Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja vyjadriť k tomuto zákonu, ktorého som spolupredkladateľ, ako človek, ktorý je z brandže, môžem to tak povedať. Roky som pôsobil ako country manažér pre jeden z nápojov, ktorý teda zaznamenal úspech aj v Spojených štátoch, a teda viem čo-to o výrobe alkoholu, viem čo-to o spotrebiteľskom správaní a, možno kupodivu, napriek tomu som za to, aby sa reklama...
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja vyjadriť k tomuto zákonu, ktorého som spolupredkladateľ, ako človek, ktorý je z brandže, môžem to tak povedať. Roky som pôsobil ako country manažér pre jeden z nápojov, ktorý teda zaznamenal úspech aj v Spojených štátoch, a teda viem čo-to o výrobe alkoholu, viem čo-to o spotrebiteľskom správaní a, možno kupodivu, napriek tomu som za to, aby sa reklama regulovala, a preto chcem aj prezentovať svoje názory ako človek, ktorý teda je jeden z tej, by som povedal brandže, alebo okúsil teda tú, ten biznis, ale sú určité veci, ktoré nepustia. Ak človek má zdravé svedomie a ak človek má empatiu voči zraniteľným skupinám, tak proste nemôže túto hranicu prekročiť. A preto aj som rád, že som spolupredkladateľom tohto zákona.
Ako prvé, tak ako už teda kolegyňa Verešová hovorila, tie dve najdôležitejšie skupiny sú deti a tí závislí. Ja by som sa chvíľočku chcel povenovať tým závislým, nie preto, že som teraz nejaký odborník na tieto, na túto skupinu ľudí, ale pretože mám s tým reálnu skúsenosť, pretože som bol blízko takýmto ľuďom. A to najparadoxnejšie alebo teda to najdôležitejšie pri tom je, že ľudia, ktorí sú v takejto závislosti, a my sme to spomínali aj pri hazarde, lebo to je podobný princíp tohto zákona, naozaj je uchrániť tých, ktorí sú tým postihnutí a ktorí si sami pomôcť nevedia. A to najdôležitejšie, čo teda chcem povedať, že ľudia, ktorí sú postihnutí takouto závislosťou, tak v prvom rade, a to obdobie trvá pomerne dlho, si nechcú pripustiť, že sú závislí. A toto je podľa mňa ten prvý, najkľúčovejší problém, pretože aj opakujúca recidíva sa prejavuje hlavne u ľudí, ktorí idú ako keby pod nejakým nátlakom – či už rodinným, alebo spoločenským – na povedzme aj protialkoholické liečenia, ale nejdú tam z vlastného presvedčenia.
A práve pre takýchto ľudí sú tieto liečenia neúčinné a naozaj veľmi záleží na tom, ako to dané zariadenie, ktoré teda lieči týchto ľudí zo závislostí, je schopné v tých ľuďoch vypôsobiť to uvedomenie si, že sú závislí a že závislosť je problém, ale že dá sa s ňou jednať až vtedy, keď si to uvedomia a keď si to priznajú. A toto je to najkľúčovejšie. A keď si zoberiete, koľko ľudí chodí na protialkoholické liečenia a koľko sa z nich stáva recidívnymi, tak sú to naozaj mnohokrát vyhodené peniaze, a preto jednak je veľmi dôležité nachádzať tú efektivitu v tej kvalite poskytovania týchto protialkoholických liečení, aby to nebolo len také, že vlastne prichádza na nejaký detox a po detoxe ho púšťame späť, aby sa znovu mohol vrátiť do starých koľají, ale práve aby došlo k tomu uvedomeniu. A to uvedomenie, ako som povedal, je to naozaj náročná práca pre psychológov, sociológov aj proste ľudí, ktorí na to majú vzdelanie a sú v tom naozaj dobrí, aby vedeli takéhoto človeka k takému uvedomeniu priviesť. A keď ho už aj k takému uvedomeniu privedú a ten človek naozaj trpel tou závislosťou, pretože tak, ako som povedal, kým si to človek uvedomí, tak je dlhoročný závislý na alkohole, a v takom prípade aj on má proste vybudované návyky.
A to je to najdôležitejšie, čo si musíme uvedomiť, že tento človek si potrebuje budovať nové návyky a na to potrebuje mať, samozrejme, aj podporné prostredie, pretože samotné protialkoholické liečenie trvá niekoľko týždňov, ale ak sa vráti do života a funguje v starých návykoch, aj to sociálne prostredie, čiže jeho rodina, či už sú to rodičia, či už sú to manželka, manžel, deti a tak ďalej, musia mu vytvoriť to podporné prostredie, ktoré bude motivujúce preňho, aby bol ochotný proste vydržať. Pretože tá, naozaj tá závislosť, to je aj fyzicky, je tak veľká, že ten človek tomu pokušeniu musí odolávať takmer stále. Pre takýchto ľudí, vám povedia, sú problém obyčajné rumové pralinky. Obyčajné rumové pralinky môžu byť spúšťač na masívnu recidívu. Punčové rezy a podobné veci a to sú veci, ktoré, ako si poviete, že však banalita. Ale ten človek, stačí, aby to dal do úst, a jemu sa spustia proste mechanizmy a on už sa nevie brániť a potom ide naozaj do takých stavov, že proste ide na úplne, na, za plnú čiaru a sú, takíto ľudia dokážu potom dva-tri dni byť úplne vyradení, pretože sú nonstop úplne opití. Takže toto sú veci, ktoré sú dôležité, aby sme si uvedomili, pretože táto skupina ľudí je veľmi zraniteľná.
A druhá sú práve tie deti, ako som aj hovoril vo faktickej poznámke, si treba uvedomiť, že deti sú veľmi citlivé na akúkoľvek formu komunikácie a vpúšťajú ako keby, nevedia ešte tak filtrovať a nevedia vyhodnotiť proste akúkoľvek aj komunikáciu z reklamy a môže to byť pre nich lákavé, zaujímavé, môžu v tom nachádzať svoje idoly; vieme, že deti mnohokrát snívajú o tom, kým budú, sú ovplyvnené rozprávkami, ktoré pozerajú, a postavami a tak ďalej a práve preto je dobré ich uchrániť od takýchto vzorov, ak by som to povedal, aby sa to nejako vnútri v nich nekódovalo, aby zbytočne potom neprepadali nadmernej konzumácii.
Ale musíme si zase na druhej strane aj povedať, že samotný alkohol ako taký, a to chcem, ja som toho názoru, samotný alkohol ako taký nie je zlý. Pretože to, že sa človek; nie je; utieka k alkoholu, nie je len vecou alkoholu. Ale mnohokrát a mnohé sú prípady, že ľudia sa utiekajú k alkoholu nie preto, že im ten alkohol chutí, práve naopak, kupujú ten najlacnejší a ten alkohol bez chuti, ale utiekajú sa preto, lebo majú problémy a potrebujú sa s tými, v tých problémoch ako keby dostať von, tak sa snažia omámiť, aby zabudli na svoje problémy alebo aby uniesli tú ťarchu tých, tých vážnych situácií, v ktorých sa nachádzajú. A preto nemôžme to zvaliť len na samotný alkohol a ja úplne sa nestotožňujem s tým, že alkohol je pliaga ľudstva, zlo je pliaga ľudstva a to má rôzne podoby v spoločnosti. Takže samotný alkohol, ak, ak ho ľudia pijú naozaj s rozumom a zodpovedne a ako, ako, by som povedal, delikatesu, niekomu, sú ľudia, komu alkohol vôbec nechutí, ale sú ľudia, komu nechutí ani čokoláda, sú ľudia, komu nechutí mäso a podobne a, a nie je problém.
Problém je, keď je nadmerná konzumácia alkoholu, pretože práve pri nadmernej konzumácii alkoholu odchádzajú orgány. Keď nadmerne konzumujete jedlo, áno, tiež môžete nabehnúť na obezitu a cholesterol a tak ďalej, ale dlhšie vydržíte. Ak začnete nadmerne konzumovať alkohol, ten vás dokáže veľmi rýchlo v priebehu pár rokov vám úplne zničiť zdravotný stav až tak, že môžete na to zomrieť. Drogy sú ešte rýchlejšie, tie majú ešte rýchlejší efekt. Takže tá nadmernosť, nech je v čomkoľvek, je vždycky škodlivá. A tam je práve vedieť učiť ľudí, aj mladých ľudí, aj deti k takej, by som povedal, uváženému, zodpovednému správaniu.
Ale k tomu alkoholu chcem povedať, že samotný alkohol môže byť naozaj pre ľudí mnohokrát pre potešenie dať si pohár vína pri jedle, dokonca môže byť, hovoria lekári, že je zdravé dať si pohár červeného vína. Minule som počul takú štúdiu, že ľudia, ktorí medzi 35; že zistili, 20 rokov to skúmali, myslím, že v Spojených štátoch, že skúmali, že ľudia, ktorí pili medzi 35 až 55, ale nie veľa, čiže tak primerane, nejak to tam snažili sa, myslím, že hovorili aj nejaké miery, už si ich presne nepamätám, ale približne povedzme že jeden pohár vína za deň, tak sa ukázalo, že majú omnoho menší nábeh na demenciu v porovnaní s tými, ktorí buď nepili vôbec, alebo pili príliš veľa. Čiže tí, čo nepili vôbec vo veku 35 až 55 alebo pili príliš veľa, že sa opíjali pravidelne, tak tí mali väčší nábeh na demenciu. A, paradoxne, tí, ktorí pili normálne, že teda nemali pitie ako nástroj opíjania, ale len tak možno k jedlu a podobne ako, ako nejaký dezert, tak, tak v takom pri, tak mali vlastne menší nábeh. To je len jedna zo štúdií.
Ale tým chcem teda povedať, že, že samotný alkohol ja nepovažujem za zlý, ak sa naozaj pije zodpovedne, ak ho pijú ľudia, ktorí ho piť chcú, majú ho radi a vedia si uchrániť tú mieru. Že majú to naozaj ako, ako pôžitok. Takže z tohto pohľadu je, myslím si, že aj dôležitý aj tento rozmer brať do úvahy.
Ale my tu dnes hovoríme práve o tom zákaze alebo o zákaze reklamy ako nástroji regulácie, aby ľudia, práve tie citlivé skupiny, tie sú najdôležitejšie, neboli vystavované, aby sme vedeli naozaj ten, ten samotný, tú reklamu dať z očí tých, ktorí to nepotrebujú. Pretože ten, kto alkohol konzumovať chce, tak sa väčšinou v tom aj vzdeláva. Však je úplne bežné, že ľudia, ktorým chutí víno, tak si študujú, chodia na rôzne ochutnávky a podobne, čiže nepotrebujú nejakú špeciálnu reklamu na to, aby sa o ten alkohol zaujímali, lebo už sami tým, že to majú ako svoj koníček alebo teda radi to konzumujú, tak si sami už vyhľadávajú tie informácie. V takom prípade nepotrebujú oni bilbord na to, že je tu nejaké nové víno. Nepotrebujú bilbord na to, že nejakého príjemného, príjemnej atmosféry, aby, aby si proste dali ten pohár. Takže z tohto pohľadu naozaj, keď ideme do dôsledkov, vidíme, že tá reklama, taká plošná a masívna, nie je nevyhnutne potrebná pre tých, ktorí konzumujú.
A dnes napríklad vám poviem, že aj na Slovensku vidíme, že tá životná úroveň hlavne vo veľkých mestách rastie a vzniká veľmi veľa, by som povedal, takých špecializovaných obchodov na alkohol, kde môžete nájsť naozaj rôzne značky a má to popularitu, mnohí ľudia tam chodia, tie alkoholy nie sú vôbec lacné, sú to naozaj drahé fľaše, rádovo sa pohybujú všetko nad 10 euro až do 70, 80 euro, a tí ľudia prídu a kúpia si ju, alebo sú teda už aj internetové obchody, práve preto, že ľudia radi skúšajú, hľadajú, čo im chutí, ale vieme povedať o týchto ľuďoch, že to nie sú ľudia, ktorí sa opíjajú do nemoty, to sú proste naozaj fajnšmekri, ktorí si chcú ochutnať a chcú si vypiť možno jeden-dva poháre pri jedle alebo po večeri proste nejakého kvalitného alkoholu. A tomuto, samozrejme, nikto brániť nechce.
Ale vieme, že aj vyspelosť národa alebo taká, ak tak poviem, či už ekonomická alebo možno aj odrážajúca ten problém, problémy ľudí v spoločnosti, sa prejavuje práve v tom, do akej miery sa utiekajú k alkoholu. A viete to odmerať aj tým, že či je štátom povolená nejaká tolerancia alkoholu pri šoférovaní. A práve krajiny, kde sa konzumuje príliš veľa alkoholu, je táto tolerancia nulová. Čo je prirodzené. A na Slovensku je nulová. Čiže my tu máme reálny problém s alkoholom a nielen preto, že teraz ľudia tak milujú alkohol. Povedzme si na rovinu. Ľudia, ktorí pijú ten alkohol, ho mnohokrát nemilujú, len naozaj majú problémy a tým pádom to poukazuje nepriamo aj na iné oblasti zlyhávajúceho štátu, ktoré je v rukách koalície, a to, že proste tá sociálna politika je tu veľmi slabá, zdravotníctvo a podobne, ktoré; ľudia potom si to; a aj vôbec tá tvrdosť práce za nízku mzdu je tiež problémom, kde si to ľudia potom kompenzujú práve takýmito krokmi alebo takýmto správaním.
Takže toto je podľa mňa tiež dôležité, prečo sme aj túto tému vytiahli, aby sme poukázali jednak aj na to, že naozaj aj iné oblasti, aj iné rezorty tu nefungujú dobre a majú podiel na tom, že ľudia sa utiekajú k alkoholu, ale preto treba robiť tie opatrenia ruka v ruke. Čiže na jednej strane budujem a zdokonaľujem tieto rezorty a na druhej strane zase regulujem tú reklamu tak, aby som uchránil práve tie citlivé skupiny, tie zraniteľné skupiny od nejakého nadmerného vplyvu, kým sa to nedostane do nejakého vyváženého a zdravého stavu.
Takže na záver by som už len povedal, že našou predstavou je ale priviesť alebo dopriať ľuďom zodpovedné pitie. To znamená, že nepijem preto, aby som sa omámil, aby som vyriešil nejaké problémy alebo zabudol na nejaké problémy, aby som sa utápal v alkohole, a zároveň učím už aj deti a mladých k zodpovednému správaniu. A to sa nerobí tak, že ich vystavujem, že ich vystavujem reklame, ale to sa robí práve rôznou prácou, či už na školách, kde, kde je potrebné práve hovoriť s mladými deťmi alebo teda s mladými ľuďmi, so staršími dospievajúcimi deťmi o tom, v čom sú tie nástrahy a čo je, čo je vlastne, v čom je tá zodpovednosť.
A ja by som chcel poukázať aj na kódex, etický kódex tej reklamnej praxe, ktorý je teda len kódexom, neni nejako záväzný, ale sú tam práve veci, ktoré, na ktoré poukazujeme aj my a ktoré majú teda veľký zmysel, ale tým, že neni právne záväzný, tak vlastne nie je ani vymožiteľný a práve v krajine, kde je taká vysoká konzumácia toho, by som povedal, alkoholu ani nie kvôli chuti, ale práve kvôli tomu, že ľudia sa utiekajú k nemu, lebo potrebujú riešiť problémy, tak to je zlou vizitkou krajiny. A práve by som chcel vám prečítať pár vecí z toho kódexu, aby ste možno aj tak viacej mohli vidieť, ako sa na to pozeráme.
Napríklad v tom kódexe sa hovorí, že reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná. Aj to je to, čo hovoríme aj my, že tá reklama musí byť poctivá voči tomu zákazníkovi a nemôže zneužívať jeho nejakú nepripravenosť. Reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi. Reklama nesmie byť koncipovaná tak, aby zneužívala dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využívala nedostatok, nedostatok jeho skúseností alebo znalostí alebo jeho dôverčivosť. A toto je presne, keď si zoberiete, ak sú deti vystavované reklame alebo aj mladiství reklame, tak práve ony sú tá skupina, ktorá, ktorá buď nemá dostatok znalostí, skúsenosti by nemala mať, pretože s tým alkoholom nemá mať prečo skúsenosť a je dobré, keď deti a mladiství nemajú skúsenosť s alkoholom, a tým pádom aj tú dôverčivosť. Čiže samotný kódex hovorí o tom, že; v tom článku o čestnosti reklamy; že tá reklama by nemala byť blízko takýmto, takýmto skupinám cieľovým.
Reklama, samozrejme, tu je aj veľmi pekne zadefinované, reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu. Reklama nesmie zneužívať predsudky, ešte tu pár takých pasáží, je tu toho veľa, ale chcel som vybrať také, také, ktoré sa mi zdali také najvýstižnejšie. Reklama nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje konzumujú členovia sociálnej skupiny, ktorá s používaním alkoholických nápojov spravidla nesúhlasí. Reklama alkoholických nápojov nesmie byť zameraná na rizikové skupiny spotrebiteľov, najmä tehotné a dojčiace ženy alebo maloletých. Neprípustnou je aj reklama obsahujúca konzumácie alkoholických nápojov alebo jej náznak maloletým a maloletou osobou.
Toto sú presne tie veci, ktoré v kódexe sú, ale my ich chceme priniesť do zákona preto, aby tá regulácia tu naozaj mala aj nejakú vymožiteľnosť, aby si aj tí výrobcovia, ktorí možno sa nestotožňujú s týmto kódexom, uvedomili, že je dobré to rešpektovať, že aj v ich záujme to je dobré a je naozaj dobré učiť ľudí k zodpovednému pitiu a radšej nech vypijú možno kvalitný aj drahší, ale menej a nech to majú naozaj tí, nech pijú iba tí, ktorí, ktorým to robí radosť nie preto, že ho vypijú na kvantá, ale preto, že im samotná chuť toho alkoholu chutí. A v takom prípade vedia kontrolovať tú zdravú mieru, tým pádom nezaťažujú ani svoj organizmus a nie sú ani záťažou pre spoločnosť a nie sú ani pohoršením pre svoje okolie.
Takže to je asi tak krátko, ešte by som tu mohol spomenúť, ale chcel som vlastne vystihnúť celú tú pointu. Takže summa summarum ide nám naozaj o to ochrániť tie zraniteľné skupiny, deti a závislých. Samotný alkohol ako taký ja teda nepovažujem za zlý, ale, samozrejme, môže sa stať nástrojom pre tých, ktorí sú v ťažkých životných situáciách a tým musíme pomáhať. A to je aj cieľom našej rodinnej politiky, prorodinnej politiky a za chvíľočku budem predstavovať ďalší zákon, ktorý ešte viacej hovorí o pomoci rodinám.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
