Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pozývam členov Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu SIS o trinástej do rokovacej miestnosti v ubytovacej časti Národnej rady.

Ďakujem pekne. Pán kolega, sme zo strany, ktorá takto sa dostala do parlamentu na krídlach SaS, takže prakticky teda sme tým hnutím, ktoré reálne dokázalo, že je to možné. Samozrejme, že vítam tvoj pozmeňujúci návrh zníženia kvóra, ale aj napriek tomu budem stále zastávať, že naprieč politickým stranám keby sa dali dať krúžky, to by bolo asi fér.
Čo sa týka obsadenosti jednotlivých výborov, tam takticky asi hovorím o tej odbornosti, aby tam bol odborník, aby tam nebol proste mimo človek, tak toto si neviem teraz dobre predstaviť, akým spôsobom by sme to mohli zabezpečiť cez tie, by som povedal, minimálne kvóra v jednotlivých stranách, ale skôr mne ide o to, aby prakticky tí ľudia boli, jak si spomínal, poznateľní, aby teda aj ten región, ktorý možnože vieš, že tento je dobrý poslanec a neni celoslovensky známy, aby prakticky mohol sa dostať do parlamentu.
Žiaľ, zdá sa mi, že ešte naši voliči to berú automaticky, že od jedničky do dvadsiatky sú tí najlepší a že dám krúžok, teda dám prvé štyri a hotovo, a tým pádom to je problém. Ja som aj spomínal, že prakticky predsedovia strán by sa nemali báť o svoje nejaké pozície, hoci by išli aj na samý koniec kandidátky, keď sú takí dobrí, akí sú, a že veria tým voličom, ktorých, teda ich zastupuje, dali im tieto hlasy. Takže ja budem stále hovoriť, že naprieč politickým stranám by to malo byť tie krúžkovania, možnože desať krúžkov alebo šesť krúžkov alebo neviem koľko. A mne sa veľmi páči, keď sme to, fakticky máme aj v tých vúckarskych voľbách posledné, čo sme mali, kde prakticky sa podľa abecedy zoradilo a potom sme zistili, koľko z jednotlivých strán vlastne sa dostalo a aké kluby a čo to vlastne vznikalo.
Takže myslím si, že tento systém je ešte na doladenie, ale každopádne vítam túto vašu snahu, lebo aj to je posun vpred a myslím, že to spolu zvládneme v nejakom tom ďalšom volebnom období to takto dotiahnuť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak začnem Milanom, samozrejme, ten "my" nazývam, že podarilo sa nám od začiatku, ako županka nastúpila, dať dokopy naozaj tím odborníkov, ktorý tvorí poradný tím županky, na samosprávnom kraji, kde sú ekonómovia, dátoví analytici, dopraváci, ktorí majú skúsenosti aj z ministerstva dopravy. A dá sa povedať, že tento tím už presahuje hranice kraja. A takisto pán Lunter bol u pani županky. Včera mali stretnutie na samosprávnom kraji v Bratislave. Čiže naozaj je tu snaha tých dopravných expertov zo samosprávnych krajov spolupracovať v tejto otázke. Takže takto, takto je to chápané.
Pokiaľ ide o tie vlaky, aj v súčasnosti nám bolo ponúknuté zo strany ZSSK, že nech sa páči, však zaplaťte si ako župa tie vlaky, ktoré na Kysuciach napríklad potrebujeme na zahustenie rannej špičky. Čiže aj dnešný stav legislatívny umožňuje, aby samosprávne kraje zaplatili, ak potrebujú, nejaké spoje navyše. Takto to bolo komunikované zo strany ZSSK.
No a druhá vec, pokiaľ ide o to, čo, pán poslanec Ivan, hovoríš, tak clearingové centrá v súčasnosti, táto téma naozaj nie je ešte ani v zárodku, nejaká veľká diskusia o delení tržieb. Ale je to nevyhnutným predpokladom na to, aby nejaká komplexná integrácia mohla fungovať. Ak chceme ísť nejakým jedným lístkom z nejakej obce na východe Slovenska do Bratislavy a používame pri tom autobus a vlak, tak na to je nevyhnutné, aby na úrovni štátu – a na to máme ministerstvo dopravy, aby tieto veci riešili – vzniklo nejaké silné clearingové centrum, ktoré potom bude spravodlivo rozdeľovať tie tržby medzi jednotlivých dopravcov.
A posledné poviem, že, žiaľ, na Slovensku naozaj dopravcovia, autobusári si robia doslova, čo chcú.

Sa ospravedlňujem, som dobehol tuto z chodby. Ja len dokončím svoje včerajšie vystúpenie.
V podstate nejaké veľké zásadné pripomienky proti rozšíreniu možnosti krajov objednávať železničnú dopravu aj za hranice kraja nemáme, ale upozorňujeme, že to nebude fungovať z týchto dôvodov: Medzikrajové vyrovnanie pomerne vysokých nákladov na železničnú regionálnu dopravu na území iného kraja medzi zúčastnenými krajmi pravdepodobne nebude možné vzájomnou vyrovnávkou výkonov, ako sa to dnes deje v autobusovej doprave, vzhľadom na podstatne menšiu možnosť takej vyrovnávky pre podstatne redšiu železničnú sieť, než je sieť autobusových liniek. Prichádza tak do úvahy dohovor o spoločnom krytí nákladov, čo, ako dokázala doterajšia skúsenosť, je iluzórne. A keby sa to aj podarilo, po nasledujúcich voľbách sa to môže rozsypať.
Trvanie železničného kontraktu na dopravu je obvykle okolo 10 rokov. Z toho môže vyplynúť riziko pomerne významného napätia pri zabezpečovaní dopravných služieb vo verejnom záujme. Organizácia železničnej dopravy je totiž podstatne zložitejšia, než je organizácia autobusovej dopravy. Pritom odbory dopravy na krajoch vo väčšine prípadov, ako som aj včera hovoril, neorganizujú ani v súčasnosti autobusovú dopravu a celú prevádzku ponechávajú na samotných dopravcov. Nie je reálne očakávať od nich zodpovedné a kompetentné riadenie železničnej dopravy.
Železničná sieť je dnes v mnohých aj perspektívnych železničných líniách nepripravená prevziať ťarchu chrbticovej dopravy. Nemôžeme sa preto domnievať, že jednoduchá novela zákona tento problém vyrieši. Iluzórna a na tenkom ľade stojaca dohoda medzi krajmi nemôže mať dostatočný politický výtlak na zabezpečenie potrebnej úpravy železničnej infraštruktúry. Veľkým rizikom je aj odovzdanie finančných prostriedkov slúžiacich dnes na objednávku železnice krajom bez ďalších opatrení a obmedzení. Platí heslo krajov z čias prvého pokusu o takéto riešenie: Vy, ministerstvo, nerušte žiadnu železnicu! Dajte nám kompetencie a peniaze a my si ju zrušíme sami.
Na záver teda poviem, že ťažká kríza železničného sektora sa nedá riešiť odovzdaním objednávky regionálnej železničnej dopravy na úroveň príliš malých a navzájom príliš nekonzistentných krajov. Presadenie tohto návrhu by znamenalo nie záchranu, ale likvidáciu železničnej osobnej dopravy aj tam, kde má ešte aspoň hypotetickú šancu. Náš názor je taký, že železničná regionálna osobná doprava je organickým, vnútorne vysoko integrovaným systémom vo veľkých oblastiach prekračujúcich hranice ktoréhokoľvek dnešného VÚC. Nepokladáme za zmysluplné, aby systémovým objednávateľom verejnej osobnej dopravy boli samosprávne kraje. S ohľadom na rozmery Slovenskej republiky je účelné, aby verejnú osobnú dopravu na celom území Slovenska objednával jeden subjekt.
Možno na záver politicky by som teda zhrnul, že my sa prihovárame za vytvorenie silnej, dobre nastavenej národnej dopravnej autority. Táto národná dopravná autorita je, samozrejme, aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, ale ako to pri tejto vláde zvykne byť, tak skutek utek. Veľa sa toho naozaj nedeje. Ale Slovensko je príliš malé na to, aby každý samosprávny kraj riadil a organizoval železničnú dopravu.
Možno ilustrujem aj nejakú tú komplikovanosť železničného systému ako takého piatkovým príkladom. Bola plná bratislavská stanica, takmer všetky vlaky v omeškaní, plno ľudí nervóznych čakalo. Keď sme skúmali, kde bola príčina, tak príčinou boli zhnité podvaly na úseku pri Bratislave v kopci. To znamená, že keď je zhnitý podval, je nejaký problém, tak vlak musí spomaliť. Vlak spomalil na 10-kilometrovú rýchlosť, tým pádom ale nemal dostatočnú rýchlosť, aby prekonal ten kopec, a na konci toho kopca bol jeden úsek bez napäťových káblov, tak zjednodušene to povedzme, a tým, že nebol rozbehnutý, neprekonal nejaký ten drobný úsek a zostal visieť v podstate v tom beznapäťovom stave a v podstate zdochol, a tým pádom ovplyvňoval všetku tú dopravu, ktorá bola za ním. Vyše dve hodiny sa potom nevedeli zmátožiť aj tie rezervy, ktoré sú na hlavnej stanici, aby pomohli vyslobodiť, ako keby potiahnuť ten rušeň. Takže trvalo to naozaj pár hodín. A dopad toho zaseknutého vlaku tu kdesi v kopci pri Bratislave bol potom na všetky tie ďalšie meškajúce spoje.
Čiže tým chcem naznačiť, že keď na úrovni štátu nemáme dobre zorganizovanú riadenú železničnú dopravu, keď je infraštruktúra v rozsypanom stave, nie sú náhradné diely, nie sú výhybky, tak treba naozaj manažérsky podchytiť tieto štátne železničné firmy. Urobiť tam poriadok a následne potom sa v pokoji so samosprávami rozprávať o systéme fungovania verejnej osobnej dopravy aj na úrovni krajov. Čiže v tomto zmysle tento návrh zákona neodmietame, ale ani nepodporujeme. A samozrejme, veľmi ochotne a radi budeme naďalej viesť, ako to aj momentálne robíme, na samosprávnych krajoch diskusiu o tom, akým spôsobom čeliť jednotlivým výzvam, pokiaľ ide o predlžovanie zmlúv s dopravcami.
Poviem len tak možno aj pre širšie plénum, že v súčasnosti na Slovensku naozaj máme asi len jeden kraj, myslím, že Nitra, ktorá má riadne vysúťažený, vysúťažené SAD-ky. Že my predlžujeme ten 10-ročný kontrakt, ale ako napríklad v Banskej Bystrici je už v tejto chvíli jasné, že tú zmluvu s dopravcami, ktorú podpísal Kotleba, že je to nelegálne, a tým pádom tam naozaj musí dôjsť k riadnej súťaži. Ale na to, aby sa pripravili tie súťažné podmienky, ktoré na 10 rokov zabezpečia aj akúsi integráciu tej verejnej osobnej dopravy, tak to naozaj nie je jednoduchý proces. A tešíme sa, že spolu so stranou SaS na tých krajoch spolupracujeme a odborne budeme túto vec riešiť.
Ďakujem.

Kolega Simon sa opýtal, že aký je charakter tejto krajiny. Ja ďakujem predkladateľom za to, že prichádzajú s odstránením tejto obrovskej skrivodlivosti a nespravodlivosti. Ja dnes tiež v tomto pléne prichádzam s návrhom na odstránenie ďalšej nespravodlivosti, a to odškodnenie, vzdanie takej morálnej ujmy, spravodlivosti, úcty politickým väzňom, lebo my sme sa ani s týmto ešte na Slovensku nevysporiadali, a to sme 30 rokov od pádu totalitného režimu, kedy tí, ktorí slúžili tajnej polícii, majú trojnásobne vyššie dôchodky ako tí, ktorých mučili. Takže vidím, že; ono to súvisí, tá jedna nespravodlivosť s tou ďalšou a ďalšou nespravodlivosťou v našej krajine.
Takže ďakujem, že prichádzate s týmto, a verím, že raz túto nespravodlivosť odstránime.

Ďakujem za slovo. Neviem, či to stihneme. (Reakcia z pléna.) Keby sme zajtra začli? No dobre, tak začnime aspoň tým, že to, čo chcem povedať, súvisí z ročnej, z vyše ročnej skúsenosti, ktorú máme s tímom odborníkov, ekonómov, dopravákov, právnikov a tak ďalej na Žilinskej župe, ktorí medzičasom externe vypomáhajú Banskobystrickej župe, a napríklad dnes mali tieto odborné tímy stretnutie aj na Bratislavskej župe. Je to odborný tím, ktorý sa zaoberá práve synchronizáciou, integráciou vlakovej a autobusovej dopravy. Takže to, čo chcem povedať, budú skúsenosti z praxe, ktoré som napočúval ako koordinátor týchto, týchto odborných tímov, takže nebudem tu nejak akože loviť, loviť z brucha.
Zásadnú vec poviem a viac sa asi nedostaneme, že Slovensko nemôžme deliť podľa toho, ako sú nakreslené župy, v oblasti dopravy, ale môžme pomenovať nejaké že funkčné celky. Napríklad funkčný celok pre integrovanú dopravu je Bratislava - Trnava. Druhý celok je Trenčín - Žilina, ďalší celok je Prešov - Košice. Jediný samostatný kraj, ktorý môže byť funkčný z oblasti dopravy, je Banskobystrický kraj. Čiže ak má zmysel nejaká koordinácia, integrácia, tak nemôžme to že rozprckať, rozdrobiť na tieto, na tieto župy. Prvý taký, áno, prvý argument, ktorý dáva za pravdu tomuto návrhu, je možno Česká republika. Tam to funguje, tam naozaj župy si objednávajú vlakovú aj autobusovú dopravu. Na Slovensku s takýmto niečím nemáme skúsenosť a prvý argument, ktorý je, že nie sú vybudované odborné kapacity na jednotlivých župách, ktoré by dokázali sa venovať železničnej, vlakovej doprave, a treba si uvedomiť, že doprava je systém, ktorý, ktorému treba do hĺbky rozumieť, a treba mať aj kvalifikovaných ľudí, ktorí by, ktorí by sa na tejto, na tomto aj participovali, podieľali. V momentálnom štádiu nemáme vybudované tieto odborné kapacity. To je prvý argument, ktorý hovorí, že, že nie.
A druhý, druhý argument, kde my to vidíme trochu ináč, je ten (reakcia z pléna), že Slovensko je na úrovni... Nie, ja by som rád pokračoval možno zajtra ráno, lebo ja chcem využiť ten čas. Ale ako... (Reakcia z pléna.) A nemôžme pokračovať ráno?

(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takto je otvorený bod 59, čiže ráno sa bude, ja som chcel, vidíte, ja som chcel vyjsť vašim kolegom, pán kolega Baránik, v ústrety a vy kritizujete mňa za to, že som vyšiel v ústrety pánovi kolegovi Galekovi, tak sa ospravedlňujem.
Takže končím dnešný rokovací deň. Zajtra ráno sa bude pokračovať bodom 59, tam má vystúpiť v rozprave pán poslanec Rajtár, potom, potom v bode budeme prerokovať, budeme prerokovať váš bod.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Dobre, potom budem pokračovať...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
A budeme potom pokračovať poslaneckými návrhmi tak, ako sú v poradí.
Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 20.02 hodine.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja ďakujem v prvom rade za naozaj fundované vystúpenie, ktoré bolo ešte v rámci rozpravy, aby sme mohli na ňom zareagovať, a tiež ďaku..., a keď sa už hovorí o poďakovaní, ja som to už aj v svojom príspevku pri písomnej časti uviedol, že oceňujem práve spôsob, akým vediete ministerstvo financií a akým spôsobom sú k dostupnosti aj tieto podklady, s ktorými sme mohli pracovať a pracujeme, pretože toto je mimoriadne dôležité aj k odstraňovaniu nejakých informačných nerovností a aj k zlepšovaniu komunikácie medzi sebou navzájom.
Spomínali ste asistentov a nárast financií. Ja však musím poukázať na iný fakt, ktorý som spomenul v tom svojom prvom príspevku, a to dohodovacie konanie, kategória ostatné, ktorý spomína práve aj implementačná jednotka, kde, práve dnes až som si to všimol, až dnes boli zverejnené koncové čísla v rámci úpravy rozpočtov. A opäť nám tam vyskakujú čísla oproti z októbra, kde bol už ako mnou avizovaná suma necelých 7 mil. Už tu vidím 16,5 mil. To znamená, že máme tu rezervy, ktorým sa treba venovať. A podľa mňa efektivita je vec a téma, ktorá nás môže spájať, pretože toto sú veci. Pokiaľ vieme efektívne vynakladať s peniazmi, môžeme, samozrejme, chcieť viac aj do konečného rozvoja.
A k samotným zahraničným Slovákom, verím, že dotyčná intervencia sa bude netýkať len Srbov, ale aj ostatných Slovákov, najmä tam, kde žijú v ucelených komunitách, najmä hovorím, najmä sa prihováram za Ukrajinu, pretože tam je mimoriadne kritická situácia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som pôvodne nechcel reagovať, ale keď už ste povedali o tom Útvare Hodnoty za peniaze, tak som sa tak príjemne pobavil na tom, že naozaj teda bude to slúžiť na obidve strany.
A ja teda musím povedať, že som rád, lebo naozaj by to tak malo byť. Nemalo by byť vôbec ten útvar tendenčný podľa toho, že kto je vo vláde. Ale myslím si, že tú objektivitu zatiaľ spĺňajú. A ja teda určite im prajem, aby si tú objektivitu zachovali, nech je vo vláde ktokoľvek, pretože práve takéto, takýto útvar potrebujeme, ktorý na to jasne pozerá objektívne, nezaujato, a ide mu naozaj o dobré výsledky akejkoľvek vlády. Takže nech dopadnú najbližšie voľby akokoľvek, ja určite budem vítať prácu Útvaru Hodnoty za peniaze tak, ako ju vítam aj dnes, a týmto ich pozdravujem. Ďakujem.
A ešte, ešte, pardon, ešte len taký dôvetok. Vy ste taký biblický. Ja už len na to nadviažem ešte jednu, jednu citá..., kvotáciu, tá je tiež z Biblie, že pravda oslobodzuje. A myslím si, že naozaj my sa musíme učiť, politici sa musia učiť pozrieť pravde do očí, musia byť schopní, byť konfrontovaní nie preto, aby boli nejako zosmiešnení alebo zhodení, ale preto, aby došlo k náprave a v konečnom dôsledku k zlepšeniu, pretože to ľudia od nás očakávajú, aby sme im doniesli tie výsledky, za ktoré nás platia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie. Ja ešte k tomu zdravotníctvu chcem podotknúť, že to, že začali niečo plniť a sú v tom, by som povedal, lídrom pri iných rezortoch, neznamená, že už sú z problémov vonku. Práve naopak, to je len začiatok cesty a naozaj zdravotníctvo tú prvú úsporu, ktorú absolvovalo, ale, ako som povedal, neprenieslo do kvality služieb, potrebuje pokračovať a naozaj my potrebujeme vidieť, aby tie jednotlivé rezorty sa nie že dostali z červenej, a potom začali oranžová, ale my potrebujeme, aby všetko to tam naozaj sa zapracovalo, pretože, myslím si, že ľudia zatiaľ naozaj to, nejakú pridanú hodnotu v zdravotníctve výrazne nepociťujú, lebo tam je tak veľa problémov. A preto jednak ďakujem kolegom, ktorí sa tejto téme venujú a búšia aj tu v tomto pléne do toho, ale naozaj zdravotníctvo, nechcel som ich vyzdvihnúť v tom, že teraz áno, že už sú za vodou, ani zďaleka, ani zďaleka, ešte sa len vydali na tú plavbu a tá plavba bude dlhá a bude určite veľmi náročná, ale treba sa na ňu podujať a verím, že ďalšie ministerstvá sa na túto plavbu pridajú k nim a budeme tu mať o rok flotilu na úvode nejakého mora plávajúcu smerom k lepšej budúcnosti, keď to už tak poeticky dokončím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem za príspevok môjmu poslaneckému kolegovi Edovi Hegerovi.
Ja len doplním, ak už spomínal jednak školstvo a analýzy, tiež už sme tu mali a máme aj predloženú analytickú správu Najvyššieho kontrolného úradu, konkrétne ktorá sa týka systému financovania výskumu a vývoja. Zobrali si konkrétne ex post roky 2007, 2017. Máme tu jednoznačné zistenia. Tie sú dané. To znamená, objem finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika vynakladá na vedu a výskum, je v pomere k hrubému domácemu produktu jedným z najnižších spomedzi krajín Európskej únie, a to v celom sledovanom období. Slovenská republika zamestnáva v celom sledovanom období v sektore vedy a výskumu výrazne menej zamestnancov ako porovnateľné štáty. V počte patentov na hrubý domáci produkt zaostáva Slovenská republika v celom sledovanom období, pričom v roku 2016 bola Slovenská republika v tomto ukazovateli druhá najhoršia v rámci krajín Európskej únie. Podpriemerné hodnoty dosahuje Slovenská republika v celom sledovanom období v porovnaní s priemerom u krajín Európskej únie aj v počte vedeckých publikácii a ich citácií. A v úspešnosti čerpania prostriedkov programu Horizont 2020 v sume do marca 2018 je Slovenská republika z 28 štátov Európskej únie až na 25. mieste.
Ale spomínal si vysvedčenia a ten semafor, ja si myslím, že pokiaľ by farby nezaberali, možno bude treba prejsť k číselnému hodnoteniu, v školstve sa nám to oplatí, alebo resp. je to také viditeľnejšie.