Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.12.2018 o 17:27 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 17:27 - 17:36 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Stručne, jasne, výstižne. Pán predseda, vy ste tu neboli, keď som rozprával prvýkrát teda k rozpočtu. Som to otváral, teraz to zatváram, tak neviem, že či to pre pána predsedu nemám zopakovať celé a nevyžiadať si viac času. (Povedané so smiechom a reakcie z pléna.) Žartujem. (Zaznievanie gongu.) Žartujem. Mám len 9-10 minút, už mám vlastne len 9.45. Nie, ja budem kratučko.
Ja ešte by som sa chcel pristaviť pri tom, pri tej Implementačnej jednotke Útvaru Hodnoty za peniaze a pri tej priebežnej implementačnej správe z roku 2018, čiže príloha 7 rozpočtu pre tých, ktorí by si to chceli teraz otvoriť a prípadne listovať so mňou.
Ale ja som si prečítal ešte aj článok s Davidom Coudym, ktorý je z Medzinárodného menového fondu, a on je pri projekte Hodnota za peniaze od začiatku, veľmi skúsený, zaujímavý pán, a sa mi páčilo, jak tam v tom článku hovoril práve o tejto implementačnej jednotke alebo vôbec o Útvare Hodnoty za peniaze a vôbec o Hodnote za peniaze a on vlastne ocenil vznik implementačnej jednotky na úrade vlády tým, že povedal, že udržiava tlak na ministerstvá, kým neprídu reálne riešenia. Toto je podľa mňa veľmi dôležité, si naozaj uvedomiť, že táto implementačná jednotka má veľký význam, a ja som ocenil, pán minister, vlastne aj v tom prvom vystúpení toto ako veľký váš plus, že ste jednak dovolili vznik a dali ste tomu vznik, tak by som to poopravil, dali ste tomu vznik a kryjete chrbát jednak Útvaru Hodnoty za peniaze a aj tejto jednotke, a tak ako aj kolega Jurzyca povedal, že redukujete tie negatívne vplyvy vlády, riešeniu vlády, a taktiež tam povedal, že s reálnym výkonom politiky sa stretáva v rozpočte táto jednotka, a zaujímavo povedal, že tam to niekedy brzdia vedenia jednotlivých ministerstiev aj pre ich chýbajúce analytické kapacity.
A tu sú dve veci. Čiže naozaj sa tu potvrdzuje a potvrdzuje to aj človek skúsený zo zahraničia, že ministerstvá sú dnes tým brzdným, brzdným prvkom toho, aby sme dosahovali efektívnejšie výdavky.
A druhý, druhý rozmer toho je, že tam chýbajú tie analytické, analytické kapacity, ktoré jednoznačne treba tam doplniť, videli sme, že na niektorých ministerstvách aj boli, aj sa zrušili, a toto ja tiež považujem za, za veľmi negatívny úkaz, a ak naozaj vláda to myslí vážne s rozpočtom na budúci a ďalší ešte rok, ak dovládne do konca volebného obdobia, tak určite je posilnenie tých analytických kapacít veľmi dôležité, ale v tomto, si myslím, že sa s pánom ministrom zhodneme, lebo on je tiež zástancom sily a priestoru pre jednak implementačnú jednotku aj Útvar Hodnoty za peniaze, ktoré, ako som spomenul, teda im kryje chrbát. Hodnota za peniaze je formálne záväzná pre 6 rezortov, pre ministerstvo zdravotníctva, úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, dopravu, školstvo, ministerstvo práce a životného prostredia. Tieto revízie, ktoré sa urobia na týchto jednotlivých rezortoch, schvaľuje vláda.
Revízie výdavkov formulujú, dôležité si uvedomiť, že tieto revízie vlastne naformulujú jednotlivé opatrenia, ktoré by tie rezorty mali napĺňať. V tomto zatiaľ najlepšie, ako som hovoril, vychádza ministerstvo zdravotníctva, aj keď nie výborne, ale najlepšie z tých ostatných rezortov a v tom je takým príkladom tým ostatným, ostatným rezortom. Jani, super, daj faktickú, lebo to je dôležité. A ja nechám, prenechám tebe, aby si sa o tom zdravotníctve vyjadrila. Ale chcem povedať, že teda vidíme naozaj, keď to tak zjednoduším, ten semafor, tak tam vidíme podstatne menej tej červenej a viacej oranžovej a zelenej, keď už tak.
No ale tieto, teda tie ministerstvá by mali pri svojom rozpočte, pri plánovaní svojich kapitol, ktorý, to je celoročný proces, zohľadňovať tieto odporučenia a opatrenia tejto revízii výdavkov na to, aby sa dosiahli tie, tá efektivita výdavkov, ktorá je identifikovaná v jednotlivých revíziách. Ako však vidíme, a spomenul som to aj minulý týždeň, táto hodnotiaca správa nedáva teda len tie farebné ohodnotenie, ale dáva aj faktografickú odpoveď a ten dokument má vyše 160 strán, takže naozaj to neni len o tom, že nejaké ministerstvo dostane nejaké farby, to hovorím len plasticky, aby ste si to vedeli predstaviť, ale za tými farbami sú veľmi konkrétne opatrenia, ktoré títo ľudia identifikujú a navrhnú ako, ako riešenia, a preto česť ich práce v tomto.
Taktiež tam majú zjednodušene, ak by ste si chceli otvoriť ten dokument, tak sú tam vlastne v takých modrých boxoch, nazval by som to, odporúčania skrátené tým ministerstvám, čo by mali robiť, aby dokázali tie jednotlivé opatrenia naplniť.
Ja keď som tú správu čítal, tak mi vyplynulo z toho viacero vecí. To prvé je, že naozaj hodnota za peniaze nepatrí medzi priority rezortov. To som spomínal minule, chcem to zopakovať aj teraz, lebo tam je podľa mňa naozaj dôležité zapracovať, aby tieto rezorty pretavili tieto odporúčania do svojich prime..., priorít, lebo vidíme, že tie priority sú dnes nasmerované niekde inde. Pri opatreniach, ktoré presahujú na iné rezorty, sa častokrát tieto rezorty ani nevedia dohodnúť, kto ich bude robiť. Ako som spomenul, najlepšie to skončilo zdravotníctvo, ktoré ušetrilo dokopy s rokom 2017 108 mil. eur, ako sa píše v správach, ale ministerstvo zdravotníctva ich primárne použilo na ozdravenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Čiže nie, túto úsporu pacienti nepocítili v kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.
Taktiež bolo tu rozprávané o doprave. My chceme, aby tu boli buď nové, alebo opravené cesty. Ale ako, keď dodnes robíme rozhodnutia založené nie na analytických potrebách, tam, kde je potrebné cesty stavať, ale stále podľa politických zadaní? Opäť máme tu analytické výstupy, ktoré jasne identifikujú, a je to hodnota za peniaze, čiže nie sú to len nejaké tvrdé čísla, ale naozaj ukazuje sa tam aj tá hodnota pridaná, toto sa nerešpektuje na doprave a doprava naozaj vyšla v tomto dosť zle, čo sa týka hodnotenia. Čiže peniaze síce taktiež, peniaze síce na opravu ciest 1. triedy obmedzene tečú – a o tom tu bola dlhšia rozprava z úst mojich kolegov –, ale Slovensko ich čerpá pomaly a cesty opravené nemáme.
A akým spôsobom napríklad chceme teda reformovať školstvo, a opäť toto je parketa, ku ktorej sa vyjadrovali kolegovia, či už Miro Sopko, alebo zo strany SaS Braňo Gröhling ku školstvu, chýba nám tu, ja z tej správy len tak citujem, chýba nám tu racionalizácia siete škôl, pre ktorú už bolo vyprodukovaných množstvo analýz, len ministerstvo s jej implementáciou akoby váha.
Čiže toto je, toto sú také stručné výstupy práve z jednot..., z tej správy implementačnej jednotky a naozaj je to, je to, myslím si, že kvalitné čítanie nielen pre nás, pre poslancov, ale v prvom rade pre tie rezorty. A možno z tohto miesta by som chcel apelovať na ministrov jednotlivých rezortov, aby sa viacej tak zahryzli možno cez Vianoce do tejto, do tejto správy (povedané so smiechom), a v budúcom, budúci rok, v budúci rok, keď budú pripravovať rozpočet, to uľahčia aj ministerstvu financií, že už prídu vlastne so zapracovanými, zapracovanými vecami, a my sa tu budeme môcť potešiť, že veci sa pohli výrazne dopredu.
V každom prípade, pán minister, vám vďaka za to, že teda Útvar Hodnoty za peniaze stále žije, a verím, že aj bude žiť naďalej, je to určite jedna z priorít, z veľkých priorít nášho fungovania, nášho smerovania a budeme jej dávať určite priestor, pretože či už Útvar Hodnoty za peniaze, alebo implementačná jednotka si robia svoju prácu poctivo, a tak, ako som teda spomenul, verím, nie verím, apelujem na ministerstvá, aby to začali brať vážne, pretože naozaj nevidím lepší spôsob, ako to, že niekto takto transparentne vystaví vysvedčenie jednotlivým rezortom, a budeme sa teda určite pozerať aj na ďalšie tieto správy, ktoré tu budú prichádzať a budú vyhodnocovať, vyhodnocovať jednotlivé rezorty.
Ja už len na záver, keďže mám ešte chvíľočku, tak by som len odporučil, odporučil by som článok tohto, z rozhovoru na Trende s Davidom Coudym, ktorý tam veľmi pekne rozoberá ešte viacej túto problematiku, čiže na také, keby si niekto chcel naštudovať, a veľmi sa mi páčilo, že naozaj tam kládol aj dôraz na to, aby bola silná kontrola výdavkov, čiže aj on pomenoval, že výdavky sú naozaj miesto, kde tú efektivitu hľadať nieže môžeme, ale musíme.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 17:06 - 17:07 hod.

Grendel Gábor
Ďakujem za slovo.
Nejaké zdôvodnenie, pán poslanec?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:46 - 16:56 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Dámy a páni, budem hovoriť k dvom kapitolám. Som to pôvodne neplánoval. Ale veľmi stručne ku kapitole Ministerstva životného prostredia.
Napohľad vyzerá dofinancovaná, dosahuje 1 % HDP a to by sa zdalo, že je fajn. Nie je fajn to, že Slovensko sa opiera prakticky na 80 %, čiže štyri pätiny o peniaze z eurofondov. Tie jednak môžu, aj nemusia prísť, však teda verme, že, že tie projekty sa budú dariť, ale negatívne, negatívnym problémom je ich povestne nízka efektivita.
Peniaze z eurofondov sa u nás vynakladajú často na projekty, ktoré nie sú akútne potrebné, kde sa tie peniaze doslova umoria, lebo odtečú, ak chcete ekologicky, sa transformujú do tých správnych vrecák. Metódu, ako si ustrážiť eurofondy nejdem koalícii radiť. Niektorí tvrdia, že ona je stvorená práve tmelom eurofondov a potom ich odtekanie, transformovanie a rôzne ekologické pretváranie je vlastne cieľom toho, takéhoto vládnutia.
Chcel by som tvorcom rozpočtu, ale najmä ministrovi životného prostredia pripomenúť, že napriek tomu, že je rozpočet pomerne vysoký vzhľadom na dobrú konjunktúru a dobré prísľuby eurofondov, stále pretrvávajú aj súčasný minister je iste nevítaným, ale dedičom strašne krízových dedičstiev z minulosti. Napríklad naše napojenie na kanalizáciu je suverénne jedno z najhorších a vo V4 najhoršie. Ak si zoberiete, že ešte aj rozsiahle Poľsko, ktoré má podobne roztratenú a riedku štruktúru sídiel, ktoré má niekoľkonásobne väčší, väčšiu plochu, aj toto Poľsko je úspešnejšie v napojení na kanalizáciu. My máme zatiaľ len 65 %, susedné Čechy majú 80 %, Maďari 78 % a spomínané Poľsko je tiež nad nami so 69 %. Kde teda robíme chybu, keď vlastne väčšina našich fondov ide do infraštruktúry a už roky, roky ide do infraštruktúry? Roky nie sú kanalizácie, roky nie sú vodovody, roky nestačí na riešenie recyklácie a tak ďalej.
V spomínanej recyklácii, ja som tu aj v jednej faktickej to spomenul, sme predposlední v Európskej únií, recyklujeme iba 15 % odpadov a obávam sa, že ani to nepôjde tak ľahko zmeniť. Majitelia skládok, ako to ukazoval kedysi kauza Pezinskej skládky, sa vedia oprieť o politikov, a tak sú takmer neohroziteľní.
Peniaze z eurofondov a z Európskej únie nadmerne míňame na tzv. monitoring. Ide o vyše 26 % a je to dokonca viac peňazí než na priamu ochranu územia. Čiže všetky tie firmy a firmičky prilepené doslova na isté úrady odsávajú takúto obrovskú sumu, že sa vyrovná vlastne priamym investíciám do ochrany územia. Tieto peniaze sú dostupné najmä veľkým firmám, myslím teda peniaze napríklad z eurofondov, ale aj z Envirofondu. Na tú žiadosť a vybavenie tej žiadosti treba právne služby a treba odborné služby, ktorých sú spravidla schopné len veľké štátne inštitúcie alebo veľké firmy, preto sa nám stalo za posledné roky, že neuveriteľne upadol podiel malých uchádzačov. Tí získavali v minulých rokoch z tohoto Envirofondu a z eurofondov iba jediné percento. Toto by som chcel upozorniť ministra, že hoci má nejaké čísla, odtekajú mu peniaze na monitoring a z tých peňazí, ktoré idú na priamu ochranu územia, iba 1 % získava, získavajú menšie napríklad obce alebo nejaké občianske združenia. Práve tie ale boli schopné veľmi lacných a efektívnych zásahov do krajiny, kde si riešili tie problémy s čiernymi skládkami alebo s inými problémami životného prostredia presne tam, kde ľudia žijú. Je to veľká škoda, lebo, samozrejme, tie veľké firmy pracujú s veľkými stratami a vôbec nie sú schopné zacieliť nápravu životného prostredia do malých lokalít.
Dámy a páni, dobrý rozpočet prajem ministrovi, aby sa podarilo aj minúť na dobré veci. Stále je u nás ohrozenie biotopov na úrovni 10 %, aj keď sa v poslednom období o čosi zlepšuje, stále je v zlom stave až 40 % prírodných biotopov. Sme v tomto smere veľmi ohrozenou krajinou. Alarmujúce znečistenie ovzdušia pevnými časticami, ako viete, až 40 % nášho obyvateľstva je vystaveného nepriaznivému vplyvu takto poškodeného ovzdušia, sme tretí v tomto najhorší v Európskej únií. Podotýkam, že keď u nás je to 40 % obyvateľstva, vo Fínsku je to 0, v Nemecku, v priemyselnom Nemecku je to 29 % a u nás, žiaľ, 40 %. Extrémne špinavé ovzdušie máme v obytnom prostredí, teda tam, kde žijeme, podobne v administratíve alebo v obchodnom, v tom prostredí, kde sa najčastejšie vyskytujeme, až 81 % nášho prostredia má znečistené ovzdušie pevnými časticami.
Hovorím to aj na margo najnovších udalostí, kedy sa naši aj zahraniční aktivisti dožadujú skoršieho ukončenia mimoriadne špinavej banskej, teda uhlia a z neho vyplývajúcej mimoriadne škodlivej výroby elektrickej energie. Priemer takéhoto škodlivého prostredia pre obytné prostredie napríklad v Nemecku je 28 %, u nás, opakujem, 81 %. V neposlednom rade sa postoj republiky k životnému prostrediu v každom rezorte prejavuje v postoji k platom v tom rezorte. Tak ako výsmechom sú platy v školstve, tak aj v životnom prostredí sú absolútne na chvoste, napr. štátna ochrana prírody mala v roku 2015 priemerný plat 10 350, čo je hrubé, ďalší rok už iba 9 895 a takto sa vyvíjali platy ochrancov prírody až doposiaľ. (Zaznievanie gongu.)
V druhých zopár minútach, čo mi zostávajú, sa chcem vyjadriť veľmi jednoznačne k rozpočtu ministerstva kultúry, pretože ministerstvo kultúry znižuje rozpočet. V tomto roku konjunktúry je to jediné ministerstvo, ktoré naozaj bez akýchkoľvek pochybností zrazilo 25 mil. oproti minulému roku, a pocítia to umeleckí pracovníci, zamestnanci štátu, ale aj výkonní umelci na celom Slovensku. Je to veľká chyba a podľa mojej mienky to signalizuje politický trest za to, že sa práve tá, intelektuáli, umelci a tvorcovia ozývajú proti deformáciám demokracie, proti krízovým javom, ako bola vražda novinára.
Dámy a páni, nepodväzujte život slovenskej kultúry! Prichádza u nás k mimoriadnemu zosuroveniu mravov a len kultúra je schopná to zastaviť. Nepodväzujte tvorcom život, pretože tvorcovia stoja vonku na uliciach a pripomínajú, že nie sme sem poslaní za to, aby sme (ruch v sále a zaznievanie gongu) stáli proti nim. Ak budete stáť proti nim, budú stáť oni proti vám a v budúcich voľbách vám to kultúrna obec zráta.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 16:44 - 16:45 hod.

Sopko Miroslav
Ďakujem za slovo a podporný komentár. V krátkosti len už iba doplním, že verím tomu, že pokiaľ to naozaj myslíme vážne, musíme prikročiť k činom a v tomto spájať sily. Naši zahraniční Slováci si to zaslúžia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:38 - 16:43 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte ešte aj mne vystúpiť v ústnej časti rozpravy s tým, že idem predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa ale nepriamo, ale dotýka ďalšej podstatnej oblasti, na ktorú sa zabúda. Konkrétne tento môj pozmeňujúci návrh v podobnom znení som priniesol aj minulý rok a uchádzam sa o podporu aj tentokrát. Ide o to navýšiť mierne, ale navýšiť presunom financií podporu pre našich zahraničných Slovákov.
Totižto vnímal som to v minulosti, dá sa povedať, tak z diaľky. Ale osobná skúsenosť je vždy najlepšia. A či už v komunikácii s našimi Slovákmi na Ukrajine, alebo napríklad v Srbsku som si uvedomil, hlboko sa pred nimi skláňam, ako si doteraz dokázali uchovať svoje národné povedomie napriek tým rokmi rôznych vírov a historických dejov, ktoré nimi prechádzali, sa stále hrdo hlásia k tomu, že sú Slováci. A myslím si a som o tom presvedčený, že máme voči ním morálny dlh a zároveň by sme mali navyšovať túto podporu a malo by sa to odrážať aj v návrhu rozpočtu na každý rok, navyše ak máme tu ešte uznesenie vlády z roku 2008. Konkrétne ide o uznesenie vlády č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorý konkrétne navyšoval dotačný systém pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a môj návrh sa snaží dorovnať navrhovanú sumu, ktorá v súčasnosti je 1 019 916 eur, práve o 310 084 eur, aby sme sa dostali na tú úroveň, ktorá vtedy tam bola napísaná. Čierne na bielom.
Som presvedčený o tom, že nestačí len vyhlásenia o tom, ako ich treba podporovať, nestačia vyhlásenia o dôležitosti budovania národného povedomia a patriotizmu, ale ak si naozaj ctíme a rešpektujeme článok ústavy 7a o podpore svojich krajanov v zahraničí, mali by sme tento záväzok naplniť aj s dôrazom na to, že keď sa pozrieme do susedných krajín, či je to Maďarsko alebo Poľsko, tí dávajú mnohonásobne na podporu svojich rodákov viac. A preto dovolím si teraz prečítať samotný návrh pozmeňujúci.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 0D3 Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí zvyšuje o sumu 310 084 eur.
2. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 05T0A Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky znižuje o sumu 310 084 eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov v eurách na podprogram 05T0A02 Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Ďakujem a dúfam v podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 16:26 - 16:27 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže ďakujem ti, kolegyňa, poznáš problematiku, lebo aj sestry pracujú v sociálnych službách, a preto vieš, že hovorím zo srdca, lebo mi záleží na tých ľuďoch.
Ja vidím tých ľudí, ktorí trpia a naozaj ležia tam v tých dekubitoch, kde dáte pol ruky do toho človeka. Ja viem, o čom hovorím, a preto naozaj nehovorím populisticky, ale možno s tým, s tým zapálením bojovať za tých najslabších. A jednoducho naozaj aj štúdia, ktorú tento rok spracovalo NKÚ ako podklad pre budúcu kontrolu, ukazuje na mnohé, mnohé závažné problémy v plnení povinností, ktoré z množstva zákonov vyplývajú vyšším územným celkom a obciam.
V prípade VÚC sa javí problém zákon o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a mestá, na obce a vyššie územné celky. Štúdia poukazuje na riziko uhrádzania niektorých výdavkov za prenesený výkon, ktorý by mal uhrádzať štát, napr. zdravotníctvo či sociálne služby. Naším názorom je potreba revízie tohto zákona, ktorý sa javí ako nevyhnutný v tomto procese. Preto tí ľudia platia najviac na poplatkoch, tí konkrétni klienti, pretože my nedávame dohromady to, že tie podielové dane nestačia pri náraste ľudí, starnúceho obyvateľstva na to, čo, čo potrebujeme poskytovať pre tých ľudí. No je jasné, že keď narastie počet ľudí o 143-tisíc, že sa nám to niekde objaví. A je to práve v tej starostlivosti, keď už ležia tí ľudia, keď už sa nevládzu hýbať, vtedy je potrebná tá pomoc.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 16:25 - 16:26 hod.

Červeňáková Elena Zobrazit prepis
Ďakujem ti, Soňa, za tvoj príspevok. Ako vždy bol vecný, argumentačný a háji záujmy občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Samozrejme, všetci starneme a je veľmi dôležité, aby sme sa vedeli postarať o našich občanov. Starší občania sa vyskytnú veľakrát v ťažkej životnej situácii a sú odkázaní na sociálnu pomoc. Tak ako si povedala, musíme podporovať poskytovateľov sociál..., poskytovateľov sociálnych služieb a dokážme našim občanom, že náš štát sa vie o nich postarať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:15 - 16:25 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Dobrý deň. Milí kolegovia, pán minister, pán predsedajúci, ja som už vystúpila v písomnej časti, ale teda chcela by som ešte viac upozorniť pozornosť práve na starostlivosť o tých, ktorí to najviac potrebujú, a teda o seniorov a odkázaných ľudí.
Dnes tu už padlo mnohokrát porovnanie s Českou republikou a ja musím povedať, že práve Česká republika sa vysporiadala práve aj v starostlivosti o odkázaných ľudí s problémom starnutia tak, že finančné prostriedky viaže na konkrétneho človeka. To znamená, peniaze idú za človekom, nejdú za inštitúciou. A to navrhujem aj teda ja a hnutie OĽANO, aby človek sa rozhodol, či finančné prostriedky použije teda na starostlivosť v zariadení, alebo použije na starostlivosť v domácom prostredí.
Posledných 10 rokov nám počet seniorov narástol o 143 900 ľudí. Avšak ak sa pozrieme na dotácie na sociálne služby, musíme si všimnúť jednu vec, že počet miest nám pribúda len posledné tri roky, a teda aj finančné prostriedky a navyšovanie peňazí práve do starostlivosti o odkázaných ľudí nám pribúda minulého roku a tohto roku. To znamená, že sme sa nepripravili na časy, kedy nám ľudia budú starnúť a kedy potrebovať starostlivosť. Naopak, čo sme spravili? Začali nám rásť, a teda poskytovať sa služby ambulantnou formou v tzv. denných stacionároch, a keďže sme videli, že sa nám navýšili o 9 mil., tak sme začali likvidovať práve ambulantný, ambulantnú formu starostlivosti o odkázaných a seniorov, pričom ten senior alebo zdravotne ťažko postihnuté dieťa sa nachádza v rodine.
A čo sa nestalo? Opäť sa nám znižuje počet poskytovateľov práve v ambulantných službách, ktoré sú pre štát oveľa lacnejšie a humánnejšie voči starostlivosti odkázaného seniora alebo zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa. Načas si tá rodina oddýchne a dokonca žije v bežnom, prirodzenom prostredí, to znamená, je to pre neho aj prirodzené prostredie, a nie chladné ako v kamenných domoch.
Dnes máme pred sebou rozpočet, ktorý síce navyšuje finančné prostriedky pre zariadenia sociálnych služieb, ale zanedbalo sa to desať rokov, a čo sa stane. V podstate ambulantný sektor, pokiaľ sa nezmení návrh zákona na počet, počet zamestnancov na počet klientov, nám, sa nám bude naďalej likvidovať, to znamená, aj keď navýšia finančné prostriedky o 50 %, bude to znamenať, že tie stacionáre sa budú naďalej likvidovať, pretože nebudú mať peniaze na počet zamestnancov. Čiže ak sme chceli zmeniť nie likvidáciu ambulantného sektoru, aby ten človek ostával aj doma, aj bol načas v zariadení, mali sme vstúpiť do novely zákona o sociálnej služ..., o sociálnych službách, kde sme vstúpili už trikrát a budeme štvrtýkrát, ale napriek tomu, že to hovorím dookola, situácia sa nemení a tento sektor sa likviduje a ľudia sa nám presúdza..., presúvajú teda do pobytových služieb, ktoré sú drahé, určite aj menej citlivé k takej psychike človeka ako k človeku, ktorý ostáva v domácom prostredí.
Najvyššiu časť finančných prostriedkov a zdrojov na financovanie sociálnych služieb, naopak, poskytuje poskytujú vyššie územné celky, a to je 146 mil. eur, čiže predstavuje to 33 %. Takmer 93 % všetkých príjmov pochádzalo z troch zdrojov, a to od zriaďovateľov, z príspevkov zo štátneho rozpočtu a tretí je poplatok klienta. Čo chcem zvýrazniť, je, že najvýraznejší rast z týchto troch podielov, kde ten poskytovateľ dostane peňazí, je práve z príjmu a z poplatku klienta. To znamená, tým, že my šetríme alebo nezracionalizujeme proces poskytovania služby odkázaným seniorom alebo deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, presúvame poplatky na prijímateľa sociálnych služieb.
Čo to robí v praxi? V praxi nám narastá počet seniorov, ktorí sa nachádzajú v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí vytvárajú straty pre poskytovateľov, a preto sú ľudia, takíto ľudia neatraktívni pre poskytovateľov a dostávajú sa na posledné tri roky do útulkov, alebo teda do nocľahární. To môžte vidieť aj mediálne ako dôchodci sa nám nachádzajú práve v nedôstojných podmienkach na sklonku svojho života, kde by, naopak, mali byť oslávení za to, čo pre tento štát urobili.
Riešením ministerstva je, že teda neposkytne mimoriadnu dotáciu, a ja som v písomnej časti, v písomnej časti k debate o rozpočte dávala pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby sme naozaj zafinancovali tých 10 mil., lebo skutočnosť bude taká, že opäť za rok 2019 sa nám zriaďovatelia takýchto zariadení opäť zlikvidujú. A už teraz máme na čakacích listinách 9 600 čakateľov, ktorí nemajú poriešené, kde sa nám objavia. To znamená, že naozaj ide o veľký problém Slovenska, ak zoberieme do úvahy, že počet starobných dôchodcov nám od roku 2018, teda od tohto roku do nasledujúcich rokov, čiže ďalších desať rokov do roku 2026 narastie o 233 959 ľudí, to znamená, takmer o 240-tisíc ľudí. O týchto ľudí sa postará do budúcnosti, ak zlikvidujeme formy ambulantné, a nezracionalizujeme pobytové služby a nezafinancujeme tento rok mimoriadnou dotáciou práve poskytovateľov sociálnych služieb, si pripravíme sekeru na krk.
Jednoducho tí ľudia sa nám naozaj ocitnú v hrozných podmienkach, kde budú zomierať v dekubitoch, lebo počuli sme predtým aj, že zdravotníctvo nedostáva mimoriadne finančné prostriedky, čiže tam si ich ponechajú len nejaký čas. A čo s týmito ľuďmi? Ostanú nám umierať na uliciach, lebo rodina sa nebude vedieť o nich postarať, pretože musí platiť energie, ktoré pôjdu od januára hore?
Ja si myslím, že ak, ak naozaj neprijmeme pozmeňovací návrh a nedáme mimoriadnu dotáciu 10 mil. z tej rezervy, ktorých máme pripravených 400 mil. v rozpočte štátu, privedieme práve tých ľudí, ktorí nám aj vybudovali to, čo máme, tak na mizinu, že sa to všetko obráti hore nohami na tom Slovensku. A naozaj aj vyplácanie dôchodkov bude problém. Už dnes dôchodok je priemerne 400 eur - to hovorím o priemernom, ja nehovorím o minimálnom, o priemernom - a platba v zariadení je od 600 do 1 100 eur. Kto si bude dovo..., kto si dovolí zabezpečiť takúto službu pre svojho, pre svoju mamu alebo otca? Len ľudia, ktorí majú peniaze, nie tí, čo žijú z ruky do úst a zvýšime im ešte energie!
Naozaj je potrebné mimoriadna dotácia, lebo keď zlikvidujeme ďalšie služby v roku 2019 tým, že nedáme mimoriadnu dotáciu, tak jednoducho počet nebude 10-tisíc, ale ďalších 5-tisíc ľudí. Naozaj rozmyslime si, čo, čo robíme v tejto krajine a komu chceme pomáhať. Či len plošne púšťame verejné výdavky na, pre niekoho, ktorý to nutne nepotrebuje, a niekto nám pomaly zomiera pod mostom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 16:14 - 16:15 hod.

Suchánek Alan Zobrazit prepis
Elenka, ďakujem za reakciu. A musím potvrdiť, že skutočne tieto zdroje budú chýbať. Ukazuje sa, ako to povedala Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovni, že vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni môže chýbať okolo 120 mil. eur. Ukazuje sa, že budú problémy s platmi, ako hovorí Asociácia nemocníc Slovenska. Nemocnice majú podpísanú zmluvu len na prvé tri mesiace budúceho roku. Takisto tam hrozí deficit okolo 60 mil. Takže tieto peniaze, ktoré do toho zdravotníctva neprídu a mali prísť, budú ozaj chýbať. A bojím sa, že na úkor našich občanov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 16:13 - 16:14 hod.

Červeňáková Elena Zobrazit prepis
Ďakujem ti, Alan, za tvoj príspevok, kde si hovoril o nižšom odvode za poistencov štátu, čo môže mať negatívny dopad na samotný rozpočet rezortu zdravotníctva a na plnenie úloh, ktoré sa od neho očakávajú.
Musím súhlasiť s vyjadrením Najvyššieho kontrolného úradu, že z pohľadu financovania zdravotníctva klesajúca dynamika rozpočtu príjmov za poistencov štátu v roku 2019 a 2021 je riziková predovšetkým vo vzťahu k možnej ekonomickej kríze, keď príjmy od ekonomicky aktívnych osôb budú klesať. Nie je správne dlhodobo sa spoliehať na to, že zvýšené zdroje do zdravotníctva prinesú ekonomicky aktívni občania a zamestnávatelia, ale štát za svojich poistencov bude platiť čoraz menej. Je smutné, že zdravotníctvo je dlhodobo na chvoste záujmu vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis