republike a Českej. Kým v Slovenskej republike na výber 100 eur spotrebných daní boli výdavky v sume 1,94 eur, v Českej republike to bolo 73 centov.
Právna úprava spotrebných daní Českej a Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach ich správy významne presahuje požiadavky EÚ, čo predstavuje potenciál pre zjednodušenie správy týchto daní a pre úsporu administratívnych nákladov finančnej správy. Ale v Českej republike prispieva k efektívnej správe spotrebných daní overovanie ekonomickej stability žiadateľov, v Českej republike je zavedené povinné označovanie a farbenie vybraných minerálnych olejov. A Česká republika spravuje tieto úkony kamerovým monitoringom a náhodnou kontrolou, kdežto u nás máme stály dozor. V Slovenskej republike je distribúcia kontrolných známok jednoduchšia, ako v Českej republike a kontrolné známky majú vyššiu úroveň ochranných prvkov. Stále citujem správu NKÚ.
Tuto môžme vidieť práve aj odporúčania, alebo taký priestor na efektivitu. Správca dane v Slovenskej republike vykonáva v zmysle zákona značnú časť administratívnych úkonov prevažne formou výkonu, fyzického výkonu daňového dozoru, kým v Českej republike správca dane kladie dôraz na vzdialený dohľad a analýzu rizík. Je tam ukázané aj vlastne, že tá efektivita sa dá dosahovať aj takýmto spôsobom. A vidíme, že výrazne vyššie náklady zistila aj kontrola zavedenia systému MCS v Slovenskej republike v porovnaní s Českou republikou. Výdavky na zavedenie systému, ako aj upgrade boli na Slovensku za päť rokov o 20 % vyššie, ako v Českej republike za desať rokov.
Napriek tomu, že úroveň dohľadu je v oboch krajinách porovnateľná, to je veľmi dôležité, v Slovenskej republike je správa spotrebných daní významne náročnejšia na personálne zdroje. Dosiahnuť efektívnosť aspoň na úroveň Českej republiky je potrebné považovať za veľkú výzvu a úlohu finančnej správy. Opäť, kolegovia finančného výboru, veľmi silný odkaz. Dokonca aj tento odkaz: súčasná fáza ekonomického cyklu a situácia na trhu práce vytvárajú vhodné podmienky na optimalizáciu ľudských zdrojov vo finančnej správe. Taktiež sa tu odkazuje na to, že je vhodné realizovať nie lokálny, ale nadnárodný benchmarking. Ako jedna z prvých možností sa javí zmeniť spôsob výkonu stáleho daňového dozoru, keďže vidíme, že to v Čechách funguje a že, citujem opäť zo správy: "je to efektívnejšie a účinnejšie".
Daň z pridanej hodnoty. Veľmi ma zaujalo konštatovanie práve Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda vypracoval aj samostatnú k tomu kontrolnú správu a konštatuje, že s touto daňou sa spája najviac daňových podvodov veľkého rozsahu. Kontrola, ktorá sa sústredila na úlohu ministerstva financií a finančnej správy v tomto procese potvrdila, že merať účinnosť jednotlivých prinajmenšom tých opatrení, ktoré sú všeobecne považované za úspešné, nie je možné z viacerých dôvodov. A teraz vám prečítam:
"Akčný plán, vrátane jeho aktualizácie neobsahuje kvantitatívne ciele jednotlivých opatrení, t. j. aký má byť prínos opatrení vyjadrený konkrétnym zvýšením výberu DPH. Dokument nestanovuje merateľné kritériá a spôsob vyhodnocovania účinnosti prijateľných opatrení. Finančná správa a zrejme ani ostatné orgány štátnej správy nesledujú osobitným spôsobom náklady s implementáciou jednotlivých opatrení akčného plánu.". Toto sú proste veľké zlyhania, ktoré keď robíme nejaké akčné plány a nedáme si merateľné ukazovatele, potom vidíme, že sa nedá spätne ani vyhodnocovať.
Takisto je tu aj vlastne vyjadrené, že finančná správa nejakým spôsobom ministerstvo financií spätne odhadlo, aký bol prínos a tu sa píše, že aký prínos mali jednotlivé opatrenia, však nie je špecifikované. Nie je tiež zrejmé, či medzi opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú aj opatrenia so zanedbateľným alebo žiadnym prínosom, alebo už splnili svoje opodstatnenie a iba zaťažujú správcu dane i daňovníka. Nie je zrejmá ani výška použitých zdrojov na realizáciu a jeho opatrení. Toto určite nie je ani účinné, ani efektívne, ani hospodárne nakladanie s finančnými zdrojmi.
NKÚ upozorňuje, že v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách je potrebné používať rozpočtové prostriedky nielen hospodárne, ale aj účinne.
Ďalej sú tu ďalšie veci, ktoré z hľadiska aj tej Národnej bločkovej lotérie vidíme, že teda nepriniesli nejaký veľký osoh, keď čítate priamo vyjadrenia NKÚ. Takisto pri čerpaní európskych fondov vidíme veľké nedostatky z hľadiska čerpania. Či už v pomalom nábehu alebo aj z minulého obdobia NKÚ konštatuje, že pri druhom programovom období sme nevyčerpali objem 347 miliónov eur. Ak si pamätáte, sociálny balíček bol 250, toto je 347 miliónov a dokonca NKÚ upozorňuje, že táto suma zrejme bude ešte väčšia, keď sa ukončí toto obdobie účtovne.
Takže toľko k eurofondom a zvyšok času by som chcel ešte krátko venovať, píše sa tu aj kapitola 3.5.2. štát ako akcionár, kde poukazuje na to, ako zle hospodárime, alebo ako zle vláda hospodári s majetkom, s ktorým disponuje. Výdavky rezortov na lepšie využitie verejných prostriedkov poukazujú na to, ako sa plytvá práve tým, že sa používajú prostriedky na právne služby externe. Z preverovania vyplynulo, že vynakladanie prostriedkov v oblasti služieb bolo v niektorých prípadoch neefektívne a neúčinné. Viaceré externé zadávania činností mohli byť zabezpečené vlastnými zamestnancami, odbornými útvarmi rezortov. Týmto postupom tak došlo k neodôvodnenému, prípadne predraženému využívaniu externých zdrojov. Finančné prostriedky tak boli uhradené bez adekvátneho vyhodnotenia. Potvrdila to aj nedostatočná praktická využiteľnosť predmetu zmluvy. Tam môžte vidieť grafy, ako ktoré rezorty vlastne využívali aké služby a zbytočne.
Poslednú minútku, ak stihnem. REPAS je tam veľmi dobre rozobratý, určite odporúčam si to preštudovať, trošku sa dostať do obrazu triezveho, ktorý táto správa priniesla. A posledné, čo ma tam zaujalo, bolo ESO projekt, ktorý tam je tiež veľmi dobre rozobratý a vlastne ukazuje, že deklarovaná úspora vo výške 1 miliardy nebola preukázaná, a to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie ESO. Pred samotnou delimitáciou neprebehla žiadna pasportizácia budov, jednalo sa o 1 348 budov, neprehľadnosť pri postupe predaja, resp. zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier vytvára riziko plnenia plánovaných príjmov rozpočtu. NKÚ identifikovalo riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s delimitovaným majetkom štátu v správe. A takto by som mohol pokračovať.
Ja teda chcem len povedať, že z tejto správy jasne vidíme, že táto vláda určite nenapĺňa ani programové vyhlásenie vlády a už vonkoncom nie, nehospodári (zaznievanie zvukov časomeru) efektívne, účinne a už vonkoncom nie hospodárne. Takže toto predkladám hlavne koaličným poslancom ako apel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, ja by som len chcela povedať, kontrola NKÚ bola venovaná zariadeniam, ktoré vlastnia alebo majú prenajaté súkromní vlastníci, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nemajú však rovnaké podmienky preplácania výkonov, ako už bolo uvedené aj v správe, aj moji predrečníci už o tom hovorili. Ale napríklad v komunitnej starostlivosti, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, Všeobecná zdravotná poisťovňa im kumuluje tri až štyri výkony do jedného výkonu. Ďalej limity, ktoré majú, vysoko prekračujú a dlhodobo ich nemajú preplácané. Nemajú platenú dopravu k pacientovi, ako jediní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú preplácanú dopravu k pacientovi. Ďalej, čo sa týka takisto ošetrovateľských domov, majú problém s preplácaním zdravotných výkonov, licencované sestry majú problémy s uzatváraním zmlúv s poisťovňami. Je to veľmi smutné, lebo táto zdravotná starostlivosť je oveľa lacnejšia, ako sú poskytovatelia v nemocniciach. Poisťovne si určujú cenu, akú budú platiť za výkon. Ďalej špecializované ambulancie, všeobecné ambulancie majú ozaj takisto problém s preplácaním výkonov, čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti. Porušuje sa tu zákon o tvorbe ceny poskytovania zdravotnej starostlivosti. Kde to vlastne spejeme? Ideme dopredu, alebo desať krokov dozadu? Všeobecné, proste poisťovne určujú ceny. Je to smutné? Nie je to smutné? Keď vlastne ministerstvo zdravotníctva je zodpovedné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení prítomní, chcel by som sa vyjadriť k správe NKÚ, teda k správe o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2017. Musím povedať, že už aj minuloročná a aj tohtoročná správa je kvalitatívne na úplne inej úrovni, ako to bývalo predtým. A mapuje skutočné problémy, prichádza so skutočnými argumentami. Ja by som sa chcel venovať oblasti zdravotníctva a tiež teda musím povedať, že nálezy aj závery sú veľmi dobré.
Táto správa hovorí o systémových problémoch zdravotnej politiky štátu a ako prvý uvádza spôsob hospodárenia nemocníc. Čiže ako prvý systémový problém vidí spôsob hospodárenia nemocníc. Konštatuje, že nemocnice hospodária stratovo, tak ako štátne, teda príspevkové, tak aj nemocnice, ktoré patria samospráve. Príčinu v tomto hospodárení, stratovom, vidí v tvorbe a schvaľovaní nereálnych rozpočtov, čiže už a priori si tieto nemocnice postavia nereálny rozpočet, ktorý potom, samozrejme, nevedia, nevedia dodržovať. Keďže ho nedodržujú, tak potom nikto ani, a dopredu už vedia, že ho nebudú dodržovať, tak potom už dopredu aj vedia, že nebudú vyvodzovať ani žiadne sankcie. Ak aj príde ku kontrole finančného riadenia, tak táto kontrola je len formálna a nemá žiadne dopady na ďalšie fungovanie. Čiže je tu absencia manažérskeho prístupu a absencia uplatňovania controlingu.
Riadenie u súkromníkov samozrejme prebieha ináč. Tie súkromné, súkromné nemocnice sú riadené ako sieť, majú a vyžadujú teda tvrdé dodržiavanie plánov a mám správy, že takéto, takýto controlling, či sa dodržiava plán, prebieha na týždennej báze. Ak na týždennej báze riaditeľ neplní plán, tak má problém a musí vysvetľovať prečo. Ak to, ak na nasledujúci týždeň sa to zopakuje, tak ten problém už je hodne veľký a ak sa to opakuje častejšie, alebo nebodaj to trvá mesiac, tak ten problém je taký veľký, že v podstate je jasné, že tohoto riaditeľa vymenia.
Ale aj štát má možnosti, aby svoje nemocnice riadil ako sieť. Ministerstvo už v tom spravilo nejaké prvé kroky a urobilo organizáciu alebo zložku organizácie, ktorá má na starosti svoje podriadené zložky. Nie tak dávno, asi pred mesiacom sme sa dozvedeli, že práve riaditeľ týchto podriadených zložiek abdikoval zo svojej funkcie. Zatiaľ, zatiaľ tam nebol dosadený nikto na to, aby to trvalo viedol a bolo by veľmi zaujímavé vedieť dôvody, prečo tento riaditeľ z tejto funkcie odstúpil.
Ďalším systémovým problémom podľa NKÚ v zdravotnej politike štátu je rozsah a spôsob uhrádzania zdravotníckych výkonov poisťovňami. Náklady na zdravotnú starostlivosť sú vyššie, ako úhrada poisťovňami. Štátne nemocnice majú náklad 122 eur na 100 eur výkonu alebo teda príjmu. Súkromné nemocnice majú 98 eur na 100 eur príjmu. Čiže ukazuje sa, že tie súkromné nemocnice vedia s týmto hospodáriť. Veľkú úlohu tu ovšem hrá aj štruktúra výkonov a kvalita manažmentu. Je veľká škoda, že keď sa aj v štátnom sektore objaví veľmi dobrý manažér, tak štát nemá záujem si ho udržať a mohli by sme byť aj, mohli by sme aj menovať napríklad bývalého riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorému robil štát alebo teda politická, určité politické spektrum, ktoré sa dostalo do vlády, také problémy, že to radšej vzdal a odišiel zo štátneho sektora. No nakoniec ako to dopadlo? Súkromný sektor po ňom skočil a mnoho rokov využíval jeho schopnosti. Nakoniec tento človek tam získal nové skúsenosti, pretože predtým nepôsobil v zdravotníctve, získal skúsenosti v zdravotníctve, štát zatiaľ stále nemá záujem, aby jeho skúsenosti využil.
K tomu by som chcel povedať, že niektoré ceny, ktoré platia poisťovne nemocniciam, proste ani nezohľadňujú ekonomicky oprávnené náklady. To znamená, že aj tá najlepšie hospodáriaca nemocnica za túto platbu nedokáže tento výkon zrealizovať. A zas naopak, niektoré výkony sú tak nadhodnotené, že, a to je práve ten potom paradox, že tieto hrozienka alebo tieto čerešničky boli zo štátneho sektoru sprivatizované, tak tie potom tvoria neprimeraný zisk. A počuli sme už o tom, že niektoré, niektoré súkromné zariadenia mali EBITDA okolo 40 % aj viac. Jednalo sa o laboratóriá, ale aj o CT, emerká a ešte prípadne ďalšie, napríklad aj dopravná služba alebo záchranná zdravotná služba.
Tu je jeden obrovský problém, a to problém v tom, že poisťovňa, ktorá hradí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za túto starostlivosť, určuje aj cenu. No keby sme si predstavili, že budeme chodiť do Tesca nakupovať a pri tej pokladni povieme, že za toto som vám ochotný zaplatiť len toľkoto, za toto toľkoto, proste by som si ja určoval cenu, tak na tom mojom nákupe by to Tesco určite, určite stratilo. Ak by toto robili všetci, tak celý reťazec Tesca by veľmi rýchlo skrachoval. No a takto funguje naše zdravotníctvo, pretože ten, kto platí, ten aj určuje cenu, ktorú za to zaplatí. A to je veľká chyba a základný problém.
Regulátorom by malo byť ministerstvo zdravotníctva, a ten, kto stanovuje ceny, by mal byť práve tento regulátor, aby tie ceny boli primerané, ale aby neboli len v prospech niekoho. Z výsledkov kontroly NKÚ vyplývajú doporučenia tak pre vládu, pre ministerstvo zdravotníctva, ale aj pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Ministerstvo zdravotníctva musí prijať opatrenia, ako riadiť svoje nemocnice ako sieť. Niečo v tom už ministerstvo spravilo a začalo benchmarkovať ceny, spravilo spoločné obstarávanie napr. na cétečká, na emerká, na postele, plánuje aj ďalšie, ale to ešte nestačí. Ministerstvo zdravotníctva musí zaviesť ako regulátor aj jednotnú metodiku, aby sa dali porovnávať jednotlivé nemocnice, aby sa dali porovnávať jednotlivé oddelenia a musí zaviesť tvrdý controlling až nielen na úroveň nemocníc, ale aj na úroveň jednotlivých oddelení.
No ale úplne to najdôležitejšie, čo musí ministerstvo zdravotníctva vo svojich štátnych nemocniciach zaviesť, to je kvalitné výberové konania na riaditeľov. Výberové konania za posledných rok a pol, keď som si mapoval, tak sa ukázalo, že tých výberových konaní sa zúčastňoval jeden uchádzač, maximálne dvaja a keď som to potom sledoval ďalej, tak väčšinou mi z toho vyplývalo, že ten druhý bol skôr len také krovie alebo v podstate krovie pre toho prvého, pretože to už bolo dopredu jasne dané, kto to vyhrá.
A ešte sa stávali aj také veci, že riaditeľ, ktorý musel z jedného pracoviska odísť, lebo boli nejaké problémy, ktoré nezvládal, tak nakoniec bol určený a menovaný v inej nemocnici za riaditeľa a nakoniec aj tam musel skončiť, pretože to tam nedokázal, nedokázal viesť. Čiže takéto politické nominácie sú veľkou škodou a preto práve tie štátne nemocnice veľmi, veľmi zle hospodária. A ak dokáže súkromník angažovať kvalitných manažérov, ktorí mu to dokážu dobre riadiť, tak aj štát by to dokázal a si myslím, že to aj musí dokázať.
Druhú skupinu, ktorú vidí NKÚ, že treba riešiť, je to vzťah poskytovateľov a poisťovní. Ja už som sa o tom niečo zmieňoval, ale je to otázka systému cenotvorby. Musí byť definovanie oprávnených ekonomických nákladov na konkrétne jednotlivé výkony. A tu vidí NKÚ príčinu deficitného hospodárenia nemocníc a myslím si, že je to veľká pravda. K tomu samozrejme bude potrebné aj sfunkčniť zavedenie DRG systému aj zdravia, lebo doteraz sa o tom len uvažovalo, dlho sa to pripravovalo, aj tak to nebolo dostatočne pripravené, takže tie výsledky budú až neskôr.
Ale aby som ešte povedal ďalšiu vec, je veľmi zlá alokácia zdrojov v slovenskom zdravotníctve. A práve preto sú nemocnice u nás nedofinancované. V Českej republike na počet obyvateľov ako má Slovensko, sú zdroje do zdravotníctva okolo 500-tisíc až 1 miliardu eur vyššie, ako u nás na Slovensku.
A teraz poďme k tej alokácii zdrojov, alebo ešte kúsok sa vrátim k skrytému dlhu nemocníc, alebo k takému, by som povedal presnejšie, k investičnému dlhu našich nemocníc. Pred voľbami 2016 sa rozprávalo o tom, že taký skrytý dlh v našich nemocniciach tým, že sa do nich neinvestovalo, že zdravotníctvo bolo podfinancované a začalo to ešte ministrom Soboňom, ktorý kedysi povedal, že keď mu 50 % zdrojov, keď ich nikdy nemal, tak mu nemôžu chýbať, a tam sa to celé začalo, tak sa hovorilo, že ten skrytý dlh je okolo jeden, 1,5 miliardy. Keď súčasné vedenie, alebo teda, keď nové vedenie v roku 2016 na ministerstve zdravotníctva si mapovalo, aký je asi ten skutočný skrytý dlh slovenských nemocníc, tak im vyšlo, že je to niekde na úrovni 3,7 miliardy. Keď konzervatívni odborníci toto hodnotili, tak tvrdili, že ten skrytý dlh je až na úrovni 9 miliárd. Keď si uvedomíme, že v podstate od toho, ako Slovensko začalo samostatne existovať a vždycky sme mali proti Čechom menšie príjmy do zdravotníctva, tak si myslím, že tá hodnota okolo 9 miliárd je ďaleko presnejšia.
A teraz k tej alokácii zdrojov. Na lieky a zdravotnícke pomôcky v Slovenskej republike išlo 35,7 % zdrojov, na samotné lieky 26,5 % zdrojov. V Rakúsku išlo na lieky v tom istom porovnávanom období 12,1 %, trikrát menej. V Českej republike 19,7 %, v podstate o polovicu menej. V Poľsku 21,6 %, jedine v Maďarsku išlo viac.
Keď si zoberieme, aké zdroje idú na neodkladnú zdravotnú starostlivosť v slovenských nemocniciach, neodkladná zdravotná starostlivosť, to sú tie najakútnejšie, najurgentnejšie, ale aj finančne najdrahšie stavy v nemocniciach. Slovensko vynaložilo iba 23,8 % z celkových zdrojov na zdravotníctvo. Je to najmenej v Európskej únii. Česká republika dala 29,1 %, Poľsko 33,4 %, Rakúsko 34,1 %. To znamená, že proti Rakúsku sme dali o 10 % menej. To je v percentách, nie v nominále, to je v percentách. Dôsledkom toho a samozrejme tých starých dlhov sú chátrajúce nemocnice, rastúci investičný dlh, chýbajú zdroje samozrejme aj na tú liečbu, aj na investície, prístroje a tak ďalej a potom, samozrejme, aj na platy sestier a iných zdravotníckych pracovníkov.
Slovensko má druhé najvyššie výdavky v Európskej únii na doplnkové služby. Myslí sa tým laboratóriá, doprava, záchranná zdravotná služba. Priveľa nás stojí aj správa a administrácia celého zdravotníckeho systému. Slovensko vydáva 4,2 %, štvrté najdrahšie v Európe, štvrtý najdrahší sme v tomto. Česi dávajú na túto administráciu a správu o tretinu menej. Preto sa potom nemôžme čudovať, že chýba obnova nemocníc, spôsobuje to vysoké náklady, pretože máme neefektívne kúrenie, utekajú nám teplá cez okná, atď., atď. a máme potom aj neekonomické prevádzky. A práve preto, ako už som aj hovoril, sú to objektívne príčiny, prečo výnosy nepostačujú na krytie nákladov. Pretože máme najnižší príjem na akútnu zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ by sme porovnali odkladnú zdravotnú starostlivosť, tam sme približne porovnateľní aj s Českou republikou, aj s Rakúskom, aj s Maďarskom.
Takže vychádza nám, že budeme musieť robiť niečo s liekovou politikou, s nákladmi na správu, a toto presunúť do neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pretože bez tohoto sa naše nemocnice nemôžu zlepšiť ani vybavením ani rekonštrukciou, a potom, samozrejme, ani platmi.
Slovensku chýba katalóg výkonov. Za toto je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva. Od Slovenskej lekárskej komory cez špecialistov atď. už veľmi dlho po tomto kričia. Boli sme na pozvanie českého zdravotníckeho výboru parlamentu v Čechách a boli sme aj v Nemocnici Motole. Momentálne riaditeľ nemocnice Motole je bývalým ministrom, ktorý bol donedávna ministrom zdravotníctva. Povedal nám, že slovenské zdravotníctvo má takéto veľké problémy preto, že nemá úhradovú vyhlášku. Česká úhradová vyhláška, to je práve to, čo hovoríme my, to je ten katalóg výkonov a ceny a platby za starostlivosť, a práve preto, že to stanovujú poisťovne. V Čechách to nestanovujú poisťovne.
Takže sme si mysleli, že keby sme aspoň toto mali, to, čo už majú v Čechách. Na to pozvanie toho výboru, tam sme boli asi pred tromi týždňami. Teraz som bol minulý týždeň na veľkom kongrese, medzinárodnom, ktorý robilo naše ministerstvo zdravotníctva s českým, kde Česi už vyjadrujú nespokojnosť s takýmto, s takýmto ekonomickým modelom hradenia zdravotníckych služieb a volajú po ďaleko progresívnejších, modernejších, zameraných na kvalitu. To ukazuje, že máme za Českou republikou, a nehovorím o ostatných krajinách, nielen obrovský skrytý dlh v nemocniciach, ale aj ďalší, ďalší obrovský dlh, a to v tom, že nemáme víziu, nemáme lídrov a samozrejme potom zlyháva realizácia.
Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa zastavil pri tej jednej veci o tej zastaralej technike. Keď je technika staršia ako dvadsať rokov, tak takáto technika už väčšinou tým pacientom škodí. Myslím si, že tak, ako by sa mali určiť ceny prístrojov a sledovať vývoj cien, tak takisto by sa mali sledovať parametre prístrojov a po určitom období by sa tieto prístroje mali, mali vyradiť, pretože tie prístroje sú aj morálne, ale aj fyzicky už potom nielenže za svojím zenitom, oni už potom môžu tým pacientom ozaj škodiť. Takže si myslím, že aj na tomto by malo ministerstvo zapracovať. S tým teda ozaj veľmi súhlasím.
S jednou vecou, s ktorou z tej rozpravy tvojej, Janka, nesúhlasím, je, že ten platový automat je problémom. Ja si myslím, že ten platový automat vyriešil určitý problém a zastabilizoval, zastabilizoval počet lekárov alebo vôbec aj pracovníkov. A ja by som to chápal a aj si myslím, že to tak treba chápať, ten platový automat treba chápať ako minimálnu mzdu, pretože keby sa toto nebolo udialo, tak tých lekárov dneska nebudeme mať dosť. A by si sa čudovala, keby si zistila, koľko lekárov má výrazne vyššie, vyššie platy, ako sú v tomto platovom automate. Dokonca sú to lekári, ktorí majú niekoľkonásobne vyššie platy. To znamená, že teda riaditeľ má aj dnes páku na to, aby tých dobrých odmeňoval a na druhej strane, ak niekto nespĺňa ani to na ten, na tú minimálnu mzdu, tak s tým lekárom sa môže rozlúčiť. Takého lekára určite nepotrebuje.
Takže ja si o tom platovom automate nemyslím, že je to škodná vec. Bola to dobrá vec, v určitej dobe to veľmi zastabilizovalo a keď tí riaditelia budú mať viacej zdrojov, tak budú môcť potom aj viac diferencovať. Takisto nielen u lekárov, ale aj u zdravotných sestier.

Ďakujem kolegom veľmi pekne za ich faktické pripomienky. Áno, kolega Baránik má pravdu, že niektoré, niektoré pochybenia, jemne povedané, sa už nedajú ospravedlniť neschopnosťou a babráctvom, ale škandály takéhoto rozsahu, tam už jednoducho musel byť zlý úmysel.
A áno, kolega Rajtár mal pravdu v tom, že momentálne tu máme, neviem, osem, deväť kolegov z koalície a toto je správa, ktorá, toto neni správa pre opozíciu, pretože my nie sme vo vláde, toto je správa pre koalíciu. Toto je správa o tom, ako táto vláda šafári s našou krajinou a táto správa nastavuje našej vláde zrkadlo, zrkadlo ich neschopnosti riadne, efektívne, transparentne a čestne spravovať Slovensko.
Ďakujem.