Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa rozprávala o účinnosti tohoto zákona. Ja osobne mám veľmi silnú pochybnosť o tom, že tento zákon alebo tento, tento nástroj bude nejak veľmi extrémne účinný, keďže ľudia z regiónu východu by mali zanechať svoje nehnuteľnosti alebo odpredať ich za nejaké oveľa nižšie ceny, za aké by mali si kúpiť alebo ísť do prenájmu na západnom Slovensku. Veľmi, veľmi silno pochybujem o tom, že tých 4-, respektíve 6-tisíc eur je dostatočná motivácia na to, aby títo ľudia to urobili. Tento nástroj v podstate bude zaujímať niekoľko možno desiatok, ale určite to nebude žiadny masový nástroj. Myslím si, že toto je krok vedľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím, kolegyňa, že u nás už tí, ktorí napríklad z východu chceli za prácou odísť, odišli, a tí, ktorí naozaj sú viazaní na svoj domov, tak jednoducho odísť nechcú. A my sme tu mali príliš veľa pokusov na pracovnú mobilitu, príliš veľa pokusov takých, by som povedala, len symbolických a jednoducho nemyslím si, že ľudia teraz uveria nejakým ďalším príspevkom na pracovnú mobilitu.
Rovnako by sa mala zmeniť aj bytová politika v prvom rade, pretože naozaj my pokiaľ sme naučení, prevažná väčšina si kupovať byty do súkromného vlastníctva a nemáme tu žiadnu možnosť nájomného bývania, tak jednoducho nikto sa nikam sťahovať nebude. Skúste si prenajať byt niekde, zistíte tie vzťahy sú veľmi komplikované. Vlastníkom bytov vadí, že máte rodinu, že máte zviera, že máte, že ste fajčiar, že ste ktokoľvek. Že proste máme príliš citové väzby k majetkom, a jednoducho pokiaľ sa nezmení táto vec, tak žiadne ďalšie príspevky na mobilitu a podobné veci nepomôžu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak chcem sa vyjadriť práve k predkladanému návrhu zákona, keďže jednak som z východného Slovenska, tak viem, čo ľudí trápi a aký vplyv to bude mať teda aj na náš región. Na druhej strane v krátkosti v štyroch bodoch zhrniem možno také príčiny alebo dôsledky toho, že prečo vôbec tento návrh zákona dnes musí byť tu, lebo je to už istým spôsobom aj nutnosť a tlak našej ekonomiky, aby tento nástroj prišiel. No musím povedať aj "b", že prichádza naozaj neskoro, pretože poviem na základe tých bodov, prečo si myslím, že je to neskoro.
Po prvé. Pracovná sila z tretích krajín je výsledkom toho, že naša krajina sa stala montážnou dielňou. Ak by sme náš priemysel rozložili do viacerých odvetví, tak by sa nám nestalo, že len do jedného potrebujeme pumpovať kvalifikovanú pracovnú silu.
Po druhé. Pracovná sila z tretích krajín súvisí aj s demografiou, lebo posledných desať rokov nám postupne odchádza do starobného dôchodku pomerne vysoký počet ľudí, ktorí boli zvyknutí manuálne pracovať aj vo fabrikách, a tým pádom sa uvoľňovali pracovné miesta. Na druhej strane musíme si povedať, že posledných desať rokov nám plno ľudí odišlo do zahraničia a nedokážeme ich dostať späť. Toto je výsledkom toho, že musíme rozmýšľať aj nad pracovnou silou z tretích krajín. Ale to je výsledkom, že sme neprognózovali, že toto nastane. Vieme podľa rodných listov, koľko ľudí nám bude odchádzať do dôchodku, vieme, v akých odvetviach pracovali, vieme, na čo máme zameraný priemysel, a z toho dôvodu hovorím, že je to chyba štátu, že na tieto indikátory nemyslel.
Po druhé. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Máme aj pána predkladateľa a určite vie, že len 2500 žiakov sa nám zapojilo do duálneho vzdelávania. Ja osobne hodnotím to, že v čase, keď prijímame pracovnú silu z tretích krajín, tak duálne vzdelávanie už malo byť naštartované práve na tých mladých ľudí, ktorých sme mohli motivovať s tým, že popri tom, ako študujú, už dostávajú nejaký finančný príspevok a nie z každých budú doktori, ekonómi. A týmto spôsobom sme mohli podchytiť tú našu mládež práve v tomto rezorte. Tam je problém s byrokraciou a viac-menej títo žiaci boli zapájaní práve do automobilového priemyslu a opäť nám chýbajú iní žiaci z iných odvetví. A to vidím ako problém.
Po tretie. Čo to spôsobí? Áno, my prijímame zákon, ale opäť, tak ako som hovorila pri prvom bode, že sme niečo zanedbali, musíme hovoriť už teraz o tom, čo to spôsobí ďalej. Takže po prvé, západ krajiny, bude sa znižovať ten tlak na mzdy, aby nejakým spôsobom si nemohol ten zamestnanec na západnom Slovensku povedať, že je tu nízka zamestnanosť, budem si vyberať, vytvorí sa ten tlak na tie mzdy a tým pádom ľudia na západnom Slovensku istým spôsobom budú, budú mať nižšie mzdy. Ale nesúvisí to iba s tou čistou mzdou. Súvisí to s tým, že tí ľudia z tretích krajín prídu, odídu, minú tie peniaze preč. Kdežto naši ľudia zo západného Slovenska tu žijú, platia dane, majú problém s cenou nehnuteľnosti a toto všetko vlastne spôsobí, že ľudia na západnom Slovensku, hoci je tu nízka nezamestnanosť, budú mať postupne predražované ako nehnuteľnosti, tak aj vlastne, aj keď relatívne vyššie mzdy oproti východnému Slovensku, ale bude sa zdražovať ich život na západe krajiny.
A som pri mojom východe. Tak každopádne už teraz sa nám vyľudňuje východ a na druhej strane musíme povedať, že tam ostávajú starí ľudia, o ktorých je potrebné sa postarať. Na druhej strane mnohokrát aj Bratislavčania hovoria, že už je to tri štvrtina ľudí z východu, ktorá migruje cez víkend tam, a že dane platia tam. To je ďalší moment, nad ktorým sa musíme reálne zamyslieť, čo to prinesie v ďalšie roky.
Po štvrté. Je to mobilita za prácou. Tak tí, čo majú dom alebo byt, hoci na východnom Slovensku, je obrovsky malý predpoklad, že sa vám vysťahujú na západ krajiny. Tí, čo majú deti a majú viac ako jedno, dve deti, opäť, lebo to sú komplikácie so školskou dochádzkou, atď., tí deti už žijú v nejakom zázemí, atď., majú svojich priateľov, je ťažko odtrhávať vlastne celé tie rodiny od žitia, kde majú korene. A druhá vec je, veľmi, veľmi často majú tie staré mamy alebo aj priateľky práve v regiónoch, kde žijú. To znamená, ak má tá žena problém, aby počas, keď dieťa ochorie, sa jej niekto o to dieťa postaral, tak má priateľku, starú mamu, atď., aj tieto veci budú zohľadňovať pri tom, či sa odsťahovať alebo neodsťahovať na západ krajiny.
A ďalšia vec, poviem z reálneho života, že naši chlapi, keď majú ísť do Bratislavy, tak rovno pôjdu do Viedne, kde budú mať dvojnásobok peňazí. To znamená, že očakávať nejaké veľké, veľké prínosy z tohto návrhu zákona, ja si myslím, že nebudú, aj keď nehovorím, nehovorím, že nebude tam istý predpoklad, že to niekto využije, ale hovorím, tí, kto nemá ani na cestovné a žije v dávke hmotnej núdzi a cyklí sa tam chudoba, ten nedokáže, nedokáže z tých peňazí vlastne poriadne ani gazdovať a keď príde vlastne aj do fabriky na západné Slovensko, tak je to rovnaký problém ako zacyklená chudoba a negramotnosť robiť s finančnými prostriedkami. To znamená, len presunieme ten problém na západ krajiny.
Každopádne možno by som prehodnotila ešte nástroje, ktoré predkladatelia dali, ale to počas vlastne roka môžme vidieť, že či to budeme meniť, formu, nastavať niekde viac, niekde menej. Každopádne musím povedať, že tie indikátory, ktoré som hovorila, mali sme na to myslieť. A už teraz upozorňujem, že čo to prinesie, ak by naozaj aspoň jedna tretina využila túto možnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za všetky tieto poznámky, pripomienky. Ešte chcem vlastne dopovedať, že teda obrovskou takou nevýhodou je, že tento návrh zákona prichádza podľa mňa neskoro. A chcela som doplniť, že príspevok za presťahovanie podľa mňa moc toho nevyrieši, pretože ak sa má niekto z východného Slovenska presťahovať do Bratislavy alebo niekde ku Trnave, tak vám poviem pravdu, že zostane radšej v tom, že pôjde do Rakúska rovno, kde bude mať oveľa vyšší plat a sem-tam sa vráti za dva týždne domov, čo nám teda veľmi ničí naše rodiny. Ale myslím si, že opatrenie je namieste, ale ako som povedala v svojej rozprave, prichádza neskoro.

Ďakujem pekne. Áno, kolegovia to už predznačili svojimi vystúpeniami, čo som chcel zhruba povedať aj ja. Na druhej strane musíme si uvedomiť, že náš národ nebol naučený sa sťahovať za prácou, či sa nám to páči, alebo nepáči. No neboli sme naučení a mnohí ani do dneska, budú veľmi uvažovať, či vôbec bude sa sťahovať. A tie podmienky musia byť také preňho zaujímavé, že povie, že áno, pôjde tam, nasilu ho asi nepremiestnime. A pokiaľ chceme ten región východu celkom vyľudniť, tak potom dajme tú alternatívu. A čo tam potom budeme robiť? Nedáme tam nejakú inú investíciu, jedna z nich môže byť aj ten turistický ruch, áno, aj tie pralesy bukové, čo tam máme, čo neplatíme už, neviem, koľko rokov tie poplatky, ktoré máme platiť UNESCO, ako sme včera v rozpočte videli, kde prakticky sme mohli prilákať niečo. Len tu alternatíva neni. Tu my vieme len tie výrobné podniky rôzne, ktoré sú na západnom Slovensku lokalizované, ale ten potenciál, ktorý by mohol byť v tých službách a v ďalších, aj v tom turistickom ruchu na východe, tam nejaký veľký stimul nevidím, že by sme tam išli, neviem, akým ráznym krokom to riešiť. Už nehovorím o poľnohospodárskej činnosti, kde by sme mohli samozrejme zamestnať tých, ktorí nemusia mať tri vysoké školy. Takže zdá sa mi, že aj to by malo byť ako protiváha tomuto zákonu.
Samozrejme, vítam, že budete sa snažiť ich zlákať do tých výrobných podnikov, ktoré sú na tom Slovensku, kde sú teda, žiaľ, je to tak. Pýtali sme sa, keď ten Land Rover išiel, sme sa pýtali, Jaguar, že kde vlastne, prečo tam. Tak pán premiér povedal, že to bola podmienky investorov, že viac-menej na východ, tam akože ich to nezaujalo. Tak sa pýtam, čo robíme preto, aby sme ďalšieho investora zaujali na východ, že môže prísť? Takže na tom by sme mali zamyslieť globálne aj v tých rozpočtoch, ktoré sme, dneska teraz prejednávame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Z môjho pohľadu vítam, samozrejme, tento nástroj, ktorý má byť na podporu teda mobility. Na druhej strane ako občana Prešovského kraja ma veľmi trápi to, že časti východu sa stávajú ozaj miestami duchov, a mám pocit, že týmto spôsobom dosiahneme to, že východný región sa stane skanzenom, kde budú vlastne historické pamiatky, budovy a ostanú tam len starší ľudia. Bol by som veľmi rád, keby vláda Slovenskej republiky nezabúdala na tento región a investície, keby neprichádzali len do západnej časti Slovenska, ale aj na východ.
Ďakujem.

Hanka, ďakujem za tvoje vystúpenie. Samozrejme vítame, že existujú takéto nástroje, ktoré pomáhajú ľuďom v lepšej mobilite za prácou. Na druhej strane v tejto diskusii by sme sa mali potom posúvať ďalej aj smerom k tomu, aby ľudia, ktorí idú za prácou, aby mali potom aj kde bývať. Lebo už teraz je veľmi zlá situácia ohľadom bývania ľudí v jednotlivých tých priemyselných lokalitách a samozrejme ceny nájmov potom idú veľmi hore. Takže toto je taký možno jeden krok, čo aj vláda robí možno správnym smerom, že podporuje túto mobilitu za prácou, ale nemala by zabúdať, a možnože jej to aj odporúčame, zaoberať sa viac formami bývania ľudí v týchto regiónoch, kde je vysoká zamestnanosť. No a obava ohľadom toho, že sa nám budú zase ešte viac vyľudňovať niektoré regióny na Slovensku, tak tu stále visí vo vzduchu.

Vážená kolegyňa a kolegovia, vážený pán predsedajúci, bol najvyšší čas riešiť problémy so zamestnávaním a nedostatkom pracovnej sily. Určite, určite to malo byť už skoršie, som o tom presvedčená. Ale skoršie, tým myslím, skoršie, tým myslím aj päť, šesť rokov, pretože toto sa dalo zo štatistík veľmi ľahučko vyčítať. A keďže dokonca ste nemali v jednofarebnej vláde problém medzirezortne komunikovať, tak naozaj ste mohli urobiť mnohé, mnohé opatrenia v prospech zamestnávania. Pretože vieme, že na Slovensku máme obrovský problém s dlhodobo nezamestnanými, ktorých je okolo 100-tisíc, a s neaktívnymi, ktorých je tiež okolo 100-tisíc. Tých vlastne, s nimi ani nič nerobíme. Takže pribudol nám k tomu nedostatok pracovných síl, ale to nie je nový problém, tento problém sa dal predpokladať dávno predtým a bolo treba s ním dávno predtým robiť.
Nástroj presťahovania za prácou, príspevok za presťahovanie za prácou je dôležitý a má svoje miesto v zákonnej podobe v zákone, to je jednoznačné, ale takýchto nástrojov musí byť množstvo. Pretože ak budeme len podporovať len mobilitu za prácou, len príspevok na sťahovanie a podobne, tak zároveň tým kričíme ľuďom, že vysťahujte sa, a týmto vyľudníme región, vaše regióny. Tých nástrojov musí byť množstvo a veľmi dávno a preventívne v podstate, aby nevznikol takýto obrovský problém nedostatku zamestnancov, preventívne sa mali robiť naozaj rôzne opatrenia. Určite nie také, že všetky obrovské fabriky a firmy prišli iba na západné Slovensko.
Takže oceňujem, ale naďalej treba efektívne, efektívne vynakladať finančné prostriedky na všetkých tých nezamestnaných a neaktívnych. To je najdôležitejšie. Pretože my musíme mať prácu a dostatok pracovnej sily v regiónoch, ktoré sú zanedbané alebo najmenej rozvinuté. Veď sme tu len pred pár dňami rozprávali práve o najmenej rozvinutých okresoch. Takže naozaj je otázkou, že týmto ich chceme iba vyľudniť?
Čo by som ďalej chcela hovoriť, že úplne najdôležitejšie je, pri nedostatku zamestnancov na slovenskom pracovnom trhu je najdôležitejšie, aby každý, kto tu pracuje, bol zamestnaný v slovenskej firme za slovenských podmienok. Či je to personálna agentúra alebo normálna firma. Vtedy totiž ľudia zo zahraničia zvyčajne nedokážu cenovo konkurovať Slovákom, ak za nich zamestnávateľ má platiť dane a odvody a ešte im zabezpečiť ubytovanie a stravu a dopravu. Ak aj vtedy dokážu robiť za nízke platy, aspoň tu zostanú odvody a dane. Totiž ak tu niekto pracuje inak, tak ale podlieza sociálne podmienky na Slovensku tým, že žije v inom štáte, je tam evidovaný, nemusí platiť naše odvody a dane, neplatí pre neho minimálna mzda, atď., takže vďaka tomu si vlastne môže dovoliť zarábať menej ako slovenskí občania. Tým dampuje trh práce, čiže tlačí cenu práce tam, kde s ním slovenskí občania vlastne vtedy nemôžu súťažiť, nemôžu si, tomu konkurovať.
No a viete asi, že v praxi sa to robí tak, že zahraničný občan sa zamestná v personálnej agentúre v Srbsku, v Poľsku a pod. za tamojších pracovných podmienok a jeho agentúra ho vyšle do svojej slovenskej pobočky alebo centrály, ktorá ho potom prenajme slovenskej firme. Tým sa dosahuje práve nízka mzda, ktorej slovenský občan nemôže, nemôže konkurovať zamestnávateľ. Boli, mali sme tu takéto medializované prípady a najviac sa to deje teda v priemysle, v stavebníctve, ale aj v službách. Takže určite mnohé z týchto opatrení sú dôležité, aj ich podporujeme, len hovorím, že veľmi dôležité je naozaj zabrániť sociálnemu dampingu, ako to hovorí aj pán premiér, práve pri zamestnávaní osôb z krajín, z tretích krajín.
Zatiaľ toľko, ďakujem.

4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán riaditeľ, ja by som chcel nadviazať vlastne na mojich kolegov, len kratučko využiť tento priestor na to, dať teda tú výzvu a určite by ma zaujímali všetky tie informácie, ktoré tu odzneli. A ja tu mám pred sebou ešte tie tabuľky a výpočty a ja by som to možno len tak zhrnul kratučko, lebo však bolo to povedané, ale včera kolega tu vystúpil aj k tej chorobnosti, čiže ak by ste bol taký láskavý a nám teda vysvetlili, že akým spôsobom teda sa zarátava do rozpočtu tá chorobnosť. To je to, čo včera večer vysvetľoval kolega, takže to niečo, čo by sme si radi porovnali. Lebo naozaj tie rozdiely sú tu pomerne vysoké, tým pádom aj v tej rozpočtovanej sume a nie je to zanedbateľná suma, takže určite z hľadiska aj celkového rozpočtu tieto čísla nás určite primárne zaujímajú. Momentík, ja si to ešte pozriem.
Neviem, či kolega Lukáč sa pýtal na ten vymeriavací základ včera, akým spôsobom. Ty si sa to teraz, Soni, pýtala, že akým spôsobom sa počítal? Čiže to by nás zaujímalo, aby ste nám vedeli teda povedať, že akým spôsobom vlastne ste prišli k tomu číslu vymeriavacieho základu, lebo tú metodiku sme nikde nenašli, že akým spôsobom. Vymeriavací základ, ktorý používate ako základ na výpočet rozpočtu, sumy.
Momentík, ja vám to hneď presne poviem. Pretože ak to správne rozumiem, tak vlastne vymeriavacie základy zamestnancov, od tej sa odvíja potom výpočet predpokladaného výberu poistného. Pretože máme počet poistných na jednotlivé teda nemocenské, starobné, invalidné, úrazové. Zoberie sa vymeriavací základ, ktorý sa teda násobí tými tarifami, a teda, ako by som povedal, počtom tých ľudí, ktorí ho platia, a toto spôsobí vlastne tú rozpočtovanú sumu. Ale keď sme sa na to pozerali, tak sme nevedeli presne určiť, že akým spôsobom ste sa dopracovali a nenašli sme nikde metodiku, akým spôsobom vypočítavate teda tie vymeriavacie základy. Takže toto by som vás poprosil, ak by ste mohli nám odpovedať, lebo podľa toho vieme potom odkontrolovať, či tie počty, ktoré tam sedia, ktoré uvádzate v rozpočte, či naozaj sedia.
Pretože máme presne tú informáciu, ako hovorila teraz aj kolegyňa Gaborčáková, že máme tú informáciu jednak o tých počtoch poistencov, ale teda došli sme na to, že chýbajú, nevedeli sme tam dohľadať práve tých dohodárov, a v takom prípade, keď teda tá báza, tá základná báza sa líši, tak práve vtedy dochádza k tým rozdielom, výrazným rozdielom aj v tom vybranom poistnom. A je tu teda veľké podozrenie, že Sociálna poisťovňa si rozpočtuje nižšie príjmy, ako v skutočnosti má a tým pádom potrebuje väčší príspevok zo štátneho rozpočtu. A toto by sme chceli ako nejakým spôsobom od vás vysvetliť, či to tak je alebo nie, pretože samozrejme, vy keď potom požiadate o príspevok z rozpočtu, tak môže sa ľahko potom zdať, že Sociálna poisťovňa vlastne dobre hospodári, ale keď by sa ukázalo teda, že je tam problém vo výpočte, tak toto by sme chceli očistiť. Lebo hovorím, máme tu veľké podozrenie na to, že jednak ten vymeriavací základ nie je presne, nie je stanovená metodika, čiže nevieme ako sa, ako ste sa k tomu číslu dopracovali. A po druhé, tie počty práve tých poistencov. Pretože toto sú dve základné, dva základné parametre pri výpočte toho rozpočtu.
No a teda, ak sme sa, keď sme sa na to pozerali my, ako hovoril aj kolega a kolegyňa, tak vlastne nám tieto počty nesedeli. Takže nám tam vychádzali tie disproporcie, ktoré už tu kolegovia povedali. A na to, aby sme teda mali istotu, že to je správne, to, čo vy uvádzate v rozpočte, potrebujeme tieto dve čísla vysvetliť. Takže vymeriavací základ a ako ste sa dopracovali teda k počtu poistencov a prečo teda tam tí dohodári sa nenachádzajú. To je asi tak summa summarum, čo je také najkľúčovejšie pre to, aby sme vedeli toto vyhodnotiť. No a kolegovia už to odôvodnili aj, že prečo teda ten, nám nesedí ten vymeriavací základ s rastom priemernej mzdy a podobne.
Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne a patrí medzi najvyššie, čo sa týka výdavkov ministerstva práce, po ňom idú práve, po nej ide práve sociálna pomoc, a preto sa musíme naozaj vždy zodpovedne pozerať na rozpočty, ktoré máme pred sebou, aby sme mohli vyplácať dôchodkové dávky aj v ďalších rokoch. Vieme, že v rokoch 2050 a 2060, kedy ja, štyridsiatnička, alebo teda päťdesiatnici budeme mať vyplácané dôchodkové dávky, bude problém práve s tým, že budeme mať málo produktívneho obyvateľstva, ktoré, laicky povedané, vyrobí na naše dôchodky. Práve preto musíme byť obozretní, musíme dávať pozor na metodiku ako navrhovať rozpočty inštitúcií, ktoré majú vysoký rozsah rozpočtu.
Ak si zoberieme do úvahy, že v roku 2016 vniklo oveľa viac pracovných miest, ako vláda predpokladala a rovnako sa jej zamestnalo aj viac ľudí. Ešte v roku 2015 vláda predpokladala, že bude v roku 2016 pracujúcich 2 440 000 ľudí a dnes už vieme, že ich bolo 2 492 000, teda o 52-tisíc ľudí viac, ako sa predpokladalo. To sú všetky indikátory, ktoré ovplyvňujú to, aký rozpočet aj Sociálna poisťovňa predpokladá z odhadov. A práve tých 52-tisíc ľudí, ktorých teda nezaráta do rozpočtu, má v rozpočte viac finančných prostriedkov, ktoré môže v rámci svojej inštitúcie teda presúvať podľa toho, aké potreby daná inštitúcia má. Ale keďže, ako som hovorila, v rokoch 2050 – 2060 budeme mať problém s vyplácaním dôchodkov ako takých, musíme si počínať múdro a musíme dobre narábať s predpokladmi pri výpočte teda rozpočtu v Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa v rozpočte vychádza z takých viacerých veličín a to je, predpokladu péeniek, úspešnosti výberu a z priemerného vymeriavacieho základu úrazového poistenia. Čo sa týka predpokladu PN, vychádzalo sa z 3,5 %, ale ako hovoril môj kolega, sú vždy regionálne rozdiely v tom, kde a ako vlastne tie nemocenské dávky v jednotlivých regiónoch teda sa vyplácajú a iné sú na západnom Slovensku, kde majú vyššie mzdy a teda sa im ani neoplatí byť na péenkách, a iné je to na východnom Slovensku, kde práve je veľký predpoklad, že tie péenky nahrádzajú nejakým spôsobom príjem tých ľudí, čo každopádne nie je cesta, ale my sme tu na to, aby sme sa s týmito vecami vedeli vysporiadať. A preto možno by som poprosila pána riaditeľa, aby povedal o tom systéme, ako vlastne Sociálna poisťovňa predchádza tomu, aby sme zneužívali vyplácanie tých nemocenských dávok, lebo aj to jej jeden z predpokladov, kedy vlastne vypočítavame rozpočet na Sociálnej poisťovni.
Druhá je úspešnosť výberu. Veľmi záleží od kvality odhadu poistencov. Ja som už jeden indikátor hovorila, že vlastne počet zamestnancov bol predpokladaný iný a teda aj odvody do Sociálnej poisťovne nám prišli iné, a preto je najlepšie porovnávať počet poistencov so správou o sociálnej situácii obyvateľstva, koľko a akých bolo a s návrhom rozpočtu, a zistíme, že v počtoch poistencov nie sú zahrnutí poistenci, ktorí vykonávajú práce na dohodu, cca ide o 441-tisíc dohôd, sa v rozpočte Sociálnej poisťovne nenachádza. Napríklad v správe počet zamestnancov s pravidelným a nepravidelným príjmom zvýšený o dohodárov je 2 342 419, spolu so SZČO ide o počet 2 555 848 osôb. Ak spočítame úrazovo poistené osoby a SZČO, v návrhu rozpočtu dostaneme číslo 2 107 779 osôb, rozdiel je teda 448 069 osôb. Rozpočet teda kvantifikuje príjmy nižšie, ako by skutočne podľa počtu poistencov mal získať.
Je dôležité sa na to pozrieť a možno pozrieť aj celkovo na tú metodiku, lebo čo rok bude aj menej produktívneho obyvateľstva, aby sme zbytočne skutočne nekumulovali peniaze, a potom to ostávalo v rámci Sociálnej poisťovne. A vieme, vždy sa niečo nájde, čo treba poriešiť v rámci vlastne Sociálnej poisťovne, ale je potrebné sa nám práve v časoch, kedy sa nám mení krivka produktívneho a neproduktívneho obyvateľstva a bude to nastavené na ďalšie roky, zaoberať presnou metodikou ako tieto náležitosti nastaviť.
Tretia vec, ktorá vychádza vlastne, je pri priemernom vymeriavacom základe úrazového poistenia. Na toto poistenie sa vlastne nevzťahuje maximálny vymeriavací základ, ma vyrušila jedna vec, ak rozpočet roku 2014 vychádzal z rastu priemernej mzdy o 2 %, rozpočet odhadol rast priemerného vymeriavacieho základ na úrazové poistenie o 5,5 % a v roku 2016 sa počítalo s rastom priemernej mzdy o 2,1 % a rastom vymeriavacieho základu 0,4 percenta. Na druhej strane v roku 2018 sa predpokladá rast priemernej mzdy o 4 % a rastom vymeriavacieho základu o 7,1 percenta. Neviem, prísť na logiku tohto javu. Aká je teda väzba odhadu priemerného vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a odhadu priemernej mzdy?
To sú tri základné veci, ktoré by som večer nestihla povedať za štyri minúty a ktoré majú naozaj vplyv na to, ako nastavovať nemalý rozpočet Sociálnej poisťovne, a teda hlavne priebežného dôchodkového systému, ktorý, vieme, že už dnes je dotovaný aj z iných. Pozrime sa na to, začneme robiť veci možno s novou metodikou, novým odhadom a stanovujme si, akým spôsobom vlastne budeme nastavovať v budúcnosti čo najväčšiu presnosť práve poistencov Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť.