Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, ktorý niekde si odbehol, dovoľte aj mne, aby som vystúpil k tomuto zákonu v tomto už v druhom čítaní. Pretože ako tu už bolo pánom Kollárom naznačené, ako jedným z vystupujúcich, a myslel som, že bude, bude trošku väčšia debata, no nevadí, je to tak, tak tá situácia neni taká, aby sme si tu mohli tlieskať, čo sme tu spravili. Ale situácia je taká, sme už 5 minút po dvanástej a stále sa s tým nič nerobí.
Treba, pán minister, v prvom rade takú nejakú technikáliu, pretože ja rád, myslím si, že debatujem k veci. Takže poďme na to.
Paragraf 28. ods. 3, aby sme sa pozreli, máme tam slovo naviac "lesa" v druhej vete, takže bol by som rád keby to technicky potom opravili, pretože nedáva to zmysel proste. Asi tam bola nejaká chyba, takže ja by som bol za to, aby sa to slovo "lesa" v druhej vete v § 28 ods. 3 odstránilo.
Poďme ďalej, poďme na § 50b. To je paragraf novelizovaný, ktorý dávame do zákona kvázi akože týkajúce sa zámeny pozemkov vo vlastníctve štátu, kde hovoríme, akým spôsobom sa to môže s tým naložiť alebo nenaložiť. A hovoríme o tom, že desať rokov nemôžme potom s tým nakladať, resp. nemôže dôjsť k nejakému tomu, k tej manipulácii. S týmto pozemkom, samozrejme. To rád počujem. A dám si ods. 3, že "lesné pozemky vo vlastníctve štátu možno zameniť najmä z dôvodu usporiadania vlastníckych užívacích práv štátu, ak výmena zameraných pozemkov vo vlastníctve štátu nepresahuje 100 hektárov". Dobre, dali ste určitú lehotu, 100 hektárov, okej, beriem.
A poďme na paragraf, teda ods. 13, 14, ktorý je pod ním. "Výnimku z podmienok podľa odseku 12 alebo odseku 13 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva, ak výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve iných osôb je minimálne jeden a pol násobne vyššia ako výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve štátu bez nároku na finančné vyrovnanie." To znamená, keď hovoríme o štátnom majetku a chceme v mimoriadnych prípadoch dať výnimku, lebo my tých výnimiek máme v zákone do bludu, taká výnimka, hentaká výnimka, toto chceme, hento nechceme, zase výnimka, vláda môže dať výnimku, ale iba keď ideme voči, brať od toho vlastníka, ktorý chce možnože niečo zameniť, a my hovoríme, že malo by to byť jeden a pol násobne vyššie aj vo výmere, aj v hodnote. A sa pýtam, koľkonásobne zaujímavú pôdu mu ponúkame, tomu, kto má napríklad zameniť pozemok svoj, on, vlastník, za štátny? Ukážte mi ten paragraf, kedy takto vychádzame my v ústrety vlastníkovi, že jeden a pol násobok výmery a hodnoty dá štát jemu, aby sme mohli napríklad ochraňovať na tom území to, čo chceme tam ochraňovať. Ukážte mi ten paragraf, kde to máte.
Len keď sa to týka štátu, tak vtedy pýtame od toho vlastníka jeden a pol násobok výmery a hodnoty. Ale keď už to má byť naopak, no zabudnite, taký paragraf som ešte nenašiel. Takže keď ho máte, budem veľmi rád. A keby to náhodu bolo aj vo vyhláške, tak super, výborne.
Takže, vážení, keď meter, tak rovnaký meter, aj tých, aj tých.
A tých tri a pol tisíc urbariátov, ktoré na Slovensku existujú, myslím si, že si zaslúži, aby aj oni boli vypočutí. Ako som hovoril, proste to je vypočutie o tom, že áno, dali ste, máte smolu, nesystematické, neodborné, nekompetentné, vybavené.
Poďme ďalej, § 58 ods. 2. To je ďalší z paragrafov, ktorý mi trošku utkvel v pamäti, a musím sa k tomu akože tiež vyjadriť, pretože keď hovoríme o lesnom pozemku, tak mám za to, že lesný pozemok to neni iba rúbaň. Ešte raz, to neni iba rúbaň, kde budem čakať ďalšie tri generácie, aby ten strom vyrástol. Lesný pozemok u mňa je porast a pozemok. A čo sme to tam my spravili v tej päťdesiatosmičke ods. 2 písm. e)? Aby som bol už konkrétny. Tak poďme na to.
Ministerstvo, ďalej, čo môže ministerstvo, akú má kompetenciu, ministerstvo môže dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov. Pôvodné znenie bolo dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve štátu. Teraz sme to zadefinovali, že môže dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov bez lesných porastov. No krása, jednička. To znamená, že prakticky iné nemôžme ani zamieňať, hej nemôžme dávať súhlas na zámenu lesných. Iba budeme zamieňať proste rúbaň, iné nezamieňame. Ja sa pýtam, to je čo zase za prístup? A chcem veriť, že toto sa nebude týkať reštitučných nárokov, lebo keby sa to týkalo reštitučných nárokov, tak, ľudia boží, to už sme celkom niekde v takom komunizme, že mi z toho je až zle. Lebo tam by sme mali dokonca ešte aj porasty oceniť a tento. Takže dúfam, že sa to nebude týkať, tento paragraf, resp. tento odsek, týchto vecí. Takže tu by som bol veľmi rád, keby ste mi to vysvetlili, prečo tam lesné porasty z toho vypadli a prečo nemôžme to zamieňať.
Ďalšia vec, ktorú hovoríme aj v tom zákone o ochrane prírody, ktorý tu bol pred chvíľou, ideme na § 67. Respektíve ešte poďme ešte na šesťdesiatjednotku, to bude asi bližšie. V tej šesťdesiatjednotke je iba spomenutá hrubo, v hrubých rysoch inšpekcia. Tak neviem, či nebolo dobre dať nejaký, teda nejaký odkaz, ktorá to je inšpekcia, pretože tú inšpekciu sme niekde mali a musím povedať, že je tu veľmi stroho. Takže myslel som si, že tu bude trošku viac popísané. Takže mi povedzte prípadne, kde je to v ďalších, že aká inšpekcia. Lebo inšpekcia vykoná štátny dozor v lesoch, je prvostupňovým orgánom vo vykonávaní atď., spolupracuje s príslušnými orgánmi, vybavené. Takže dúfam, že je to tá inšpekcia, ktorú sme minule akože schválili a bola tam, takže pokiaľ je tam aj pri tom spracovaní dreva, takže dúfam, že to je tá inšpekcia, ktorú sme dávali pôvodne.
No a poďme na § 67, kde hovoríme, a to budem hovoriť stále, vlastník rozhoduje a jeho sa máme pýtať. Žiadny užívateľ, žiadny úradník, žiadny nejaký iný developer, ale vlastník má povedať, čo tam má byť. A pokiaľ sa týka jeho vlastníctva a keď má dostať nejakú obsielku a zásielku, tak ja hovorím, že má to dostať do vlastných rúk. Lebo takto som aj ja, keď som ako úradoval 20 rokov, tak pokiaľ som to nemal s doručenkou do vlastných rúk, tak žiadne právoplatné rozhodnutie nebolo. A sme čakali, spätne doručovali, hľadali dedičov a všeckého možného. A to je výkon štátnej správy, vážení. A keď si niekto myslí, že stačí mať tých dotknutých teda iba verejnou vyhláškou, lebo to je najväčší problém, že koľkým osobám v konaní, keď sú, máme to poslať do vlastných rúk a koľkých máme verejnou vyhláškou. A zaujímavé, že zákony nie sú v týchto počtoch fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania a doručovania príslušných písomností, nie sú ujednotené. V našich pozemkových to máme, že 50, a túto máme v lesoch, že 20. Ak máte 20 účastníkov a viac, už to ide verejnou vyhláškou. Ľudia boží, čo je to 20 vlastníkov?! Veď to máte na každom druhom liste vlastníctva toľko spoluvlastníkov. Čo je to 20 ľudí? To mi chcete povedať, že tých keď bude 21, tak už ten 21. nedostane a všetci budú mať verejnou vyhlášku? Veď to je smiešne číslo. A keď mi budete tak oponovať, že jak budeme šetriť poštovnými, no nehnevajte sa, to nemá vôbec žiadne opodstatnenie. Takže, vážení, tiež budem dávať pozmeňujúci návrh, ktorý tu mám, takže ja to budem zvyšovať na 50, teda minimálne, aby to bolo. Aj to by som povedal, že je to s takými istými otrhanými ušami.
Pani ministerka, vy ste aj dostali možnože aj nejaký list, išlo to aj na vládu, aj premiérovi, aj ministerke, aj všeckým pracovníkom od tých lesníkoch, ktorí si hovoria, že dali to nejaké stanovisko, dali tu nejakú správu, ktorá hovorí o tom, ako si to oni predstavujú, ako by to malo byť. A keď dovolíte, tak ja k vášmu návrhu zákona, ktorý myslím si, že na jednej strane áno, zaviedli ste aj prírode blízke hospodárenie, super, to musím povedať, že okej, a ešte to dáme aj do tretieho stupňa a tam bude výberkové kadečo, dobre, výborne, teda ochrany, myslím. A aj napriek tomu dám aj tu k tomuto zákonu pozmeňujúce návrhy, pretože zdá sa mi, že tie, ktoré som tu dával za tých deväť rokov, resp. päť rokov, stále nie a nie dôjsť nejakého toho schvaľovania, tak samozrejme ja to budem dávať až do konca, pokiaľ tu nejaký poslanec bude. Takže zhruba vám predstavím, prakticky dával som to aj na výbore, že o čo nám kráča v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý dávam spolu s kolegom Jánom Budajom, a je to k tomu vášmu zákonu teda, ktorý ste tu prinieslo dnes o lesoch.
Takže v prvom rade hovorím a chceme, aby bolo zmenené, že výberkový spôsob sa musí a mal uplatňovať všade, kde je to možné, nieže iba sa uplatňuje. To slovíčko "všade" hovorí o tom, že bude sa to brať vážne, lebo keď sa povie, že iba uplatňuje, tak je to na rozhodovaní toho hospodára. A to je problém. Aj keď sa povie tomu hospodárovi, že všade musí platiť ten výberkový spôsob, tak to sú už konkrétne hektáre a konkrétne lokality a konkrétne územia. Takže to by som chcel, aby tam bolo v mojom pozmeňujúcom návrhu aj s kolegom Budajom.
Ďalej, tiež hovoríme o, ohlásiť náhodnú ťažbu, dávame do siedmich dní, pokiaľ sa zistilo, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku. Samozrejme malo by v tom byť aj orgán ochrany prírody, aby bol informovaný. Takže aj toto trošku sprísňujeme.
Ďalej, hovoríme o tom, že komplexná hodnota lesa, to je tiež určitým spôsobom zadefinované, aby sme tú kompletnú hodnotu, komplexnú hodnotu lesa mohli využívať na rôzne ďalšie, by som povedal, že komplexné hodnotenie, pretože to je nedozierny zdroj informácií. Pretože my na les, dúfam, že sa pozeráme jednými očami a tie oči hovoria, že to neni iba kubík dreva. To sú aj tie mimoprodukčné funkcie a ďalšie komplexné hodnoty a funkcie lesa.
Ďalej ešte činnosť hospodára, ktorého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, 10 minút už uplynulo.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Dobre, takže prečítam iba pozmeňujúci návrh, prvý aj druhý, ktorý som zdôvodnil takmer na tretinu. Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Jána Budaja k vládnemu návrhu zákona o lesoch.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "vládny návrh zákona"), sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 18 ods. 1 písm. b) sa za slová "uplatňuje sa" sa vkladá slovo "všade".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajší bod 33 znie:
„33. V § 23 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 až 9, ktoré znejú:
„(7) Obhospodarovateľ lesa je povinný ohlásiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva dôvod vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku.
(8) Náhodnú ťažbu podľa odseku 7 obhospodarovateľ lesa ohlasuje písomne alebo prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
(9) Orgán ochrany prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody sú o náhodnej ťažbe v chránených územiach ohlásenej podľa odseku 7 informovaní
a) prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená prostredníctvom tohto systému, alebo
b) bezodkladne, najneskôr najbližší pracovný deň, orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená písomne."
Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 10 až 14.".
3. V čl. I sa za bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
„34. V § 23 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Ak odsek 6 druhá veta alebo § 25 ods. 2 neustanovujú inak, obhospodarovateľ lesa môže vykonávať náhodnú ťažbu najskôr desať dní po doručení ohlásenia podľa odseku 7 orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; ak obhospodarovateľ lesa ohlási náhodnú ťažbu podľa odseku 9 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, považuje sa za deň doručenia ohlásenia najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, v ktorom obhospodarovateľ lesa toto ohlásenie urobil.".
Doterajšie odseky 10 až 14 sa označujú ako odseky 11 až 15.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 40 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno g), ktoré znie:
"g) komplexná hodnota funkcií lesa.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 73 vkladajú nové body 74 a 75, ktoré znejú:
"74. V § 47 odsek 2 znie:
"(2) Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je hospodárom podľa odseku 1 a zároveň nezabezpečuje činnosť hospodára pre inú právnickú osobu.".
75. V § 47 odsek 11 znie:
„(11) Náklady spojené s výkonom činností, povinností a oprávnení hospodára hradí štát. Na tento účel odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého metra kubického obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch finančnú čiastku, ktorej veľkosť a spôsob úhrady určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo podľa
§ 66 písm. m). Túto čiastku je možno použiť okrem úhrady odmeny hospodára aj na príspevok na vypracovanie plánov starostlivosti o les.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 84 vkladá nový bod 85, ktorý znie:
"85. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 55a Komplexná hodnota funkcií lesa
(1) Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(2) Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom (§ 38 ods. 2) sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možností ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(3) Komplexná hodnota funkcií lesov sa využíva: a) k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využívaní týchto funkcií, b) k cielenej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitý nástroj rozvoja vidieka, c) k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam, d) k lesníckej osvete, e) k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia, f) k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia a po g) k posilneniu významov lesa v hospodárskej a sociálnej oblasti."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za bod 104 dáva nový bod 105, ktorý znie:
"105. § 66 sa dopĺňa písm. m), ktoré znie:
" m) stanovení výšky a spôsobu úhrady finančnej čiastky, ktorú odvádzajú každoročne obhospodarovatelia lesa z každého metra kubického obnovnej ťažby obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch na účely hradenia nákladov spojených s výkonom činností, povinností a oprávnení hospodára (§ 47 ods. 1) a príspevku na vypracovanie plánov starostlivosti o les."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za bod 104 vkladá nový bod 105, ktorý znie: "V § 67 ods. 2 sa za slovo "dvadsať" nahrádza slovom "päťdesiat".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Doterajší čl. III znie:
"Článok III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020, okrem ustanovení čl. I § 47 ods. 2 a § 47 ods. 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2020.".
To je prvý pozmeňujúci návrh, ten je trošku dlhší a kratší prečítam hneď za ním.
Takže doplňujúci návrh, to isté k zákonu o lesoch, ktorý sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
"26. V § 20 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
"Pri vzniku holín s výmerou nad 0,5 hektára vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa, ktorý v žiadosti vyjadrí záujem hospodáriť na holine prírode blízkym spôsobom povoliť dobu na zalesnenie holiny v dĺžke 5 rokov a na ďalšie zabezpečenie tejto plochy lesa 15 rokov za podmienky, že žiadateľ počas prvých piatich rokov dotknutú plochu lesa pokryl prípravnými drevinami, ktoré sa na holinu dostali prirodzenou, umelou alebo kombinovanou obnovou lesa (ďalej len "ochranná clona"); lehotu pätnástich rokov môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa predĺžiť o ďalších 10 rokov za podmienky, že žiadateľ počas predchádzajúcich 15 rokov vnášal cieľové dreviny pod ochrannú clonu neceloplošne a podporoval vekovú a druhovú rozdielnosť lesného porastu, pričom na tieto účely určí harmonogram obnovy lesa na holine.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
A posledný bod z nášho pozmeňujúceho návrhu je bod 2.
Takže bod 2. V čl. I sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
"45. V § 28 ods. 1 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: "a to v spolupráci s užívateľom revíru a príslušným orgánom štátnej správy, pričom sa pri ochrane uprednostňuje jeho dobrý stav pred početným stavom lesnej zveri,".".
Vážení, takže to sú pozmeňujúce návrhy. Nakoľko čas mi už uplynul, takže odkaz našich predkov: Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vystúpenie, pretože áno, to je na vytočenie do nepríčetna, pokiaľ sa stretnete s tými vlastníkmi a počúvate, aké majú názory na terajšie vedenie rezortu, a to jedného aj druhého. Hovoril si, že áno, že boli, neboli prizvaní. No viete, ako sa to robí? Prídete za okrúhly stôl, okej, všetko dobré, boli ste tam, dali ste pripomienky. To, že neboli akceptované? No, žiaľ, nesystémové, neodborné. Vybavení. Ale boli ste tam predsa. Toto ja už zažívam deviaty rok, vážení. Takže keď si niekto myslí, že ideme tu riešiť veci pre ľudí, no zabudnite. Momentálne je to všecko iba o tom, že z ktorého ste portfólia poslancov a takýmto spôsobom dostávate alebo nedostávate zadosť vašim návrhom.
Áno, státisíce ľudí a to nie iba v urbariátoch, aj pri pozemkových úpravách, aj pri reštitúciách, aj pri ďalšom nakladaní s majetkom bolo oklamaných, sú oklamaní, hromžia a nemajú sa kde dopátrať pravdy, spravodlivosti. Nemá sa ich kto zastať. Budem aj ja niečo ilustrovať vo svojom vystúpení. Ale musím povedať áno, to sú tí neštátni, lebo keď si čítam tento zákon, ako keby to iba užívali Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Nieže sú tam ešte ďalší, ktorí sú v prevahe vo vlastníctve. A koľkí ešte ani nemali to vlastníctvo priznané a pred ich očami z ich lesa ide drevo. Vojenský obvod Javorina a nemôžu nič spraviť. Pretože jedna partia si povedala, že tam bude mať nejaký vojenský kataster a potom zisťujeme po pätnástich rokoch, že je to volovina.
Takže, vážení, to sú také prehmaty minulosti, s ktorými sa nedá vysporiadať, že je nie na zaplakanie, to je na infarkt. A títo ľudia, žiaľ, sú zatiaľ bezmocní. Zatiaľ, hovorím, raz to príde.

Ďakujem, kolegyňa a kolegovia, za vašu reakciu. Ja iba toľko dodám, že aj spoločná správa, ktorú sme, alebo máme, má 119 bodov. To znamená, za tak krátky čas si to prejsť, tiež o niečom hovorí. Takže myslím si, že to, čo som dal ako procedurál, myslím, že aj tá spoločná správa to podporuje, aby sme nepokračovali, aby bol čas aj tieto, tých 119 bodov poriadne aj opozičným, aj koaličným poslancom si prejsť a vedieť sa k tomu zodpovedne postaviť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa trošku vyjadril k predloženému návrhu zákona. Vidíme, že bolo to, už toho povedané aj málo, aj veľa. Hovorili sme už aj o medveďoch, o všetkom možnom. Myslím si, že tak by mala prebiehať debata, aby to nebolo spláchnuté behom dvoch minút, celý zákon, ako sme to videli pred desiatimi minútami, že sedem zákonov nám prešlo za trištvrte hodiny, a potom sa nestihli dostaviť poslanci. A zisťujeme, že áno, je to na nás, mali sme tú možnosť, že byť. Takže beriem to takto, že áno, kto bol, bol, kto nebol, žiaľ, je to takto.
Takže, pán minister, ja som už aj na našom výbore hovoril, že prakticky ochrana životného prostredia si má vyžadovať plné nasadenie. A ako som už povedal aj vo faktickej poznámke, nechceme skončiť ako Egypt alebo Mezopotámia, to znamená, že správajme sa k rezortu zodpovedne. To, čo som aj pochválil, resp. uznal, že čo bolo tam v tejto alebo čo je v tejto novele nanovo, ja ako ornitológ som rád, že ste tam dali aj poškodzovanie a usmrcovanie, teda nie iba zabitie, ale aj usmrcovanie a zranenie živočíchov, resp. vtákov, ktorí sadajú na stĺpy smrti. Tak som rád, že aspoň toto sa tam teraz dostalo, že aj to bude sankciou pre príslušné nejaké tie, tých vlastníkov, tých rozvodových sietí, tuná to majú.
V tom treťom stupni ochrany prírody sa zakazuje používať iný spôsob hospodárenia ako prírode blízke hospodárenie. Myslím si, že každý súdny človek, ktorý chce mať túto krajinu, aby nejako vyzerala aj pre našu generáciu, nemôže voči prírode blízkemu hospodáreniu v lesoch nič namietať. Stromy nás nepotrebujú, my potrebujeme stromy. Takže myslím si, že toto je tiež jedna z dobrých počinov.
Chcem sa opýtať znovu na tú extenzivitu obrábania v chránených územiach trvalých trávnych porastov, kde sa píše, že rozorávanie alebo inak ich odstraňovať, sa to zakazuje. To znamená, aby sme to prepojili aj s našimi poľnohospodármi, že to je ten extenzívny spôsob využívania trvalých trávnych porastov, neintenzívny, kde po piatich rokoch by sme mali obnoviť ten porast, a potom zisťujeme, že sme v tretej ochrane, tak tam by sme to nemali, v treťom stupni. Takže myslím, že toto by som chcel, aby sa to možnože stopercentne dostalo aj do krvi našich agropodnikateľov, ktorí podnikajú na takýchto plochách.
Stráž prírody, aj tej by som sa chcel aspoň trošku dotknúť, pretože to sú ti naši buď profesionáli, alebo dobrovoľníci. To neni státisíce ľudí, sú to desiatky ľudí, ktorí fungujú, a ja som svojho času tu predkladal aj novelu zákona, to už je teda asi dosť dávno, asi nejakých šesť rokov, kde sme sa zastali aj tejto skupiny ochrancov prírody, stráže prírody. Máme aj rybnú stráž alebo poľnú stráž a máme tu aj stráž prírody. A ja by som bol veľmi rád, keby sme im dali tú vážnosť, aká sa im má dostať. Sú tam veľmi krásne popisy, čo všecko môžu, aké môžu donucovacie prostriedky, aké majú právomoci. Ale ja by som sa chcel opýtať, ako sú vybavení týmito prostriedkami a aké majú rovnošaty a ďalšie veci, MTZ, ako sa niekedy hovorilo, pretože viem, že s tým sú stále problémy, ak majú ísť do terénu. Tak keď, pán minister, by ste vedeli aj národu slovenskému k tejto oblasti niečo povedať, alebo cez vašich, vaše kolegyne a kolegov, aby povedali, ako je tam to. Lebo viem, že pred nejakým tými piatimi rokmi to bola veľká nejaká takáto, po našom, skarha na túto vec, že prakticky sa nemôžu domôcť svojho vybavenia, aké by mali mať, keď si porovnávajú s inými strážami prírody v iných členských štátoch.
Jednu vec musím ešte povedať, a síce, že pri tých, stráže prírody, dávate kompetenciu z okresných, teda sídla, z okresných úradov v sídle kraja na organizáciu ochrany prírody. Myslím, že však by to malo byť, že oni by to mali, takže toto beriem, že okej, dá sa to, lebo tento by mal vedieť a byť najbližšie k nim.
Chcem sa opýtať a budem sa znovu pýtať, prečo tých, ten väčší počet vlastníkov pozemkov, že ich oznamujeme iba verejnou vyhláškou, že neni tam určený ten počet koľko alebo ako. Je to v rozpore, pretože v jednom zákone, aj v zákone o lesoch máme 20, u nás v zákone o pozemkoch máme zase 50 účastníkov a vlastníkov konania. Tak sa pýtam, že u vás to je ten väčší počet, v zákone to nemáte vyšpecifikované, tak bol by som rád, keby ste tam povedali, aká cifra tam bude. Ja by som bol, ja by som bol rád, keby tam bola tá cifra minimálne 50, keď nie viacej, lebo toto už je nejaký obnos tých podľa mňa ľudí, ktorí teda môžu byť ako viac-menej oslovení už cez tú verejnú vyhlášku. Hovoríme, že to asi chceme chrániť poštovné, aby sme nemali väčšie náklady, ale mne sa zdá, že každý vlastník by mal, aj napriek tomu, že dáte tam aj nejakú tú cifru, mal by byť priamo oslovený tou listinou alebo tým rozhodnutím, pretože sa hovorí o jeho vlastníctve.
A nehnevajte sa, a to poviem, čo budem citovať kolegu Muňka, ktorý to už niekoľkokrát, aj kolegyňa Zemanová to môže potvrdiť, na výbore povedal, že my sme začali ochraňovať prírodu cez užívateľov, nie cez vlastníkov a sme povyhlasovali chránené územia, kde vlastníci ani o tom nevedia, že to majú v chránenom území. A teraz máme kopu žalôb, aby náhrada škody za obmedzenie hospodárenia prichádzala, ktorá samozrejme, že neprichádza. Ako sme sa dozvedeli aj na výbore, iba 24 % čerpáme z eurofondov, ktoré na túto položku môžu byť čerpané. Takže myslím si, že, pán minister, aj tu je nejaká rezerva, ktorú by sme mohli nejakým spôsobom využiť.
Pýtam sa, v § 72 hovoríme o spôsobilosti na toho, stráže teda prírody, že mali sme tam zdravotne a fyzicky spôsobilá, a my sme teraz dali, že psychicky a fyzicky spôsobilá. Tak myslím, že zdravotne to je psychicky, takže neviem, prečo to bolo až tak oklieštené, že mne sa zdá, že to zdravotne a fyzicky, myslím, že to bola lepšia formulácia. Takže chcel by som, keby ste náhodou aj na toto mi vedeli odpovedať.
Potom by som sa chcel opýtať znovu na to isté a budem sa to pýtať stále, z akého portfólia, keď jeden z dôvodov na zámenu, teda na vysporiadanie tých ukrátených a ukrivdených vlastníkov je aj možnosť zámeny, z akého portfólia pôdy vychádzate? Keď hovoríme, že máme 2 milióny hektárov lesa, tak resp. Lesy Slovenskej republiky obhospodarujú asi 900-tisíc, neberte ma za slovo, a z toho asi 200-tisíc majú neodovzdaných. Tak dajme tomu 700-, 800-tisíc je v Lesoch Slovenskej republiky, štátny podnik. Tak sa pýtam, či ak chceme, aby vlastníkom pozemkov pod chráneným územím bol štát, a verím, že to chceme, lebo takto vlastník má diktovať, čo tam má byť, tak či máme to portfólium toho badžetu z tých 700-tisíc hektárov, alebo či iba zo Slovenského pozemkového fondu, kde je iba nejakých 50-tisíc hektárov, a tam sú väčšinou tie urbárske lesné podiely. A čo im vlastne ponúkame tým, na tú zámenu, tým vlastníkom, lebo zdá sa mi, že toto nám tu veľmi absentuje a neni to v súlade, by som povedal, s európskou judikatúrou.
A teraz by som, samozrejme, dám aj pozmeňujúci návrh, ale chcel by som sa ešte vyjadriť a dať návrh, pretože je tam ešte viacej nezrovnalostí, pán spravodajca, aby sme podľa § 83 nepokračovali v rokovaní o tom bode programu. Takže toto navrhujem. A odložiť rokovanie až do splnenia podmienky, že 24 hodín pred rokovaním a hlasovaním by sme mali mať všecky podklady k tomu, o čom sa bude hlasovať.
Aj na výbore bolo nám kolegom Zsoltom Simonom spomenuté, že viac-menej tento zákon je reakciou na infringement, ktorý prišiel z Bruselu, a prakticky o tomto infringemente sme dodneska ani poslanci nevedeli, či novela tohto zákona, ten infringement úplne pokryje alebo nepokryje vôbec. Takže chcem sa, tiež dať návrh spravodajcovi, že pred záverečným hlasovaním, aby sme poslali na notifikáciu túto novelu zákona do Bruselu, či vlastne sme splnili možnosť úplne tento infringement poriešiť cez túto novelu. Veľa vecí sa chce, ale keď príde na lámanie chleba, tak zisťujeme, že sme nedôslední, a potom to aj štyrikrát, ako aj vy ste sám, pán minister, v úvode povedali, že na tretíkrát, na štvrtýkrát, že musíme to nejakým spôsobom implementovať. Takže toto by som tiež navrhol.
Dávam jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dávame s kolegyňou Zemanovou. A keď dovolíte, tak ho prečítam aj s odôvodnením. Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1523).
V čl. I bod 78 znie:
"78. V § 47 ods. 4 písmeno e) znie:
"e) ak výrub mimo zastavaného územia obce nariadi orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov, 78)".
A to je poznámka pod čiarou k odkazu 78, znie:
"78) Napríklad zákon č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 405/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.".".
Je to vlastne o tom, aby správca a vlastník pozemku mohol rozhodovať aj v tých veciach, kde prakticky dochádza obec, sa o svoju verejnú zeleň musí starať, ošetruje, udržiava, čo vynakladá na to aj nemalé finančné prostriedky a pokiaľ sa nepostupuje podľa zákona § 47 ods. 4 písm. e), obec nerozhoduje o výruboch drevín, ktoré napr. idú podľa cestného zákona. Takže chceme, aby aj toto tam bolo pojaté, a preto dávame túto novelu zákona.
Ďakujem pekne. Takže končím, stále žime tak, to nám odkazujú predkovia, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za tento príspevok, pretože konečne som prvýkrát počul aj z koaličného fóra nejakú tú možno aj kritiku na činnosť koaličného ministra. Ale sa pýtam, keby sme tu mali ešte levy, jaguári a slony, tak až vtedy by sme zistili, čo znamená ochrana života, že? Zatiaľ to vyzerá, že iba medveď nás akože ohrozuje, pretože ten vrcholný predátor, ktorého tu máme, možno toho najväčšieho, ktorý, prakticky ani... Akého predátora máme – veď povedzte – my? Vlk, ktorý zlikviduje koľko tých medveďov? Teda ak si to vezmeme ako svorka. To znamená, človek je tu asi na to, aby to nejakým spôsobom reguloval alebo nereguloval. A samozrejme má, má v tej nike ekologickej a živočíšnej aj medveď samozrejme na Slovensku aj z historického, aj terajšieho hľadiska svoje postavenie, len nemôže byť, ako už tu bolo povedané, postavený nad život človeka, ktorý to je.
A, pán Senko, som rád, že máte aj vy skúsenosť, pretože až vtedy možnože sa mnoho ľudí prebudí, a to nehovoríme o tejto oblasti, aj o iných oblastiach, že pokiaľ sa vás to bude priamo dotýkať, páni poslanci, pani poslankyne, tak až vtedy zacítite ten problém, ahovorím všeobecne, nehovorím už konkrétne k tomu, začnete sa tomu problému venovať. Takže berte takto proste, či už riešenie aj rómskych komunít, aj ďalších, pokiaľ sa ho to bude priamo dotýkať, začnete možnože iným štýlom riešiť aj tieto veci. Takže berte takto, že nemám osobnú skúsenosť, a potom by sa mali aj tieto problémy tých ľudí, ktorí sú v mnohých prípadoch doslova že nevypočutí a musia si to riešiť dennodenne, ako to bolo spomenuté, cez primátorov a starostov, ktorí majú na hlave toho až-až, aby sme boli ako my, štát, ministerstvá, nápomocní a riešili, nieže o dva roky, o pol roka, o mesiac, okamžite, pretože vtedy je ohrozený ten človek. A kde sa má obrátiť?
Takže chcem veriť, že aj tento apel, ktorý tu zaznel, spôsobí to, že minister životného prostredia dá zelenú aj v spolupráci s poľovníkmi a lesníkmi, aby sa ten regulovaný odstrel predsa len udial a kmeňové stavy sa ponížili. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda výboru, pán Antal, spomínal ste, že nikto nám to naše prírodné bohatstvo nemôže ukradnúť. No môže. Viete kto? Nekontrolovaný biznis. Nekontrolovaný biznis možnože aj s pomocou štátu. Lebo aj Egypt ináč vyzeral pred niekoľkými tisíc rokmi a zrazu si vykántrili svoje prírodné bohatstvo a teraz tam máme púšť. Aj Mezopotámia si myslela, že im nikto neukradne, ale sa správali koristnícky. A pokiaľ to ešte príslušná vláda podporuje, a teraz berem všeobecne, tak potom to takto vyzerá. Takže, vážení, o tom to je, že keď raz minister životného prostredie povie, že tá firma pôjde do krachu, lebo jej dá takú pokutu za znečistenie životného prostredia, že ten krach bude aj reálny, nie iba fiktívny, tak potom budem hovoriť, že rezort životného prostredia vie chrániť to naše prírodné bohatstvo tak, ako to má byť. A konkrétne prípady možnože potom ešte uvediem v rozprave, do ktorej sa potom hlásim akože ústne.
A musím povedať jedno, veľmi krásne ste povedali, že pokiaľ sa nebudeme správať zodpovedne, tak naše deti a vnúčatá nezdedia to, čo zdedili sme my od našich predkov, lebo keby oni na to boli kašlali, tak dneska tu asi žijeme tiež na tých púšťach.
Takže, vážení, myslím si, že poďme na to, aj ten biznis, ktorý tu je a, žiaľ, zasahuje aj možno do najvyšších sfér aj nášho politického vedenia, mal by sa ten biznis nekontrolovaný aj cez ministra životného prostredia zastaviť a povedať, že stačilo. Ďakujem.

Vítam túto novelu, ale musím konštatovať, že pán poslanec Antal v tomto pozmeňujúcom návrhu ju oslabuje a v niektorých smeroch vracia do minulosti. Napríklad vyhlasovanie teda nemá byť zákonom, ale má byť, má byť rozhodovaním vlády. Tak isto oslabuje ďalšie ustanovenia.
Na druhej strane chcem pripomenúť, že aj v pôvodnom texte návrhu zákona sú nedostatky. Napríklad v § 47 ods. 4 písm. e) je možnosť, aby na poľnohospodárskych pôdach v chránených územiach prichádzalo k nikým nepovoleným výrubom, pritom doteraz bola potrebná určitá náhradná výsadba, čiže toto nie je veľké víťazstvo. Tak isto v tom istom paragrafe v ods. 7 ponechávate možnosť sieťovým, teda vlastníkom sieťových zariadení, aby konali. To najmä vo vnútri obci znamená, že bezplatne obce alebo aj súkromné osoby prenechávajú svoje majetky do rúk týmto veľkým firmám. To vôbec nie je primerané a tam mal zákon myslieť na záujem uchovať čo najviac zelene práve v intraviláne, kde žije obyvateľstvo. V extraviláne by sa to možno dalo zniesť, pokiaľ by títo vlastníci sieťových zariadení dávali náhradnú výstavbu. Ale v intraviláne to je absolútne diera v tom zákone, ktorú treba napraviť, a verím, že s kolegami uspejeme s pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem, že si zhodnotila, akým spôsobom sa tu tá legislatíva tvorí. Mne sa zdá tiež, že aj upozorňujeme tu na výboroch, že keď robíme, dostaneme nejaký infrigement, tak samozrejme, aby to bola úplná transformácie tej smernice, ktorá tam má byť, a stále nás presvedčujú, že áno, je to tak, bude to tak a proste, žiaľ, v mnohých prípadoch sa znovu dostávame k tomu, že musíme to opätovne a ešte raz a ešte trikrát a ešte päťkrát a ešte neviem koľkokrát. Takže ja by som apeloval na pána ministra, aby, keď už raz niečo robíme, možno za tento čas, keby sme to boli v tej prvej várke urobili, tak ako to má byť, neviem, aký tam máte manažment, nepoznám až tak tých vašich ľudí, ktorí to majú na starosti, lebo to by som bol asi fenomén, keby som všetkých ľudí poznal na ministerstve, ale myslím si, že práve ten prístup, ten prvotný, keď sa urobí dobre tá príprava a keď sa urobí dôsledne, tak myslím, že by sme sa vyvarovali potom ďalších pozmeňujúcich návrhov.
Veď koľkokrát už máme zákon o odpadoch za posledné dva roky v tomto parlamente? Veď to sú proste neskutočné veci, ktoré stále dokola a dokola a dokola. A chcel by som sa opýtať pána ministra jednu vec, že či máme tú koncovku zabezpečenú. Pretože aj mnohí starostovia mi hovoria, že, pán Fecko, my sme aj vyseparovali, vyzberali, nakoniec zistíme, že prakticky to skončí niekde iba, nieže na, nejaká recyklácia, ale skončí to niekde iba na skládke. To znamená, či dôsledne dosleduvávame, čo sa vlastne s tým vyzberaným materiálom odpadovým robí, lebo zdá sa mi, že v mnohých prípadoch to končí tak, ako by sme nechceli a ako sme zaviazaní, že nebudeme skládkovať a budeme to recyklovať, budeme to nejako ináč spracovávať.
Tak, pán minister, či aj táto koncovka je dotiahnutá, pretože zdá sa mi, že hlasy zdola tých, ktorých sa to priamo dotýka, hovoria o niečom inom. Takže prípadne keď by ste mi na to dali odpoveď, že či to sledujete ako sa to, to finále toho odpadu, ako končí to finále.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len kratučko. Avizoval som pri prvom čítaní pozmeňujúci návrh, tak chcel by som ho za chvíľočku predstaviť, ale chcem to povedať hlavne v súvislosti s tou elektomobilitou, ktorá, čím ďalej, tým viacej vidíme, že sa vynárajú informácie a odhaľuje trošku takú svoju skutočnú tvár, a chcel by som len povedať pár takých parametrov, ktoré hrajú proti tej elektromobilite, a myslím, že sa s nimi musíme zapodievať.
Prvá je samotná výroba batérií, pretože je otázka, či sa budú vyrábať z olova alebo z lítia, vieme že lítium je materiál, ktorý je životu nebezpečný.
Ďalšia dôležitá oblasť je ten zadný cyklus, čiže náklady na likvidáciu, ktoré tiež stále sa nevedia nejakým spôsobom uchopiť a vyčísliť, a je otázka, ako to vlastne celé sa bude toto riešiť, takže tam ďalší otáznik.
Samotné tankovanie, vieme, že to rýchlotankovanie nie je teda úplne najlacnejšia cesta, ale dobre, však ľudia, ktorí majú tie elektromobily, tak pre nich to zrejme nie je až taký problém.
Ale čo je dôležitejšie, je tá infraštruktúra, ktorá, ak by sme chceli vymeniť, teraz trošku tak vizionársky, celý park, vozový park vyspelého sveta, tak je jasné, že na to nemáme pripravenú ani infraštruktúru, ani siete, a dokonca ani elektrárne, a vynárajú sa informácie o ďalších negatívach, ktoré tiež nie sú zatiaľ zrátané, a to je, či už samotná váha a rýchlejšia akcelerácia vozidla elektromobilu spôsobuje jednak vyššie opotrebovanie ciest a následne aj ich častejšia oprava, ale aj, samozrejme, opotrebovanie pneumatík, určite ste čítali články o tom, ako to spôsobuje jednak vplyv na ovzdušie, ale, samozrejme, aj zároveň spotrebu.
Čiže budeme sa musieť zapodievať pri elektromobilite celkou uhlíkovou stopou, čiže nielen tou lokálnou, čo to auto spôsobuje, ale vlastne od výroby vozidla, akumulátorov, samotnej elektrickej energie až po vlastne ich ceny, a teda aj vrátane toho zadného cyklu. Takže toto sú také základné parametre, ktoré som chcel, aby sme si tu možno povedali, lebo budeme sa asi o tom baviť viacej.
Teraz kratučko, len ja som avizoval aj pri tom prvom čítaní, že ak sa chceme baviť o dotáciách na elektromobilitu, alebo teda vôbec na alternatívny pohon, lebo neni to len elektromobilita, na alternatívny pohon, my zastávame názor, že tá by mala ísť len do prostriedkov, ktoré slúžia na, vo verejnej správe, čiže sú to či už prostriedky, ktoré vlastní štát, alebo vlastnia obce a samosprávy a na základe toho sme aj pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne zužuje rámec tohto zákona, že sa budú môcť vlastne prostriedky čerpať iba na prostriedky, čiže autobusy a mikrobusy nad 9 osôb, myslím, že tie kategórie tak sú a vlastne budú sa využívať na účely verejnej dopravy. Čiže budú vo vlastníctve či už obce, alebo vyššieho územného celku, alebo nimi zriadenej organizácie.
Predtým, ako teda začnem čítať pozmeňujúci návrh, samotné znenie, tak chcem poprosiť, pán spravodajca, že žiadam o vyňatie bodu 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
No a teraz krátko ho prečítam, rýchlo pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon Slovenskej rady, Slovenskej národnej rady č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1507).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V čl. I bode 3 v § 8c ods. 1 sa slová „vozidiel kategórie L, M a N“ nahrádzajú slovami „vozidiel kategórie M2 a M3“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 20c znie:
„§ 4 ods. 2 a 4 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
2. V čl. I bode 3 v § 8c odsek 3 znie:
„(3) Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť obci alebo vyššiemu územnému celku a nimi zriadenej organizácii.“
3. V čl. I bode 3 v § 8c odseky 5 a 6 znejú:
„(5) Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť na vozidlo podľa odseku 2 najviac vo výške
a) 25 %z celkovej obstarávacej ceny vozidla,
b) 35 % z celkovej obstarávacej ceny vozidla, ak žiadateľ súčasne vyradil z evidencie vozidiel vozidlo so spaľovacím motorom staršie ako 15 rokov a táto dotácia nebola žiadateľovi už poskytnutá na iné vozidlo.
(6) Žiadateľ podľa odseku 3 je povinný prihlásiť vozidlo do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a byť vlastníkom tohto vozidla najmenej počas dvoch rokov od poskytnutia dotácie.“
Ďakujem, skončil som.