Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu najmä z toho dôvodu, že považujem za mimoriadne dôležité, aby to zaznelo, to už tu bolo opakované, ako je pre nás kľúčové, pre našu spoločnosť pre Slovenskú republiku mať konečne čistý stôl. Práve preto, aby sme dodržali zásadu toho, že ak riešime nejakú konkrétnu vec, už robme veci poriadne a vyriešme už tento problém raz a navždy, pretože práve všetko to, čo súviselo so všetkými týmito amnestiami a všetkou tou nespravodlivosťou, ktorá bola s tým spojená, vytvorilo určitý komplex problémov, ktoré si nesieme stále so sebou v tom batôžku tou cestou tvorby nášho štátu. A treba napraviť tieto chyby, ktoré sa vtedy urobili.
Už konečne raz vyberme všetkých kostlivcov zo skrine, ktorých tam máme, vyčistime to poriadne a najmä si hovorme pravdu o tom, aká tá doba v minulosti bola. Nepozerajme sa na to, kto aké chyby urobil alebo neurobil z toho dôvodu, že čo by to nám mohlo priniesť. Pomenúvajme vždy problémy jasne, zrozumiteľne. Ľudia tam vonku si to zaslúžia, aby my práve tu sme ako garanti spravodlivosti a to, čím tento štát má pre nich byť, robili maximum pre obnovu dôvery občana v štát. A táto dôvera občana v náš štát je kľúčová pre to, akým spôsobom chce, aby naša republika v budúcnosti fungovala. Chyby sa stávajú, ale je dôležité vždy sa z chýb poučiť, pretože môžeme sa na to pozerať z pohľadu, že budem hľadať výhovorky, a hľadať spôsoby, ako sa niečo nedá urobiť, alebo konečne napravíme stav. Práve prijatím tohto ústavného zákona, práve prijatím tejto normy, opravou tých chýb z minulosti definitívne sa vyrovnáme s minulosťou. Urobíme nie hrubú čiaru, ale dáme jasný výkričník za minulou dobou. A preto je dôležité, aby ste všetci pri hlasovaní postupovali nielen podľa svojho svedomia a z toho, ako máte informácie o tom všetkom, čo tu už v minulosti zaznelo k tejto téme, ale aby ste sa pozerali aj do budúcnosti. Ide nám predsa o to, aby sme boli právnym štátom, ktorý garantuje tú mieru spravodlivosti, po ktorej ľudia túžia, pre ktorý boli aj v uliciach. A toto je jedna z možností, ako ľuďom dôveru v štát opäť navrátiť.
Navyše je to spomenuté s menom pána, ktorý má prezývku Brucho, je to spojené s osobou, o ktorej mnohý ani netušili, čo všetko má na rováši a za čím všetkým je. A je to zároveň aj taká možno symbolika toho, vysporiadať sa aj so spôsobom, akým fungoval tento štát doteraz a umožnil, aby takíto ľudia ako Marián Kočner mohli fungovať a mať svoju moc. Práve všetky tie spôsoby komunikácií a všetky tie veci, ktoré vyšli na povrch, nám ukazujú to vnútro, tú hĺbku toho hnusu, ktorý na verejnosť sa vyvrhol, ale je dôležité práve zniesť ten prvotný nápor, ktorý to v nás vyvoláva, a postaviť sa k tomu práve spôsobom, že práve takíto ľudia už nikdy nebudú môcť mať takúto moc a takýto vplyv. Čiže je v tom aj skrytá symbolika vysporiadať sa práve s touto konkrétnou persónou, ktorá postupne si budovala svoje impérium lží a vplyvu, a napriek tomu, že sa nám na prvý pohľad môže zdať, že je dnes porazený, všetky veci, ktoré sú naňho napojené, pokiaľ nedôjde k spravodlivému odsúdeniu a spravodlivosti nebude učinené zadosť, nemôžeme spávať pokojne.
A práve preto, aby nielen my, ale aj občania tam vonku už konečne mohli pomýšľať na život v lepšej budúcnosti našej krajiny, je dôležité sa vysporiadať s minulosťou a začať od začiatku. Takže preto žiadam vás o podporu tohto návrhu, aby sa Slovensko nadýchlo a mohli sme konečne, hlavne mnohí ľudia, ktorí, na ktorých dopadlo, tá nespravodlivosť, ktorá z tohto všetkého vyplynula, konečne mohli začať žiť, pretože žiť a iba živoriť a prežívať sú rozdielne veci.
Ďakujem.

Kolega Poliačik, ja si dovolím zase nesúhlasiť, lebo trošku si odporuješ, keď hovoríš na konci, že v záujme historickej spravodlivosti návrh podporíš, ale zároveň hovoríš, že Michal Kováč mladší v kauze Technopol nespáchal podvod, hoci bol spolupáchateľom toho podvodu aj s Mariánom Kočnerom. Tak jedno druhému si odporuje. Nemôžeš predsa hlasovať za zrušenie milosti voči Mariánovi Kočnerovi preto, že spáchal podvod, a zároveň hovoriť, že jeho komplic Michal Kováč mladší podvod nespáchal iba preto, lebo jeho otec Michal Kováč starší bojoval spravodlivý boj s Mečiarom alebo mečiarizmom.
Ja si osobne myslím v tejto konkrétnej veci Michal Kováč starší zlyhal. A ak by teda mu išlo iba o to, že chce chrániť svojho syna, ktorý je perzekvovaný štátom, dal by milosť iba voči svojmu synovi. Ale on dal milosť voči všetkým páchateľom v kauze Technopol. Tým pádom, keď aj by som zobral tvoju logiku, že bránil svojho syna voči perzekúcii a bolo správe využiť aj takýto nástroj milosti voči svojmu synovi, bolo hlboko nesprávne využiť nástroj milosti voči ostatným spolupáchateľom v tejto kauze, to znamená všetkým ostatným v kauze Technopol.

Ďakujem, pán kolega, že ste išli za ten pult, pretože to treba vypichnúť, aj keď krátkymi slovami.
Potvrdzujem tú potrebu aj rozlišovať, ale aj si pamätať. Pamätať si, akého bezohľadného boja bol terčom Michal Kováč starší. Pamätať si, že Michal Kováč mladší sa stal súčasťou tohto bezohľadného politického boja, ktorý išiel na doraz a v ktorom obstáli, v ktorom preukázali, že nie je Michal Kováč mladší žiadnym kriminálnikom, a preto je dôležité, že ste išli za ten pult a pripomenuli ste to v sále.
Je treba rozlišovať a je treba si toto pamätať.

Ďakujem svojmu kolegovi Jánovi Budajovi, lebo v tejto otázke treba priznať, že je to jeho zásluha, to, že sme tu pred dvomi rokmi konečne zrušili Mečiarove amnestie. Samozrejme, že ak by sme sa ostatní nepridali, tak Ján Budaj so svojím jedným hlasom alebo s hlasmi nášho poslaneckého klubu by sme amnestie nezrušili. Čiže, chvalabohu, že sa pridali aj ostatní. Ale práve bolo to na naliehanie Jána Budaja a to, že otváral neustále túto tému, nakoniec sa podarila. Dobrá vec sa podarila. A verím tak, ako ty veríš, v tom svojom vystúpení si povedal, že teraz sa, teraz znova zadosťučiníme spravodlivosti a urobíme ďalší krok k návratu spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie.

Dámy a páni, hovoríme veľmi neradi, ale v týchto dňoch a v týždňoch, žiaľ, veľmi často o takých prejavoch násilia v tejto spoločnosti, o akých sme si kedysi mysleli, že sú vecou buď nejakej veľmi vzdialenej minulosti, alebo že také veci sa stávajú kdesi ďaleko od nás, kdesi v nejakých možno afrických, možno iných, zaostalých a v každom prípade neslobodných krajinách. Predsa chceli sme byť krajinou práva a ochrany života a bezpečia každého jedného slušného človeka. To bola aspoň, to bola aspoň leitmotív a aj stručne povedaný program hnutia, ktoré pred 30 rokmi začínalo to, čo tu stále žijeme a čoho výsledkom a dôsledkom je aj tento parlament. Teda nemám tým na mysli zrovna to, že pri tejto dôležitej novele je poloprázdny alebo na 90 % prázdny, ale povedzme aj to, lebo poslanci majú, majú slobodný mandát.
Áno, niekto z vás by pokojne mohol povedať v tejto chvíli, že tak ako s tou Verejnosťou proti násiliu, však aj dnešný svet, či vo svete, alebo aj ten náš slovenský, je plný násilia. Zväčša máme pocit, že sme voči tomu už doslova bezmocní, a tento pocit tí obyčajní ľudia, ktorí, ktorých je, samozrejme, vždy a všade drvivá väčšina, riešia aj dnes práve tak, ako riešili kedysi. Žijú si proste svoje tzv. malé dejiny, sústreďujúc sa na seba, na svoju rodinu, na svoju prácu a to zlo sa snažia, pokiaľ sa len dá, radšej nevidieť. Nie je to recept pre nás, lebo sme práve sluhovia tých verejných úloh, ktoré sa musí, do ktorých patrí aj zaoberanie sa takýmito stránkami slobody a života a aj vzdorovanie takýmto prejavom zla a násilia. Ale nemôžme odsudzovať, že to robí väčšina ľudí, to zlo sa snažia od seba, ako som už povedal, odtlačiť a takto sebazáchovne, lebo to je otázka psychickej hygieny, to robili aj generácie pred nami a budú to aj vždy robiť.
Otázne je, čo robia politické elity, pretože na ne sa obyvateľ spolieha. Oni majú byť strážcami zákonnosti, my sme priam zákonodarný zbor. A majú byť aj vzorom slušnosti, ochrany tej civilizácie, ktorej veľkým a krásnym výsledkom je ten režim slobody a demokracie, ktorý máme šťastie žiť. Ale občas napriek tomu, že ľudia takto odtláčajú od seba myšlienku na to násilie, ktoré ten život v tomto slzavom údolí predsa len stále sprevádza a vždy sprevádzať bude.
Občas sa, dámy a páni, stanú veci, ktoré sú ako rana päsťou medzi oči. Za tých 30 rokov bolo takých rán niekoľko, teraz posledná rana medzi oči bola príšerná vražda Janka Kuciaka a jeho snúbenice. Ale dve dekády predtým bola práve takou ranou medzi oči vražda Remiáša a udalosti, ktoré súviseli s únosom Michala Kováča mladšieho. Dámy a páni, do čias tohoto volebného obdobia si mnohí ľudia mohli myslieť, že Slovensko je z najhoršieho vonku. Aj tomu najmä tí mladí verili. Mladí ľudia - a ja im to srdca prajem - veria, že keď sa vydá každého pol roka nový model mobilu a oni si ho vedia zaobstarať, že v skutku progres a tá dobrá zmena ide dopredu. Mladí ľudia sú, boli určite presvedčení, že také beštiality, aké, aké sa tu páchali napríklad za totality, o ktorých oni počúvajú teraz, samozrejme, len sprostredkovane, možno, možno ešte nejaký odraz z toho bol v tých divokých 90. rokoch, keď tu vybuchovali autá a boli tú únosy a stala sa vražda Remiáša. No ale aj to kdeže už je pre mladého človeka, veď pre nich je to tak dávno, rovnako dávno, ako keď sa hovorí o púnskych vojnách, jednoducho je to pred ich spomienkou. Nezažili to.
A zrazu prišli udalosti tohto volebného obdobia, ktoré postupne vyzliekajú pravdu o Slovensku. Vyzliekajú sudcov z talárov, policajtov z uniforiem, zrazu vidíme, že nielenže nie sú preč 90. roky, ale v istom zmysle nie je preč ani štátom kryté násilie, ba štátom organizované násilie. To je predsa ten stav, kvôli ktorému vzniklo hnutie proti násiliu, kvôli ktorému ľudia stáli v 89. predovšetkým v tých prvých chvíľach na uliciach. Čiže tu sa stalo násilie brutálne postupy, ktoré kryl štát, ktoré boli jasne v rozpore so slušnosťou, s právom človeka mať názor a mať slobodu, a predsa ich páchal štát.
Správa o dvojnásobnej vražde, ktorú sme pred dvomi rokmi dostali, bola, bola jasná, minulosť nikam neodišla. Minulosť sa nám smeje do očí, škľabí sa do očí a straší schopnosťou dostať štát na svoju stranu a používať štát ako nástroj mafie.
Tento stav kladie doslova otázniky nad povahu nášho štátu, v akom štáte to vlastne žijeme a aký režim sme si tie, tých 30 rokov vypestovali. Ja viem, každý rok sa pripomína november, ale ja neustále dávam najavo pobúrenie nad pretvárkou okolo tohto farizejského pripomínania, keď súčasne tu môže byť tak korupcia a mafia zahryznutá do štátu, že násilie sa zopakuje ešte v hroznejšej podobe, než bolo. Však v novembri ľudia išli teda demonštrovať kvôli domnelej vražde alebo zabitiu, potom sa stal štátom riadený únos a vražda Remiáša a my sme 20, vyše 20 rokov nevedeli ani len zrušiť amnestie, ktorými sa páchateľ alebo spolupáchateľ snažil schovať pred spravodlivosťou. A keď sa nám to naveľa, naveľa podarilo, sotva sa nám to podarilo, udiala sa dvojitá vražda. Rozumiete, aké je to posolstvo tohto volebného obdobia? Minulosť nikam neodišla! Žiadna, žiadny slušný človek, nemôže si byť istý, dokonca ani životom v prípade, že skríži cestu moci spojenej ale so štátom. Všade na svete sa môže stáť mafiánska vražda, ale v žiadnom slušnom štáte nie je mafia krytá štátnymi inštitúciami, prokuratúrou, políciou, súdnictvom.
Celá táto dnešná doba, kedy doslova vrie súčasné Watergate, ktoré, ktorým je zverejnenie už potvrdenej Gorily, ktorej, ktorej osoby sú stotožnené, a potvrdená ich..., ich mená. Aj v tejto situácií tu máme jeden bizarný rest, ktorého zvrhlosť popísal predkladateľ pán Matovič. Tak my sme rušili tie amnestie, boli sme na seba veľmi hrdí, ale páni z koalície mali jedinú podmienku, nemôže, a teda musí sa zrušiť aj amnestia Michala Kováča voči svojmu synovi, ale tak, aby sa nezrušila amnestia voči Kočnerovi. Táto požiadavka sa opakovala stále znovu a znovu, až kým nebolo úplne jasné, že ak neprijmeme tento vnútený kompromis, žiadne rušenia amnestií sa nevykoná a všetci odporcovia zrušenia amnestií budú mať už naveky silný argument, že my sme chceli, ale vy ste vtedy nesúhlasili. Tak už to nechajme tak, aj tak prešlo 20 rokov., už to nebude nikdy vyšetrované.
Napokon, ako viete, k zrušeniu amnestií prišlo, ale zostáva tento apendix. Ako to, že je Kočner nepostihnuteľný za kauzu Chemapol? Ako to... Za kauzu Technopol. Ako to, že tu sú poslanci, ktorí dosiahli, že zostal krytý amnestiami. Tento apendix treba odoperovať. A kto si trúfne v tejto atmosfére sa pozrieť svojim voličom do očí s tým, že chráni Kočnera, tak mu naozaj odporúčam, aby si prešiel Slovensko, porozprával sa na predvolebných mítingoch o tom, že prečo ho chráni, veľmi by ma to zaujímalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, budem vás ukončiť. Ďakujem pekne. Vypršal vám, bohužiaľ, čas.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, dámy a páni, že ste vypočuli môj príhovor, a ospravedlňujem sa, že som naliehavý, ale uvedomte si dĺžku tých 30 rokov, a to, že sa točíme okolo toho, že štát tu kryje násilie. A v tejto sále sú poslanci, ktorí sú komplici tohto násilia.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som opakovane odôvodnil návrh, ktorý teda nám prešiel do druhého čítania na minulej schôdzi.
Zjednodušene, tento návrh je o tom, že navrhujeme, aby Národná rada zrušila aj ostatné milosti v súvislosti s kauzou Technopol okrem tých milostí, ktoré vlastne už zrušené boli plus-mínus pred dvomi rokmi v prípade syna prezidenta Michala Kováča. Čiže, inak povedané, možno laickým teda jazykom, amnestie, o ktorých sme hovorili tu pred dvomi rokmi a ktoré sme teda boli veľmi radi, alebo teda milosti, ktoré sa zrušili a ktoré sme rušili z dôvodu, že pravdepodobne prezident omilostil svojho syna preto, lebo bol jeho syn, a nie kvôli tomu, lebo spravodlivosť, tak aby sme rozšírili rozsah zrušených milostí o všetkých ostatných páchateľov kauzy Technopol.
A zároveň hneď treba na začiatok povedať, že áno medzi týmito ostatnými páchateľmi kauzy Technopol je aj Marián Kočner a bude sa to týkať aj jeho. Tento návrh však nepredkladáme preto, lebo Kočner, ale predkladáme preto, lebo sme presvedčení, že keď chceme naozaj zadosťučiniť spravodlivosti, mali by sme spochybniť všetky milosti v kauze Technopol, a nielen milosť voči synovi Michala Kováča. Lebo Michal Kováč, keď sa odosobníme od nášho vzťahu voči, voči nemu, či teda pozitívnemu, alebo negatívnemu, pozitívneho alebo negatívneho, Michal Kováč nemal žiaden dôvod dávať nejakým podvodníkom z kauzy Technopol milosť. A keď im raz tú milosť dal, tak je evidentné, že iba preto, lebo medzi podvodníkmi bol aj jeho syn a bolo by naozaj veľmi trápne dávať milosť iba jednému podvodníkovi z kauzy Technopol, tak dal všetkým podvodníkom z kauzy Technopol, medzi ktorými bol aj Marián Kočner. Takže keď chceme byť spravodliví naozaj, tak a spochybnili sme milosť svojim hlasovaním pred približne dvomi rokmi v tejto veci, tak buďme spravodliví a zrušme ju voči de facto ako kebyže celej kauze Technopol, lebo áno, Michal Kováč podľa môjho názoru urobil toho veľmi veľa dobrého, ale v tejto veci konkrétne zlyhal a uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom. Verejný záujem bol žiadnu milosť nedať, alebo keď teda dať milosť, tak... Pardon, nedať žiadnu milosť v tejto kauze. A verejný záujem dnes je, keď už teda sme zrušili jednu milosť preto, lebo prezidentov syn, a preto, lebo konflikt záujmov prezident a prezidentov syn, tak mali by sme zrušiť aj ostatné milosti v súvislosti s touto kauzou, a to preto, lebo je dôvodné predpokladať, že prezident dal všetkým ľuďom milosť iba preto, lebo medzi nimi bol prezidentov syn. Myslím, že som sa nezamotal.
Takže ďakujem vám v prvom rade veľmi pekne, že ste posunuli tento návrh do druhého čítania. Samozrejme, v prvom čítaní stačila obyčajná väčšina. Nebolo tam dosť hlasov. Priznávam, nebolo dosť hlasov na to, aby z toho bolo vidieť, že budeme mať dosť hlasov aj v druhom čítaní, keďže teda je to ústavný návrh zákona, alebo teda ústavný zákon, ale bol by som veľmi rád, aby sme zadosťučinili spravodlivosti, aby sme túto stopu alebo tento hriech na spravodlivosti z minulosti napravili.
Je to hriech na spravodlivosti ešte z minulého storočia alebo tisícročia a duplom, áno, možno je to taká zhoda náhod alebo čaro okolností v čase, kedy bolo zverejnené ako jeden z tých ľudí, ktorý dostal milosť, ako manipuloval so spravodlivosťou. Ako on ovládal ako nejakého svojho mopslíka alebo strážneho psa generálneho prokurátora, ako mu prikazoval, ako má konať, ako ho ovládal, ako ho korumpoval, ako pre neho vyberal úplatky, ako v podstate ako mafián sa správal k človeku, ktorý bol absolútna špička alebo garant alebo mal by byť garantom spravodlivosti na Slovensku, ako sa k nemu správal ako, ako k handre. Tento človek dnes je naďalej chránený len preto, lebo my chceme. Lebo my sme pred dvomi rokmi povedali, bohužiaľ, áno, Martin Glváč pri rokovaniach spoločne aj s opozíciou vtedy tu vzadu v tejto miestnosti veľmi, veľmi, veľmi arogantne stál si za tým, že sa to smie dotýkať len Michala Kováča mladšieho a v žiadnom prípade druhých ľudí. Dnes vieme, prečo Martin Glváč tak veľmi obhajoval Mariana Kočnera. Obhajoval ho preto, lebo s Marianom Kočnerom je veľmi blízky priateľ, veľmi intenzívne dlhodobo komunikujú, rodinný známy, spoločné dovolenky, jachty v Chorvátsku a podobne.
Uvidíme, v najbližšej dobe možno ešte vyjdú aj iné okolnosti a iné komunikácie pána Glváča s Marianom Kočnerom, uvidíme, čo nám prinesie Threema, uvidíme, čo nám prinesie Whatsapp a Viber, ale nemali by sme len kvôli tomu, že jeden náš kolega, a myslím si ozaj, pardon, zhodou okolností aj podpredseda parlamentu a tým pádom šarža za vládnu stranu SMER, že iba preto, lebo Martinko je s Mariankom kamarát, tak budeme naďalej Marianka chrániť a naďalej bude Marianko, ktorý nám v nahrávke tento týždeň zverejnenej dokázal, ako to myslel úprimne so spravodlivosťou, že iba preto, lebo Martinko Glváč si to bude priať, budeme Marianka Kočnera chrániť.
Čiže pevne verím, že dokážete presvedčiť aj kolegu Glváča, aby vám neukázal to svoje povestné (rečník urobil rukou gesto s dvomi prstami nadol), ale keď teda hovorí, že to heslo si odpozeral od, od Winstona Churchilla, tak nech vám ukáže v tomto prípade teda druhým smerom pršteky. Zaslúži si to spravodlivosť, zaslúžia si to pozostalí po Jánovi a Martine, zaslúži si to každý čestný človek na Slovensku, ktorý nechce, aby ktorýkoľvek prezident zneužíval svoju moc vo svoj vlastný prospech, ako, bohužiaľ, v tejto veci zneužil svoju moc nebohý Michal Kováč, keď dal všetkým páchateľom kauzy Technopol milosť len preto, lebo medzi nimi bol jeho vlastný syn.
Čiže verím, že aj tak symbolicky ten návrh sa, hovorím, tak stretol zhodou okolností aj so zverejňovaním nahrávky medzi Kočnerom, Trnkom a medzi ostatnými vecami, ktoré v poslednej dobe vyplavujú na povrch. Verím, že tak symbolicky ukážeme ľuďom, že nám záleží na spravodlivosti, že chceme vrátiť ľuďom vieru v spravodlivosť a nádej, že Slovensko opäť bude právnym štátom a štátom, kde sa oplatí veriť inštitúciám spravodlivosti, orgánom činným v trestnom konaní, ale že sa oplatí veriť aj poslancom Národnej rady, ktorých si tí ľudia zvolili v dobrej viere, že budeme hájiť verejný záujem. Verejný záujem je zrušiť všetky milosti v súvislosti s kauzou Technopol a o tom bude druhé čítanie, ktoré bude, neviem, už myslím, že Ondrej Dostál hovoril, že by chcel navrhnúť na utorok na 11.00 hod. hlasovanie, my by sme chceli vás naozaj poprosiť, aby v kľude sme sa v tejto veci naozaj objektívne k návrhu postavili a urobili raz a navždy, zadosťučinili spravodlivosti a zrušili všetky milosti v súvislosti s kauzou Technopol.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za toto vystúpenie mojej poslaneckej kolegyni, bolo zo srdca, bolo to dostatočne, myslím, že nielen cítiť, ale aj počuť.
Pôvodne som chcel k tomu povedať to, že aj ja mám osobné skúsenosti aj ako učiteľ z práce s deťmi, hlavne s deťmi, najmä s týmito deťmi, a podeliť sa s vami o tieto skúsenosti, ale urobím to trošku inak, skôr pôjdem možno aj tou v tých šľapajach, ktoré tu ona naznačila, skúsim to cez tie emócie. Pretože naozaj z tohto miesta chcem požiadať o podporu tohto návrhu všetkých tých, ktorí sa, ktorí si myslia, že nie je to potrebné, to urobiť. Ak sa považujeme za civilizovanú spoločnosť, ak sa považujeme za tak vyspelú spoločnosť, ktorá vníma potreby tých najslabších, tí, ktorí sú odkázaní na tú pomocnú ruku, tak žiadne výhovorky nemôžu byť, nemôžu byť! Jednoducho kto chce, hľadá riešenia, kto nechce, hľadá dôvody, prečo určité riešenia nepodporiť. Čiže je to na našej osobnej momentálne zodpovednosti, nehľadajte za tým žiadnu politiku, vážení. Ak toto nedokážeme podporiť a nevedieme, nevieme vyjsť v ústrety ľudí, ktorí padajú na ústa, ktorí strácajú jednoducho dych, ktorí už jednoducho často nevládzu, odporúčam každému, aby našiel vo svojom okolí týchto ľudí, ono ich pribúda a budú, bude ich pribúdať, pretože neriešenie problému ho vždy znásobuje a vidíme ho potom častejšie okolo seba.
Preto buďme civilizovanou spoločnosťou a pomôžme týmto ľuďom, najmä tým deťom, ktorí to potrebujú, pretože toto je to, prečo máme byť v politike, aby sme robili a prijímali riešenia, ktoré ľuďom pomáhajú.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela pripomenúť to, to, čo som povedala aj v tej predchádzajúcej poznámke na pána Mihála, že, že teda, či sa idete zaoberať, alebo teda chcela by som sa opýtať, či sa idete zaoberať aj tými zamestnancami na tej materskej a rodičovskej dovolenke, pretože naozaj mi to príde absurdné, aby v jednom dokumente ste mali na jednej strane, že vylučujete zamestnancov, ktorí sú na materskej a rodičovskej dovolenke, vylučujete ich z možnosti poberať tieto výhody.
Na druhej strane máte tam, máte tam skupinu ľudí, ktorá s firmou nemá nič spoločné. Sú to rodičia zamestnancov, čo takisto chápem, že mohli by mať, ale naozaj títo ľudia s tou firmou nemajú nič spoločné a sú zahrnutí do poukazov.
Takže, takže naozaj treba zvážiť, či aj tie, tie zamestnankyne, väčšinou sú to na rodičovskej a materskej dovolenke, ktoré navyše prišli o jeden príjem, nemajú tento nárok. A ešte by som povedala jednu poznámku, bolo to práve SNS, ktorá dala vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Čiže, čiže z tohto pohľadu nerozumiem tomu, že ako je možné, že v jednom dokumente takéto niečo je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pripomínam členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že máme schôdzu na obvyklom mieste o 12.15 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem. Ja tiež súhlasím väčšin..., s väčšinou z toho, čo ste, pán kolega, povedali, ale nemôžem súhlasiť, že má logiku dávať poukazy zamestna..., teda rodičom zamestnanca, pokiaľ vylúčime priamo zamestnanca na rodičovskej a materskej dovolenke. Akú toto má logiku, to mi povedzte, lebo, lebo naozaj nerozumiem. Predsa ak ideme šetriť na zamestnancoch, ktorí sú na rodičovskej a materskej dovolenke, lebo chceme ušetriť výdavky zamestnávateľovi, tak potom prečo dávame, chceme donútiť zamestnávateľa zaplatiť výdavky, ktoré nie sú spojené v podstate so zamestnancom? Hej, že je to nejaká ďalšia rodina. Tak, tak toto sa mi zdá tiež také absurdné. Takže s týmto ja vôbec nesúhlasím.
Ďakujem.