Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, ja budem reagovať veľmi vecne na, na slová pani ministerky, ktoré uviedla.
Pani ministerka sa pousmiala, že odvolávanie je na základe medializovaných informácií, ako keby medializované informácie nemohli byť uvádzané ako zdroj. A zase sa vrátim k nástenkovému tendru. V nástenkovom tendri polícia začala konať na základe medializovaných informácií. Na základe informácií, ktoré zverejnili médiá. Prečo..., pretože väčšinou to tak chodí v tejto republike a za vlád Slovenskej národnej strany, SMER-u a teraz aj MOST-u, že polícia nekoná na základe podnetov zo samotného ministerstva, hoci ministerstvo má k dispozícii stovky úradníkov, interný audit, máme k dispozícii Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúra môže konať ex offo, sama od seba. Ale väčšinou na to musia upozorniť médiá, musia na to upozorniť neziskové organizácie ako Nadácia Zastavme korupciu alebo opozícia. Až potom sa začne konať.
A ešte raz sa vrátim k tomu nástenkovému tendru, pretože tie paralely sú veľmi veľké. Nástenkový tender začal medializovanými informáciami a pán Jaroslav Paška, ktorý je dnes podpredsedom Slovenskej národnej strany a sedí v týchto laviciach, v tom čase túto obrovskú, ináč sa to nedá nazvať ako zlodejinu, túto obrovskú zlodejinu, obhajoval. Obhajoval ju neustále a dokonca hovoril, že odvolanie pána Janoušeka (pozn. red.: správne „Janušeka“), chcú, na to tlačia hlavne médiá. Dnes sa tu s ním stretávame po desiatich rokoch a našťastie títo dvaja ministri za Slovenskú národnú stranu už dnes sedia vo väzení, ale pán Paška obhajuje znovu, a tentokrát obhajuje škandál s dotáciami. Škandál, kde sa daňoví poplatníci, ľudia, ktorí platia dane, poskladali na 33 mil. pre rôzne pochybné firmy. Situácia sa opakuje. Pán Paška znovu obhajuje tento škandál.
Pani ministerka hovorila, že je prístupná diskusii, že sme mohli podať interpeláciu alebo napísať. Písali sme a podali sme aj infožiadosť. Ako som už spomínala, tá odpoveď prišla taká, že sa obrátime na súd. Takto sa jednoducho zákon o slobodnom prístupe k informáciám ohýbať nedá. A ja verím, že súd nám dá za pravdu.
Eurofondy. Pani ministerka prirovnala dekomitment k nejakému úveru, ako by to bol úver, ktorý si vlastne ani nemusíme žiadať. No rozdiel medzi úverom a eurofondami je taký, že úver musíte splácať, ale eurofondy, na to sa nám skladajú ostatné členské krajiny Európskej únie a eurofondy nik splácať nemusí. Ale pani ministerka správne povedala, že my sme oznámili, že áno, my tie peniaze nechceme. A ja sa pýtam, zdá sa vám, že slovenské školstvo, slovenská veda a výskum je v takej situácii, že my si môžeme dovoliť povedať, že a viete čo, my tých 80 mil. vlastne ani nechceme, nám ich netreba, my tu v tom výskume máme toľko veľa peňazí, že tých 80 mil. ani nepotrebujeme?
Minulý rok to bolo 27 mil., o ktoré Slovensko prišlo. A jednoducho fakt je, že my máme z rozpočtu Európskej únie vyčlenený balík peňazí. Neodborným, neprofesionálnym a zlým riadením eurofondov minulý rok sme prišli o 27 mil., teraz je ten balík peňazí pre nás menší, tento rok o 80 mil. Viac ako 100 mil. eur.
Pani ministerka hovorí o úspechu, že prídeme len, len o 80 mil. eur. Malo to byť 100 mil. eur. Ale ešte raz zopakujem, v histórii Slovenska sa nestalo, aby z jedného operačného programu Slovensko prišlo o tak obrovský balík peňazí. Označovať za úspech, že je to len 80 mil. eur pokladám za obrovský cynizmus smerom k vedcom, výskumníkom, verejným inštitúciám.
Pani ministerka hovorila o tom, že sa jej darí rušiť zmluvy, ale, ktoré boli uzavreté v rámci eurofondového škandálu. Fakt je, že stále je v platnosti viac ako polovica zmlúv. To znamená, že až tak sa ich dariť neruší. Tie zmluvy, ten balík zazmluvnených peňazí je viac ako 160 mil. eur. Čiže niekde visí balík zazmluvnených peňazí, ktorý je vyšší ako 160 mil. eur. Ministerka je tam už viac ako rok a stále sa jej nepodarilo zrušiť viac ako polovicu toxických zmlúv uzatvorených v rámci výzvy, na ktorú nám, na ktorú nám Európska komisia poslala varovný list.
Ďalej pani ministerka hovorila, že nikto neprenáša, to hovorili aj kolegovia zo Slovenskej národnej strany, pravdepodobne nepoznajú veľmi dobre riadenie eurofondov, že neprenáša to bremeno na štátny rozpočet, pretože nič nebolo zaplatené. Zmluvy boli uzatvorené, zmluvy sú stále v platnosti. Momentálne sa situácia preveruje, vyšetruje, ale raz, keď tí podnikatelia, ktorí uzavreli zmluvy, si tie peniaze budú nárokovať po skončení vyšetrovania a šetrenia, tak tie peniaze im budeme musieť zaplatiť. A kto ich zaplatí?
Ja vám teraz prečítam z, zo správy monitorovacieho, z monitorovacieho výboru. Keď to, čo hovorím, nazývate blud, tak počúvajte. V správe o stave operačného programu sa uvádza: „Suma kontrahovania bola znížená o sumu projektov zakontrahovaných v rámci výzvy s kódom 2016/1.2.1-02 PVVC“ - to je tá daná toxická výzva - „riadiaci orgán pre Operačný program Výskum a inovácie rozhodol, že na Európsku komisiu nebudú deklarované výdavky z tejto výzvy, preto boli údaje vo vykazovaní formálne upravené.“
Keby som mohla ukazovať materiály a grafické materiály, tak by ste to videli aj v týchto tabuľkách, kde suma, ktorá mala byť vykazovaná na Európsku komisiu, bola znížená o danú sumu. To znamená, že keď raz si títo podnikatelia, ktorí uzavreli, s ktorými Slovenská národná strana uzavrela tieto zmluvy, začnú ich nárokovať, tak tie peniaze Európska komisia platiť nebude. A ja sa teda pýtam otázku, kto ich bude platiť. No budú ich platiť občania, lebo sa budú platiť zo štátneho rozpočtu, pretože jasne je napísané, že na Európsku komisiu tieto výdavky deklarované nebudú.
Pani ministerka hovorila, že varovný list bol zrušený. Áno, bol zrušený práve preto, že tie výdavky sa nebudú deklarovať na Európsku komisiu, čiže Európska komisia, keďže od nej nebudeme chcieť, aby nám preplatila tieto toxické projekty, tak Európska komisia nemá prečo nechávať ten varovný list v platnosti, jednoducho ho zrušila, my sme z tých tabuliek tú sumu dali preč, nebudeme deklarovať tie výdavky na Európsku komisiu a pani ministerka sa teda tvári, že všetko je v poriadku. Ja hovorím, že všetko v poriadku nie je, pretože väčšina tých zmlúv stále platí, v objeme viac ako 160 mil. eur, a keď sa začnú tieto výdavky deklarovať, tak ich platiť Európska komisia nebude. Čiže nebudú sa platiť z eurofondov.
Pani ministerka hovorila o firmách, aké je teda veľmi dôležité, aby sme podporovali firmy. A ja sa teda pýtam, pretože nikto nespochybňuje, že sa podporujú vedci. A pozor, nikto z nás - ani Nadácia Zastavme korupciu, ani kolega Gröhling, ani nikto sa tejto téme venoval, nespochybňoval vedcov a nik nespochybňoval vedecké inštitúcie. Práve naopak, my neustále hovoríme, že na Slovensku máme šikovných vedcov, treba ich podporovať, treba podporovať vedecké výskumné inštitúcie, títo ľudia stáli na tlačovej konferencii aj za pani ministerkou, ale my hovoríme a pýtame sa, aká je pridaná hodnota firiem, ktoré boli podporené. Aká je pridaná hodnota firmy, ktorá najprv dostane darček z eurofondov, aby si zrekonštruovala pekáreň, a potom zrazu sa preorientuje a pýta si dotáciu na vedu a výskum? Ide robiť nejaký inžiniersko-matematický výskum. Povedzte mi, čo je toto za inovatívna výskumná firma.
Alebo ďalšia firma, ktorú som spomínala. Vypýta si z eurofondov od Pôdohospodárskej platobnej agentúry dotáciu, ide rekonštruovať hotel, zrekonštruuje ho, nechá ho zatvorený, pridaná hodnota pre cestovný ruch absolútne žiadna a potom zrazu sa z nej stane inovatívna startupová firma na vedu a výskum a ide si pýtať peniaze na nejaké, na nejaký vysoko komplexný výskum.
A ja sa teda pani ministerky pýtam, že či si myslím, že takéto firmy môžu priniesť nejakú pridanú hodnotu. Alebo firma, ktorá vznikne pár mesiacov predtým, ako je vypísaná výzva. Nič nerobila, žiadnych zamestnancov a ide robiť, ide robiť výskum. Ešte raz, vedcov, ani výskumné inštitúcie my nespochybňujeme. Naopak si myslím, že peniaze by mali ísť tam bez toho, aby sa tieto peniaze dávali nejakým, nejakým firmám, ktorých pridanú hodnotu vo, v, vo viac ako polovici prípadov nevidím.
Pani ministerka tvrdila, že my teda nerozoznávame rozdiel medzi eurofondami a stimulmi, pritom ja som nepočula jednu tlačovú konferenciu, kde by si to niekto, či už z opozície, alebo z médií, alebo z Nadácie Zastavme korupciu pomýlil, tieto dva pojmy, pretože ľudia, ktorí sa tomu venujú, tak veľmi dobre vedia ten rozdiel, ale hovorila, že kritériá musia byť iné ako pri eurofondoch a jednoducho že sú už určené v zákone o stimuloch.
Ja ešte raz prečítam zo zákona o stimuloch, pretože tvrdím, že výberové kritériá si určuje samotné ministerstvo. A teda v tom zákone je doslova napísané: „Oznámenie o predkladaní žiadostí o stimuly obsahuje informácie najmä o základnom cieli poskytovania stimulov a výberových kritériách, podľa ktorých
sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti o stimuly a počte bodov prislúchajúcich k jednotlivým výberovým kritériám.“
To znamená, že ministerstvo si mohlo určiť bez problémov také kritériá, aby dotácie nedostávali schránkové firmy, ktoré doteraz žiadny výskum nerobili.
A pani ministerka tam viackrát spomínala smernicu, ono to nie je smernica, ale je to nariadenie Európskej komisie, kedy sa odvolávala, že vlastne ona, toto, toto nariadenie jej určuje, že vlastne ona musí podporovať startupy a že čo vlastne musí, musí podporovať. Už to hovoril kolega Gröhling, toto. A toto nariadenie sa vôbec netýka toho, čo musí podporovať ministerstvo, na vedu a výskum. Jednoducho je to všeobecné nariadenie, v ktorom sa hovorí, na čo všetko sa môže poskytovať štátna pomoc, okrem výskumu sa tam píše o všetkom možnom, cez kultúry, sociálnu pomoc, šport, programy, námornú osobnú dopravu, ochranu životného prostredia. A keby sa pani ministerka tak veľmi chcela inšpirovať týmto nariadením, ktoré jej vôbec neprikazuje podporovať startupy, tak by si z neho mohla zobrať jedinú definíciu do svojich kritérií, a síce túto: za inovačný podnik - nariadenie presne definuje, čo to je inovačný podnik - za inovačný podnik sa tam označuje podnik, ktorý vynakladá aspoň 10 % z celkových nákladov na výskum a vývoj. No asi sa tým v tomto nariadení nemyslí prípad viacerých firiem podporených pani ministerkou, ktoré pri nákladoch 0 eur dávajú na výskum 0 eur. Už len keby si zobrala túto jednu definíciu z nariadenia, ktoré neustále spomína, ale v zlom kontexte, tak tento škandál, mnohým zlým prideleným dotáciám sme mohli zabrániť.
Pani ministerka spomínala, že startupy, že nie je dôležité, teda či tie firmy sídlia v rodinných domoch alebo niekde inde, lebo na Krištáľovom krídle bol ocenený startupista, vedec, a ktorého dielo vzniklo na internáte, a teda nemusí sídliť v mramorovej, v mramorovej budove. Ale tu chcem povedať, že pani ministerka použila veľmi zlý príklad. Je, ja oceňujem, že máme mladých ľudí, ktorí robia inovatívny výskum aj na internáte, ale práve tento mladý človek, ktorý to Krištáľové sídlo, krídlo získal, tak práve preto, že to tá jeho firma s inováciami myslí vážne, tak sídli v jednom z najznámejších kancelárskych komplexoch v Bratislave. A ja veľmi silne pochybujem, že tam nemá ani schránku a že o jeho firme nevie ani vrátnik, ako to bolo v prípade firmy podporenej pani ministerkou.
Pani ministerka hovorila o tom, o zmluvách, aké veľmi náročné je pre tých ľudí, ktorí dostali, takto sa im poskladali, ľudia, čo platia dane, sa im poskladali na miliónové dotácie, aké je to veľmi ťažké spĺňať pre nich rôzne byrokratické povinnosti a ako sú monitorovaní.
No tu sa pristavím pri tom, aké záväzky sa od nich požadujú. Ja som už spomínala, že v zmluve nie je ani povinnosť vytvoriť pracovné miesto. V zmluve je len zakotvená povinnosť vytvoriť organizačnú štruktúru, nie reálne pracovné miesto. V zmluve takisto je stanovené len to, že musia vynakladať na výskum a vývoj toľko peňazí, koľko vynakladali za posledné, myslím, že dva alebo tri roky. Ale keď nejaká firma vynakladá na výskum a vývoj za posledný rok nula eur a za rok predtým nula eur, tak pre ňu vôbec nebude ťažké splniť tento zmluvný záväzok.
Pani ministerka hovorila o tom, ako chce zvýšiť transparentnosť, a vrátim sa k tomu, že odmietla zverejniť aj členov ministerskej komisie a odmietla zverejniť aj hodnotiteľov. Pritom v prípade eurofondov hodnotitelia sú, minimálne zoznam hodnotiteľov je zverejnený, nie je s tým žiadny problém. Nič nezabraňovalo ministerstvu zverejniť hodnotiteľov aj v tomto prípade, ako aj zloženie, zloženie, zloženie ministerskej komisie, ktorá v konečnom dôsledku o týchto stimuloch rozhodovala.
Pani ministerka hovorila, aký je ten systém hodnotiteľov transparentný, že boli hodnotitelia losovaní. To isté nám tvrdil aj minister Plavčan pri eurofondovom škandále, kedy hovoril, že hodnotitelia boli losovaní, a videli sme, ako to hodnotenie nakoniec dopadlo. A my už sme vtedy pri eurofondovom škandále tvrdili, že hodnotitelia by mali byť zo zahraničia. Už to povedali kolegovia, tá investícia do hodnotenia projektov sa násobne vráti. Teraz vidíme, že tu už vznikli škody Slovensku, miliónové škody. Keby ten proces bol skutočne transparentný a boli by tam kompetentní hodnotitelia, teda hodnotitelia, kde sa vám nestane, že dvaja nezávislí hodnotitelia vám dajú identické hárky s identickými chybami, tak zrejme by to hodnotenie projektov dopadlo ináč.
Pani ministerka hovorí, že to bolo individuálne zlyhanie hodnotiteľky. Ja si nedovolím povedať, že či to bola hodnotiteľka, alebo nie, a že predsa nebude, nemôže chodiť s kalkulačkou a kontrolovať body. Ale tu si treba uvedomiť, že tu sa stala škoda za 700, 700 mil. eur. Jednoducho projekt, ktorý získal počet bodov 84, podporený byť nemal. Ešte raz. Toto je hodnotiaci hárok. Dvadsať kritérií, ktoré sa hodnotia na týchto stranách, majú sa len prekopírovať na prvú stranu, pardon, 700-tisíc, prepáčte, vznikla škoda 700-tisíc. Aj to je veľa. Ale 700 mil., to by už bolo obrovská škoda. Tie čísla z tých 20 hodnotiacich kritérií sa majú len prekopírovať na prvú stranu a v každom riadku, v každom riadku bola chyba, v každom riadku z tých štyroch boli tie body zvýšené o nejaký počet, aby celkovo boli zvýšené o 10, o 10 bodov. Opakujem, ak by firma mala 84 bodov, tú dotáciu nedostane, lebo bola v rebríčku šiesta. Dotáciu dostali firmy jedna, dva, tri, štvrtá, piata nedostala a dostala ju táto šiesta. Aký to dáva zmysel? Na to pani ministerka neodpovedala.
Čo sa týka protischránkového zákona, kolega Gröhling citoval, citoval ustanovenia protischránkového zákona a ja ešte dodám to, že pani ministerka obhajovala tieto firmy, že však prvýkrát sa prihlásili a zabudli, no tak sme im dali čas, aby sa zapísali potom. A zase tu platí dvojaký meter. Keď si obyčajný človek, občan nedonese alebo zabudne dodať nejaký papier, potvrdenie na úrad, okamžite dostane pokutu. Nikto sa s ním nebaví. Žiadne, že viete čo, zabudli ste, dodáte to potom. Okamžite, okamžite je pokuta. Keď nejaká firma, čo chce od štátu 1,2 mil., a tvrdí, že bude robiť nejaký vysoko inovatívny výskum, že má výborné manažovacie schopnosti, že má výborný biznis model, a nevie si ani prečítať prihlášku a podmienky a zapísať sa do registra verejného part..., verejného sektora, tak ministerstvo zrazu povie, viete čo, tak nevadí, však dodajte nám to potom. Jednoducho zmluvy s firmami, ktoré neboli zapísané do registra partnerov verejného sektora, tieto zmluvy nemali byť uzatvorené.
Pani ministerka spomínala, že výsledky projektov sú zverejnené na webovej stránke. Práveže nie sú, preto sa pýtam. Projekt, ktorý som spomínala, EEI, nie je projekt, ktorý je podporený pani ministerkou, ale myslím, že by malo byť normálnou vecou, že keď sa rozdajú dotácie, tak najprv sa zhodnotia výsledky, spraví sa audit, čo sa za tie peniaze dosiahlo v tej predchádzajúcej schéme, ktorú rozdeľoval pán Draxler, zhodnotia sa výsledky a na základe výsledkov treba zistiť, či má zmysel vôbec pokračovať v tejto dotačnej schéme alebo je potrebné to nejako upraviť, alebo investovať do nejakých iných oblastí. Preto, keďže tento konkrétny projekt, ktorý som citovala, EEI, je to firma, ktorá sa súdi s Košicami, mala robiť nejaký excelentný výskum, preto sa pýtam pani ministerky, určite ministerstvo takúto dobrú prax má, že teda keď niekomu dáme milión eur z peňazí daňových poplatníkov, tak potom žiadame tie výsledky. Tak ja by som chcela vedieť, keďže je to firma, ktorej projekt už pred rokom skončil, aké výsledky teda dosiahla, čo občanom priniesla a aké, ako Slovensko posunula, posunula dopredu. To isté, samozrejme, by malo byť aj pri ostatných firmách, ktoré dostali peniaze teraz, ale pripomínam, pani ministerka hovorí, že sú kontrolované. No áno, asi skontroluje sa, čo nakúpia, pretože tá prihláška na rozdiel iných renomovaných programov, ako je Horizont 2020, prihláška ministerstva školstva do tejto schémy obsahuje najmä nákupy. Keď si prečítate prihlášku nejakého projektu, tak tam máte strany a strany o tom, že všetko idú kúpiť. Keď si pozrete prihlášku Horizontu, tak tam máte popis projektu, čo chcú dosiahnuť, nie, čo chcú kúpiť, čo chcú dosiahnuť, aká je pridaná hodnota, aký je dopad, či je také riešenie na trhu, aký je ich biznis model, aký je ich tím, s kým spolupracujú, aké ocenenia majú. Toto sa má hodnotiť.
A pri tejto schéme nie je pravda, že sa kontrolujú výsledky. Výsledky nik nekontroluje. Nekontroluje ani to, či tie firmy získajú nejaké patenty, aké know-how získajú. Nie. Toto sa práveže pri týchto štátnych dotáciách nekontroluje.
Pani ministerka hovorí, že útočíme na hodnotiteľov. Neútočíme na hodnotiteľov, jednoducho tie pochybenia, to je fakt. Niekto za to niesť zodpovednosť musí. Hodnotitelia majú byť zverejnení a my v prvom rade upozorňujeme na systém. Ak je systém zhnitý, tak jednoducho aj v tom naj..., aj, aj tí najlepší hodnotitelia ten systém nedokážu opraviť. Ten systém bol zle nastavený pri eurofondoch a ten systém je zle nastavený aj pri štátnych dotáciách, pri stimuloch, pretože umožňuje také anomálie, ako som práve povedala.
No a na záver, na záver ešte raz zopakujem, my vedcov neškandalizujeme. Ak ste sledovali aj naše mediálne vystúpenia, vždy to bolo o tom, že vedcov by sme mali podporovať, vedu a výskum a tých špičkových vedcov by sme mali, by sme mali, by sme mali podporovať.
Čo však nám vadí, je to, ak sa na vede a výskume priživujú firmy, ktoré tieto peniaze nikdy dostať nemali a vedu a výskum nerobili. Ak jednoducho sa tu vytvoril systém, kedy my umožňujeme na vede a výskume parazitovať rôznym pochybným subjektom. Toto je problém. A uvedomujú si to aj vedci, ktorí sú už znechutení, a, samozrejme, že sa potom nehlásia do takýchto schém, keď vidíte, kto takéto schémy vyhráva.
Dúfam, že pani ministerka odpovie na otázky, ktoré boli položené v rámci diskusie a rozpravy, sú výlučne faktografického charakteru a dúfam, že sa teda posunieme ďalej.
Ďakujem.