Videokanál klubu

Ďakujem. Martin, veľmi dobré vystúpenie, vidieť, že toto je tvoja srdcovka, táto téma. A je dôležité, aby zaznievali aj takéto hlasy, keď si sa dotýkal vlastne poľnohospodárstva ako dôležitej oblasti. S tým sa podľa mňa súhlasiť dá, ja osobne si myslím, že je dôležité dbať celkove na štruktúru ekonomiky a pozerať sa práve aj na vytváranie možností pre nové odvetvia, pretože to je to, čo potrebujeme, ak chceme byť ako krajina konkurencieschopní. Ale veľmi dobre si sa dotkol aj tých dotácií, lebo je vidieť, že tuto naozaj Slovensko ťahá za kratší koniec a nebolo schopné si vyjednať lepšie podmienky v rámci Európskej únie pre slovenských poľnohospodárov, a preto to išlo aj dole z kopca, ako si to aj sám vlastne vo svojom prejave povedal. A ono naozaj je to o prioritách a to je, žiaľ, trošku taký ten štýl politiky, ktorý sme tu doposiaľ dlhé roky videli, že vytiahne sa pár vecí, ktoré sú v záujme, a potom ostatné veci akoby išli úplne na inú koľaj. A ak sa tam rozhadzuje, tak možno potom len takým nesystémovým spôsobom, a to potom neprináša, samozrejme, tie výsledky.
Ja by som, tie družstvá boli veľmi zaujímavé, keď si rozprával, pretože poznám pár ľudí na východe, ktorí pracovali na družstvách a tie družstvá sa naozaj porozpadávali. A dnes poznám jedného človeka, ktorý sa tomu začal venovať, a dá sa z toho naozaj urobiť veľmi zaujímavé podnikanie. Ale presne ako si povedal, ten veľký problém je práve ten neporiadok v pôde. A toto je naozaj veľmi veľký problém a je naozaj veľa premrhaných príležitostí, že sa zatiaľ s tým nejako nepohlo. A tak ako si povedal, musíme sa s tým popasovať sami, lebo ten problém je veľmi špecifický pre Slovensko, ale každý deň, kedy to neriešime, tak je to stratený deň a tým pádom prichádzame o tú príležitosť vyťažiť z tej pôdy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby ja ako neekonóm, ale každý nejakú tú minimálnu ekonomickú databázu asi v rámci života zvládol, tak dovoľte, aby som sa ja vyjadril k tomuto rozpočtu. A, samozrejme, budem sa venovať hlavne rezortu, z ktorého som vzišiel, a to je rezort pôdohospodárstva, resp. poľnohospodárstva, lesníctva, resp. životného prostredia.
Myslím si, že je chvályhodné, že konečne sa môžme dočítať v návrhu rozpočtu na roky 2018 až 2020 našej republiky, že prakticky rátame konečne s tým vyrovnaným rozpočtom. Áno, myslím, že je to už konečne dobrá správa, a chcem veriť, že tento termín, ktorý tu hovoríme na str. 2, že v roku 2020 to dosiahneme, tak chcem veriť, že v roku 2020, keď budeme možnože hodnotiť, tak povieme, že áno, splnené to, čo bolo už v minulosti stále odkladané, odkladané, odkladané. A myslím, že vtedy by sme mohli aj prikročiť k nejakým ďalším rozvojovým programom, ktoré stále chýbajú, a to je jedno, do ktorého rezortu sa pozrieme.
Žiaľ, nemáme prebytok, máme stále deficit, a to myslím, že je veľmi zlé. A keď sme tu v roku 2011 mali ministra Estónska a sa pýtal, aký máme deficit, a vtedy to bolo ešte niečo cez 3 mld., tak sa opýtal, či takáto vláda môže existovať. U nich, keď je mínus jedno euro, vláda podáva demisiu. Takže viac-menej to bol celkom iný pohľad na svet a ja chcem veriť, že aj u nás splníme to, čo tu je napísané.
Ale poďme ďalej. Pán minister, musím povedať, že náš rezort pôdohospodárstva, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, je stále poddimenzovaný. Uvediem list, ktorý ste asi dostali všetci poslanci, verím, že aj ministerstvo, a to je list našich viac-menej tých agropodnikateľov, resp. predstaviteľov týchto stavovských organizácií, konkrétne poľnohospodárskej a potravinárskej komory, potravinárskej komory, agrárnej komory, predsedu zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a združenia vlastníkov a agropodnikateľov Slovenska. Neni to dlho, takže budem citovať, ak dovolíte, je to z 22. 11. 2017, pretože to vystihuje vlastne, čo v našom poľnohospodárstve nás najviac tlačí, aké sú tam problémy. Takže citujem:
V programovom vyhlásení vlády na roky 2016 – 2020 sa deklarujú poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako strategické odvetvia hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Vládou schválený rozpočet na rok 2018, v ktorom je pre sektor poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľský a potravinársky priemysel vyčlenená výška finančných prostriedkov štátnej pomoci v objeme jeden milión eur, opakujem, jeden milión eur, však tomu nenasvedčuje. To som čítal predtým. Súčasný vývoj v agrosektore je zároveň v rozpore s koncepciou rozvoja poľnohospodárstva na roky 2013 - 2017, schválenou vládou 3. 7. 2013. V koncepcii sa uvádza, že nosným štátnym záujmom je dostatočná produkčná schopnosť poľnohospodárstva v základných potravinách, potravinová bezpečnosť a dostupnosť pre obyvateľstvo. Zároveň sa deklaruje pozitívny vývoj agropotravinárskeho sektora do roku 2020, ako aj dosiahnuteľného cieľa 80 percent potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú integrálnou súčasťou európskej a svetovej ekonomiky, fungujú na spoločnom trhu Európskej únie. Väčšina krajín EÚ, napr. aj susediace krajiny z V4 a Rakúsko, dlhodobo podporujú svojich poľnohospodárov z prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci opatrení štátnej pomoci, ako aj ďalších nepriamych, skrytých podpôr.
Slovensko v tejto časti výrazne zaostáva, čo sa následne prejavuje v nízkych investíciách, v likvidovaní chovov hospodárskych zvierat, pestovaní monokultúr obilnín a olejnín, exporte surovín a dovoze výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Následkom je aj nízke zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch maloobchodných predajní, menej ako 40 %, a rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami, ktoré ročne dosiahne takmer 1,3 mld. eur. Jednou z hlavných príčin tohto neutešeného stavu sektora považujeme nedostatočnú štátnu pomoc a možnosť jej využitia pre systémové opatrenia, ktoré sú nižšie uvedené a to: výška štátnej pomoci Slovenskej republiky v roku 2016 dosiahla 4,6 mil. eur. Spolu s vnútroštátnodoplnkovou platbou to bolo 9,4 mil. eur, čo bolo v porovnaní na hektár poľnohospodárskej pôdy v Česku 9-krát menej, v Maďarsku 12-krát menej a v Rakúsku 28-krát menej. V roku 2017 klesla samotná štátna pomoc Slovenskej republiky na 3,2 mil. a v roku 2018, ako som už spomínal, na 1 milión eur.
Po ďalšie, navrhovaná štátna pomoc na rok 2018 neumožňuje uplatneniu a ďalšie opatrenia na stabilizáciu agrosektora ako v okolitých krajinách, napríklad tzv. zelenú naftu, systémové opatrenia na potrebu producentov mlieka, opatrenia na ozdravovanie chovu hydiny, opatrenia na stabilizáciu trhu s cukrom, vládny program úverovej podpory na technologickú obnovu potravinárskeho priemyslu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Absentuje toľko potrebný a žiadaný rizikový fond, ktorý by mohol pomôcť poľnohospodárom prekonať škody spôsobené výkyvmi počasia, najmä jarné mrazy a sucho. Koniec citácie.
Pán minister, myslím, že je to vystihnuté priamo z praxi, z reálneho života, to si Fecko nevymyslel, to hovorí konkrétny agrosektor, ktorý vidí stále tú poddimenzovanosť. Keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo v našom agrosektore, čo sa týka rozpočtu od roku 2010 doteraz, a pokiaľ táto vláda vydrží do roku 2020, tak bude to znamenať čo? Že vlastne vy ste vládli v polovici volebných období za celú tú dobu, odkedy Slovenská republika funguje. A sa pýtam, jak je to možné, že ten náš agrosektor dávate na tú samu poslednú a možnože aj predposlednú, lebo za nami sú ešte životné prostredie; áno, tí ešte sú na tom horšie; na tú predposlednú koľaj.
Keď si pozrieme rok 2010, výdavky plánované 1,1 mld., z toho z eurofondov 765 mil., v 2011 1,3 mld., z eurofondov 948, v 2012 1,4 mld. výdavky, z eurofondov 1,05 mld., v 2013 1,2 mld. výdavky, z eurofondov 967 mil., v 2014 1,1 mld., z eurofondov 823 mil., v 2015 1,18 mld. výdavky, z eurofondov 935 mil., v 2016 1,06 mld. výdavky, z eurofondov 842 mld., v 2017 tu máme 1,09 mld., 819 z eurofondov. A máme tento rok, kde hovoríme jednoznačne, že máme 1,1 mld. a z eurofondov 897 miliónov. To znamená, dotácia štátneho rozpočtu je minimálna, je minimálna, ako to bolo konštatované.
A keď hovoríme, že chceme ísť v tom zdravom jadre, v zdravom jadre Európy, povedzte mi, v akom zdravom jadre budeme v agrosektore, pretože západná Európa, resp. EÚ 15 už dávno pochopili, že poľnohospodárstvo je tým nosným sektorom, ktorý musí v každom štáte fungovať. Aj vy ste to vo svojom programovom vyhlásení vlády podporili, ale prax to neukazuje. Ináč by v rozpočte EÚ nebolo 42 % dané na poľnohospodárske dotácie, na podporu poľnohospodárstva. Myslím si, že tu má vláda veľký, ale veľký deficit a slová nepomôžu, musíme urobiť aj činy.
Pán minister, viete, prečo je náš rezort trošku atypický? Pretože v našom rezorte – a ešte áno, beriem, aj životné prostredie a možno aj obrana – no nemôžme si nadiktovať, že zvýšením intenzity ľudí alebo nahrnutím ľudí do nejakého podniku a vytvorením podmienok spôsobíme, že náš agrosektor bude mať vyššiu výnosnosť. My sme odkázaní na vôľu božiu, to znamená to počasie, ktoré tu príde. A preto poľnohospodári v EÚ majú takúto podporu, lebo každý členský štát si uvedomuje, že ten poľnohospodár ide do neznáma každý rok. Keď prídu mrazy, keď vegetačné obdobie sa nevydarí, keď príde sucho, keď prídu ďalšie kalamity, zisťujete, že poľnohospodár celý rok čaká a nemá z toho nič. Preto tu chýba aj ten rizikový fond, ktorý už som citoval v tomto liste, na podporu takýchto vecí, pretože týmto my sme odlišní od iných sektorov.
V automobilke? Zavrieš do haly a či je vonku mínus 20 alebo plus 40, je to jedno, funguješ. V medicíne to isté, my neoperujeme vonku, operujeme v budovách. Školstvo to isté, neučíme pod stromami, učíme tiež v budovách, Ale poľnohospodár a lesák, ten stojí pod holým nebom. A toto si mnohé krajiny vzali za to memento, a preto tomu poľnohospodárovi, poľnohospodárovi dávajú takúto možnosť, aby to riziko štát minimalizoval.
Myslíte si, že stabilnou likvidáciou nášho poľnohospodárstva, to je jedno, aká tu je vláda, lebo vyzerá, že tento trend je nekonečný. Aj zelená správa, ktorú sme mali na výbore, hovorí o tom, že znovu nám poklesli stavy živočíšnej výroby na Slovensku a stále nemáme tú pridanú hodnotu, o ktorej stále tak hovoríme. Myslíte si, že takouto likvidáciou poľnohospodárstva ďalšie generácie budú mať čo? Pokiaľ stratíme návyk na nejaké technologické postupy, ktoré musíme zvládať v poľnohospodárstve, keď stratíme tú živočíšnu výrobu, myslíte si, že budeme môcť byť sebestační a plniť to, čo ste si v programovom vyhlásení dali? Nebude sa to dať.
Ja veľmi kriticky hodnotím rok čo rok tieto rozpočty, čo sa týka nášho agrosektoru. Základom, samozrejme, je nejaký výrobný prostriedok. U nás, dúfam, že to každý uzná, je tým výrobným prostriedkom pôda. Viete, pán minister, aký my tam máme bordel? Aký máme bordel v pôde, ktorú sme zdedili po socializme? Viete, akú paseku 40 rokov socializmus spôsobil na majetkových vzťahoch v slovenskom národe? Európa to nechápe. Keď som sa pýtal Francúza, či vie, čo je to reštitúcia, pozeral na mňa, to je čo? Holanďan nám tu išiel robiť pozemkové úpravy, že ide skomasovať so svojou metodikou, a keď som ho poslal v Prešove do katastrálneho územia Poloma Krásna Lúka, kde máte 80 centimetrov široké pozemky a 300 metrov dlhé pozemky, on sa pozeral, on neveril vlastným očiam, jeho metodika viete, kde mohla skončiť? A povedal, že, Slováci, to si vyriešte vy, sorry! Veľký Holanďan, ktorý mal metodiku v celej EÚ!
Vážení, nie, to je naša kapusta, my si ju musíme tu udusiť, my si ju musíme tu zjesť, my si ju tu musíme dokonať. A hanbím sa, že za 27 rokov alebo 26, odkedy má list vlastníctva Slovák na svoju krajinu, od 1. 1. 1993, a to budem hovoriť stále, my si nevieme dať rady s našimi domácimi úlohami, ktoré sme si tu, áno, zdedili po socializme a po našich predkoch, ale tomu sa nevyvarujeme. A pokiaľ chceme dať náš agrosektor na nohy, tak v prvom rade musíme začať od gruntu.
A preto u mňa je nepochopiteľné, že v rozpočte na pozemkové úpravy som našiel iba 20-tisíc eur. Áno, pani ministerka, keď sme to aj na výbore hovorili proste, že je to iba z operačného programu rozvoja vidieka, že má pripravených 42 mil., ale ja hovorím, čo to je? Máme 2 900, cez 2 900 katastrálnych území a skomasovaných, to znamená scelených, máme iba 400, cez 400 území. Viete, aký je tam problém s nájmom, s využívaním, s platením daní? Včera som mal tri telefonáty od starostov, ktorí hovorili, pán Fecko, to je katastrofa, robte s tým niečo, ja neviem, komu mám platiť. Z niektorých pozemkov platíte dvojnásobne dane, lebo platí aj jeden užívateľ, aj druhý, aj vlastník že zaplatí. Na niektorých nemáme nič. Hovoríme, že nám zarastá krajina, že poľnohospodárska pôda sa nevyužíva. Inde sa zas hovorí o zábere poľnohospodárskej pôdy, lebo to je sama kategória osebe. Proste kde sa pozriete v našom sektore, katastrofa na katastrofu!
Mi povedzte, akú výzvu dáva táto vláda a vlády, ktoré tu boli, našim mladým poľnohospodárom, ktorí skončia vysokú školu poľnohospodársku v Nitre teda poľnohospodársku univerzitu. Povedzte im, akú nádej im dáva, že sa uplatnia vo svojom rezorte a nebudú musieť ísť do nejakého Tesca robiť skladníka s vysokoškolským titulom. Akú nádej dávate nášmu sektoru? Myslím si, že žiadnu a bolo by načase, aby sme to nejako zvrátili.
V rozpočte, ktorý je tu predložený, samozrejme, môžme debatovať, je tam 1 500 čísel, rôzne veci. Presúvať kozmeticky, či dám z toho o 200 alebo 2-tisíc eur viacej do toho alebo do toho, nemá zmysel. V našom rezorte to musí byť rapídny obrat, čo sa týka priamej dotácie pre náš agrosektor zo štátneho rozpočtu. Ináč to naše poľnohospodárstvo na nohy nepostavíme. Myslím si, že národ, ktorý nebude vedieť si dorobiť potraviny, či sa mu páči, alebo nepáči, a môžeme mať otvorenú ekonomiku, ako chceme, v poľnohospodárstve tá otvorenosť musí byť do určitej vzdialenosti tých nožníc. Keby sme dali tú 1,3 mld. eur, ktoré, ktorými dovážame potraviny, našim poľnohospodárom, myslíte, že by sme tieto potraviny nevyrobili? Myslíte, že v našich podmienkach nie sme v stave zabezpečiť tú sebestačnosť na nejakých 70, 80 percent? Áno, v socializme sme mali nejakých 83, ako hovoria štatistiky. Teraz sme pod 50. Však to je hanba, ľudia boží, však to kde sa chceme dostať? A pritom za tú 1,3 mld. my nedovážame, nedovážame potraviny z Venezuely alebo Guatemaly, banány a citróny, ale to je z Česka, Nemecka, Rakúska a Poľska. Veď to sú naše zemepisné podmienky, kde môžme my si to dopestovať.
Naši poľnohospodári hovoria, my sme v stave, my sme v stave, len podporte, pretože moja konkurencia voči ďalším členským kolegom poľnohospodárom z iných členských krajín sa nechytá, nechytá sa. V Rakúsku nad 100 hektárov už nedostane dotáciu, okrem eurofondov on má ešte štátnu a regionálnu podporu. Ako ste počuli v liste, ktorý naše samosprávy poľnohospodárske píšu, 28-krát vyššia podpora. Viete si to predstaviť, ako môže konkurovať? No nemá šancu.
A viete, aký je trend, čo hovorí Európska únia, čo chce mať v poľnohospodárstve do roku 2020, resp. potom? Pán minister, ja viem, že vy máte na tej hlave veľa, takže ja to beriem, že nemôžte všetko vedieť, na to by ste boli veľký filozof a veľký vševed, a preto ja budem vám citovať to, čo Európska únia v marci 2017 zo svojej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka povedala, že cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho poľnohospodárskeho, modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ešte raz, malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. To je výzva európska aj pre nás na rozvoj poľnohospodárstva.
Viete, koľko vlastníkov obhospodaruje svoju pôdu v agrosektore percentuálne? 10 percent. Všetko ostatné je v nájme. Preto voláme po tých pozemkových úpravách, po tých komasáciách, po tom scelení, aby sme mohli dospieť k tomu, aby tie, tí vlastníci pôdy užívali svoju pôdu. My sme im v ´48. odstrihli, áno, užívacie právo išlo nad vlastnícke právo a my 26 rokov nie sme v stave to vrátiť späť. Pán kolega, môže, včera sme debatovali, môže hovoriť, aké má skúsenosti tiež z agrosektora. A my sa stále potácame na tej istej lajne, nie a nie to rozseknúť.
Tak vrazme do tých pozemkových úprav, ukončime reštitúciu, ukončime ROEP-y, ukončime ďalšie veci! Na katastri sú neskutočne biele plochy, nevieme, kto je vlastníkom, nevieme, či je to poľnohospodárska či lesná pôda, inšpektori, na katastri máme 11 inšpektorov v rámci Slovenska, ktorí by mali toto kontrolovať. To sú poddimenzované stavy. Zarastá nám poľnohospodárska pôda. Staré hospodárske dvory sú nevyužité, my zaberáme novú poľnohospodársku pôdu. Ľudia, veď takto sa gazdovať nedá! Keby teraz vstali naši rodičia a predkovia z hrobov, tak nás, viete, jak nás stade vyženú? Viete, jak nás stade vyženú, čo to tu my stvárame? Veď to je základ všetkého. Keď občania na určitom území nebudú si vedieť dorobiť obživu, skončia. My tu nemá; či máme tu diamantové bane a zlaté bane, ktoré budeme platiť za každý citrón, za každé vajce, za každý chlieb, ktorý dovezieme? Máme takéto bane? No nemáme ich tu, nemáme ich tu. Nemáme kolónie, ako mali mnohé západné krajiny a si dovážali a takýmto spôsobom.
A keď raz deklarujeme, chceme tú sebestačnosť, tak poďme na to. Máme tu dobrý potenciál, 50 % krajiny je poľnohospodárskej. Slovensko nebude priemyselnou krajinou, pán minister, no nebudeme, budeme poľnohospodárskou a lesnou krajinou. A ten potenciál, ktorý tu je, ešte tu je, ešte veria, sa musí nejako využiť, ale nie takým spôsobom, že keď príde 2 034 žiadostí mladých, že chcú gazdovať, chcú vziať na vlastné triko zodpovednosť za svoj život a za ďalšiu generáciu, ktorá príde, tak viete, koľko z toho sa zrealizuje, z tých 2 000? Zrealizuje sa 500, štvrtina, to je čo za podpora?
Pán Jahnátek sľúbil pred troma rokmi tu z tohto pultu, sľúbil, že má pripravených pre malých farmárov 30 mil., keď bude málo, má 30 mil., keď bude málo, bude 30; má 90. Pani Matečná povedala, že má 27, aj to je rada, že ich má. Vážení, veď to je dehonestácia, by som povedal, že v záujme človeka ísť a urobiť niečo sám so sebou, nie niekde v Írsku, v Kanade, ale tu, veď my predsa nechceme vyháňať, my nechceme vyľudňovať. Veď celá Európa hovorí, že vidiek musí ostať zaľudnený, lebo keď ho vyľudníme, tak ostane tam kto? U nás viete, aká komunita tam asi zostane a začne devastovať územia aj tam, kde sme ho ináč mali obrobené.
Takže, pán minister, chcel by som apelovať na vás, aby ste tých poľnohospodárov do budúcna, keď budete ministrom, alebo ďalších, aby ste ich nedehonestovali proste, tak jak píšu z tých našich praktických, by som povedal, ľudí, ktorí sú v teréne, aby sme dali podporu z toho štátneho rozpočtu, aby sme sa vyrovnali tomu zdravému jadru aj poľnohospodárskemu v tej EÚ, aby sme povedali raz, že sme tu nežili nadarmo a ten rezort si túto vážnosť zaslúži. A ja budem citovať to, čo má pani ministerka napísané na svojom, no, keď to nájdem, dúfam, že to nájdem, na svojom; a už asi nestihnem. Takže budem, končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rozpočet Slovenskej republiky je každý rok zákonom roka. Je to okamih, v ktorom najmä poslanci koalície strážia každú minútu, aby ustrážili rozpočet svojho ministra, aby ho podporili, aby prišli diskutovať, nie iba pľuť nadávky a špinu, ale pracovať. Pracovať nad rozpočtom krajiny, ktorej sa v tejto dobe nie zle darí, ale peniaze ľudia nevidia. A preto tu riešime záhadu, záhadu nie lochnesskej, ale bratislavskej príšery na Vodnom vrchu. Kam miznú peniaze v dobrých rozpočtových rokoch? Prečo nie je vyrovnaný rozpočet? Pán minister, prečo nedodržujete slovo? Prečo odkladáte z roka na rok, aby sa... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Škoda, že tu neni pán minister, ale dúfam, že nás počuje. Pani kolegyňa, ďakujem, že si rozobrala tvoj úsek, úsek životného prostredia, kde myslím, že v mnohým veciach máme spoločné názory a spoločné myslenie. Chcel by som znovu zdôrazniť tu Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ktorý je so 100-percentnou účasťou štátu, kde prakticky aj v tomto rozpočte rezortu ministerstva životného prostredia sa konštatuje, že deficit je zhruba 20 mil. a podstatná časť by mala ísť aj do tohto podniku. A viac-menej tým pádom, tento podnik neni v stave plniť ani svoje základné funkcie a povinnosti, ktoré má, a to nevyplýva iba z toho, aby sme protipovodňovú ochranu, ale hlavne aby sa udržiavala tá splavnosť tých jednotlivých úsekov aj menších vodných tokov, nie iba tých veľkých. A ja by som chcel apelovať na ministra aj na ostatných členov vlády, aby možnože túto prácu týkajúcu sa čistenia tokov, to znamená, keď spadne nejaký strom do toho toku, aby mohli možno, že aj nejakým spôsobom tí ľudia, ktorí sú na tých verejnoprospešných prácach, alebo teraz sa to nejak ináč nazýva, aby mohli aj v tom extraviláne pod nejakým dozorom, samozrejme, aby nedochádzalo k nejakým stratám alebo, nedajbože, úmrtiu, aby mohli čistiť aj tieto vodné toky. Takže tam by dobré bolo to nejako skĺbiť s tým ďalším nejakým úradom, ktorý môže financovať takúto činnosť, a tým pádom by sme ten Slovenský hospodársky podnik odbremenili od tejto činnosti. Žiaľ, doteraz to neni v takomto nejakom, neni to v takomto režime a myslím, že dobre by bolo pozerať sa na ten ďalší zákon, aby sme takto umožnili aj extravilán čistiť týmito ľuďmi, ktorí môžu obecné úrady akože posúvať ďalej.
Dobre, ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, spravodajca, milé dámy, milí páni, dovoľte mi krátky pohľad na návrh štátneho rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. Začal by som takou otázkou, možno vyvolá trošku diskusiu, či je pre zdravotníctvo v rozpočte narozpočtovaného dosť, málo alebo veľa.
Určite všetci budeme súhlasiť s tým, že vláda má v súčasnosti vo vrecku výrazne viac peňazí, ako očakávala. Keď som to pozeral začiatkom roku 2016, tak teraz je to v porovnaní s týmto dátumom o 1,4 mld. viac, a ak sa k tomu priráta aj rast budúcoročného deficitu z plánovanej nuly na 740 mil., tak vláda minie o 2,1 mld. eur viac, ako pôvodne mala. Len nárast rozpočtovaných príjmov do zdravotníctva je zhruba 129 mil. eur oproti súčasnému roku. A teraz súhlasím s tým, že keď sa bavíme o financovaní zdravotníctva, musíme hovoriť o balíku peňazí, ktoré do zdravotníctva idú, a neznížim sa teda na kritiku percenta, ktoré za svojich poistencov odvádza štát. To je plánované na budúci rok na rekordne najnižšej úrovni 3,71 a to vďaka hospodárskemu rastu a teda odvodom aktívnych poistencov do zdravotných poisťovní.
Avšak položme si otázku, či medziročný nárast 129 mil. eur je dostatočný. Pripomeňme si len dopady niektorých zmien v novej legislatíve. Zavádzajú sa prevádzky nových urgentov, zmeny v lekárskej službe prvej pomoci, budú sa kategorizovať nové lieky a zdravotnícke pomôcky a mení sa zmena spoluúčasti ich hradenia, zavádzajú sa paušálne platby za ošetrovateľskú starostlivosť. A toto sú všetko dopady, ktoré nás niečo budú stáť. Naozaj ťažko niektoré vyčísliť a sú tam rôzne odhady, naozaj nevieme, ako rýchlo bude postupovať kategorizácia nových liekov, pretože toto je asi najcitlivejšia vec toho celého. Avšak predpokladá sa, že pokiaľ nabehnú nové lieky do nášho systému, teda budú kategorizované, tak to bude mať dopad na zdravotníctvo okolo 200 mil. eur. Budúci rok to určite toľko nebude, pretože, ako hovorím, bude prebiehať ich kategorizácia, ktorá nejaký čas trvá. Samozrejme, ale tieto lieky budú naďalej našim pacientom uhrádzané formou výnimiek.
Ďalej máme budúci rok avizované navýšenie platieb pre ambulantných poskytovateľov. Poisťovne už boli nútené poskytovateľmi ambulantnej starostlivosti navýšiť príspevky. A takisto veľmi dobre všetci vieme, že bude zvýšenie minimálnej mzdy, mzdový automat, príplatky za prácu v noci a cez sviatky. Zároveň nám pán premiér Fico spolu so svojimi koaličnými partnermi predstavil aj ďalšiu vlnu sociálnych balíčkov a tie sa dotknú aj financovania zdravotníctva. Výpadok poistného od dôchodcov pracujúcich na dohodu, oslobodenie od odvodov pri trinástom a štrnástom plate. A keby sme si dali tieto všetky dopady na papier, páni, obávam sa, že to bude viac ako 129 mil. eur.
Ďalej tu máme problém s nemocnicami. Pán Jurzyca predo mnou správne podotkol, že tie ozdravné plány pravdepodobne nebudú dobre fungovať, ale je tu jeden závažný problém, ktorý konštatoval Najvyšší kontrolný úrad. A ten problém je, že naše koncové štátne strategické nemocnice poskytujú nejakú zdravotnú starostlivosť. Je tam určitá forma neefektivity, netransparentnosti, áno, toto sú priestory, kde sa dá šetriť, avšak dokázal, že poisťovne týmto nemocniciam hradia menej ako by mali za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Z toho pohľadu je úplne jasné, že pokiaľ by sme mali a vaša vláda by si dala ambíciu vyriešiť problém zadlžovania sa nemocníc, pán minister Drucker musí nastaviť systém, v ktorom do nemocníc potečie viac peňazí, a potom by sme sa mohli nazdávať, že aj jeho ozdravné plány by mohli priniesť želateľný efekt. Žiaľ, nedeje sa to ani v zmysle toho, že minister by predstavil nejakú formu dofinancovávania našich koncových nemocníc, a ani v tom, že by v rozpočte na toto boli vyčlenené nejaké financie.
Ďalšia vec, ktorá, ktorú by som v tejto súvislosti chcel podotknúť, je to, že teraz sme sa bavili tu v parlamente o oddlžovaní. Áno, nesystémový krok. Sme radi, všetci s tým súhlasíme, že toto by sa nemalo diať. Na druhej strane ja by som sa rád opýtal, čo si myslíte, pán minister, prišlo to v správny čas, v správnu chvíľu? No, ja sa obávam, že toto je jedna z kardinálnych chýb pána ministra Druckera, a keď to mám tak povedať, aby sme to nehádzali len na neho, pretože on v pozícii ministra striedal niekoho, kto tam bol pred ním a bol to z vašej strany, tak to oddlženie prišlo neskoro. Dôvod je veľmi jednoduchý. Momentálne sa naše koncové strategické štátne nemocnice nemôžu uchádzať o zdroje z Európskej únie, teda o európske fondy, práve kvôli tomu, že sú definované ako podniky v ťažkostiach a nebudú to môcť urobiť v tejto prvej výzve a ani v tej druhej. Ďalší dôkaz neschopnosti manažérov slovenských štátnych nemocníc je to, že hoci štyri nemocnice sa mohli uchádzať o tieto európske peniaze v prvej výzve, ktorú vypísal minister Drucker tento rok, dokázala to len jedna z nich a ďalšie tri nestihli predložiť projekty. Samozrejme, stihli to ďalšie nemocnice, súkromné nemocnice a tak drvivá väčšina z prvej výzvy pôjde do súkromných rúk, do poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo by samozrejme možno nebol taký problém. Avšak môžme si veľmi oprávnene položiť otázku, či by naše štátne nemocnice, ktoré sú dlhodobo podfinancované, veľmi dobre vieme, že ich kapitálové investície boli za posledných dvadsať rokov žalostne nízke a odhaduje sa tam skrytý dlh až 1,5 mld. eur, by európske peniaze potrebovali ako soľ. Žiaľ, nedostanú sa im. A preto ja by som si dovolil povedať, že pán minister Drucker v podstate predviedol veľmi podobný výkon ako exminister Plavčan. Ten úspešne diskvalifikoval z európskych peňazí naše štátne univerzity a nášmu pánovi ministrovi Druckerovi sa podarilo diskvalifikovať od európskych peňazí naše koncové štátne nemocnice.
K tomuto celému si povedzme ešte jeden veľmi dôležitý fakt. Takmer každé piate euro si za zdravotnú starostlivosť na Slovensku platí pacient sám nad rámec povinných odvodov. Keď sa potom, pán minister, pozrieme, koľko v globále investujeme do zdravotnej starostlivosti v percentách HDP, opakujem, v percentách HDP, tak do nášho systému ide menej peňazí ako napríklad v Česku, ale aj v Maďarsku. A to sú krajiny, s ktorými by sme sa vo výdavkoch do zdravotnej starostlivosti mali porovnávať.
Na druhej strane plne s vami súhlasím, pán minister, máme jeden z najneefektívnejších zdravotných systémov. Z tej poslednej analýzy, ktoré nám tu, ktorú nám priniesla OECD v tomto roku, myslím, že to bolo v júni, tak vyplýva, že ak by naše odvody a financie, ktoré do zdravotníctva platíme, sme vedeli využiť efektívne, dožili by sme sa v priemere až o šesť rokov viac v porovnaní s tými najefektívnejšími zdravotnými systémami. Ale opäť, keby sme sa napríklad porovnávali s Čechmi, tak v Česku tá zvýšená efektivita prináša pacientom o dva roky života naviac, čo nakoniec aj sedí, keď si porovnáme ich priemerné dožitie oproti Slovákom.
No a teraz, keď si takto nalejeme čistého vína a vidíme, že máme takýto deravý systém, tak každému z nás by malo byť jasné, že pokiaľ si chceme udržať zdravotnú starostlivosť aspoň na úrovni našich susedov, musíme do nej investovať asi viac ako oni. Preto máme aj kvalitatívne ukazovatele, ako je napríklad odvrátiteľná úmrtnosť či dožitie v plnom zdraví, horšie. Z tohto pohľadu váš argument, že keď nalejeme do zdravotníctva viac peňazí, tie nám ujdú k súkromníkom alebo sa stratia v zle hospodáriacich nemocniciach, alebo teda v neefektivite systému, sa mi nezdá veľmi racionálny, pretože keď takýmto spôsobom podvýživujeme zdravotníctvo, tak v podstate hráme veľmi nebezpečnú hru so životmi a zdravím ľudí. A týmto tlakom tlačiť aj na ministra zdravotníctva, no priznám sa, veľmi sa mi to nepozdáva. Ten musí plátať diery, aby došlo k želanému zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti tým, čo ušetrí. No a keď sa mu šetriť nedarí, tak, žiaľ, na to doplácajú ale potom ľudia. Tí sa budú skorej cítiť chorí a, žiaľ, budú aj naďalej zbytočne zomierať.
Horšie bolo, že v súčasnej situácii, keď aj nejaké diery zaplátal a urobil nejaké úspory, tak najmä v tomto roku, ale aj v minulom roku tie úspory išli najmä do sanácie rekordného dlhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorú nám vyrobili vaši nominanti, alebo, lepšie povedané, aj politika SMER-u.
Samozrejme, obyčajným plátaním dier alebo záplatami, alebo teda krízovým manažmentom sa aj tak naše zdravotníctvo vyliečiť nedá. Potrebuje reformy a tie malo ministerstvo začať realizovať už v prvom roku hneď po voľbách, aby sa dostavil aspoň aký-taký želaný čiastočný účinok ku koncu vášho vládnutia. Možno by nemuseli ani až tak bolieť, keďže našej ekonomike sa historicky darí a tak možno nemusel byť až taký problém nájsť financie na ich potrebný rozbeh a zmiernenie ich úvodných negatívnych dopadov. Žiaľ, nestalo sa tak a želal by som si, pokiaľ minister by nabral tú odvahu a niektoré z nich by zrealizoval aspoň ku koncu vášho obdobia, volebného, keďže v programovom vyhlásení vlády mnohé z nich figurujú. No ale, žiaľ, zatiaľ tá naša stará potápajúca loď menom zdravotníctvo sa zatiaľ plaví ďalej a obávam sa, že veľké nádeje na podstatnú opravu zatiaľ nevidíme.
No a teraz si dovolím ešte podotknúť jednu ďalšiu vec, problém. Môj názor je, že v podstate máme jeden podvýživený systém, dokumentoval som to, koľko investujeme do zdravotníctva, ako štát, tak aj ľudia, zároveň je neefektívny ten systém, jeden z najneefektívnejších, žiaľ, a k tomu ešte vašou politikou mu spôsobujete nestabilitu. Neviem, či viete, ale z tej vás obvinili všetky tri poisťovne, ale aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nakoniec, je to logické, ako majú hospodáriť, keď netušia, koľko majú minúť? Aby systém neskolaboval, zdravotníctvo potom dofinancovávate v posledných rokoch až na konci roka, nikto dopredu nevedel, aká suma to bude, tento rok to bolo dokonca 100 miliónov eur. Štát teda nakoniec v roku 2017 zaplatil alebo zaplatí za svojich poistencov v priemere 4,1 percenta. Z tohto pohľadu sa podsúva otázka, že načo sme museli takto cvičiť s celým systémom? Poisťovne od začiatku roka podpisovali s nemocnicami zmluvy, aby keď štát nedofinancuje sektor, navýšené platby im nemocnice museli vrátiť v tomto roku. A to robili len kvôli mzdovému automatu, teda neinvestovalo sa do zlepšenia zdravotnej starostlivosti.
Štát má dve možnosti, ako môže regulovať trh. Cez svoju dominantnú poisťovňu alebo centrálne stanovením cenotvorby, toto má ministerstvo zdravotníctva plne v svojej kompetencii. Napriek tomu sa uchyľujete k najnešťastnejšiemu spôsobu, hráte sa so systémom a škrtíte mu kohútik financií a, prepáčte, mne to pripadá tak, že nezvládate reguláciu. Takže niežeby rozpočtovaných 4,8 mld. eur nebolo dosť na to, aby sme si za ne mohli zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale, žiaľ, povedzme si to otvorene a úprimne, nedokážeme to. A mizerné štatistiky, ktoré hovoria o kvalite našej zdravotnej starostlivosti, o odvrátiteľnej úmrtnosti a dožití v plnom zdraví, si, žiaľ, nevylepšíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež oceňujem vystúpenia pána poslanca Jurzycu. A bolo mi to trošku, teraz pred chvíľou kolegyňou Zimenovou odobrané z úst, pretože tiež som chcel reagovať práve na niektoré jeho poznámky k tomu analytickému materiálu. Aby sme sa neopakovali, najprv by som sa venoval, k jeho poznámkam ohľadom toho, akým spôsobom má byť meraná nejaká kvalita kontinuálneho vzdelávania, kde ste uvádzali argument, kritériá počtu pedagógov zapojených do tých jednotlivých kurzov. Možno trošku náhľad do histórie, keď si uvedomíme, že keď sa zavádzal tento spôsob kontinuálneho vzdelávania, tak s jedným takým ľudovým vysvetľovaním zo strany úradníkov to bolo podané, že je to, ako ináč dotlačiť ľudí k tomu, aby sa vzdelávali, nuž tak, že im za to budeme ponúkať peniaze. Povedzme si to rovno, ako to bolo. Zase na druhej strane je množstvo kurzov, ktoré fakt by už dávno nemali existovať. Pokiaľ by sa na začiatku tento trh vyčistil a naozaj boli by sme dohliadli na to, aké kurzy poskytujeme, nemuseli sme dospieť do dnešného stavu.
Čo sa týka toho testovania, beriem tie vzorky ako iba prvý krok. Prečo nie v prvom kroku naozaj najprv otestovať vybranú vzorku? Aby sme zistili prínos nového druhu testovania, nie toho, ktoré máme dnes, ale naozaj toho nového, na ktorý by bol naviazaný ten druhý krok, a to nastavenie konkrétnych opatrení, podporných opatrení, ktoré by sme potom mohli ďalej sledovať a na základe toho dospieť k nejakým konkrétnym rozhodnutiam. Podľa mňa toto je kľúčová úloha školy a kľúčová úloha aj riaditeľov týchto škôl, aby oni práve dohliadali na kvalitu celkových, na kvalitu pedagogického zboru, ktorý majú k dispozícii. Čiže nie vekovo, pretože sú mnohí starší učitelia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za komplexný prednes a teda aj to školstvo si veľmi dobre rozobral. A ja by som možno kratučko len k tej transparentnosti, čo si hovoril, využil túto faktickú, pretože to je to, čo sme sa bavili aj my na výbore. Jednak o tom, že, presne, by bolo dobré, keby aj tie rozpočty jednotlivých ministerstiev boli dostupné priamo na internete aj verejnosti, ale teda aj poslancom mimo výboru, pretože sú zverejňované zatiaľ, dávané k dispozícií len poslancom výborov a je to ťažké niekedy dohľadať, treba si to pýtať. A myslím si, že neni tam čo skrývať.
Druhá vec, ktorú by som chcel poprosiť pána ministra, lebo nám tak bolo povedané na výbore, keď sme sa o tom bavili, že je nejaká metodika ministerstva financií, ktorá hovorí o tom, ako majú tie podriadené organizácie jednotlivých ministerstiev pripravovať tie rozpočty. Pretože napríklad my na hospodárskom výbore máme tých rozpočtov tam pomerne dosť, a musím povedať, že každý je iný. Niektoré používajú tabuľky, niektorí to majú všetko v texte a je to naozaj neporovnateľné s rozpočtom, návrhom rozpočtu verejnej správy, kde teda môžme vidieť aj v tých tabuľkách, odsledovať nejakú tú históriu a vidieť ten výhľad na tri roky, čo je podstatne prehľadnejšie, aj keď tam by sa dalo ísť dopredu. A teda bolo nám povedané, že toto je metodika ministerstva financií, čo úplne sa mi nezdalo, pretože ak by ste mali metodiku, tak asi by ste nemali na každé ministerstvo inú, pretože naozaj tie rozpočty vyzerali rôzne . Tak to by som len chcel poprosiť.
A, Eugen, na teba, ak ešte môžem, teda na tú Hodnotu za peniaze, veľmi dobre si to vypichol a neni dôvod tam čo dodávať. Ja len by som povedal, že podobná skúsenosť s tým, ako to nefunguje, je aj v rezorte dopravy a v poskytovaní informácií. Takže tam si tiež myslím, že ak sa dá z pozície ministerstva financií niečo urobiť, tak určite by to stálo za to, pretože tá doprava a infraštruktúra je naozaj kľúčová pre Slovensko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Krajniak, ja len doplním, čo sa týka tých dobrých časov, to myslím si, že je veľmi explicitne vysvetlené. A to je presne o tom, že tie dobré časy, ja si myslím, že tu sú, tak ako povedal aj kolega Jurzyca, že tie rozpočtovo dobré časy tu sú, že naozaj sa dá vyťažiť z toho, že sme na vlne tej konjunktúry ekonomickej. A toto je presne čas, kedy je dôležité, aby to ľudia pocítili. Lebo v kríze sme ľuďom hovorili, alebo ľuďom bolo hovorené, že utiahnite si opasky. Dalo sa to pochopiť. Ale v tomto čase sa to už nedá pochopiť a ani to nie je správne, je to priam akože zlé, ak ľudia majú uťahovať opasky práve v čase, keď sú dobré časy. Ale treba sa na to aj kvalitne pripraviť. Čiže nie je to len o tom, že teraz rozdám, ale naozaj myslieť na to, aby tá ekonomika generovala stále každým rokom viac peňazí, a vedieť to pretaviť do správnych investícií.
Ale je úplne pravda, presne, tie dobré časy nie sú v tom, že ľudia by sa mali dobre, pár ľudí sa tu má, presne, dobre, ale mnohí ľudia sa tu stále dobre nemajú. A to je aj to, čo sme hovorili včera, keď sme sa bavili o práve tých nerovnostiach, regionálnych rozdielov.
Ja len doplním k tým sekerám v štátnych podnikoch, ktoré si spomenul, to je presne tá kasa, ktorú treba vziať. A doplním ešte k samosprávam, že tam sa generuje tiež veľmi vysoký skrytý dlh, pretože dlhodobo samosprávy nečerpajú kapitálové výdavky, snažia sa šetriť aj kvôli tomu, že sú obmedzené tým dlhovým pravidlom, čo je dobre pravidlo. Avšak toto je tá diera v lodi a vidíme, že aj do budúcnosti neplánujú, resp. plánujú opäť nízke kapitálové výdavky. A toto spôsobí zníženie čistého bohatstva. A toto sú presne tie veci, ktoré treba mať jednoznačne na zreteli, keď sa zostavuje rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, za obohatenie tejto diskusie a vašich pohľadov, veľmi hodnotných.
Ja by som zareagoval na kolegu Kamenického. Áno, je to, myslím si, že legitímna námietka. Ale musím povedať, že to je asi taká opozičná optika, že človek nejakým spôsobom nerozmýšľa a nehľadá, čo tam je úplne dobré, pretože chce dať nejaký ten opačný pohľad. Takže preto som to tam nejako nespomenul a rozmýšľam, ako by som to, či by som aj vedel si teraz na niečo spomenúť.
Ale chcem sa ešte vrátiť k tej produktivite. Áno, úplne súhlasím, tie mzdy musia sa dostať na tú úroveň produktivity, pretože je to neférové, ak ľudia zarábajú menej ako produktivita práce. Čo som tým chcel povedať, že práve z tej Beveridgeovej krivky je vidieť, ako je to vychýlenie vysoko a aký je ten nepomer. Ja chápem, že nikdy to nebude ideálne, ale myslím si, že práve tých 10 rokov vlády pod taktovkou SMER-u bolo dostatočným časom na to, aby sme sa na toto pripravili, pretože bolo prirodzené, že po čase krízy príde čas dobrých časov. A dalo sa k tomu smerovať, a to či už školstvo alebo aj tá mobilita a podobne, je neskoro, keď ich začneme až v čase, keď už sa tie dobré čady dejú alebo sa vynorili, lebo vidíme, že sa to nedá stihnúť za tých pár rokov a uchádza nám práve ten potenciál.
Čiže toto bola len taká "pala" z toho, že dalo sa vyťažiť viac, rozumiem. Ja nie som človek, ktorý chce vyslovene plakať nad rozliatym mliekom, snažím sa pozerať dopredu a na to, aké riešenia treba urobiť, aby sme toho potenciálu odstránili čo najmenej. A to bola taká aj výtka možno moja voči tomuto rozpočtu, že nevidím to tam, že by sme chceli čo najmenej stratiť z toho potenciálu.
A už len posledné k tej kase a tak, ako povedal kolega Poliačik, aj kolegyňa Verešová, tú kasu asi bude treba zobrať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Určite by sa dalo na to pozerať rôzne. Pán Heger urobil perfektné podobenstvo s tou rodinou. Naozaj my sme sa nebrali z lásky, tu nie je, tu nie je dôvod, aby opoziční poslanci sa znášali. To, že vláda má nie jednu milenku, ale veľa, veľa ľudí, ktorí žijú z nej a kde miznú peniaze. V tejto vláde sú ľudia, do ktorých presiakol duch 90. rokov, a vtedy sme mali takzvaných podnikateľov, kapitálotvornú vrstvu, ktorí boli naučení byť parazitmi na štáte. Boli naučení podnikať, však aj netreba hovoriť v minulom čase, dodnes sa tu frekventujú a vždy vedia podnikať len keď, povedzme, narobia dlhy. A zatiahol to nakoniec, za tie diaľnice alebo iné stavby, štát. Podnikajú, len keď ich niekto prikrmuje. A tento kód sa dostal do myslenia tejto vládnej koalície. Nemyslím, že práve u pána ministra, ale je dosť utilitárny alebo pragmatický, aby, aby nechal štát fičať na anabolikách. Raz sú to, raz si zvykáme žiť len s eurofondami a ešte k tým eurofondom berieme dlhy a kladieme si romantickú otázku, ako to asi bude, keď v budúcom rozpočtovom období nebudú už tie eurofondy a keď by sme prípadne mali mať naozaj život bez naberania ďalších dlhov. Treba túto fázu ukončiť. Minister je dostatočne odborne znalý a politicky skúsený, aby vedel, že Slovensko, ktoré doslova dopredu vlečie ekonomika Nemecka, malo už minulý rok možnosť mať vyrovnaný rozpočet. V tom je, v tom je celá pointa tohtoročného rozpočtu.