Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za všetky faktické pripomienky. Ja to určite zvládnem, pán Budaj, budem sa snažiť. Ako mám ešte trošku času, čo by som k tomu ešte dodal?
Viete, osobne som veľmi sklamaný, veľmi sklamaný z toho, že čakal som, že tieto slová odznejú priamo a budú tu tí, ktorí by si ich mali vypočuť, najmä pán predseda vlády. Pretože ja sa považujem za človeka, ktorý netára do vetra a za každým svojím slovom, ktoré vždy vyrieknem, si aj stojím. A tieto príbehy, ktoré poznám, osobne poznám, mnohé príbehy sú tak ťažké, že si mnohí z vás to ani neviete predstaviť, čím mnohí ľudia si musia prejsť, akým spôsobom sa nám stranícka politika prepojila s biznis prostredím a aký, nebezpečnú výbušnú zmes to vytvára v jednotlivých regiónoch.
Pokiaľ sa nad tým len pousmieva niekto a myslí si, že preháňam, kiežby to bolo také, že by sa to dalo zľahčovať, a ono už to dávno prekročilo všetky medze.
Takže toto odvolávanie dnes, na toto si ešte budeme musieť asi pripomenúť možno aj v blízkej budúcnosti, pretože ak budú vychádzať postupne najavo ďalšie a ďalšie udalosti a prípady, možno mnohých, nie v tejto sále, mnohých zamrazí viac, ako zamrazilo predsedu vlády, keď mal konať, a nekonal.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že táto schôdza je veľmi podcenená. Je podcenená médiami, podcenená koaličnými politikmi. Myslím si to preto, lebo je tu, samozrejme, takmer úplne prázdna sála, aj balkón pre verejnosť a novinárov, ale ešte nikdy sa nestalo, že by polícia prišla za člena ("členom", pozn. red.) vlády a požiadala člena vlády, aby v zmysle Trestného poriadku člen vlády vydal vec dôležitú pre trestné konanie. Ešte nikdy sa nestalo, aby prokurátori špeciálnej prokuratúry povedali, že sa vedie trestné konanie pre podozrenie z korupcie a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a na základe tohto trestného konania bol člen vlády vyzvaný, aby vydal vec dôležitú pre trestné konanie.
To je ten škandál, na ktorý reagujeme, na ktorý mal reagovať predseda vlády okamžite, a nie vyhovárať sa na to, že čaká sa na dôkazy, zatiaľ sú to všetko iba klebety. Nie, neboli to žiadne klebety, bol to postup orgánov činných v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku a Trestného zákona a myslím si, že keď sa ukáže, o čom štátna tajomníčka komunikovala s Marianom Kočnerom, tak si ešte spomenieme na toto odvolávanie a na to, prečo mal premiér konať.

Ďakujem kolegovi Sopkovi. Naozaj, že vraj na východe nič nie je. Ako sme počuli, veru je. A, súdružky a súdruhovia zo SMER-u, na východe je vaše zrkadlo. Tam ste v závetrí, tam nie je bratislavské prostredie plné novinárov a plné nepríjemnej, často dráždivej verejnosti. Tam si trúfate ukazovať úplne svoju tvár a tvár Slovenska, aké si vy predstavujete.
A teraz by som chcel ešte osobnejšie Mirovi Sopkovi povedať, že, žiaľ, to, čo on nechcel povedať. Pre ten spôsob, akým ste túto schôdzu otvárali a napokon otvorili, ste nás donútili, aby tento akt, ktorý má istú dôstojnosť a mal by mať istú vážnosť, to znamená mimoriadnu schôdzu Národnej rady kvôli odvolávaniu vlády alebo premiéra vlády Pellegriniho ("premiéra Pellegriniho", pozn. red.), zabránili ste tomu, aby bola táto rozprava vedená v štandardných podmienkach, to znamená za bieleho dňa, ale urobili ste z toho maratón nočného rokovania. Schválne, aby zostal otvorený koniec, aby ste už v utorok toto mali z krku, aby tu nebolo ani jedného novinára, vskutku nieto ich tu veľa, a slušní a pracovití poslanci, akým je aj Miro Sopko, ako asi nikto nespochybní, nemohli po ťažkom týždni odísť na ten východ, kde nič nie je. V jeho prípade tam je ešte to, že zajtra má krásnu rodinnú udalosť, ku ktorej mu týmto blahoželám, birmovku, tentoraz ale sa myslí naozajstná birmovka, lebo Miro Sopko je veriaci, to nie je birmovka a la Robert Fico... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, ktorých vidím na balkóne, ďakujem, že ste tu, vážená pani ministerka, o to rád som, že je tu aspoň jeden člen vlády a že počúva, vážený pán spravodajca, mal som pripravené vystúpenie, ktoré malo začať trošku inak, ale na začiatok musím konštatovať, že napriek pokročilej nočnej hodine táto schôdza zmysel má, pretože aj spôsob, akým komunikujeme na konkrétne problémy a konkrétne výčitky teda opozície zo strany tých, ktorí majú v rukách moc, aj na základe toho vieme zistiť, aký je skutočný stav Slovenskej republiky.
Dalo by sa povedať, že nič sa nemení. Stále je to hra na dve strany: na jednej strane koalícia, na druhej strane opozícia. My prídeme si uplatniť svoje ústavné právo, máme napísanú dôvodovú správu, v ktorej popisujeme dôvody, prečo si myslíme, že by mala byť vyjadrená nedôvera predsedovi vlády. A čo sa dozvieme? Dozvieme sa to, čo stále. Ako keby som osobne zažíval déja vu, ktoré som už predtým zažil. Stále návrhy, s ktorými sme chodili, boli slabé, nedomyslené, nedopracované. No ono niečo sa povedať vlastne musí. A najmä čo pretrváva doteraz, je, že sa vôbec nepočúvame.
A pritom tam vonku sú ľudia, občania Slovenskej republiky, ktorí pomaličky, ale isto strácali a stále strácajú dôveru v štát, dôveru v spravodlivosť. A mňa veľmi mrzí, že práve teraz, v týchto chvíľach, aj v nadväznosti na to, čo sa už stalo, nestojíme za to vláde, jej väčšine vládnych poslancov, aby si vypočuli to od tých z nás, ktorí sa prihlásili riadne do tejto rozpravy.
Počúval som pozorne argumenty, ktorými vo faktických poznámkach reagovali na vystúpenia mojich predrečníkov, a dalo by sa to zhrnúť jedným slovom, že zľahčovali. Zľahčovali celú situáciu a celý ten stav. A preto teraz pristúpim k tomu, čo som mal pripravené pre pána predsedu vlády, aj keď tu nie je, a dúfam, že si to niekedy vypočuje. Samozrejme, aj s menším doplnkom.
Takže, vážený pán predseda vlády, sme tu dnes preto, aby sme vyjadrili nedôveru nielen vám, ale aj celej tejto vláde. Hlavným dôvodom je, že ste zamrzli v momente, kedy sa na vás dívalo celé Slovensko, a nekonali ste.
Žijeme pohnuté časy, kedy sa spoločnosť, slovenská spoločnosť ešte stále spamätáva z úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Táto rana je stále otvorená, páli a veľmi bolí, pretože nešlo o žiadnu nešťastnú náhodu, nešlo o vôbec žiadnu náhodu. Stalo sa tak kvôli preukázateľným chybám, chybám kompetentných, ktorí nielenže nekonali, ale sa dokonca spolupodieľali na lustrovaní nepohodlných novinárov i prokurátorov. Slováci sa dozvedeli a možno onemeli mnohí v úžase, že exituje čosi také ako pavúci, čiže vzťahové grafy, ktoré boli potom zneužívané, tie informácie, ktoré z nich získali určité osoby na to, aby sa s nimi kupčilo, ako tí, čo mali pomáhať a chrániť, sa dali zneužívať a aj zneužívali túto svoju moc.
Ak by tu boli väčšina tých koaličných poslancov, aj samotní členovia vlády, samotný pán predseda vlády, tak by som sa im pozrel do očí a pýtal sa ich, ako by sa oni cítili, keby sa dozvedeli, že niekto urobil pavúka na nich, na ich blízkych, na blízke osoby? Ako by sa cítili, keby sa niečo také dozvedeli? Ako by konali? Pretože jedna vec je, ak si myslíme, že sa to nás osobne netýka, ak sa to týka niekoho iného. To je také typické aj pre našu náturu. Pokiaľ sa to netýka mňa, prečo by som to mal riešiť? Ale vždy sa zmení pohľad človeka na vec, akonáhle sa to začne dotýkať mojich blízkych a mňa osobne.
Takže zamyslime sa tí z nás, ktorí si to doteraz nevedeli predstaviť alebo sa nad tým vôbec ani nezamýšľali, čo by robili, keby sa dozvedeli, že takto si niekto lustruje aj ich, ich najbližších! A nielen to. Že ich informácie niekto má v rukách a následne s nimi narába podľa svojej potreby! Žijeme pohnuté časy, kedy sa postupne dostalo na denné svetlo, kto bol v skutočnosti Marian Kočner, s kým a o čom komunikoval a o čo všetko nielen plánoval, ale aj realizoval urobiť.
Mali ste, pán predseda vlády, okamžite konať a vyvodiť politickú zodpovednosť. Áno, politickú zodpovednosť voči dnes už bývalej štátnej tajomníčke Monike Jankovskej, ak tak nedokázala urobiť ona sama.
Plne si ctím prácu statočných slovenských vyšetrovateľov, ktorí si nezaslúžia také hanebné označenie, akým ich ona počastovala na tej pamätnej tlačovej konferencii utorok 3. septembra. Toto si vôbec nezaslúžili títo statoční ľudia, aby použila také pejoratívne označenie na ich prácu, ktoré tu ani nezopakujem z úcty práve k nim.
Je to ale dôkaz, že táto politická nominantka strany SMER - sociálna demokracia nemala vôbec čo hľadať na svojej stoličke, pretože jej chýbajú základné predpoklady pre prácu na akomkoľvek poste súvisiacom s právom a spravodlivosťou. Nikto, opakujem, nikto nemôže nadraďovať svoj osobný prospech nad záujmami spravodlivosti. Je to ale dôsledok súčasného stavu, ktorý tu nevznikol včera ani predvčerom.
Povedzme si teraz, ako sa hlboká kríza tak postupne prejavila na tom, že sila štátu slabne v prospech rôznych podnikateľských skupín aj s kriminálnym pozadím a ukazuje sa to najviac práve na mojom rodnom východnom Slovensku. Pretože toto už vôbec nie je o individuálnych zlyhaniach. Prestaňme si takto klamať, že sú to len individuálne zlyhania jednotlivcov, že sú to len náhody. Nie, nie sú to náhody. Je to dôsledok čohosi hlbšieho, čo tu už trvá veľmi dlhú dobu! Prestaňme si takto klamať najmä preto, lebo nás to môže všetkých zahubiť, pretože táto nespravodlivosť, to sú tie skutočné korene, z ktorých rastie potom extrémizmus. Pretože táto nespravodlivosť sa potom odráža a vyrastá do nepredstaviteľných rozmerov a máme ju všetci pred očami.
Takže zopár káuz východu, ktoré verejnosť pozná, a len v rámci toho latinského "repetitio est mater studiorum", čiže opakovanie matka štúdia jest, si zopakujme niekoľko známych káuz východu:
Grófka Rošková a Patrik Šuchta. Asi netreba nikomu extra túto geniálnu dvojicu, ktorá bola schopná vďaka tejto vláde získať agrodotácie aj na asfaltové plochy. Bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky i Košického samosprávneho kraja za stranu SMER - SD si získala na základe svojho vplyvu a krytia v miestnej polícii a prokuratúry ľudové pomenovanie grófka Zemplína. Ona je jasným a najdokonalejším príkladom toho, ako vládna moc sa dokáže preplietať so straníckymi záujmami, a práve náš región to pocítil najsilnejšie.
Ďalší príklad Antonino Vadala a talianska mafia na východe. Časť vieme o tom vďaka článku, tom nedokončenom článku, práve pána Kuciaka. Ale spolu s nimi a ďalšími týmito kvázi podnikateľmi zo Zemplína paradoxne súvisiacimi tiež s poľnohospodárstvom a agrodotáciami dnes vieme aj viac, pretože Antonino Vadala podľa dôkazov talianskej polície sa venoval aj pašovaniu drog a je známe aj jeho prepojenie na slečnu Troškovú, z ktorého vychádzalo potom ďalšie prepojenie na bývalého predsedu vlády Roberta Fica i poslanca SMER-u Jasaňa. Obludnosť rozmerov ešte stále nie je uzavretou kapitolou, pretože napriek tomu, čo bolo zverejnené, tá pravda je podstatne širšia a potrvá ešte veľmi dlhú dobu, kým sa odkryje v plnej šírke. A ja, keďže si ctím prácu vyšetrovateľov, verím, že práve to, že necháme ich pracovať, často pomôže tej veci, aby sa dostalo na prepojenia týchto jednotlivých vzťahov aj v rámci toho biznis prostredia i prepojenia na rôzne stranícke kliky.
Ale máme tu ďalší príklad Medical group Košice. Firma, kde Pavol Paška pôsobil donedávna, dodávala až polovicu liekov slovenským nemocniciam, hoci tvrdil, že s Medical group od roku 2002 nemal nič už spoločné, ukázalo sa, že vo firmách v jeho vlastníctve bol spoločníkom aj v čase, keď ešte šéfoval parlamentu. Táto firma bola zapletená aj v kauze piešťanského CT a tiež v kauze predražených ultrazvukov v košickej nemocnici, ktoré sa týkali syna Pavla Pašku.
A napokon ešte jeden príklad. Advokát Radomír Bžán a jeho právne služby. Takzvaný miliónový advokát sa dostal do povedomia verejnosti pre mastnú odmenu, ktorú mal získať, zinkasovať od štátu v tom spore o gabčíkovskú elektráreň, kde finálna suma odmeny kolísala od 64 do 70 mil. eur. Po medializácii prípadu sa zástupcovia štátu spoločnosť MH Manažment rozhodli znížiť prémiu na 17,6 mil.
Ale okrem tohto známeho prípadu máme ešte iný. Totižto ten advokát kasíroval nemalé peniaze aj v miestnych samosprávach na východe, a to v rodnom meste Snina, ale aj v Michalovciach. Len na základe štyroch zmlúv v meste Michalovce, ktoré podpísal primátor tohto mesta a nominant strany SMER - SD Viliam Záhorčák bez schválenia zastupiteľstva a bez verejného obstarávania, zhrabol pomaly cez skoro 500-tisíc eur. Kauza stále neukončená, celé sa to vlečie a momentálne je na stole Generálnej prokuratúry.
Prečo to spomínam? Toto je len niekoľko prípadov, ktoré vyplávali na povrch. Je ich podstatne viac, len nie sú úplne dotiahnuté do konca, a preto ak by som ich aj spomínal alebo tu uvádzal niektoré fakty, skôr by som mohol veci poškodiť, ako pomôcť. Pretože, ako som povedal, ctím si prácu poctivých vyšetrovateľov, máme ich v našej polícii stále ešte dosť a oni konajú.
Ale toto všetko, ako som povedal, nevzniklo včera ani predvčerom. Toto všetko, čo sa dialo a deje, za toto nesie politickú zodpovednosť strana, ktorá je momentálne najdlhšiu dobu pri moci. Pretože to umožnila či svojou činnosťou, či nečinnosťou. Je to teda plná politická zodpovednosť SMER-u - SD, ktorý toto dopustil, aj jej jednotlivých nominantov, ktorí boli účastní pri rôznych činoch.
Nikdy by sa to nestalo, ak by nemali tak ako práve Marian Kočner, lebo máme tu aj iný prípad, pána Bašternáka, ak by nemali ten bohorovný pocit beztrestnosti, že oni sú už nad zákonom a že môžu robiť, čo len chcú. Pretože takto, ak takýto pocit niekto získava, až potom sa dopúšťa činov, nad ktorým normálnemu človeku nielenže len ostáva stáť rozum a sa len čuduje, čo sa to deje.
Toto odvolávanie tu nemalo byť o nejakých osobných sporoch, nejakých hádkach, útokoch, má podstatne vážnejšiu podstatu. Nie je len o vyvodení politickej zodpovednosti vládcov, ktorí si musia uvedomovať svoju zodpovednosť, akokoľvek by boli horké dôsledky, ktoré by boli voči nim vyvodené, ale je to aj tom, ako my politici vnímame samých seba, ako pristupujeme my k tomu, k tej dôvere, ktorú občania nám vkladajú. Pokiaľ nebudeme prísni voči sebe, tak prísni, aby sme vedeli za každé zlyhanie vyvodzovať okamžitú politickú zodpovednosť, ako môžeme žiadať od ľudí, aby nadobudli opäť dôveru v štát, spravodlivosť, vo vládu práva? Ak nebudeme voči sebe prísni, ako môžeme docieliť, že spravodlivosť, ktorá je ponížená a ubitá, môže povstať z prachu?
Ak pán predseda vlády by napriek všetkému, aj keď to možno mnohí z nás nepredpokladáme, že by sa mohlo stať, aby v sebe našiel tú odvahu, o ktorej dneska hovoril, že je naozaj slobodný, a urobil by to gesto, že odstúpi sám, vydal by tým signál, že duch politiky môže ožiť. Pretože ja mu pripomínam sľub, ktorý sa dal a ktorý skladá každý člen vlády: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republiky" ("republike", pozn. red.). "Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov, budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Aby sa uvádzali do života zákony, aby platilo živé právo. Právo nie je niečo mŕtve, to nie sú len litery napísané na papieri. To nie sú veci, ktoré sa dajú ohýbať. Právo bez spravodlivosti nemôže byť. A pokiaľ sa toto nezmení, nepohneme sa, a spoločnosť, ani o milimeter. Dôvera občanov, ktorú musíme získať, má miliónkrát, miliónkrát vyššiu cenu ako akékoľvek osobné ambície a snaha budovať si politickú kariéru. Pretože bez tej dôvery občanov nebude mať nič zmysel a čaká nás neradostná cesta dopredu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, v tejto nočnej hodine naozaj len v obrazoch sa mi vynára to, o čom aj hovoríš. Hovoríš o rusoveckom ("rusovskom", pozn. red.) kaštieli, ktorý chátra. Predstavme si toho silného premiéra, ktorý sa púšťa do Rázsoch, sedí v bagri a tú hroznú stavbu začína po 12 rokoch sociálnej strany SMER pri vláde slávnostne búrať. Pred očami sa mi vynorí aj tunel Višňové, kde keď nastupoval, ešte bol čulý pracovný ruch a dnes je to najväčšia jaskyňa netopierov na Slovensku. Ďalší nádherný obraz, ktorý si môžme predstaviť a ktorý je krásnou vizitkou toho, že po vláde SMER-u, MOST-u, SNS tu ostáva doslova spálená zem. A táto krajina už by si zaslúžila konečne, aby sa mohla nadýchnuť.
Takže ďakujem veľmi pekne, že si tak plasticky poukázala na to, za čo nesie zodpovednosť aj Peter Pellegrini, a to je kopec rôznych, rôzneho napínania svalov, marketingu, ale skutek utek a ostáva po SMER-e spálená zem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja som si chvíľu aj myslela, že budem mať trému, ale keď tak pozerám do tej sály, tak už veľmi nie je ani pred kým. Ale dovoľte mi teda povedať to, čo mám na srdci, a nehanbím sa povedať, že mám to aj na papieri.
Chvíľu pred tým, ako sa stal Peter Pellegrini premiérom, ja som sa stala matkou. A dalo by sa povedať, že v životoch nás oboch došlo k jednej obrovskej zmene. Keď sa žena stane matkou, jej svet má odrazu úplne iný rozmer. Nový stredobod pozornosti, ktorý treba chrániť ako najprísnejšie strážený poklad. Keď sa človek stane premiérom, jeho svet tiež naberá iný rozmer a v centre všetkých jeho snáh by malo stáť blaho krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. Presne tak ako rodič sa snaží o to najlepšie pre svoje dieťa. Tak ako matka bdie nad tým, či jej dieťa na ihrisku inému neubližuje, alebo neberie mu hračky, tak premiér musí bdieť nad tým, aby sa nediali neprávosti, a keď sa dejú, je nutné proti nim rázne zakročiť.
Čo vám poviem, pán premiér? Nie ste dobrou matkou vlasti, teda vo vašom prípade otcom, lebo každá matka či otec je hrdý na to, ak jeho krajina prosperuje. Vy môžete byť hrdý akurát na to, že na našom štáte prosperujú rôzne typy príživníkov od najvplyvnejších oligarchov počnúc po lokálnych hochštaplerov, čo strpčujú život obyčajným ľuďom, končiac. Keby som mala použiť metaforu, to sú presne tí, čo na ihrisku poberú všetky hračky a ešte aj tresnú za ucho tým, ktorým tie hračky skutočne patria.
Samozrejme, ono sa to deje roky a nedá sa s tým skoncovať zo dňa na deň. Ale okrem učesaných slov, ktoré sú občas aj dôrazné, sme od vás doteraz nezachytili nijaký rozhodný čin. Mali ste možnosť jasne zasiahnuť v prípade Jankovskej, no neurobili ste tak. Nie je slabosťou odvolať škodlivého nominanta, je to prejavom zodpovednosti voči krajine, voči ľuďom, ktorým slúžite ako predseda vlády, ľudom, ktorí veria, že keď vám dajú hlas, budete pracovať pre ich dobro.
No ako som spomínala, rodič by mal ísť vzorom, mal by byť príkladom. Tak aj politik, a tobôž premiér. No váhať len preto, aby ste nevyzerali pred zlodejskými kumpánmi a hochštaplermi slabo, nie je prejavom premiéra. Tak sa správajú v mafii, tam sa slabosť neodpúšťa.
Ako premiér ste až na dvoch ministrov prakticky prebrali vládu Roberta Fica a s nimi aj štátnych tajomníkov vrátane Moniky Jankovskej. Ako dlhoročný funkcionár SMER-u ste museli vedieť, čo je zač. Aj ministerka Žitňanská na to upozorňovala a odmietala ju zvoliť do Súdnej rady, skrátka, len cez jej mŕtvolu. Tak to asi nebolo len tak. Nechať Jankovskú na poste štátnej tajomníčky považujem za maximálne nezodpovedné.
A spomeniem teraz slová pána podpredsedu vlády, ktorý v rámci svojho prejavu spomenul ako veľký úspech tejto vlády, že konečne sa začína rekonštruovať hrad Krásna Hôrka. Priatelia, pripomeňme si, že tento hrad vyhorel pred siedmimi rokmi. Tak aký úspech? Keď tu hovoríme o váhaní nášho pána premiéra, aj on váha, trestuhodne váha, mohol odviesť kusisko užitočnej, potrebnej a roky očakávanej práce na rusoveckom ("rusovskom", pozn. red.) kaštieli. Chápem, aj to je beh na dlhé trate. V úrade je pán premiér pomerne krátko, nedá sa stihnúť všetko, ale v odpovedi na moju interpeláciu ste mi napísali, že Úrad vlády vynakladá maximálne úsilie na jeho úspešnú realizáciu. No, veľa vody pretieklo Dunajom, v časti kaštieľa sa urobil archeologický prieskum a tým to zhaslo. Rovnako ako svetielko nádeje, že vy nebodaj budete iný. No nebudete, lebo nemôžete byť. Devätnásť rokov ste boli súčasťou systému, ktorý na bežných ľudí kašle, no vyvoleným rozdáva milióny, kde morálka, spravodlivosť, česť sú pojmy zo Slovníka cudzích slov. Kde bezmocnosť vedie ľudí k extrémizmu a ničí všetky smietky nádeje z novembra ´89.
Britský štátnik George Köning povedal, že "nerozhodnosť a otáľanie je príčinou neúspechu". Ak by bol svedkom toho, čo sa udialo v súvislosti s Monikou Jankovskou a vaším váhaním, zrejme by vám prorokoval minimálne neúspech vo voľbách. Nuž, pravdivosť výroku overia až voľby samotné. Dovtedy ešte máte šancu otáľať viackrát a riziko neúspechu zvýšiť. V tom vám budem veľmi úprimne držať palce.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Igor, veľmi dobre si to vystihol, keď si vysvetlil vlastne ten pojem, že táto schôdza je zbytočná. Áno, pre nich, ľudí z paralelného sveta, ktorý si vybudovali, je zbytočná.
Pre nich sú totižto zbytočné aj včas dostavané diaľnice, pretože oni jazdia pod majákmi, oni nikdy nečakajú v zápchach ako napríklad mnohí vodiči pod Strečnom, ktorí sa tešili, že pôjdu cez tunel Višňové koncom tohto roka.
Oni, pre nich je zbytočné aj fungujúce zdravotníctvo, pretože oni nikdy nebudú čakať u lekára s peniazmi, ktoré zarobili za vládnutie. Veď keby sme si pozreli majetkové priznania jednotlivých ministrov, tak však sám si o tom hovoril, ako zázračne zbohatli za vládnutie.
A pre nich je dokonca aj zbytočná spravodlivosť, lebo by nemali tie nadpráva, ktoré teraz užívajú vďaka svojim ľuďom na dôležitých postoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak ešte k tomu volebnému podvodu. Čo je vlastne volebný podvod? Volebný podvod je napríklad masívne kupovanie rómskych hlasov v osadách, pán minister Žiga. Pozrite si výsledky volieb v niektorých osadách, kde pán bývalý prešovský župan Chudík alebo jeho pobočník, ďalší pán poslanec, porazili dokonca aj premiéra Fica či druhého najpopulárnejšieho politika SMER-u Kaliňáka v tom čase. To je volebný podvod. Takže pozrite sa do vlastných radov. To je prvá vec.
Druhá vec. Áno, Igor, ja som naivne ocenil prítomnosť premiéra Pellegriniho. Mal som pocit, že ho to odlišuje od jeho predchodcu expremiéra Fica, ktorý sa vždy zdvihol a odišiel už na začiatku schôdze, ale musím teda sebakriticky povedať, že som bol, bohužiaľ, v tomto prípade naozaj naivný. Už si nemyslím, že pán Pellegrini sa v niečom líši od svojho predchodcu, pretože rovnako zbabelo zdúchol a nemôžme s ním diskutovať.
Takže neexistuje žiadne druhé krídlo SMER-u, žiadny sympatickejší SMER a menej sympatický SMER, je iba jeden SMER. A celkom ma teší, že ten jeden SMER nie je v Národnej rade v tejto chvíli. Bodaj by to tak bolo aj po budúcoročných voľbách.

Dovoľte, aby som, myslím, že stručne, iba reagoval na ministra Žigu, alebo teda podpredsedu politickej strany SMER - sociálna demokracia.
Keď ste si všimli, tak vlastne po tom, ako sme ich tu skritizovali, že vo veľmi, veľmi, veľmi skromnom počte prišli podporiť svojho premiéra, lebo ich tu bolo päť-šesť, tak vymysleli taktiku, že musia sa radšej zdekovať všetci, aby povedali, že to vlastne bol ich plán, aby tu neboli. Lebo však vlastne oni nebudú na nejakej nedôstojnej schôdzi, ako povedal teda predseda či podpredseda SMER-u Žiga, tak sa radšej skovali ("schovali", pozn. red.), aby teda tých päť ich tu nebolo vidieť, aby teda nebol dôkaz o tom, že vlastne v takej malinkej a slabučkej zostave podporujú svojho vlastného premiéra.
Takže celkom priehľadné, pán minister Žiga. Ináč myslím si, že si tykáme, tak je to také trápne, keď mi vykáš a tváriš sa na niečo iné ako v skutočnosti, neviem kedy, v akej slabej chvíľke som si s tebou potykal. Takže, Peťo, netvár sa, že teraz si tu vymyslel bohovský plán, jako nám idete ukázať, ako nami opovrhujete. Nie, neprišli vaši do roboty, parkovisko v garáži je prázdne, nohy vyložené, pivečko na stole, doma niekde na východe už pozerajú. A pár zbytkov, a teda tých akože veľkých hrdinov, jako Blaha, Vaľová, ani neviem tie mená, Kvorka, tí najväčší, najväčší rétori zo SMER-u, Jarjabek, už som zabudol, akože mysliteľa dosť veľkého, tak títo teda tu zostali a hájili farby. Teraz sa asi zdekovali tam dozadu do bufetu. Tak keď kolegovia pijú doma, tak oni pijú niekde v bufete alebo na poslaneckom klube.
Jako chcete, je to schôdza, ktorá, ktorú sme zvolali prvýkrát historicky, alebo prvýkrát zvolaná po štyroch odmietnutiach, historický zápis máte v histórii slovenskej, samostatnej Slovenskej republiky a historicky prvýkrát obhajuje svojho vlastného premiéra prázdna sála. Takže keď sa za to nehanbíte, pán premiér, vaša vec, nám to nevadí.
Ale teda naozaj potom, keď ideme teda touto rétorikou, že kto tu hovorí.
Peter Žiga je minister, ktorý z firmy, keď vstupoval SMER prvýkrát do vlády v roku 2006, mala jeho firma obrat obchodom s drevom 5 mil. eur. V roku 2012, po šiestych ("šiestich", pozn. red.) rokoch, nejak teda biznis rozbehol a teda jaksi kolega Žiga vytvoril väzby na Štátne lesy, zrazu obrat 39 celé niečo, zaokrúhlene 40 mil. eur. Z 5 mil. hlavne na štátnom dreve, na tých našich vyholených holiach, vyrúbaných, na tých rúbaniskách si tento človek urobil biznis. Rodinka zarobila obrovské prachy. Osemnásobne, to znamená, o 700 % zvýšil obrat svojej firmy po tom, ako sa dostal k moci. Po tom, ako sa dostal k ľuďom, ktorí spravujú štátne lesy. Tento človek sa tvári, že má morálne právo rozhodovať o tom, kto je v tejto sále morálna autorita.
Povedal, že táto schôdza je zbytočná. Keďže to hovorí podpredseda SMER-u, naozaj som považoval za dôležité vystúpiť z tohto miesta, nielen s faktickou poznámkou. No, áno, pre ľudí, ktorí necítia to, čo sa stalo pri Jankovskej, že premiér Pellegrini absolútne zlyhal, lebo sa rozhodol chrániť mafiu a nie verejný záujem, že sklonil hlavu pred mafiu, alebo pred slúžkou mafie a povedal, že slúžka nech sa rozhodne sama, či odíde, alebo nie. Ale nie z dôvodu, že ohrozuje vieru v ľudí, alebo vieru ľudí v spravodlivosť, ale z dôvodu, že či náhodou neškodí strane. Inak povedané, preložené, aby sa rozhodla, že či neodíde, lebo že či náhodou neškodí mafii, ktorej sú všetci súčasťou. Lebo to, čo tu SMER naozaj ten dvanásty rok robí síce pre ľudí, ktorí sa nechajú zlákať pár drobnými, ktoré koniec koncov pochádzajú z ich vačkov, je akože budovanie sociálneho štátu. Ale v skutočnosti to bolo vytváranie štátu v štáte, čo umožnilo vyrásť ľuďom ako Marian Kočner, ktorí na konci si povedali, že keď nejaký drzý novinár na nich napíše pravdu, tak to je vlastne ohrozenie štátu. Keď niekto ohrozuje štát, treba ho dať popraviť.
Toto dovolil aj minister Žiga, aj Peter Pellegrini, aj ostatní verní sluhovia Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Jána Počiatka, ktorí si urobili z politiky biznis pre seba, pre svojich sponzorov a známych. Sú priamo či nepriamo zodpovední za to, čo sa následne stalo, lebo zakrývali si oči, uši a ústa pred pravdou a báli sa vidieť, počuť a hovoriť o pravde, o tom, ako SMER alebo vedenie SMER-u odovzdalo orgány činné v trestnom konaní mafii.
Predseda či podpredseda SMER-u tu hovoril o tom, že "zavolali ste nás v piatok v noci". My sme hlasovali o tom, že budeme rokovať proti noci? Predseda či podpredseda, stále mu hovorím predseda, neviem, akože no, dobre. Podpredseda SMER-u, minister, čiže vlastne on je minister, dobre, tak minister Žiga tu hovoril o tom teda, že my sme vlastne ich zavolali proti noci. Nie. Vládna väčšina, vládny valec sa bez dohody s nami v opozícii, bez dohody s predkladateľmi rozhodol, že nechá nás tu vyrozprávať proti noci, aby ich to nebolelo, lebo niekomu to je nepríjemné. Vy ste rozhodli o tom, že budeme rokovať proti noci a v podstate sme dvanástu hodinu v práci. A potom sa čudujete, že nie sú tu úplne všetci. Áno, aj z našich ľudí nie sú tu úplne všetci, ale ostatní sú na klube, ostatní sú k dispozícii, sú tu. Ale vaše parkovacie miesta a vaši kolegovia sú doma. To je veľmi veľký rozdiel.
Hovoríte, že nemáte tu poslancov, lebo že však vlastne vaši poslanci schôdzu nechceli. Tiež celkom zaujímavý argument a výhovorka na to, že máte prázdnu sálu a že len zbytky zo SMER-u, že pár naozaj takých tých najväčších nímandov zo SMER-u tu zostalo a hájilo Petra Pellegriniho. Nie, krásne ste si dnes nadstavili zrkadlo. Aj Pellegrinimu, ktorý hovorí, že jemu to nevadí, že on hrdinsky aj sám tu bude bojovať s nami, lebo však nás je tu málo, tak on to zvládne. Aj jemu je to, samozrejme, nepríjemné. Komu by to nebolo nepríjemné, keď ako premiér sa príde prvýkrát brániť pred odvolávaním alebo útokmi, akokoľvek to nazývate, argumentmi opozície a neprídu ho podporiť ani vlastní. Že sa ho nezastane jeden jediný poslanec z koaličnej strany, či SNS, alebo MOST-u - HÍD. Komu by to bolo, nebolo nepríjemné.
Ale je pravda to, čo povedal Edo alebo Gábor, že, okej, beriem, teraz to síce už nezvládol, myslím si, že toto odzadu nie je Peter Pellegrini, že to zbalil a skoval ("schoval", pozn. red.) sa tam dozadu s Petrom Žigom niekde mimo kamier, ale teda že dobre, fajn, pár hodín tu teda spolu s nami bol, Fico by to neurobil. Prišiel by, nabrýzgal by, zdrhol by a slopal by tam niekde u predsedu Národnej rady. Takže v tomto, okej, kvitujem, že aspoň tých pár hodín tu s nami, s nami vydržal.
Peter Pellegrini zároveň povedal, že nechápe vlastne túto schôdzu, lebo však dôvod pominul, Jankovská už nie je štátna tajomníčka. Ja by som nabudúce odporúčal, keď teda Peter Pellegrini hlasuje o stanovisku vlády k odvolávaniu alebo k návrhu na odvolanie, že sa vyjadruje k tomu, ako teda pohŕda tým, čo tam je napísané, tak aby si aspoň to, o čom hlasuje, prečítal. Lebo tam má krásne zdôvodnené, že toto nie je o tom, že či tu Jankovská je ešte, alebo nie je štátnou tajomníčkou, ale o tom, že Peter Pellegrini odmietol konať a desať dní mohol konať a desať dní miesto toho hájil záujem mafie. Desať dní obhajoval, že mafia môže mať kanceláriu, platenú asistentku a celý servis, ešte služobné auto, ochranku, že môže mať priamo na najvyššom poschodí ministerstva spravodlivosti.
O tomto to je schôdza, Peter Žiga, veľmi dobre to vieš. Mrzí má, že podsúvaš tu takého lži, a vedome.
Hovoríš, že nepochopil si alebo že nepovedal som vlastne ja, že o čom som sa s Kočnerom rozprával. Podsúval si takisto lož, že som sa s ním bavil päť hodín či šesť hodín. Odkiaľ takú informáciu máš? Ja si pamätám, možnože to mohlo trvať tak hodinku, hodinku a pol, nemyslím si, že to trvalo viac. O čom som hovoril, som hovoril ixkrát od roku 2012, naozaj ixkrát. Zavolal ma s tým, že si Richard Sulík objednal alebo že tlačil na generálneho prokurátora Trnku, aby začal voči mne trestné stíhanie, že sa ma chce zbaviť z poslaneckého klubu SMER, že mu tam nejako zavadzam a tak podobne. Dobre, porozprával mi tieto veci, ja som potom prišiel za Richardom Sulíkom a som mu povedal, čo mi teda povedal Kočner na neho. Richard sa dušoval, alebo jak sa tomu hovorí, že bohoval, ja to slovo síce nepoužívam, že teda v žiadnom prípade nie, tak okej, tak som to uzavrel. To bolo celé moje stretnutie s Marianom Kočnerom, teda čo pamätám to podstatné pre mňa. Samozrejme, že keď sme boli spolu hodinu, hodinu a pol, určite sme sa o niečom bavili. Podľa mojich informácií už dlhé roky SMER nahrávkou z tohto stretnutia disponuje, disponuje ňou už od času, kedy mali, kedy zverejnil Kočner Sasanku. Ale keďže v tej nahrávke nie je nič, čo by ma diskvalifikovalo, tak SMER to nezverejnil. Takže poprosím, páni zo SMER-u, nerobte tu skrývačku alebo nehrajte tu hru na slepú babu, máte originál videozáznam s mojím hlasom, s mojím obrazom, zverejnite to, nemusíte nič strihať, nemusíte dávať preč video, dajte to von, nemusíte si to šetriť niekedy zostrihané na predvolebné obdobie.
Mrzí má, že minister Petra Pellegriniho vlády klesol aj k takým veciam. Hovoril som s bývalými zamestnancami a nehovorili veľmi pozitívne teda o tvojom vzťahu k zamestnancom. Tak by som povedal z tohto miesta, chcem sa opýtať rečnícku otázku Petra Pellegriniho, že či on niekedy zavolal svojich zamestnancov trebárs na nejakú celofiremnú dovolenku. Niekam, to je jedno, do Tatier, do tých vyrúbaných lesov, ktoré spôsobila jeho firma napríklad.
Ja som 15 rokov robil dovolenku pre našich zamestnancov a chodilo nás tam v priemere tak 150, rekord sme mali 207 ľudí. Do Chorvátska každý rok a raz sme boli v Taliansku, kým som to organizoval ja s mojou manželkou.
Skúste sa opýtať alebo skús nám Peter Pellegrini povedať, koľkokrát si ty zobral svojich zamestnancov na nejakú dovolenku, aspoň, aspoň kúsok na Jahodnú, kúsok za Košice. Myslím si, že ani raz.
A znova podsúvané také tie fakty, že vlastne tí, čo sa stretli s Kočnerom, a v mojom prípade znova podsúvané, stretával si sa s Kočnerom, hoci veľmi dobre vieš, že som sa stretol s ním iba raz, tak tí jednoducho nemajú právo nič hovoriť, tí nemajú čo kázať o morálne. Ja som sa s Kočnerom stretol ako čerstvý poslanec de facto, človek, ktorý ho registroval len jako kandidáta na primátora Bratislavy, ktorý sľuboval ľuďom zadarmo MHD. Ten nápad sa mi zdal celkom sexi, celkom zaujímavý a to bola jediná moja stopa, ktorú som v tom čase, keď som sa s Marianom Kočnerom stretal, o ňom mal. To, že následne sa dozvedel, to je človek, ktorý manipuluje niekde voľby na Generálnej prokuratúre, že má nachystané šampanské, že išiel oslavovať, že bude zvolený Trnka a podobné veci, to už boli informácie dodatočné.
A dovolím si z tohto miesta sa ohradiť v mene, alebo teda kvôli tomu, že tu minister vlády priamo poslanca Národnej rady obviňuje v priamom prenose z volebného podvodu. Ak ktokoľvek, ktokoľvek bez ohľadu na to, že či je členom inej strany, alebo predsedom inej strany, ktokoľvek, kto má právo byť volený, kandiduje na akejkoľvek kandidátke inej politickej strany, ktorejkoľvek, či SMER-u, nás alebo z SaS, a je zvolený ľuďmi, tak má legitímne získaný mandát. Nie je na tom žiadny podvod. A ak toto nazýva minister vlády podvodom, tak on hovorí, že vlastne tá vláda prijala zákony, ktoré umožňujú podvody, a legitímne zvolenie poslanca do Národnej rady je volebný podvod.
Áno, chápem to z pohľadu toho, že im je nepríjemné, keď poslanci sú slobodní, aktívni a kritizujú alebo hája verejný záujem. A potom sa snažia tých ľudí akýmkoľvek spôsobom dehonestovať, ohovárať a hovoriť, že sa sem dostali podvodom.
Nie. Podvod, Peter Pellegrini (pozn. red.: ide zrejme o prerieknutie), si ty sám. Išiel si do SMER-u preto, aby si urobil podvod na ľuďoch, aby si sa dostal k biznisu pre svoju rodinnú firmu, lebo za desať rokov si horko-ťažko obrat zdvihol na 5 mil. eur. Ale keď si sa nacucol jako pijavica na štátne lesy, už keď SMER bol vo vláde, tak, čuduj sa svete, že, šup ho, za šesť rokov obrat o 700 % hore. Ale biznis s naším zdravím, s našimi pľúcami, s našimi lesmi, so zdravými stromami z lesov, s ktorými si obchodoval.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vitajte v ringu, pán kolega. Podľa mňa sa ešte žiadnemu poslancovi nestalo, že prvýkrát vystupoval v rozprave a iný poslanec by ho nazval zas - bodka, bodka - ranom, tie bodky si vymažte. Pán poslanec Marček, ktorý tie slová povedal, tu už nesedí, ešte vykrikoval, aby ste si utreli sopeľ, to bolo naozaj veľmi dôstojné.
Pán minister Žiga to predtým vystihol, klesá tu úroveň, klesá. Ale kto tú úroveň ťahá dole?
Takže vitajte v ringu a blahoželám, mnohí vám, teda z nás, môžu závidieť takýto krst od pána Marčeka, klobúk dole.