Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Takže ešte raz prajem všetkým príjemný piatkový deň.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona, tak ako je napísané aj v dôvodovej správe, je posilnenie zdravého prostredia a medziľudských vzťahoch v školách a v školských zariadeniach, a to najmä z pohľadu správania sa jednotlivých účastníkov vzdelávacieho procesu s ohľadom na slušnosť, vzájomnú úctu, rešpekt a toleranciu k odlišnosti, aby sa predišlo napríklad pomerne často sa vyskytujúcej šikane nielen medzi žiakmi samotnými, ale častokrát aj medzi učiteľmi a vedením školy alebo školského zariadenia.
Riešenie, s ktorým prichádza naše hnutie, je zavedenie konkrétnej osoby, ktorá by bola nestranná, ktorá by bola ochotná počúvať, vidieť veci v súvislostiach, byť trpezlivá, vnímavá, bola by dobrým poslucháčom a veľmi dobre by vedela, kedy práve tie spory, ktoré na našich školách sú, už prerastajú do právnej formy riešení.
Je to problém, o ktorom by sme mali hovoriť neustále. Je to problém, ktorý sa tak plíživo dostal do našej spoločnosti. A bol aj predtým, len sa o tom možno menej hovorilo, ale je potrebné o ňom hovoriť. Je potrebné zviditeľňovať vždy konkrétne prípady na školách, treba ich stále zverejňovať, treba o nich hovoriť, pretože len toto je cesta, ak chceme riešiť nejaký problém, že si uvedomíme, že problém tu máme, že sa nebojíme o ňom hovoriť a pomenúvať ho.
Samotné, dnes už máme už aj určité čísla, ktoré nie sú vôbec lichotivé. Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie, ktorá v minulom školskom roku, v minulých školských rokoch iniciovala dotazník konkrétne pre žiakov 6. a 8. ročníka na základných školách, na prvý pohľad pekné číslo, 80 % respondentov sa cíti v škole bezpečne. Ale opakovane bol obeťou šikanovania takmer každý piaty žiak. Takmer každý piaty žiak.
A svedkom šikanovania takmer polovica slovenských žiakov. To šikanovanie totiž nesúvisí len s tým, ako si možno niektorí predstavujú, že tam je len jeden agresor. V princípe stále ide o to, aby agresor zapájal do svojej činnosti aj ostatných. A tak sa stáva, že ak hľadáme pravdu mnohokrát a je to potom viditeľné, ale keby sme to, držali sa podľa nejakého pravidla väčšiny, problém ako keby neexistoval, vymýšľa si to len jedna konkrétna osoba, to jedno konkrétne dieťa, ktoré trpí a znáša a častokrát mlčí.
Tu je priestor pre spoluprácu rôznych odborných zamestnancov. Počul som výtku, že prečo zavádzať ďalšieho odborného zamestnanca. Prečo v tých kompetenciách, ktoré tam sú uvádzané, sú veci, ktoré sa môžu týkať aj ostatných. A prečo by to nemohli urobiť aj tí druhí? To práve podľa mňa problém nie je. Ten prienik jednotlivým kompetencií konkrétnych zamestnancov a konkrétnych ľudí, ktorí sa deťom venujú, ak tam dochádza k čomusi, čo je podobné, je to skôr výzva pre to, aby spájali sily. A pritom všetkom aby zároveň tu bola osoba, ktorá bude mať patričný nadhľad. Pretože toto často je hlavný problém - miera subjektivity.
Zároveň by tento zamestnanec, tento odborník, ktorý prejde patričným vzdelávaním, mal pracovať s konkrétnymi žiakmi a študentmi už na začiatku. Už dnes máme formu rovesníckej mediácie, kde sa to deti vedia naučiť. Dneska to už funguje. A sú to techniky, o ktorých treba hovoriť aj tu v pléne Národnej rady a šíriť to ďalej. Sú to techniky, ktoré idú presne opakom k tomu, aká je dnes doba, že máš ostré lakte, máš jasný postoj, máš silný hlas a vieš sa presadiť. Dnešná doba skôr praje agresivite a výraznosti. Ale pritom existujú techniky, ktoré vám, keď ich naučíme, tie deti, a budú ich používať v konkrétnom živote, zatiaľ v uzatvorenom priestore triedy a školy a potom neskôr aj vo svojom vlastnom prostredí, tieto techniky môžu pomôcť celej spoločnosti. Je to o tom, a dnes už našťastie máme aj mnoho vzdelávacích zdrojov, ktoré prichádzajú aj zo sveta, aj u nás sa tomu odborníci venujú, ako sa dá robiť argumentačná sebaobrana, akým spôsobom máme reagovať na agresora. Že to nie je o tom, aby sme hrali jeho hru. Je to skôr o tom, aby sme mu vybili argumenty. Agresor totiž, alebo primárne mu ide o to, aby sa vyvŕšil na tom slabšom. A pointou je, aby sme nedávali najavo tú slabosť, aby sme vedeli oponovať, aby sme sa vedeli postaviť nespravodlivosti. A spájať sa navzájom, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť môjho spolužiakovi, môjmu kolegovi, a nie ticho mlčať.
Nick Vujicic, známy motivátor, má jednu takú dobrú prednášku, kde vysvetľuje študentom na strednej škole, ako to v živote chodí, že ten trend byť tvrdý a presadzovať sa za každú cenu po určitom čase sa vždy môže vrátiť aj nám. Čiže to, čo sme nechali niekomu inému okúsiť, potom neskôr zažijeme i my, pretože všetko sa vráti ako bumerang.
A preto je podstatné, aby sme vytvorili priestor pre to, aby títo odborníci mohli na našich školách fungovať. Samozrejme, toto je len prvý krok. Je to krok, ktorý odborníci poznajú, upozorňujú na nich už dlhodobo, a práve preto prichádzame aj s týmto návrhom zákona, aby sme začínali práve v školskom prostredí. Pretože pokiaľ začneme problém riešiť už tu, dokážeme pomôcť celej spoločnosti. Toto je mimoriadne dôležité, aby to bolo o tom, že na nespravodlivosť treba poukázať, treba sa jej aktívne brániť a zároveň treba vytvárať takú sieť odborníkov, ktorá vie včas zachytiť signály trpiacich detí, častokrát detí, ktoré majú práve nejaký druh hendikepu.
Jedna zahraničná štúdia hovorí, že až 94 % detí s Aspergerovým syndrómom zažilo šikanovanie. U nás, keď by sa to realizovalo, neviem, či budeme mať lepšie čísla. Toto sú veci, ktoré treba otvárať, a preto je tu aj tento návrh zákona, ktorý, verím, ak by sme pri dobrej vôli, sa posunul do druhého čítania, dal ešte vylepšiť, dal by sa upresniť, jednotlivé ustanovenia, najmä kompetencie, koho by bol zamestnancom, ako by sme zabezpečili jeho nestrannosť ešte viac, pretože takýto odborník by zároveň slúžil nielen deťom, slúžil by aj zamestnancom na školách.
Pretože jedna pravda je istá, a narážal som a stretával som sa s tým, odkedy som pôsobil v Slovenskej komore učiteľov, mobbing a bossing. Máme ho, priznajme si to, máme ho tam a musíme preňho aktívne prichádzať s riešeniami, ktoré ho budú potierať. Pretože atmosféra, pracovná klíma na pracovisku sa odráža. Pokiaľ naši učitelia sú pod tlakom, sú vystavovaní mobbingu a bossingu, ako môžu oni učiť naše deti k tomu, aby sa stali sebavedomými občanmi, keď sami sú pod tlakom a keď dopustíme, aby pár jedincov sa na nich vŕšilo?
Takže otváram túto tému. Chcem, aby sme o tom hovorili, chcem, aby sme o tom diskutovali. A verím, že sa zapoja aj iní, či už v tomto pléne, alebo aj mimo neho, aby sme tieto problémy vyniesli na svetlo, aby o tom nebola len reportáž teraz a hodinu alebo za deň vyšumí, ale aby sme z toho urobili tému, ktorá pomôže celej slovenskej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som tu v úvodnom slove v krátkosti predstavil tento návrh zákona, ktorého cieľom je, aby sa zaviedla nová kategória odborného zamestnanca - školského mediátora.
A viac potom vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý.
Ďakujem.

Chcem iba dodať to, že ma mrzí to ticho, že bolo by podľa mňa omnoho férovejšie teraz tuto vystúpiť a povedať a buchnúť si po stole, zaslúžim si. Alebo že tí predsedovia strán, že by sem prišli a povedali by o tých, o tých svojich poslancoch, že prečo si myslia, že si zaslúžia, napriek tomu, že sa správajú nezodpovedne. Ale je tu ticho, takže predpokladám, že aj taký osud potichu bude alebo bude snaha potichu spláchnuť v utorok pri hlasovaní tento návrh zákona, čo najmenej o tom hovoriť a nejakým spôsobom si zabezpečiť to zvýšenie platov.
Však uvidíme, čo ste sa dohodli, ale som veľmi zvedavý, ako to potom zargumentujete ľuďom, ktorí naozaj žijú mnohí z ruky do úst.
Ďakujem pekne.

Čiže dovoľte, aby som pokračoval. Preto predkladáme návrh zákona, ktorý v podstate ja osobne asi predkladám, neviem, piaty alebo šiestykrát, čiže nie je to niečo, nejaký populizmus teraz vytiahnutý niekde z vrecka, rýchlo potrebujeme prebiť a na tejto téme si tu nejaké body vyrábať. Jednoducho osobne som hlboko presvedčený o tom, že poslanci Národnej rady, ktorí majú ústavnú povinnosť strážiť vládu pri výkone výkonnej moci, tak ak si túto povinnosť neplnia a spôsobuje to zadlžovanie štátu, tak si jednoducho nezaslúžia zvýšené platy. Inak povedané, dokedy Slovensko nebude hospodáriť minimálne teda vyrovnane, že bude hospodáriť iba s tými peniazmi, čo vyberie, a nebude ľudí zadlžovať, tak dovtedy zodpovední politici si vyššie platy nezaslúžia.
Uvedomujem si, že niektorí z vás, možno aj tí, ktorí tu teraz nie sú, sa môžu cítiť týmto návrhom dotknutí. Povedia si, že oni by v súkromnej sfére mohli zarábať 5-, 10-tisíc, Jožko Mihál možno aj 50-tisíc - že, Jožko? - a tu má robiť poslanca za 3-tisíc eur. Áno, svojím spôsobom je to obeta od tých ľudí, ktorí robia toto poslanie, lebo ten, kto zamestnanie poslanca vykonáva naozaj zodpovedne, podľa mňa je to naozaj poslanie za tých podmienok, títo ľudia sa môžu cítiť dotknutí. Na druhej strane, ako by k tomu prišli naozaj ľudia, že kvôli pár makáčom v parlamente aj tí ostatní sa zvezú a tí, čo tu ani za rok nepovedia jediné slovo, nepredložia návrh zákona, zrazu budú mať vyššie platy kvôli tým, ktorí si toto odmakajú a ktorí si to odmakajú aj mimo parlamentu.
Jednoducho nebolo by to fér a ešte raz hovorím, omnoho teda silnejší ešte argument je to zadlžovanie, za ktoré, áno, aj my opoziční poslanci musíme prebrať takúto kvázi kolektívnu zodpovednosť. A je to aj tá kolektívna zodpovednosť trošku aj tých, hovorím, tých makáčov v pléne alebo makáčov v parlamente, ktorí by si zaslúžili aj rádovo vyššie platy, ale, holt, máme tu medzi sebou ľudí, ktorí dokopy tvoria tú koaličnú väčšinu, ktorá sa správa nezodpovedne, takže iná cesta nie je. Áno, aj v tomto prípade aj tí, ktorí by si zaslúžili platy, vyššie platy aj zvýšenie platov, aj nejaké odmeny, že všetci zostanú na jednej lodi a nikto nedostane nič. Holt, možno nespravodlivé, ale voči tým ľuďom, ktorí chodia na nočné, ktorí chodia na zmeny, ktorí nemôžu prísť do roboty, kedy sa im zachce, a ktorí robia mnohí za minimálnu mzdu, niektorí za 400, 500, 600 eur čistého, tak voči tým ľuďom je to takto fér. V žiadnom prípade si jednoducho nezaslúžime o 1 300 eur z roka na rok vyššie platy. A už sa iba opakujem, a preto predkladáme tento návrhu zákona.
Možno ste si všimli, možno nie, trochu sme sa dostali do konfliktu s Rišom Sulíkom z SaS kvôli tomuto návrhu, lebo ma pomenoval teda na Facebooku, mrzí ma, že mi to nebol schopný povedať do očí alebo zatelefonovať, alebo akokoľvek inak odkomunikovať, a teda na Facebooku mal potrebu napísať, že teda to už je neviem aký, čo to bolo, populizmus a pokrytectvo a podobné veci.
Ja si práveže myslím, že to je zodpovednosť, a chcel by som aj z tohto miesta to odkázať Rišovi Sulíkovi aj strane SaS, lebo vyžadovať zodpovedné správanie sa koaličných poslancov alebo vlády, lebo tento zákon sa teda týka všetkých, tak týchto politikov, ktorých som vymenoval, vyžadovať od nich zodpovedné správanie sa voči hospodáreniu, vyžadovať od nich vyrovnaný rozpočet a povedať im, potom tie vyššie platy majte, ale dovtedy ich nebudete mať, tak si myslím, že je v príkrom rozpore s populizmom, ale že to je zodpovedné.
A práve by som očakával preto od strany aj SaS, takej našej najbližšej politickej strany v parlamente, že nebude tento návrh považovať za populistický, ale za zodpovedný v súlade s tým, čo dlhodobo hlásajú, že mali by sme mať vyrovnaný rozpočet.
Argument, nezazneli iné, tak dovoľte, aby som teda používal Rišove, argumentoval v tom svojom postoji aj tým, že za tieto peniaze nie je schopný získať kvalitných ľudí. No, holt, keď vieme, že si tie peniaze nezaslúžime, v rámci tej alebo v súvislosti s tou kolektívnou vinou, ktorú preberáme my ako opoziční poslanci za správanie koaličných poslancov, tak v tom prípade aj strana SaS, aj každá iná v parlamente má možnosť použiť peniaze zo štátneho rozpočtu čistou legálnou cestou na to, aby doplatila tým svojim poslancom, ktorí zrejme robia aj stranícku činnosť, jednoducho robia niečo pre svoju politickú stranu a potom sa logicky možno cítia nedocenení, lebo možno si to teda naozaj odposlančia osem hodín denne v priemere a potom ešte dve-tri hodinky, keď robia pre stranu.
Rišo Sulík, máš možnosť touto cestou tých ľudí odmeniť. Uzatvor s nimi riadne a verejné dohody o vykonaní práce, kde sa pomenuje presne, čo tí ľudia robia, a zákon to dovoľuje, v žiadnom prípade nezakazuje. Fašisti to robia potajmo dávno, nechcú povedať, komu koľko si vyplácajú. Tak keď to urobí SaS alebo niekto iný verejne, zverejnia, že týmto ľuďom doplácame, lebo si jednoducho zaslúžia viac, tak možno aj pre tých voličov to bude dobré, že budú vidieť, že kto z tých poslancov aktuálnych, ktorí tu z ktorejkoľvek našej strany sú, kto robí nadprácu alebo robí viac, ako by možno bol nejaký štandard, lebo však asi toho, kto nerobí, by nedoplácala z toho vlastného rozpočtu.
Čiže bol by som veľmi rád, aby sme nepozerali teraz iba na svoj vlastný prospech a snažili sa tu vylobovať si pre seba vyššie platy, ale aby sme si uvedomili v prvom rade, že mnoho ľudí na Slovensku, a stále sú to desiatky tisíc ľudí dnes, ani žiadnu prácu nemajú, že státisíce ľudí, myslím, že okolo 800-tisíc ľudí žije na Slovensku pod hranicou chudoby. Státisíce ľudí, keď sa blíži výplatný termín, tak si musia požičiavať peniaze, aby boli schopní prežiť do ďalšej výplaty. Státisíce ľudí žije z ruky do úst a ledva dožijú do tej ďalšej výplaty. Že milióny ľudí mali zvýšené v tomto roku platy o 10, 20, 30 eur, ale nie o 1 300, ktoré by ste chceli svojím mlčaním a nekonaním spôsobiť si alebo takto si zvýšiť platy sami sebe. A preto by som očakával už aj s ohľadom na to ostatné, čo som povedal predtým o zadlžovaní a nezodpovednom správaní sa koaličnej väčšiny voči vláde, že tento návrh zákona podporíte.
Zároveň je to také naivné očakávanie, lebo čokoľvek rozumné, dobré, čo tu predložíme, koaličná väčšina neschváli. Tvári sa, že tu nie je, buď sa zdrží, hlasuje proti, potom za týždeň, dva, za mesiac, za tri to predloží okopírované, takže asi realita bude skôr taká. Nevadí.
Potreboval som vás zobudiť a povedať vám argumenty, prečo si jednoducho vyššie platy vy koaliční a my v súvislosti s tou kolektívnou vinou, ktorú nesieme spolu s vami, nezaslúžime. Takže budem veľmi rád, aby ste tento návrh zákona podporili.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne. V každom zamestnaní nie je asi nič háklivejšie ako plat. Medzi ľuďmi asi nie je tiež nič háklivejšie ako peniaze. Napriek tomu, že to je háklivá téma a mnohí by o nej radšej boli ticho a nechcú si robiť nepriateľov, ja som sa tejto úlohy ixtýkrát, poviem, rád podujal, lebo si myslím, že to je správne, otvoriť tému platov a zmrazovania platov v tomto mieste, lebo od začiatku, odkedy sme do parlamentu sa ako hnutie dostali, hovoríme, že politici by si zaslúžili vyššie platy, ale len za podmienky, keď prestanú Slovensko zadlžovať.
Zároveň je pravda, že 11 rokov, ktoré nám tu vládne strana SMER a buduje sociálny štát, ani jeden jedinýkrát nedokázala táto strana hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom alebo s prebytkom v rozpočte. Inak povedané, vždy, každý jeden rok minula viac, ako bola schopná vybrať na daniach, odvodoch a poplatkoch od ľudí. Ešte inak povedané, 11 rokov nás strana SMER iba zadlžuje, zadlžuje, zadlžuje, zadlžuje, správa sa nezodpovedne a je to v príkrom rozpore s takouto ľudovou múdrosťou z minulosti, zakrývaj sa takou perinou, na ktorú máš.
Zároveň treba povedať, že ani žiadna iná vláda od revolúcie na Slovensku nehospodárila s prebytkom. Čiže bolo by trošku nefér vyčítať to iba SMER-u, na druhej strane je úplne fér vyčítať SMER-u, že naozaj v dobrých časoch peniaze rozfláka, rozkradne a to, čo chýba v rozpočte, si požičia a ľuďom na krk zavesí ešte väčšie bremeno, jako doteraz bolo.
Zároveň je pravda, že mnohí ľudia tomu nerozumejú a stačí im, že niekto, či Kažimír, Fico, Kaliňák alebo ktokoľvek neviem kto druhý, teraz možno Pellegrini, v tomto čase povedia, že však znižujeme dlh. Áno, znižuje sa percento dlhu v porovnaní k HDP, ale skutočný dlh v absolútnej hodnote stále rastie. Ani jeden jedinýkrát od revolúcie sa na Slovensku dlh nezvýšil (pozn. red.: správne "neznížil") a najväčšie bremeno a najväčší nárast tohto dlhu práve spôsobila táto vláda, ktorá sa správa extrémne nezodpovedne.
Čo s tým máme my tuná poslanci? No my opoziční veľa toho asi s tým nemáme, lebo my vás na to upozorňujeme, že sa správate nezodpovedne, a sme tu v menšine, takže v podstate ani nemôžeme hlasovať.
Ono by bolo fér, nech by to bolo o tom, že tí, ktorí sa správajú zodpovedne poslanci alebo vyzývajú k zodpovednosti vládu, nech majú vyššie platy a tí druhí, ktorí sa správajú nezodpovedne a vláde pritakávajú pri rozkrádaní a rozhajdákaní našich spoločných peňazí, nech majú nižšie platy. Ale asi ťažko by sme potom takto to rozdeľovali.
Takže keď všetci sme v jednom koši a všetci máme mať spoločné, rovnaké platy bez ohľadu na to, kto koľko chodí do roboty, kto koľko návrhov zákonov predkladá, kto koľkokrát vystupuje, bez ohľadu na to, či je niekto z koalície alebo opozície a s prihliadnutím na to, že vláda sa zodpovedá parlamentu, tak vy, hlavne koaliční poslanci, máte tú moc, aby ste si buchli po stole a povedali vláde: nebudeš zadlžovať naše deti a vnúčatá. Možno nie vaše deti a vnúčatá alebo Kaliňákove a Ficove, tí majú nakradnutého dosť, ale všetkých tých ostatných, ktorí prispievajú do štátneho rozpočtu, ktorí raz budú starší a budú tie dlhy, čo vy ste dnes spáchali, po vás splácať.
Čiže, áno, vy ste síce, ale dobrovoľne, v takej submisívnej pozícii voči vláde, čo vláda povie, čo vám sem podhodí, tak stláčate tlačítka a nerozmýšľate mnohokrát, že v ústave máte napísané, že vláda sa zodpovedá parlamentu a nie parlament ústave. Inak povedané, keď raz parlament má kontrolovať vládu a vláda sa má zodpovedať parlamentu, tak vy máte tú možnosť, len ju nevyužívate na to, aby ste vládu upratali pri rozkrádaní, aby ste jej nedovolili rozkrádať, aby ste jej nedovolili zadlžovať naše deti a vnúčatá. A keďže túto možnosť nevyužívate, je úplne normálne a logické, že za to si zaslúžite nejaký trest. Alebo inak povedané, že za to nezaslúžite žiadnu odmenu.
To, čo dnes vlastne súčasný stav platí a s ktorým potichučku tu viacerí a mnohí a väčšina, sa obávam, šúchate s nožičkami, je to, že sa spoliehate na to, že tentokrát platy konečne zmrazené nebudú a od nového roku budete mať o 1 300 eur väčšie platy spolu s paušálnymi náhradami. Mnohí z vás, ruku na srdce, s týmto potajmo počítate.
A ja sa pýtam, ako sa k tomu alebo ako k tomu prídu ľudia, ktorí tento rok mali zvýšený plat možno o 10, 20, 30 eur, ako v ktorom zamestnaní, že zrazu my by sme si tu nadelili o 1 300 eur viacej? A zároveň, keď tí ľudia, keď niečo spackajú v práci, alebo si neplnia svoje povinnosti, tak sú za to adekvátne potrestaní, alebo inak povedané, keď si neplnia svoju povinnosť, určite nedostanú odmenu.
Čím si my zaslúžime 1 300 eur z roka na rok odmenu, keď vy ako väčšina v pléne, väčšina v Národnej rade neplníte si ústavnú funkciu kontrolovať vládu a zakázať jej vlastne a neumožniť jej zadlžovať naše deti a vnúčatá? Myslím naše, všeobecne všetkých ľudí na Slovensku, ktorí tu v tomto spoločenstve žijeme.
Čiže ešte raz, neplníte si, bohužiaľ, keďže ste väčšina, my sme súčasťou tohto parlamentu, neplníme si povinnosti, ktoré nám ústava dáva, dovolíme dlhodobo vláde tunelovať, rozkrádať, prehajdákať peniaze, a tým pádom pre mňa logický uzáver je, že si nezaslúžime vyššie platy, v žiadnom prípade nejakú odmenu.
Preto predkladáme návrh zákona, ktorý hovorí, ináč, prepáčte, toto je úvodné slovo, to som chcel hovoriť v rozprave. Ale tak dobre, predkladáme návrh zákona, viac poviem v rozprave.

Veľmi pekne ďakujem všetkým diskutujúcim aj za podporu, veľmi ďakujem aj tým, ktorí v tom virtuálnom priestore diskutovali už pred touto schôdzou o našom návrhu, ktorý nazývame že materské pre študentky.
A chcem ešte jednu vec povedať, že práve to, že naša nová sadzba poistného bude výlučne pre materské, tak sa tam zabraňuje tomu, aby sa z tehotenstva stávala choroba. Lebo naozaj, keď si platia celý balík nemocenského dobrovoľného, tak mnohé môžu potom teda už počas tehotenstva, ako si zaplatili 270 dní, ale už počas tehotenstva ísť na PN-ku a to zase už je teda nejaké zneužívanie, využívanie. To som chcela tým povedať, že nová sadzba poistného výlučne pre materské je naozaj podpora, podpora pôrodnosti a podpora materstva na, týchto vysokoškolských žien.
Ešte by som chcela povedať, že boli tam v blogoch také otázky, že diskriminujeme ďalšie skupiny žien. Chcem povedať, že pronatalitné opatrenia nikdy nemôžete urobiť tak, že budú všetky cieľové skupiny spokojné a zahrnuté do jedného balíka. Pre SZČO ženy patrí nejaké iné opatrenie, my sme si v tejto chvíli a v tomto návrhu vybrali študentky a ženy, ktoré stratia zamestnanie.
Taktiež chcem povedať, že napríklad aj pri reťazení pôrodov sa v určitej dobe stalo, a to si budeš ty, kolega Mihál, pamätať, že aj keď zaniklo ženám nemocenské poistenie, lebo prerušenie je zánik vlastne de facto, tak pri reťazových pôrodoch majú opäť, dostanú pri druhom dieťati materské. A aj vtedy to bolo napádané ako nesystémové, ale je to mimoriadne dobré. Mimoriadne dobré.
Takže často sa niečo ukazuje, že toto je nesystémové a zavádzate, nejako, nejako tak vyzdvihujete jednu skupinu nad druhou, ale som rada, že tu zazneli tie, tie slová aj od teba, od iných poslancov, že, že je potreba, je veľká, vysoká potreba podporiť pôrodnosť mladých žien.
Už len na záver chcem povedať, že naša rodinná politika, naše rodinné opatrenia, prorodinné a pronatalitné opatrenia sme, sme pripravili akoby také tri balíky opatrení pre rodiny, a to je:
Daňové zvýhodnenia, ktoré sú pre pracujúcich rodičov, v tom je rozdiel rodinnej politiky od sociálnej. Daňové zvýhodnenia.
Druhý balík opatrení je podpora bývania pre mladých ľudí.
A tretí balík opatrení, a tiež to tu zaznievalo, sú služby pre rodinu. Služby pre rodinu znamená služby voľnočasových aktivít, keď žena a muž a otec a žena matka chcú zosúladiť rodinu s prácou. Množstvo rôznych aktivít. Služby poradenské, keď sa do rodiny narodí dieťatko, ktoré má nejaké, nejaké, neskorší vývin alebo je poškodené, včasná intervencia, sieť poradní. Takisto služby, keď mám člena rodiny chorého a starého, teda seniora.
Toto všetko potrebuje rodina. A to je v našej koncepcii rodinnej politiky ako súbor opatrení, kedy myslím si, že dosiahneme, aby na Slovensku boli spokojné rodiny a celé to prostredie Slovenska by bolo priateľské rodinám.
Takže ešte raz prosím aj ostatných mojich kolegov a kolegyne o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Kolega Mihál, keď si sem šiel, tak som rozmýšľala, že či budeš veľmi kritický, ale celá táto debata k nášmu návrhu zákona sa už viedla ešte pred touto schôdzou, pretože to mnohí asi neviete, ale pri podaní, po podaní nášho návrhu zákona v podateľni Národnej rady vznikli diskusie na sociálnych sieťach. A ja som sa tomu veľmi tešila, lebo presne ako povedal kolega Suchánek, že viac hláv, viac rozumu, nás to vyprovokovalo k ďalším rozmýšľaniam a premýšľaniam čo ďalej.
Nikdy v živote by som si nedovolila ja konkurovať tebe ako exministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, práve preto je vedľa mňa odborný tím ľudí, ktorí poisteniu rozumejú a sami ma oni zasväcujú do tohto, do tejto vedy, ktorá je skutočne veľmi náročná, veľmi náročné pochopiť celé to poistenie. Ja som len vedela, kde je problém. Ja som vedela, že študentky, mnohé vysokoškoláčky sú zodpovedné a plánujú svoje rodičovstvo. Veď to je úžasné! Však my práve toto potrebujeme, lebo bez plánovania, bez zaplatenia 270 dní nemocenského sa nedostanú k materskému, takže sú zodpovedné a plánujú.
Takže ja som vedela ten konkrétny prípad zo života a odborníci to domysleli. A že ty, kolega Mihál, si to ešte takýmto spôsobom vlastne aj doplnil, sa veľmi teším.
A posledná veta je, že verím, že my ako opoziční politici, tiež tá naša úloha toho opozičného politika je mimoriadne dôležitá, pretože prinášame tieto témy zo života do tohto pléna, do tohto parlamentu a vidím na skúsenostiach, že sa inšpirujú nimi vládni poslanci. Tak dúfam, že aj to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Veľmi dobré vystúpenie, veľmi sa mi to páčilo a potvrdzuje sa, že viac hláv. viac rozumu a že keď sa ozaj spoja dobré myšlienky, že by mohli prísť aj lepšie výsledky.
A k tomu by som teda ešte povedal, že bolo by to teda na prospech mladých rodín študentov, študentiek a z takého zdravotného hľadiska alebo z pohľadu pôrodníka, pôrodníci tvrdia, že ženy by mali rodiť v čo mladšom veku. Samozrejme, nemyslím to v nejakých 13, 14 rokoch, ale ten vek rodičiek sa posúva k tridsiatke, za tridsiatku. Toto by práve bolo umožnenie tým mladým ženám, že by mohli začať rodiť skôr a je to ďaleko lepšie aj pre tie ženy, aj pre tie deti, tie pôrody sú ďaleko ľahšie, to donosenie toho plodu je ľahšie a tak ďalej.
Takže aj z takého zdravotného hľadiska si myslím, že by to bol veľmi dobrý krok, umožniť tým ženám, aby nemuseli odkladať to svoje prvé tehotenstvo niekde k tridsiatke alebo po tridsiatke.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za podporu a zároveň tak dúfam aj žiadam, aby sa aj ostatní naši kolegovia a kolegyne s týmto naším návrhom stotožnili. Radi na akúkoľvek otázku, rada odpoviem.
Pretože chcem povedať, že vlastne na ženy, ktoré sú, ktoré sú v období najvyššej fertility, čo vysokoškoláčky naozaj sú, sa netýka žiadne z opatrení, ktoré sú pre nich ale dostupné. Lebo viem, áno, je to tak, dobrovoľné poistné ony majú k dispozícii, ale nie je pre nich dostupné. A chceme sa zameriať práve na ne, lebo sú naozaj veľmi šikovné a schopné, tak mi to hovoria, zvládnuť aj štúdium, aj, aj materstvo a potom takto s deťmi nastúpiť a začať budovať kariéru. To si nevymýšľam, to som si nejako nevymyslela alebo nevycucala z prsta, ako sa to hovorí, ale chcú už aj s deťmi začať kariéru a potom napríklad lekárky nepretržite pracovať. Nepretržite pracovať. Pretože vieme, že práve aj v tomto, v tomto odvetví medicíny sú ich výpadky z práce naozaj veľmi zložité a potom nedosahujú tú, tú odbornosť a tú úroveň ako aj ich kolegovia muži.
Takže naše ženy sú šikovné mladé ženy sú šikovné a o tento návrh zákona ma žiadali. Prerokovala som si ho s odborníkmi a je teda tuná taká možnosť, aby nástroj dobrovoľného nemocenského výlučne len pre materské existoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel toto vystúpenie trošku podporiť aj štatistickými dátami. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila počet pôrodov u mladistvých v rámci štátov Európskej únie, a teda u mladistvých, u dospievajúcich v rozhraní päť až deväť pôrodov za rok najnižší počet majú teda Holanďania, Slovinci, Dáni, Švédi, Cyprus, Taliansko, Fínsko. O niečo vyšší podiel pôrodov mladistvých matiek v rozhraní od 10 do 20 pôrodov je vo väčšine členských štátov: v Nemecku, v Rakúsku, Francúzsku a tak ďalej, v Českej republike, v Maďarsku, Poľsku, na Malte. A najvyšší počet pôrodov dospievajúcich je na Slovensku 22, v Estónsku 24, v Spojenom kráľovstve 26, v Rumunsku 40 a v Bulharsku 44. Táto štatistika je, samozrejme, u dospievajúcich, u dospievajúcej mládeže, tento návrh zákona je skôr o študentoch, ale teda môžme predpokladať, že u nás je naozaj opodstatnené hovoriť o tom, že štát má mať ochranné mechanizmy vo vzťahu k mladým ženám, ktoré otehotnejú. A je jedno, či otehotnejú, či sú pripravené na materstvo, alebo sú to náhodné tehotenstvá, je psou povinnosťou štátu, aby podal týmto matkám v tom čase ochrannú, pomocnú ruku a aby neboli vystavené rôznym stresom, ktoré sú, samozrejme, aj možno z neželaného, nechceného tehotenstva, ale na druhej strane aby neboli vystavované aj chudobe. To znamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)