Videokanál klubu

Kolega Heger, hovoril si, že eurofondy sú premrhané, keď sme tu teda počuli, že vraj to dobehneme. Nuž, pravdepodobne nedobehneme, pretože naozaj keď sa čerpajú na poslednú chvíľu, tak sa čerpajú vysoko neefektívne, všetci sú z toho na nervy, prijímatelia, jednoducho všetci, a čerpajú sa na, poviem to tak jednoducho, že na úplne blbosti v tých posledných rokoch, ktoré vôbec, výsledky, výstupy nie sú trvalo udržateľné z takýchto projektov. Takže je to určite kvôli byrokracii, veľkej byrokracii, ale to sprísňovanie podmienok, ktoré vlastne, práve preto je takáto vysoká byrokracia a prísna administratíva, náročná administratíva, je kvôli škandálom, kvôli škandálom pri čerpaní alebo pri výzvach, pri posudzovaní projektov. A to sme videli aj v lete pri škandále, ktorý prepukol na v rezorte školstva, a potom sa teda prijímajú oveľa, oveľa tvrdšie podmienky. Ale tie zase urobia to, že zase sa následne nečerpajú eurofondy.
No a už len trošku aj humorne, to som ti taká vďačná, že si nakoniec spomenul. Nuž, tak dobrá manželka sa možnože hneď a zaraz nerozvedie, ale kasu by teda určite chcela, aby ju spravovala ona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som ešte pred tým, ako začnem, chcel poprosiť a aj to odôvodním na základe § 30 rokovacieho poriadku, keďže sa jedná o zákon zákonov a je to naozaj veľká vec, že tu opäť prerokúvame raz za rok rozpočet, a verím, že táto diskusia bude konštruktívna, musím povedať, že som sa na ňu tešil, neviem úplne odhadnúť, nakoľko mám svoje vystúpenie, a tak by som chcel poprosiť, či by bolo možné dostať aj viac času ako 30 minút. Či by teda ctení poslanci a ctené poslankyne súhlasili s tým, že ak by sa mi to vystúpenie natiahlo, aby som to nemusel nejako rázne sekať k 30 minútam, ale ak by to trvalo, neviem odhadnúť koľko, ale tak určite povedzme aj nejaký časový limit alebo aj prípadne takú voľnú kartu, čo sa týka dĺžky. Tak chcem sa opýtať pána predsedajúceho, či by niečo také bolo možné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je zákon zákonov. Je všeobecný súhlas, aby mohol pán poslanec byť dlhšie. (Súhlasná reakcia pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec, tak ako sme to urobili pred dvomi dňami, aj pri štátnom rozpočte určite. Nech sa páči.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážim si teda vašu dôveru. Verím, že ju nesklamem, že budem rozprávať celý čas zmysluplne, ak nie, tak mi zapískajte, ja to potom nejak rýchlejšie skončím žartom.
Takže, pán minister, bolo zaujímavé počuť vaše predstavenie a vzápätí bolo zaujímavé počuť predstavenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože mi to prišlo, ako keby dva odlišné príbehy. Až som mal miestami pocit, že či hovoríte obidvaja o tom istom dokumente. A ešte úvodom by som možno povedal, že aj keď som vás tak počúval, vlastne tie jednotlivé opatrenia, naozaj ste išli tak rozsiahle a miestami až úplne do hĺbky, tak mne to pripomenulo takú paralelu alebo, že proste toľko aj takých drobností tam je, a to je možno ten pohľad, ktorý sa ja budem snažiť priniesť do toho rozpočtu, lebo vieme, že nezhodneme sa v pohľade na verejné financie. Vy máte na to iný názor, my máme na to trošku iný názor. A prišlo mi to až tak miestami, ako keby tie jednotlivé opatrenia boli také cukríky, také tie pochutiny, ktoré si dovolíme z toho rozpočtu zaplatiť, ale v skutočnosti nie sú to nevyhnutné veci.
A ja musím povedať na úvod, že ja si myslím, že my nie sme bohatá krajina, čo sa týka financií. Sme bohatá krajina na ľudský kapitál, na to, že Slováci sú naozaj pracovití a majú veľký potenciál. A preto si myslím, že tým, že nie sme bohatá krajina, tak musíme naozaj veľmi zodpovedne uvažovať nad tým, čo je prioritou a kam tie výdavky prioritne by mali ísť a kam by nemali ísť.
Na druhej strane začal by som možno tým, že by som chcel povedať alebo zadefinovať práve a budem čítať aj priamo z riadkov rozpočtu, že momentálne sa nachádzame v dobrých časoch. A to je myslím si, že veľmi dôležité si uvedomiť. Bolo tomu tak aj minulý rok a myslím si, že tento rok je to ešte väčším potvrdením, že nielen Slovensko, ale globálne sa nachádzame v dobrých časoch.
A ja by som teraz chcel zacitovať pár riadkov z rozpočtu a k tomu možno dať taký komentár, aby som vykreslil práve tú situáciu toho, že nachádzame v dobrých časoch. V rozpočte sa píše, že v roku 2018 porastie slovenská ekonomika o 4,2 percenta. To je veľmi pekné číslo, keď sa pozrieme aj v porovnaní s okolitými krajinami, vidíme, že toto, a keď sa porovnávame dokonca s priemerom Európskej únie alebo so západnými krajinami, tak musíme povedať, že toto je dobrý rast, že to je výrazný rast. Na druhej strane píše sa v rozpočte, že teda za zrýchlením rastu oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu. A to chcem zdôrazniť, že ten export áno, tak ako aj pán minister hovoril, sme veľmi otvorená ekonomika a export je veľmi dôležitý. A vidíme, že práve to, že sme taká otvorená ekonomika, že ten export tu je, tak nás to ťahá a prináša to vlastne vyššiu dynamiku rastu Slovenskej republiky.
Ale taktiež sa v rozpočte píše, že hlavným dôvodom je zlepšenie ekonomického výhľadu v eurozóne, a budem pokračovať ďalej, "dynamika rastu globálnej ekonomiky nepoľavuje". Čo z toho vidíme? Ešte by som dodal jednu vetu, ktorá je tam, že "k zrýchleniu v eurozóne prispieva väčšina veľkých ekonomík a zotavenie naďalej prebieha rovnomerne naprieč sektormi". Čiže vidíme z týchto viet, že darí sa všetkým. Že darí sa naozaj celej Európskej únii, darí sa eurozóne a dokonca v rozpočte sa neskôr píše, že aj v globálnej ekonomickej aktivite alebo, resp. je to zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete.
A myslím si, že tu si musíme uvedomiť, že toto sú naozaj dobré časy, pretože nedeje sa to len na Slovensku, deje sa to globálne. A po druhé, toto nie je zásluhou našej vlády, pretože ak by sa ostatným nedarilo, nám by sa darilo, tak môžme povedať áno, zrejme tá vláda robí niečo, čo nás odlišuje od tých druhých a dokáže tú našu ekonomiku rozpumpovať. Ale my sa naozaj vezieme na tej vlne aj práve preto, že sme tá otvorená ekonomika, aj práve preto, že sme naviazaní aj eurom na vyspelé krajiny. Takže tá veľká previazanosť tu je a vidíme, že tá previazanosť aj s Európskou úniou prináša veľmi dobré ovocie, veľmi dobré výsledky aj do našej ekonomiky a pozdvihuje nás spolu s ním. A preto máme, preto sa darí aj nám.
A tu dokonca opäť budem citovať štátny rozpočet, sa píše, že "široká báza rastu sa opiera o silný trh práce a ekonomický optimizmus spotrebiteľov a firiem v domácom prostredí". A na záver teda aj o to spomínané "zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete".
Silný trh práce, tu chcem povedať, že je vidieť, že aj ľudia to cítia, že sa nám darí a že sme v dobrých časoch. Keď ste aj vy v dobrých časoch, keď máte vyšší príjem, tak si viacej dovolíte, samozrejme. To je prirodzené. Keď máte tú istotu toho, že ten príjem budete mať aj ešte pár rokov, tak sa nijako nebojíte a dovolíte si väčší konzum. A práve to je vidieť, že sa to pretavuje teda aj to tej mentality ľudí, ľudia to tak vnímajú a podľa toho sa správajú. A správajú sa podľa toho, to práve definuje aj tá veta, ekonomický optimizmus, opiera sa teda táto široká báza rastu o ekonomický optimizmus spotrebiteľov, ale aj firiem v domácom prostredí. Takže ľudia viacej míňajú. Na druhej strane vidíme, aj sme videli opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorá zaviedla na to, aby tu bola určitým spôsobom regulovaná alebo obmedzená miera naberania si úverov, pretože vidíme, že úverovosť alebo rast úverov slovenských domácností rastie, rastie pomerne výrazne a môže to byť rizikom, takže toto opatrenie je dôležité.
A ďalší prvok je práve ten silný trh práce, a to vidíme, že naozaj je. Existuje tzv. Beveridgeova krivka, ktorá hovorí o tom a porovnáva práve tú nezamestnanosť verzus zamestnanosť verzus dostupné pracovné miesta. A keby som mal možnosť ukazovať názory, tak by som vám ju vedel aj ukázať, ale v podstate opisuje len ten jav toho, že, a to je to, čo na dnes máme, ten problém, že my máme na jednej strane veľkú nezamestnanosť ešte stále, povedzme, na tom východnom Slovensku, včera sme o tom hovorili práve o najmenej rozvinutých okresoch, ale máme aj nedostatok pracovných síl. A toto, keď sú obidva parametre hore, tak to práve poukazuje tá Beveridgeova krivka, že to nie je dobré, že to nie je zdravé. Zdravé by bolo, aby sme uspokojovali ten záujem o pracovné sily práve tou nezamestnanosťou, ale k tomu sa ešte za chvíľočku vrátim, ako budem citovať state z rozpočtu.
Ale chcem teda povedať, že tie dobré časy ešte chvíľku potrvajú, pretože prognóza predpokladá udržanie aktuálneho tempa rastu eurozóny na strednodobom horizonte. Vyplýva to práve aj z nejakého stabilného rastu nemeckej ekonomiky, ale aj energického tempa rastu španielskej ekonomiky. Do toho sa pridáva postupne oživenie vo Francúzsku a v Taliansku.
Keď sa na to pozrieme z toho geograficky nášho prostredia, tak práve rasty vo V3 sa budú pohybovať pod hranicou 4, v Čechách to bude mierne nad hranicou 4, čiže porovnateľne. A ako som hovoril, ten, hlavným ťahúňom bude práve tá spotreba domácností. Čiže tí ľudia cítia, že sme v dobrých časoch, rastie tým, že je dopyt po práci, tak im rastú aj mzdy, však o tom sa bavíme. Ako som hovoril, aj mzdy budú, pardon, to som ešte nehovoril, ale mzdy budú tiež rásť dokonca budúci rok. Čiže ľudia budú mať viac peňazí a tieto peniaze premieňajú práve tým, že cítia, že sú dobré časy, premieňajú na spotrebu, a preto bude ťahaná, tento rast bude ťahaný spotrebou domácností.
Chcel by som však povedať, že tuto práve, a dať to do súvisu s vládou strany SMER, ktorá je už desať rokov vo vláde, že zanedbala prípravu práve na tieto dobré časy. Čo tým myslím? Totižto dnes máme ten problém práve tej zamestnanosti, že na jednej strane ešte tu máme nezamestnanosť a máme požiadavku na pracovné sily a nevieme to uspokojovať z ľudí, ktorí sú na pracovnom trhu. A napriek tomu zaznamenávame hospodársky rast. Predstavte si, čo by sa dialo, keby sme vedeli naozaj uspokojiť túto pracovnú požiadavku na pracovnú silu práve z týchto ľudí. Tu vidím práve ten nevyužitý potenciál tých desiatich rokov, kedy tu teda strana SMER vládla primárne a nepripravila sa na tento krok, na to, aby nenastala táto disproporcia v zamestnanosti alebo na trhu práce. Pretože keby títo ľudia, všetci, ktorí sú dnes nezamestnaní a sú poberatelia dávok do veľkej miery, tým pádom ich spotreba je nízka, keby oni vedeli nasýtiť tú potrebu po práci, tak dneska by omnoho viacej peňazí vracali späť do ekonomiky. Ale to sa nedeje a práve tu je ten nevyužitý potenciál.
A tu by som povedal, že rozpočet hovorí aj o tom, že nové pracovné miesta budú nasýtené nielen domácimi nezamestnanými, ale posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov. A toto je, je tam teda taká veta, že a "návratu Slovákov zo zahraničia". Tu by som si dovolil pochybovať, že to bude nejaké masívne číslo, teda zatiaľ to tak, čo ja mám pomerne kopec známych v zahraničí, ale dobre, nemám k tomu žiadnu štatistiku, ale dovolím si teda o tomto pochybovať. Ale tá veta "posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov" je práve odpoveďou na to, že uspokojujeme tu dopyt po práci nie domácimi, nevieme to dosiahnuť domácimi, ale tými zahraničnými. Lenže tí zahraniční, viete, aj keď sú Slováci gastarbeitri niekde v zahraničí, tak tam zarobia peniaze, ale kam ich prinesú? No, prinesú ich domov a zvlášť takí, čo tu z okolitých krajín prichádzajú. Čiže nepremieňajú to tu na domácu spotrebu. Takže tie peniaze my strácame, a to je práve ten nevyužitý potenciál, ktorý nám chýba a ktorý by sme mohli mať v rozpočte, ak by strana SMER na toto myslela v čase, keď sa dostávala z krízy a pripravovala systematicky opatrenia na to, aby nám nevznikla táto veľká disproporcia.
Takže toľko aj k tej miere nezamestnanosti, ktorá teda klesne na úroveň 7,3 %, a nominálna mzda bude rásť v roku 2018 tempom 4,6 %, a to je práve, čo som hovoril, že sa prenesie do spotreby alebo teda do tých výdavkov.
Lenže tu si musíme uvedomiť a tu je ďalšie riziko, kde musí byť vláda veľmi obozretná s tým, ako bude nakladať aj s vlastnými financiami, a to je uzatváranie nožníc produktivity práce a ceny práce. Totižto na Slovensku dlhodobo boli tieto nožnice pomerne otvorené a to, ako sme dosahovali produktivitu, nebolo ohodnotené dostatočne. To ste mohli počuť aj práve tie porovnania, že však taký automechanik v Nemecku zarába podstatne viac ako na Slovensku a robí ešte lepšie a podobne. Čiže teraz už sa dostávame do fázy, kde sa približujeme veľmi blízko k tej produktivite. A totižto pre každého podnikateľa nemá význam, aby platil zamestnanca viac, ako je hodná jeho produktivita. Ale, žiaľ, niekedy sa to musí stať práve aj takými disproporciami na trhu, ak on tých ľudí naozaj potrebuje a nemá iných, tak ich musí preplatiť, aby ich dostal do svojej fabriky, pretože nechce prísť o ten biznis, ktorý má. Je mu, radšej zarobí menej, ako by nemal zarobiť vôbec.
A toto môže spôsobiť, že preklopí sa cena práce nad produktivitu. A ak to sa stane, tak Slovensko prestane byť konkurencieschopné. A je veľmi dôležité pre Slovensko, pretože aj dnes sme prezývaní ako montážna dielňa, aby sme ostali konkurencieschopní, lebo podnikatelia z dlhodobého hľadiska ak budú musieť platiť viac, ako je produktivita tej práce, no tak prirodzene budú hľadať aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska miesta, kde sa budú môcť vrátiť späť k tej produktivite. Nikto nechce preplácať, ani vy nechcete za niečo platiť viac, ak za to môžete platiť férovú cenu. A niekedy aj možno ešte nižšiu ako férovú cenu. To už je na každom z vás. Ale tá pointa je, že to riziko tu hrozí, ak vláda nebude robiť dostatočné opatrenia na to, aby sa to neprehuplo. A práve prilievaním niekedy financií do hospodárstva, nerozumným, môže toto preklopenie spôsobiť, obzvlášť, ak sa nevyrovnávajú tie rozdiely.
Takže ďalšia dôležitá vec, ktorá je v rozpočte napísaná, že rast investícií bude teda založený hlavne na súkromnom sektore, čo je dobrá správa. Verejné investície sú však tlmené pomalým nábehom čerpania eurofondov. A toto je opäť zlyhanie vlády, súčasnej vlády, pretože to, že sa nečerpajú eurofondy, áno, môžme povedať a počujeme tie argumenty, že eurofondy budú vyčerpané, však to dobehneme, máme ešte čas. No, nie je to úplne tak. Videli sme to aj v roku 2015, kedy naše čerpanie eurofondov bolo veľmi vysoké, aj to sme nestihli vyčerpať všetko a nejako vyčerpať všetko. A niekoľko sto miliónov nám tam ušlo práve preto, že sme to nedokázali vyčerpať. Ale problém je, že mnohokrát po tom, keď sa čerpajú na poslednú chvíľu, tak sa musia ako keby vyčerpať a čerpajú sa aj na projekty, ktoré nie sú úplne zmysluplné alebo bolo by škoda tie peniaze stratiť, tak ich vyčerpáme na čokoľvek. A toto je tiež len dôkazom toho, že sa nepristupuje zodpovedne a systematicky práve aj k tejto oblasti čerpania eurofondov, a preto je veľmi dôležité ju mať naďalej pod drobnohľadom. A ešte keď budem hovoriť samostatne o eurofondoch, spomeniem práve aj tie eurofondy na vedu a výskum, pretože tam nastal, došlo k jednému zlomu, ktorý spôsobí, že už sa z toho nedostaneme.
Keby som teraz ešte kratučko len zacitoval z rozpočtu, čo sa týka pozitívneho vývoja, tak je tam veta, ktorá hovorí, že, naopak, pozitívny vývoj je zaznamenaný v rámci príjmov z dane, dane z pridanej hodnoty, pri ktorej sa očakáva prekročenie rozpočtu o 120 mil. eur. Pán minister, viete, že ja som teda v tomto taký kritik práve toho výberu DPH a my si porovnávame vždycky tie krivky a vy máte tú maďarskú priekopu a ja mám zase ten Gerlachovský štít, alebo ako by sme to nazvali. Ale v skutočnosti chcem tým povedať, dneska nechcem byť nejaký kritický, lebo vidíme, že teda nejaké pozitívne veci sa dejú. A tu by som práve že chcel pochváliť, že vidíme, že tie opatrenia, ktoré robíte, napriek tomu, že je to prekvapivé, ako nominant SMER-u alebo teda člen strany SMER zavádzate takéto kroky. Ale chcem sa skôr venovať teraz tak konštruktívne naozaj tomu, že šedá ekonomika je problém. A práve tam je do veľkej miery ten únik daní z pridanej hodnoty, pretože peniaze, ktoré nie sú zaevidované, tak sa z nich nedá odviesť ani daň z pridanej hodnoty. Ale tu by som chcel teraz trošku tak trošku politicky, ak môžem, že myslím si, že práve správanie vlády odrádza ľudí od toho, aby chceli platiť vyššie dane. Ja sa totižto nechcem uspokojiť s tým, že Slováci nechcú platiť dane. Ono sa to o Slovákoch hovorí, že je tu vysoká miera optimalizácie a podobne. A ten stav tu je, ale nemôžme sa uspokojiť s tým, že tak to bude navždy. My proste potrebujeme vykročiť tým smerom, že, okej, čo ideme urobiť pre to, aby Slováci hrdo a chceli platiť dane, lebo za to dostanú patričné výsledky. A toto je práve ten problém, že dnes nevidia ľudia, že by za peniaze, ktoré vyčerpajú, dostali patričné výsledky. A preto si myslím, že tuto zohráva, naozaj každá vláda má túto zodpovednosť, že je vzorom pre ľudí, a buď odrádza od platenia dane, alebo pomáha, môže motivovať.
Takže Slovensko potrebuje byť konkurencieschopné, má na to príležitosť, v minulosti sa mu to už podarilo. A práve rozpočet je takým odrazom toho, že aké má vláda priority. Pretože vy môžte hovoriť, že toto je moja priorita, ale pokiaľ tomu nedáte peniaze, tak to v skutočnosti priorita nie je. Zrejme to poznáte z domácich rozhovorov so svojimi partnermi a podobne.
A keď si pozrieme konkurencieschopnosť, tak vidíme, že v porovnaní s tým naším okolím, napríklad s tou V4, s ktorou zápasíme mnohokrát aj o zahraničné investície, sme momentálne na treťom mieste, kde tesne iba o jedno miesto sú za nami Maďari práve napríklad v tom ukazovateli globálnej konkurencieschopnosti, kde Česi sú na 31. mieste, Poliaci na 39. mieste, Slovensko na 59. mieste a Maďarsko na 60. mieste. Ale na to aby, prečo je dôležité, prečo je potrebné mať túto konkurencieschopnosť a prečo je dôležité, aby sme mali ten zdravý ekonomický vývoj? No na to, aby sa Slovákom na Slovensku žilo lepšie.
A na to, aby sme dosiahli tento zdravý ekonomický vývoj, musíme zabezpečiť také štyri hlavné parametre, a to je: zdravé a udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a veda a výskum a vzdelávanie na vysokej úrovni. A týmto štyrom oblastiam by som sa chcel teraz kratučko venovať.
Ale ešte predtým sa chcem vyjadriť k takej metodike, ako sa zostavuje rozpočet. Asi ste si všetci všimli, nie že asi, ale určite ste si všimli, že rozpočet sa zostavuje na tri roky, kde jeden ten prvý rok je záväzný a druhý a tretí rok je výhľadový. No, žiaľ, v súčasnej praxi je druhý a tretí rok skôr, by som nazval, taký marketingový. A preto, že častokrát nie je vysvetlené, ako chce vláda tie ciele dosiahnuť. A to, keď si pozriete napríklad aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak uvidíte, že sú tam odchýlky, a ja ich tu spomeniem, od toho, ako by sa k tým cieľom mohli dostať, a nie sú tam navrhnuté opatrenia. Čiže vidíme, že vláda nepristupuje zodpovedne k tomu, ako by tento mechanizmus mal fungovať, že rozpočtujem na tri roky, ale v skutočnosti rozpočtujem na rok a tie dva roky tam nejakým spôsobom dokreslím. A dokonca ani ten prvý rok, to je ten záväzný, ktorý my tu poslanci v Národnej rade schvaľujeme, ale ani ten prvý rok v skutočnosti nie je ten rok, ktorý sa naplní tak, ako ho my tu schválime. A za chvíľočku poviem prečo.
Preto by som si dovolil tento rozpočet alebo tento záväzný rok nazvať takzvaný poslanecký rozpočet a v skutočnosti by som tam dal také, ešte medzi riadkami taký odkaz pre ministrov: neboj sa, my ti pridáme počas roka. A ten skutočný rozpočet je práve v tej VPS, kde máme aj rezervy. A tu keby som vám mohol ukázať graf, tak by som vám ukázal, ako tie rezervy vlastne každým rokom narastajú. Ja teda nechcem porovnávať alebo nerád porovnávam vládnu stranu SMER s vládou pani Radičovej, pretože to sú už tí, ktorí si vyriaďujú častokrát, oni medzi sebou. Ja som súčasťou tej vlády nebol. Teda môžete povedať, že OĽANO bolo, ale ja som vtedy ešte nebol ani v politike, preto by som sa tejto diskusii chcel vyhnúť. Ale ak to pán minister bude chcieť zareagovať, tak to pochopím.
Ale práve v roku dvetisíc jedenásť a dvetisíc ešte dvanásť bola úroveň rezerv na takmer jednom percente alebo okolo jedného percenta. A od toho obdobia, ako SMER prišiel do vlády, ako sám od roku 2012, teda ďalší rozpočet trinásť, štrnásť a tak ďalej, to začalo narastať, až sa to teraz dostalo na 7,6 percenta.
Čiže objem rezerv, ktoré rozpočtujem mimo štátneho rozpočtu, a môžem tie peniaze prelievať späť potom počas roka, lebo tie rezervy mám na to, aby som ich použil, keď ich potrebujem, tak v skutočnosti my, poslanci, alebo vy, páni poslanci, neschvaľujete konkrétne čísla, ako tie peniaze sa budú hýbať. Vy schválite nejaké čísla, ale ony sa potom hýbu úplne ináč. A tento vankúš, tých 7,6 % vlastne toto umožňuje vláde. Takže, lebo potom si môže presúvať vlastne pán minister, aj my sme tu mali minulý rok o tom aj debatu s pánom ministrom a ja chápem, že určitá taká operatívna kontrola je dobrá, ale musíme si uvedomiť, že tu sa bavíme naozaj o verejných financiách a my potrebujeme zaviazať aj tých jednotlivcov, ktorí riadia tie rezorty, aby sa zaviazali, že toto chcem minúť. A nie že teraz v polovici roka si rozmyslím, že, a ešte na toto by bolo dobré a na toto by bolo dobré, práve tie cukríky, čo aj spomínal pán minister. Ale aby sa zaviazali a to dodržiavali, aby tie výnimky v tom, výdavkoch rozpočtu boli skôr výnimočné, pretože to je úloha parlamentu, že schvaľuje ten rozpočet, ale je záväzný. Čiže je záväzný pre tých, ktorí ho potom vykonávajú. Takže toľko k tým rezervám.
A preto teda by som povedal, máme dva rozpočty. Jeden je ten poslanecký a druhý je tie rezervy. To je tá peňaženka pána ministra, ale na to, aby mohol práve odkázať tým ministrom, že nebojte sa, my vám počas roka pridáme.
Ja som tu dnes, keď sme sa bavili s pánom ministrom, hovoril aj o určitých opatreniach, ktoré by sa nemali diať. Na to, aby boli verejné financie zdravé a udržateľné, lebo bol tu nastavený mechanizmus, a to sú – Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy, ktorý vlastne stanovuje tie príjmy a snaží sa ich nejakým spôsobom definovať. A ministerstvo financií si tiež prognózuje svoje príjmy a príde na tieto výbory a porovnávajú sa. A keď sú porovnateľné, tam sú viacerí zástupcovia, tak dá stanovisko, že je realistické, že tá prognóza ministerstva financií je realistická. A to neni len také, že, aha, tak ministerstvo financií sa niečo dozvedelo, že toto sledujú naozaj aj investori, sledujú to vonkajšie trhy a podobne. A on na základe toho sa orientuje. Takže to veľmi dôležité, tá pečiatka, ktorú dajú tieto výbory z hľadiska aj verejných financií a v tom globálnom rozmere, napríklad v tom európskom. A vidíme, že aj tento rok sa stalo, že do príjmovej časti prišli opatrenia, ktoré neprešli týmto výborom a spôsobujú tým pádom, nemáme prognózu k tomu. A toto by sa tiež nemalo diať v plánovaní verejných financií. Takže toto je taká výtka, ktorá tu opäť je na stole, a to je odkaz pre pána ministra.
Ešte k tým zdravým a udržateľným verejným financiám. Ak by sme si pozreli, napríklad porovnáva sa to práve s tým scenárom nezmenených politík, tak by sme videli, že mnohokrát alebo teda najbližšie roky ten scenár nezmenených politík hovorí, že ak by vláda nerobila žiadne opatrenia, tak by sme dokonca už budúci rok dosiahli, za chvíľočku sa k tomu dostanem, neviem, či jemne prebytkový alebo prinajmenšom vyrovnaný rozpočet. Ale myslím, že jemne prebytkový. A ale tie opatrenia, ktoré tu sú, sú zadefinované v rozpočte. A dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že sú tu riziká na úrovni 0,6 až 0,8 percenta. Čiže ešte odklon od tých plánov. A tie riziká sa tu pravidelne opakujú a sú to riziká, ktoré len krátko spomeniem pre krátkosť času, ale môžete si ich nájsť práve aj v tej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A ony sa opakujú. Je to napríklad nadhodnotenie tých príjmov z dividend, ktoré spomínal aj pán predseda NKÚ. Alebo sú to príjmy z predaja majetku štátu, príjmy z predaja emisných povoleniek. Opäť sa nadefinuje, že toľkoto emisných povoleniek predáme, ale vidíme za posledné roky, že sa to nedeje, že proste nepredáme toľko. Čiže nadhodnotíme tie príjmy, čo vytvára potom rámec na to, aby sme mohli viacej čerpať. A tým pádom ten deficit, ktorý tu vy schvaľujete alebo spolu ako poslanci schvaľujeme je taký, relatívne môžme si povedať, prijateľný, ale napríklad tak ako sa stalo tento rok, že ten rozpočet nebol teda tých 1,68, ale 2,2, teda za minulý rok, pardon. Tak vidíme, že sa to, môžme očakávať aj v najbližších rokoch, že vláda nejakým spôsobom aj tie rastúce príjmy skonzumuje. Tak isto ako tu zaznelo od pána predsedu NKÚ, tak je to, napríklad samosprávy alebo výdavky v zdravotníctve, ktoré, dobre, dnes už máme tie pozmeňováky, ale práve rozpočet keď bol schválený, tak tam ešte bol vplyv vyčíslený na 135 mil. eur ako riziko. A ďalšie parametre, ktoré by som mohol spomenúť. Hovorím, pre krátkosť času nebudem hovoriť.
Ale poďme, poďme teda ďalej. Ďalší taký dôležitý parameter je dlh a vidíme, že ten dlh práve ocenením aj tých rizík, tých opatrení na to, aby sme si splnili ten dlh, ktorý máme naplánovaný, ktorý teda vláda si naplánovala, že bude 45 percent, myslím, tak vidíme, že je tu viacero rizík na to, že sa to nemusí podariť a že dokonca ten dlh bude 47,5 percenta v roku 2020 a ostane v sankčnom pásme. Ostane v sankčnom pásme. To je dôležité si uvedomiť, že tak ako vláda teraz hospodári, tak nielenže odsunula ten vyrovnaný rozpočet, ale tie riziká, ktoré má v tom rozpočte, tak ako ich má nakreslené na tie dva marketingové roky, spôsobujú, že je dosť možné, že ostaneme v sankčnom pásme aj v roku 2020. Predpokladám, že kolegovia sa, uvažujú... (Reakcia z pléna.) No podľa, ja teda by som, môžem tu ukázať ten samotný graf, kde samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nadefinovala, že budeme mať 47,5 % v roku 2020. Takže to je ich prepočet, to sú riziká. Nie, nie, vy si to samozrejme nedáte do rozpočtu. Však prečo by ste to robili, keď tie dva roky sú nezáväzné? Takže ale to riziko tu je a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa v tých rizikách až tak výrazne nemýli. Uvidíme, dožijeme sa toho, predpokladám, dúfam, o dva roky. A toto riziko tu je. Tým pádom vlastne tie sankčné pásma tu ostávajú.
Ak by som ešte povedal napríklad aj to zhoršenie deficitu v roku 2017, vidíme, že tu bude. A spojím to zase, do súvisu to chcem dať práve s tými, chcem to dať do súvisu s tými dobrými časmi. A to je to, čo som hovoril na začiatku, že z 28 krajín Európskej únie 20 krajín má lepšie rozpočty ako my a 9 má prebytkové, pretože vedia využiť práve tieto dobré časy a vedia ich pretaviť na konsolidáciu a na to, aby tie výdavky boli namierené naozaj na oblasti, kde sú potrebné, tie výdavky alokovať. Takže to je ďalšia dôležitá oblasť.
O tých emisných kvótach som krátko hovoril, že ich rozpočtujeme a že je tam riziko. O zdravotníctve bude hovoriť môj kolega Marek Krajčí. A pri tých samosprávach, to vlastne spomenul aj sám pán predseda NKÚ. Ale ak by sme teda chceli dosiahnuť práve tú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vidíme, že v roku 2020 na to, aby bola udržaná alebo zabezpečená, bude potrebné prijať opatrenia podľa toho, ako je v súčasnosti rozpočet nadefinovaný, vo výške 0,24 HDP. Čiže zase tam môžme očakávať, že budú musieť byť prijaté nejaké opatrenia či už na strane príjmov alebo výdajov, aby sa zachovali. Ale tie udržateľné financie sú naozaj veľmi kľúčové. Sú veľmi dôležité a sú dôležité, a teraz by som sa chcel práve vrátiť k tomu posunu toho strednodobého cieľa, o ktorom hovoril aj pán predseda NKÚ, a zároveň vidíme, že štát alebo teda vláda to nedodržiava, už pravidelne to odsúva. A opäť mám tu pekný graf, ktorý vám neviem ukázať, ale jasne ukazuje, že ako sa opatreniami vlády práve na tej výdavkovej strane stále dostávame mimo, ako keby už sa môžme nadýchnuť nad tou vodou a my sa znovu potopíme. Trošku si ešte dáme nejakú tú olovenú guľu na nohu, aby sme sa nenadýchli.
A budúci rok, ak by vláda nerobila žiadne opatrenia napriek tomu, že už tých opatrení urobila v minulom roku dostatok, čo sa týka daní, výberu príjmov, tak už teraz budúci rok by sme mohli mať prebytok 0,1 percenta. A z prebytku už sa dá potom hospodáriť. Ale tá filozofia je iná. Okej, tu sa nezhodneme. Takže toto sú tie posuny, ktoré by nemali byť, a myslím si, že práve pre tú neefektivitu peňazí. A ja by som to dokonca nazval, že ja osobne to vidím ako také naozaj politické chúťky jednotlivých lídrov politických strán. A toho ste boli svedkami aj tento rok. Bavili sme sa práve o tom pri zákone o dani z príjmov, kde sa teda prejavili jednotlivé opatrenia, a viem si predstaviť, že ani pre pána ministra financií to nebolo úplne najpríjemnejšie riešiť tie opatrenia typu nezdaniteľný základ dane na kúpeľníctvo, ktorý predpokladám, že z hľadiska systémového nedáva veľa ľudom zmysel. Uvidíme, ako dopadnú trináste, štrnáste platy, videli sme, ako sa to tam posúvalo, vyvíjalo, až sa to tam nejakým spôsobom zaparkovalo do tej podoby, ktorá by mohla byť pre verejné financie pomerne neškodná, aj pre to podnikateľské prostredie. A je to taký vlastne pokusný králik. Kiežby to ľuďom pomohlo. Takže toto sú práve tie opatrenia a vplyvy, politické vplyvy do rozpočtu. A, samozrejme, áno, my nie sme technokrati, ani pán minister nemôže byť technokrat, vláda nie je technokratická a musí dbať na tie priority, musí tam byť aj ten politický rozmer, ale pri tom politickom rozmere je dôležité dbať práve na tú budúcnosť ďalších generácií a na budúcnosť, aby Slovensko mohlo byť konkurencieschopné, pretože vtedy bude vedieť prosperovať. A takéto opatrenia, ktoré tu a teraz zariadime, aby sme mali možno vyššiu popularitu, spôsobujú, že odďaľujeme práve tú prosperitu Slovenska na neskoršie roky a ťažko sa potom do nej nastavuje späť. Niekto si to potom zlizne a bude si musieť vyhrnúť tie rukávy a pritiahnuť tie opasky, ako sme to v minulosti počuli a zažili.
Takže vidíme, že sa tu dejú teda jednak tie, možno nejaké nafukovanie príjmov, nedocenenie výdavkov na to, aby ten deficit nejakým spôsobom tu sme si mohli schváliť ako poslanci, ale vidíme, že posledné roky ukázali, že tie deficity nakoniec vyzerajú inak.
To súvisí teda aj s tým dlhom, pretože akonáhle my tvoríme deficit, tak samozrejme nie celý, ale veľká časť toho deficitu spôsobuje aj navyšovanie toho dlhu, a to nesmieme opomenúť. A je taký dobrý parameter a to je práve jednak to konsolidačné úsilie, ale aj štrukturálny deficit, ktorý hovorí práve o tom, akým spôsobom sú tie verejné financie nastavené. A keď sa pozrieme na štrukturálne saldo, tak opäť sú dve rôzne čísla, ale chcem teraz nájsť, pardon, chcem nájsť to číslo podľa ministerstva financií. Nevadí, použijem číslo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počkajte, mám tu aj podľa ministerstva financií. A to štrukturálne saldo, je najlepšie, ak je teda plusové číslo, v najlepšom prípade nulové číslo. Ale môžme si pozrieť, ako je teda podľa ministerstva financií. Za rok 2015 je to teda percento HDP, to bolo mínus 2,4 za rok 2016, má to klesajúcu tendenciu, to musíme priznať, pretože ten strednodobý cieľ, ktorý je záväzný, sa vzťahuje práve na štrukturálne saldo a pomaly k nemu smerujeme. Malo by to byť pol percenta, ale v roku 2020 je to naplánované na 0,8. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to koriguje a dáva tam 0,9, ale vidíme, že stále nevieme prehupnúť do tých zdravých financií, aby to štrukturálne saldo, to sú totižto opatrenia, ktoré spôsobia to, že nemáte výkyvy v rozpočte a že proste tá štruktúra v rozpočte je dobre nastavená, tá štruktúra rozpočtu. To, že urobíte nejaké jednorazové opatrenia, okej, tým si to rozladíte, ale to je vaše rozhodnutie. Vyníma sa z toho aj cyklická zložka, lebo áno, teraz sme práve na tom cykle tých pozitívnych dobrých časov a tie pomáhajú, samozrejme, mať ten, potom ten konečný deficit lepší, ale to keď oholíte od toho, tak to je tá skutočná práca vlády, to je skutočná práca na ich opatreniach, ako oni pristupujú zodpovedne k verejným financiám. A vidíme, že teda nepristupujú natoľko zodpovedne, ale tlačia to na hrane, aby splnili sme tie parametre Európskej komisie, čo sa teda pre rozpočet budúci rok nepodarilo, a vidíme, že tam bude chýbať, teda že sme vypadli z tých premiantov, v ktorých sme minulý rok boli. A to konsolidačné úsilie vlády je dobré, ak je pozitívne, ak je, nejaké vyššie percentá. Ale vidíme, že konsolidačné úsilie vlády za najbližšie roky bude oscilovať okolo nuly do mínusu. Čiže bude mínus 0,1, 0,2, čiže tak sa vezieme na tom, čo máme, a nerobíme nejaké veľké opatrenia skôr, tak ešte keď nám to trošku stúpne, tak si to nejaký spôsobom skonzumuje. Áno, pán minister hovoril, že na nejaké opatrenia to míňame, ale vy sami môžte a budete to rozoberať v kapitolách, ktoré zastupujete, a môžte teda dišputovať o tom, či tie opatrenia sú zmysluplné a prinášajú nejaký trvalý rast. Nehovoriac o tom, že naozaj sú tu tie priaznivé vplyvy, a tomu sa nebudem viacej venovať, pretože o tom som hovoril a hovoril o tom aj pán minister. Takže vieme, že tie dobré časy sú, sú zadefinované a toľko k tomu.
Teraz by som chcel kratučko len k tomu čerpaniu eurofondov, že vidíme, že naozaj je tam výrazný pokles. Je to nižšie, ako je to plánované. A to je práve nevyužitie tých investícií, tých peňazí, ktoré by sme mohli použiť na to, aby, stratíme ďalší rok, vyslovene stratíme ďalší rok. To je fakt, ktorý tu máme, a tým pádom nemôžme vytvárať to, by som povedal, to bohatstvo, ktoré tu na Slovensku môžeme mať. A ono to je, ako keď by ste jazdili na aute, na ktorom idete pomerne rýchlo, povedzme, idete na diaľnici a zrazu dupnete na brzdu, tak vás to troška rozhádže. A teraz na to, aby ste to auto potom ukorigovali, tak musíte viacej pridať, máte vyššiu spotrebu, máte spotrebu bŕzd. A toto je to, čo sa deje aj s našou ekonomikou, keď sa takéto šoky tu dejú, že nevieme rovnomerne vyčerpávať tie eurofondy. Hoci sme vedeli o nich, však sme v treťom programovom období uprostred, nejakým spôsobom sa nám to nedarí. Alebo teda vláde sa to nedarí a sú na to rôzne vonkajšie dôvody. Osobne si myslím, že práve tá transparentnosť a ten systém zamerania na určitú cieľovú skupinu spomaľuje to, že tie eurofondy nie sú čerpané, alebo možno tak, jak sa hovorí, že sme pápežskejší ako pápež a zavádzame toľko pravidiel, aby sme, a čo v konečnom dôsledku zbyrokratizováva tento celý proces. Ale chcem povedať teda jednak to, čo hovoril aj predseda NKÚ, že je tu teda to riziko tých korekcií okolo 80 mil. eur ročne. Ale ja tu vidím ešte jeden problém, a to je to, že napríklad pri tej vede a výskume, keď to hovorím teda pri eurofondoch, tých 300 mil., ktoré mali ísť na strategický, vedu a výskum, tak tam totižto možno si to úplne neuvedomujete, ale na to, aby ste to mohli odpisovať, tie projekty, tak musíte ich odpisovať šesť rokov. Ale my už tých šesť rokov nemáme, pretože tie eurofondy skončia v roku 2020 plus tri, čiže aj keby sa v roku 2018 vypísali a niekto ich sprocesuje, začnú čerpať v roku 2019, tak sú to štyri roky. A nikto si nezafinancuje dva roky odpisov z vlastného vrecka, lebo to nedáva zmysel. A tým pádom sa prepláca a stráca sa ten efekt toho bonusu tých eurofondov, ktoré dostáva. Čiže tieto nebudú minuté na ten strategický výskum, čo je veľká smola, je to veľká premrhaná šanca, ktorá sa zrejme už nikdy nebude opakovať, a bude sa to musieť míňať na nejaké menšie projekty, ktoré, žiaľ, neprinesú ten efekt toho strategického veľkého výskumu, ktorý tu na Slovensku mohol byť. A toto je jednoznačne veľmi veľká premrhaná šanca a to už sa nedá zvrátiť. Takže to je veľká výtka a veľké zlyhanie súčasnej vlády, že toto nepostrážila a neudialo sa to.
Posledný alebo teda ďalší bod, ktorý by som chcel ešte pri tých udržateľných financiách povedať, je práve ten výbor, teda hodnota za peniaze, Útvar hodnoty za peniaze, ktorý naozaj tu robí veľmi dobrú prácu, analyzuje, ale vidíme, že sa nedostávajú do rozpočtu tie jednotlivé opatrenia. Vidíme, že v zdravotníctve sa to podarilo, ale ďalej ako keby sa to, veľmi pomaly hýbe. A je to veľká nevyužitá šanca. Nehovoríme, však nikto nehovorí, že politici to musia celé zobrať tak, ako to je, že tá dávka tej politiky tam musí byť, ale tá aplikácia je ten správny kurz, teda, resp. to, čo ÚHP ukáže, je nejakým, udanie toho smeru k tomu, aby tie financie boli udržateľné, aby boli zdravé. A ak sa tým vôbec nezaoberáme a politicky to zmetieme zo stola, tak je to opäť veľká premrhaná šanca a ukazujete to taký nezáujem o dobro budúcnosti Slovenska.
Posledné tri oblasti, ktoré, toto bola tá najobšírnejšia, lebo chcel som sa povenovať práve tej makroekonomike, alebo tomu makroekonomickému pohľadu, ale ten druhý bod, ktorý som hovoril na začiatku z tých štyroch, je práve tá efektívna verejná správa. A tuto by som chcel povedať teda, že tak ako nám hovoril aj, pardon, teda pán minister Kaliňák sa tak chválil tým, že teda toto je veľmi veľká vec. Včera sme počuli o klientskych centrách, ako ľudia to majú efektívnejšie a podobne, ale tam to nemá totižto skončiť. To malo skončiť na tom, že budeme mať podstatne menej zamestnancov a že budeme na tom šetriť. Pretože dnes na Slovensku máme v priemere vyše 40 úradníkov na tisíc obyvateľov, ale vidíme že okolité krajiny, napríklad také Česko má okolo 30 zamestnancov. A keď si prepočítate z toho počtu radovo okolo 216, nemám tu presné to číslo teraz pred sebou, 216-tisíc zamestnancov, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu, tak keby sme sa dostali napríklad na tie čísla Česka, tak, čo odráža efektivitu samozrejme, tak by sme ušetrili rádovo okolo 700 – 800 mil. eur. A to už je zaujímavé, to je trojnásobok sociálneho balíčka, ktorý tento rok vláda prináša ako bombastickú vec.
Nehovoriac o tom, že tá informatizácia, ktorú sme videli aj v Estónsku, prináša veľkú úsporu, pretože naučíme ľudí pracovať s verejnou správou prostredníctvom internetu. A u nás to je, žiaľ, ešte veľký deficit. A hovorím aj z vlastnej skúsenosti, lebo som dosť, sa mi narodilo dieťa pred časom a ja som si to chcel zaregistrovať. Jednak došli do toho zlyhania s tými občianskymi preukazmi, ale jednak aj samotné, keby ste si to zažili akože, je to trošku lepšie, ale ešte stále to nie je tam, kde by to mohlo byť, ešte stále vás to núti niektoré tlačivá ísť vybehať. Takže toľko k tej efektívnej správe majetku, teda efektívnej verejnej správe.
A potom by som už len spomenul zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré som hovoril, že je tiež veľmi dôležité. A to je, vidíme, že nerobia sa tu veľké opatrenia. Počuli sme, že sa vyhlásila vojna byrokracii, čo je dobrá správa, ale uvidíme, či sa to stihne do roku 2029 zrealizovať. A ak nie, tak to nebude výsledkom a úspechom tejto vlády, hoci na to mala štyri roky, mohli tú vojnu vyhlásiť omnoho skôr. Aj tá podpora v rozpočte, ak si pozriete, je naozaj nízka.
Nehovoriac o tom, spomeniem to práve pri tuto tejto kategórii štátne podniky, ktoré sú časovaná bomba, pretože viaceré z nich sú v dlhodobej strate a nejakým spôsobom sa to nerieši. A toto spôsobí záťaž pre Slovensko. A mohli by sme sa pozrieť práve ešte na ten parameter doing business, ale pre krátkosť času to už nebudem spomínať.
A už len to uzavriem pár vetami a prenechám to ďalším. Takže posledné je práve tá veda a výskum a vzdelanie na vysokej úrovni. Počuli ste aj od pána predsedu NKÚ, že toto je oblasť, ktorá primárne, a teraz áno, to je oblasť, o ktorej budú hovoriť kolegovia zo školstva, prenechám to im a teším sa na vaše príspevky, pretože tam je veľa čo robiť a nemusím sa k tomu ja vyjadrovať. Ja som chcel spomenúť hlavne tie premrhané eurofondy.
Takže na záver by som možno povedal a zacitoval pána ministra, také dva citáty, ktoré si tak nesiem v sebe. A prvý je, keď v roku 2012 preberal úrad ministerstva financií a povedal, že povedzme si, na čo máme a na čo nie a čo budeme financovať a čo nie. Inými slovami poďme financovať to, na čo máme. V 2013 sa to relatívne podarilo, ale naozaj je vidieť, že v tej politike ten tlak politický proste prevalcoval takú nejakú tú racionalitu aj riadenia tých verejných financií a vymklo sa to z kontroly až tak ďaleko, že dnes vidíme, že budúci rok nie sme medzi tými premiantmi z hľadiska hodnotenia Európskej komisie. A tak isto druhý citát, ktorý je tiež veľmi, myslím si, že dobrý, to pravidlo je veľmi dobré, že mali by sme sa prikrývať takou perinou, na akú máme. Ale zatiaľ to nevyšlo. Tak to je to, k čomu sa potrebujeme vrátiť, lebo iba vtedy nás to vedie práve k tej efektivite a túžbe vymačkať z tých peňazí čo najviac. Pretože ak stále máme pocit, že môžme si požičať, môžme viac, tak nemáme potom tú túžbu, a to poznáte vy z vlastných životov tiež, že nemáte takú tú túžbu hľadať tie skryté rezervy. A ony, tie skryté rezervy tu sú a boli spomenuté predsedom NKÚ a budú spomenuté určite vami.
Takže tým som myslím, že pokryl všetko. A na záver mi dovoľte, aby som povedal taký možno krátky príbeh, ktorý mne pripomína, keď sa pozerám na rozpočtovanie alebo na spravovanie financií našou vládou. Tak je to príbeh manžela a manželky, kde manžel každým rokom hovorí, že: ´Miláčik, budeme mať, neboj sa, budúci rok budeme mať ten dlh trošku nižší.´ Prejde rok a ten dlh je vyšší. A teraz tá manželka zistí, že: ´No, počuj, môj drahý, ale nielenže my máme vyšší dlh, ale ty si celý rok, mal si mal vyšší príjem a nič si mi o tom nepovedal. Ty si mi proste zatajil, že si mal vyšší príjem. A nielenže si mi zatajil, že si mal vyšší príjem, ty si ma ešte nútil škrtiť výdavky. A teraz chcem vedieť, kam išli tie peniaze.´ A to sa ťažko vysvetľuje manželkám, vy, ktorí ste manželia. Ak máte vyšší dlh na konci, škrtíte manželke výdavky a ona sa dozvie, že máte väčší príjem, tak zdá sa, že tam je len jedna možnosť... (Reakcia z pléna: Odovzdať kasu.) Áno, áno, odovzdať kasu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec!

Heger, Eduard, poslanec NR SR
... a tým pádom ale tá osoba tej, už končím, už končím. Aha, tam. Dobre, dobre, už by som mohol... (Reakcia z pléna.) Nie, už naozaj končím. Chcem len tento príbeh dokončiť, že ťažko sa to tým manželkám vysvetľuje a teda je tam vysoká pravdepodobnosť a ťažko vyvrátiteľná, že ten manžel nemá milenku. A teraz si môžme každý zameniť vo svojej mysli, že koho milenka je našej vlády.
Takže tu by som to chcel ponechať. Ďakujem vám za vašu pozornosť, aj za to, že ste mi udelili viac času a že som to mohol teda natiahnuť a že ste ma nevypískali. Takže veľká vďaka. Teším sa na diskusiu, teším sa na príspevky všetkých vás, kolegov, pretože toto je naozaj veľký zákon. A myslím si, že je dobré, aby sme mu venovali dostatočnú pozornosť a diskutovali tak plošnejšie, pretože môžu z toho vzniknúť veľmi dobré podnety a možno sa nimi aj vládna koalícia bude inšpirovať. Ja mám teda jednu vec nachystanú, ale tú si asi nechám ešte ako také malé prekvapenie na ústnu rozpravu. To bude už len taká, taká delikatesa.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja mám len jednu otázku a tým, že teda ste vystupovali v úvodnom slove, tak sa to nedalo položiť. Ja by som sa chcel opýtať, že aký je váš názor na Eximbanku a jej potrebu vlastne v našich pomeroch? Čiže keby ste mohli len kratučko, ak teda vám to stojí za odpoveď, budem rád. Zaujíma ma váš názor na Eximbanku na Slovensku. Ďakujem. Že či teda je potrebná a ak, tak z akého hľadiska, alebo niečo tak viac vysvetliť. Ďakujem.

Ďakujem za reakciu a doplnenie, len potvrdenie toho, čo som hovoril. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto zákonu, pretože v prvom čítaní sme, myslím, už toho povedali pomerne dosť a tie veci, ktoré sme v prvom čítaní vytkli, tak ja by som to chcel len tak trošku oprášiť a dať to znovu na vedomie, keďže prebehla dlhšia doba odvtedy. Takže aby sme si tak pripomenuli, obzvlášť v súvislosti s tým, že poobede budeme rokovať o rozpočte.
Chcel by som sa dotknúť hlavne tých troch opatrení, ktoré tento zákon zavádzal už teda na, v prvom čítaní, na schôdzi v prvom čítaní. A prvé teda bolo zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane. Tu chcem len opäť zopakovať, ja som pri prvom čítaní mal pomerne rozsiahle vystúpenie, kde som jasne argumentoval tým, že toto nie je riešenie, ktoré je nasmerované na ľudí, ale že je to vyslovene len opatrenie na marketing. K tomu by som len vedel pridať to, že ak by sme chceli hovoriť aj o nejakej podpore nerozvinutých regiónov, tak si môžme všimnúť, koľko kúpeľov vlastne tým bude podporených práve z tých nerozvinutých regiónov. Myslím, že je to, jedny kúpele, takže ani tento argument neobstojí, a preto si myslím, že naozaj tento krok je čistý marketing. A som veľmi zvedavý, aké výsledky bude dosahovať, pretože ja ho považujem za úplne zbytočný a naozaj si myslím, že tí ľudia, ktorí, na ktorých je namierený, tým nepomôže, tí ho nebudú využívať a ak to budú nejakí vyššie zarábajúci ľudia, to čerpať, tak tí takúto úľavu nepotrebujú.
Ďalšie je zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov. Tuto opäť, áno, ideme tu robiť nejaké opatrenie, chceme pomôcť konkrétnemu segmentu, ale toto je opäť len znakom toho, ako sa, ako súčasná vláda rieši veci nesystémovo. Je to, myslím si, že veľmi diskriminačné z hľadiska iných podnikateľov, ktorým odpisovanie bolo pred časom predĺžené na dvojnásobok, a tuto vidíme vlastne zásah, opäť selektívny zásah do konkrétneho odvetvia a veľmi výrazne zvýhodňujúci. Takže toto je tá námietka, ktorú tu mám, že je to diskriminačné opatrenie z pohľadu podnikateľského prostredia.
Ďalšie je zmena pri uplatňovaní super odpočtu výdavkov na vedu a výskum. Myslím si, že pri tomto opatrení, ono to môže znieť dobre, ale keď si uvedomíme, že naozaj chceme na Slovensku rozvíjať vedu a výskum, potrebujeme sa zamerať na strategický výskum, na strategickú vedu a výskum. A nechcem tu teraz rozmazávať kauzu eurofondov, lebo o tej sme hovorili veľa, ale svojím spôsobom sme, to veľmi súvisí, pretože to je oblasť, kde potrebujeme cieliť peniaze. Neni potrebné, aby malé firmy alebo akékoľvek proste firmy dostávali takýto odpočet, pretože ho buď nevedia využiť, to bude možno môcť byť pre nich nástroj ako zoptimalizovať svoje náklady.
A preto si myslím, že toto opatrenie je opäť len nejakým zvláštnym opatrením. Ja úplne mu nerozumiem, čo je, čo je za ním, prečo, prečo sa vlastne takýto krok zavádza, ale naozaj keď sa zamyslite, mnohé firmy, ktoré, či už menšie alebo aj stredné, nemajú kapacitu na to, aby sa venovali výskumu, nemajú na to pracovníkov, nemajú na to náklady. Potrebujú podnikať vo svojej, vo svojej brandži. Na to, aby človek mohol robiť reálny výskum, musí investovať dlhé roky jednak do ľudského potenciálu, do technológie, a výskum sa dosahuje, teda výsledky z výskumu sa dosahujú až po niekoľkých rokoch. Takže opäť ako z hľadiska konkurencieschopnosti Slovenska, ja si myslím, že toto opatrenie nezvýši konkurencieschopnosť a nemôžme ani očakávať, že by prinieslo nejaké inovácie z hľadiska toho, že urobíme takéto opatrenia. Takže preto si myslím, že toto opatrenie je opäť zbytočné a nemá tam čo robiť.
Ja už len by som povedal možno aj k tým číslam. Keď sa pozriete na samotné dopady na rozpočet, tak vplyv na rozpočet, teda negatívny, samozrejme, jednotlivých opatrení, je to prvé, je teda zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo vo výške 50 euro, čo v konečnom dôsledku teda bude, teda tých 9,50 dane v čistom, je rozpočtované na 1,9 mil., aj to si myslím, že je ešte, ešte nafúknuté číslo, že v skutočnosti to bude menej práve preto, že ľudia to nebudú až tak využívať.
Ďalšie je zavedenie samotného odpisovania, teda je to diskriminačné, ale vidíme, že na to, že ideme urobiť takýto zásah do podnikateľského prostredia, tak vidíme, že v konečnom dôsledku sa to tiež bude týkať v tých nábehových rokoch, tak v prvom roku áno, v roku 2018 len 140-tisíc, ale potom 700-tisíc, čiže nejaký milión. Takže opäť sa môžme zamýšľať na tým, že o čo tu vlastne v týchto opatreniach ide, komu to v skutočnosti pomôže, či nejakým vybraných jednotlivcom a podobne. Pretože keď som sa aj bavil s kúpeľníkmi, tak väčšina z nich tú rekonštrukciu alebo nejakým spôsobom má za sebou, museli si s ňou poradiť, takže teraz už ako keby sme prichádzali, poviem, s krížom po funuse.
A tá posledná zmena pri uplatňovaní super odpočtu výdavkov na vedu a výskum, sú tu čísla ako 9, 10 miliónov, 13 miliónov. Veľmi by ma zaujímalo, práve tá hodnota za peniaze, že koľko z týchto investovaných peňazí prinesie výsledky do ekonomiky, pretože ak naozaj toto sú peniaze, ktoré nie sú úplne zanedbateľné, radovo 10 miliónov je slušná suma, tak ak toto investujeme do vedy a výskumu, chcel by som vidieť, ako tie firmy pretavia či už do nejakých inovácií alebo zvýšených, vygenerujú nové príjmy a podobne. Takže toto určite stojí za to sledovať. A preto opäť môžme sa opäť pobaviť, keď budeme vyhodnocovať tento rozpočet, ale myslím si, že tieto opatrenia sú neni nijako zásadné, a vidím za ním naozaj skôr taký marketing alebo nejaký politický kalkul.
To je asi všetko, čo som chcel pripomenúť, keď sa bavíme teda o tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes máme rokovanie výboru v neobvyklom čase na neobvyklom mieste. O 12.15 odchádza mikrobus spred Národnej rady.

Sú tu ešte dva aspekty. Jedno je, že ako sa ministerstvo bude stavať k regionálnemu nedostatku lekárov? Lebo je očividné, že nastane veľký rozdiel medzi zárobkami lekára v tých častiach Slovenska, ako je Bratislava alebo Košice, a v tých častiach, kde nie je dosť solventných pacientov. Ten lekár tuná si tie dodatkové hodiny zavedie a bude mať celkom iné príjmy.
A tiež som zvedavý, že kde sú všetci tí strážci solidarity a socializmu, ktorí včera tuná prednášali marxistické poučky do nadrárana, keď sa práve v určitom segmente zdravotníctva teda brutálne ruší princíp solidarity. Ja viem, že poviete, že veď tá rovnosť bola i tak iluzórnou a ľudia dávali všelijaké úplatky a mali protekcie, ale to boli nesystémové zásahy každej tej protekcie, každého toho úplatku. Systém stále trval na tom, že občan má právo na rovnaký prístup a že má právo na ochranu svojho života a zdravia a že nerozhoduje medzi tým sociálny status. Tohoto sa vzdávate práve za vlády strany SMER – SD.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Chcel by som sa hlavne venovať teda pozmeňujúcemu návrhu, ktorý prišiel alebo s ktorým prišla, teda zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky.
Ak to správne chápem, tak teda tento pozmeňujúci návrh priniesol pán Blanár, neviem teda, koho to bolo úplnou iniciatívou, či to bolo iniciatívou ministerstva zdravotníctva, alebo či to bolo iniciatívou ministerstva financií, môžme sa tu domnievať a neviem, či to tu bolo potvrdené alebo vyvrátené, ale vidíme teda, že sa znižuje, tie 4 % na 3,71. A opäť tu teda bolo avízo, avizované aj upozorňované, aj z našej strany, že tento krok vlastne spôsobí výpadok peňazí. Tak neviem, či toto je priamo ako ekvivalentná náhrada, ale nechcem sa teraz ani tak venovať možno úplne konkrétnej sume a nechcem sa ani možno úplne venovať tomu, že aký máme kto názor na túto odpočítateľnú položku. Pretože už tu padlo v rozprave to, že to v konečnom dôsledku postihne zamestnancov, či chceme alebo nechceme, pretože ich cena práce stúpne. To je prvé, čo si potrebujeme uvedomiť. Ale tak, dobre, s týmto sa bude musieť trh popasovať.
Ja by som možno chcel práve na to poukázať z hľadiska možno takého plánovania verejných financií a z hľadiska aj mechanizmov, ktoré tu máme. A, pán minister, toto je možno aj pre vás, lebo vy ste prišli zo sveta biznisu, a, neviem, možno, do akej miery si uvedomujete, akým spôsobom sa plánujú verejné financie inak ako v porovnaní so súkromnými financiami, že naozaj súkromné financie, v súkromnej firme rozhoduje za to, či už predstavenstvo alebo generálny riaditeľ, ktokoľvek, konateľ, ale verejné financie sú niečo veľmi citlivé, pretože sa týkajú, dá sa povedať, riadenia krajiny, a preto boli zavedené aj v minulosti mechanizmy na to, aby tieto verejné financie boli riadené zodpovedne. A vznikli tzv. dva výbory – výbor pre daňové prognózy a výbor pre makroekonomické prognózy. A zrejme to viete, ale možno ste si to neuvedomili, alebo či už to bol politický tlak, ale v každom prípade to, čo sa teraz udialo, že prichádzajú zásahy do rozpočtu po tom, ako tento rozpočet bol vlastne schválený alebo, respektíve bol vyhodnotený práve týmito dvomi dôležitými výbormi, si myslím, že je porušenie práve toho procesu, ktorý neni tu proforma.
Musíme si uvedomiť, že tento proces tu nie je proforma, ale že je tu preto, aby naozaj dokázal dobre nastaviť práve aj tú príjmovú časť, pretože príjmy by nemali byť spolitizované, mali by byť odpolitizované, a práve preto sú tu aj tieto dva výbory, ktoré posudzujú rozpočet ako taký balíček, keď sa nadefinuje, tak posudzujú, aké budú mať tie opatrenia dopady na ekonomiku. Pretože príjmy si nevieme nadiktovať, tie musíme naozaj len odhadnúť. A tieto výbory majú odborníkov z bánk, majú odborníkov z Národnej banky, majú odborníkov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Štatistického úradu a podobne, a to sú ľudia, ktorí naozaj sa tým dátam venujú a snažia sa čo najhodnovernejšie a najpresnejšie tú prognózu určiť, aby štát potom si mohol nastaviť tie výdavky. Ale keď prídu zásahy do štátneho rozpočtu aj z pohľadu príjmov po tom, ako ho tento výbor vyhodnotil, tak to hodnotenie, ktoré sme dostali k nášmu štátnemu rozpočtu v podobe realistický, tak, alebo tá prognóza ministerstva financií je realistická, tak v tomto prípade ako keby môžme ju hodiť do koša, pretože zasiahli do nej ďalšie nové parametre, ktoré tento výbor nevyhodnocoval. A v takom prípade ideme, v úvodzovkách, trošku to preženiem, ako keby do neznáma, čo to môže spôsobiť. Lebo či chceme alebo nechceme, táto odpočítateľná, zrušenie tejto odpočítateľnej položky na strane zamestnávateľov spôsobí, že automaticky klesnú dane, pretože im stúpnu náklady. To, ako sa to na tých daniach odrazí, keďže vieme, že sú firmy, ktoré na trhu aj optimalizujú a pod., uvidíme, ale prirodzene z hľadiska pravidiel vidíme, že ak zamestnávateľom zvýšime náklady, tak automaticky sa to môže prejaviť aj na daniach.
Ale chcem tu teda hlavne poukázať na to, že ten proces bol z jedného veľmi konkrétneho dôvodu nastavený tak, aby tieto výbory tu vznikli, aby tu boli, by mohli vyhodnotiť práve vývoj verejných financií a vývoj vôbec celého makroekonomického prostredia, pretože verejné financie majú veľký vplyv na makroekonomické prostredie na Slovensku. A preto musíme byť veľmi citliví v tom, ako to zavádzať, a nie to vo firme, keď cítite alebo vidíte nejakú, naozaj niečo, by som povedal, nejaké riziko a potrebujete konať, tak máte podstatne vyššiu flexibilitu. Ale pri verejných financiách, keďže to má dopad na celú krajinu, musíme byť v tomto omnoho opatrnejší a naozaj dať to do, vyhodnotiť minimálne týmto dvom výborom. Nehovoriac o tom, že tieto zmeny neprešli ani medzirezortným pripomienkovým konaniam a pod., čo tiež vieme, že teda je nesprávny spôsob, ako by sa malo jednať či už s legislatívnym procesom alebo aj pristupovať k verejným financiám.
Ja osobne za tým vidím, že naozaj, a teraz nechcem hodnotiť vašu prácu, ale určitým spôsobom sa toho dotknem, ak sa musia robiť takéto opatrenia na poslednú chvíľu, lebo svojím spôsobom je to opatrenie na poslednú chvíľu, keďže rozpočet budeme prerokúvať ešte dnes a nemáme vlastne ani schválený tento zákon a tieto pozmeňujúce návrhy, tak to vyhodnocujem ako opatrenie na poslednú chvíľu, tak je to odrazom toho, že nie sú naplánované veci. Tá stratégia, buď sa nedarí aplikovať tak, ako by ste si priali, a to je opäť otázka možno rečnícka alebo na vás, že čím to je, či to je nejakým politickým tlakom, alebo kde je ten problém. Ale vidíme teda, že toto je určitým spôsobom veľký problém a robíme to na úkor a tak, ako a tu hovorí, že sa ohýba cez koleno, robíme to na úkor toho procesu a vlastne prekračujeme pravidlá toho procesu, ktorý bol nastavený preto tak, aby vôbec aj tvorba rozpočtu fungovala dobre a aby bola realistická a aby bola veľmi objektívna.
Takže toto krátko k tej metodike a k tomu postupu a chcem vás teda týmto aj vyzvať a požiadať, aby ste mali na zreteli aj naozaj tento, by som povedal, rozmer verejných financií a rozmer tvorby verejných financií, že k tomu treba pristupovať naozaj do budúcna citlivo, aby sa takéto veci nediali ako štandard, ale aby to boli naozaj ojedinelé výnimky. Ale vidíme, že teda nedá mi nespomenúť, že vláda SMER-u za minulé obdobia takéto opatrenia aplikovala častejšie, a teda považujeme to za zlyhanie z hľadiska procesu, a treba sa vrátiť teda k tej správnosti, lebo len vtedy vieme naozaj jednak sledovať, odsledovať a prognózovať to prostredie, ale na druhej strane vieme, nezasahujeme do toho prostredia nejakými šokovými opatreniami, keď to tak môžem povedať
A na margo, chcem sa len krátko dotknúť, lebo zaznelo, neviem, či tu, alebo niekde som to postrehol, že ten argument, či to je v dôvodovej správe, že ten argument, prečo sa vlastne ruší odvodová, odpočítateľná položka, je preto, že nezamestnanosť klesla na 6,5 percenta. No tak tu by som len kratučko chcel povedať, že práve v tých regiónoch na východnom Slovensku teda tá nezamestnanosť určite neklesla. Ako sme sa tu bavili aj včera ráno o tých najmenej rozvinutých okresoch, tak tam určite neklesla na 6,5, a toto je práve to, že vy zavádzate plošné opatrenie, a to plošné opatrenie sa dotkne aj tých regiónov, kde tá nezamestnanosť je podstatne vyššia, dva- až trikrát vyššia a bude mať dopad. A môže sa to veľmi reálne prejaviť práve v zamestnanosti tých ľudí, pretože bavíme sa tu naozaj o odpočítateľnej položke, ktorá postihne ľudí do 570 eur v hrubom. Čiže to sú naozaj nízkopríjmoví, lebo keď bude minimálna mzda 480, tak sa hýbeme od 480 do 570. Čiže to sú naozaj už tí nízkopríjmoví, ktorým zrazu my zvýšime cenu práce, a ten zamestnávateľ bude musieť na to reagovať a môže to práve v tých najmenej rozvinutých okresoch spôsobiť ťažkosti. Takže opäť mi to prichádza tým, že to nešlo cez výbory, že to nešlo cez medzirezortné pripomienkové konanie. Ja to vyhodnocujem ako rozhodnutie od zeleného stola v tom zmysle, že nemáme nejakú, neviem, či ste si dali vypracovať nejakú dopadovú štúdiu, čo to spôsobí na podnikateľskom prostredí a čo to spôsobí na verejné financie. Toto by mal byť dokument, ktorý by mal ukázať, že pozrite sa, dobre, ideme to zlomiť cez koleno, ale máme tu aspoň nejaké podklady na to, čo to spraví. Aspoň vynahradiť tie mechanizmy, ktoré tu máme, takouto dopadovou štúdiou. Tú som tu teda nepočul.
Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať a vlastne vyzvať vás, aby sa takéto niečo v budúcnosti už neopakovalo.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja dokončím to, čo som tam nestihol. Pán minister, zasaďte sa proti zdravotníckemu darwinizmu. Ja som za to, aby zdravotníctvo malo aj trhový charakter, aby bolo privátno-verejné, v poriadku, ale toto je veľký krok, veľmi veľký experiment, ktorý teda nesiete na chrbáte len zato, že teda je tých, ako chváli pán Blanár, až 3,71. Obávam sa, že žena, ktorá si nájde hrčku na prsníku, tak nepôjde proste za 30 eur, urobí všetko pre to, aby tým vyšetrením si vyjasnila, či jej niečo nehrozí.
Povinnosťou štátu by mala byť diagnostika. Tak ako bol kedysi veľký krok dopredu, keď sa garantovalo, že do určitého času príde k vám prvá zdravotná pomoc a tým sme sa trochu priblížili európskym štandardom, tak malo by byť povinnosťou zdravotníctva povedať pacientovi, čo mu je. Potom sa rozhodne, či ide do privátnej kliniky, ak na to mám, potom má šancu sa rozhodovať. A platiť by sa malo najmä za správnu diagnostiku, najmä za správnu diagnostiku. Preto aj dneska posielajú pacientov po samoúčelných vyšetreniach, ktoré sa samozrejme bohate potom preplácajú a z ktorých žijú majitelia tých všetkých tomografov a tých všetkých prístrojov, ktorými, niekedy na ten tomograf pošlú aj človeka, ktorý má chrípku. Jednoducho prvoradé je ustrážiť diagnostiku a toto, obávam, sa nie je krok týmto smerom. Toto je krok ku hybridnému, áno, máte pravdu, myslím pán Zelník to povedal, že to je systémový krok. Je to významný po dlhých rokoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Dámy a páni, po tom nočnom rokovaní som dúfal, že vedenie parlamentu si uvedomí, že poslanci nemôžu začať rokovať o tri-štyri hodiny alebo tak nejak, lebo potrebujeme sa ešte domov dostať a tak ďalej. Ale predsa tento, táto novelizácia je podľa mojej mienky veľmi závažná, a preto som zozbieral sily a prišiel som povedať pánovi ministrovi, že mu nezávidím, do akej situácie sa dostal. Vzhľadom na výborné hospodárske výsledky sa dalo čakať, že vláda dá do rozpočtu konečne viac peňazí za svojich poistencov. No ale percento je jedno z najnižších – 3,7 alebo 3,71, ak si to dobre pamätám. A čakal som aj od pána ministra, aj od ľudí zo zdravotníckeho výboru, že predovšetkým z tohoto urobia témy.
Naozaj neviem už, na čo má štát použiť dobré hospodárske výsledky. Teraz ráno hlásili médiá, že budeme mať 3,5-percentný hospodársky rast alebo máme v treťom štvrťroku, čo dáva veľmi dobrú prognózu záverečným výsledkom hospodárenia Slovenskej republiky. Na čo iné má štát použiť peniaze, než na to, že nám ostatným, ktorí financujeme v celom rozsahu, aký určuje zákon, zdravotné poistenie, že aj on pridá svojim poistencom, a k tejto komicky, nízkom, nízkeho percenta dosiahne aspoň 4 percentá. Aspoň 4 %, lebo určite by sa pocítila každá desatina percenta, ktorým by to išlo ešte vyššie.
Žiaľ, pán minister tým, že nemá za sebou politickú stranu, napríklad také SMK vybojuje poľahky aj jedno euro pre každého poslanca mesačne, SMK, MOST, ospravedlňujem sa. Človek sa denne stretá s tým SMK, potom si to mýlim. (Reakcia z pléna.) MOST je to, alebo aj HÍD vybojuje. Ale pán minister takú stranu za sebou nemá, je v tej vláde expertom, a preto zrejme nemohol zdvihnúť hlas alebo diktovať nejaké ultimáta, že odstúpi jeho strana z koalície, a doplatili na to práve financie zdravotníctva.
No a teraz čo s tými financiami? Samozrejme, situácia v zdravotníctve je vlastne napätá. Na jednej strane sa tunelujú alebo zadlžujú nemocnice, aby som nekrivdil každému riaditeľovi, ale zdá sa, aj tie veľké továrne na zdravie sa buď teda zadlžujú, alebo niekedy aj tunelujú. Preto je tá diera. Ja ako poslanec si už pamätám niekoľko tých oddlžovaní. Na pánovi ministrovi si vážim, že aspoň neťahá medové motúzy, že: prisahám vám, že je to poslednýkrát a už teraz nastavím systém. Čo môže nastaviť ten minister systém, keď systém je rozkradnutý, keď možno ani ten riaditeľ nevie nastaviť systém? Lebo okolo neho sú zas ďalší ľudia a všade miznú peniaze až po tú vrátničku. Kdesi sa strácajú v systéme peniaze. Do nášho systému idú peniaze ako do priemernej stredoeurópskej krajiny, porovnateľnej s vyspelými zdravotníckymi systémami, a predsa od pacientov sa očakáva, že si donesú toaletný papier. V nemocnici bežne nájdete chýbajúce súčasti až po toaletné, na záchode dosku. Zdravotníci nemajú dosť sestier, nemajú uspokojivé technické vybavenie a hlavne teda tie povestné financie na svoje ordinačné hodiny.
Poisťovne, ktoré sú, zdá sa, aspoň ja sa považujem, samozrejme, iba za laika a spotrebiteľa, ale povinného ako poslanec sa zaujímať, tak sa zdá, že víťazom skoro každého boja sú napokon poisťovne, pritom poisťovne ani tentoraz neprídu skrátka. Poisťovne nechceli vašim lekárom, pán minister, pripustiť, aby mali viac zákrokov, aby mali viac pacientov, aby si zapísali viac výkonov. To ony vám manažujú výkon v zdravotníctve. Majú ho nastavený tak, ako sa samy rozhodnú. Obávam sa, že toto gesto, ktoré navrhujete, je práve výrazom kapitulácie.
A teraz kapitulácie čoho? No ja nie som odporca toho, aby zdravotníctvo malo aj privátne časti. Od začiatku predsa máme stomatológiu, to sa osamostatnilo od verejných zdrojov hneď po novembri a postupne prišlo k tomu nešťastnému outsourcingu strojov a zariadení za ministra Zajaca. Ja ho považujem za nešťastný, pretože rozdávali sa, rozdávala sa technika, ktorá bola amortizovaná z hľadiska papierov, ale ktorá samozrejme mala hodnotu. Dneska v tých krabiciach, ktoré sa volajú nemocnice, fungujú súkromné firmy, ktoré posielajú poisťovniam svoje faktúry. Namiesto výplatných listín, ktoré by boli v celkom iných, radovo iných číslach, dnes je každý z týchto odborných lekárov alebo mnohí z týchto odborných lekárov sú predovšetkým eseročkami a súkromnými podnikateľmi.
Predsa ale verejné zdravotníctvo si stále uchovávalo prinajmenej zdanie, že ústavný záväzok, že každý občan má nárok na zdravotnú starostlivosť, sa plní. V tejto chvíli vy navrhujete, aby sa privatizovali aj osoby lekárov, a to v tom zmysle, že nejaké hodiny budú lekármi platenými zo, z nášho zdravotného poistenia, čiže budú súčasťou nášho kvázi bezplatného zdravotného systému, v ktorom platí napríklad solidárnosť, a potom uplynú tie hodiny, nastanú tie hodiny, ktoré im poisťovňa nechcela zazmluvniť, hoci by mohli pracovať a mohli by vyhovieť poistencom tej poisťovne. Tým poistencom, tým občanom, o ktorých ona tvrdí, že sa veľmi chce starať, preto ich nalákala do svojho kmeňa a preto ich vedie ako svojich občanov, o ktorých sa stará. Ale táto macošská inštitúcia proste bola ochotná zazmluvňovať len do istej výšky. A vy prichádzate, opravte ma v každom momente, pán minister, kde sa mýlim, je to možné, lebo opakujem, ja som skôr ten občan, ktorý je odkázaný k tomu lekárovi čas od času chodiť, vodiť tam svojich príbuzných a podobne.
Takže mne sa zdá, že vy idete vytvoriť hybridného lekára, bytosť dvojdomú, ktorá bude sčasti dostávať platby v rámci všeobecnej povinnosti občanov zdravotného poistenia, bude teda lekárom v tom systéme solidárnom, a v druhých hodinách sa nám tento lekár zmení a stane sa lekárom cudzincov. Cudzincov, podivných exulantov, ktorými budeme my všetci, ktorí budeme chcieť prísť k nemu v týchto hodinách na lekársku opateru. Pretože tak isto ako cudzinec, aj my si budeme platiť výkony, akoby sme neboli poistení. Ale má to jeden limit, len ja sa bojím o ten limit, že či má zmysel a do kedy bude limitom, dokedy sa drží. Ten limit mal byť najprv 50 eur na túto súkromnú starostlivosť alebo súkromne hradenú starostlivosť, a teraz hovoríte o 30 eurách. Bol som u lekára osobitne sa ho spýtať, ako to asi vyzerá, taký, lebo doteraz som sa nikdy nepýtal, čo stojí ten odber krvi alebo nejaký iný zákrok. Taký odber krvi by the way stojí vraj okolo 20 eur, tá chémia. Čiže z tých 30 eur, ak vám odoberú čo i len krv a možno sa pozrú do hrdla, tak asi už veľa nezostane. Preložené do slovenčiny, je to zákrok teda pomerne, ktorý má pomerne ostrý limit. Ja som presvedčený, že v niektorých regiónoch bude prichádzať k tomu, že ľudia budú hľadať cesty ako, keď je už u lekára, si tam zariadiť zákrok, ktorý potrebuje, nie do 30 eur. On napokon ani ten občan samozrejme nevie, čo presne stojí a čo bude vlastne potrebovať.