Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. K vystúpeniu poslanca Beblavého. K tým odvodovým odpočítateľným položkám, s tým absolútne súhlasím. To je nesociálne, je to nesociálne opatrenie. A k tomu, že dneska máme lekárov, ktorí sú zazmluvnení poisťovňou, všetky ich vyšetrenia, všetky ich doporučenia na sfalzy a iné vyšetrenia, ako aj lieky hradí poisťovňa. Niečo je to s doplatkom, niečo, niečo je plne hradené a okrem toho máme teda aj taký systém, že máme nejakých lekárov, ktorí vôbec nie sú zazmluvnení poisťovňami a tam si potom pacient platí aj vyšetrenie, aj všetky doplnkové vyšetrenia a potom teda ešte aj lieky. No dneska teda zavádzame taký ten tretí systém, kde si pacient zaplatí za vyšetrenie, aj za tie doplnkové a za tie doplnkové vyšetrenia a za lieky už teda platiť nebude. Čiže máme tu taký do tretice systém zavádzaný. Je to ale podľa mňa neštandardné.

Ďakujem pekne za všetky pripomienky. Chcel by som len zopár vecí odreagovať.
Pán poslanec Zelník, no keď je zvýšená neefektivita, ale peniaze sa strácajú, tak musíme ich dať do zdravotníctva, žiaľ, viac, aby sme udržali kvalitu zdravotnej starostlivosti. Ináč idú kvalitatívne parametre dole, zomierajú nám pacienti, nedožívajú sa v plnom zdraví takých rokov, ako sa dožívajú inde vo vyspelej Európe. No práve kvôli tomu, že máme neefektívne zdravotníctvo a ešte mu škrtíme kohútik z financií. No prečo je také neefektívne? Tam ste zabudli povedať jednu vec, že na zdravotníctve sa aj veľmi slušne zarába. Mám tu teraz otvorenú tabuľku - sto najziskovejších spoločností Slovenska v zdravotníctve - a mám tu za rok 2015 rentabilitu ich tržieb. A sú tu čísla ako 24 %, 409 %, 30 %, 40 %, 178 %, 24 %, 50 % a tak ďalej a tak ďalej. Toto je tá neefektivita. Nám peniaze utekajú niekde, kde vôbec nemajú ísť. A tie peniaze majú ísť na zdravotnú starostlivosť. To znamená, ministerstvo zlyháva v cenotvorbe. Zle je nastavená cenotvorba, zle sú zadefinované úhrady za určité výkony a potom sa čudujme, že do štátnych nemocníc ide málo a Najvyšší kontrolný úrad to jasne pomenoval. Tam dávate nejakú zdravotnú starostlivosť, za ktorú ste neni schopní dostatočne zaplatiť. A tuná vidíme takúto rentabilitu tržieb. Takže pokiaľ sa na zdravotníctve v niektorých odvetviach bude takto kvalitne zarábať, nedivme sa, že máme takú vysokú neefektivitu.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, v tridsiatich minútach, ktoré mám k dispozícii, je absolútne nemožné vyjadriť sa k všetkému, čo by stálo za to aj vzhľadom na to, že sme naozaj dostali do druhého čítania na výbor enormné množstvo pozmeňujúcich návrhov a ktoré keby sme si len začali rozoberať, tak tu strávime možno aj pol dňa.
Pán minister, vy asi veľmi dobre viete, prečo prerokúvame tento bod dnes ráno o deviatej, lebo dovtedy sa nestihla pripraviť spoločná výborová správa pre enormne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené.
Pán minister, keď vám dajú na stôl zmluvu, ktorú máte podpísať, uspokojíte sa s tým, že vám tá strana, ktorá vás k podpisu zmluvy vyzýva, v skratke vysvetlí, o čo sa v zmluve jedná? No ja predpokladám, že asi nie. Ale, žiaľ, vy nás do toho tlačíte. Alebo robíte z nás na výbore iba štatistov? Asi vám určite nemusím vysvetľovať, ako funguje parlamentná demokracia. Zákon sa prinesie do prvého čítania a poslanci, ktorí zastupujú ľudí, majú aspoň mesiac na naštudovanie a pripomienkovanie.
Čo je dôležité si však uvedomiť, že inštitút pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní je rezervovaný pre poslancov Národnej rady s tým, že pokiaľ to má dobre fungovať, tak majú právo pozmeniť v prvom čítaní prerokované zmeny v zákone.
Vy však a vaše ministerstvo tento inštitút pravidelne zneužívate a do druhého čítania cez koaličných poslancov prinášate niekedy úplne nečakané, častokrát komplexné zmeny zákona, ktoré s prvým čítaním nemajú nič spoločné.
Pán minister, z úcty k voličom opozície, ktorých zastupujeme, vás prosím, toto nám už nerobte. Opozícia má v našom parlamente v podstate len kontrolnú úlohu. Dovoľte nám robiť si svoju prácu dobre, my nechceme byť na výboroch iba štatisti. A myslím si, že aj posledné skúsenosti a posledný týždeň jasne hovorí o tom, aká je enormne dôležitá možnosť nechať sa vyjadriť, pripomienkovať veci, ktoré vo svojich legislatívnych zámeroch predkladáte.
Teraz ešte raz, žiaľ, chcem povedať, že nestihnem sa v podstate venovať meritu veci, ktorým bol zákon predložený v prvom čítaní, nakoniec však bola tu aj vtedy príležitosť to pripomienkovať a tak dovoľte, aby som sa aspoň vyjadril k niektorým pozmeňujúcim návrhom, aby sme si všetci uvedomili, čo sa tu vlastne deje.
V pozmeňovacom návrhu je zmena zákona, ktorá hovorí o tom, že štandardná platba za poistencov štátu sú 4 %. Minulý rok po tom, ako sme mali sadzbu 3,78, sa nakoniec posledné dva mesiace opäť zvyšovala, takže sme mali priemernú sadzbu takmer 4,1 %. Pokiaľ sa tento rok bude opakovať znova to isté, ja naozaj nerozumiem, prečo takýmto spôsobom sa cvičí s celým zdravotným systémom. Poisťovne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti hovoria, že ten systém je dostatočne náročné manažovať za týchto podmienok, v ktorom sa nachádza a nieto ešte mu spôsobovať túto nestabilitu, keď oni na začiatku roku nevedia dobre plánovať so svojimi príjmami a potom nevedia dobre plánovať ani svoje výdavky. Ale k tomuto sa budem viac vyjadrovať pri predkladaní návrhu štátneho rozpočtu, takže dovoľte, aby som šiel ďalej.
Zrušenie odvodovo odpočítateľnej položky pozmeňovacím návrhom na stôl v druhom čítaní znamená 100 miliónov eur pre zamestnávateľov dole. Po hlbšej analýze pozmeňovacieho návrhu k e-zdraviu som si všimol, že neuveriteľne meškáte s legislatívou. Tá mala byť už dávnejšie schválená. Ako ste bez nej chceli stihnúť nabehnúť na e-zdravie od 1. 1.? Ale však povedzme si, jak je, je to nič proti tomu, v akom chaose sa e-zdravie u nás zavádzalo doteraz. A vedeli by nám o tom rozprávať najmä poskytovatelia zdravotníckych softvérov.
Kedy otvorene priznáte, že doteraz využité európske zdroje v hodnote 47 miliónov boli v podstate spreneverené? To by sme si veľmi vážili. Že váš predchodca podpísal plnenie týchto európskych peňazí, ktoré vlastne vôbec neexistovalo? Takisto by možno bolo fér povedať, že v prvom polroku tohto roka úplne zlyhal e-recept NCZI a následne sa situácia riešila cez softvér Dôvery, ktorý si musela zaobstarať aj Všeobecná zdravotná za vlastné prostriedky, hoci bola v ozdravnom pláne. A že e-recept síce bude fungovať, no na softvéroch poisťovní a funkčnosť jeho pripojenia na e-zdravie NCZI bude v januári asi len okolo troch percent.
Chcem vám zároveň aj poďakovať, že ste dodržali svoj sľub a spracovali ste náš minulý návrh zákona a dlhoročných bezplatných darcov krvi, ľudí s Jánskeho plaketami ste oslobodili od viacerých poplatkov v zdravotníctve. Myslím, že títo ľudia si to naozaj zaslúžia.
Takisto by som chcel oceniť, že sa v pozmeňovacom návrhu rieši mzda sestier. Vieme, že nedostatok sestier je pravdepodobne aktuálne najväčším problémom slovenského zdravotníctva. Ešte prednedávnom, tá situácia je stále veľmi kritická, na urológii tu v Univerzitnej nemocnici Bratislava pre nedostatok sestier zatvorili 12 lôžok. Sestry vtedy chýbali aj na operačných sálach. V petržalskej nemocnici chýba štvrtina sestier v operačných sálach. Zamestnanci hovoria o mimoriadnej situácii. Rapídne nám klesá počet nových sestier, absolventiek. Je úplne jasné, že ich súčasný prílev nedokáže nahradiť ich postupný odchod. Vek tretiny sestier sa približuje k dôchodkovému veku. Za posledných 15 rokov ubudlo v našom zdravotnom systéme asi 10-tisíc sestier. Odchádzajú najmä za hranice. Máme približne 6 sestier na 100 000 obyvateľov. Susedné Česko ich má napríklad 8,4. Pritom sú k dispozícii štúdie, napríklad štúdia Lancet, kde je popisovaných šesť sestier verzus osem sestier na starostlivosť o pacientov a výsledok bol veľmi zarážajúci. Táto súvislosť dokázala priamu súvislosť medzi množstvom pacientov, ktorých ošetruje jedna sestra a ich úmrtnosťou v nemocniciach.
V OECD je priemerná mzda sestry na úrovni 110 % priemernej mzdy. U nás je to 90 %, ale teraz ste v návrhu zákona dali, aby vysokoškolské zdravotné sestry mali garantovanú v našich štátnych zariadeniach priemernú mzdu na úrovni, mali garantovanú priemernú mzdu na úrovni nášho hospodárstva, čo je určite pozitívny krok. Aj keď ja si myslím osobne, že by to mohlo byť aspoň na úrovni 1,1.
To, že ste nechali opozícii minulý týždeň čas na naštudovanie pozmeňujúcich návrhov, ja osobne to považujem s odstupom času za šikovný manéver, aby ste získali čas aj vy na svoje návrhy a mohli ste ich ešte doprecizovať. V tomto období aj vďaka opozícii, ktorá pozmeňujúce návrhy zverejnila, aj odbornej verejnosti, ktorá protestovala, bolo veru čo meniť. A robili ste to ešte aj počas výboru, keď ste nechali 45 minút čakať v preplnenej výborovej miestnosti odbornú verejnosť, médiá a opozičných poslancov. A pomenili ste aj dosť podstatné veci. Za to obdobie ste napríklad ustúpili tlaku lekárov a precizovali ste pri obhliadkach mŕtvych slovo bezodkladne, lebo ináč by ste asi schválili nonsens, kedy by lekár musel utekať od svojich živých chorých pacientov k mŕtvym. Vďaka tlaku opozície ste pochopili, že platba 50 eur je pri platení povinných odvodov pre ľudí za vyšetrenie fakt priveľa.
Čo ma však teší najviac, je, že sme sa mohli o veciach porozprávať spolu a že ste prijali aj moje odporúčania a umožnili ľuďom sa na príjmoch vyšetrenia u špecialistov objednávať do 20 dní. Toto ma naozaj veľmi teší a konečne ste zmenili život opozičného politika na chvíľu a mohol som pocítiť pocit, že sa podarilo aj niečo zmeniť k lepšiemu. Takisto som rád, že ste prijali upozornenie, že pri povinnosti ordinovať pre špecialistov len 25 hodín môže viesť k redukcii ich štandardných ordinačných hodín, ktoré majú doteraz. A takýmto spôsobom by sa mohla znížiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí, ktorí nebudú schopní si za vyšetrenie v doplnkových ordinačných hodinách platiť.
Otázok zostáva ešte priveľa a moja zásadná otázka je to, ako tento systém vôbec bude fungovať? Vy, keď ste ho dali, vy keď ste uvažovali, že by ste s týmto návrhom o doplnkových ordinačných hodinách išli do legislatívneho procesu, nakoniec ste podľa mňa celkom správne zvážili, že návrh by vyvolal veľa kontroverzií, jeho implikácia by bola veľmi náročná a povedali ste, že ešte nedozrela doba. Neviem, či dozrela už teraz, nakoniec uvidíme to asi v praxi, pretože predpokladám, že vládna koalícia si tento návrh schváli. Avšak naozaj, naozaj som zvedavý, čo celý návrh vyvolá.
Znie to neuveriteľne, ale takmer každé štvrté euro v zdravotníctve si slovenský pacient platí sám nad rámec povinných zdravotných odvodov. V rámci OECD sa nachádzame v hornej tretine krajín s najväčšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť hradenými z vlastného vrecka. Citujem štúdiu OECD Health at a Glance z roku 2015. V súčasnosti to vyzerá tak, že budeme platiť ešte viac.
Pomenujme si také základné problémy, ktoré tu máme a o ktorých naši pacienti veľmi dobre aj vedia. Totiž boria sa s neúmerne dlhými čakacími dobami, najmä na vyšetrenie u špecialistov a častokrát ponižujúcimi podmienkami, aby sa dostali k vyšetreniu u špecialistov. Boli medializované spôsoby, akým sa dostávajú k časenkám, kedy si naši dôchodcovia a ľudia, ktorí potrebujú toto vyšetrenie mať, musia odstáť rad pred zamknutými poliklinikami skoro ráno, drkocú sa tam, tlačia sa tam, aby potom mohli získať časenky a k vyšetreniu sa aj reálne dostať. Špecialisti majú častokrát nízke limity od poisťovní a poisťovne im nechcú platiť za vyšetrenia viac. Vláda nechce zvýšiť financovanie zdravotníctva, hoci do neho dávame nižší podiel HDP ako Česko či Maďarsko. Nuž a čo je asi najpodstatnejšie, je to, že ministerstvo nedokáže nastaviť systém zdravotníctva. Neefektívne je vynaložených až 1,5 miliardy ročne, hovoria to štatistiky nedávne. No a ako ste to vyriešili spolu s koaličnými poslancami? Tak máme dlhé čakacie doby, tak nech si pacient zaplatí vyšetrenie z vlastného vrecka, keď sa nechce tlačiť v čakárni. Prinúťme nedostatočne zaplatených lekárov, aby pracovali viac. Nech platiaci pacienti dofinancujú tých lekárov, ktorí nemajú od poisťovne dostatočné limity. Opäť na zdravotníctve ušetríme a riešenie skutočných problémom môžme odsunúť na neskôr.
Prepáčte, ale mne tento návrh príde možno ešte v niečom horší ako nejaká záplata. Je to priznaním, že nedokážete vyriešiť problémy zdravotníctva a uchyľujete sa k preneseniu svojej neschopnosti na pacienta. Ten má teraz okrem povinných odvodov zaplatiť ešte aj z vlastného vrecka vyšetrenie. No a ktorí na to nebudú mať, tak nech prídu skoro ráno postaviť sa do zimy pred polikliniku do radu na časenku. Pritom ekonomicky aktívni poistenci platia do zdravotného systému dostatočne veľké odvody na to, aby naši seniori nemuseli sa strkať skoro ráno v zime pred poliklinikami. Koľko máme z našich odvodov zaplatiť, aby sme zabránili týmto ponižujúcim praktikám? A vy ako koalícia sa na to pozeráte a nehanbíte sa bohatým umožniť prísť poobede k doktorovi a ešte raz si vyšetrenie zaplatiť z vlastného vrecka.
Skúsme sa však zamyslieť nad absurditou situácie. V podmienkach slovenského zdravotníctva sa bavíme vlastne o tom, že objednanie sa k lekárovi na určitú hodinu je nadštandard, za ktorú by sme si mali priplatiť. Pritom v zdravotníckych systémoch vyspelých krajín je to absolútna samozrejmosť. Taká, akou je u nás napríklad objednanie sa s autom do servisu na presný čas. Ešte neuveriteľnejšie znie, že pre doplnkové ordinačné hodiny bude vytvorený Národný informačný systém, cez ktorý sa v takýchto prípadoch bude musieť pacient k svojmu lekárovi objednať. Tu sa priam až podsúva otázka. Nemohol by tento systém byť jednoducho zavedený tak, aby každý lekár svojich všetkých pacientov si podľa možnosti už iba objednával na presný čas?
Tá zásadná otázka však je, ako tento systém vlastne bude fungovať? Sú lekári, ktorí sa doňho nezapoja. Ich vyšetrenia sú drahšie ako 30 eur. Sú aj takí, ktorí ambulujú v chudobnejších regiónoch Slovenska a takýto postup by považovali za amorálny. Návrh kritizuje aj prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Jancl a svojim členom, čo je asi tisícka lekárov špecialistov, doplnkové ordinačné hodiny neodporučí. Myslí si, že je to nekvalifikovaný návrh, ktorý nahráva len veľkokapitálovým skupinám podnikajúcim v zdravotníctve. Sťažoval sa, že minister sa pri hľadaní podpory pre jeho návrh neporadil so Slovenskou úniou špecialistov.
Osobne vidím aj iný problém. Pokiaľ sa špecialistovi minie v danom mesiaci limit na poistencov určitej poisťovne, má teraz možnosť odporučiť mu vyšetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín za priamu platbu, alebo ho požiadať, aby na vyšetrenie prišiel v novom mesiaci, ak tam bude mať ešte voľný termín. Samozrejme, prečo by pacienta vyšetroval, keď mu poisťovňa nezaplatí? No a myslím, že pokiaľ bude mať pacient vážne problémy, takúto možnosť asi bude nútený využiť.
Niečo podobné sa stalo aj mojej manželke s naším dieťaťom. Objednala sa na vyšetrenie k špecialistovi a hoci mala možnosť objednať sa aj na skorší termín za poplatok, rozhodla sa počkať, že naše dieťa potrebuje u nej urýchlene, é, rozhodla sa počkať na termín o dva mesiace. Po vyšetrení jej však doktorka povedala, že naše dieťa potrebuje u nej urýchlene ďalšie vyšetrenie, no štandardný termín už nie je k dispozícii. A tak sme si museli zaplatiť 10 eur za termín o dva týždne. Keď som sa doma manželky, tiež lekárky, pýtal, prečo jej to vyšetrenie nemohla doktorka vlastne urobiť hneď, dostal som veľmi neistú odpoveď, že vlastne ani netuší, prečo sa to nedalo zrealizovať hneď. Tak sme sa aspoň utešili s konštatovaním, že teraz to bolo iba za desať eur, po novom to možno bude už za tridsať.
Povedzme si teda všetci na rovinu, rýchle komplexné riešenia nie je dobré prijímať takýmto spôsobom. Diskusia je potrebná, medzirezortné pripomienkové konania majú veľký zmysel. A keď nie tie, tak aspoň štandardný legislatívny proces v Národnej rade. Doplnkové ordinačné hodiny sú vlastne jedným z ďalších nápadov, ako do kolabujúceho zdravotníctva doliať nejaké financie a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Po tom ako SMER svojimi balíčkami a nezodpovednou politikou zadlžil poisťovňu, sa teraz tlak prenáša na poskytovateľov a pacientov. Však ono to u nás tak chodí. Na hriechy mocných doplácajú nakoniec bežní ľudia.
Ďakujem pekne.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako spravodajkyňa určená predsedníčkou navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona (tlač 782).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 806 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2017, resp. gestorský výbor do 29. januára 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Tak pravdepodobne, ďakujem pekne, pravdepodobne toto je posledný návrh, ktorý budem v tomto pléne predkladať, tak by som si to rada užila, tak, prosím vás, nevykrikujte, pani kolegyňa.
Je to opäť návrh zákona o protikomunistickom odboji, ktorý tu nepredkladáme prvýkrát. Vždy je to smutný príbeh, pretože už je 28 rokov odvtedy, ako sa Slovensko malo vysporiadať s komunistickým režimom. Bohužiaľ, dodnes sa tak neudialo a je mi smutno z toho, keď počujem niektorých aj našich kolegov v parlamente, ktorí hovoria, však už sa nepozerajte dozadu, pozerajte sa len dopredu. Nepozerajte sa na to, čo sa udialo, žite z budúcnosti, nepozerajte do minulosti. Je mi zle z týchto slov, pretože ak sa my nedokážeme poučiť z toho a nedokážeme sa naozaj poriadne vyrovnať s tým, čo sa udialo, v naozajstnej forme vyrovnať s tým, čo sa udialo, to znamená, označiť to, čo je považované za zlo, označiť to zlom, odstrániť zlo, ktoré sa páchalo, tak sa to vyrovnanie neudeje nikdy.
Nedávno sme si pripomínali pri 17. novembri výročie Nežnej revolúcie a tak veľmi vždy dúfam, každý rok dúfam, že keď predkladáme tento návrh zákona, je to už štvrtýkrát, tak stále dúfam, že tá sieň Národnej rady raz dospeje k tomu. A teraz v to opäť dúfam, že prijme zákon, ktorý bude zadosťučinením pre všetky obete komunistického režimu, a dôjde zároveň aj k odškodneniu tých obetí. Tak mi bolo opäť ľúto, keď nedávno, naozaj pred pol rokom sa prijímal zákon, úprava zákona o protifašistickom odboji a veľmi som priala aj týmto ľuďom, aby sa tá satisfakcia pre nich vybojovala, aj sa vybojovala. Doprialo sa im aj to málo, viem, že každému by sa možno, že patrilo aj viac pridať, ale im sa pridalo. Budem rada, ak sa Národná rada uzhodne a rozhodne vysporiadať sa aj s komunistickým zlom. Deliace čiary možno nie sú zaujímavou témou, ale mali by sa stať hlavne preto, aby sa udalosti, ktoré by mali byť nazvané zločinmi, tak aj označovali.
Hlavným účelom návrhu zákona je ukončiť nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky, a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky.
Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu vzhľadom na to 50-percentné zníženie výsluhových dôchodkov, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, návrhom zákona sa súčasne priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške tisíc eur. Je to návrh zákona, ktorý tu už bol prednesený viackrát. Zakaždým sme do neho pridali niečo, čo nám, na vylepšenie alebo na zlepšenie, tak sa udialo aj teraz. K samotnému návrhu sme pripojili prílohu, ktorá obsahuje všetky správy, ktoré by sa mali dotknúť práve 50-percentného plošného zdanenia výsluhových dôchodkov. Je presne popísaný systém a spôsob, akým by sa identifikovali ľudia, ktorí boli nielenže spolupracovníci, ale zamestnanci, nám nejde o tých spolupracovníkov, ale zamestnancov, ktorí vyslovene páchali zlo.
Na druhej strane odstránenie nespravodlivosti vo forme jednorazového príspevku, ktorý už dnes zastihne možno tritisíc, štyritisíc priamych účastníkov alebo politických väzňov alebo obete politických čistiek, uznáte, že je naozaj veľmi malá suma, ktorá nezruinuje, už vôbec nie, nezruinuje štátny rozpočet, pretože tie prostriedky sa budú získavať vlastne zo zdanenia výsluhových dôchodkov tých, ktorí si to určite dnes nezaslúžia. Každoročne ľudí, tých obetí politického komunistického režimu ubúda. Je naozaj čas, aby sme sa postavili priamo k ich odškodneniu, k uznaniu nemorálnosti bývalého režimu. Verím, že oni sú tí, ktorí si to práve aj v tejto chvíli zaslúžia. Preto vás žiadame o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcela by som podporiť stanovisko kolegyne Gaborčákovej, že veľmi dôležité je pre štát, aby začal rozvíjať aj domácu opatrovateľskú starostlivosť. A preto, že aj keď sme mali teraz na poslednej, vlastne teraz sme hlasovali o novele zákona o sociálnych službách, tak tá ošetrila, finančne ošetrila pobytové služby v sociálnych zariadeniach. Áno, konečne došlo aspoň k tomu, že sa zachránila, alebo možno že trošku sa im uvoľnil ten stiahnutý opasok alebo stiahnutá kravata okolo krku a bude sa im trošku dýchať lepšie. Tým, ktorí organizujú pobyty v zariadeniach sociálnej starostlivosti, alebo v zariadeniach u seniorov, starostlivosť o seniorov. A na druhej strane zákon nijakým spôsobom neošetruje práve ambulantné služby a krízovú intervenciu. Nechcem o tom teraz rozprávať, to nie je celkom témou, ale robme všetko pre to, alebo štát by mal robiť všetko pre to, aby rozširoval možnosti zostať ľuďom čo najviac vo svojom prirodzenom prostredí, t. j. v domácej starostlivosti. Existuje na to prostriedok, príspevok na opatrovanie, ktorý je jedným z foriem kompenzácie pri ťažko zdravotne postihnutých ľuďoch. Hovoríme o tom, že ľudia, ktorí sa starajú, ktorí majú možnosť poberať opatrovateľský príspevok, starajú sa o svojich ťažko chorých príbuzných, tak veľmi často sa dostávajú na hranicu chudoby. Sú to ľudia, ktorí ledva vyžijú, a štát im nepodáva, alebo teda on, štát si myslí, že im podáva pomocnú ruku vo forme príspevku, ktorý je však taký nízky, že ich ťahá na dno. Rodina, ktorá má, nemá dostatočný zdroj príjmov, je odkázaná na opatrovateľský príspevok, pretože si chce zachovať tú morálnu povinnosť postarať sa o svojich blízkych, naozaj živorí.
Už sme to aj zo strany vládnych predstaviteľov počuli, že uvažujú o tom, že zvýšia tento príspevok na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, preto je tu možnosť, a vyzývam poslancov koaličných strán, aby zahlasovali za túto novelu zákona, ktorá vlastne ide v idei vašich predstaviteľov. Chceme, aby opatrovateľský príspevok dosiahol výšku minimálnej mzdy. Výšku minimálnej mzdy dvíhate na 480 eur v hrubom, to je zhruba 403 eur v čistom. Doprajte aj tým, ktorí robia 24-hodinovú službu 365 dní v roku. Máte šancu. Štát to stojí 56 miliónov, zhruba 56 miliónov ročne. Uznáte, že toto sa naozaj vyplatí. Ak by sme si pozreli, že do roku 2019 by mal pribudnúť počet ľudí nad 65 rokov myslím o 200-tisíc, keby sme len rátali, že 10 % z tejto sumy, z tohoto množstva budú odkázaní na starostlivosť, tak uznáte, že štát nie je schopný pojať týchto ľudí do svojich zariadení. V zariadeniach je dnes okolo 16-tisíc ľudí. Mnoho ľudí je už dnes v poradovníku. Takže jediná možnosť ako zachrániť týchto ľudí od toho, aby sa mal kto o nich starať bez toho, aby utrpel ujmu na svojich rodinách, je dať im slušný opatrovateľský príspevok.
Preto vás žiadam, aby ste zahlasovali za tento návrh zákona. Zopakujem, že ide v ňom o navýšenie príspevku na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, čo bude od nového roku necelých 403 eur, a ide zároveň aj o úpravu ochrany príjmu z 1,7 násobku životného minima na 1,8 násobok životného minima. Priemerná výška vyplácaných plných invalidných dôchodkov, teda hovoríme o príjme opatrovaného, priemerná výška vyplácaných plných invalidných dôchodkov bola k 31. augustu 2017 podľa štatistík Sociálnej poisťovne 360,33 eur mesačne. Pre zabezpečenie deklarovanej výšky príspevku na opatrovanie v sume čistej minimálnej mzdy bolo potrebné nastaviť koeficient tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku. Nižší koeficient, ako je 1,8, by neprimerane finančne znevýhodnil tých opatrovateľov, ktorí z hľadiska výšky priznaného invalidného dôchodku opatrujú lepšie zabezpečené ťažko zdravotne postihnuté osoby. A takto nastavený koeficient by mal ochrániť príspevok na opatrovanie práve najpočetnejšej skupine opatrovateľov.
Takže žiadam vás týmto, panie kolegyne, páni kolegovia, o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak chcela som sa všeobecne vyjadriť k problémom, čo sa týka domáceho opatrovania ako takého. Na základe toho vlastne hnutie OĽANO pripravuje súbor návrhov zákona, ktoré majú práve podporovať opateru doma. Hneď na začiatku tohto volebného obdobia sme podali návrh zákona, ktorý riešil dĺžku poistenia, dôchodkového poistenia, ktoré, bol v minulosti obmedzený na určitý počet rokov, a domáci opatrovateľ teda nemal nárok počas celej starostlivosti byť dôchodkovo poistený. Vďakabohu, že teda vládni poslanci a ministerstvo si to osvojilo a prijali sme opatrenia, kde teraz je dĺžka dôchodkového poistenia počas celej doby starostlivosti o opatrovaného doma.
Ďalší problém je poistenie osobných asistentov, pretože dnes musíte byť poistený vo všetkých balíkoch poistenia a nemôžte si vyberať v okruhu len niektorých poistení. To sme tiež predkladali ako návrh zákona, pretože ten príspevok za osobného asistenta nie je tak vysoký, aby si títo asistenti dokázali zaplatiť celý balík, a po tom, ak napríklad osobná asistentka ide na materskú, tak nemá žiaden príjem. To bol ďalší bod, zatiaľ tento problém naďalej trvá.
Ďalej je to poistenie opatrovateľov ako takých, to znamená, že nie všetci keď sa dávajú posudzovať, že opatrujú svojho príbuzného doma, sú dôchodkovo poistení aj napriek tomu, že sa dĺžka poistenia zjednotila, pretože ich príjem presahuje určitú hodnotu a tým pádom títo opatrovatelia nie sú poistení ako poistenci štátu, čo je tiež obrovská strata práve pre ľudí, hoci by im nevznikal nárok na príspevok za opatrovanie, ale aspoň by boli poistenecky krytí. To znamená, že by boli poistencami štátu. Aj to by jednej cieľovej skupine opatrovateľov pomohlo.
Čo sa týka vlastne počtu poberateľov príspevku za opatrovanie, ktoré navrhujeme na výšku minimálnej mzdy, je potrebné povedať, že k tomuto kroku sa hnutie OĽANO odhodlalo aj preto, že od roku 2014 nám klesá počet poberateľov príspevku za opatrovanie a, naopak, navyšuje sa nám počet ľudí v pobytových zariadeniach. Je potrebné naozaj istým spôsobom sanovať opatrovanie doma, a preto prichádzame s návrhom zákona. Avšak nesmieme opomenúť ďalší problém, ktorý zahŕňa problematiku opatrovania, a to sú teda osobní asistenti. Týmto sa nevalorizoval príspevok za osobnú asistenciu 3 roky. Činil 2,76, tohto roku sa im zdvihlo o dva centy, to znamená, že ide o veľmi nízku sumu. A obávam sa toho, ak nezačneme všetky nástroje zjednocovať na podporu domácej opatery, stane sa nám to, že nám vypadnú zo systému zase osobní asistenti.
Takže ak budeme upravovať práve domácu opateru, ďalší z nástrojov, zákonov, ktorý bude podávať hnutie OĽANO, bude každopádne úprava nastavenia osobných asistentov, a to je, osobitného poistenia, teda v jednotlivých balíkov a určite aj sumy, pretože rastie nám síce počet ľudí, ktorí poberajú osobnú asistenciu, ale ak by sme si pozreli na priemernú mesačnú výšku, tak je rovnaká ako pri nižšom počte osobných asistentov.
Z tohto všetkého, z tejto analýzy vyplýva, že nestačí len zvýšiť príspevok za opatrovanie, ale je potrebné sanovať ďalšie nástroje ako ucelený spôsob koncepcie nášho štátu podporovať domácu opateru cez príbuzných, alebo teda cez profesionálnych opatrovateľov v rámci domácej opatrovateľskej služby.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť opäť návrh zákona, ktorý v tejto sieni Národnej rady nepredkladáme prvýkrát. Je výsledkom našej snahy o zlepšenie situácie ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných, sú opatrovateľmi na 24 hodín denne, 365 dní v roku. Šetria náklady štátu, pretože sa rozhodli istým spôsobom sa aj obetovať pre svojho blízkeho člena rodiny. Viem, že možno niektorí by povedali, že veď vláda už prijala opatrenie, že zvýšila tento príspevok na opatrovanie o istú sumu. Zvýšila ju maximálne o sumu 27 eur, čo uznáte pri tom, ak vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda opäť od 1. januára 2018 na sumu 480 eur v hrubom, tak zvýšenie opatrovateľského príspevku v tejto chvíli sa môže zdať až smiešne. Zopakujem, že títo ľudia sa starajú o svojich blízkych príbuzných 24 hodín denne a 365 dní v roku bez nároku na nemocenskú, bez nároku na dovolenku. Odľahčovacie služby, ktoré sú síce uvedené v zákone, ak sa týmto veciam venujete, tak viete, že v podstate môžme povedať, že neexistujú.
Preto vás žiadam o podporu takéhoto návrhu zákona, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky opatrovateľov, ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných a chceme, aby tento príspevok na opatrovanie sa zvýšil na sumu čistej minimálnej mzdy.
Toto zvýšenie sumy príspevku na opatrovanie významne prispeje aj k zvýšeniu životnej úrovne osôb opatrujúcich ťažko zdravotne postihnuté osoby, čím sa vzhľadom na prípadné rodinné väzby medzi opatrovaným a opatrujúcim nepriamo zlepší aj životná úroveň opatrovaných ťažko zdravotne postihnutých osôb. To je jedna časť návrhu.
Druhá časť návrhu sa týka ochrany príjmu, kde chceme, aby sa zvýšila ochrana príjmu z 1,7-násobku na 1,8-násobku sumy životného minima, o ktorý je vlastne chránený alebo chránené zníženie príspevku na opatrovanie, pokiaľ poberáte invalidný, pokiaľ opatrovaný poberá invalidný dôchodok. Určite má logiku, pokiaľ chceme zvýšiť výšku opatrovateľského príspevku, aby sme navýšili aj práve túto hodnotu násobku mzdy na 1,8-násobok, aby sa tá suma, zvýšená suma týkala zmluvného počtu ľudí.
Na úvod toľko. Ďakujem, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim a do rozpravy.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, možno ako člen ústavnoprávneho výboru a zástanca žien sa chcem dotknúť pár faktov, ktoré som si vygooglil k tejto téme, že naozaj týmto návrhom zákona by sme pomohli veľkej skupine mladých študentiek alebo absolventiek právnických fakúlt, aby nemuseli podstúpiť takú Sofiinu voľbu, či si vyberú kariéru advokátky, resp. kariéru matky. A k tomuto by som uviedol pár čísiel, ktoré by tu mali zaznieť bez toho, že by som naťahoval túto diskusiu.
Zásadné obmedzenie možnosti advokátok porodiť prvé dieťa pred 30. rokom života sa od roku 2012 významnou mierou podpísalo pod prepad počtu študentiek prvého ročníka právnických fakúlt takmer o tretinu, o 30 %, a pokles počtu advokátok o viac ako takmer 7 percent. Alarmujúci prepad záujmu o štúdium práva nie je možné vyargumentovať demografiou spoločnosti. Prepad záujmu priamo súvisí s tým, čo tu teraz riešime, že koncipientska prax trvá päť rokov a návrat na tri roky by značne pomohol ženám, aby sa nemuseli rozhodovať medzi kariérou matky a kariérou advokátky.
Skutočnosť, že päťročná koncipientska prax pôsobí odradzujúco viac na ženy ako na mužov, dokazuje fakt, že pokles študentiek prvého ročníka bol až trojnásobne rýchlejší ako u mužov. Zároveň sa znížilo zastúpenie žien voči mužom v radoch študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt o 6 %, čo je ostro v kontraste napríklad s architektúrou, medicínou a inými regulovanými povolaniami. Taktiež kým počet advokátok od roku 2012 do 2015 klesol o spomínaných 7 %, tak počet advokátov mužov len o 1,11 percenta. Čiže ženy majú oveľa menšie šance presadiť sa a pôsobiť v advokácii oproti mužom. Čiže na Slovensku pôsobí 2,5-krát viac mužov advokátov ako žien v advokácii.
Tieto analýzy teda si môžte samozrejme všetci nejakým spôsobom, sú dostupné a stojí za nimi Iniciatíva za lepšiu advokáciu, ktorá, ktorú tvorí skupina advokátskych koncipientov, študentov práva, vyštudovaných právnikov advokátov, ktorí sa usilujú o zlepšenie stavu advokácie na Slovensku. Sumárne treba naozaj povedať, že už len z tohto dôvodu, aby niekto sa nemusel rozhodovať medzi kariérou matky a kariérou advokátky, by bolo dobré, aby bol podporený tento návrh. Lebo aj podľa tejto iniciatívy by im to zásadne pomohlo v rozhodovaní tejto, v tejto Sofiinej voľbe.
Takže prosím naozaj všetkých zodpovedných a rozumných zákonodarcov, aby podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladá skupina poslancov Národnej rady za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich rokov na tri roky a zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka či inú právnu prax. Podľa súčasne platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií, napríklad sudca či právny čakateľ prokuratúry. Prekladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta a to aj napriek obdobnej náplni práce. Momentálne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná oproti iným právnickým profesiám. Z tohto dôvodu predkladáme uvedený návrh zákona.
Pôvodne som mal v úmysle potom ešte zvlášť vystúpiť v rozprave, ale od tohto zámeru som upustil po tom, ako som sa dopočul, že niektorí poslanci vládnej koalície vážne zvažujú, že by buď podporili tento návrh, čomu sa mi veriť veľmi nechce, ale počkáme na hlasovanie, alebo dokonca takým tým klasickým spôsobom by si tento návrh osvojili a prišli s ním ako s vlastným nápadom. Dalo by sa to všelijako komentovať, ale nebudem to robiť. Myslím si, že v tomto prípade je naozaj dôležitý výsledok, výsledok, na ktorý čakajú mnohí advokátski koncipienti, predovšetkým teda budúci advokátski koncipienti, ktorí, ktorých znechucuje a odrádza súčasný právny stav a ktorí odchádzajú zo Slovenska, pretože všade inde majú lepšie podmienky. Takže z tohto dôvodu ja v rozprave nevystúpim a nebudem nijako ironizovať, ani, ani vyťahovať výroky či hlasovania niektorých v súčasnosti koaličných predstaviteľov k tejto problematike. Takže toľko úvodné slovo.
Ďakujem pekne.