Videokanál klubu

Presne tak to je, ak si ešte teraz pripomenul tie úroky, áno, to je až, by som to nazval, anomáliou, že ešte človek platí úroky z niečoho, čo mu nakoniec štát vlastne aj prizná, že vôbec ani ten základ tam nemal byť. Takže to je, to je veľmi pekne poukázané.
A presne, čo sa týka toho štátu, tak to hovoríme o scenároch, keby to naozaj tie úroky boli vyššie. Dneska sú nulové. Takže štát to vôbec nebude nič stáť a nemusíme sa ani obávať toho, že by tieto firmy nejak nemali na to peniaze, lebo opäť sú to firmy, ktoré dosahujú zisk a platia dane, nevyhýbajú sa mu, lebo už spadajú nad 2,5, takže vidíme tam životaschopnosť, vidíme tam disciplínu a nie je dôvod im nedôverovať. A zasa nie sú to ani také závratné čiastky, keď ony už majú tú daňovú povinnosť v tomto rámci, tak znamená, že ten obrat majú pomerne slušný a nemalo by ich to nejako, nemusíme sa obávať, že zrazu príde termín daňového priznania a ony nebudú mať na to peniaze, to určite nie. O to viac, že práve tá životaschopnosť ukazuje, že sú to podnikatelia, ktorí vedia podnikať, a toto im môže len pomôcť na ten samotný rozvoj a, samozrejme, znížiť aj byrokraciu, ktorú na Slovensku takú vysokú máme.
Takže vďaka za doplnenie.

Ďakujem. Chcel som pôvodne faktickou, ale teraz som si presne spomenul, ako si, Ondro, spomenul práve tú situáciu, pretože naozaj sa môže stať prípad, že ten živnostník alebo malý podnikateľ má jeden rok veľmi úspešný a druhý rok už taký úspešný nemusí mať, resp. nevie, či ho bude mať úspešný. A na základe tej úspešnosti, ktorý môže byť výkyvom stanovený, sa mu môžu, mu tie preddavky vyskočiť výrazne vyššie a on, prirodzene, zo svojho podnikania nemá taký bežný cash flow a automaticky ho to zaťaží omnoho viac.
Predstavte si, že doteraz neplatil preddavky a zrazu bude mať daňový základ na úspešnosti jedného roka a nejakú väčšiu zákazku získa, tak bude mať povedzme tú daň aj 9-tisíc, tú daň, teda, áno, daňovú povinnosť 9-tisíc. Automaticky mu vyskočia preddavky a viaže sa teda ten, Finančná správa ako keby automaticky očakáva, že ten ďalší už zase bude mať 9, no ale on nebude, lebo to bolo, sa mu pošťastilo a mal proste úspešný biznis. A z toho už priemerného, ktorý mal dokonca pod 2,5-tisíc, bude musieť odkladať a tie peniaze mu budú chýbať. Nielenže mu budú chýbať možno na potenciálny rozvoj, ale môžu mu chýbať aj na bežnú prevádzku. A toto je práve ten rozdiel v tom, jako aj pán Dostál poukázal, že chceme to priblížiť tým podnikateľom práve na úroveň, keby sa aj pošťastilo mať nejaký väčší biznis, aby ich to v ďalšom roku, keby náhodou v tom sa nepošťastí, aby ich to nejako nepostihlo.
A ešte len k tomu, čo si hovoril aj k tým úrokom. Ja som pozorne počúval veľmi dobre, veľmi dobrý návrh, ktorý ste aj vy prišli, a, áno, toto je vlastne, ide o to, aby sme odbremenili jednak aj od tej administratívnej záťaže tých podnikateľov a jednak od toho, aby nemuseli zbytočne vynakladať peniaze na to, že mali nejaké, mali nejaké oneskorené platby a z toho sa im počítajú úroky, pretože naozaj štát nepotrebuje takýmto spôsobom zarábať na tých ľuďoch a s tým úverovaním je to pravda. Takže úplne, úplne súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál.
Ďakujem pekne, to je všetko. Ešte, pán Dostál, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Tak dovoľte mi, aby som teda ešte viacej, ďakujem v prvom rade pánovi spravodajcovi za veľmi podnetnú poznámku k tomuto návrhu zákona. Ja by som chcel tak v krátkosti vysvetliť vlastne, o čo sa tu jedná.
Ako som naznačil, v súčasnosti máme strop na platenie preddavkov 2,5-tisíc eura. Čo to znamená? Akonáhle máte daňovú povinnosť vyššiu ako 2,5-tisíc eura, tak na základe toho vám vlastne vypočíta Finančná správa preddavky, alebo si vypočítate aj vy preddavky na ďalší rok, ktoré platíte v štvrťročných intervaloch. Čiže dôležité je pochopenie tej úrovne, že akonáhle presiahnete túto 2,5-tisícovú úroveň, tak musíte potom každého štvrťroka odviesť preddavok na budúcoročnú daň.
My hovoríme, že tento strop by sa mal zvýšiť na 10-tisíc, to znamená, že všetci, ktorí budú mať tú daňovú povinnosť medzi 2,5- a 10-tisíc, budú spop..., bude na nich nazerané, ako keby mali pod 2,5-tisíc, to znamená, že nebudú musieť platiť preddavky. Čiže tí, čo sú nad 10-tisíc, tí tie preddavky, samozrejme, platiť budú, tí, čo sú pod 10-tisíc, preddavky platiť nebudú.
Prečo to hovorím? Alebo prečo si myslíme, že je potrebné túto hranicu zvýšiť? Ak si uvedomíme, na trhu toto sa týka hlavne teda mikropodnikateľov, živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí majú teda tú daňovú povinnosť do výšky 10-tisíc. Ide o to, že máme tu mnoho živnostníkov, ktorí majú buď nulovú povinnosť, alebo majú do tých 2,5, tých sa to nedotkne. Ak už niekto prekročí tú hranicu 2,5-tisíc, tak je to, sú to firmy, ktoré teda generujú nejaký zisk, a ak im dovolíme, aby nemuseli tieto - lebo tie preddavky čo robia? Viažu vaše finančné prostriedky počas roka na budúcu platbu dane. No ale musíme si uvedomiť, že firmy, ktoré dosahujú vyššie ako 2,5-tisíc a nižšie ako 10, sú firmy, ktoré sú ziskové, čiže produkujú, dá sa povedať, že rastú, alebo teda sú funkčné, sú funkčné, sú životaschopné, tak tieto firmy vlastne by mohli tieto peniaze, ktoré viažu na daňový úrad, by mohli investovať v priebehu roka do svojho ďalšieho rozvoja, a tým pádom by mohli vygenerovať ešte väčšie príjmy, čo tým pádom nehrozí, že by nemali dostatok na danú daň, nehrozí, že by boli nejakí nezodpovední. A tým pádom, že to investujú či už do zamestnania zamestnanca ďalšieho a zvýšia svoje podnikanie, alebo nakúpia nejakú technológiu, ktorá nie je pre ich typ podnikania, nie je zanedbateľná, ale z hľadiska finančného nie je náročná, už len to, že kúpi nejaké nové zariadenie, povedzme si, nejaký rezbár a podobne si kúpi novú pílu, ktorá môže byť rádovo 2-3-tisíc euro, tak mu to pomôže, lebo to sú práve tie preddavky, ktoré ináč viaže na Finančnú správu.
Ďalší rozmer tu je ten, že pozerali sme sa aj na to, koľko to koho stojí. Tak celkovo štát nezíska nejaké veľké peniaze z týchto preddavkov, pretože väčšina firiem, keď sme si pozerali tie štatistiky, tak daňová povinnosť pri eseročkách, teraz budem hovoriť, daňová povinnosť nad 2,5-tisíc eura, spadá 46-tisíc firiem, ale nad 10-tisíc spadá 16-tisíc firiem a to sú tie firmy, ktoré platia najväčšie, najväčšie dane, to si musíme uvedomiť. Čiže tuto naozaj ľudia, ktorí majú tie preddavky, hoci ich je veľa, tak z hľadiska príjmu tých preddavkov pre štát to nerobí žiadne nejaké zábavné číslo, a keď sme to aj počítali, tak resp. čerpali sme z údajov inštitútu INESS, ktorý to odpočítal, a vlastne oni vypočítali, že najväčšie možné náklady pre štát by to mohlo mať v tých scenároch, v rôznych scenároch, ktoré tam sú, by to mohlo mať dopad 800-tisíc eur; 800-tisíc eur nie je žiadna položka pre štátny rozpočet pri príjmoch, ktoré dostáva a toto je niečo, o čo by sa mohli podeliť s tými podnikateľmi. Ale to iba pri scenáre, keď hovoríme, že bude úroková miera na tieto peniaze 1 %. Vieme, že dnes úroková miera je nula pre štát, čiže viac-menej štát to nestojí nič. Avšak ak si podnikatelia chcú tieto peniaze požičať, tak sa rádovo dostávajú na trh okolo 5, 6, 7 %. Čiže vidíme, že štát sa môže jednoducho podeliť o tieto peniaze, lebo on si ich požičia za nula, podnikateľ si ich musí požičať za 6 %. Tým, že mu umožní, jednak sa jedná o podstatne menšiu časť, ktorú potrebuje štát na prefinancovanie, štát to, hovorím, v najhoršom variante bude stáť 800-tisíc, ale v súčasnosti by ho to nestálo nič. Čiže štát tým nijako neškoduje a podnikateľom tým veľmi pomôže, že môže tie peniaze investovať do rozvoja. Takže to je ďalší dôležitý rozmer tohto nášho návrhu, ktorý vlastne umožní podnikateľom, aby mohli teda investovať do svojej firmy.
Ešte tam bola jedna vec, ktorú by som chcel spomenúť. Tu by som ešte chcel ešte jednu vec, ktorú by som chcel spomenúť, že nám naozaj záleží na tom, aby aj dôvod, prečo to aj robíme, je to, že malí mikropodnikatelia tvoria naozaj nosnú časť našej ekonomiky. To sú takí, by som povedal, tí malí mravčekovia, ktorí, bez ktorých by sme to veľké mravenisko nepostavili, a preto je dôležité, aby sme im pomáhali, aby sme ich podporovali. Tento prvok, ako som už vysvetlil, nie je úplne akože bez vplyvu na štátny rozpočet v súčasnosti, a ak by sa nejaké úrokové miery zvýšili, tak by bol veľmi s minimálnym. A zároveň to spôsobuje to, že dávame dodatočné zdroje týmto podnikateľom, ktorí, opäť pripomeniem, že sú zodpovední, sú platiaci daň, to je dôležité, sú generujúci zisk, čiže sú životaschopní, a týmto dávame dodatočné zdroje, ktoré ináč viažu na štát, dávame im ich do rúk, aby mohli ich používať na ďalší rozvoj.
A tu si musíme uvedomiť, že naozaj táto skupina, keď si len zoberiem malých a stredných podnikateľov, tzv. MSP sektor, tak tých tvoria 99,9 % celého trhu a vieme, že tých najmenších je vždycky najviac a potom už tých väčších je menej, takže zamestnávajú 71,8 % trhu. Toto sú proste dôležité parametre pri tomto zákone. Takže týmto by sme mohli viac-menej akože ukázať taký aj dobrý signál tejto skupine ľudí, že štát je ochotný sa podeliť o benefity, ktoré má, je štát ochotný pomôcť práve tejto skupine vyjsť v ústrety, aby sa mohli rozvíjať.
Niečo som ešte chcel, ale zabudol som čo. (Reakcia spravodajcu.) A, určite áno, ďakujem veľmi pekne, ešte pán spravodajca ma doplnil. Jednoznačne to, toto je presne ten dôležitý aspekt. Ono to znižuje byrokraciu a okrem teda, pretože nemusíte tie preddavky platiť, máte o 3 úkony menej. A ďalšia vec je, že ak by ste zabudli, lebo pred chvíľkou aj Ondro Dostál hovoril vlastne o úrokoch z oneskorených platieb a podobne, a ak zabudnete zaplatiť, tak vám sa automaticky z toho generujú penále. Čiže máte ďalší úkon, ktorý musíte urobiť, ak náhodou zabudnete, a to sa môže ľahko stať. Po druhé generuje to ďalšie náklady, ktoré sú s tým spojené, takže je to naozaj len, by som povedal, taká oštara, ktorú, ktorú, oslobodíme podnikateľov od tejto oštary a naozaj sa môžu omnoho viacej sústrediť podnikaniu.
Takže ďakujem veľmi pekne za doplnenie pánovi spravodajcovi. Myslím, že je to pochopiteľné, tak budeme čakať na hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak tento zákon sa týka vlastne pomerne veľkej skupiny živnostníkov, alebo teda, áno, všetkých živnostníkov, ktorí platia preddavky na daň, ktorí majú nižší daňový základ a spadajú do vlastne preddavkov na daň nad 2,5-tisíc eura, čiže to je strop. Taktiež sa týka malých a stredných podnikateľov.
Viacej by som odôvodnil v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja by som mal skôr otázku a komentár v tom zmysle, že dnes teda hnutie OĽANO zverejnilo tiež nejaký návrh, ktorý smeruje k tej idei, ktorú ste aj vy spomínali, že ak sa niekto cíti opotrebovaný životom v práci už v päťdesiatke alebo v päťdesiatšestke, takže nech ide, že možno taká otázka, že čo hovoríte na to, také že 40-ročné obdobie na to, že je nejaké teda minimum, tých 40 rokov odpracovaných, a potom nech si človek zvolí, akou formou chce ísť do dôchodku, že či by ste s tým možno návrhom mali, mali problém.
Z hľadiska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť títo ľudia, aj s nimi sme to diskutovali, by to nevideli ako nejakú tragédiu pre verejné financie a považujú to, aj INESS bol prítomný na tom stretnutí, za nie úplne nerelevantný nápad. Tak v rámci tej flexibility možno nejaká reakcia aj na tento návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, budem krátky. Ja síce nie som vinár, ale myslím si, že aj to je dôsledok tých klimatických zmien, ktoré stále tu obmieňame. Ja som si ani neuvedomil, že nieže iba posúvame možnože nejaké rozšírenie severnej hranice živočíchov a rastlín, ale, samozrejme, aj dobu dozrievania našich produktov, respektíve poľnohospodárskych plodín, ktoré tu máme. A to prakticky vyzerá, že nás neminie a do budúcna vyzerá, že budeme tu možnože aj kivi a neviem čo všecko pestovať ako bežné nejaké naše slivky alebo niečo také. Takže berte takto, že toto beriem, že áno, je to ústretovosť asi a možnože aj pomoc nejakému tomu podnikateľskému prostrediu, ktoré v tejto našej brandži stále nejako krváca a nemá nejakú šancu. Samozrejme, tých špekulantov sa nájde stále, obídeme to hocikedy, keď chceme, ale myslím si, že to, že to nebudeme limitovať nejakým dátumom, myslím, že aj má svoju logiku.
Takže ďakujem pekne a tiež budem hlasovať za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, takže spravodajská správa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Pavelku a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskoršom čítaní (tlač 1167).
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani kolegyňa, ctení kolegovia, takže veľmi krátko vystúpim aj ja k tomuto návrhu zákona, ktorý ako pán kolega Gröhling spomínal, už je tu viackrát. Konkrétne druhýkrát tuším. Tak. Takže druhý pokus. Neviem, či nebudeme pokračovať aj ďalej, ale potom už bude platiť, že do tretice všetko najlepšie.
Každopádne hneď priamo hovorím, že podporujem myšlienku otvorenia trhu s učebnicami. Podporujem ho najmä preto, pretože si veľmi dobre pamätám, keď už tu bol nejaký historický exkurz k tomu, ako sa u nás zavádzajú akékoľvek zmeny. Veľmi dobre si pamätám na rok 2008, kedy začala veľká reforma a ten spôsob, akým sa nabiehal, nabiehalo na postupný systém, ukazoval, jednoducho povedané, chaotickosť tých zmien. Čo bolo veľmi smutné najmä z toho pohľadu, keďže vieme, že mnohí učitelia na vtedajších školeniach dostávali takú jednoduchú odpoveď, keď už vtedy začal problém s nedostatkom učebníc, no veď viete, dobrý učiteľ to dokáže odučiť aj bez tej učebnice.
Samozrejme, chcelo to mať ako dobrý žalúdok sa preniesť cez to, pretože všetky aj medzinárodné výskumy ukazujú, že učebnice sú dôležité, ale nie pre učiteľov, ale pre žiakov. Je to pre nich primárna pomôcka, ktorá im pomáha v rámci vzdelávacieho procesu. A situácia, kedy každý rok, a ja si to osobne pamätám, školy zažívali rôzne situácie, kedy objednali dané učebnice a tie učebnice nakoniec nedorazili, sa odrazili na už možno, dá sa povedať, na fatalistickom postoji, veď je to normálne, že daná učebnica, ktorá sa ocitla v tom pláne, neprišla. Ani jeden, ani druhý. Máme dodnes učebnice, ktoré vôbec neboli vôbec vydané, neboli, pardon, vôbec napísané. Pritom máme dokument Inštitútu vzdelávacej politiky, autor Michal Rehuš, ktorý vyšiel už v januári 2016, pripomínam, že dnes máme október 2018. Tento dokument sa volá Zviazané učebnice, mnohí ho možno poznáte, kde bola pomerne precízna analýza, ako tento stav riešiť. Čiže podľa mňa to, že tu my ešte dnes sa ideme baviť o tom, ako s tým trhom učebníc, je neuveriteľná strata času. A je mrhanie energiou učiteľov, ktorí už pomaly strácajú nádej, že sa v tejto veci niečo zmení. Podstatnejšie ale je aj to, že to riešenie už mohlo byť dávno aplikované. Máme tu predsa precedens.
Tak ako sa uvádza aj v tomto dokumente, dnes rozlišujeme tri základné typy učebníc. Učebnice so schvaľovacou doložkou, ktoré ministerstvo poskytuje bezplatne, učebnice s odporúčacou doložkou, na ktoré ministerstvo poskytuje finančný príspevok, a učebnice s odporúčacou doložkou, ktoré ministerstvo nefinancuje.
Pokiaľ je tu možnosť, ak máme učebnice s odporúčacou doložkou a vieme na ne nájsť financie, ako je možné, že aspoň postupne nedokážeme tento problém riešiť v jednotlivých predmetoch, tam, kde je to najpálčivejšie? Pripomínam, že ide o učebnice cudzích jazykov, konkrétne anglické; najprv sa začalo pri anglickom jazyku. Začalo to od školského roku 2014/2015, kedy postupne sa nabiehalo na tento model, kedy aj učebnice s odporúčacou doložkou bývali uhradené školám. Preto moja hlavná výtka k súčasnému systému je, že aj keď je tu v odporúčaní postupný prechod zo súčasného zatvoreného na otvorený systém, že sa robí veľmi málo a že strácame čas.
K samotnému návrhu zákona. Je pravda, že sme o tom aj s pánom predkladateľom diskutovali, mohli sme si sadnúť a diskutovať aj viac, vedel by som si predstaviť možno niektoré ustanovenia ináč. Ja osobne som veľkým priaznivcom otvárania väčšej autonómie škôl i v tejto oblasti. A tá zodpovednosť by mala podľa mňa byť práve na tej škole, aby si mohla vyberať učebnicu podľa svojich priorít, ktoré má nastavené aj v školskom vzdelávacom programe. Ale ako som sľúbil, nebudem dlhý.
Myslím si, že okrem tejto debaty by sme sa už konečne mali posunúť ďalej. Pretože toto nie je len o tom, že máme nedostatok učebníc, vážení priatelia, toto je o tom, v akej kvalite sú momentálne učebnice na Slovensku. A tie výskumy, ktoré sa robili, nie sú lichotivé. V mnohých z nich vychádza, že súčasným učebniciam chýba, málo úloh na precvičovanie. Sú chaoticky usporiadané, nie sú prehľadné a takto by som mohol pokračovať veľmi dlho.
No a napokon je tu pozitívna správa, neviem, či ste zachytili, v blízkej budúcnosti bude workshop, ktorý, kde nám predstavia návrh centrálneho úložiska digitálne edukačného obsahu. Je to zaujímavá vec, keďže vieme a možnože ste to zachytili, že projekt digitálne učebného obsahu, digitalnevzdelavanie.sk. Táto webstránka za niekoľko desiatok miliónov eur už nefunguje, pretože projekt skončil a všetky materiály, ktoré predtým učitelia do toho dávali a dávali do toho svoj um, sú ta-tam. A preto ak niekto si myslí, že môžeme nahradiť akýmkoľvek portálom to, že máme tu problém s učebnicami, mali by sme spoločne tlačiť na to, aby sa tento problém vyriešil. Neverím tomu, že pri dobrej vôli sa to nedá. Veď je to napokon aj vyznačené v tom implementačnom pláne. Žiaľ, ako býva dobrým zvykom, konkrétna zodpovednosť asi prechádza na ďalšiu vládu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán Faič, vy ste, ak som to správne pochopil, vy ste vlastne hovorili aj také parametre zákona, ktorý sa ide dotknúť týchto vecí, čo všetko by mal mať. A ak som to správne pochopil, tak ste tým chcel povedať, že tento zákon to nemá, ale že mal by to mať. Dobre som to pochopil? Lebo sa mi zdalo, že vy ste ako keby vymenovávali tie veci, na ktoré by sa malo prihliadať, a teda tak ja som počúval a snažil som sa pozorne, ale teda pre istotu sa chcem opýtať, lebo mne z toho vyplynulo tak, že ako keby ste chceli povedať, že chlapci sa, teda páni poslanci z SNS to nepripravili tak dôkladne, ako by mali. Tak to len som sa chcel ubezpečiť, či som tomu dobre rozumel.
Ďakujem.