Videokanál klubu

Ďakujem. Pani Vaľová, voľby, v ktorých ste prehrali boj o primátora, bežali podľa pravidiel, ktoré ste navrhli a presadili vy, keď ste vládli sami, mali ste väčšinu. Navrhli ste pravidlá, kde vlastne sa dá ísť cez tretie strany. A teraz vo vašich voľbách v Humennom sa sťažujete, že sa obrátili proti vám. Takže takto to chodieva. Neviem, čo ste mali presne v pláne, prečo ste išli touto cestou, otvoriť bezbrehému, kľudne nech je 100 tretích strán. Predstavovali ste si, že to budú len vaše tretie strany? Takto to niekedy v živote býva.

Dámy a páni. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predkladateľka, žiaľ, teda mnohí sme zaskočení a veľmi znepokojení tým, že zásah do pravidiel politickej súťaže je predložený v skrátenom konaní. A to je aj podstata môjho príspevku. Meritórne k veci viem povedať dnes najmä to, že aj ja osobne a myslím, že to platí o hnutí OĽANO, sa vždy budeme zasadzovať za férovú súťaž. My sme na nedostatky súčasného zákona upozorňovali aj osobne napríklad súčasného premiéra Pellegriniho, pretože už pred prezidentskými voľbami bolo jasné, že cez tretie strany v prípade, že by napríklad hnutie OĽANO bolo kandidovalo kandidátku, o ktorej uvažovalo, nemohlo by jej, nemohlo by jej poskytnúť rovnocennú podporu, ako mohlo poskytnúť podporu iným kandidátom, ktoré si zaobstarali tretie strany.
Už pred prezidentskými voľbami a nebolo to prvýkrát, lebo tie pravidlá platia už jednu päťročnicu, prakticky, skoro, bolo zrejmé, že sa opraty, pokiaľ ide o kontrolu financovania politických kampaní, uvoľnili a že sa politická strana SMER, ktorá vtedy vládla samostatne, rozhodla pre model, kto má peniaze, ten má hlas, hlas v kampani.
Táto okolnosť vo mne nevyvoláva nadšenie a som bol a aj zostanem európskym liberálnodemokratickým politikom a tí sa vždy usilovali o férovosť a rovnosť aj medzi bohatými a chudobnými. Nemám radosť z toho, ak by Slovensko smerovalo k Ukrajine, kde na vzdelanie, na zdravie alebo na politickú silu majú nárok iba boháči. Na druhej strane zásahy do politickej súťaže, a to je hlavný dôvod, prečo vystupujem už teraz pri prerokovávaní skráteného volebného obdobia, zásahy do politickej súťaže sú zásahmi veľmi zásadného charakteru, pretože z politickej súťaže strán vzniká parlamentná moc. A parlamentná moc je základom politickej správy štátu, je základom politickej scény, aj keď nie je celou politickou scénou, ale je jej tou najdôležitejšou moc vytvárajúcou zložkou, a preto zásahy najmä napochytre a prakticky utajene alebo polo tajne, tesne pred prázdninami je ten najhorší spôsob ako takúto vec urobiť.
Meniť pravidlá financovania a zasahovať do politickej súťaže by sa naozaj nemalo bez diskusie odborníkov, pričom nepodčiarkujem, že to musí byť diskusia lídrov politických strán, ale diskusia odborníkov. Áno, aj diskusia ústavných odborníkov, aj diskusia tretieho sektoru a politológov, jednoducho angažovanej verejnosti, ktorá, a to mi verte, aj teda obraciam sa teraz na pani predkladateľku, ktorej som už povedal, že teda prijala nevďačnú úlohu a nedrží sa svojho kopyta, verte, že budú sledovať, tá angažovaná verejnosť prečo a s čím ste to pred letom v tých 35-stupňových horúčavách prišli, prečo ste s tým nemohli prísť, keď už 4 roky platí zákon o financovaní, ktorý túto dieru v sebe má. Že cez tretie osoby môžte zvyšovať výdaje na volebnú kampaň. A vlastne limit tam sa nám akosi stráca, najmä pri tých prezidentských voľbách sa akosi stráca v hmlách. Kde je vlastne ten limit. kto ho stráži a kto ho postihne? Napokon aj ten postih, ktorý vy tam stále nechávate, že keď niekto prekročí, tak zaplatí rovnakú sumu, pokutu. N verte, že za istých okolností sa nájdu ľudia, ktorým by ani taká pokuta nevadila.
O čo totiž ide? Zásah do politickej súťaže má fatálne dôsledky. A to aj vtedy, keď sa dodatočne potresce.
Ja pripomeniem brutálny zásah urobený podobne netransparentne na poslednú chvíľu, ktorý urobil Vladimír Mečiar a jeho HZDS aj s jeho spojencami, zhodou okolností vtedy SNS a ZRS, pred voľbami v roku 1998. Rozhodli sa jej, keď sa budú robiť koalície, preto aj my sme oznámili protimečiarovskú koalíciu, tak každá strana v nich bude meraná, napriek tomu, že do koalícii sa vstupuje práve preto, že tie strany predísť prepadu hlasov, každá strana bude meraná, ak nedosiahne 5 %, jej hlasy sa nebudú počítať. Bolo to krkolomné, bolo to násilné, bolo to účelové a ako sa ukázalo potom, bolo to aj protiústavné. A predsa sme boli nútení pred voľbami vyrobiť volebnú stranu, napätia tej volebnej strany poznačili celé prvé volebné obdobie vlády Mikuláša Dzurindu a predurčili mnohé negatívne procesy v jednotlivých stranách aj v celom zoskupení vtedajších demokratov. Neprinieslo teda, Mečiarov zásah nepriniesol vôbec ten cieľ, ktorý sledoval, ale priniesol spoločenskú škodu spôsobenú politickej scéne nepriamo, inou formou. Demokrati napokon vládu zostavovali, ale ich šarvátky a vnútorné rozpory sprevádzali potom vládnutie a poznačili a v istom zmysle poznačujú vývoj Slovenska doposiaľ.
Podobne sa proti zámeru predkladateľov obrátil aj nápad pomerne krátko pred voľbami do VÚC zmeniť pravidlá, zrušiť druhé kolo volieb. To už ste robili vy, súčasná koalícia, opäť tam bolo SNS, tento raz SMER a MOST – HÍD. Tentokrát malo ísť o to, že zrejme niektoré strany vládnej koalície verili, že ak odpadne druhé kolo, zrejme práve to mala byť strana SMER, ktorá si buď obháji, alebo ešte zlepší svoje postavenie v župných voľbách z minulých župných volieb. Stal sa pravý opak. Napriek tomu, že bolo zrušené druhé kolo, strana SMER utrpela straty v župných voľbách, neobhájila svoje pozície županov, ale naopak, tí, ktorých chceli týmto trikom dobehnúť, žali úspechy, napríklad strana OĽANO získala dve župné miesta.
Obávam sa, že idete tak zle na zmenu tohoto zákona, že ak aj by tam boli obhájiteľné argumenty, obhájiteľné ciele, spôsob, akým to predkladáte, vytvorí polarizovanú scénu, kde nepríde k slovu tá odbornosť, nepríde k slovu argument. Sme blízko pred voľbami a predkladáte to zlým spôsobom.
Odporúčam, aby ste otvorili okrúhly stôl, aby sa zákon rokoval až na jeseň, aby ste otvorili okrúhly stôl a aby sa diskutovalo aj o tom, kedy zmeny urobiť, či vôbec pred týmito voľbami, alebo to smerovať až k ďalším voľbám, a ak zmeny, aké hlboké a aké účely sledujú. Ak máte argumenty, budete ich môcť predkladať, ale bude to vyznievať nepomerne hodnovernejšie než toto 35-stupňové schvaľovanie pred chudobným plénom, kde doobeda schváli vláda skrátené konanie a vy ho o druhej, tesne po obednej prestávke predložíte plénu. Tá účelovosť toho chovania je absolútne zrejmá a kľaje oči.
Položte na stôl v normálnej verejnej diskusii svoje návrhy, lebo dneska aj angažovaná verejnosť a možno aj dosť široká angažovaná verejnosť veľmi dobre chápe, že len spravodlivé férové podmienky politickej súťaže môžu prinášať férovú a slušnú politickú scénu. Nemôžte to zašmodrchať, ani nikoho oklamať, ak by ste to aj chceli. A ak to chcete a zašmodrcháte, obráti sa to proti vám tak, ako sa proti HZDS obrátili manipulácie pred voľbami v roku 1998, po ktorých Mečiar už nikdy vládu nezostavoval, už nikdy nebol premiérom. A tak ako sa obrátili voči vám vaše predvolebné kalkulácie so zmenou zákona o voľbe predsedov VÚC, po ktorých ste mali menej predsedov VÚC než kedykoľvek v minulosti.
Čiže moja výzva a moja žiadosť je, nekonajte v skrátenom volebnom konaní, otvorte sa verejnosti, dajte na stôl argumenty, ak ich máte, a diskutujte s ľuďmi, ktorých sa táto vec týka. A to je celá slovenská verejnosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa stavím iba pri tej vete, čo si povedal, že o čom je politika. A ja hovorím, že politika by mala byť o službe, o službe ľuďom, ktorí dali vám hlas a ktorí veria, že ju nesklamete.
Len ja tvrdím jedno, kto vie kradnúť v malom, bude aj vo veľkom. Kto vie klamať v malom, bude aj vo veľkom. A ja som si dlho lámal hlavu, čo tu vlastne naši politici, teda vrátane, aj ja som tu deviaty rok, čo tu vlastne robia, ako tu my to robíme, nerobíme. A kolega Škripek, ktorý je náš europoslanec, ktorý bol v parlamente aj európskom, mi to na druhom svojom vystúpení v Národnej rade ozrejmil. Politici vykrádajú obsah významu slov. Ešte raz, vykrádajú obsah významu slov. A konkrétne napríklad bilbordy "Charakter rozhoduje". Mali sme to možnosť vidieť, počuť a slová, slová a vykrádanie ich obsahu.
Takže pokiaľ si, páni kolegovia a kolegyne, nevstúpime do svedomia a každý si nebude dávať odpočet pred svojím voličom, ja by som bol najradšej, keby ste nás mohli, páni občania, aj počas štyroch rokov aj odvolať, nieže tu niekto sedí a ani rukou nepohne, ale sedí tu štyri roky. Takže o tom by to bola asi demokracia. A najradšej by som bol, keby sme mohli, občania keby mohli naprieč politickým stranám a dávať krúžky a to by bolo super, lebo každá strana by si dala na svoju kandidátku osobnosti, ktoré by zaujali občanov, a potom by sme zistili, ako je to pri VÚC-ke, či tam máme po skončení desať smerákov, dvoch eseneskárov, jedného obyčajného, alebo naopak. Takže to by bola u mňa demokracia na Slovensku, ktorá by ľudí primäla k tomu, aby tu boli tie osobnosti, ktoré tu majú byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno. Ďakujem, je to v poriadku. Čiže aj teraz sa ocitáme v takom déja vu. Párkrát sa nám to stalo. Chcem upozorniť a pokúsim sa dostať aj do rozpravy, že naozaj sa to môže vypomstiť, naozaj vám nikto neuverí na svete, že takto pred letom de facto polroka pred voľbami chcete pomôcť férovosti politickej súťaže. Nikto na svete by neuveril, keď to robíte potajomky, keď to robíte za chrbtom verejnosti a keď to robíte bez diskusie s odborníkmi a s politickou scénou.
Čudujem sa pani ministerke, že sa prepožičala práve ona tu vlastne suplovať ministerku vnútra, prípadne ministra spravodlivosti, pretože toto je naozaj, tieto parohy si nasadzovať nemusela. Zákon, zákon určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V tóne rečníka je cítiť prekvapenie aj isté rozhorčenie. Naozaj takto nás pred hotovú vec staval v blahej pamäti Vladimír Mečiar, ktorý tesne pred voľbami prijal zákon, ktorý menil pravidlá, pravidlá kandidovania politických strán. Tentoraz ide o pravidlá financovania politických kampaní. Skutočne sme na posledných dňoch schôdze, a ak chceli predkladatelia vyvolať podozrenie, že chcú zasiahnuť do férovej súťaže, horšie nemohli postupovať. Predložili zákon v extrémne krátkej dobre bez toho, že by sa s ním mohla oboznámiť verejnosť, mienkotvorci, odborná verejnosť a samozrejme politická scéna. A idú, zdá sa, že v dohode v koalícii, meniť pravidlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tým, keď už sme pri tých deťoch, môj syn má 16 mesiacov a minule, keď sme mali na stole dva poháre, v jednom bolo pivo, v jednom pohári, tak už siahal po tom, kde bolo to pivo, ale, našťastie, nakoniec sa rozhodol pre tú vodičku, nakoniec.
Ale táto téma je, samozrejme, veľký problém a my tento návrh určite podporíme. Ja chcem len vyjadriť jednu obavu, a síce, my tie kompetencie, kontroly dávame na obce, resp. na orgány, ktoré by mali zasiahnuť a tým podnikateľom naozaj klepnúť po prstoch. Jedného sa bojím. My v tejto krajine máme aj dobré zákony, ale práve tá ich realizovateľnosť je na slabej úrovni. Takže dúfam, že si postriehneme naozaj aj to, aby tá kontrola v tomto prípade bola ozaj dôsledná a taká, aby tým podnikatelia utrpeli a naše deti mohli žiť správne životy. Ďakujem.

Ja len veľmi krátko. Napriek tomu, čo som teraz počul, vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Najmä preto, lebo som bol pomerne v komunikácii aj s mnohými manažérmi, ktorí mi povedali takú svoju osobnú skúsenosť, že pre každého človeka, ktorý sa pohybuje v určitej profesnej oblasti, je dôležité prijímanie výziev. A ja si myslím, že riaditelia sú manažérmi v oblasti školstva a tieto výzvy potrebujú. A my ak chceme veci zlepšovať, musíme nechať tú ambíciu týchto ľudí ísť a ju dokonca aj motivovať rôznymi spôsobmi. Toto je jeden z nich. Takže ešte raz prosím o podporu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi Žarnayovi za to, že vystúpil a podporil tento návrh zákona.
Čo sa týka toho konkrétneho tretieho funkčného obdobia, vychádza úplne, úprimne to priznávam, z požiadavky, ktorý predložila Slovenská komora učiteľov v čase pripomienkovania Učiaceho sa Slovenska, kde sa tento dokument veľmi dlho pripomienkoval. Mnohé podstatné veci sa tam dostali, toto bola jedna z nich. Je to vec, ktorou, môžeme o tom diskutovať, ale ja si myslím, že to tretie funkčné obdobie môže slúžiť aj k tomu, aby, čo som možno až tak nezdôraznil pri svojom vystúpení, bol ešte ten čas na prípravu človeka, ktorý by to potom prebral, prípadne na to, aby sa vytvorili podmienky pre veci, ktoré chce ten daný človek dokončiť. Pretože mnohé veci, mnohé projekty sú z určitého dlhšieho časového hľadiska a aj veci, ktoré sa plánujú, a ľudia, ktorí majú víziu, si určité veci svoje programujú a pripravujú na dlhší čas. To znamená, vychádzal som aj z tejto skúsenosti, keď dochádzalo k príprave tohto návrhu zákona.
A čo sa týka samotných problémov okolo vyhorenia a tak ďalej, to súhlasím, len stále hovorím, že moja ambícia, prečo som prišiel s týmto návrhom, je práve v tom rozhýbaní sa tých ľudí, ktorí jednoducho sú prístupní veľmi dôležitým momentom, ktorým hýbu celú komunitu vo svojom okolí. Aby to nebolo práve len o tom, že dáme si tam toho, koho poznáme, ale aby sme vedeli, umožnili ľuďom prichádzať aj zvonka, pretože keď príde niekto zvonka, môže práve ten systém zmeniť v pozitívnom duchu.

Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Hostí nevidím, asi to bude tým, že sme tak skoro a ako býva dobrým zvykom, buď neskôr alebo skôr, väčšinou tie školské zákony prichádzajú v takejto komornej atmosfére, čo vôbec ale neprekáža tomu, aby sme napriek tomu tu o tom diskutovali a hovorili o riešeniach, ktoré považujeme, keď ich predkladáme, za dôležité pre zmenu celého vzdelávacieho systému.
Priznávam úprimne, ako všetci, ktorí ste si prečítali pozorne dôvodovú správu, že vysvetlením tohto konkrétneho opatrenia, je tam uvedený motív, teda taký ako hlavný motív, že toto sprísnenie podmienok výberu riaditeľov škôl a školských zariadení, sa ním chce zamedziť k tomu, aby sa tá istá osoba nemohla zabetónovať na poste riaditeľa školy alebo školského zariadenia na neobmedzený počet funkčných období, počas ktorých by mohla sledovať skôr ciele vlastné ako ciele školy a najmä detí žiakov. K takýmto situáciám neraz dochádza aj v praxi.
Obmedzením počtu funkčných období, ktoré môže ako riaditeľ tá istá osoba vykonávať, dôjde k zamedzeniu vzniku takýchto situácií. Navyše sa navrhuje, aby uchádzač o post riaditeľa tej istej školy alebo školského zariadenia, ktorý kandiduje v poradí už tretí raz po sebe, musel byť schválený vyšším počtom hlasov výberovej komisie, konkrétne trojpätinovým. V tomto duchu išla von medzi ľudí, ľudí, ktorí sa venujú školstvu, ktorí ním žijú, ktorí na tomto fronte dlho bojujú, takto táto informácia. A priznávam, že som ostal ani nie zaskočený, ale prekvapený z mnohých reakcií, čo je spôsobené aj tým, že častokrát vnímame mnohé veci veľmi subjektívne. Subjektívne z tohto pohľadu, že ako keby sme žili dva svety. Mnohí riaditelia, ktorí sú naozaj zapálení pre vec a pracujú až do úplného vyčerpania pre tú svoju školu, to brali veľmi osobne. A aj mi pekne napísali. A ja som sa tejto diskusii nebránil, pretože myslím si, že je dôležité diskutovať, ako chcete konkrétne veci riešiť a vypočuť si aj tie kritické hlasy. A tú kritiku, na ňu treba reagovať, hovorí sa to tak bežne, konštruktívne, ale treba ju brať ako pohľad na určitý svet, určitú realitu, ktorú títo ľudia žijú a majú svoje skúsenosti.
Ale jednu chybu som urobil, pretože do tej dôvodovej správy priamo som mal napísať ešte iný, podstatne dôležitejší dôvod, s ktorým som pristupoval k vytvoreniu alebo sa snažil pracovať, samozrejme, za účasti a konzultácií s množstvom ľudí, ktorú túto tému dlhodobo sledujú, tú druhú stranu mince. A to je tá, že máme množstvo schopných ľudí, ktorí sa naučili žiť v tomto systéme, ktorý je nastavený tak, ako to je. A snažia sa vytvoriť určitý ostrov v tej svojej komunite, snažia sa to ťahať, tú svoju školu dopredu a získavajú pritom množstvo skúseností. My ich ešte stále máme, máme ľudí, ktorí sa osvedčili praxou. Mnohí sú už ale na hrane vyhorenia. To znamená, že neberú veľmi alebo neveria veľmi v nejaké zmeny, pozitívne zmeny, častokrát im chýba nejaká motivácia, ktorá by ich posunula dopredu. Čiže popri rutine, do ktorej upadne každý, ktorý sa dlhodobo venuje stále tým istým problémom a stále žije tými vecami, ktoré musí neustále každodenne riešiť, napríklad častá zmena legislatívy, množstvo opatrení, ktoré prichádzajú, na ktoré treba reagovať, ktoré sa robia častokrát na poslednú chvíľu, najlepšie ku koncu školského roka, kedy majú školy najviac práce, tak títo ľudia nám vyhárajú. Treba pripomenúť, že syndróm vyhorenia už bude regulárnou, uznanou diagnózou a je to také memento pre nás všetkých, kam sme nechali padnúť učiteľský a riaditeľský tiež stav.
A preto tá druhá strana mince je zároveň aj tá, že je dôležité pre týchto ľudí, aby prišla do ich života zmena, do ich profesionálneho života, aby mali ponuky pôsobiť i na iných školách alebo pôsobiť vo funkciách, či už štátnej alebo samosprávnej, pretože ich skúsenosti sú neoceniteľné. Darmo sa budú snažiť na tom svojom mieste a pripomienkovať, nakoniec mnohí dopadnú tak, že, to mi aj popísali v osobných rozhovoroch, že cítia, ako keby boli zomletí tým systémom. My ich potrebujeme dostať na iné miesta, kde budú môcť ovplyvňovať, kde budú môcť šíriť pozitívne veci, ktoré sa, ktoré im fungujú, že všetky tie neoceniteľné skúsenosti, ktoré nezískali na platených školeniach, ale získali vďaka svojej vlastnej iniciatíve. Nie preto, že niekde boli na nejakej prednáške, ale majú to odskúšané v praxi ako byť skutočnou hlavou tímu, ako ten tím presvedčiť a motivovať, aby robil maximum pre školu, aby robil maximum pre deti. Tieto neoceniteľné skúsenosti, ktoré oni majú, my ich potrebujeme dostať aj na ďalšie školy. My potrebujeme, aby sa stali mentormi, aby sa stali tými, ktorí budú pripravovať ďalších riaditeľov, ďalších vedúcich zamestnancov. My ich potrebujeme, aby im načúvali politici, ktorí majú dosah na zmenu legislatívy a na zmenu nastavenia systému.
My potrebujeme, aby oni sami preberali tú zodpovednosť, aby oni sami boli tým motorom, ktorý posunie školskú, školstvo dopredu. Takže navonok napriek tej tvrdosti, ako je tak napísaná v dôvodovej správe, ja verím v dobrého človeka, ktorý je ešte na riaditeľských stoličkách, ale nestačí nám pre zmenu školstva, aby bol iba na tej jednej. Potrebujeme týchto ľudí, aby sa posunuli, aby šírili pozitívne veci ďalej. A samozrejme, pokiaľ sa nebudeme starať o to, aby ten valec jednoducho týchto ľudí zvalcoval, každý jeden z nich išiel na ten svoj post s určitými ambíciami, s určitými ideálmi, ale tieto ideály sa časom strácajú. Tá rutina ľudí donúti sa prispôsobovať systému.
Kedysi som napísal blog Krajina krivých zrkadiel. My sme si už všetci zvykli, ako je to v tom Vonnegutovom románe Bitúnok č. 5, Detská krížová výprava, že tak to chodí. Ale to je podľa mňa zistenie, ktoré neberiem. Jednoducho nemôžeme sa na veci pozerať, že takto tento systém funguje. My ho musíme meniť, musíme meniť nastavenie toho systému tak, aby sa menilo správanie ľudí. Nemôžeme dopustiť, aby to všetko išlo po starom.
Zmena nieže je potrebná, zmena je nevyhnutná. Takže keď častokrát počúvam o použití aplikačnej praxe a uvidíme, že čo nám jednotlivé opatrenia urobia, a pritom hneď druhým dychom hovoríme: no, ale veď, viete, nebude dosť ľudí na to, spôsobí sa tým výpadok a čo bude ten človek robiť po tom, keď skončí po tých troch obdobiach. Na to sa nesmieme takto pozerať. Ak si dávame cieľ, buďme odvážni, aby sme tento cieľ vedeli napĺňať opatreniami, do ktorých pôjdeme.
Preto považujem za dôležité, aby toto opatrenie bolo zavedené, aby došlo opäť k prirodzenému kolobehu, kde starší, ktorí naučili tých mladších svojim skúsenostiam, odovzdali to tým, ktorých pripravovali, a zároveň išli ďalej v svojom profesionálnom raste a šírili tie veci, ktoré dokážu a dokázali meniť priamo v jednom mieste, na jednej škole, jednej organizácii, aby to išli robiť ďalej v iných. Alebo učili to, ako sa to má robiť. Toto nám môže odštartovať množstvo ďalších procesov. Nie, nebudem hovoriť možno, určite nám to odštartuje množstvo procesov, ktoré potrebujeme, lebo my momentálne iba sanujeme ten systém, ktorý vieme, že nefunguje tak, ako by mal. Stále len lepíme záplatu na záplatu, robíme nie systémové zmeny, ale len drobné zmeny v systéme. Možnože sa to niektorým nezdá a nevidí, že tu hovoríme o nejakých len kozmetických úpravách, ale ony sú naozaj iba kozmetickej povahy. Musíme byť viac, viac ambicióznejší, musíme byť viac odvážnejší a vedieť si, samozrejme, čo je moja osobná skúsenosť pri tom, keď som prvýkrát s týmto zákonom prišiel a začal o ňom komunikovať, znášať aj tú kritiku a vedieť na ňu reagovať, vedieť ísť medzi tých ľudí a vysvetľovať, v čom konkrétne dochádza k zmene, čo konkrétne tým chceme docieliť.
Samozrejme, za chvíľočku vystúpi aj pán kolega poslanec Oto Žarnay, ktorý tiež už sa pokúšal podobné opatrenia zaviesť v minulosti, a o týchto, o tomto konkrétnom opatrení v minulosti už tu bolo niekoľko pokusov a diskutovalo sa veľmi dlho. V praxi sme toto opatrenie mali donedávna aj na vysokých školách. Týkalo sa rektorov, prorektorov, dekanov a prodekanov a tak potichu a šikovne, ako sa to momentálne u nás deje, nám toto opatrenie zmizlo. A myslím si, že keď chceme prísť so zásadnými zmenami, nemôžeme to robiť takto.
Preto moja výzva k vám, aby ste podporili tento návrh zákona, je v tom, že je to úprimná snaha, ktorá je podporená množstvom hodín konzultácií so stovkami ľudí a ktorá je presne o tom, že chceme s tým systémom vzdelávania, chceme s tým školstvom čosi urobiť. A nielen čosi. My vieme presne, čo chceme urobiť, pretože riaditelia spolu s učiteľmi sú tí kľúčoví pri akejkoľvek zmene, ktorú školstvu budeme robiť. Bez nich neurobíme nič, nepomôžu nám ďalšie desiatky až stovky paragrafov, opatrení, to všetko bude bezzubé. Preto touto zmenou, verím tomu, že rozhýbeme aj tých ľudí, ktorí jednoducho ostali na svojich miestach a veria, že len tam na tom jednom jedinom poste dokážu systém meniť. Pretože chýbajú nám zapálení ľudia, chýbajú nám ľudia, ktorí majú skúsenosť, ktorí tou skúsenosťou už si prešli. A zároveň aj zabránime tomu, aby niektorí, ktorí do tohto išli, na tú vedúcu pozíciu s ambíciami, cieľmi, aby títo ľudia po rokoch rutiny a rôznych konfliktov a rôznych vplyvov upadli pri svojej profesii a robili postupne chyby za chybou, pretože tých prípadov nám, žiaľ, pribúda, nie ubúda.
A nehovorím len o tých medializovaných, hovorím o konkrétnych podnetoch, kedy áno, ten mobbing a bossing na pracovisku je tu a je aj prejavom toho, že sme nie len o ňom nedostatočne hovorili, ale sme aj nekonali. Čiže zároveň týmto rozprúdime ten život v kolektívoch, kde ustrnul a kde po niekoľkých funkčných obdobiach už nikto to ďalej neskúša, pretože je to tak zaužívané, pretože si to nikto nevie predstaviť. Viem, že môžu byť problémy s aplikáciou, pretože dnes sme už v stave, kedy je ťažko v niektorých oblastiach zohnať riaditeľa. Sú, skrátka, ako keby dve Slovenska. Jedno, to, ktoré ide dynamickejšie, a to druhé, ako keby ostalo v minulom storočí a mnohé zvyky minulých režimov tam ostali. To musíme zmeniť nielen týmto opatrením. Toto je len jeden z krokov. Toto nie je žiaden zázračný liek, ale spolu s týmto opatrením, zmenami v radách školy a nastavením kompetencií tých vzťahov, ktoré sú, sa môžeme reálne posunúť.
A preto dúfam, že budete to vnímať, pre tých, ktorí poznajú dobrých riaditeľov, sú hrdí na to, že ich poznáte a ich prácu, podporujete ich, že budete sa na to dívať presne z toho uhla pohľadu, ktorý som tu spomenul, a, žiaľ, som ho nedal do dôvodovej správy, čo ma mrzí, že potrebujeme tých ľudí rozhýbať, ak chceme zmeniť celý systém.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi takto krátko uviesť predmetný návrh zákona, teda novelizácie zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školskej samospráve, ktorej hlavným účelom je zlepšenie kvality riadenia škôl a školských zariadení sprísnením podmienok výberu riaditeľov škôl a školských zariadení, obmedzením ich funkčného obdobia na najviac tri funkčné obdobia za sebou na tej istej škole. Viac k tomuto zákonu poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem.